Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/110/2025

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v konaní o návrhu navrhovateľa: C. P., L.. XX.X.XXXX, Y. XXX/X, G., proti povinnému: W. Š., L.. X.XX.XXXX, T. L.C. XXXX/XXA, J., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. -94, zo dňa 22.7.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Povinnému proti navrhovateľovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 3.7.2025 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by povinnému zakázal (i) zverejňovať, šíriť, sprístupňovať alebo inak distribuovať akýmkoľvek spôsobom - najmä prostredníctvom internetu, sociálnych sietí, komunikačných platforiem, online portálov alebo iných elektronických médií - akékoľvek obrazové, zvukové, obrazovo-zvukové alebo textové informácie, ktoré akýmkoľvek spôsobom: - súvisia so skutkami opísanými v trestnom oznámení navrhovateľa zo dňa 16.6.2025, vedenom pre podozrenie zo spáchania trestného člnu podvodu podľa , - obsahuje popis, propagáciu, prezentáciu alebo iné sprostredkovanie tzv. „stávkového poradenstva“, garantovaných výhier alebo výhod na základe neexistujúcich kontaktov, ktoré sú predmetom trestného oznámenia, - sú spôsobilé vyvolať v tretích osobách dojem pravosti, dôveryhodností alebo výhodnosti ponúk, ktoré sú obsahovo alebo fakticky identické, obdobné alebo pokračovaním uvedenej činnosti; (ii) zverejňovať alebo šíriť takéto informácie aj prostredníctvom tretích osôb, vrátane sprostredkovania ich publikácie inými fyzickými alebo právnickými osobami, pričom za porušenie zákazu sa považuje aj zverejnenie prostredníctvom účtov, kanálov, stránok alebo aliasov, ktoré povinný vytvorí, spravuje, ovplyvňuje, poskytuje im obsah, alebo ich vedome využíva; a (iii) obchádzať toto opatrenie akoukoľvek formou, najmä cez anonymné profily, zdieľanie cez iné subjekty, platenú propagáciu alebo cez tzv. proxy komunikáciu, t. j. ak odporca zabezpečí zverejnenie zakázaného obsahu cez ďalšie osoby alebo platformy, ktoré formálne nevystupujú pod jeho menom, no konajú s jeho vedomím, súhlasom, príkazom alebo na jeho pokyn, a to až do právoplatného skončenia trestného konania vo veci trestného oznámenia podaného navrhovateľom dňa 16.6.2025, alebo do skoršieho rozhodnutia súdu, ktorým dôjde k zrušeniu tohto opatrenia.

3. Návrh odôvodnil tým, že povinný sa dopúšťa pokračujúcej podvodnej činnosti v oblasti tzv. stávkového poradenstva. Ide o premyslený a systematický postup, pri ktorom využíva sociálne siete na oslovenie širokého okruhu osôb pod pseudonymom W..J.

a ponúka im tipy so zaručenou výhrou a týmto konaním vylákal od poškodených rôzne peňažné čiastky. Povinný spôsobil škodu viacerým konkrétnym osobám, ale poškodzuje aj dobré meno tretích osôb, napr. FORTUNA SK, a. s., čím zasahuje do jej dobrej povesti. Niektoré osoby už upozornili na jeho činnosť, ale napriek tomu nepoľavil. Naliehavosť navrhovaného zákazu je daná pokračujúcim protiprávnym stavom a hrozbou bezprostrednej ujmy pre neurčitý okruh osôb, pretože každým dňom povinný voľne šíri klamlivé ponuky a existuje riziko, že ďalší ľudia podľahnú jeho manipuláciám a utrpia škodu. Naliehavosť podčiarkuje fakt, že dňa 16.6.2025 podal proti povinnému trestné oznámenie po odhalení trestnej činnosti. Hroziaca ujma nespočíva len v majetkových stratách, ale aj v podkopávaní dôvery verejnosti v online prostredie. Preventívny zásah je preto nevyhnutný, aby sa predišlo multiplikácii škodlivých následkov a treba upraviť pomery a zastaviť protiprávne konanie povinného, ktoré narúša pomery medzi ním a povinným, resp. poškodenými osobami. Trestné konanie je síce začaté, ale jeho výsledok a časový rámec sú neisté. Návrh rešpektuje zásadu primeranosti, nakoľko sloboda slova nie je absolútna, najmä ak výkon slobody slova slúži na podvodné konanie. Zákaz nebude brániť povinnému v podnikaní v legálnej sfére. Verejný záujem na prevencii pokračovania podvodného konania je v súlade s úpravou , ktorý umožňuje rýchly zásah pre prípad dlhšieho čakania na meritórne rozhodnutie.

4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia ( ), súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu zistil, že navrhovateľ podal na Okresnej prokuratúre Bratislava III oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že povinný spáchal pokračovací prečin podvodu podľa s poukazom na . (č. l. 9 až 20). Zároveň zaslal povinnému dňa 19.6.2025 dve zásielky, čo je osvedčené z ePotvrdenky (č. l. 21), avšak z potvrdenky nie je osvedčené, čo bolo obsahom zaslaných zásielok. Spoločnosť FORTUNA SK, a.s. poskytla Mestskému súdu Bratislava III stanovisko k nariadeniu neodkladného opatrenia a uviedla, že sa dištancuje od akejkoľvek spolupráce s povinným súvisiacej s manipuláciou pri prevádzkovaní hazardných hier - kurzových stávok, čo je osvedčené z listu tejto spoločnosti zo dňa 19.6.2025 (č. l. 22-23). Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.8.2023 (č. l. 49) vyplynulo, že W. G. S. J. Ú. požičali povinnému sumu 24.000 eur na dobu do 31.12.2023. Pani W. G. v období medzi 23.8.2023 až 18.9.2023 odoslala z účtu v P. J., S.. D.. povinnému alebo osobe menom G. Š. celkovo sumu 32.000 eur, čo je osvedčené z detailov pohybu (č. l. 25 až 43). Zo screenshotov obrazovky mobilného telefónu (č. l. 45 až 48) je osvedčené, že (nie je zrejmé z akého účtu) bola na účet v prospech povinného a G. Š. poukázaná suma 32.000 eur. Z detailu platobného príkazu (č. l. 44) je osvedčené, že dňa 21.8.2023 bola z účtu s W.: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, prevedená suma 10.000 eur na účet s W.: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Z faktúry č. 2024081 (č. l. 24) je osvedčené, že spoločnosť Market Solutions, s.r.o. dňa 3.4.2024 vyúčtovala spoločnosti H2RED POWER LTD, so sídlom Unit 1 Brigantine Place, Cardiff, United Kingdom, sumu 1.020.000 eur za 85.000 g položky s názvom „F. R. D.“. K uvedenej skutočnosti navrhovateľ v návrhu neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, a preto nebolo zrejmé, aký má v danom prípade táto faktúra súvis so skutkovými tvrdeniami v návrhu. Z e-mailovej komunikácie osôb „E., K. N., R. M., K. G. (č. l. 50 až 74) je osvedčené, že tieto osoby komunikovali s osobou označenou ako W. J. z adresy G..Q. ohľadne podania trestného oznámenia na povinného. Prílohou týchto e-mailov sú záznamy obrazoviek smartfónov s komunikáciou s povinným. Z archívu profilu W..J. na instagrame (č. l. 75 až 81) je osvedčené, že osoba označená ako W. Š. J. sa prezentuje na tomto profile fotografiami, na ktorých je zobrazený jeden muž, prípadne dieťa, na viacerých je znázornený obrázok s textom „J.“, resp. J..W.. Súd prvej inštancie skonštatoval, že nezistil z ostatných dôkazov žiadne iné a pre rozhodnutie významné skutočnosti.

5. Ozrejmil, že inštitút neodkladného opatrenia je potrebné považovať za opatrenie, ktoré možno nariadiť v prípade, ak (i) je bezodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo (ii) zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Musí sa teda jednať o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu, a preto skúmal, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie dôvodné nariadiť. Existenciu uvedených skutočností je povinný osvedčiť vždy navrhovateľ a musí svojim návrhom preukázať, že obava z ohrozenia jeho právom chránených záujmov je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť neodkladným opatrením robí faktické alebo právne úkony, ktoré do práv alebo právom chránených záujmov navrhovateľa zasahujú, resp. že smerujú k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku musí byť konkrétne

a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, a preto nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť a je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Na to, aby súd mohol návrhu vyhovieť musia byť kumulatívne splnené všetky náležitosti, ktoré taxatívne vymedzuje ( ). Nesplnenie čo i len jednej zo zákonných náležitostí má za následok zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

6. Dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný a navrhovateľ nedostatočne osvedčil rozhodujúce skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia a z osvedčeného skutkového stavu nevyplýva, že medzi stranami je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán. Hlavným dôvodom pre zamietnutie návrhu je absencia aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa vo vzťahu k podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Mal za to, že navrhovateľovi bez ďalšieho nesvedčí aktívna vecná legitimácia, pretože nie je nositeľom subjektívneho práva voči povinnému, ktorému sa má v zmysle Čl. 1 Základných princípov poskytnúť súdna ochrana a o ktorých súd rozhoduje v danom konaní.

7. Súd prvej inštancie pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z obsahu návrhu a v ňom navrhovateľ uviedol viaceré skutočnosti o podvodnom konaní povinného, ktorému je potrebné predísť, keďže už boli poškodené viaceré osoby. Navrhovateľ neuviedol aký to má súvis s ním samotným, čiže s jeho osobou. Inak povedané, javí sa, že navrhovateľ podal svoj návrh nie na ochranu svojho subjektívneho práva voči povinnému, ale na ochranu subjektívnych práv tretích osôb, resp. vo verejnom záujme; na to však civilné sporové konanie neslúži. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné podať „vo verejnom záujme“ (ako tzv. actio popularis), ale výlučne na ochranu vlastných subjektívnych práv. Nie je prípustný návrh vo veci, ktorá sa navrhovateľa bezprostredne právne netýka, resp. v ktorej jeho subjektívne práva neboli dotknuté. Súd v civilnom sporovom konaní prejednáva spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv (Čl. 1 Základných princípov ). Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (Čl. 6 ods. 1 Základných princípov ). Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva ( v spojení s ). Právo na súdnu ochranu návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné uplatňovať v prospech tretích osôb (v danom prípade v prospech v návrhu bližšie nešpecifikovaných osôb), pretože tie by bez toho, aby boli účastníkmi sporu nemohli nijako uplatňovať prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany. Rozhodovalo by sa takpovediac „o nich, bez nich“. Inými slovami ozrejmil, že pokiaľ povinný zasahuje do akýchkoľvek ohrozených alebo porušených práv tretích osôb, potom sa tieto osoby môžu svojim vlastným návrhom v súvislosti s porušenými alebo ohrozenými právami obrátiť na súd (to sa týka aj spoločnosti FORTUNA SK, a.s.), no je vylúčené, aby súd v civilnom sporovom konaní rozhodoval o právach alebo povinnostiach bližšie nešpecifikovaných tretích osôb, ktoré nemajú postavenie účastníka civilného sporového konania, či azda o právach celej verejnosti. K návrhu síce navrhovateľ pripojil viaceré listiny, ktoré sa týkali tretích osôb (transakcie osoby Ivana Prudká, resp. e-mailová komunikácia osôb „E., K. N., R. M., K. G.), no ani jedna z týchto osôb nie je stranou daného sporu.

8. Ďalší dôvod na zamietnutie návrhu videl v bezodkladnej úprave pomerov strán, nakoľko navrhovateľ uviedol viaceré všeobecné tvrdenia o hrozbe bezprostrednej ujmy pre neurčitý okruh osôb, ale v návrhu sa v skutočnosti žiadne konkrétne hrozby neuvádzali. K návrhu pripojil viaceré listiny, no nie je zrejmé, aký majú súvis s danou vecou, a teda v rozpore s neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré nie je možné nahradiť odkazom na označené dôkazy ( ). Žalobca k návrhu pripojil viaceré listiny týkajúce sa tretích osôb, avšak v texte návrhu sa k nim neuvádzali žiadne skutkové tvrdenia. Samotný text návrhu pôsobil všeobecne a príliš nekonkrétne. Nebolo

z neho zrejmé, čo konkrétne (ktoré skutkové tvrdenie z návrhu) mali tieto dôkazy preukazovať. To však nič nemení na tom, že ak by to aj zrejmé bolo, navrhovateľ zjavne smeruje na ochranu práv tretích strán (vo verejnom záujme) a nie je vôbec zrejmé, čím je daná potreba neodkladnej úpravy pomerov. Žiadna takáto potreba nevyplynula ani z profilu na Instagrame, ku ktorému neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia. Súd prvej inštancie napokon uzavrel, že z návrhu nevyplýva, že by medzi stranami bol akýkoľvek právny vzťah, v rámci ktorého by bolo namieste poskytnúť navrhovateľovi súdnu ochranu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia a žiadnu potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami nepreukázal.

9. Na uvedenom základe za použitia Čl. 1 Základných princípov, , , , ; dospel súd prvej inštancie k záveru, že navrhovateľ neosvedčil splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s tak, že povinnému, ktorý mal v konaní úspech, nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli (R 72/2018).

10. Proti uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania ( ) možno konštatovať, že v ňom namietal inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Mal za to, že súd prvej inštancie nielen nesprávne aplikoval až , ale taktiež neprimerane zužujúco vyložil kritérium vecnej legitimácie, čím došlo k odopretiu ochrany práv, ktoré kvalifikovane a v súlade s uplatňoval. Upriamil pozornosť na nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ak súd zamieta návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, musí sa dôsledne vysporiadať so všetkými skutkovými okolnosťami a právnymi dôvodmi tvrdenými navrhovateľom, a jeho rozhodnutie musí byť riadne odôvodnené, preskúmateľné a logicky konzistentné. Dodal, že súd prvej inštancie ignoroval podstatné časti predloženého návrhu, dôkazov a tvrdení, a takýmto spôsobom fakticky odoprel výkon jeho základného práva na prístup k súdu, čím došlo k porušeniu Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (rozsudok ESĽP vo veci Micallefv. Malta). Podmienkou pre úspešnosť návrhu na neodkladné opatrenie nie je existencia jednoznačného práva, ale dôvodné obavy z ohrozenia, pri ktorých je možné predbežnými prostriedkami ochrániť právnu pozíciu navrhovateľa (Ficová a kol., Komentár, C.H. Beck 2022, s. 1180). Súd prvej inštancie nedocenil preventívny charakter inštitútu neodkladného opatrenia a rozhodol spôsobom, ktorý degraduje účel tohto procesného nástroja na formalistickú pomôcku bez reálneho dosahu na efektívnu ochranu práv.

11. Mal za to, že súd prvej inštancie sa pri právnom posúdení veci dopustil zásadnej chyby, keď dospel k záveru, že navrhovateľ nespĺňa podmienky vecnej legitimácie na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa , nakoľko je v rozpore so systematikou a účelom civilného sporového konania a judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Podľa ustálenej judikatúry platí, že vecne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na neodkladné opatrenie je každá osoba, ktorá tvrdí ohrozenie alebo porušenie svojho práva, pričom k predbežnej ochrane nie je potrebné preukázanie nároku, ale postačuje jeho pravdepodobnosť a existencia rizika závažnej ujmy (R 55/2002, nález Ústavného súdu SR sp. zn. ; Ficová, Komentár, C.H. Beck 2022, s. 1183). Uviedol, že v návrhu dostatočne konkretizoval, že bol priamo dotknutý konaním povinného, ktorého výstupy na verejných platformách (napr. profil „W..J.“) obsahovali vizuálne a textové zobrazenia navrhovateľa a jeho rodinných príslušníkov, falošné naratívy o stávkovom poradenstve, ktoré navodzovali dojem jeho spojitosti s nezákonnou činnosťou, šírenie hanlivého a manipulatívneho obsahu, ktorý navrhovateľa poškodzuje nielen v rovine osobnostnej, ale aj ekonomickej. Uvedené skutočnosti zjavne zakladajú bezprostredné ohrozenie práv navrhovateľa, čo je základný predpoklad pre procesnú legitimáciu na podanie návrhu podľa , pričom súd prvej inštancie sa s týmto tvrdením nijako vecne nevyrovnal, čím nesprávne aplikoval právnu normu a konal v rozpore s princípom ochrany subjektívnych práv podľa Čl. 1 Základných princípov . Mal za to, že vo veci došlo k úplnému opomenutiu dôkazného materiálu, čo predstavuje zásadné procesné pochybenie, ktoré má za

následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Súd nemôže rozhodnúť o návrhu bez riadneho a logického vyhodnotenia skutkových tvrdení a dôkazov navrhovateľa. Ak sa tak stane, dochádza k porušeniu Čl. 46 ods. 1 SR (nález Ústavného súdu SR sp. zn. ). Tým, že súd prvej inštancie nebral do úvahy riziko multiplicity zásahov do osobnostnej integrity navrhovateľa, dopustil sa ďalšieho nesprávneho právneho posúdenia, ktoré má za následok neprijateľnú mieru formalizmu v konaní, kde ide o ochranu základných ľudských práv. Napadnuté uznesenie obsahuje vnútorné rozpory a neúplné úvahy, nakoľko na jednej strane uviedol, že navrhovateľ neuvádza žiadne rozhodujúce skutočnosti, a zároveň sa opiera o skutočnosť, že viaceré osoby podali trestné oznámenie. Takéto nelogické hodnotenie je v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia.

12. Uviedol, že v návrhu identifikoval viacero skutkových javov a konkrétnych výstupov povinného, ktoré boli realizované v priebehu posledných týždňov pred podaním návrhu, smerovali k verejnému znevažovaniu navrhovateľa, boli zdieľané opakovane cez rôzne platformy (Instagram, Telegram, e- mail), mali ťažko vyvrátiteľný spoločenský dosah, najmä vo forme reputačného zničenia, a tieto okolnosti zakladajú dôvodnosť návrhu, pretože ďalšie šírenie alebo sprístupnenie tohto obsahu môže mať nenapraviteľné dôsledky pre navrhovateľa z hľadiska jeho osobnej integrity, občianskej cti a spoločenského postavenia, ako aj možnej ekonomickej a profesijnej ujmy. Dodal, že netvrdí len všeobecnú obavu, ale označuje konkrétne činy povinného, ktoré by v prípade, ak by boli posudzované ako porušenie mohli zakladať nárok na zdržanie sa konania, odstránenie následkov a náhradu nemajetkovej ujmy. Hoci vyžaduje pri návrhu na neodkladné opatrenie len osvedčenie nároku, predložil dostatočný základ aj pre potenciálny hmotnoprávny nárok, a teda súd nesprávne vyhodnotil aj dôvodnosť samotného návrhu z pohľadu materiálneho práva. Skutkový stav opísaný navrhovateľom, podložený dokumentárnymi dôkazmi a posudzovaný v kontexte aktuálnej judikatúry, preukazuje, že v predmetnej veci existuje bezprostredná hrozba zásahu do práv navrhovateľa, pravdepodobnosť ujmy, ktorú možno len ťažko nahradiť v peniazoch, naliehavá potreba predbežnej právnej ochrany. Dôvodil, že rozhodnutie, ktoré tieto aspekty nezohľadnilo, bagatelizovalo a odôvodnilo formálnym konštatovaním bez analýzy, je procesné neudržateľné, právne chybné a ústavne problematické.

13. Povinný sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

14. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, , ďalej len „“), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne ( ).

15. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

19. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

20. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam navrhovateľa v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie), s ktorými sa odvolací súd musí

v odôvodnení vysporiadať ( ) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu najmä s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností, ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúcich v neosvedčení naliehavosti potreby úpravy pomerov medzi stranami založenom na absencii aktívnej vecnej legitimácie a hrozby bezprostrednej ujmy, ktoré v súhrne vylučujú opodstatnenosť úpravy pomerov medzi stranami.

21. V nadväznosti na odvolacie argumenty hodno uviesť, že dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia vychádza z naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych skutočností, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať ťažko napraviteľnej ujmy alebo nenapraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keďže pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

22. Odvolací súd dopĺňa, že úspech strany domáhajúcej sa nariadenia neodkladného opatrenia si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie.

23. Je notorietou, že pre úspech strany je nevyhnutné aj to, aby navrhovateľ neodkladnej úpravy pomerov bol nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ide. Z hľadiska posúdenia tejto tzv. aktívnej vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa navrhovateľ neodkladného opatrenia len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Preskúmavanie aktívnej vecnej legitimácie je súčasťou každého súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010, sp. zn. ).

24. Odvolací súd pri riešení otázky aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že navrhovateľ nie je nositeľom tohto základného predpokladu; z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia totiž jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ nemá v záujme chrániť svoje subjektívne práva, ale výlučne práva tretích osôb, keďže v návrhu uvádza, že „účelom navrhovaného opatrenia je zabrániť ďalšiemu poškodzovaniu verejnosti; odporca uvádzal viaceré osoby do omylu; vylákal od poškodených rôzne peňažné čiastky; počet známych poškodených stále rastie; nielen, že odporca spôsobil škodu viacerým konkrétnym osobám, ale svojim vystupovaním zároveň poškodzuje dobre meno tretích osôb; potenciálne ohrozuje neobmedzený počet ďalších ľudí; naliehavosť zásahu je v danom prípade daná pokračujúcim protiprávnym stavom a hrozbou bezprostrednej ujmy pre neurčitý okruh osôb; verejný záujem na okamžitom zásahu je nepochybný, keďže ide o ochranu širšej verejnosti pred podvodom a pred ďalším porušením zákona; konkrétne zastaviť protiprávne konanie odporcu, ktoré narúša pomery medzi ním a navrhovateľom (resp. poškodenými osobami) a ohrozuje práva tretích osôb; je nevyhnuté využiť inštitút neodkladného opatrenia ako prostriedok okamžitej ochrany práv navrhovateľa aj širokej verejnosti, navrhnuté opatrenie je v súlade so zákonom, je primerané okolnostiam prípadu a nevyhnuté na ochranu práv jeho samého, ako aj práv ďalších osôb, ktoré by sa inak mohli stať obeťami podvodného konania odporcu.“ V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nenachádza čo i len jedna skutočnosť, z ktorej by vyplývalo ohrozenie subjektívneho práva navrhovateľa; až v odvolaní navrhovateľ dopĺňa tvrdenie o zasahovaní do jeho subjektívnych práv, ale iba v domnelej ničím nepreukázanej forme, čo však (ak by to aj preukázané bolo) nemá vplyv na posúdenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia.

25. Posúdenie veci odvolacím súdom sa tak odráža v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých právnych a skutkovo relevantných otázok v odôvodnení napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Na

uvedenom základe neboli, z povahy veci právne irelevantné odvolacie námietky navrhovateľa spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. A pretože navrhovateľ neosvedčil aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia; odvolací súd podľa potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že povinnému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech a ktorému by inak patrila náhrada trov odvolacieho konania, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne preukázané trovy odvolacieho konania nevznikli (R 72/2018).

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).