Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-231-2019.pdf
PDF · 129.69 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/231/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcov: 1/ U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, XXX XX E., 2/ X. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, XXX XX E., 3/ A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. K. XXX, zastúpených JUDr. Lukáčová & partners, s.r.o., so sídlom Mostná 72, 949 01 Nitra, IČO: 47 237 244, proti žalovaným: 1/ U.. O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. A. XX, XXX XX E., a 2/ O.. F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Y. I. XX, XXX XX E., zastúpená Mgr. Martinom Kiricom, advokátom so sídlom Mostná 42, 949 01 Nitra, o určenie, že vec patrí do dedičstva, o odvolaní žalobcov 1/, 2/, 3/ proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 19C/200/2011-1017 zo dňa 07.06.2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcom 1/, 2/, 3/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom č. k. 19C/200/2011-1017 zo dňa 07.06.2019 žalobu v celom rozsahu zamietol s poukazom na ust. § 1, § 2, § 8, § 10 ods. 1, § 12 zákona č. 128/1946 Zb. o neplatnosti niektorých majetkovo-právnych konaniach z doby neslobody a nárokoch z tejto neplatnosti a z iných zásahov do majetku vychádzajúcich (ďalej len „reštitučný zákon"). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, že spoluvlastnícky podiel 1 k nehnuteľnosti, evidovanej na LV č. XXXX pre kat. úz. A. B., ako pozemok parcely registra "E", parc. č. XX, orná pôda vo výmere 32.660 m2, a nehnuteľnosť, evidovaná na LV č. XXXX pre kat. úz. T., ako pozemok parcela registra "E", parc. č. XX, orná pôda vo výmere 10.049 m2, , je súčasťou dedičstva po nebohom F. M., spoluvlastnícky podiel 1 k týmto pozemkom je súčasťou dedičstva po nebohom J. M. a podiel 1 k týmto pozemkov je súčasťou dedičstva po nebohej P. M.. Žalobu odôvodnili tým, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX nadobudli pozemky právni predchodcovia žalobcov, a to manželia F. a X. M., každý z nich v podiele 1 k celku. Počas Slovenského štátu im boli predmetné pozemky odobraté v zmysle vyhl. č. 197/1942 Ú.N. a § 9 zák. č. 148/1943 Sb. a vlastnícke právo k nim bolo prevedené na štát. Ten pozemky predal neb. W. a A. Z., každému v podiele 1 k celku, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a osvedčenia zo dňa XX.XX.XXXX. Manželia Z. sú právni predchodcovia žalovaných 1/ a 2/. Podľa príslušných ustanovení reštitučného zákona, podali F. M. a jeho deti - P. a J. na Okresný súd Nitra návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX; súd vyhlásil uznesením č. Nc III 328/47-29 zo dňa 28.02.1950, prevod predmetných pozemkov za neplatný, pretože k nemu došlo pod tlakom okupácie. Zároveň nariadil vklad vlastníckeho práva v pozemkovej vl. č. X, parc. č. XX,XX, kat. úz. B. D. - A. v prospech neb. F. M. v podiele 1, neb. P. v podiele 1 a neb. J. v podiele 1. Uznesenie bolo potvrdené aj uznesením Krajského súdu Nitra zo dňa 03.06.1950, sp. zn. R II 398/50. Vzhľadom na to nemohlo dôjsť podľa žalobcov k
platnému nadobudnutiu vlastníckeho práva k pozemkom žalovanými 1/ a 2/ dedením po poručiteľoch manželoch Z..
2. Žalovaní poukázali na to, že v pozemkovej knihe, v pkn. vl. č. X pre kat. úz. B. D. - A., bolo vyznačené pod I./, že nehnuteľnosti zapísané na str. W. pkn. vložky podliehajú súpisu podľa vládneho nariadenie č. 147/1939 Sl. z. Pod I. bolo dňa XX.XX.XXXX zavkladované vlastnícke právo na Slovenský štát. Možno konštatovať, že majetkoprávne účinky niektorých noriem Slovenského štátu (napr. židovské kódexy) nastali ex lege, a preto nie je rozhodujúce, či prechod vlastníckeho práva na štát bol v pozemkovej knihe vyznačený alebo nie. Nehnuteľnosti kúpili právni predchodcovia žalovaných, pričom všetky tieto skutočnosti vyplývajú aj z pozemnoknižnej vložky. K prevodu nehnuteľností na manželov Z. nedošlo pod tlakom okupácie alebo politickej perzekúcie, išlo o bežnú zmluvu medzi štátom a fyzickými osobami. Pozemková kniha bola inštitúciou, v ktorej sa na nehnuteľnosť vzťahujúce práva nadobúdali, pozmeňovali a zanikali, a to aj na základe verejnej listiny, ktorou môže byť súdne rozhodnutie. Povoliť vklad mohla výlučne pozemková kniha a nie Okresný súd Nitra v nesporovom konaní. V pozemkovej knihe v pkn. vl. č. X a ani v neskoršej evidencii nehnuteľností sa žiadny takýto zápis vlastníckeho práva v prospech právnych predchodcov žalobcov nenachádza. Z dôvodu právnej istoty vzniesli námietku premlčania všetkých majetkových práv priznaných právnym predchodcom žalobcov. Namietali nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva s poukazom na to, že sa právni nástupcovia po zosnulých osobách domáhajú opätovného rozhodnutia voči právnym nástupcom manželov Z., čo je v rozpore pre prekážku res iudicata.
3. V konaní mal súd preukázané, že kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX nadobudli sporné pozemky právni predchodcovia žalobcov, a to manželia F. a X. M., každý z nich v podiele 1 k celku. Počas Slovenského štátu im boli predmetné pozemky odobraté a vlastnícke právo k nim bolo prevedené na štát. Ten pozemky predal W. a A. Z., každému v podiele 1 k celku, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a osvedčenia zo dňa XX.XX.XXXX. Súd mal zároveň preukázané, že uznesením Okresného súdu Nitra pod č. Nc III 328/1947 zo dňa 28.02.1950, bol označený prevod predmetných pozemkov za neplatný, pretože k nemu malo dôjsť pod tlakom okupácie. Zároveň nariadil súd vklad vlastníckeho práva v pozemkovej vl. č. X, parc. č. XX,XX, kat. úz. B. D. - A. v prospech F. M. v podiele 1, P. v podiele 1 a J. v podiele 1. Uznesenie bolo potvrdené aj uznesením Krajského súdu Nitra zo dňa 03.06.1950, sp. zn. R II 398/50.
4. Zostalo sporné, či uvedené rozhodnutie súdu, vydané v nesporovom konaní podľa vtedy platných a účinných predpisov, je rozhodnutím konštitutívnym. Súd dospel k záveru, že právne posúdenie tohto sporu je potrebné odvíjať od reštitučného zákona. Na pozemnoknižnej vložke č. X pre kat. úz. B. D. - A., je pod I. zo dňa XX.XX.XXXX, Nc III 328/1947-2 uvedené, že podľa § 12 zák. č. 128/1946 Sb. sa poznamenáva reštitučné pokračovanie. To znamená, že ak ide o poznámku z roku 1947, táto predchádza samotnému rozhodnutiu súdu z roku 1950, z čoho logicky vyplýva, že táto skutočnosť je tu poznamenaná bez toho, aby tam bola následne zaevidovaná už aj samotná zmena. Z takejto poznámky však nemožno vyvodiť záver, kedy došlo k prevodu vlastníckeho práva k týmto pozemkom a to aj s poukazom na to, že takýto zápis v pozemkovej knihe sám o sebe nemá za následok zmenu vlastníckeho práva.
5. Tento právny názor súdu bol podporený práve aj výpismi z pkn. vl. č. XXXX a XXXX pre kat. úz. E., na ktorých je po poznámke z roku 1947 o pokračovaní reštitučného konania evidovaná zmena zo dňa XX.XX.XXXX, spočívajúca vo výmaze vlastníckeho práva W. Z. v prospech predošlého vlastníka s odkazom na reštitučné uznesenie súdu č. Nc III 328/47-29. Dôvod, prečo právny predchodca žalobcov nepostupoval rovnako aj v prípade pozemnoknižnej vložky č. X, známy nie je. V danom prípade bolo treba postupovať v súlade s vtedy platnou úpravou, t.j. že vklad vlastníckeho práva v pkn. vl. č. X pre kat. úz. B. D. - A., bol nevyhnutnou podmienkou pre obnovu vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov k spornej nehnuteľnosti, pričom k tomuto obnoveniu nedochádza automaticky, ale iba za splnenia zákonných podmienok. Tieto podmienky splnené neboli a súd ani z vykonaného dokazovania ich splnenie preukázané nemal. Tento nedostatok (vklad) nemožno potom zhojiť len poznamenaním návrhu na reštitučné konanie, ktoré síce bolo zrealizované v zmysle ustanovenia § 12 reštitučného zákona, ale bez toho, že by následne bol zrealizovaný aj vklad vlastníckeho práva oprávnených osôb na základe rozhodnutia vydaného v reštitučnom konaní, tak ako to v ďalšej časti toto zákonné ustanovenie § 12 predpokladá a stanovuje. Prejednanie reštitučného nároku, ak nárok bol uplatnený oprávnenou osobou v stanovenej zákonnej lehote (táto bola dodržaná), sa obmedzovalo na zistenie, či sú splnené podmienky reštitučného zákona, teda na úradné zistenie
neplatnosti majetkového prevodu alebo prechodu alebo iného zásahu do majetku v čase neslobody. Rozhodnutie súdu o reštitučnom nároku vydané podľa reštitučného zákona nemalo a ani nemohlo mať účinky nadobúdacieho titulu pre nadobudnutie vlastníckeho práva týmto rozhodnutím, s následkom súčasného zániku vlastníckeho práva doterajšieho vlastníka.
6. Na základe vykonaného dokazovania, t.j. pri nesplnení podmienky stanovenej v ustanovení § 12 reštitučného zákona, a to zápisu vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov ako oprávnených osôb v zmysle tohto právneho predpisu, nedošlo k obnove vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov k predmetným nehnuteľnostiam, z dôvodu čoho súd podanú žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú.
7. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP") tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ až 3/ v rozsahu 100 %, pretože mali vo veci plný úspech. Vzhľadom na to, že v konaní boli realizované preklady zo slovenského jazyka do E. a naopak, súd rozhodol aj o náhrade trov štátu proti stranám sporu tak, že štát má právo na náhradu trov konania voči stranám sporu podľa pomeru ich úspechu vo veci, a to v súlade s § 255 ods. 1 CSP, a teda voči žalobcom 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 % trov konania.
8. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí žiadali napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podané odvolanie odôvodnili s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Zdôraznili, že predmetné nehnuteľnosti ich právnym predchodcom odobrali z dôvodu ich postavenia ako židov, preto aj Okresný súd Nitra uznesením č. Nc III 328/47-29 zo dňa 28.08.1950 vyhlásil prevod pozemkov za neplatný. Zároveň súd nariadil vklad vlastníckeho práva v pozemkovoknižnej vložke č. X pre parcely č. XX a XX v prospech F. M. v 1 a P. M. v 1 a J. M. v 1, čo potvrdil aj Krajský súd Nitra uznesením sp. zn. R II/398/50 zo dňa 03.06.1950. Poukázali na skutočnosť, že v Osvedčení o dedičstve sp. zn. XXD/XXXX/XXXX, Dnot XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX nebola uvedená parcela č. XX, pričom súd uviedol, že parcela č. XX bola opomenutá nedopatrnosťou. Súd nezisťoval fakt, na základe ktorého došlo k zápisu parcely č. XX na list vlastníctva v prospech žalovaných, hoci žalobcovia túto skutočnosť namietali. Súd tiež nesprávne poukázal na § 70 ods. 1 zákona o katastri nehnuteľností, pretože súdu boli predložené dôkazy spochybňujúce vlastnícke právo žalovaných. Namietali tiež záver súdu, že zo žiadosti neb. F. M. nevyplýva, že mal záujem o zápis vlastníckeho práva k parcele č. XX a XX, pričom je zrejmé, že došlo k chybe pri opisovaní rozhodnutia č. Nc III 328/47, kedy absentuje tretí riadok. Žalobcovia tiež namietali záver, že žalovaní sa o existencii rozhodnutia č. Nc III 328/47 dozvedeli až po doručení žaloby. Žalovaný 1/ v konaní Okresného súdu Nitra sp. zn. 15C/78/2011, ktorého spis žalobcovia žiadali pripojiť, uviedol, že vedel o udalostiach, ktoré spôsobilo rozhodnutie súdu č. Nc III 328/1947, lebo ich zažil ako XX-ročný chlapec. Z tohto dôvodu je dobromyseľnosť žalovaných spochybnená. Nepovažovali za pravdivé ani vyjadrenie súdu, že žalobcovia sa od roku 1950 nesprávali ako vlastníci sporných nehnuteľností. Žalobcovia súdu preukázali, že sporné nehnuteľnosti obhospodarovali až do ich znárodnenia. Od roku 1950 zápis nadobudnutia vlastníckeho práva v pozemkovej knihe už nebol podmienkou prevodu vlastníctva, zostal mu len deklaratórny význam. Vylúčili aplikáciu rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo 187/2014, pretože v predmetnej veci bola v pozemnoknižnej vložke poznámka „podľa § 12 zák. č. 128/1946 Sb. poznamenáva sa reštitučné konanie". Je potrebné na ňu prihliadať tak, že pokiaľ existuje a zároveň nie je možné získať rozhodnutie z konania o zápise vlastníckeho práva, musí byť táto okolnosť vykladaná v prospech a nie na ťarchu domáhajúcej sa strany (R 71/2018, R 525/1948). Reštitučné zákony obnovovali existujúci stav, preto právni predchodcovia žalobcov nikdy neprišli o vlastnícke právo. Ak došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu, osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku (II.ÚS 249/2011). Poukázali tiež na rozhodnutia NS ČR sp. zn. 28Cdo 2106/2008, 24Cdo 1212/1998, 28Cdo 3885/2013 a 30Cdo 1072/2004, v zmysle ktorých ak bola podaná žiadosť o reštitúciu majetku podľa reštitučného zákona, účinky reštitúcie nastávajú ex tunc, t.j. od momentu, kedy v predmetnom konaní prešiel majetok na štát. Záverom podaného odvolania namietali, že súd sa nezaoberal absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, pričom ak bol správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej zmluvy, nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva. Právni predchodcovia žalovaných nikdy neboli vlastníkmi sporných nehnuteľností.
9. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná 2/, ktorá navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Súd správne vyhodnotil skutkový stav vyplývajúci z dedičských rozhodnutí a doplnený výsluchom konajúcich notárov, pričom vlastnícke právo nemohlo byť poslednou poznámkou spochybnené. Vyvrátiť
hodnovernosť údajov katastra je možné len právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu a na základe podnetu, ktorý katastrálny úrad po prešetrení uzná za oprávnený. Žiadosť neb. F. M. nemožno ľubovoľne rozširovať o nehnuteľnosti, ktoré na nej neuviedol. S ohľadom na jej vek poprela tvrdenie žalobcov, že ako maloleté dieťa bola oboznámená so súdnym konaním č. Nc III 328/1947. Ak neb. F. M. v rokoch 1956 a 1957 obhospodaroval 3,62 ha pôdy, potom ide o pozemky, ktoré si z vlastnej iniciatívy dal do pozemkovej knihy zapísať do vlastníctva (výmera pozemkov Z. vl. č. XXXX a XXXX tvorí 3,83 ha). Po znárodnení si žalobcovia mohli uplatniť v rámci reštitúcie svoj nárok, tak ako žalovaní, no neurobili tak. V súvislosti so súdnymi rozhodnutiami, na ktoré odkazovali žalobcovia, uviedla, že v danej veci je k dispozícii výsledok prejednania reštitučného nároku v podobe rozhodnutia súdu o reštitučnom nároku. Poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 187/2014. Právni predchodcovia žalobcov síce disponovali právoplatným a vykonateľným uznesením č. Nc III 328/1947, no ku skutočnému nadobudnutiu vlastníckeho práva bolo potrebné tento reštitučný nárok vykonať zápisom do pozemnoknižnej vložky. Na podmienky nadobudnutia vlastníctva zápisom v pozemkovej knihe nemala účinky ani nová právna úprava Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 187/2014). Právni predchodcovia žalobcov využili možnosť reštitučného zákonodarstva, preto by v súlade s názorom Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/2009 už nemali mať možnosť podávať následnú žalobu o určenie vlastníckeho práva.
10. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril aj žalovaný 1/, ktorý žiadal odvolací súd o ukončenie sporu. Žalovaný 1/ v spore predložil listy vlastníctva, ROEP, právoplatné dedičské potvrdenie, stanovisko OU E., Pozemkový a lesný odbor o reštitúcii. Neb. F. M. nebol v čase smrti zapísaný na liste vlastníctva. Argumentácie v odvolaní sú rozsiahle, ale nič nedokazujúce.
11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
12. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že spoluvlastnícky podiel 1 k nehnuteľnosti, evidovanej na LV č. XXXX pre kat. úz. A. B., ako pozemok parcela registra "E", parc. č. XX, orná pôda vo výmere 32.660 m2, a nehnuteľnosť, evidovaná na LV č. XXXX pre kat. úz. T., ako pozemok parcela registra "E", parc. č. XX, orná pôda vo výmere 10.049 m2, je súčasťou dedičstva po nebohom F. M., spoluvlastnícky podiel 1 k týmto pozemkom je súčasťou dedičstva po nebohom J. M. a podiel 1 k týmto pozemkov je súčasťou dedičstva po nebohej P. M.. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX nadobudli pozemok parc. č. XX a parc. č. XX zapísané v pozemnoknižnej vložke č. X, k. ú. B. D. - A. právni predchodcovia žalobcov neb. F. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, a neb. X. M., zomr. XX.XX.XXXX, každý v podiele 1/2 k celku. Manželom M. boli počas Slovenského štátu predmetné pozemky odobraté v zmysle vyhlášky č. 197/1942 Ú.N. a § 9 zák. č. 148/1943 Zb. a vlastnícke právo k nim bolo prevedené na Slovenský štát (Štátny pozemkový úrad). Ten potom predal pozemky neb. W. Z. a neb. A. Z., každému v podiele 1/2 k celku, a to na základe kúpnopredajnej zmluvy, uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX a osvedčenia zo dňa XX.XX.XXXX.
Manželia Z. sú právni predchodcovia žalovaných. Žalobcovia v podanej žalobe ďalej tvrdili, že v zmysle reštitučného zákona podal F. M. a jeho deti P. M. a J. M. na Okresný súd Nitra návrh o určenie neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy, uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX, ktorou došlo k prevodu vlastníckeho práva k pozemkom na nadobúdateľov - manželov Z.. Súd návrhu vyhovel uznesením OS Nitra č. Nc III 328/47-29 zo dňa 28.02.1950, ktorým vyhlásil prevod predmetných pozemkov za neplatný, keďže k nemu došlo pod tlakom okupácie. Zároveň súd nariadil vklad vlastníckeho práva v pozemnoknižnej vl. č. X, parc. č. XX a XX, kat. úz. B. D.- A. v prospech neb. F. M. v podiele 1 k celku, neb. P. M. v podiele 1 k celku a neb. J. M. v podiele 1 k celku. Uznesenie bolo potvrdené aj uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 03.04.1950 sp. zn. R II 398/50. Po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 19C/200/2011-1017 zo dňa 07.06.2019 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil.
15. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie vzhľadom na odvolacie dôvody, ktorými v zmysle odvolania žalobcov súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia, je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
16. Po preskúmaní obsahu spisu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie prezentovaným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žaloba podaná žalobcami je nedôvodná pre nesplnenie podmienky stanovenej v § 12 reštitučného zákona, ktorou je zápis vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov do príslušnej pozemnoknižnej vložky. Pre zvýraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a doplnenie dôvodov zamietnutia podanej žaloby odvolací súd uvádza nasledovné.
17. V predmetnom spore bolo nesporným, že právni predchodcovia žalobcov neb. F. M. a neb. X. M. na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX nadobudli pozemok parc. č. XX a parc. č. XX zapísané v pozemnoknižnej vložke č. X, k. ú. B. D. - A. každý v podiele 1 k celku. Manželom M. boli počas Slovenského štátu predmetné pozemky odobraté v zmysle vyhlášky č. 197/1942 Ú.N. a § 9 zák. č. 148/1943 Zb. a vlastnícke právo k nim bolo prevedené na Slovenský štát (Štátny pozemkový úrad), ktorý následne predal uvedené pozemky kúpnopredajnou zmluvou dňa XX.XX.XXXX právnym predchodcom žalovaných neb. W. Z. a neb. A. Z., každému v podiele 1 k celku. Neb. F. M. a jeho deti neb. P. M. a neb. J. M. podali na Okresný súd Nitra návrh o určenie neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou došlo k prevodu vlastníckeho práva k pozemkom na manželov Z.. Okresný súd Nitra návrhu vyhovel uznesením č. Nc III 328/47-29 zo dňa 28.02.1950, ktorým vyhlásil prevod predmetných pozemkov za neplatný, keďže k nemu došlo pod tlakom okupácie. Zároveň súd nariadil vklad vlastníckeho práva v pozemnoknižnej vl. č. X, parc. č. XX a XX, kat. úz. B. D.- A. v prospech F. M. v podiele 1 k celku, P. M. v podiele 1 k celku a J. M. v podiele 1 k celku. Uznesenie bolo potvrdené aj uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 03.04.1950 sp. zn. R II 398/50.
18. Sporným v danom spore bolo, či vlastnícke právo vydaním rozhodnutia súdu č. Nc III 328/47 o reštitučnom nároku bolo prevedené späť na právnych predchodcov žalobcov alebo vlastníctvo predmetných pozemkov zostalo i naďalej v prospech právnych predchodcov žalovaných. Pre posúdenie tejto právnej otázky je potrebné poukázať na mechanizmus nápravy majetkovej ujmy spôsobenej v období neslobody. Po 2. svetovej vojne štát zvolil nápravu zhabania majetkov prostredníctvom reštitučného konania v zmysle reštitučného zákona, ktoré umožňoval nápravu krívd, spôsobených majetkovými prevodmi a prechodmi v období neslobody od 29.09.1938. V § 1 tento zákon ustanovil, že akékoľvek majetkové prevody a iné majetkovoprávne konania sú neplatné, pokiaľ k nim došlo po 29. septembri 1938 pod tlakom okupácie alebo národnej rasovej alebo politickej perzekúcie, ibaže ten, na koho majetok prešiel, alebo kto uzavrel iné majetkovo právne konanie, je osoba štátne spoľahlivá a bude preukázané, že k majetkovému prevodu alebo k inému majetkovoprávnemu konaniu došlo za primeranú
odplatu buď z podnetu pôvodného vlastníka (oprávneného) alebo v prevažnom jeho záujme. Podľa § 2 rovnaké nároky ako z majetkových prevodov neplatných podľa § 1 vychádzajúcich z majetkových prevodov prevedených po 29.09.1938 právnym predpisom neplatným, alebo akýmkoľvek spôsobom najmä úradným výrokom na základe takéhoto predpisu alebo inak výrokom súdnym alebo úradným, ktorý bude ako výrok z doby neslobody zrušený alebo zmenený. To platí primerane o iných zásahoch do majetku prevedených takýmito neplatnými predpismi alebo na ich základe alebo takýmito súdnymi alebo úradnými výrokmi. Podľa tohto zákona mali osoby oprávnené, ktoré neplatným prevodom stratili veci alebo práva proti osobám povinným, ktoré veci alebo práva neplatným prevodom nadobudli, nárok na vrátenie veci alebo práva, alebo na iné navrátenie do predošlého stavu, prípade na peňažnú náhradu vo výške všeobecnej ceny (§ 6). V § 8 cit. zák. bolo zakotvené premlčanie nároku s tým, že nárok sa premlčuje za tri roky odo dňa, keď tento zákon nadobudne účinnosť, ak ide o nárok vychádzajúci zo zrušenia alebo zmeny súdneho alebo úradného výroku za tri roky od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Pre rozhodnutie o nároku bol pritom v zmysle § 10 ods. 1 príslušný okresný súd.
19. Takejto nápravy reštitučným zákonom sa domáhal i neb. F. M. spolu s jeho maloletými deťmi, keď podal návrh o navrátenie zhabaných pozemkov v súlade s reštitučným zákonom, pričom tomuto návrhu reštitučný súd uznesením č. Nc III 328/47-29 zo dňa 28.02.1950 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre sp. zn. R II 398/50 zo dňa 03.04.1950 vyhovel. Skutočnosť, že reštitučný súd návrhu neb. F. M. vyhovel, však bez ďalšieho neznamená, že došlo k obnoveniu vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov pred jeho zhabaním, pretože v tom čase platná právna úprava pre obnovenie vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov zhabaných pozemkov vyžadovala vklad rozhodnutia súdu do pozemkovo knižnej vložky. Z ust. § 10 a § 12 reštitučného zákona vyplýva, že reštitučný súd rozhoduje len o nároku reštitučnom a rozhodnutie súdu má povahu deklaratórnu, nie konštitutívnu, preto vklad do pozemnoknižnej vložky bol podmienkou pre obnovenie vlastníckeho práva. Rozhodnutie č. Nc III 328/1947 zo dňa 28.02.1950 teda nemalo účinky nadobúdacieho titulu pre nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným pozemkom, ani nemalo za následok zánik vlastníckeho práva doterajšieho vlastníka, t.j. právnych predchodcov žalovaných, pretože vlastnícke právo by sa obnovilo až vkladom zrušenia neplatného vkladu vlastníckeho práva právnych predchodcov žalovaných do pozemnoknižnej vložky. Nevyhnutnou podmienkou pre obnovenie vlastníckeho práva bol zápis do pozemnoknižnej vložky, čo bolo v súlade i so znením ust. § 12 reštitučného zákona. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na dobovú judikatúru - rozhodnutie NS ČR RI 509/1947, v ktorom súd uviedol, že povoliť vklad v pozemkovej knihe je vecou knihového súdu o knihovom nároku a knihový súd posúdi podľa knihového stavu, ktorý tu bude v deň, keď bude knihový návrh podaný, či bude zápis možný. V reštitučnom konaní tak nemôže súd rozhodujúci o návrhu podľa reštitučného zákona povoliť zápisy v pozemkovej knihe, aj keď je zároveň súdom knihovým.
20. Odvolací súd rovnako ako i súd prvej inštancie pri rozhodovaní v predmetnej veci vychádzal z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 28Cdo 827/2005, v ktorom dovolací súd vyjadril názor, že k odstráneniu následkov zhabania majetku podľa dekrétu prezidenta č. 5/1945 Sb. nedochádzalo zo zákona, ale využitím mechanizmu stanoveného reštitučným zákonom. Ten upravoval jednak inštrumenty smerujúce k odstráneniu následkov takýchto majetkovo-právnych konaní, v rámci inherencie buď súdu alebo príslušného správneho orgánu, a jednak vymedzoval časový limit k možnej náprave niektorých majetkovo-právnych ujednaní. S tým neoddeliteľne súvisí podľa vtedajšej právnej úpravy nutný vklad rozhodnutia súdu či reštitučných dohôd do knihových vložiek, ako to plynie z kategorickej formulácie § 12 reštitučného zákona. V tomto rozhodnutí dovolací súd poukázal aj na dobovú judikatúru - uznesenie NS sp. zn. RI 50/48 - Rc 483/48, z ktorého vyplýva, že tak ako iné rozhodnutie súdu o spornom nároku má i rozhodnutie reštitučného súdu o nároku na vrátenie veci len povahu deklaratórnu, a preto nemôže reštitučný súd, ak uzná nárok za dôvodný, vec sám vrátiť, ale môže uložiť odporcovi, aby vec navrhovateľovi vrátil.
21. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne poukázal na nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXXX a XXXX, ktoré boli tiež predmetom konania pred Okresným súdom Nitra č. Nc III 328/1947, pri ktorých neb. F. M. žiadosťou adresovanou Ľudovému súdu pozemkovej knihy dňa XX.XX.XXXX požiadal o prevedenie príslušných zápisov v pozemkovej knihe. Vďaka tomuto postupu došlo k obnove vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov ich opätovným zapísaním do príslušnej pozemnoknižnej vložky. Neb. F. M. však žiadosť o prevedenie zápisov pozemkov parc. č. XX a XX zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. X nepodal, preto k obnove jeho vlastníckeho práva dôjsť nemohlo z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky vkladu. Hoci žalobcovia v podanom odvolaní
poukazovali na skutočnosť, že neb. F. M. mal záujem o zápis vlastníckeho práva k parcele č. XX a XX v pozemnoknižnej vložke č. X, no pri podaní žiadosti zabudol odpísať aj tretí riadok z rozhodnutia č. Nc III 328/47, táto ich námietka je nedôvodná. Predmetná žiadosť bola jednostranným právnym úkonom uskutočneným neb. F. M., pričom v predmetnom sporovom konaní obsah tejto žiadosti nemožno ľubovoľne rozširovať, predovšetkým za situácie, že zápis vlastníckeho práva do pozemnoknižnej vložky na základe takejto žiadosti mal v minulosti konštitutívne účinky. Súd nie je oprávnený na základe žalobcami tvrdeného domnelého záujmu neb. F. M. kompenzovať absenciu zákonných podmienok, a to žiadosti o prevedenie zápisov pozemkov v pozemnoknižnej vložke č. X.
22. Žalobcovia v podanom odvolaní vylučovali aplikáciu rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo 187/2014, pretože v predmetnej veci bola v pozemnoknižnej vložke poznámka „podľa § 12 zák. č. 128/1946 Sb. poznamenáva sa reštitučné konanie". Odvolací súd však má za to, že súd prvej inštancie správne aplikoval na predmetný spor rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 187/2014, v ktorom je výslovne vyjadrený právny názor, že rozhodnutie súdu o reštitučnom nároku, vydané podľa reštitučného zákona, nemalo a ani nemohlo mať účinky nadobúdacieho titulu pre nadobudnutie vlastníckeho práva týmto rozhodnutím, s následkom súčasného zániku vlastníckeho práva doterajšieho vlastníka. V nijakom prípade mu nemožno prisudzovať konštitutívne účinky, t.j. účinky prechodu vlastníckeho práva na nadobúdateľa úradným výrokom ako jedného zo spôsobov nadobudnutia vlastníctva upraveného v ust. § 114 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka. Poznámka, na ktorú poukázali žalobcovia, zapísaná v pozemnoknižnej vložke nič nemení na skutočnosti, že po vydaní súdneho rozhodnutia o reštitučnom nároku, k jeho zápisu do pozemnoknižnej vložky (zápisu zrušenia neplatného vkladu vlastníckeho práva) nedošlo, a preto nedošlo ani k obnoveniu vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov.
23. V súvislosti s námietkou žalobcov, že od 01.01.1951 prijatím Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. bol zrušený konštitutívny účinok zápisov v pozemkových knihách, zrušil sa intabulačný princíp, a teda na obnovu vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov nebol potrebný zápis rozhodnutia súdu do pozemnoknižnej vložky, odvolací súd uvádza, že reštitučný zákon bol vo vzťahu k novému Občianskeho zákonníku vo vzťahu lex specialis, teda vo vzťahu špeciality, pričom ustanovenia reštitučného zákona mali prednosť pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktorý bol v postavení lex generalis, t.j. zákona všeobecného. Z tohto dôvodu preto ak § 12 reštitučného zákona stanovoval podmienku zápisu rozhodnutia súdu do pozemnoknižnej vložky pre obnovenie vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov, prijatím nového Občianskeho zákonníka uvedené ustanovenie nebolo negované, ani zmenené, a teda naďalej aj po 01.01.1951 existovala zákonná podmienka pre obnovenie vlastníckeho práva, ktorou bol zápis vlastníckeho práva do pozemnoknižnej vložky.
24. Žalobcovia v podanom odvolaní poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo 2106/2008, 24Cdo 1212/1998, 28Cdo 3885/2013 a 30Cdo 1072/2004, v ktorých bol vyjadrený právny názor, že pokiaľ nie je možné zistiť, či a ako o žiadosti o reštitúcii majetku podľa reštitučného zákona súd rozhodol, je potrebné v prípade, že nebudú zistené zákonné prekážky, ktoré by bránili reštitúcii majetku, vychádzať z toho, že tejto žiadosti bolo vyhovené. Účinky reštitúcie tak nastali ex tunc, teda od okamihu prechodu majetku (uvedený právny názor v predmetných rozhodnutiach NS ČR vyplýva z rozsudku NS ČSR Rv I 262/1947 zo dňa 20.10.1948, uverejneného v Zbierke rozhodnutí pod č. 525, roč. 1948). Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 28Cdo 3885/2013 doplnil tento právny názor tak, že pokiaľ v dôsledku závažných nedostatkov v práci štátnych orgánov po roku 1948, kedy boli obmedzené možnosti dojednania nápravy, nie je možné vôbec zistiť, či a ako bolo o riadne uplatnenom zákonnom nároku rozhodnuté, nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu občana, ktorý si nárok uplatnil. Je teda zrejmé, že uvedené rozhodnutia, na ktoré žalobcovia poukázali, pojednávajú o situácii, pokiaľ nie je známy výsledok konania o reštitučnom nároku, pričom v takomto prípade nemôže byť na ťarchu pôvodného vlastníka nehnuteľnosti, ktorý využil svoje právo na nápravu v zmysle reštitučného zákona, že nie je známe rozhodnutie súdu o jeho uplatnenom nároku. V danej veci však žalobcovia disponujú rozhodnutím súdu o uplatnenom reštitučnom nároku ich právnych predchodcov (Nc III 328/47), preto nie je potrebné predpokladať, že ich žiadosti bolo vyhovené a odnímať z ich pliec bremeno, resp. ťarchu absencie rozhodnutia súdu o reštitučnom nároku. Odvolací súd nenamieta, že účinky reštitúcie nastávajú ex tunc, teda od okamihu prechodu majetku, no zároveň je potrebné brať do úvahy a dodržať splnenie zákonnej podmienky pre obnovenie vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov, a to vklad súdneho rozhodnutia do pozemnoknižnej vložky. Neb. F. M. disponoval rozhodnutím súdu o svojom reštitučnom nároku, bol mu známy jeho obsah, ako i zákonná podmienka jeho zápisu do pozemnoknižnej vložky, no napriek tomu k takémuto zápisu nedošlo, a to nie zavinením štátneho orgánu, ako by to bolo v prípade absencie
rozhodnutia o uplatnenom reštitučnom nároku, ale nekonaním pôvodného vlastníka. Zároveň odvolací súd dodáva, že neplatnosť majetkových prevodov a prechodov v zmysle § 1 a § 2 reštitučného zákona bola neplatnosťou relatívnou, a preto pokiaľ nedošlo k návrhu osoby legitimovanej k navráteniu v predchádzajúci stav, zostali tieto úkony neplatnosťou zaťažené platné a záväzné a bolo potrebné z nich vychádzať (RI 11/48), pričom neplatnosti podľa uvedeného zákona pôsobili ex tunc (od začiatku), a aj všetky akcesiorické konania z nich vychádzajúce boli rovnako neplatné (Rv 262/47).
25. V súvislosti s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 249/2011, na ktoré v odvolaní odkazovali žalobcovia, odvolací súd dodáva, že uvedené rozhodnutie sa zaoberá otázkou konkurencie reštitučných právnych predpisov a všeobecnej právnej úpravy vlastníckeho práva za situácie, že reštitučný nárok uplatnený nebol, avšak na podstatné právne otázky v tomto sporovom konaní neposkytuje odpoveď v takej miere, ako rozhodnutia, na ktoré odvolací súd už vyššie poukázal, preto nebolo dôvodné ho na predmetný spor aplikovať.
26. Za nesplnenia zákonných podmienok pre obnovenie vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov, v dôsledku čoho vlastnícke právo k sporným pozemkom parc. č. XX a XX i naďalej patrilo v prospech právnych predchodcov žalovaných, odvolací súd vzhliadol ostatné námietky žalobcov za nedôvodné a nespôsobilé ovplyvniť správnosť napadnutého rozhodnutia. Keďže nedošlo k obnoveniu vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov (právnych predchodcov žalobcov), je v danej veci irelevantné, kto sa od roku 1950 správa ako vlastník pozemkov, či kedy sa žalovaní dozvedeli o existencii rozhodnutia reštitučného súdu a či ich dobromyseľnosť bola spochybnená. Taktiež nie je dôvodná námietka žalobcov, že súd nezisťoval fakt, na základe ktorého došlo k zápisu parcely č. XX v prospech žalovaných. Súd prvej inštancie správne poukázal na ust. § 70 ods. 1 katastrálneho zákona pojednávajúce o hodnovernosti údajov katastra, pokiaľ nie je preukázaný ich opak. Hodnovernosť údajov katastra možno vyvrátiť len verejnou listinou, ktorou je v praxi vo veľkej väčšine rozsudok súdu, avšak údaje v katastri nehnuteľností nemôžu byť vyvrátené len námietkami strany v sporovom konaní bez toho, aby bolo vo veci rozhodnuté súdom. Taktiež z výpovede notárky vyplynulo, že došlo k chybe na jej strane, keď omylom nedošlo k uvedeniu tejto parcely do dedičského rozhodnutia po neb. A. Z.. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne vychádzal zo stavu vyplývajúceho z katastra nehnuteľností, že vlastnícke právo k parcele č. XX aktuálne patrí žalovaným, ktorí ho zdedili po ich neb. právnych predchodcoch, W. a A. Z..
27. Na základe všetkých uvedených skutočností odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
28. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní 1/ a 2/, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že im priznal voči žalobcom 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov vynaložených v tomto štádiu konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).