Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/124/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobkýň: 1. A. B., nar. X.X.XXXX, adresa C., D. XXX/XX, 2. E. D., nar. XX.X.XXXX, adresa F. G., H. I. XXXX/XX, obe zastúpené advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič, s. r. o., so sídlom Bratislava, Dunajská 12, IČO: 47 238 526, proti žalovaným: 1. J. E., nar. XX.X.XXXX, adresa K., D. XXX/ XX, 2. F. E., nar. XX.X.XXXX, adresa K., D. XXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaných 1 a 2 proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. -536 zo dňa 8.9.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyniam 1 a 2 p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1 a 2 v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd vyhovel žalobe keď vo výroku rozhodol nasledovne: I. Zrušuje sa podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, kat. úz. K., obec K., okres Galanta, na Liste vlastníctva č. XXXX, a to rodinnému domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. č. 329/1 a nehnuteľnosť sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne v 1. rade. II. Žalobkyňa v 1. rade je povinná na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu 3.696,- eur, žalovanej v 2. rade sumu 3.696,- eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobkyni v 2. rade sumu 7.504,- eur, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalobkyne v 1. a 2. rade majú voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení prvoinštančný súd skonštatoval, že žalobkyne 1 a 2 sa na základe skutočností uvedených v žalobe doručenej súdu dňa 22.4.2013 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti, a to rodinnému domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. č. 329/1, nachádzajúcej sa v okrese Galanta, obec K., kat. úz. K., vedenej na LV č. XXXX tak, že by túto nehnuteľnosť prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobkýň 1 a 2, o veľkosti podielu 1 a žalobkyniam uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1 a 2 vyrovnací podiel a náhradu trov konania. V žalobe tvrdili, že so žalovanými 1 a 2 sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Galanta, obec K., kat. úz. K., vedenej na LV č. XXXX, a to rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. č. 329/1, o veľkosti spoluvlastníckych podielov žalobkýň, každá 67/200, a žalovaných, každý 33/200.

3. Prvoinštančný súd v odôvodnení uviedol, že vychádzal z nasledovného zisteného skutkového stavu:

4. Z výpisu Listu vlastníctva č. XXXX mal súd preukázané podielové spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnosti v ňom zapísanej nachádzajúcej sa v katastrálnom území K., v spoluvlastníckom podiele 67/200 v pomere k celku u každej zo žalobkýň a spoluvlastníckom podiele 33/200 v pomere k celku u každého zo žalovaných. V rámci pokusu súdu o zmierlivé usporiadanie veci právny zástupca žalobkýň uviedol, že dohoda je možná, dohodu pripustil i žalovaný 1 (bližšie ju nešpecifikoval) a právny zástupca žalovanej 2 navrhoval, aby sa výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti stala žalovaná 2 za náhradu zodpovedajúcu podielom žalobkýň. S takýmto návrhom právny zástupca žalobkýň vyslovil nesúhlas z dôvodu, že pozemok, na ktorom je stavba postavená, ako aj priľahlé pozemky sú iba vo vlastníctve žalobkýň.

5. Na pojednávaní konanom dňa 31.1.2014 právny zástupca žalobkýň zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvádzanej v žalobe. Nad rámec toho uviedol, že pozemok priľahlý k rodinnému domu je v podielovom spoluvlastníctve výlučne žalobkýň, pričom žalovaní znemožňujú žalobkyniam aj prístup k priľahlým pozemkom, ku ktorým žalovaní nemajú žiadny právny vzťah. Žalovaní nehnuteľnosť neudržiavajú, nechávajú ju zdevastovanú a znemožňujú vykonávanie starostlivosti riadneho hospodára majoritným podielovým spoluvlastníkom. Stav užívania nehnuteľnosti je však taký, že tieto výlučne užívajú žalovaní a za užívanie neplatia a neposkytujú žiadnu úhradu žalobkyniam ako majoritným podielovým spoluvlastníkom. Uzatvoreniu dohody medzi stranami bránilo, že žalovaní nie sú a nikdy neboli ochotní poskytnúť žalobkyniam náhradu za užívanie nehnuteľnosti nad rámec ich spoluvlastníckych podielov. Ohľadne tejto náhrady prebieha aj konanie na súde. Žalovaní, keďže sú dlhodobo v právnej neistote ohľadne zachovania ich minoritného spoluvlastníckeho podielu, nie sú ochotní do nehnuteľnosti nijako investovať, odmietajú rešpektovať a akceptovať ust. . Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má súd na zreteli primárne veľkosť spoluvlastníckych podielov, ako aj účelné využitie veci, pričom žalovaní uvedený rodinný dom účelne nevyužívajú, napriek tomu, že tam majú bydlisko, a to preto, že kvôli ich právnej neistote (v rámci toho, že sú minoritní podieloví spoluvlastníci), odmietajú do nehnuteľnosti investovať.

6. Na pojednávaní konanom dňa 31.1.2014 žalovaný 1 uviedol, že so žalobou nesúhlasí, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť obývajú na základe rozhodnutia Okresného národného výboru v Galante. So žalovanou 2 sú onkologickí pacienti, majú malé dieťa vo veku 6 rokov, nemajú strechu nad hlavou a nemôžu ísť bývať pod most. Nesúhlasil, že by sa o nehnuteľnosť nestarali, pretože za 22 rokov 3x vymenili bojler, plynový kotol, vybudovali dymovod, určite realizovali bežné opravy, ale k novej fasáde alebo oprave rímsy nepristúpili. Pokiaľ ide o účelné využitie veci, žiadal, aby súd sám zhodnotil, či je účelným speňaženie nehnuteľnosti alebo tá skutočnosť, že s rodinou v tejto nehnuteľnosti býva.

7. Na pojednávaní konanom dňa 31.1.2014 právny zástupca žalovanej 2 uviedol, že so žalobou nesúhlasí, a to s tým, aby nehnuteľnosť bola vyporiadaná spôsobom, že bude prikázaná do vlastníctva žalobkýň. Súd je povinný vychádzať nielen z veľkosti podielov, ale aj z ďalších okolnosti veci. Jednou z takýchto okolnosti je užívanie nehnuteľnosti, jednak je to účelnosť tohto užívania, pričom v rámci posudzovania tejto otázky je povinný skúmať aj bytovú odkázanosť strán sporu. V tejto súvislosti je podstatná tá skutočnosť, že žalobkyne majú bytovú otázku vyriešenú a žalovaná 2 má bytovú situáciu riešenú iba tým, že užíva predmetnú nehnuteľnosť. Spolu so žalovaným 1 sú odkázaní na bývanie v tejto nehnuteľnosti. Predmetnú nehnuteľnosť získali v r. 1990 nielen na základe kúpnej zmluvy, ale aj faktu, že došlo k zámene nehnuteľností, a to bytu, ktorý vlastnila žalovaná 2. Zároveň tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje záver, že spoluvlastníctvo nie je možné zrušiť a vyporiadať navrhovaným spôsobom. Podľa R 100/1999 dôvodmi osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru, najmä zdravotný stav, vek, sociálna situácia a stav ich odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti. Žalovaná 2 nemá možnosť riešiť bytovú otázku iným spôsobom ako je užívanie predmetnej nehnuteľnosti, je onkologickým pacientom, zabezpečuje vyživovaciu povinnosť voči 6 ročnej dcére, je v zložitej sociálnej situácii, je živnostníčka, za rok 2012 nevykázala príjem ani vo výške základu dane. V prípade, že sa súd nestotožní s týmto stanoviskom, je pre žalovanú 2 prijateľná iba alternatíva, že predmetná domová nehnuteľnosť bude prikázaná do jej vlastníctva spolu so žalovaným 1 za primeranú náhradu. V prípade, ak by súd rozhodol v zmysle žaloby, výsledkom by bolo, že žalovaná 2 ako osoba, trpiaca onkologickým ochorením, s maloletou dcérou, by ostali bez strechy nad hlavou. Okrem

uvedeného, právny poriadok nepodmieňuje vlastníctvo stavby vlastníctvom pozemku pod stavbou a danú vec je možné riešiť aj inými spôsobmi, napr. vecné bremeno, nájom.

8. Právny zástupca žalovanej 2 v doplňujúcom vyjadrení zo dňa 18.2.2014 poukazoval, že existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré preukazujú listiny: rozhodnutie o schválení dohody o výmene bytov zo dňa 30.3.1990, zhodnotenie zdravotného stavu žalovanej 2 zo dňa 30.1.2014, „dišpenzárny preukaz“ onkologického oddelenia polikliniky, potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov žalovanej 2 za rok 2012 a rodný list maloletej E. E.. Pri posudzovaní účelnosti ďalšieho užívania veci je potrebné vychádzať z dôležitosti jednotlivých záujmov. Tu ide o záujem na urovnaní veci smerom do budúcnosti tak, že vlastník veci, ktorá je predmetom konania, bude tiež vlastníkom pozemku a na strane druhej záujem na spravodlivom riešení tak, aby zohľadňoval skutočné potreby účastníkov konania užívať vec, s ohľadom na ich sociálnu situáciu a bytovú odkázanosť. Podľa jeho názoru prevažuje záujem na tom, aby žalovaní, ktorí majú 6 ročnú dieťa a sú v ťažkej sociálnej situácii, bez možnosti náhradného bývania, neostali bez strechy nad hlavou, nad záujmom žalobkýň vlastniť dom, aj keď sú vlastníci pozemku pod ním, avšak tento dom užívať nepotrebujú. Ďalej poukazoval na to, že žalobkyne sa v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. domáhajú určenia povinnosti žalovanej uhrádzať im za užívanie pozemku pod stavbou finančnú náhradu ako ušlé nájomné. Z uvedených dôvodov navrhoval, aby súd žalobu zamietol. V prípade, ak súd dospeje k názoru, že je na mieste zrušiť podielové spoluvlastníctvo strán sporu, navrhoval vykonať znalecké dokazovanie zamerané na zodpovedanie otázky, či je možné nehnuteľnosť fyzicky rozdeliť a aká je skutočná hodnota nehnuteľnosti, následne predloží konkrétny návrh na spôsob vyporiadania.

9. Prvoinštančný súd pokračoval, že právny zástupca žalobkýň v doplňujúcom vyjadrení zo dňa 19.2.2014 uviedol, že vyjadrenia žalovaného 1 a právneho zástupcu žalovanej 2, považuje za účelovú obranu, nakoľko to, že údajne došlo k zámene nehnuteľností, a to bytu, ktorý vlastnila žalovaná 2, alebo že žalovaní obývajú predmetnú nehnuteľnosť na základe rozhodnutia Okresného národného výboru v Galante, nemá žiadny právny význam v súvislosti so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Zarážajúce je aj to, že hoci sú obaja onkologickí pacienti, žalovaný je nezamestnaný a žalovaná ako živnostníčka za rok 2012 nevykázala príjem ani vo výške základu dane, môžu si dovoliť taký nadštandard, že majú v súdnych konaniach prebiehajúcich medzi stranami sporu samostatných právnych zástupcov. Záujem, ktorý sledujú ako manželia, je pritom ten istý. Naproti tomu, bez akejkoľvek náhrady užívajú pozemky, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkýň a takisto vylučujú z užívania predmetu ich spoluvlastníctva majoritné podielové spoluvlastníčky. Úžitkovú hodnotu stavby rodinného domu si privlastňujú v pomere prevyšujúcom veľkosť ich spoluvlastníckeho podielu, a to bez poskytnutia akejkoľvek náhrady. Nie je zrejmé, ak by sa nehnuteľnosť prikázala do vlastníctva žalovanej 2, odkiaľ zabezpečí finančné prostriedky na náhradu hodnoty spoluvlastníckych podielov žalobkýň. Je potrebné vziať do úvahy, že priľahlé pozemky sú vo výlučnom vlastníctve žalobkýň, veľkosť podielov a účelné využitie veci. Podotkol tiež, že v tomto konaní nejde o otázku užívania predmetnej nehnuteľnosti. Ak by bola nehnuteľnosť po zrušení podielového spoluvlastníctva prikázaná do podielového spoluvlastníctva žalobkýň, nijakým spôsobom to nebráni akejkoľvek forme dohody medzi stranami sporu ohľadne užívania nehnuteľnosti. Cieľom žalobkýň nie je pripraviť žalovaných o strechu nad hlavou. Dôvodom podania žaloby bola predovšetkým skutočnosť, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode v súvislosti so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, ako aj to, že žalovaní užívajú predmetnú nehnuteľnosť nad rámec svojich vlastníckych práv, a to bez akejkoľvek náhrady s tým, že vedome ignorujú a nerešpektujú rozhodnutia majoritných spoluvlastníčok. V duchu zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, navrhoval žalobe vyhovieť.

10. Na pojednávaní konanom dňa 15.1.2019 právny zástupca žalobkýň zotrval na doterajšej skutkovej a právnej argumentácii. Uviedol, že žalovaní nehnuteľnosť neustále využívajú, no nezabezpečujú starostlivosť riadneho hospodára o túto nehnuteľnosť.

11. Na pojednávaní konanom dňa 15.1.2019 žalovaný 1 uviedol, že užívajú danú nehnuteľnosť, pretože nemajú inú možnosť. Po rozhodnutí súdu, na základe ktorého stratili vlastnícke právo k nehnuteľnosti, keby žalobkyne boli v tom čase ochotné vyplatiť kúpnu cenu za nehnuteľnosť, mohli by si kúpiť inú nehnuteľnosť a neužívali by túto. Zaplatenie kúpnej ceny je predmetom exekučného konania, keďže žalobkyňa 2 nevyplatila do dnešného dňa danú sumu. Podľa judikatúry používajú nehnuteľnosť tak ako oprávnení vlastníci, teda majú právo používať danú nehnuteľnosť. Zhrnúc súvislosti, stratili vlastníctvo k

nehnuteľnosti, k predchádzajúcemu bytu, z ktorého vyplatili otca žalobkýň, pričom museli splácať aj úver za danú nehnuteľnosť, teda stratili trojnásobnú sumu za danú nehnuteľnosť počas súdnych konaní. Za prvoradé považoval, že musia zabezpečiť bývanie, nechcú sa obohacovať, majú nezaopatrené dieťa vo veku 11 rokov. Ak súd rozhodne inak ako žiada, môže sa stať, že nebudú mať bývanie a základom rodiny je mať kde bývať. Už 30 rokov trvajú tieto súdne spory a toto konanie je vytrhnuté z kontextu. Navrhoval, aby súd vypočul L. B., ktorá by objasnila okolnosti ohľadom predaja nehnuteľnosti. Protistrana uvádza skutočnosti, ktoré nie sú pravdivé a zahmlievajú celú situáciu. V čase keď kupovali túto nehnuteľnosť, predajca nebol vlastníkom celej nehnuteľnosti, údajnou vlastníčkou bola aj L. B., avšak táto nebola uvedená na LV. Táto skutočnosť zapríčinila túto nešťastnú situáciu ohľadom kúpy danej nehnuteľnosti. Bude žiadať protistranu o odškodné. Myslí si, že L. B. konala úmyselne s cieľom podviesť ho. Svedčí o tom aj skutočnosť, že napriek tomu, že bola vlastníčkou 10-15 rokov, nebola na LV zapísaná ako vlastník. Čo sa týka starostlivosti o nehnuteľnosť, poukázal na to v akom stave bola nehnuteľnosť v čase kúpy a v súčasnosti je nehnuteľnosť obývateľná. Čo nad rámec ohodnotil znalec v posudku je to, o čo zhodnotil predmetnú nehnuteľnosť a na čom by sa žalobkyne chceli obohatiť. Tiež uviedol, že s prípadným vyplatením žalobkýň by im pomohli dcéry, resp. rodiny dcér, s ktorými túto situáciu už konzultovali.

12. Na pojednávaní konanom dňa 15.1.2019 právny zástupca žalovanej 2 zotrval na doterajšej skutkovej a právnej argumentácii. Odkazoval na vyjadrenie žalovaného 1, že žalovaní v roku 1991 na základe kúpnej zmluvy nadobudli predmetnú nehnuteľnosť, avšak následne prebiehalo konanie o určenie vlastníckeho práva, na základe ktorého žalovaná stratili toto vlastnícke právo. Titulom dedenia nadobudli žalovaní spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti. Prebehla zámena nehnuteľnosti - bytu žalovaných za predmetný dom. Žalovaní v dome bývajú, vychovávajú maloletú dcéru, majú na uvedenej adrese nahlásený trvalý pobyt a nemajú zabezpečené náhradné ubytovanie. Žalobkyne predmetný rodinný dom nepotrebujú, už viac ako 20 rokov v ňom nebývajú. Motívom podanej žaloby je nielen pozbavenie vlastníckeho práva žalovaných, ale aj práva užívať predmetnú nehnuteľnosť. Žalobkyne podnikli viaceré kroky za účelom vypratania nehnuteľnosti, uzatvorili nájomné zmluvy s treťou osobou, aby tak znemožnili užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalovaným. Taktiež robili nátlak na vypratanie nehnuteľnosti, či už sami alebo prostredníctvom tretích osôb. Ak by súd žalobe vyhovel, žalovaní by zároveň boli aj pozbavení užívacieho práva nehnuteľnosti. Súd nemôže posudzovať len to, či je možná dohoda o vyporiadaní, resp. výšku odplaty, ale aj právne postavenie oboch strán, a práva a povinnosti, ktoré následne vzniknú. Ak by súd rozhodol v prospech žalobkýň, tieto by boli povinné vyplatiť žalovaným iba 1/3 kúpnej ceny zistenej znaleckým posudkom, za čo žalovaní nie sú schopní si zabezpečiť náhradné bývanie. Taktiež sú tu dané dôvody na zamietnutie žaloby, keďže žaloba je označená ako žaloba na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, avšak nejedná sa o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ale rieši sa zmena podielového spoluvlastníctva. Ide teda o právnu prekážku, pre ktorú je potrebné žalobu zamietnuť. Vzhľadom na to, že prebieha konanie o určenie výšky odplaty za užívanie nehnuteľnosti, akonáhle súd rozhodne o tejto výške, žalovaní sú si vedomí svojej povinnosti a budú si túto povinnosť plniť v zmysle rozhodnutia a nedôjde k bezdôvodnému obohateniu.

13. K argumentácii žalovaného 1 a právneho zástupcu žalovanej 2 právny zástupca žalobkýň na pojednávaní dňa 15.1.2019 uviedol, že skutkový a právny stav je zrejmý a nezameniteľný. Rozporované skutočnosti týkajúce sa predmetnej veci už boli judikované súdnymi rozhodnutiami. Okolnosti, na ktoré poukazujú žalovaný 1 a 2 sú účelové a odvádzajú pozornosť od predmetu konania. Právny zástupca žalovanej 2 tvrdí, že žalobkyne sa snažili zamedziť užívaniu nehnuteľnosti, avšak zabudol uviesť, že žalovaní užívajú nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu rodinný dom a priľahlé nehnuteľnosti, ku ktorým nemajú žiaden právny vzťah. V tejto súvislosti došlo zo strany žalovaného 1 aj k fyzickému napadnutiu jeho osoby v čase, keď znalec bol na predmetnej nehnuteľnosti. Všetky tvrdenia žalovaných sú deformované, majú za cieľ naťahovanie súdneho konania. Žalovaní vedia, že užívajú nad rámec rodinný dom, ako aj pozemky, ku ktorým nemajú žiaden právny vzťah. Po 29 rokoch právny zástupca žalovanej 2 uvedie, že žalovaní sú ochotní platiť za užívanie nehnuteľnosti odplatu a odvoláva sa na bezdôvodné obohatenie, ide o špekulatívne deformovanie situácie. Tiež uviedol, že žalobkyne si zabezpečili finančné prostriedky na plnenie, a to vo výške ako bola určená hodnota nehnuteľnosti stanovená znaleckým posudkom. Zároveň poukázal, že žalovaní sa síce odvolávajú na prípadný následok, ktorý by bol spojený so súdnym rozhodnutím, avšak za 29 rokov trvania tohto stavu nespravili pre vytvorenie si akejkoľvek alternatívy vôbec nič. Z jeho subjektívneho pohľadu je to zo strany žalovaných jednoznačné parazitovanie na vzniknutej situácii. S navrhovaným dokazovaním výsluchom

L. B. nesúhlasil z dôvodu, že všetky skutočnosti, ktoré by objasnila, boli predmetom predchádzajúcich konaní.

14. V priebehu sporu sa prvoinštančný súd pokúšal o zmierlivé vyriešenie sporu, avšak strany vec mimosúdne nevyriešili (i keď zahájili mimosúdne rokovania, výsledkom ktorých bola predbežná dohoda o celkovom urovnaní a vyporiadaní všetkých sporných záležitostí súvisiacich so vzťahmi medzi stranami sporu, v zmysle ktorej mali žalovaní vyplatiť žalobkyniam sumu 50.000,- eur v lehote do 31.12.2019, v dvoch splátkach, no k naplneniu dohody nedošlo), ani nenavrhli súdu schváliť zmier.

15. Na pojednávaní konanom dňa 8.9.2022 z vyjadrenia právneho zástupcu žalobkýň vyplynulo, že vzťahy medzi sporovými stranami sa riešia takmer 30 rokov. Žalobkyne sú podielové spoluvlastníčky všetkých priľahlých pozemkov, vrátane pozemku pod rodinným domom, ktorý je predmetom vyporiadania. Vzhľadom k dĺžke trvania sporov je v súčasnosti rodinný dom, ktorý je predmetom vyporiadania v absolútne neužívania schopnom dezolátnom stave, ohrozujúci život a zdravie. Hodnota nehnuteľnosti určená znaleckým posudkom, napriek nárastu všeobecnej trhovej hodnoty nehnuteľnosti v aktuálnej dobe, je taká, že určuje hodnotu nehnuteľnosti vyššiu ako je aktuálny stav. Podľa ich vedomostí žalovaní v súčasnosti rodinný dom ani neužívajú, a to práve s poukazom na život ohrozujúci stav nehnuteľnosti. Navrhol, aby predmetnú nehnuteľnosť súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne 1 a uložil jej povinnosť za vyrovnanie podielu zaplatiť žalovanému 1 sumu 3.696,- eur, žalovanej 2 sumu 3.696,- eur, v lehote do 3 dní, žalobkyni 2 sumu 7.504,- eur, do 30 dní. Vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý učil všeobecnú hodnotu domu, ktorý je predmetom vyporiadania, na sumu 22.400,- eur, a s poukazom na výšku spoluvlastníckych podielov žalobkyne 2 (67/200) a žalovaných (každý po 33/200). Uvedené sumy považoval za vyššie ako je aktuálna reálna hodnota vyporiadavanej nehnuteľnosti, napriek tomu žalobkyňa 1 je ochotná akceptovať hodnotu nehnuteľnosti stanovenú znaleckým posudkom. Zároveň žalovaní užívajú celú domovú nehnuteľnosť nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, ak na okresnom súde stále prebieha konanie voči žalovaným o vydanie bezdôvodného obohatenia titulom užívania predmetných nehnuteľností nad rámec spoluvlastníckeho podielu žalovaných, ako aj konanie o vzájomnom návrhu, ktoré rieši stav vyplývajúci z určenia vlastníctva a spoluvlastníckych podielov, a to ešte v súvislosti s dedičským konaním po zomrelom otcovi žalobkýň. Uvedená situácia žalobkyne výrazne traumatizuje a majú záujem na doriešení vzájomných vzťahov, naviac keď následkom vzniknutého stavu došlo na strane žalobkyne 1 k tragickej udalosti (manžel žalobkyne 1 uvedenú situáciu psychicky neuniesol a siahol si na život). V prípade, že by aktuálne hodnota nehnuteľnosti bola z hľadiska posúdenia súdu sporná, ponechal na zváženie znalecké dokazovanie ohľadne zistenia všeobecnej trhovej ceny nehnuteľnosti, avšak vykonanie takéhoto dôkazu považoval ako nadbytočné, neefektívne a nehospodárne, a to s poukazom na zvýšený náklad strán sporu, ktorý by v prípade takéhoto dôkazu museli znášať, pričom podľa tvrdení žalovaných ich sociálna situácia je taká, že im nedovoľuje znášať prípadné náklady spojené s týmto dôkazom. Aktuálny stav nehnuteľnosti z hľadiska jej hodnoty je taký, že cena určená znaleckým posudkom z r. 2017 je podstatne vyššia ako je aktuálna cena danej nehnuteľnosti, keďže táto je v súčasnosti v neužívateľnom, život ohrozujúcom stave a prípadné plnenie zo strany žalobkyne 1 v prospech žalovaných aj žalobkyne 2, garantuje finančné plnenie podľa pôvodného znaleckého posudku, teda nad rámec aktuálneho stavu a hodnoty nehnuteľnosti. Podľa jeho vedomosti žalovaní 1, 2 predmetnú nehnuteľnosť navštevujú iba občasne, túto nijako neudržujú, nezabezpečujú žiadne investície do nej, tak aby bola užívania schopná, dokonca priľahlé pozemky, sú v súčasnosti v takom stave, že tieto nie je možné vzhľadom k rozbujnenej vegetácií buriny a náletových porastov, zo strany žalobkýň užívať, pričom takémuto užívaniu reálne zabraňujú žalovaní. Podľa informácií od žalobkýň sa na uvedených pozemkoch aktuálne premnožili hlodavce, ktoré páchajú škody aj ostatným susedom, ktoré si svoje nehnuteľnosti udržiavajú. Strany sporu zistený skutkový stav nerozporujú, pričom pre meritórne rozhodnutie veci z pohľadu žalobkýň neexistujú žiadne sporné otázky, nakoľko je zrejmá aktuálna výška spoluvlastnícky podielov sporových strán, spôsob vysporiadania podielového spoluvlastníctva, i hodnota nehnuteľnosti.

16. Žalovaní 1 a 2 sa na pojednávanie dňa 8.9.2022 nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili, ani nepožiadali o odročenie pojednávania.

17. Právny zástupca žalobkýň v záverečnej reči uviedol, že z pohľadu žaloby je nesporná otázka výšky spoluvlastníckych podielov na vyporiadavanej nehnuteľnosti, ako aj potreba vyporiadať spoluvlastníctvo k tejto nehnuteľnosti vzhľadom k dlhotrvajúcim neusporiadaným vzťahom sporových strán, v dôsledku čoho je nehnuteľnosť dlhodobo bez akejkoľvek údržby a investícií. Po dobu takmer 30 rokov trvajúceho

sporu schátrala tak výrazne, že podľa názoru žalobkýň je v neužívania schopnom, život ohrozujúcom stave. S prihliadnutím na tento fakt vyslovil presvedčenie, že hodnota nehnuteľnosti určená znaleckým posudkom z roku 2017 na sumu 22.400,- eur je ku dnešnému dňu výrazne nižšia. Napriek tomu je však žalobkyňa 1 pripravená vyplatiť ostatným podielovým spoluvlastníkom na vyrovnanie ich podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva sumy ako vyplývajú z výšky ich spoluvlastníckeho podielu a podľa hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom. Uvedený spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa javí ako najracionálnejší, keďže žalobkyne sú podielové spoluvlastníčky v podiele 1 ku všetkým priľahlým pozemkom k vyporiadavanej nehnuteľnosti, vrátane pozemku pod rodinným domom.

18. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. , , ( – ďalej aj len ).

19. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v prejednávanej veci neboli sporné skutkové tvrdenia žalobkýň ohľadne podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území K., zapísanej v Liste vlastníctva č. XXXX, ako rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele č. 329/1, v spoluvlastníckom podiele 67/200 v pomere k celku u každej zo žalobkýň a spoluvlastníckom podiele 33/200 v pomere k celku u každého žalovaného. Strany nadobudli spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti dedením, titulom bolo uznesenie o dedičstve sp. zn. Dnot 201/93 zo dňa 2.5.2007 s tým, že žalobkyne nadobudli spoluvlastníctvo aj na základe darovacej zmluvy vkladom povoleným 13.2.2009 pod V 37/2009. Rovnako medzi stranami nebolo sporné, že žalovaní začali užívať predmetný rodinný dom (aj priľahlé pozemky) na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola súdom určená za neplatnú (konanie vedené pod sp. zn. ), ani to, že žalobkyne boli výlučné vlastníčky priľahlých pozemkov, vrátane pozemku pod rodinným domom. Taktiež nebolo sporné, že k dohode so žalovanými nedošlo, a keďže žalobkyne nemajú záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, podali žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom.

20. Žalobkyne ako strana sporu s poukazom na to, že sú väčšinové spoluvlastníčky predmetnej nehnuteľnosti a zároveň výlučné vlastníčky priľahlých pozemkov, tvrdili, že rodinný dom nie je možné reálne rozdeliť, a preto žiadali prikázať nehnuteľnosť do ich podielového spoluvlastníctva s povinnosťou výplaty ostatných spoluvlastníkov vzhľadom na účelné využitie veci. Neskôr v priebehu sporu, žalobkyňa 1 prostredníctvom právneho zástupcu žiadala nehnuteľnosť prikázať do svojho výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty ostatných spoluvlastníkov.

21. Žalovaný 1 ako strana sporu tvrdil, že predmetnú nehnuteľnosť obývajú na základe rozhodnutia Okresného národného výboru v Galante, sú onkologickí pacienti, majú maloleté dieťa a nemajú strechu nad hlavou. Tvrdil, že nehnuteľnosť je deliteľná. Pokiaľ ide o účelné využitie veci dôvodil, aby súd sám zhodnotil, či je účelným speňaženie nehnuteľnosti alebo to, že s rodinou v tejto nehnuteľnosti býva.

22. Žalovaná 2 ako strana sporu žiadala najskôr prikázať nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty žalobkýň. S poukazom na vyjadrenie jej právneho zástupcu dôvodila, že pri posudzovaní predmetného návrhu je potrebné vychádzať nielen z veľkosti podielov na nehnuteľnosti, ale aj z ďalších okolnosti ako napr. užívanie nehnuteľnosti, bytovú odkázanosť strán sporu. Tvrdila, že užíva predmetnú nehnuteľnosť spolu so žalovaným 1 nielen na základe kúpnej zmluvy, pričom sú odkázaní na bývanie v tejto nehnuteľnosti. Zároveň videla dôvody hodné osobitného zreteľa pre nezrušenie spoluvlastníctva v jej zdravotnom stave (onkologická pacientka) a zložitej sociálnej situácii (za rok 2012 nevykázala príjem ani vo výške základu dane).

23. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 31.1.2014 mal súd preukázané, že žalovaný 1 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 22.5.2013 a evidencia trvá.

24. Zo znaleckého posudku č. 23/2017 znalca Ing. Františka Orsága v odbore stavebníctvo a odvetví pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, mal súd preukázanú všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Metódou polohovej diferenciácie znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, stavby, 22.400,- eur a podľa nej spoluvlastnícky podiel 33/200 predstavuje 3.696,- eur (každého žalovaného) a 67/200 7.504,- eur (spoluvlastnícky podiel žalobkyne 2). K reálnej deľbe sa znalec vyjadril tak, že zohľadniac kritériá, ktoré vzal do úvahy pri reálnej deľbe hodnotenej stavby - rodinného domu usporiadaného ako jedna bytová jednotka dospel k záveru, že predmetná nehnuteľnosť je reálne

nedeliteľná. Podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov v súčasnom dispozičnom usporiadaní nie je možné zrealizovať reálnu deľbu stavby rodinného domu tak, aby mohli vzniknúť samostatné veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov na základe stavebných úprav vykonaných podľa stavebných predpisov. Na otázku súdu aké stavebné úpravy je na rozdelenie vo vzťahu k súčasnému stavu stavby potrebné vykonať odpovedal, že neprimerane s tým, že hodnota úprav by presahovala stanovenú všeobecnú hodnotu predmetného rodinného domu a na predmetnej nehnuteľnosti nie je možné uskutočniť iným spôsobom reálnu deľbu.

25. V prejednávanej veci nebolo teda sporné, že rodinný dom nie je možné reálne rozdeliť. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon stanovuje tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, a pod.). Tento spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú vec záujem. Zároveň je vždy potrebné skúmať schopnosť vyplatenia finančnej náhrady za spoluvlastnícky podiel.

26. Žalobkyne i žalovaní prejavili záujem nadobudnúť rodinný dom (žalovaní príp. i vrátane priľahlých pozemkov) do výlučného vlastníctva s tým, že žalovaná 2 trvala predovšetkým na tom, aby zostalo spoluvlastníctvo zachované z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a to že nehnuteľnosť užívajú už od r. 1990, má vážne zdravotné problémy, okrem iného je onkologickou pacientkou a v predmetnom dome spoločne vychovávajú nezaopatrenú dcéru.

27. Ako vyplýva z obsahu spisu, strany po ingerencii súdu viedli mimosúdne rokovania, výsledkom ktorých bola predbežná dohoda o celkovom urovnaní a vyporiadaní všetkých sporných záležitostí súvisiacich so vzťahmi medzi stranami sporu, v zmysle ktorej mali žalovaní vyplatiť žalobkyniam sumu 50.000,- eur v lehote do 31.12.2019, v dvoch splátkach, no k naplneniu dohody nedošlo. Žalovaní nijako neozrejmili svoje nekonanie v zmysle predbežnej dohody. Strany vec mimosúdne nevyriešili, ani súdu nenavrhli schváliť zmier. S poukazom na vyššie uvedené prvoinštančný súd preto pristúpil k zrušeniu podielového spoluvlastníctva na návrh žalobkýň.

28. Z ustanovenia vyplýva, že prednostným spôsobom vyporiadania je reálne rozdelenie veci. Vo vzťahu k vyporiadavanej nehnuteľnosti súd uzavrel, že vec nie je deliteľná, čo mal preukázané zo znaleckého posudku č. 23/2017 Ing. Františka Orsága. Ďalej súd skúmal, či je možné nehnuteľnosť prikázať niektorej zo strán do výlučného vlastníctva za náhradu. Predpokladom pre prikázanie vyporiadavanej veci do výlučného vlastníctva niektorého spoluvlastníka je skutočnosť, že spoluvlastník s týmto prikázaním súhlasí, resp. chce, aby mu bola vec do vlastníctva prikázaná. Vychádzajúc z tejto zásady, súd konštatoval, že žalobkyňa 1 od podania žaloby prejavila záujem o nehnuteľnosť. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť a zachovať podielové spoluvlastníctvo strán sporu, resp. prikázať ju do ich bezpodielového spoluvlastníctva, ak súd nezistí dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. Súd prvej inštancie uviedol, že možnosť zamietnutia žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je výnimkou zo zásady, ktorú súd v tomto konaní uplatnil, a síce, že nikto nemôže byť nútený k tomu, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Takýto postup musí byť odôvodnený dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Takéto dôvody však súd v konaní nevzhliadol. V prvom rade, nehnuteľnosť začali žalovaní užívať na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola súdom určená za neplatnú s tým, že podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zakladá dôvody vzájomných konfliktov medzi spoluvlastníkmi, súd preto nevidel dôvody toto ich podielové spoluvlastníctvo za takejto situácie ponechať. Vzťahy medzi spoluvlastníkmi sú narušené, čo bolo možné badať aj počas tohto konania (ktoré prebieha od r. 2013), žalovaní užívali nehnuteľnosť v celom rozsahu, aj nad rozsah svojho podielu, a to bez toho, aby poskytovali žalobkyniam akékoľvek plnenie, aspoň v rámci svojich možností (napriek svojim vyjadreniam, že si túto svoju povinnosť uvedomujú a sú pripravení ju i naplniť). Za takejto situácie sa súdu nejaví ako dôvodné ponechať takýto stav, ktorý by viedol len ku ďalším konfliktom a prípadne predlžoval ďalšie súdne spory, ktoré strany sporu medzi sebou vedú. Tvrdenie žalovaných, že sú na

bývanie v tejto nehnuteľnosti odkázaní, zostalo v spore nepreukázané, najmä v súvislosti s tvrdením žalobkýň, že nehnuteľnosť je v dezolátnom život ohrozujúcom stave a že ju žalovaní už z tohto dôvodu neužívajú. Pokiaľ ide o zdravotný stav žalovaných, najmä že sú onkologickí pacienti, žalovaní nijako nekonkretizovali toto tvrdenie, t. j. v akom štádiu je ich ochorenie, v resp. v čom spočívajú obmedzenia z toho pre nich plynúce, a tieto tvrdenia následne zostali nepreukázané. Ani toto kritérium preto nemohlo zavážiť. Žalovaní ďalej poukazovali, že žalovaný 1 je nezamestnaný, žalovaná 2 za rok 2012 nevykázala príjem ani vo výške základu dane, avšak od toho času ani netvrdili (ani nepreukázali), či sa táto ich situácia akokoľvek zmenila. Súd nemohol neprihliadnuť na postoj žalovaných v priebehu celého konania, keď síce poukazovali na svoju sociálnu situáciu, ale v konaní nepreukázali také obmedzenia, ktoré by im bránili dosiahnuť čo i len minimálny príjem, resp. že majú zásadné zdravotné problémy ovplyvňujúce ich pracovnú spôsobilosť, navyše nie sú ani osoby vysokého veku. Žalovaní pritom nie sú viazaní na potrebu bývania iba v sporných nehnuteľnostiach (napr. že by len odtiaľ museli dochádzať do práce, resp. zabezpečovať starostlivosť o blízku osobu). Majú i dospelé deti, ktoré by im mohli a mali byť nápomocné. Na druhej strane však nechceli pripustiť prikázanie predmetnej nehnuteľnosti do vlastníctva žalobkýň, z ktorého dôvodu požadovali nehnuteľnosť prikázať do ich vlastníctva. Ak aj žalovaní poukazovali na investície do domu (bežná údržba, výmena kotla, príp. iné), ani takáto investícia nie je dôvodom pre nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Z takto opísaných skutočností podľa názoru súdu treba uzavrieť, že nie sú dané také vážne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd mal žalobu zamietnuť. Dôvody žalovaných na zachovaní spoluvlastníctva svojim významom neprevažujú nad záujmom žalobkýň, pre ktorých existujúce spoluvlastníctvo nemá dlhodobo žiaden prínos, keď žalobcovia v čase uzatvárania kúpnej zmluvy mali i vedomosť o tom, že vlastnícke vzťahy k predmetnej nehnuteľnosti nie sú usporiadané (upozornením zo strany Miestneho národného výboru).

30. Súd následne posudzoval, či je možné prikázať nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovaných. Zo skutočností zistených v konaní možno vyvodiť (žalovaní to ani nepopreli), že sa nachádzajú v nepriaznivej ekonomickej situácii, bez dostatku disponibilných finančných prostriedkov, ktoré by mohli byť použité na výplatu žalobkýň. Aj keď uviedli, že rodiny dcér by im finančne pomohli, tak napokon predbežnú dohodu ako výsledok mimosúdnych rokovaní, v zmysle ktorej mali zaplatiť žalobkyniam dohodnutú sumu, nenaplnili. Žalovaných je preto potrebné pre účely posúdenia možnosti prikázania im nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva považovať za nesolventných, čo sa podľa súdnej praxe považuje za dôvod, pre ktorý takémuto podielovému spoluvlastníkovi nie je možné prikázať vyporiadavanú vec do výlučného vlastníctva za náhradu. Dlhodobý stav v užívaní nehnuteľnosti žalovanými vyhovuje len žalovaným, ale súd v konaní nezistil dôvod odkázanosti žalovaných na bývanie v nehnuteľnosti z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Z uvedeného je nutné uzavrieť, že prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaných do úvahy neprichádza.

31. Súd dospel k záveru, že najrozumnejšiemu a najspravodlivejšiemu spôsobu usporiadania vzťahov medzi stranami sporu ako podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľností zodpovedá riešenie, ktorým zrušil podielové spoluvlastníctvo strán na návrh žalobkýň a vykonal vyporiadanie tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne 1 s povinnosťou výplaty za spoluvlastnícky podiel v prospech žalobkyne 2 a žalovaných podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, keďže žalobkyňa 1 o nehnuteľnosť prejavila záujem, a zároveň pre účely posúdenia možnosti prikázania jej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva ju bolo možné považovať za solventnú (opak nikto netvrdil, ani nepreukázal). V jej prospech svedčilo i kritérium veľkosti spoluvlastníckeho podielu, i kritérium účelného využitia rodinného domu s priľahlými pozemkami. Hodnota predmetnej nehnuteľnosti s poukazom na závery znaleckého posudku č. 23/2017 nebola v konaní spornou skutočnosťou. Pokiaľ ide o lehotu na plnenie, súd v súlade s určil žalobkyni 1 primerane dlhšiu lehotu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, pokiaľ ide o výplatu za spoluvlastnícky podiel v prospech žalobkyne 2.

32. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto súd prvej inštancie rozhodol postupom podľa ust. aj o nároku na náhradu trov konania. Žalobkyne 1 a 2 majú voči žalovaným 1 a 2 podľa ust. nárok na náhradu trov konania (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky), keďže boli v spore v celom rozsahu úspešné, dosiahli zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spôsobom aký navrhovali (prikázanie veci) a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im náhradu trov konania nepriznať, ani ich strany netvrdili ( ). O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

33. Žalovaný 1 v podanom odvolaní proti predmetnému rozsudku podľa jeho obsahu uplatňoval odvolacie dôvody v zmysle , že súd nesprávnym procesným postupom jemu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, podľa písm. f) tohto ustanovenia, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, písm. g), že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo útoku, ktoré neboli uplatnené, písm. h), že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v plnom rozsahu.

34. Podľa odvolateľa súd sa dopustil procesných vád podľa , a to práva na spravodlivý proces, keď neumožnil žalovaným predniesť záverečnú reč. Súd taktiež dostatočne nevysvetlil dôvody, ktoré viedli k jeho rozhodnutiu, keď nepriznal právo osobám, ktoré majú v nehnuteľnosti trvalý pobyt a slúži im ako jediné miesto na bývanie. Rozhodol o nich tak, že sa vďaka rozsudku stanú bezdomovci, neskúmal dostatočne napríklad či žalovaní v rodinnom dome majú naďalej trvalý pobyt, či tam v skutočnosti aj bývajú a nevydal rozsudok na základe riadne zisteného skutkového stavu. Súd porušil práva žalovaných aj v tom, že rozhodol bez ich prítomnosti napriek tomu, že žalovaní žiadali aby bol súd zhovievavý a prihliadal na jeho vážne zdravotné dôvody, o čom predložil potvrdenie z Národného pre srdcovocievne ochorenia. Žalovaný tým, že sa nemohol zúčastniť posledného pojednávania, predniesť záverečnú reč, nevedel sa dostatočne vyjadriť k znaleckému posudku, ktorý je tendenčný, keď napríklad znalec tvrdil, že stavba nemá dva vchody, čo nie je pravdou. Dva vchody dokladoval fotografiou, ktorú doplnil do súdneho spisu a namietal, že tieto fotografie znalec zámerne nezahrnul. Súd neposkytol žalovaným priestor, aby namietali znalecký posudok. Pri obhliadke domu nebola zabezpečená zo strany súdu tlmočníčka. Otázku, či je možné stavbu upraviť na dve bytové jednotky zodpovedal znalec tendenčne podľa vlastného úsudku, ale nezodpovedal otázku, či dom má dva vchody, resp. zámerne ju zamlčal. Tieto dôkazy súd dostatočne nevyhodnotil, pretože rodinný dom v skutočnosti má dva vchody. Žalovaní požiadali súd, aby vyhovel odročeniu pojednávaní aspoň na obdobie, keď žalovaný musel nastúpiť do nemocnice. Taktiež okresný súd nepreskúmal dostatočne všetky právna a faktické dôvody, ako aj bytovú odkázanosť žalovaných viď uznesenie NS SR z 28.9.2011 sp. zn. . Svedčí o tom zdôvodnenie rozsudku v bode 43, že tvrdenie žalovaných, že sú na bývanie v nehnuteľnosti odkázaní, zostalo nepreukázané a súd sa spoliehal na tvrdenie žalobkýň, že nehnuteľnosť je v dezolátnom život ohrozujúcom stave a že ju žalovaní neužívajú. Žalovaným súd neposkytol priestor, aby kvalifikovane navrhli taký spôsob vyporiadania, ktorý by spravodlivo zohľadnil práva všetkých spoluvlastníkov. Súd vôbec nevzal do úvahy dobromyseľnosť žalovaných, že uvedenú nehnuteľnosť užívali ako svoju a ako náhradu za ňu poskytli vlastné bývanie – byt v C.. Súd taktiež nevyhodnotil kto danú nehnuteľnosť zveľaďoval, keďže bola zhodnotená vlastnou prácou a investíciou žalovaných. Odvolateľ zdôraznil, že žalobkyne už požiadali Obec K. o začatie konania o odstránení stavby, teda rodinného domu, v ktorom bývajú dvaja onkologickí pacienti a ich nezaopatrená dcéra. O tomto pripojil ako dôkaz oznámenie o začatí konania o odstránení stavby. Súd prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobkyni 1, ktorá si povinnosť výplaty podľa právoplatného rozsudku -629 už predtým nesplnila a bolo potrebné začať voči nej exekučné konanie, ide teda o nespoľahlivú osobu, ktorá by podiel nevyplatila ani podľa tohto rozsudku. Ako dôkaz o tom pripojil exekučný príkaz. Podľa žalovaného rozhodnutie nezohľadňovalo komplexne situáciu strán a súd sa riadne nezaoberal solventnosťou žalovaných. Žalobkyne majú bývanie zabezpečené, nikdy v rodinnom dome nebývali, na rozdiel od žalovaných, vrátane nezaopatrenej dcéry, ktorí sú odkázaní na bývanie v spornej nehnuteľnosti, bývajú a vykonávajú všetky práce súvisiace s opravou a údržbou nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov má odvolateľ za to, že splnenie kritéria účelnosti je na strane žalovaných, pričom v prípade správneho vyhodnotenia výpovedí mal súd za preukázané, že žalovaní sú schopní žalobcom zaplatiť náhradu za ich spoluvlastnícky podiel. Otázku skutočného užívania súd neskúmal a svojím rozhodnutím nepriamo prikázal, aby sa žalovaní odsťahovali na ulicu, pretože žiadnu inú možnosť bývania nemajú.

35. Odvolateľ tiež zdôraznil, že okresný súd porušil jeho práva na doručenie rozsudkov v jeho rodnom jazyku, keď rozsudok nebol riadne pretlmočený tak, ako to bolo prijaté uznesením súdu. Okresný súd porušil práva žalovaného, teda neumožnil mu byť prítomný na prednesení záverečnej reči za prítomnosti tlmočníčky a tým mu bola odopretá možnosť dostatočne uplatniť procesné práva. Zároveň tiež súd požiadal o odročenie na neurčito z dôvodu vážnych zdravotných ťažkostí, keďže lekár mu neodporúčal zúčastňovať sa pojednávaní, kým sa jeho zdravotný stav nestabilizuje, čo súd neakceptoval.

36. K odvolaniu žalovaný 1 pripojil exekučný príkaz vydaný súdnym exekútorom JUDr. Stanislavom Laiferom, so sídlom Bratislava, Prievozská 14/A pod č.k. EX 1771/2014-6, rozhodnutie MsNV Galanta č.j. 787/90/3 zo dňa 20.3.1990 o schválení dohody o výmene bytov medzi J. E. a M. B., list žalovaného 1 adresovaný Okresnému súdu Galanta zo dňa 30.1.2019 v danej veci o zaslaní fotografií dotknutej nehnuteľnosti, oznámenie Obce K. pod č. OcÚJE-1233/2022 TX 6 zo dňa 9.9.2022 o začatí konania o odstránenie stavby a nariadenie ústneho konania a miestneho zisťovania na návrh žiadateliek (tu žalobkýň 1 a 2) ohľadne rodinného domu súp. č. XXX, ohlásenie žalovanými 1 a 2 drobnej stavby podľa Stavebného zákona zo dňa 18.2.1999 adresované Obecnému úradu týkajúce sa predmetnému domu, výmenný list – poukaz na odborné vyšetrenie, ošetrenie, ústavné liečenie od L. N. vystavený na meno žalovaného 1 dňa 30.9.2022, podľa ktorého neodporúča pacientovi zúčastňovať sa súdnych pojednávaní z dôvodu možného zhoršenia zdravotného stavu s tým, že stav trvá až do odvolania ošetrujúcim lekárom, výmenný list – poukaz od L. N. zo dňa 16.5.2022 s tým, že žalovaný 1 je v súčasnosti pod prísnym lekárskym dohľadom vzhľadom a pretrvávajúce závažné problémy so srdcom, neodporúča preto zúčastňovať sa súdnych pojednávaní z dôvodu možného zhoršenia zdravotného stavu, výzvu na nástup na hospitalizáciu dňa 25.4.2022 v Národnom srdcových a cievnych chorôb adresovaná žalovanému 1 zo dňa 9.3.2022.

37. Odvolanie proti predmetnému rozsudku v celom jeho rozsahu podala i žalovaná 2, pričom uplatnila odvolacie dôvody v zmysle , že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa písm. d) tohto ustanovenia, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a navrhovala odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

38. V odvolaní žalovaná 2 uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne po skutkovej aj právnej stránke, keď súd zle vyhodnotil skutkovú stránku veci. Pri posudzovaní bolo potrebné vychádzať nielen z veľkosti podielov na nehnuteľnosti, ale aj z ďalších okolností, napríklad užívanie nehnuteľnosti, bytovú odkázanosť strán sporu. Žalovaní užívajú predmetnú nehnuteľnosť na bývanie od roku 1990, teda cca 30 rokov. Dôvodom bola okrem iného zámena bytov, kedy prišli žalovaní o byt v C.. Užívacie právo k tomuto ich pôvodnému bytu titulom výmeny získal otec žalobkýň, ktorý neskôr titulom novej zákonnej úpravy tento byt nadobudol do výlučného vlastníctva. Ďalšími okolnosťami je fakt, že žalovaná 2 má vážne zdravotné problémy, okrem iného je onkologickou pacientkou. Žalovaní v dome vychovávajú nezaopatrenú maloletú dcéru a dom pre nich predstavuje strechu nad hlavou. Na druhej strane žalobkyne majú bytovú potrebu uspokojenú.

39. Ak súd ustálil, že nie je možné dom rozdeliť na dve samostatné bytové jednotky, spravodlivým riešením by bolo vysporiadanie spoluvlastníctva tak, že žalovaní by nadobudli predmetný rodinný dom v celosti do svojho BSM ako manželia, pričom by boli povinní uhradiť žalobcom odplatu. Žalovaní sa o dom starajú 30 rokov, investujú do jeho údržby, nie je pravdou, že by bol zanedbaný. Žalovaní namietajú znalcom v konaní zistenú cenu nehnuteľnosti 22.400,- Eur, ktorá je zjavne podhodnotená a nie je reálna, napriek tomu súd toto neoveroval. Rozsudkom súd rozhodol v rozpore so zákonom, keďže hodnota vyrovnacieho podielu nespĺňa zákonnú požiadavku primeranosti. Súd mal vykonať ďalšie dokazovanie ohľadom hodnoty domu. Súd bol povinný pri rozhodovaní zohľadniť, že je účelné, aby vlastnili dom naďalej práve žalovaní, keďže ho už desaťročia obývajú, sú na neho odkázaní, majú maloleté dieťa, žijú v sociálne zložitej situácii, keď žalovaný 1 je nezamestnaný, majú zdravotné problémy, žalovaný 1 trpí závažným kardiologickým ochorením, ich bytová potreba je uspokojená iba daným domom. Nie je pritom možné, aby sa z domu vysťahovali, nemajú kam ísť. Ako dôkaz k tomuto pripojila lekársky posudok žalovaného 1.

40. Podľa odvolateľky nie je pravdou, že nehnuteľnosť je v dezolátnom život ohrozujúcom stave a že ju žalovaní už z tohto dôvodu neužívajú. Tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je tiež v rozpore so znaleckým posudkom. Žalovaní dom užívajú, bývajú v ňom a udržiavajú ho. Ide o nesprávne skutkové zistenie súdu, o ktoré oprel svoj záver ohľadne účelného využívania domu a prikázania nehnuteľnosti do vlastníctva žalobkyne 1.

41. K odvolaniu žalovaná 2 pripojila výmenný list – poukaz na odborné vyšetrenie, ošetrenie, ústavné liečenie vystavený na meno žalovaného 1 lekárkou L. N. dňa 30.9.2022, podľa ktorého neodporúča pacientovi zúčastňovať sa súdnych pojednávaní z dôvodu možného zhoršenia zdravotného stavu až do odvolania ošetrujúcim lekárom.

42. Žalobkyne odvolanie nepodali. K doručeným odvolaniam žalovaných 1 a 2 predložili prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, ktorým žiadali, aby bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený ako vecne správny a zároveň im priznaná náhrada trov konania vo výške 100% s tým, že žalobkyne považujú predmetný rozsudok za správny a zákonný a odvolacie dôvody žalovaných 1 a 2 považujú za nedôvodné a nezákonné.

43. Pokiaľ žalovaný 1 v odvolaní uvádza, že žalobkyne sa k dotknutým nehnuteľnostiam nikdy nesprávali ako vlastníčky, nehnuteľnosť nikdy nezveľaďovali a neinvestovali do nej, zámerne pritom zamlčuje, že spolu so žalovanou 2 po dobu viac ako 30 rokov užívajú nehnuteľnosť nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu a žalobkyniam znemožňujú prístup k domovej nehnuteľnosti, pričom bez akéhokoľvek právneho vzťahu užívajú aj pozemky k priľahlému domu bez akejkoľvek náhrady žalobcom. Žalovaný 1 účelovo, tendenčne a zavádzajúco v odvolaní tvrdí, že nadobúdacím titulom žalovaných 1 a 2 mala byť výmena bytov schválená vtedajším MsNV v Galante a to napriek tomu, že nad akúkoľvek pochybnosť a vedomosť o tom, že nadobúdacím titulom spoluvlastníckeho podielu žalovaných k vyporadúvanému rodinnému domu bol závet, ktorým žalovaní získali od otca žalobkýň, ktorý bol ťažkým alkoholikom a podpísal závet v prospech žalovaných 1 a 2. Tvrdenie žalovaného 1 o tom, že žalovaní znášajú všetky náklady s užívaním nehnuteľnosti, vyznieva teda viac ako arogantne.

44. Vo vzťahu k investíciám tvrdeným žalovaným žalobkyne uviedli, že akékoľvek žalovanými tvrdené investície vykonané na základe stavebnej ohlášky z roku 1999 boli už zohľadnené v znaleckom posudku. Okrem toho predmetné stavebné konanie prebiehalo nezákonne, bez vedomia a súhlasu majoritných podielových spoluvlastníkov. Okrem toho žalovanými deklarované investície do údajnej prístavby mali zanedbateľný, resp. žiadny vplyv na navýšenie všeobecnej trhovej hodnoty domu zistenej znalcom v roku 2017 a to aj s prihliadnutím na nedobromyseľné konanie žalovaných, ktorí bránili od roku 1990 a naďalej trvale bránia žalobkyniam nehnuteľnosť v rozsahu spoluvlastníckych podielov užívať. Žalovaní spôsobili znehodnotenie nehnuteľnosti a to v niekoľkonásobne väčšom rozsahu, ako bola výška nimi deklarovanej investície. Odhliadnuc od toho, táto situácia nemá žiadny vplyv na znalecky zistenú hodnotu nehnuteľnosti a to aj s poukazom na to, že žalovaní si prípadnú nimi tvrdenú investíciu niekoľkonásobne odbývali prostredníctvom úmyselne získaného bezdôvodného obohatenia. Teda požiadavka na zohľadnenie nepreukázanej investície do domu, v rámci rozhodnutia o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, sa javí byť ako zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Je zjavná absolútna nedobromyseľnosť žalovaných spojená s úmyselným získavaním bezdôvodného obohatenia na ich strane a to po dobu 33 rokov. Pre ilustráciu žalobkyne pripojili fotodokumentáciu nehnuteľnosti a priľahlých pozemkov, ktorá vyvracia tvrdenia žalovaných o investíciách dobromyseľnosti a príkladnej starostlivosti o dotknutú nehnuteľnosť v rozsahu 18 listov.

45. Žalobkyne pokračovali tvrdením, že žalovaní si počas dlhé roky trvajúcich súdnych konaní postavili rozľahlý rodinný dom, ktorý riadne užívajú, avšak zámerne špekulatívne a účelovo je napísaný na ich dospelú dcéru, naviac dlhodobo užívajú byt v G., kde podnikajú v rámci prevádzkovania najväčšieho a najprosperujúcejšieho kvetinárstva v meste G., čo je všeobecne známy fakt. V tejto súvislosti sa javí byť ako hrubozrnný výsmech súdu a prejav bezhraničnej arogancie žalovaných to, že deklarujú obaja vážne zdravotné problémy, pričom je ich možné každodenne stretnúť v G. pri prevádzkovaní ich kvetinárstva a to bez toho, aby javili akékoľvek známky zdravotných komplikácií, ktoré v tomto, ale ani v iných prebiehajúcich konaniach, žalovaní nikdy nedoložili lekárskou správou, ale iba prostredníctvom výmenných lístkov, prípadne výzvou na nástup hospitalizácie. V zmysle ustálenej judikatúry je pritom ospravedlniteľným dôvodom neúčasti na pojednávaní iba život ohrozujúci zdravotný stav alebo možnosť šírenia vysokoinfekčnej a nákazlivej choroby, čo je potrebné preukázať riadnou lekárskou správou. S ohľadom na tieto fakty nemožno akceptovať námietku žalovaného 1, že súd sa dopustil procesných vád vo vzťahu k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že znemožnil žalovaným predniesť záverečnú reč. Podľa žalobcov sa žalovaní nedostavili na pojednávanie, na ktoré boli riadne predvolaní, bez ospravedlniteľného dôvodu a z vlastného rozhodnutia sa vzdali svojho práva predniesť záverečnú reč, pričom pochybujú o tom, či vôbec v lehote pred pojednávaním súdu doručili výmenné lístky od lekára.

46. Žalovaní tendenčne podsúvajú svoje algoritmy súdu o tom, že sú celou situáciou postihnutí, pričom sa vôbec nezmieňujú a zámerne opomínajú uviesť, že 33 rokov nedobromyseľne okupujú celú nehnuteľnosť, napriek tomu, že im patrí len podiel a k priľahlým pozemkom nemajú žiaden právny vzťah a to bez náhrady, za stavu, keď vlastnia novopostavený rodinný dom, ktorý je špekulatívne

písaný na ich dospelú dcéru. Žalovaní nedobromyseľne a úmyselne zneužívajú právnu úpravu, ktorá neumožňuje majoritnému podielovému spoluvlastníkovi vypratať nedobromyseľného minoritného podielového spoluvlastníka a to napriek tomu, že bez náhrady užíva aj podiel, ktorý mu nepatrí a poškodzuje tak práva väčšinového spoluvlastníka, ktorému bráni vo výkone jeho spoluvlastníckych práv.

47. Tvrdenie odvolateľov, že súd neprijal rozhodnutie na základe riadne zisteného skutkového stavu, je výslovným klamstvom. K námietke, že súd rozhodol bez prítomnosti žalovaných, žalobkyne uvádzajú, že žalovaný relevantným spôsobom svoje zdravotné problémy nepreukázal. Námietka odvolateľov, že nemali možnosť sa vyjadriť k znaleckému posudku, vyznieva skôr ako nepodarený vtip a takéto tvrdenie nie je možné považovať za akceptovateľný odvolací dôvod, keďže znalecký posudok je z roku 2017, je súčasťou spisu a žalovaný mal 6 rokov možnosť, aby sa s ním oboznámil a k nemu sa vyjadril, prípadne aby k nemu vzniesol námietky a ak žalovaný dokladal listom zo dňa 30.1.2019 súdu fotografie, ktoré mal znalec zahrnúť do znaleckého posudku vypracovaného v roku 2017, tak táto námietka asi nepotrebuje ďalší komentár. Úplne neuveriteľne vyznieva úvaha žalovaného o možnosti upraviť stavbu na dve bytové jednotky s odôvodnením, že dom má v skutočnosti dva vchody. Žalovaný 1 bol prítomný pri znaleckom úkone ohliadky a tvrdenie o možnosti vytvoriť dve samostatné bytové jednotky na ohliadke neboli znalcovi prezentované. Naopak, žalovaný chcel znalca fyzicky inzultovať. Okrem toho žalovaný 1 sám v písomnosti zo dňa 21.9.2015, ktorá bola k vyjadreniu pripojená, uviedol, že dom nie je možné fyzicky rozdeliť a samostatne užívať v zodpovedajúcich podieloch.

48. Na dokreslenie skutočnosti, kde sa žalovaní reálne zdržujú, žalobcovia dali do pozornosti, že podacia pečiatka pošty je G., kde sa žalovaní dlhé roky zdržiavajú a kde bývajú, pretože tam vykonávajú prosperujúcu podnikateľskú činnosť. Ohľadne priestoru, ktorý súd údajne neposkytol žalovaným, aby kvalifikovane navrhli spôsob vyporiadania, žalobkyne uviedli, že žalovaný mal priestor na jeho kvalifikované návrhy v trvaní 10 rokov. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že súd nezohľadnil okrem troch zákonných kritérií na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, napr. akou mierou sa ktorý spoluvlastník pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, považovali za potrebné uviesť to, že dom nikdy nebol spoločnou vecou žalobcov a žalovaných z dôvodu, že tento patril do BSM rodičov žalobkýň a otec žalobkýň podpísal žalovaným závet, na základe ktorého žalovaní ukrojili zo zákonných dedičských podielov žalobkýň a zo spoluvlastníckeho podielu ich ešte žijúcej matky. Miera pričinenia o nadobudnutie spoločnej veci zo strany žalobkýň je z tohto pohľadu absolútne jasná.

49. Úvahy žalovaného 1 o dobromyseľnosti žalovaných v rozsahu užívania nehnuteľnosti nad rámec ich spoluvlastníckeho podielu, nemôže žalovaný myslieť vážne. To, že žalobkyne požiadali o začatie konania o odstránenie stavby, je prejavom plnenia si ich zákonnej prevenčnej povinnosti v súvislosti s minimalizáciou, resp. odvrátením stavu, ktorý je priamou hrozbou na živote a zdraví osôb, keďže žalobkyne nemajú možnosť pristupovať teda k údržbe nehnuteľnosti, vzhľadom k násilnému správaniu žalovaných, ktorí si uzurpujú užívanie celej nehnuteľnosti. Čo sa týka námietky spoľahlivosti žalobkyne 1, je absolútne nedôvodná a irelevantná. K námietke primeranosti žalobkyne uviedli, že v komparácii s konaním žalovaných, ktorí nedobromyseľne užívajú celú nehnuteľnosť nad rámec ich spoluvlastníckych podielov a zároveň po dobu 33 rokov úmyselne získavajú bezdôvodné obohatenie, keďže za nadužívanie nehnuteľnosti žalobkyniam nič neplatia, je otázka primeranosti, ktorú nastolila žalovaná 2, len potvrdením konania žalovaných v rozpore s dobrými mravmi, ktoré zo zákona nemôže požívať právnu ochranu. Naviac výška súdom stanovených náhrad sa javí byť primeraná, keďže je stanovená v súlade so zistenou všeobecnou trhovou cenou znaleckým posudkom. Teda akákoľvek námietka ohľadne primeranosti sa v tomto kontexte javí byť ako absolútne nedôvodná a neopodstatnená.

50. K vyjadreniu k odvolaniu žalobkyne pripojili 18 listov fotodokumentácie z exteriéru dotknutej nehnuteľnosti a list zo dňa 9.9.2015 (aj s kópiou obálky, z ktorej je zrejmé, že bol prebratý advokátskou kanceláriou dňa 28.9.2015) od žalovaného 1 Advokátskej kancelárie JUDr. Ladislava Palčoviča, s. r. o., v ktorom je okrem iného uvedené: „Taktiež je nezmysel a podľa môjho názoru nemožné fyzicky rozdeliť dom tak, aby prípadný nájomca mohol reálne samostatne užívať iba časť domu zodpovedajúcu podielu vašich klientov, ako sa uvádza v návrhu nájomnej zmluvy“.

51. Po doručení žalovanému 1 do jeho materinského jazyka preloženého vyjadrenia žalobkýň k odvolaniu žalovaných, žalovaný 1 predložil súdu dňa 19.3.2024 repliku, v ktorej uviedol, že tvrdenia právneho zástupcu žalobcov v predmetnom vyjadrení sú nepravdivé a zavádzajúce, a to, že žalovaní

postavili rodinný dom, ktorý užívajú, k čomu ako dôkaz označil stavebné povolenie, respektíve povolenie zmeny stavby O. E., ako i tvrdenie, že žalovaní užívajú byt G., k čomu ako dôkaz označil žiadosť o pridelenie sociálneho bytu v K.. Ak by žalovaní mali, respektíve užívali byt G., nežiadali by Obec K., aby im pridelila sociálny byt. Je preto podľa neho protiprávne ak súd prizná vlastnícke právo protistrane, z ktorých nikto v dome nebýva, ani nikdy nebýval a neprizná právo na bývanie rodine s maloletým dieťaťom. Taktiež za nepravdivé označil tvrdenia právneho zástupcu žalobkýň, že nikdy nedoložili potvrdenia ohľadom zdravotného stavu. Manželka je onkologický pacient, o čom má súd vedomosť. O tom, že počas trvania súdnych sporov on vážne ochorel na srdce, žalovaní predložili súdu potvrdenie, avšak v inom konaní. Tvrdenie, že nebývajú v uvedenej nehnuteľnosti, je taktiež klamstvom. Celá rodina v uvedenej nehnuteľnosti býva napriek tomu, že už do nej neinvestujú a chátra, ale nemajú inú možnosť bývania zabezpečenú. Predmetný rodinný dom stavia dcéra žalovaných. Čo advokát napíše, mal by súdu aj preukázať. Skutočnosť, že podáva poštu alebo niekto za neho v G. neznamená, že býva v G., manželka pracuje v G. a je normálne, že poštu podávajú v G.. Dôkazom o neoprávnených útokoch advokáta žalobkyne na žalovaných je aj priložené oznámenie o začatí konania o odstránení stavby predmetného rodinného domu napriek tomu, že v dome býva celá rodina žalovaných s ich maloletou dcérou. Podľa platnej judikatúry (neoznačenej) nie je možné prisúdiť nehnuteľnosť inému, ak v danej nehnuteľnosti má trvalý pobyt maloletá osoba. Okrem toho v nehnuteľnosti býva aj manželka, ktorá je ako onkologický pacient chránenou osobou a napriek tomu súd vyhovel žalobcom a dom prisúdil im. Ako dôkaz v tomto smere označil potvrdenie Obce K. o trvalom pobyte. Tvrdenie, že žalovaní deklarujú vážne zdravotné problémy, pričom ich možno stretnúť každodenne v meste G. bez známok zdravotných komplikácií, je urážaním žalovaných. Vzhľadom na to, čo žalobkyne voči žalovaným robia, nezostáva im iné, ako tvrdo pracovať aj napriek vážnym zdravotným problémom a začínať odznova. Oni obetovali byt v C., aby mohli bývať v rodinnom dome, t.j. vykonali zámenu a túto skutočnosť nikto nevzal do úvahy a súdy rozhodli na základe klamstiev, ktoré prednášajú žalobcovia. Žalovaný 1 pred začatím súdnych sporov nemal problémy so srdcom, získal ich pod vplyvom stresov, ktoré spôsobili žalobcovia. V závere podania žalovaný 1 vzhľadom na mnohé porušenia aj zo strany súdu žiadal krajský súd, aby vyhovel jeho odvolaniu a napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu zrušil.

52. Na predmetnú repliku žalovaného 1 zareagovali žalobkyne prostredníctvom svojho advokáta vyjadrením zo dňa 10.5.2024, v ktorom navrhli, aby Krajský súd v Trnave napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobkyniam priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa žalobcov väčšina tvrdení žalovaných je absolútne irelevantná, nesúvisiaca s daným konaním. To, že žalovaní priložili do konania stavebné povolenie, respektíve povolenie zmeny stavby O. E., priznali existenciu rodinného domu postaveného a písaného na dcéru, čo podporuje žalovanými produkované vyjadrenia k veci, v zmysle, ktorých žalovaní postavili rodinný dom, ktorý riadne užívajú. Žiadosť o pridelenie sociálneho bytu v K. nevylučuje užívanie bytu G., ktorý môžu užívať na základe privátneho nájomného vzťahu. Tvrdenia o kriminálnej minulosti nájomcu, ktorého mali mať žalovaní úmysel nasťahovať do predmetného domu, sú výlučne fabuláciou zo strany žalovaných. Naviac z ust. a nasl. vyplýva, že o spôsobe užívania a nakladania s nehnuteľnosťami rozhoduje majoritný podielový spoluvlastník. Žalobkyne sú väčšinové spoluvlastníčky predmetnej nehnuteľnosti a zároveň výlučné vlastníčky všetkých priľahlých pozemkov, vrátane pozemku pod domom. Nie je preto zrejmé akým spôsobom sa žalovaný chcel ujať užívania rodinného domu a tento prikázal do ich výlučného vlastníctva, ak nie sú ani len podielovými spoluvlastníkmi priľahlých pozemkov. Žalobkyne trvajú na tom, že žalovaní žijú a podnikajú v G., kde denne predávajú vo svojom predajnom stánku kvety, pričom tam majú zabezpečené aj bývanie a teda tam zjavne aj bývajú. Pokiaľ žalovaný poukazuje na existenciu judikatúry, nijakým spôsobom túto nepreukázal a túto argumentáciu žalobkyne odmietajú. Trvalý pobyt má len evidenčný charakter a nezakladá nijaké právo k nehnuteľnosti, ani k jej vlastníkovi. Je zaujímavé, že žalovaní s takouto argumentáciou prišli až v odvolacom konaní. Žalovaní uvedením, že nehnuteľnosť chátra, sami potvrdili dôvodnosť začatia konania o odstránenie stavby z dôvodu život ohrozujúceho stavu nehnuteľnosti, čo sa javí viac ako dôvodné a zároveň je splnením zákonnej prevenčnej povinnosti predchádzať škodám a ohrozeniu života a zdravia zo strany majoritných podielových spoluvlastníkov t.j. žalobkýň.

53. Žalovaný 1 dňa 27.5.2024 doručil dodatočné vyjadrenie v konaní, v ktorom doplnil odvolacie dôvody svojho odvolania. Podľa žalovaného 1 súd sa v konaní nevysporiadal s otázkou, že pri nadobudnutí nehnuteľností išlo o zámenu bytu v C. za uvedený rodinný dom v K., išlo o dve nehnuteľnosti, ktoré mali približne rovnakú hodnotu. K zámene nehnuteľností bol v tom čase potrebný súhlas manželky teda žalobkyne, bez jej súhlasu by Bytové družstvo v Galante neodsúhlasilo dohodu o výmene bytov.

Ako dôkaz v tomto smere označil rozhodnutie o schválení dohody o výmene. Túto otázku, ale súd vôbec neriešil. Nie je preto logické rozhodnutie súdu, že žalovanému a jeho rodine nepriznal právo na bývanie. Zdôraznil, že odobratím možnosti v súdnom konaní nadobudnúť nehnuteľnosť v K. do BSM na základe rozhodnutia súdu mu súd úplne odobral ústavné právo na bývanie. Tiež mu v dôsledku súdneho rozhodnutia bolo odobraté právo dediť, keďže prisúdením nehnuteľnosti žalobcom bolo anulované jeho dedičské právo na podiel z nehnuteľnosti podľa závetu. On je závetným dedičom, nie finančnej hotovosti, ktorú mu súd priznal ako náhradu a ktorú obdržal až po predaji pozemku žalobcov. Vyplatenie podielu z nehnuteľnosti nie je reálne, nakoľko finančná situácia žalobcov je taká, že by ho mohli vyplatiť až po predaji pozemku, čo neprichádza do úvahy, keďže s rodinou nemá kde ísť bývať. Ani túto skutočnosť súd dostatočne neoveroval, či žalobcovia majú dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie podielu. Súd týmto spôsobom hrubo zasiahol do právneho úkonu zámeny nehnuteľností. Žalovaný 1 mal v konaní pripravené aj návrhy na reálnu deľbu nehnuteľností, ktoré vzhľadom na svoj zdravotný stav nevedel predložiť. Podľa žalovaného 1 súd tiež nedodržal zákonom stanovenú postupnosť spôsobu vyporiadania, keď ako prvá možnosť v zmysle prichádza do úvahy možnosť reálneho rozdelenia, ktoré je dobre možné. Súd sa otázkou reálnej deľby vôbec nezaoberal. On dal vypracovať tri alternatívy (na ktoré ako na dôkaz poukázal), podľa ktorých je možné nehnuteľnosť reálne rozdeliť. Vzhľadom na uvedené žalovaný 1 žiadal, aby odvolací súd v celom rozsahu napadnutý rozsudok potvrdil a vzal do úvahy jeho argumenty a zároveň, aby sa vysporiadal s otázkou zámeny nehnuteľností.

54. K predmetnému doplneniu odvolania predložili prostredníctvom svojho advokáta podaním zo dňa 30.10.2024 písomné vyjadrenie žalobkyne 1 a 2, ktorým opätovne žiadali odvolací súd, aby napadnutý rozsudok potvrdil a žalobkyniam priznal trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

55. Vo vyjadrení uviedli, že v dodatočnom vyjadrení žalovaný nepravdivo tvrdí, že im bolo odobraté právo dediť. Žalovaní na základe a v súlade so závetom zdedili spoluvlastnícky podiel v súčte 66/200 k dotknutej nehnuteľnosti. Žalovaní nemajú a nikdy nemali žiadny zákonný nárok na akýkoľvek spoluvlastnícky podiel k priľahlým pozemkom, ani k pozemku pod rodinným domom. Právoplatnými a vykonateľnými súdnymi rozhodnutiami už bolo určené a ustálené v akej výške prináleží žalovaným spoluvlastnícky podiel k dotknutej nehnuteľnosti a preto akékoľvek a všetky tvrdenia žalovaných smerujúce k tomu, že nadobudli vyššie špecifikovanú nehnuteľnosť na základe rozhodnutia o schválení dohody o výmene bytov sú irelevantné a nepravdivé. Pravdou je tvrdenie žalovaného 1, že nehnuteľnosť bola už od roku 1990 v schátralom stave a že po dobu 34 rokov na udržiavanie nehnuteľnosti žalovaní neinvestovali žiadne finančné prostriedky a k dnešnému dňu je v neužívania schopnom život ohrozujúcom stave. K tvrdeniu žalovaného 1, že nemá, kde ísť bývať, žalobkyne opätovne zdôraznili, že žalovaný 1 spolu s manželkou žije a býva v G., kde podnikajú v oblasti predaja kvetov, čo pred súdom preukázali. Priľahlé pozemky sú neupravené, zarastené náletovými drevinami, burinou, žalovaní ich nezákonne okupujú a využívajú ako príručné skladisko, čo len potvrdzuje dôvodnosť a opodstatnenosť znaleckej hodnoty nehnuteľnosti, ktoré žalovaný taktiež namietajú. Znaleckým posudkom produkovaným v konaní bola nehnuteľnosť ocenená správne, podľa žalobcov má nulovú hodnotu, keďže náklady spojené s jej možnou úpravou a rekonštrukciou výrazne prevyšujú hodnotu nehnuteľnosti. Napriek tomu však žalobcovia rešpektujú hodnotu určenú znaleckým posudkom, pričom dodávajú, že nehnuteľnosť je v život ohrozujúcom stave. Žalovaní sa opakovane odmietli dostaviť na vykonanie miestnej ohliadky, pričom žalobcom bránia v prístupe k nehnuteľnosti, čo je okolnosť brániaca pokračovať v správnom konaní o odstránení stavby. Žalovaní zneužili zákonnú úpravu a prihlásili na trvalý pobyt k predmetnému rodinnému domu aj svoje maloleté deti napriek tomu, že nehnuteľnosť je trvalo neobývaniaschopná, zdevastovaná a v stave ohrozujúcom život a zdravie. Žalobkyne poukázali tiež na to, že žalovaní zároveň spôsobujú riziko šírenia nákazy a ohrozenia zdravia susedov, keďže na priľahlých pozemkoch sa nekontrolovane množia hlodavce. Vo vzťahu k prípadnej reálnej deľbe nehnuteľností žalobkyne poukázali na to, že bol to práve žalovaný 1, ktorý písomne prehlásil nemožnosť reálnej deľby uvedenej nehnuteľnosti, čo súdu doložili. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že nehnuteľnosť je reálne deliteľná, tak tieto tvrdenia mali produkovať v základnom konaní, čo neurobili. Deliteľnosť nehnuteľnosti musí svojím stanoviskom potvrdiť, respektíve vyvrátiť príslušný stavebný úrad, žalobkyne pritom majú vedomosť, že obdobné stanovisko k nemožnosti reálnej deľby oproti tvrdeniam žalovaných zaujal aj príslušný stavebný úrad.

56. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

57. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( – ďalej ), po zistení, že odvolania boli podané včas ( ), oprávnenými subjektami – stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách podaných odvolaní dospel k záveru, že odvolaniam žalovaných nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

58. Predmetom konania na základe návrhu žalobkýň je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, kat. úz. K., obec K., okres Galanta, na LV č. XXXX, a to rodinnému domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. č. 329/1, ku ktorým a aktuálne podľa predmetného LV je vedený spoluvlastnícky podiel žalobkýň každej 67/200 a žalovaných pre každého 33/200. Prvoinštančný súd predmetným rozsudkom žalobe vyhovel, keď v poukázanom výroku predmetné podielové spoluvlastníctvo strán sporu k dotknutej nehnuteľnosti zrušil, nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne 1, pričom jej uložil povinnosť na vyrovnanie podielu zaplatiť žalovaným 1 a 2 každému po 3.696,- eur a žalobkyni 2 7.504,- eur.

59. Predmetom odvolacieho prieskumu, v rámci ktorého je odvolací súd viazaný nielen rozsahom, ale i včas uplatnenými odvolacími dôvodmi, bolo posúdiť správnosť odvolaním žalovaných 1 a 2 dotknutého procesného postupu a skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie v intenciách podaných odvolaní so zameraním na zistenie, či v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán k dotknutej nehnuteľnosti a to spôsobom prijatým prvoinštančným súdom v preskúmavanom rozsudku.

60. Vzhľadom na to, že v zmysle odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, čo znamená, že po uplynutí lehoty na podanie odvolania už nemožno rozširovať, ani meniť odvolacie dôvody, ani navrhované dôkazy, na obsah podania žalovaného 1 doručeného súdu prvej inštancie po uplynutí jeho odvolacej lehoty dňa 27.9.2024 (č.l. 719), ktorým doplnil dôvody svojho odvolania, nebolo možné prihliadať.

61. V zmysle - Novoty v odvolacom konaní - tiež platí, že prostriedky procesného útoku alebo obrany (medzi ktoré v zmysle patria i skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov a námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky) ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len za splnenia podmienok pod písm. a) až d) , ktorých splnenie žiadna zo strán nepreukázala, ale ani netvrdila. Vzhľadom na uvedené potom nebolo možné v odvolacom konaní prihliadať na novoty predostreté stranami medzi, ktoré patria aj všetky listinné dôkazy pripojené stranami k ich podaniam v odvolacom konaní (pokiaľ sa nejedná o kópie už v prvoinštančnom konaní založených listinných dôkazov).

62. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňami uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie dotknutých odvolaním odchýliť, pričom nezistil ani namietaný nesprávny procesný postup súdu a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, vychádzajúc z odvolacej argumentácie odvolateľov, dopĺňa iba nasledovné:

63. Odvolací súd považoval za potrebné prioritne sa zaoberať námietkou žalovaného 1, že súd vo veci rozhodol bez prítomnosti žalovaných napriek tomu, že žalovaný 1 žiadal, aby súd prihliadol na jeho vážne zdravotné problémy ohrozujúce jeho život, o čom predložil potvrdenie z Národného pre srdcovocievne ochorenia, čím im zároveň neumožnil predniesť záverečnú reč.

64. Z obsahu spisu vyplýva, že podaním založeným na č.l. 517, datovaným 28.2.2022 a doručeným súdu 30.3.2022 žalovaný 1 požiadal o odročenie pojednávania na neurčito z dôvodu, že v danom termíne bude hospitalizovaný v Národnom srdcových a cievnych chorôb, k žiadosti pripojil výzvu uvedeného adresovanú žalovanému 1, aby sa dostavil dňa 25.4.2022 na hospitalizáciu.

65. Nadväzne na to prvoinštančný súd pojednávanie určené na deň 26.4.2022 odročil až na deň 8.9.2022 (cca o 5 mesiacov). Predvolanie na toto pojednávanie podľa pripojenej informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu bolo riadne listine doručené žalovanému 1 aj žalovanej 2 dňa 19.4.2022 (č.l. 524 a 525 spisu). Podľa obsahu spisu následne žalovaní 1 a 2 až do pojednávania dňa 8.9.2022 nedoručili prvoinštančnému súdu žiadne podanie. Zo zápisnice o pojednávaní dňa 8.9.2022 vyplýva, že žalovaní 1 a 2 sa nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili, ani nepožiadali o odročenie pojednávania. Prvoinštančný súd preto prijal uznesenie, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu a po prebehnutom pojednávaní následne vyhlásil predmetný rozsudok.

66. V zmysle po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti a otvorí pojednávanie.

67. Podľa pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

68. Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak bolo zistené, že sa na pojednávanie nedostavila riadne predvolaná strana, pričom o odročenie pojednávania nepožiadala, súd uznesením o vedení konania, ktoré vyhlási a poznamená v zápisnici o pojednávaní, rozhodne, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti tejto strany. V danom prípade všetky podmienky pre procesné rozhodnutie prvoinštančného súdu, že predmetné pojednávanie dňa 8.9.2022 sa bude konať v neprítomnosti oboch žalovaných boli splnené. Žalovaným bolo predvolanie na dané pojednávanie riadne doručené s dostatočným predstihom a včas, takmer 5 mesiacov pred nariadeným pojednávaním, zároveň žiaden zo žalovaných o odročenie pojednávania nepožiadal a na dané pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil. Prvoinštančný súd potom dôvodne prijal procesné rozhodnutie, ktorým rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán konania, včítane žalovaných 1 a 2, predmetné pojednávanie uskutočnil a zároveň na ňom vyhlásil preskúmavaný rozsudok. Tým, že sa riadne predvolaní žalovaní 1 a 2 na dané pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavili, ani nepožiadali o jeho odročenie, sami sa zbavili možnosti predniesť záverečnú reč.

69. V tejto súvislosti sa žiada zdôrazniť, že pokiaľ žalovaný 1 podaním na č.l. 517 žiadal odročenie pojednávania (ktoré bolo nariadené na deň 26.4.2022) na neurčito s poukazom na svoju hospitalizáciu, ktorá mala byť zahájená dňa 25.4.2022, nemožno toto jeho podanie považovať zároveň za žiadosť o odročenie aj následných pojednávaní nariadených súdom. Prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zohľadnil zdravotný stav žalovaného, keď termín pojednávania nariadeného na deň 26.4.2022 zrušil, respektíve zmenil a odročil až na deň 8.9.2022, teda s odstupom takmer 7 mesiacov od spísania predmetnej žiadosti žalovaným 1, kedy už bolo dôvodné očakávať ustálenie príp. zlepšenie jeho zdravotného stavu. Výmenný list – poukaz všeobecného lekára pripojený žalovaným 1 k odvolaniu, podľa ktorého na základe zdravotného stavu žalovanému 1 nebolo odporúčané zúčastňovať sa súdnych pojednávaní z dôvodu možného zhoršenia zdravotného stavu až do odvolania ošetrujúcim lekárom, bolo vystavené až dňa 30.9.2022, teda až po rozhodnutí prvoinštančným súdom predmetným rozsudkom dňa 8.9.2022 a potvrdenie lekára zo 16.5.2022 pripojené k odvolaniu, v priebehu prvoinštančného konania do spisu doložené nebolo.

70. Tvrdenie žalovaného 1 v podanom odvolaní, že v dôsledku toho, že sa nemohol zúčastniť posledného pojednávania sa nevedel dostatočne vyjadriť k znaleckému posudku, je zjavne nedôvodné,

keďže predmetný znalecký posudok (č.l. 150 a nasl. spisu) bol okresnému súdu doručený ešte dňa 27.4.2017, odkedy bol dostupný na nahliadnutie v spise, a podľa pripojenej doručenky na č.l. 234 žalovanému 1 bol doručený do vlastných rúk dňa 25.6.2018. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný 1 mal dostatok času do ostatného pojednávania prvoinštančného súdu 8.9.2022 sa oboznámiť so znaleckým posudkom, aj sa k nemu vyjadriť. Preto tvrdenie žalovaného 1 v odvolaní, že súd žalovaným tento priestor neposkytol, je nedôvodné a ničím nepodložené.

71. S poukazom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že postupom prvoinštančného súdu, keď ostatné pojednávanie dňa 8.9.2022 sa za popísaných okolností uskutočnilo a zároveň súd na ňom vyhlásil predmetný rozsudok bez prítomnosti žalovaných 1 a 2, nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by súd znemožnil strane žalovaných, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím nebol v tomto smere naplnený odvolací dôvod v zmysle .

72. Žalovaný 1 v podanom odvolaní ďalej namieta, že predmetná nehnuteľnosť rodinný dom je reálne deliteľný, keďže má zadný vchod. ako to vyplýva z fotografií.

73. S otázkou reálnej deliteľnosti predmetného rodinného domu sa na základe zadania zaoberal znalec Ing. František Orságh v predloženom znaleckom posudku č. 23/2017 (č.l. 150 a n.), pričom mal za úlohu posúdiť, či predmetná stavba - rodinný dom je stavebnotechnicky deliteľný, tak aby boli súčasne splnené požiadavky, že stavba bude rozdelená vertikálnymi stavebnými konštrukciami neumožňujúcimi priechod z jednej časti do druhej tak, aby pomer všeobecnej hodnoty časti stavby vzniknutých rozdelením bol 66 ku 134, že obe časti musia mať samostatný vstup z vonkajšieho prostredia a musia byť spôsobilé na samostatné užívanie na účely bývania tak, aby boli zároveň splnené požiadavky právnych predpisov vzťahujúcich sa na stavby na bývanie najmä z hľadiska požiadaviek ochrany zdravia ľudí so zohľadnením skutočnosti, že menšia časť stavby by bola užívaná na bývanie tromi osobami. Znalec ako odpoveď na danú úlohu uviedol, že pri predmetnom rodinnom dome by sa jednalo o oddelenie zvislou rovinou, nakoľko v dome je jedna bytová jednotka (jedna kúpeľňa, jedna kuchyňa), pri rozdelení by bolo potrebné vybudovať dve nové časti s novým usporiadaním, dve nové samostatné bytové jednotky s novými samostatnými napojeniami. Uvedené rozdelenie by podľa znalca vyžadovalo neúmerne vysoké investície. Ide najmä o vybudovanie novej nosnej deliacej steny presahujúcej úroveň strechy, vrátane základov, každá časť musí mať samostatný vstup, zastrešenie staticky nezávislé od ostatných, nové vnútorné rozvody inžinierskych sietí atď. Znalec označil za problematické využitie a dispozičné vysporiadanie rozdelených častí a zároveň za problematické určiť do akej miery možno od doterajších spoluvlastníkov vyžadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením veci. Na základe toho uviedol, že predmetná nehnuteľnosť je reálne nedeliteľná. Oddelené časti zodpovedajúce výškam spoluvlastníckych podielov by museli spĺňať všetky požiadavky v zmysle Stavebného zákona kladené na stavby ako také. Okrem uvedeného by bolo potrebné zvážiť architektonické, dispozičné a funkčné nároky na oddelené časti a rovnako aj výšku investícií potrebných na stavebné úpravy spojené s rozdelením stavby. Podľa znalca stavebné úpravy na takéto rozdelenie k danej nehnuteľnosti by boli neprimerané a zároveň náklady, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na stavebné úpravy by boli neprimerané s tým, že hodnota úprav by presahovala stanovenú všeobecnú hodnotu predmetného rodinného domu.

74. Z pôdorysov pripojených k predmetnému znaleckému posudku nevyplýva, že by predmetný rodinný dom mal aj iný vstup - vchod okrem zakresleného vchodu do verandy (predsiene), vzhľadom na pripojené pôvodné plány domu. Zrejme dodatočne vybudovaný vchod, podľa pripojených fotografií pritom smeruje do priestoru, ktorý susedí s predsieňou a je označený ako sklad. I keby znalec na tento druhý vchod do predmetného domu prihliadol, čo ale nie je z podaného znaleckého posudku zrejmé, nemalo by to žiaden vplyv na závery znalca o tom, že predmetná nehnuteľnosť podľa daných podielov je reálne nedeliteľná na dve samostatné bytové jednotky. Existencia samostatného vchodu je len jednou z podmienok, ktorého dobudovanie by napokon ani nebolo technicky aj finančne náročné. Technicky a finančne náročným tak, ako to popísal znalec v predmetnom znaleckom posudku, je v daných podmienkach vybudovanie dvoch samostatných oddelených a funkčných bytových jednotiek, ktoré by spĺňali všetky zákonné parametre obytného celku, pričom bolo nevyhnutné zohľadniť výšku investícií súvisiacich s takýmto rozdelením stavby a zároveň ich primeranosť vo vzťahu k hodnote danej nehnuteľnosti. V tomto smere znalec zaujal jednoznačné stanovisko, že hodnota danej stavebnej úpravy, i keby bola teoreticky možná, by presahovala stanovenú všeobecnú hodnotu predmetného rodinného domu, čo by bolo neúčelné a neefektívne. Odhliadnuc od toho z celkovej úžitkovej plochy

predmetného rodinného domu 123,85 metrov štvorcových na celkový podiel oboch žalovaných 66/200 pripadá cca 40,87 m2 (na podiel oboch žalobkýň 82,98 m2), ktorá podlahová plocha nemôže zabezpečiť plnohodnotné bývanie pre trojčlennú rodinu žalovaných a tým účelné využitie nehnuteľnosti.

75. Žalovaný 1 v podanom odvolaní podotýka, že pri ohliadke domu znalcom nebola zabezpečená zo strany súdu tlmočníčka. Z obsahu spisu vyplýva, že prvé pojednávanie dňa 31.1.2014 (č.l. 44 a n.), na ktorom sa zúčastnil žalovaný 1, prebehlo bez tlmočníka v slovenskom jazyku, žalovaný 1 na ňom riadne vypovedal a to, že by nerozumel slovensky nenamietal. Na nasledujúcom pojednávaní prvoinštančného súdu podľa zápisnice zo dňa 11.4.2014 žalovaný neuviedol, že slovenskému jazyku nerozumie vôbec, ibaže mu nerozumie v takom rozsahu, aby chápal, čo sudkyňa hovorí, pričom požiadal o ustanovenie tlmočníka (č.l. 74), čomu bolo následne vyhovené uznesením zo dňa 30.4.2014 ( č.l. 77). Z obsahu spisu teda vyplýva, že žalovaný ovláda slovenský jazyk v rozsahu primeranom na bežné dorozumenie. Odvolací súd je toho názoru, že opomenutie zabezpečiť tlmočníka žalovanému 1 pri úkone ohliadky nehnuteľnosti znalcom za daných okolností, nie je znemožnenie žalovanému 1 uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v dôsledku čoho nebol daný odvolací dôvod v zmysle k ods. 1 písm. b) .

76. Žalovaný 1 v odvolaní ďalej namieta, že okresný súd nepreskúmal dostatočne bytovú odkázanosť žalovaných. Prvoinštančný súd pritom v ods. 43 preskúmavaného rozsudku uviedol, že tvrdenie žalovaných, že sú na bývanie v tejto nehnuteľnosti odkázaní, zostalo v spore nepreukázané, najmä súvislosti s tvrdením žalobkýň, že nehnuteľnosť je v dezolátnom život ohrozujúcom stave a že ju žalovaný už z tohto dôvodu neužívajú. Pokiaľ žalovaní na svoju obranu a vo svoj prospech v konaní použili tvrdenie, že sú na bývanie v predmetnom v rodinnom dome odkázaní, teda že nemajú inú možnosť bývania, prípadne, že nehnuteľnosť neustále užívajú, na nich v tomto kontradiktórnom spore ležalo dôkazné bremeno, avšak žalovaní žiadne dôkazy na toto svoje tvrdenie nenavrhli, ani nepredložili. Okrem toho bytová odkázanosť žalovaných na bývanie v dotknutom rodinnom dome je len jedným z aspektov, ktoré sa zohľadňujú pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

77. Žalovaný 1 v danom odvolaní ďalej namietal, že súd nezohľadnil akou mierou sa pričinili o nadobudnutie spoločnej veci, respektíve nevzal do úvahy dobromyseľnosť žalovaných, že uvedenú nehnuteľnosť užívali dlhodobo ako svoju, že ako náhradu za ňu poskytli byt v C. (právnemu predchodcovi žalobkýň). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní 1 a 2 nadobudli spoluvlastnícky podiel každý 33/200 na dotknutej nehnuteľnosti, na základe (účinnej časti) závetu M. B., ktorý zomrel XX.X. XXXX. Vzhľadom na uvedené potom poukazovanie na pričinenie sa žalovaných o nadobudnutie spoločnej veci, prípadne na ich dobromyseľnosť, je vo vzťahu k danej veci bez právneho významu. Obdobne je pre rozhodnutie danej veci bezvýznamné, že Obec K. na základe pripojeného oznámenia o začatí konania o odstránenie stavby zo dňa 9.9.2022 začala konanie o odstránenie predmetného rodinného domu na návrh žiadateliek – žalobkýň.

78. Skutočnosť, že voči žalobkyniam 1 a 2 bolo v roku 2014 vedené exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky žalovanej 2 základe vykonateľného exekučného titulu rozsudku Krajského súdu v Trnave a Okresného súdu Trnava, neznamená, že žalobkyňa 1, ktorej súd predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva je aktuálne neschopná vyplatiť rozsudkom určenú sumu. Na pojednávaní prvoinštančného súdu dňa 15.11.2019 (č.l. 318) právna zástupkyňa žalobkýň uviedla, že žalobkyne si zabezpečili finančné prostriedky na prípadnú výplatu žalovaných vo výške podľa znaleckého posudku. Podľa obsahu spisu žalovaní toto tvrdenie nepopreli a preto prvoinštančný súd v tomto smere nevykonal ani nenavrhnuté doplňujúce dokazovanie.

79. Procesný nedostatok, ktorý odvolateľ 1 v závere svojho odvolania namietal, a to, že súd porušil jeho práva na doručenie rozsudku v jeho rodnom jazyku, bol na pokyn odvolacieho súdu (č.l. 662) dodatočne odstránený (č.l. 686) a nadväzne žalovanému 1 poskytnutý dostatočný priestor na ďalšiu reakciu.

80. Žalovaná v podanom odvolaní namietala, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď pri posudzovaní návrhu je potrebné vychádzať nielen z veľkosti podielov, ale aj z ďalších okolností. Pokiaľ v tejto súvislosti žalovaná 2 poukazuje na svoj zdravotný stav s tým, že okrem iného je onkologickou pacientkou, svoj aktuálny zlý zdravotný stav, ako aj následky, či obmedzenia z toho plynúce vo vzťahu k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva ničím nepreukázala. Žalovaní 1 a 2 preukazovali svoj zdravotný stav potvrdením od všeobecného lekára

ešte zo dňa 30.1.2014 (č.l. 49, 50 a 55 spisu), kedy bolo potvrdené, že žalovaná 2 je onkologickou pacientkou. Za obdobie viac ako 10 rokov, ktoré odvtedy uplynuli, je dôvodné očakávať podstatnú zmenu zdravotného stavu žalovaných, ktorá ale zostala v konaní riadne nepreukázaná. Samotný zhoršený stav spoluvlastníka nehnuteľností pritom bez ďalšieho, nemôže mať rozhodujúci vplyv pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v zmysle .

81. K otázke spôsobu nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti žalovanými sa odvolací súd vyjadril vyššie vo vzťahu k odvolaniu žalovaného 1. Otázka existencie bytovej potreby spoluvlastníkov pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je iba jedným z viacerých aspektov, na ktoré sa prihliada. V konaní nebolo preukázané ani tvrdenie žalobkýň, že žalovaní predmetný rodinný dom neužívajú a že majú zabezpečené bývanie v prenajatom byte, prípadne v rodinnom dome u svojej dcéry, ale ani tvrdenie žalovaných, že predmetný dom riadne užívajú na bývanie. Tieto okolnosti teda nebolo možné pri rozhodovaní zohľadňovať. Pokiaľ odvolateľka uvádza, že spravodlivým riešením by bolo vyporiadanie spoluvlastníctva takou formou, že žalovaní by nadobudli predmetný rodinný dom v celosti do svojho BSM, pričom by boli povinní uhradiť žalobcom odplatu, je potrebné poukázať na to, že solventnosť žalovaných žalobkyne v konaní namietali, pričom žalovaní existenciu finančných zdrojov na vyplatenie odplaty žalobkyniam ničím nepreukázali. V tejto súvislosti sa žiada poukázať na to, že žalovaní žalobkyniam neplnili ani na základe predbežnej mimosúdnej dohody dohodnutú sumu 50.000,- eur. Pokiaľ odvolateľka namieta, že žalovaní sa o dom starajú, investujú do jeho údržby a nie je pravdou, že dom je zanedbaný, tieto jej tvrdenia sú v rozpore s výpoveďou žalovaného 1 na pojednávaní prvoinštančného súdu ešte dňa 31.1.2014 (č.l. 45), v ktorej výslovne uviedol, že je pravdou, že zvonku ten dom vyzerá ako opustený. Zároveň zanedbanosť daného rodinného domu potvrdzujú aj jeho fotografie pripojené k predmetnému znaleckému posudku (č.l. 82 a 83 spisu).

82. Žalovaná 2 v podanom odvolaní tiež namietla znalcom v konaní zistenú cenu nehnuteľnosti 22.400,- eur s tým, že je podhodnotená. Od podania predmetného posudku v roku 2017 mali žalovaní dostatočný priestor na preukázanie inej všeobecnej ceny dotknutej nehnuteľnosti, mohli napr. predložiť súkromný znalecký posudok v zmysle , čo neurobili. Preto námietka odvolateľky vo vzťahu k cene nehnuteľnosti zostala len v rovine ničím nepreukázaného tvrdenia. Žiada sa doplniť, že v konaní žalobkyne tvrdili opak, že vzhľadom na to, že predmetný rodinný dom je aktuálne v absolútne neužívaniaschopnom dezolátnom stave ohrozujúcom život a zdravie, hodnota nehnuteľnosti určená znaleckým posudkom je vyššia ako reálna (č.l. 527). Keďže v konaní nebolo ničím preukázané tvrdenie žalovanej 2, že cena nehnuteľnosti určená do konania pribratým znalcom je neprimeraná – podhodnotená, nebol v tomto smere naplnený odvolací dôvod v zmysle , že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

83. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a vysporiadní sa s námietkami odvolateľov, sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku, že v danom prípade neboli preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa ( ), aby súd nezrušil a nevyporiadal spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu. Zároveň boli splnené podmienky súdom prvej inštancie aplikovaného zákonného ust. pre zrušenie a vyporiadanie daného podielového spoluvlastníctva strán k predmetnému rodinnému domu a to prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva jednej zo spoluvlastníčok - žalobkyni 1 a zároveň uloženia jej vyplatiť na vyrovnanie podielu žalobkyni 2 a žalovaným 1 a 2 príslušnú sumu vychádzajúc pritom zo znaleckého posudku predloženého v konaní.

84. Vo všeobecnosti platí, že podielového spoluvlastníka nemožno nútiť, aby zotrvával v podielovom spoluvlastníctve a preto mu zákon v ust. dáva možnosť, že ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na jeho návrh súd. Súd pritom je viazaný návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva, no nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania, môže teda rozhodnúť o vyporiadaní iným spôsobom. Z jazykového vyjadrenia vyplýva, že súd nemôže rozhodnúť o spôsobe vyporiadania svojvoľne, ale je viazaný záväzným poradím, pričom prvým a predmetným spôsobom vyporiadania je rozdelenie veci. Súd tak musí v prvom rade skúmať, či je vec možné reálne rozdeliť a to podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Vec pritom musí byť deliteľná nielen z faktického ale aj z právneho hľadiska, pričom jedným z významných faktorov je faktor finančnej nákladnosti, ktorý zohľadňuje nielen nákladnosť prác nevyhnutných pre reálne rozdelenie veci (objektívne hľadisko), ale i ochotu spoluvlastníkov sa finančne podieľať na prácach potrebných na rozdelenie veci (subjektívne hľadisko). Pokiaľ by vec nebola deliteľná bez vynaloženia

finančne náročných prác, vec by bolo nutné považovať za reálne nedeliteľnú. Obdobne pokiaľ vôľa spoluvlastníkov vynaložiť náklady potrebné na uskutočnenie požadovaných prác a úkonov absentuje, je nutné vec aj v tomto prípade považovať za reálne nedeliteľnú.

85. V predmetnom znaleckom posudku (č.l. 150 a n.) znalec skonštatoval, že pri reálnom delení predmetného rodinného domu by muselo dôjsť k rozdeleniu zvislou rovinou s vybudovaním novej nosnej deliacej steny presahujúcej úroveň strechy, vrátane základov. Každá časť by musela mať zastrešenie staticky nezávislé od ostatných, nové vnútorné rozvody inžinierskych sietí, samostatný vstup, samostatnú kuchyňu a kúpeľňu, pričom skonštatoval, že hodnota týchto úprav by presahovala stanovenú všeobecnú hodnotu predmetného rodinného domu, náklady týchto stavebných úprav by teda boli neprimerané, v dôsledku čoho uzavrel, že nehnuteľnosť je reálne nedeliteľná. V tejto súvislosti by bolo potrebné prihliadnuť tiež na to, že v plošnom vyjadrení by na žalovaných pripadala plocha bytovej jednotky cca 40 metrov štvorcových, čím by vznikol účelne nevyužiteľný byt. Odhliadnuc od toho žalobkyne neprejavili ochotu vynaložiť náklady potrebné na uskutočnenie prípadnej reálnej deľby. Zhrnúc uvedené odvolací súd zhodne s prvoinštančným uzatvára, že predmetnú nehnuteľnosť je potrebné považovať ako za objektívne tak i za subjektívne nedeliteľnú, v dôsledku čoho bolo potrebné pristúpiť v poradí k druhému zo spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom do ich vlastníctva.

86. V danom prípade prejavili ochotu nadobudnúť vec najskôr obe žalobkyne, neskôr len žalobkyňa 1 a zároveň aj obaja žalovaní 1 a 2. Podľa aplikovaného ust. , súd pritom prihliada najmä na veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadne na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným. Podmienkou prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je poskytnutie primeranej náhrady. Pokiaľ ide o veľkosť podielov, v danom prípade sú žalobkyne 1 a 2 väčšinovými podielovými spoluvlastníkmi, keď každá z nich vlastní 66/200 a žalovaní 1 a 2 menšinovými, keď každý z nich vlastní podiel na nehnuteľnosti 33/200. Veľkosť spoluvlastníckych podielov je však významným, avšak nie vždy rozhodujúcim kritériom, keďže je potrebné prihliadať i na ďalšie individuálne okolnosti prípadu, medzi nimi prioritne tiež na solventnosť strán.

87. Prvoinštančný súd v tejto súvislosti správne prihliadol na to, že v konaní bolo preukázané, že v januári 2014 bol žalovaný vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, žalovaná 2 za rok 2012 nevykázala príjem ani vo výške základu dane, pričom žalovaní ničím nepreukázali, že by sa táto ich situácia akokoľvek zmenila. V tejto súvislosti sa žiada poukázať aj na to, že v rámci pokusov o mimosúdne vyriešenie veci, strany uzavreli predbežnú dohodu o celkovom urovnaní a vyporiadaní všetkých sporných záležitostí a bolo dohodnuté, že žalovaní vyplatia žalobcom 50.000,- eur v lehote do 31.12.2012 v dvoch splátkach, pričom k naplneniu predmetnej dohody napokon nedošlo a žalovaní svoje nekonanie v jej zmysle súdu neozrejmili. Žalovaní v tomto smere uviedli, že by im s financiami pomohli rodiny ich dcér, čo ničím nepreukázali, čím ale zároveň potvrdili, že nedisponujú dostatkom vlastných finančných prostriedkov na vyplatenie vyrovnacieho podielu žalobkyniam. Prvoinštančný súd potom správne ustálil, že žalovaných 1 a 2 je potrebné považovať za nesolventných, v dôsledku čoho neprichádzala do úvahy možnosť prikázania nehnuteľností do ich vlastníctva. Pri žalobkyniach nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali ich aktuálnu solventnosť.

88. Pre rozhodnutie v danej veci bola relevantná aj skutočnosť, že výlučne žalobkyne 1 a 2 sú spoluvlastníčkami nielen pozemku, na ktorom predmetný rodinný dom stojí, ale aj priľahlého pozemku tvoriaceho dvor resp. záhradu. Vzhľadom na dlhodobo zlé vzťahy medzi stranami by i z tohto hľadiska nebolo vhodné prikázať rodinný dom do vlastníctva žalovaných, ktorí nevlastnia priľahlé pozemky. Zároveň miera účelnosti využitia rodinného domu je podmienená vlastníctvom priľahlých pozemkov. Samotná skutočnosť, že žalovaní v predmetnom rodinnom dome bývajú s nezaopatrenou, avšak dnes už plnoletou dcérou, vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti, sa stala bezvýznamnou.

89. S poukazom na vyššie uvedené potom prvoinštančný súd v súlade s preukázaným skutkovým stavom a príslušnou zákonnou úpravou správne napadnutým rozsudkom predmetné podielové spoluvlastníctvo strán sporu k dotknutej nehnuteľnosti zrušil a nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyni 1, ktorej uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1 a 2 na vyrovnanie podielu sumu po 3.696,- eur a žalobkyni 2 7.504,- eur, vychádzajúc pritom z predmetného znaleckého posudku, v určených paričných lehotách, v odvolacom konaní nenamietaných.

90. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľov zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania ( ), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

91. S poukazom na vyššie uvedené odvolacím súdom, v spojení s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie, po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie žalovaných 1 a 2, po skonštatovaní, že nebol naplnený žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výrokoch vecne správny s použitím ust. , potvrdil.

92. V odvolacom konaní plne úspešným žalobkyniam 1 a 2 vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle , v spojení s ust. ), o ktorom v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto priznal žalobkyniam 1 a 2 plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešným žalovaným 1 a 2.

93. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).