Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_71Csp-25-2025.pdf
PDF · 115.95 KB
Case nature
Area
Subarea
71Csp/25/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV pred sudcom Mgr. Lukášom Michálkom v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, E., o zaplatenie 1.905,51 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.05.2025, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.905,51 eur s príslušenstvom.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) zo dňa 06.12.2024 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným v zmysle Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňa 20.12.2022 Zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“), pričom k samotnému uzatvoreniu zmluvy došlo elektronicky prostredníctvom služby Internetbanking pomocou tzv. bezpečnostného predmetu (GRID kartou, SMS kľúčom, alebo elektronickým osobným kľúčom (EOK)) a to priamo cez kanál Internetbanking-u alebo prostredníctvom nahrávaných čítacích hlášok (v prípade ak sa zmluva uzatvára prostredníctvom telefónneho rozhovoru). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zároveň postupca splnil všetky povinnosti v zmysle uvedených zákonov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na
možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník k 16.07.2024 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pre neuhradenie splátky, ktorá bola splatná 3 mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca v tejto súvislosti pre úplnosť uvádza, že podľa jeho názoru nie je povinný právne posúdiť, pre nesplnenie ktorej splátky uplatňuje právo podľa § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ. Úlohou veriteľa pri uplatnení tohto práva je len sledovať splnenie podmienok vyžadovaných uvedenými zákonnými ustanoveniami, pričom ak toto právo uplatní po splnení týchto podmienok, je tento úkon jednoznačne platný a to bez ohľadu na to, či veriteľ stanovil „splátku“ pre nesplnenie ktorej sa domnieva, že došlo k uplatneniu tohto práva. Uvedené nevyplýva z právnych predpisov, keďže veriteľ je povinný skutkovo vymedziť stav, avšak právne posúdenie (pričom určenie, pre nesplnenie ktorej splátky napokon došlo k uplatneniu uvedeného práva je výlučne právnym posúdením) je už výhradne vecou súdu. Žalobca v tomto smere poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax, a síce uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 196/2009 zo dňa 22. 09. 2010. Žalobca zastáva názor, že postupca využil právo podľa § 565 OZ v súlade so zákonom, kedy pred jeho uplatnením postupoval podľa § 53 ods. 9 OZ a v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornil dlžníka na jeho možné uplatnenie. Zo strany postupcu tak nedošlo k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti, v dôsledku čoho nemožno prijať iný právny záver ako ten, že v danom prípade došlo k platnému zosplatneniu pohľadávky a tým aj k platnému postúpeniu pohľadávky Žalovaný pred postúpením pohľadávky vykonal úhrady vo výške 139,12 eur. Úhrady žalovaného pred postúpením pohľadávky boli započítané nasledovne na istinu suma 55,20 eur, na zmluvný úrok suma 61,29 eur, na poplatky suma 22,63 eur. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 1.874,71 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.444,80 eur, z riadneho úroku vo výške 353,92 eur, zo zmluvného úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 11,76 eur a z úroku z omeškania po zosplatnení vo výške 28,27 eur a z poplatkov vo výške 35,96 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa vykonal úhrady 0,- eur. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 1.905,51 eur, pričom žalobca si s poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR uplatňuje pohľadávku v nasledujúcej štruktúre: istina vo výške 1.444,80 eur, riadny úrok vo výške 412,99 eur predstavujúci úrok z istiny, aký by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí (X), ponížený o sumu úhrad vykonaných na tento úrok (Y), t.j. 474,28 eur (X) – 61,29 (Y) eur = 412,99 eur (Z). Výška úroku z istiny, aký by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí (X), je možné vypočítať tak, že od celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle Zmluvy o úvere odpočítame výšku poskytnutého úveru predstavujúcu výšku istiny a tiež poplatky, ktoré by bol povinný pri riadnom plnení veriteľovi uhradiť. Celkovú výšku poplatkov vypočítame ako súčin počtu mesačných splátok a výšky takto dohodnutého poplatku, poplatky vo výške 35,96 eur a zmluvný úrok z omeškania do zosplatnenia vo výške 11,76 eur. Zvyšnú časť pohľadávky si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc dňom 17.07.2024, t.j. dňom nasledujúcim po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Žalobca taktiež poukázal na rozhodovaciu prax súdov v skutkovo podobných veciach.
3. Výzvou zo dňa 20.08.2025 súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od jej doručenia písomne vyjadril k žalobe a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, uviedol vo svojom vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žaloba s prílohami bola žalovanému riadne doručená dňa 20.08.2025. Žalovaný sa k žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
4. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 31.10.2025, na ktoré predvolal obe sporové strany. Na pojednávanie sa nedostavili žalobca ani jeho právny zástupca. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 24.10.2025. Nedostavila sa ani žalovaný, ktorý svoju neprítomnosť neospravedlnila. Predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne doručené dňa 26.09.2025.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Žalovaný ako dlžník uzavrela s právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako veriteľom dňa 20.12.2022 zmluvu na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý splátkový úver č. XXXXXXXXXX. K samotnému uzatvoreniu zmluvy došlo elektronicky. Na základe danej zmluvy mu bol poskytnutý úver 1.500,- eur pri úrokovej sadzbe po zohľadnení zľavy 13,99 % ročne, ktorý mal splatiť v 48 mesačných splátkach v sume 44,06 eur, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.01.2023 a konečnou splatnosťou úveru dňa 20.12.2026. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola vypočítaná vo výške 20,54 %. Celková čiastka spojená s úverom predstavovala 2.113,96 eur. Dlžník sa zaviazal aj na platenie poplatkov za poistenie k úveru vo výške 2,91 eur splatných v termíne a periodicite splátok.
7. Z výzvy pred zosplatnením zo dňa 16.06.2024 (č.l. 62) vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s., upozornila žalovaného na to, že mešká so splácaním úveru a žiadala ho o zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 574,13 eur v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Banka zároveň žalovanému oznámila, že v prípade neuhradania dlžnej sumy je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.
8. Z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 17.07.2024 (č.l. 33) vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s., vyhlásila v súlade s príslušnými ustanoveniami Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery a Zmluvy úver ku dňu 16.07.2024 za predčasne splatný. Veriteľ žalovaného zároveň vyzval na predčasné splatenie zostatku úveru vo výške 1.763,49 eur v lehote 15 dní. Z priloženej kópie obálky vyplýva, že predmetné Oznámenie bolo žalovanému zaslané.
9. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.12.2024 a jej prílohy vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s., ako postupca postúpila pohľadávku z úveru voči žalovanému na žalobcu ako postupníka.
10. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2024 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu.
11. Z pokusu o zmier zo dňa 06.05.2024 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 2.166,58 eur v lehote 10 dní od doručenie výzvy.
12. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ako „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretie zmluvy (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podľa § 92 ods. 8 prvej a druhej vety zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
13. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
14. Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 20.12.2022 súd právne posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože ju uzavrel veriteľ konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda v postavení dodávateľa, so spotrebiteľom ako osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zároveň predloženú zmluvu súd právne posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože ňou veriteľ poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľovi, ktorý pritom nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
15. Žalobca svoj nárok uplatnený v tomto konaní odvodzoval od svojho právneho nástupníctva (singulárnej sukcesie) po Slovenskej sporiteľni, a.s., ktorá bola pôvodným veriteľom zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 20.12.2022, ktorá predstavovala zmluvu o spotrebiteľskom úvere (§ 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch). K žalobcom tvrdenej sukcesii do práv pôvodného veriteľa malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.12.2024, ktorou pôvodný veriteľ ako postupca postúpil žalovanú pohľadávku na žalobcu ako postupníka. Súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, zohľadňujúc skutočnosť, že v žalobe uplatnená pohľadávka vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a rešpektujúc aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorý sa v uzneseniach sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 26. januára 2024, sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26. júna 2024, sp. zn. 5Cdo/188/2023 z 31. júla 2024, sp. zn. 6Cdo/15/2023 z 25. septembra 2024 a sp. zn. 7Cdo/181/2023 z 25. marca 2025 a najme v uznesení sp. zn. 6Cdo/152/2022 z 13.februára 2025, uverejnenom pod R 34/2025 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR zaoberal otázkou obsahových náležitostí upozornenia veriteľa spotrebiteľovi (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024) a obsahových náležitostí na to nadväzujúceho oznámenia o zosplatnení celej pohľadávky (§ 565 Občianskeho zákonníka). Súd na základe toho dospel k záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu nie je daná.
16. Aktívna vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva určitému subjektu – žalobcovi, ním uplatňované právo (nárok), respektíve z ktorého mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, a aj v prípade že ju žiadna zo strán sporu nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29. 6. 2010).
17. Uplatniť právo § 565 Občianskeho zákonníka môže veriteľ iba za predpokladu, že to bolo medzi ním a dlžníkom dohodnuté, a súčasne iba vtedy, ak veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Citujúc z uznesenia sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26. júna 2024 pre platnosť právneho úkonu zosplatnenia pohľadávky je podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR nevyhnutné, „aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh.“ Najvyšší súd odôvodnil tento svoje právny záver tým, že „identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021).“ V uznesení sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 26. januára 2024 okrem toho Najvyšší súd SR prezentoval právny názor, podľa ktorého „pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“. Ďalej v uznesení 6Cdo/15/2023 z 25. septembra 2024 Najvyšší súd SR uviedol „Neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka malo za následok neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo 14. decembra 2020 uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne Slovenskou sporiteľnou a. s. ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom v zmysle § 39 v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách, v dôsledku čoho odvolací súd správne skonštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore“. Ďalej v uznesení sp. zn. 6Cdo/152/2022 z 13.februára 2025, uverejnenom pod R 34/2025 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR Najvyšší súd SR dospel k záveru, že „bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“. K tomu súd dodáva, že v prípade, ak veriteľ v upozornení podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyzve dlžníka na zaplatenie celej aktuálne dlžnej pohľadávky pod následkom zosplatnenia dlhu a nešpecifikuje konkrétnu splátku, pre ktorú môže dôjsť k zosplatneniu dlhu, spotrebiteľ je uvedený do omylu, že na odvrátenie zosplatnenia je povinný zaplatiť celý splatný dlh a nie iba určitú konkrétnu splátku. To môže u spotrebiteľa, ktorý nemá dostatok finančných prostriedkov, viesť k tomu, že neuskutoční žiadnu úhradu, pretože úhradu celej dlžnej sumy
si nemôže dovoliť, hoci v prípade poskytnutia korektnej informácie veriteľom by si spotrebiteľ uhradením konkrétnej splátky (a teda nižšej sumy) mohol právo splácať dlh v splátkach zachovať.
18. Možno teda konštatovať, že vzhľadom na ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít povinnou obsahovou náležitosťou veriteľovej výzvy, resp. upozornenia spotrebiteľa (v lehote nie kratšej ako 15 dní) na uplatnenie práva zosplatniť pohľadávku podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024 je dostatočne určité označenie konkrétnej splátky, pre omeškanie so zaplatením ktorej veriteľ môže zosplatniť celú pohľadávku. Bez dodržania tejto obsahovej náležitosti nemožno danú výzvu považovať za platnú výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, čo má v druhom kroku za následok, že následné uplatnenie práva veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (t.j. zosplatnenie pohľadávky) je neplatné. Za neplatný je potrebné navyše považovať aj samotný úkon zosplatenia pohľadávky, ak v ňom nie je uvedená splátka, pre ktorú k nemu dochádza, teda skutkové vymedzenie zosplatnenia úveru. Z uvedených dôvodov tak súd nemôže súhlasiť s názorom žalobcu uvedeným v žalobe, podľa ktorého žalobca nie je povinný právne posúdiť, pre nesplatenie ktorej splátky uplatňuje svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka.
19. V prejednávanej veci žalobca predložil ako dôkazy výzvu Slovenskej sporiteľne, a.s., ako veriteľa na úhradu pohľadávky zo dňa 14.06.2021, v ktorej žalovaného upozornil na možnosť zosplatnenia pohľadávky. Vo výzve nie je žiadnym spôsobom špecifikovaná konkrétna splátka, s ktorou bol žalovaný v omeškaní a pre ktorú ho veriteľ upozorňoval na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Výzva obsahuje iba vyčíslenie aktuálneho dlhu, teda celej sumy, s ktorou bol žalovaný v omeškaní. Nie je z nej možné vyvodiť, pre ktorú splátku (t.j. v akej výške a s akou splatnosťou) veriteľ žalovaného upozorňoval na možnosť uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Nie je potom ani možné identifikovať splátku, pre ktorú napokon veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru, a teda zistiť, či bola dodržaná podmienka ustanovená v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňujúca veriteľovi zosplatniť pohľadávku najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a súčasne či toto právo veriteľ použil v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
20. Možno teda uzavrieť, že z dôvodu, že žalovaný ako spotrebiteľ nebol veriteľom platne upozornený na možnosť uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, následné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 16.07.2024, nebolo platným právnym úkonom pre rozpor s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Odhliadnuc od uvedeného, ani Oznámenie zo dňa 17.07.2024, ktorým bola vyhlásená mimoriadna splatnosť pohľadávky, neobsahoval obsahovú náležitosť, ktorou je identifikáciu splátky, pre ktorú mala byť pohľadávka zosplatnená. Z obsahu spisu pritom nevyplýva, že by do dňa postúpenia pohľadávky došlo k zosplatneniu pohľadávky iným spôsobom a splatnosť pohľadávky nenastala ani prirodzeným plynutím času, keďže termín konečnej splatnosti úveru bol dojednaný na 20.12.2026, pričom k postúpeniu pohľadávky malo dôjsť zmluvou zo dňa 06.12.2024.
21. Následkom neplatnosti zosplatnenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, nemohlo platne dôjsť ani k jej postúpeniu. Pre platné postúpenie pohľadávky Občiansky zákonník vyžaduje predovšetkým okrem samotnej existencie pohľadávky uzavretie zmluvy v písomnej forme. Súčasne nesmie ísť o pohľadávku, ktorej postúpenie je vylúčené vzhľadom na jej povahu podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ani o pohľadávku, ktorej postúpenie vylučuje zákon alebo dohoda medzi veriteľom a dlžníkom podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci, ako už bolo uvedené, ide o pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch), ktorej postúpenie je v zmysle § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v zásade zákonom vylúčené, pre posúdenie platnosti jej postúpenia je potrebné v prvom rade skúmať, či boli splnené predpoklady stanovené uvedeným ustanovením, za splnenia ktorých sa uplatní výnimka, podľa ktorej pohľadávku zo spotrebiteľského úveru postúpiť možno. Predpoklady stanovené § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré musia byť splnené kumulatívne, sú nasledovné: (1) postupuje sa pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými, (2) postupca i postupník sú oprávnení poskytovať spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch alebo osobitného predpisu, (3) postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V konaní nebolo sporné, že postupovaná pohľadávka bola postúpená so všetkými právami veriteľa s ňou spojenými, ani to, že tak postupca, ako aj postupník sú oprávnení poskytovať spotrebiteľský úver, prvý a druhý vyššie uvedený predpoklad bol preto splnený. Súd však
dospel k záveru, že postupovaná pohľadávka nebola v čase jej postúpenia splatná, čo znamená, že nebol splnený tretí z vyššie uvedených predpokladov. Uvedené má za následok, že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 06.12.2024 je v časti týkajúcej sa posudzovanej pohľadávky neplatným právnym úkonom.
22. Záverom súd poukazuje na to, že vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré riadne predvolal obe sporové strany. Žalobca súdu pred pojednávaním (dňa 24.10.2025) doručil ospravedlnenie jeho neúčasti na nariadenom pojednávaní, v ktorom tiež uviedol, že keďže súd doposiaľ v konaní v zmysle § 181 ods. 2 C.s.p. neprezentoval žiadnu skutočnosť za spornú, považuje uplatnený nárok v celom rozsahu za dôvodný. Pokiaľ súd považuje jeho nárok za nepreukázaný, resp. na jeho preukázanie vyžaduje ďalšie dôkazy alebo objasnenie skutočností, požiadal súd, aby ho písomne vyzval na preukázanie týchto skutočností a v takom prípade aj o odročenie pojednávania. Súd k tomuto uvádza, že takýto postup navrhovaný žalobcom nemá oporu v zákone. Súd žalobcu nevyzýva na preukázanie sporných skutočností a ani mu prípadnú spornosť jeho nároku, či predbežné právne posúdenie pred pojednávaním písomne neoznamuje a za tým účelom neodročuje nariadené pojednávanie; takúto povinnosť súdu žiadne ustanovenie zákona neukladá a naviac by takýto postup súdu bol zjavne v rozpore so zásadou hospodárnosti ako aj rýchlosti konania. Súd po písomnom štádiu konania, t.j. po vyjadrení sa k žalobe, replike a duplike, v zásade na prejednanie veci nariadi pojednávanie (pričom súčasne v zmysle § 179 ods. 1 C.s.p. postupuje tak, aby mohol vec rozhodnúť na jedinom pojednávaní), na ktorom po prednese žaloby a vyjadrení sa k žalobe, v zmysle § 181 ods. 2 C.s.p. uvedie svoje závery o tom, ktoré skutočnosti považoval za sporné a ktoré za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a tiež na predbežné právne posúdenie veci. Na takéto predbežné právne posúdenie, na ktoré je vytvorený priestor práve na pojednávaní, môžu strany sporu reagovať a v tej súvislosti uviesť svoje prípadné procesné návrhy. Žalobcom požadované uvedenie (prípadných) sporných skutočností tak súd vykonáva práve na pojednávaní; pokiaľ súd považuje určité skutočnosti za sporné, prípadne žalobu čiastočne alebo v celom rozsahu nepovažuje za dôvodnú, nie je povinný pre neprítomnosť žalobcu na pojednávaní toto odročiť z dôvodu potreby jeho písomného oboznámenia o tom.
23. Z vyššie uvedených dôvodov pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd žalobu zamietol.
24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, avšak žiadne trovy mu v konaní nevznikli, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku z dôvodu hospodárnosti a s poukazom na zásadu procesnej ekonómie a rozumnosti v práve.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).