Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/200/2011

Potvrdené rozhodnutím 12Co/231/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcov: 1/ U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, XXX XX E., 2/ X. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, XXX XX E., 3/ A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. K. XXX, zastúpených JUDr. Lukáčová & partners, s.r.o., so sídlom Mostná 72, 949 01 Nitra, IČO: 47 237 244, proti žalovaným: 1/ U.. O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. A. XX, XXX XX E., a 2/ O.. F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Y. I. XX, XXX XX E., zastúpená Mgr. Martinom Kiricom, advokátom so sídlom Mostná 42, 949 01 Nitra, o určenie, že vec patrí do dedičstva, o odvolaní žalobcov 1/, 2/, 3/ proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 19C/200/2011-1017 zo dňa 07.06.2019, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcom 1/, 2/, 3/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcov: 1) U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., K. 9, 2) X. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., K. 9, 3) A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. K. XXX, všetci zastúpení JUDr. Lukáčová & partners, s. r. o., so sídlom Nitra, Mostná 72, IČO: 47 237 244, proti žalovaným: 1) U.. O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., E. mládeže XX, 2) O.. F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., Z. Y. brehom XX, zastúpená Mgr. Martinom Kiricom, advokátom, Mostná 42, Nitra, o určenie, že vec patrí do dedičstva, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

III. Štát má právo na náhradu trov konania voči žalobcom v 1 až 3. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 03.11.2011 sa žalobcovia domáhali, že spoluvlastnícky podiel 1 k nehnuteľnosti, evidovanej na LV č. XXXX pre kat. úz. A. B., ako pozemok parc. č. XX orná pôda vo výmere 32660 m2, parcela registra E a nehnuteľnosť, evidovaná na LV č. XXXX pre kat. úz. T., ako pozemok parc. č. XX orná pôda vo výmere 10049 m2, parcela registra E, je súčasťou dedičstva po nebohom F. M., spoluvlastnícky podiel 1 k týmto pozemkom je súčasťou dedičstva po nebohom J. M. a podiel 1 k týmto pozemkov je súčasťou dedičstva po nebohej P. M.. Žalobu odôvodnili tým, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.12.1935 nadobudli pozemky právni predchodcovia žalobcov v 1. až 4. rade, a to manželia F. a X. M., každý z nich v podiele 1 k celku. Počas Slovenského štátu im boli predmetné pozemky odobraté v zmysle vyhl. č. 197/1942 Ú.N. a § 9 zák. č. 148/1943 Sb. a vlastnícke právo k nim bolo prevedené na štát. Ten pozemky predal W. a A. Z., každému v podiele 1 k celku, a to na základe kúpne zmluvy zo dňa 21.02.1945 a osvedčenia zo dňa 22.02.1945. A. Z. sú právni predchodcovia žalovaných v 1. a 2. rade. Z. príslušných ustanovení o neplatnosti některých majetkově

- právních jednání z doby nesvobody a o nárocích z této neplatnosti a z jiných zásahu do majetku vzchádzejícich (ďalej len reštitučný zákon), podali F. M. a jeho deti - P. a J. na F. súd Nitra návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 21.02.1945; súd vyhlásil uznesením č. Nc III 328/47-29 zo dňa 28.02.1950, prevod predmetných pozemkov za neplatný, pretože k nemu došlo pod tlakom okupácie. Zároveň nariadil súd vklad vlastníckeho práva v pozemkovej vl. č. 8, parc. č. XX,XX, kat. úz. B. D. - A. v prospech F. M. v podiele 1, P. v podiele 1 a J. v podiele 1. Uznesenie bolo potvrdené aj uznesením Krajského súdu Nitra zo dňa 03.06.1950, sp. zn. R II 398/50. Vzhľadom na to nemohlo dôjsť podľa žalobcov k platnému nadobudnutiu vlastníckeho práva k pozemkom žalovanými v 1. a 2. rade dedením po poručiteľoch manželov Z..

2. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení zo dňa 22.02.2012 uviedla, že zo strany žalobcov ide už o v poradí tretiu žalobu, pričom predchádzajúce boli už právoplatne ukončené a to tak, že žaloby boli zamietnuté, resp. zastavené (sp. zn. a ). Právni predchodcovia nadobudli nehnuteľnosti kúpnou zmluvou a za pôdu zaplatili kúpnu cenu Slovenskému štátu. O tom, že W. Z. nebol arizátorom a je národne, štátne a ľudovo demokraticky spoľahlivý, svedčia i dokumenty vydané Miestnym a Okresným národným výborom v Nitre. Uviedla, že žalobcovia nepredložili žiadne relevantné doklady a ani rozhodnutie, ktorým by preukázali, že nehnuteľnosti nadobudli. Žalobu navrhla zamietnuť.

3. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade vo vyjadrení zo dňa 13.03.2012 poukázal na to, že v pozemkovej knihe, vo pkn. vl. č. X pre kat. úz. B. D. - A., bolo vyznačené pod B4/, že nehnuteľnosti zapísané na str. A pkn. vložky podliehajú súpisu podľa vládneho nariadenie č. XXX/XXXX Sl. z. Pod B5 bolo dňa 26.02.1945 zavkladované vlastnícke právo na Slovenský štát. Možno konštatovať, že majetkoprávne účinky niektorých noriem Slovenského štátu (napr. židovské kódexy) nastali ex lege a preto nie je rozhodujúce, či prechod vlastníckeho práve na štát bol v pozemkovej knihe vyznačený alebo nie. Nehnuteľnosti kúpili právni predchodcovia žalovaných, pričom všetky tieto skutočnosti vyplývajú aj z pozemnoknižnej vložky. K prevodu nehnuteľností na manželov Z. nedošlo pod tlakom okupácie alebo politickej perzekúcie, išlo o bežnú zmluvu medzi štátom a fyzickými osobami, pričom jej kvalifikovanie pod definíciu uvedenú v § 1 reštitučného zákona bolo výslovne účelové, nezákonné a v rozpore so skutkovým stavom. Poukázal na príslušné ustanovenia reštitučného zákona, a to aj § 12, v ktorom je uvedené, že aby bol nárok vykonaný, je potrebný zápis v pozemnoknižných vložkách. Do 01.01.1951 platilo, že niektoré vecné práva k nehnuteľnostiam mohli vzniknúť len zápisom do pozemkovej knihy. Na území Slovenska boli v tom čase ponechané v platnosti v zmysle Judexkuriálnej konferencie tie nariadenia rakúskeho , ktoré súviseli s pozemnoknižným poriadkom (). Ide o ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, scudzenie alebo zaniknutie nejakého pozemnoknižného práva. Pozemková kniha bola inštitúciou, v ktorej sa na nehnuteľnosť vzťahujúce práva nadobúdali, pozmeňovali a zanikali, a to aj na základe verejnej listiny, ktorou môže byť súdne rozhodnutie. Povoliť vklad mohla výlučne pozemková kniha a nie Okresný súd Nitra v nesporovom konaní. V pozemkovej knihe v pkn. vl. č. X a ani v neskoršej evidencii nehnuteľností sa žiadny takýto zápis vlastníckeho práva v prospech právnych predchodcov žalobcov nenachádza, ani nikdy nebol takýto návrh na vykonanie zápisu podávaný. Je toho názoru, že právnym predchodcom žalobcov nič nebránilo v tom, aby si svoje vlastnícke právo vyplývajúce im z reštitučných nárokov usporiadali v súlade s uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. Nc III 328/47 ešte v čase, kedy to bolo možné. Ak k tomu nedošlo, nemožno následky ich nekonania za súčasného právneho stavu zvrátiť rozhodnutím súdu o určovacej žalobe. Predmetné uznesenie súdu zo dňa 28.02.1950 v spojení s uznesením Krajského súdu Nitra R II 398/50 zo dňa 03.06.1950 nie sú konštitutívnymi rozhodnutiami, ktoré by zakladali vznik vlastníckeho práva poručiteľov a ani nedeklarujú, že k určitému dátumu sú určité osoby vlastníkmi. Ide o rozhodnutie o nároku, nie o vzniku vlastníctva (viď v spojení s a 2 reštitučného zákona), a to v takej forme, ako ju pripúšťal samotný zákon, pričom tento nárok nikdy nebol vykonaný spôsobom predpísaným v reštitučného zákona. Keďže k vkladu vlastníckeho práva ku dňu smrti všetkých poručiteľov nedošlo, je zrejmé, že vlastníkmi v čase smrti neboli. Z dôvodu právnej istoty vzniesol námietku premlčania všetkých majetkových práv priznaných právnym predchodcom žalobcov. Namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva, s poukazom na to, že sa právni nástupcovia po zosnulých osobách domáhajú opätovného rozhodnutia voči právnym nástupcom manželov Z., čo je v rozpore pre prekážku res iudicata. Právni predchodcovia žalovaných v 1. a 2. rade nikdy neboli arizátori, ani sa za vojnového Slovenského štátu politicky neexponovali. Boli ale príslušníkmi vrstvy majetných obchodníkov, ktorých majetok štát takisto znárodnil v čase neslobody, tj. po 25.02.1948. Československá republika ako nástupnícky štát po Slovenskom štáte im nikdy nevrátila zaplatenú kúpnu cenu za nehnuteľnosti evidované na pkn. vl. č. 8, kat. úz. B. D. - A., a to i napriek tomu, že voči právnym predchodcom žalobcov štát v podstate uznal neplatnosť prevodu ich majetku na základe „židovských zákonov“. Nemožno preto jednu krivdu spôsobenú štátom naprávať inou krivdou, a to najmä nie v čase, kedy už uplynuli všetky zákonné lehoty na uplatňovanie reštitúcie voči štátu.

4. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní 27.06.2012 zotrvala na podanej žalobe, pričom spresnila, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú deťmi J. M., žalobkyňa v 3. tade je manželkou J. M. a žalobkyňa v 4. rade je závetnou dedičkou po J. M., ktorá bola druhá manželka F. M.. Uviedla, že len na základe písomnej chyby v žiadosti F. M. nedošlo k zapísaniu parc. č. XX a XX do pozemkovej knihy, všetky ostatné nehnuteľnosti zapísané boli. Žalobcovia neboli povinní si v rámci reštitúcie majetok uplatniť, pretože zo samotnej úpravy, ktorá bola vykonaná na žiadosti F. M., konajúcim sudcom, je zrejmé, že pozemnoknižnému oddeleniu bol zaslaný celý spis. Podstatný je podľa nej zápis pod bodom č. 8 s odkazom na rozsudok NC III 328/47 a odkaz na reštitučného zákona v spojení s rozsudkom NS ČR , ktorý uvádza, že dochádza k obnovenie vlastníckeho práva ak bola podaná žiadosť o reštitúciu podľa Zo žiadosti p. M. je zrejmé, že mal záujem zapísať vlastnícke právo aj k sporným pozemkom.

5. Právny zástupca žalovaných poukázal na to, že posledný zápis na pkn. vl. č. X svedčí právnym predchodcom žalovaných, ani v rámci ROEP si žalobcovia neuplatnili svoje vlastnícke právo. Tvrdenie žalobcov o tom, že k zápisu vlastníckeho práva v prospech právnych predchodcov neprišlo len pre chybu v písaní, je irelevantné. K obnove vlastníckeho práva nedošlo v súlade so zákonom. Poukázal na rozhodovaciu prax súdov, napr. Rozsudok NS ČR, sp. zn. , ktorým bolo konštatované, že ako každé iné rozhodnutie súdu o spornom nároku má i rozhodnutie reštitučného súdu o nároku na vrátenie veci len povahu deklaratórnu, a preto nemôže reštitučný súd, ak uzná nárok za dôvodný, vec sám vydať, ale môže uložiť odporcovi, aby vec navrhovateľovi vrátil. Z toho vyplýva, že samotné uznesenie z roku 1950 je len deklaratórnej povahy, a podľa § 12 reštitučného zákona rozhodnutie muselo byť zavkladované do knihovných vložiek pozemkovej knihy v zmysle reštitučného zákona a vtedy platných pozemnoknižných predpisov. Súd podľa reštitučného zákona nemôže sám obnoviť vlastnícke právo, preto nie je možné ho odvodzovať od existencie uznesenia Okresného súdu v Nitre sp. zn. NC III 328/47. Namietol obchádzanie zmyslu a účelu reštitučného zákonodárstva žalobou o určenie vlastníckeho práva, pričom žalobcovia nevyužili doteraz žiadnu možnosť na dosiahnutie nápravy (napr. dedičským konaním, ROEP). Tvrdením existencie vlastníckeho práva, ktoré nebolo pred viac ako 60- timi rokmi obnovené a po celú dobu nebolo vykonávané, nemôže byť podľa neho naplnená preventívna funkcia určovacej žaloby. O uznesení súdu z roku XXXX sa žalovaní dozvedeli až po podaní tejto žaloby. K žiadosti F. M. uviedol, že sporné nehnuteľnosti sa v nej nenachádzajú. Čo sa týka samotného užívania pozemkov, tieto boli manželom Z. znárodnené, v roku 1963 boli v užívaní štátneho majetku družstva v Ivanke. V priebehu konania vo svojich vyjadreniach uviedol, že z pkn. vl. č. X pre kat. úz. B. D. - A. vyplýva, že posledným evidovaným vlastníkom je pod B7a) W. Z. a pod B7b) A. Z.. Pkn. vložka bola uzatvorená na základe rozhodnutia Správy katastra Nitra o schválení ROEP C 171/2009 dňa 12.11.2009. Rovnako v časti C - ťarchy pkn. vl. 8 sa posledný zápis týka „úver zabezpečujúcej listiny“ medzi W. Z., jeho manželkou a S. bankou. Zápis vlastníckeho práva manželov Z. nebol nikdy vymazaný, resp. nebolo obnovené vlastnícke právo bývalých vlastníkov. Zápis poznámky o reštitučnom pokračovaní do pkn. vl. má len informatívny charakter. Predložené uznesenia súdov z roku 1950 je možné posudzovať jedine podľa práva platného v čase ich vydania a právoplatnosti. Nemožno ich posudzovať podľa neskoršej právnej úpravy, platnej v čase rozhodovania súdu o podanej žalobe z roku 2011. Manželia Z. nehnuteľnosti kúpili od štátu a žalobcovia nepreukázali nielenže vznik vlastníckeho práva ale ani reálnu držbu alebo dlhodobé dobromyseľné užívania nehnuteľností ich právnymi predchodcami.

6. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcov, žalovaných, vyjadrenia strán sporu, vykonal dokazovanie listinami, ktoré boli súčasťou spisu, a to najmä pkn. vl. č. X pre kat. úz. B. D.

- A., pkn. vl. č. XXXX a XXXX pre kat. úz. E., uznesením Okresného súdu Nitra Nc III 338/47, Krajského súdu v Nitre R II 398/50, výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. A. B., dedičskými rozhodnutiami právnych predchodcov strán sporu, potvrdením MNV Nitra zo dňa 1.12.1959, osvedčením ONV v Nitre zo dňa 17.12.1948, identifikáciou parciel, žiadosťou p. M. o prevod vlastníctva, grafickým náčrtom, kúpnou zmluvou z 23.12.1935, zoznamom pozemkových hárkov, zápisnicou z obhliadky, výsluchom svedkov, oboznámením sa so zápisnicou o pojednávaní zo dňa 21.02.2019, sp. zn. , pričom zistil tento skutkový a právny stav.

7. Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 28.02.1950 bolo v nesporovej veci po preverení šetrenia súdom vyhovené žiadosti navrhovateľov - Oskara M. a nezl. J. a P. zo dňa 21.01.1947 proti odporcom - manželom Z., Československému štátu, zast. Finančnou prokuratúrou v Nitre, Sedliackej banke. Prevod nehnuteľnosti zapísanej vo vložke č. XXXX parc. č. XXXX/XX, vo vl. č. XXXX parc. č. XXXX,XXXX,XXXX/X, kat. úz. E. a vo vložke č. X parc. č. XX, XX, kat. úz. B. D.- A., na odporcov W. Z. s manž. A. ako i vklad záložného práva v prospech S. banky, boli prehlásené za neplatné. Odporcovia sú povinní nehnuteľnosti odovzdať do 15 dní pod exekúciou do držby a vlastníctva navrhovateľom v pomere, v akom je týmto uznesením nariadený vklad vlastníckeho práva v prospech navrhovateľov. Súd v odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol, že navrhovateľ F. M. nehnuteľnosti pre svoj podnik (obchodník s koňmi) potrebuje, pričom odporcovia ich obrábali pomocou deputátnikov. Zistil, že k prevodu a zaťaženiu došlo pod tlakom okupácie na základe neplatných predpisov dľa reštitučného zákona a navrhovatelia preukázali aktívnu legitimáciu, preto rozhodol v ich prospech.

8. Uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. R I 398/50 zo dňa 03.06.1950, bol rekurz odporcov zamietnutý. Na námietky odporcov súd neprihliadol, pretože to odporuje ustanoveniam o rekurznom konaní.

9. Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. A. B. vyplýva, že nehnuteľnosť - parc. registra „E“ č. XX orná pôda vo výmere 3X660 m2 a z výpisu z LV č. XXXX nehnuteľnosť - parc. č. XX orná pôda vo výmere 10 049 m2, sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade, a to v podiele 1. J. nadobudnutia sú dedičské rozhodnutia sp. zn. a .

10. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. -63, D not. 162/2009 zo dňa 20.12.2010, po neb. F. M., zomr. 22.03.1978, súd zistil, že dedičmi sú žalobcovia v 1. až 4. rade, pričom do konania o novoobjavenom majetku neboli zahrnuté sporné nehnuteľnosti z dôvodu, že sú evidované na žalovaných v 1. a 2. rade. Dedili sa nehnuteľnosti - parc. č. XXXX/XX, XXXX,XXXX/X, kat. úz. E..

11. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 3332/95, zo dňa 12.02.1996, po neb. J. M., zomr. XX.X.XXXX, súd zistil, že dedičmi sú žalobcovia v 1. až 3. rade; predmetom dedenia neboli sporné nehnuteľnosti.

12. Z osvedčenia o dedičstve , zo dňa 22.01.2009 po neb. A. Z., rod. B., zomr. XX.XX.XXXX vyplýva, že dedičmi sú žalovaní v 1. a 2. rade. Predmetom návrhu na prejednanie novoobjaveného majetku boli nehnuteľnosti v príslušnom podiele, evidované na pkn. vl. č. X pre kat. úz. A. B., a to parc. č. XX, pričom bola nedopatrnosťou opomenutá parc. č. XX.

13. Z osvedčenia o dedičstve , zo dňa 09.02.2009 po neb. W. Z., zomr. XX.XX.XXXX vyplýva, že dedičmi sú žalovaní v 1. a 2. rade. Predmetom návrhu na prejednanie novoobjaveného majetku boli nehnuteľnosti v príslušnom podiele, evidované na pkn. vl. č. X pre kat. úz. A. B., a to parc. č. XX a XX, pričom z identifikácie parcely č. XX, kat. úz. A. B., je zrejmé, že časť tejto parcely sa nachádza aj v kat. úz. T., konkrétne bol založený LV č. XXXX.

14. Právna zástupkyňa žalobcov podala dňa 20.11.2012 návrh na prerušenie konania až do právoplatného skončenia dedičského konania po P. M., rod. M., sp. zn. . Uznesením č. k. -209 zo dňa 18.12.2012 súd návrhu vyhovel, ale Krajský súd v Nitre uznesením č. k. -219 zo dňa 31.01.2013 zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh žalobcov v 1. a ž 4. rade zamietol.

15. Uznesením č. k. -66, zo dňa 19.07.2013 bolo dedičské konanie po neb. P. M., rod. M., zomr. 19.06.2003, zastavené. Dedičské konanie po poručiteľke vedené nebolo, zomrela ako vdova a bezdetná, bez zanechania závetu a listiny o vydedení. Podľa nemeckého ako hmotnoprávneho predpis, ako dedičia v II. zákonnej skupine nastupujú potomkovia rodičov poručiteľky, teda žalobcovia v 1. a 2. rade. Nakoľko poručiteľka bola v čase smrti občiankou Nemeckej spolkovej republiky a nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom dedenia, boli evidované na žalovaných v 1. a 2. rade ako aj na Národnú diaľničnú spoločnosť, dedičské konanie bolo zastavené. 16. Z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 23.12.1935 je zrejmé, že K. Z. ako predávajúca predala F. a X. M. nehnuteľnosti, zaznačené na pkn. vl. č. X pre kat. úz. B. D. - A. č. XX a XX, za kúpnu cenu v sume 49 808 Kč. Zmluva bola evidovaná pod Čd 53/36.

17. Z výpisu z pkn. vl. č. X pre kat. úz. B. D. - A. súd zistil, že v časti A sú evidované parc. č. XX ako roľa vo výmere 6 ha 46 a parc. č. XX ako lúka vo výmere 1 ha 14 a 04 m2. V časti B- vlastníctvo, je pod B3 zaevidovaná dnom 04.01.1936 kúpnopredajná zmluva zo dňa 23.12.1935, ktorou sa vložilo vlastnícke právo manželom F. a X. (rod. M.) M., každému v podiele 1. Mená týchto osôb sú prečiarknuté červenou čiarou, v B4 je uvedené (dňa 29.07.1940), že nehnuteľnosti podliehajú súpisu podľa vl. nar. Č. 147/39 Sl. z. Pod B5 (dňa 26.02.1945) sa vložilo vlastnícke právo na Slovenský štát (Štátny pozemkový úrad, pričom sa vymazala poznámka B4. Vlastník Slovenský štát je prečiarknutý červenou čiarou a pod B7 (dňa 28.02.1945) sa vložilo na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 22.02.1945 vlastnícke právo manželom W. a A. (rod. B.) Z., na polovicu. Posledná poznámka pod B8 (zo dňa 13.03.1947, Nc III 328/1947-2) hovorí o tom, že podľa § 12 zák. č. XXXXXXX Sb. sa poznamenáva reštitučné pokračovanie. Na výpise z pkn. vl. X je ďalej uvedené, že vložka je uzatvorená na základe rozhodnutia SK Nitra o schválení ROEP C 171/2009, dňa 12.11.2009 (č. l. 144).

18. Z výpisu z pkn. vl. č. XXXX pre kat. úz. E. vyplýva, že po tom, čo boli pod B15 na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 21.02.1945 zaevidovaní ako vlastníci manželia Z., došlo dňa 13.03.1947 pod B16 k poznamenaniu reštitučného pokračovania podľa § 12 zák. 128/1946 Sb. Následne sú tam evidované zmeny ohľadne vyvlastňovacieho konania, pričom poslednou zmenou v poradí pod č. B22 ku dňu 11.05.1960 je, že podľa reštitučného uznesenia tohto súdu čj. NC-III-328/47-29 vymazuje sa zápis vlastníckeho práva W. Z. a jeho manž. A., rod. B., pod B9 a 13/ab a súčasne sa obnovuje predošlý pôvodný stav vlastníckeho práva F. M. pod B9. Vložka bola uzatvorená rozhodnutím SK Nitra o schválení ROEP C 4/2007, dňa 04.05.2007 (č. l. 925).

19. Z výpisu z pkn. vl. č. XXXX pre kat. úz. E. vyplýva, že po tom, čo boli pod B6 na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 21.02.1945 zaevidovaní ako vlastníci manželia Z., došlo dňa 13.03.1947 pod B7 k poznamenaniu reštitučného pokračovania podľa § 12 zák. 128/1946 Sb. Následne je tam evidovaná zmena pod B8 zo dňa 11.05.1960, že podľa reštitučného uznesenia tohto súdu čj. NC- III-328/47-29 vymazuje sa zápis vlastníckeho práva W. Z. a jeho manž. A., rod. B., pod B6/ab a 5 a súčasne sa obnovuje predošlý pôvodný stav vlastníckeho práva F. M. pod B2 a vymazuje sa poznámka pod B7. Následne sú tam zaznamenané vyvlasťňovacie konania. Vložka bola uzatvorená rozhodnutím SK Nitra o schválení ROEP C 4/2007, dňa 04.05.2007 (č. l. 929).

20. Z potvrdenia Mestského národného výboru Nitre zo dňa 11.12.1959, zn. MH-75/59 vyplýva, že W. Z., prevádzal obchod s miešaným a koloniálnym tovarom v rokoch 1939 až 1945, živnosť si vytvoril z vlastných prostriedkov a nebol arizátorom žiadnej živnosti. Z osvedčenia Okresného národného výboru v Nitre zo dňa 10.04.1946, č. vyplýva, že W. Z., obchodník, je národne, štátne a ľudovo-demokraticky spoľahlivý, pričom to isté bolo potvrdené i dňa 17.12.1948.

21. Žalovaní v 1 a 2. rade si uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva aj podľa dňa 31.12.2004, pričom pod č. 11. sú uvedené parc. č. XX a XX, súdu nebolo predložené ale žiadne rozhodnutie o tejto žiadosti.

22. Žalobkyňa v 1. rade v konaní uviedla, že má vedomosť o tom, že pozemky patrili jej dedovi F. M., nevedela, dokedy ich užíval a ani to, kde sa v teréne nachádzajú.

23. Žalobca v 2. rade v konaní uviedol, že k veci nevie povedať nič, len z počutia vie, že sa jedná o majetkový spor jeho deda a že by malo ísť o nejaké pozemky pri diaľnici. Vo vyjadrení zo dňa 15.05.2018 konštatoval, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam prešlo na štát ex lege, ale pôvodné vlastníctvo sa obnovilo s účinkami od počiatku podľa súdneho rozhodnutia, tj. zápis v pozemkovej knihe pre obnovenie vlastníctva nebol potrebný (nemal konštitutívne účinky, ktoré už malo samotné rozhodnutie súdu). Poukázal na rozsudky NS SR a , pre ktoré treba považovať ich žalobu za dôvodnú.

24. Žalobkyňa v 3. rade (pôvodná D. M.) uviedla, že F. M. nehnuteľnosti užíval od roku 1935, až do doby, kým mu neboli odňaté a následne po tom, čo mu boli vrátené, od roku 1950 do 1978, kedy zomrel. Pestoval na nich plodiny, po smrti už nehnuteľnosti neužívali. Nehnuteľnosti, ktoré obhliadli, užíval od 1950 do 1963, aby mohol kŕmiť kravy.

25. Žalobkyňa v 4. rade (A. Z. - do právoplatného rozhodnutia o zastavení konania voči žalobkyni v 3. rade z dôvodu jej smrti, potom už ako žalobkyňa v 3. rade) uviedla, že od J. M. vedela, že F. mal nejaké pozemky, ktoré boli zapísané na niekoho iného. Iné uviesť nevedela.

26. Žalovaný v 1. rade v rámci konania uviedol, že jeho otec sa poznal s pánom M.. Jeho rodičia nehnuteľnosti kúpili v roku 1945 od štátu a užívali ich aj po vojne, asi do roku 1948, kedy boli vnesené do Agrokomplexu. Po tom, čo ich vyzvala diaľničná spoločnosť, iniciovali dedičské konanie po rodičoch, v rámci ktorého nehnuteľnosti boli prededené. Podali aj žiadosť o reštitučné konanie. Nehnuteľnosti boli rodičom znárodnené, vniesli sa do štátneho majetku.

27. Žalovaná v 2. rade sa cíti byť vlastníčkou nehnuteľností, vie, kde sa nachádzajú, jej rodičia ich riadne kúpili. Pestovali tam zeleninu, pričom p. M. nikdy na nich nehospodáril, pretože bol známy ako konský handler - predával kone a poľnohospodárskou výrobou sa nezaoberal. Rodičia neboli arizátori, ani sa nepreukázalo, že by boli politicky nespoľahliví. Tým, že nebola v pozemkovej knihe zapísaná zmena vlastníckeho práva, vlastníctvo právnym predchodcom žalobcov nemohlo vzniknúť.

28. Z grafickej identifikácie Ing. Šagáta č. 10/2012 parc. č. XX a XX súd zistil, o ktoré pozemky sa jedná v tomto spore. V konaní bola vykonaná aj obhliadka, pričom zo zápisnice z obhliadky nehnuteľnosti zo dňa 29.05.2014 vyplýva, že žalobkyňa v 3. rade a žalovaný v 1. rade identifikovali v teréne parc. č. XX (LV č. XXXX pre kat. úz. A. dvor) a parc č. XX (LV č. XXXX pre kat. úz. T.).

29. Ministerstvo vnútra SR, štátny archív v Nitre, predložilo súdu soznam pozemnostných hárkov z rokov 1933-1947 a výkaz zmien z roku 1944-1945 pre kat. úz. B. D., z ktorých vyplýva, že pod č. 4 došlo k zmene dvakrát, najskôr bola v zozname uvedená p. K. Z., po prečiarknutí to boli Oskar a Rozália M. a po nich sú tam zaevidovaní manželia Z.. Z výkazu zmien z rokov 1944 a1945 tiež vyplýva, že kúpna zmluva zo dňa 21.02.1945, uznesenie Čd 461/1945, bola riadne zaevidovaná. Preto skutočnosť ohľadne existencie tejto kúpnej zmluvy, i keď nie je súčasťou spisu, súd považoval za nespornú, pretože žiadna zo strán to ani nenamietala a všetci mali o nej vedomosť.

30. Zo žiadosti F. M. o prevod vlastníctva, adresovanej J. súdu pozemkovej knihy v Nitre, doručenej mu dňa 11.05.1960 vyplýva, že požiadal o prevod nehnuteľností vo vložkách č. 2285 a 3114 obce Nitra, a to parc. č. XXXX/XX,XXXX,XXXX/X, z dôvodu, že prevod na W. Z. a jeho manželku A. ako i vklad záložného práva v prospech S. banky boli súdom prehlásené za neplatné. Preto požiadal o prevedenie príslušných zápisov ohľadom vyššie uvedených nehnuteľností a záložného práva. Na žiadosti je evidovaný záznam pozemkovej knihy zo dňa 24.05.1960, že spis sa zasiela na prevedenie vkladu vlastníckeho práva a výmazu záložného práva.

31. Svedkyňa JUDr. Dagmar Bizoňová uviedla, že prejednávala dedičskú vec po neb. A. Z.. Predmetom dedenia mali byť nehnuteľnosti, evidované na pkn. vl. č. X pre kat. úz. B. D. - A., ale prededená po nahliadnutí do samotného rozhodnutia bola len parc. č. XX; parc. č. XX v pôvodnom dedičskom konaní nebola prededená, pričom ani nebol problém v jej identifikácii, mohlo sa teda stať, že túto parcelu opomenula. Ohľadne zápisu o pokračovaní reštitučného konania na pkn. vl. svedkyňa uviedla, že vlastníctvo právnych predchodcov nebolo vo vl. prečiarknuté alebo zrušené červenou farbou, preto mala za to, že im vlastníctvo patrí. Postupovala správne a neverí tomu, že komora by dala stanovisko, že notár sa má touto skutočnosťou zaoberať a má si zabezpečiť súdne rozhodnutie, ktoré je tam vyznačené.

32. Svedkyňa JUDr. Alena Motyčková uviedla, že prejednávala dedičskú vec po neb. Alojzovi Pospíšilovi, nehnuteľnosti prededila, pretože pokiaľ by došlo k zmene vlastníckeho práva, kataster by vlastníka prečiarkol, ale v tejto položke tomu tak nebolo. Súdne rozhodnutie tam uvedené nepreverovala, nevidela na to dôvod, pretože ich vlastníctvo zrušené nebolo. Nepamätala si, či bola za ňou žalobkyňa v 3. rade a ani to, či jej niečo uviedla. Nehnuteľnosť by neprejednávala iba v prípade, ak by kataster zrušil vlastníctvo tam uvedených vlastníkov, bolo by to zrušené prečiarknutím s poznámkou ďalšieho vlastníka. V predmetnej pkn. vl. X pre kat. úz. B. D. - A. nebolo vyznačené ani skončenie reštitučného konania, nebolo zrušené vlastnícke právo uvedených vlastníkov.

33. Z dôvodu, že P. M., rod. M., zomrela, pričom bola občiankou Nemeckej spolkovej republiky, bolo súdu oznámené zo strany Ministerstva spravodlivosti SR, že z dedičského súdu - Obvodného súdu Düsseldorf č. 90 VI 743/12 z 30.10.2012 vyplýva, že na tomto súde sa dedičské konanie neuskutočnilo. Veľvyslanectvo SR súdu oznámilo, že v prípade úmrtia občana NSR, nemecký súd začína konanie z podnetu dediča, resp. osoby, ktorá sa domnieva, že je oprávneným dedičom. Ak prebehne dedičské konanie, vydá sa dedičský list, v ktorom sú uvedení dedičia po zomrelom a ich príslušné podiely.

34. Uznesením č. k. -760 ustanovil PhDr. Oľgu Hrubošovú za prekladateľa pre celé konanie, pretože bolo potrebné predložiť písomnosti z jazyka nemeckého do jazyka slovenského.

Písomnosti sa týkali dedičského konania, pretože súd zisťoval, akým spôsobom prebieha toto konania v NSR, pretože neb. P. M., rod. M., bola občiankou SRN a tam aj zomrela.

35. Na pojednávaní, konanom dňa 07.06.2019 sa právna zástupkyňa žalobcov vyjadrila, že aktívnu legitimáciu žalobcov v spore preukázala dedičskými rozhodnutiami sp. zn. D 3332/95, , . Činnosťou súdu bolo preukázané, že P. M. zomrela bez dedičov. Žalovaní popierajú skutočnosť aktívnej legitimácie žalobcov, preto odkázala na rozsudok ESĽP v prípade LUPAS/ Rumunsko z 14.12.2006, na ktorý poukázala aj v súbežnom konaní vedenom pod sp. zn. . Krajský súd v Nitre porušil procesné práva žalobcov, nakoľko sa nevyjadril k tejto otázke, ktorú má inak povinnosť riešiť zo zákona. Mal za to, že ak zamieta žalobu z iného právneho názoru, nemusí sa vyjadrovať k otázke aktívnej legitimácie. V rozsudku ESĽP súd uviedol, že vyžadovanie súhlasu všetkých dedičov predstavuje neprimeranú prekážku a tým sa marí právo na spravodlivé súdne konanie. Znenie rozsudku spolu s prekladom je súčasťou už spomínaného spisu. Tento rozsudok je záväzný pre súdy a to aj vzhľadom na platné znenie , je záväzný a má prednosť pred slovenským právom. V týchto intenciách poukázala aj na rozhodnutie súdu ČR, ktorý už tento rozsudok aplikuje, napr. rozsudok NS ČR . Je v ňom uvedené, že právo podať žalobu o určenie, či poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľností, má jednotlivo každý potencionálny dedič. Ak by zostal zachovaný právny stav na LV, došlo by k legalizácii protiprávneho stavu. Odvodzuje to tým, že podľa reštitučného boli všetky prevody vykonané pod tlakom okupácie vyhlásené za absolútne neplatné - ex tunc t.j. od začiatku a teda ani právny predchodcovia žalovaných sa nestali vlastníkmi nehnuteľností. Zároveň poukázala na nález č -2011, ktorý hovorí, ak bol správou katastra povolený vklad na základe absolútne neplatnej zmluvy, je daný len modus, chýba titulus. Preto nemôže dôjsť na základe absolútne neplatného právneho úkonu k platnému prevodu a nemožno uvažovať ani o ochrane vlastníckeho práva ako aj dobromyseľnosti nadobúdateľa. Nie je možné uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany nadobudnutia dobrej viere pred zásadou nemo plus iuris, preto i vlastníctvo žalovaných je protiprávne a nemôžu sa dovolávať ani dobromyseľnosti. Uznesenie Okresného súdu Nitra Nc III 328/47 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Nitra bola nariadená exekúcia proti právnym predchodcom žalovaných a zároveň bolo vyhlásené, že prevody sú neplatné. Čo sa týka zásady intabulácie poukázala na nález č. , kde sa uvádza, že rozhodovacia prax dospela k záveru, že reštitučné predpisy neboli vydané pre účel, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva žalobcov, ale aby umožnili obnovu vlastníckeho práva. Ústavný súd SR uviedol, že v situácii keď povinnej osobe - Slovenský štát alebo právny predchodca žalovaných, nesvedčí právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva, tak nehnuteľnosti zostanú tomu subjektu, ktorý bol posledným vlastníkom pred zápisom vlastníckeho práva povinnej osoby a to aj vtedy ak zápis evidencií nezodpovedá. V r. 1950 bol prijatý nový , podľa ktorého sa intabulácia nevyžadovala. V tomto smere odkázala na rozhodnutie, ktoré je súčasťou zbierky rozhodnutí č. Rc 7/96. Ak na základe kúpnej zmluvy uzavretej za účinnosti všeobecného z r. 1811, ak nedošlo k nadobudnutiu vlastníctva v dôsledku nedostatku intabulácie tejto zmluvy do pozemkovej knihy ale táto bola platne uzavretá, k nadobudnutiu vlastníctva došlo aj bez tohto zápisu do pozemkovej knihy. Záverom uviedla, že všetky tieto argumenty boli preukázané aj v súbežnom konaní sp. zn. a odvolací súd napriek tomu, že je viazaný rozhodnutiami vyššieho súdu (viď rozhod. ÚS, ESĽP, podporne česká judikatúra) sa nevysporiadal s nimi a žalobu zamietol. Uviedla, že voči rozhodnutiu Krajského súdu v Nitre bude podaný zo strany žalobcov mimoriadny opravný prostriedok. Titulom záverečnej reči navrhla žalobe vyhovieť, pretože v prípade, ak sa súd stotožní s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre, dôjde tak k zlegalizovaniu protiprávneho stavu a k hrubému zásahu do práv garantovaných SR na strane žalobcov.

36. Právny zástupca žalovanej v 2. rade sa vyjadril k otázke vecnej legitimácie žalobcov, s tým, že súd musí ex offo túto otázku skúmať a je úlohou žalobcov preukázať aktívnu vecnú legitimáciu. V podrobnostiach poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. -219 ako aj na vyjadrenie Obvodného súdu Düsseldorf zo dňa 28.10.2014, v ktorom sa uvádza, že vo veci pozostalosti P. M. im neboli známi žiadni dedičia. Ako zákonný dedič prichádzal do úvahy manžel K. M., ktorý je uvedený v úmrtnom liste. Podľa neho k obnove vlastníckeho práva v konaní sp. zn. Nc III 328/47 nedošlo, pretože sa rozhodovalo len o reštitučnom nároku a to v rozsahu, v akom bol uplatnený. V zmysle § 6 a § 12 reštitučného zákona k nadobudnutiu vlastníckeho práva je potrebný zápis do pozemkovej knihy, k čomu v danom prípade nedošlo. K nálezom, ktoré tu boli uvádzané - -11, uviedol, že tento na danú právnu otázku nemožno aplikovať, nakoľko v tom konaní sa riešia otázky podliehajúca špeciálnej právnej úprave, ktorou je reštitučný zákon. Obdobne aj rozhodnutie Rc 7/96 sa zoberá intabuláciou kúpnej zmluvy uzatvorenej podľa všeobecnej právnej úpravy a nemá žiaden dopad na právnu otázku obnovy vlastníckeho práva v reštitučnom konaní. Čo sa týka nálezu č. tento rieši primárne otázku konkurencie reštitučných právnych predpisov a všeobecnej právnej úpravy za situácie, že reštitučný nárok uplatnený nebol. Tiež nie je možné tento nález v tomto konaní aplikovať na vyriešenie posudzovanej otázky. Mal za to, že otázka neobnovenia vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov bola vyriešená právoplatne v konaní pred Krajským súdom v Nitre, sp. zn. , ktorý sa mimoriadne podrobne venoval jednak všetkým otázkam, ktoré nastolili žalobcovia, takisto aj aplikovateľnej judikatúre . Jeho závery sú podľa jeho názoru plne v súlade s použitou judikatúrou ako aj aplikáciou reštitučného zákona. Preto navrhol, aby súd žalobu zamietol. Žalovaná v 2. rade sa pridržala vyjadrenia právneho zástupcu.

37. V priebehu konania zomrela žalobkyňa v 3. rade, dedičské konanie po nej bolo uznesením súdu č. k. -40, zo dňa 23.04.2018 zastavené (poručiteľka zanechala majetok nepatrenej hodnoty), preto uznesením č. k. -984 zo dňa 12.10.2018 súd konanie žalobcu v 3. rade zastavil a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Jej dedičmi sú žalobcovia v 1. a 2. rade.

38. Zo zápisnice o pojednávaní pred Krajským súdom v Nitre ako odvolacím súdom (sp. zn. zo dňa 21.02.2019), vyplýva, že sa v spore riešila obdobná vec, týkajúca sa časti pozemku č. 18 a takisto sa riešila neplatnosť prevodu na manželov Z. v zmysle uznesenia súdu NC III. 328/1947.

39. Podľa § 1 reštitučného zákona akékoľvek majetkové prevody a akékoľvek majetkovo-právne konania, či sa týkali majetku hnuteľného či nehnuteľného, verejného či súkromného, sú neplatné, pokiaľ k nim došlo po 29. septembri 1938 pod tlakom okupácie alebo politickej perzekúcie, iba ak ten, na koho majetok prešiel alebo kto uzavrel iné majetkovo-právne konanie, je osoba štátne spoľahlivá a bude preukázané, že k majetkovému prevodu alebo k inému majetkovo-právnemu konaniu došlo za primeranú odplatu buď z podnetu pôvodného vlastníka( oprávneného) alebo prevažne v jeho záujme.

40. Podľa § 2 reštitučného zákona rovnaké nároky ako z majetkových prevodov neplatných podľa § 1 vzchádzajú z majetkových prevodov vykonaných po 29. septembri 1938 právnym predpisom neplatným (§ 15) alebo akýmkoľvek spôsobom, najmä úradným výrokom, na základe takého predpisu alebo inak výrokom súdnym alebo úradným, ktorý bude ako výrok z doby neslobody zrušený alebo zmenený. To platí primerane o iných zásahoch do majetku vykonaných takými neplatnými predpismi alebo na ich základe alebo takými súdnymi alebo úradnými výrokmi.

41. Podľa § 8 reštitučného zákona nárok sa premlčuje v troch rokoch odo dňa, kedy tento zákon nadobudol účinnosť, ak ide však o nárok vychádzajúci zo zrušenia alebo zo zmeny súdneho alebo úradného výroku (§ 2), v troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia, ktoré onen súdny alebo úradný výrok zrušilo alebo zmenilo.

42. Podľa § 10 ods. 1 reštitučného zákona pre rozhodnutie o nároku je príslušný okresný súd, u ktorého má osoba, proti ktorej nárok smeruje, svoj všeobecný súd alebo podľa voľby oprávneného okresný súd, v ktorého obvode je vec, o ktorej vrátenie ide.

43. Podľa § 12 reštitučného zákona na žiadosť toho, kto nárok uplatňuje, nariadi súd, aby návrh bol poznamenaný v knihových vložkách, v ktorých je treba zápisu, aby bol nárok vykonaný. Rozhodnutie vydané o nároku má účinok i voči osobám, ktoré po poznámke nadobudli knihové práva na veci alebo na práve, ktoré sú predmetom nároku.

44. V konaní mal súd preukázané, že kúpnou zmluvou zo dňa 23.12.1935 nadobudli sporné pozemky právni predchodcovia žalobcov, a to manželia F. a X. M., každý z nich v podiele 1 k celku. Počas Slovenského štátu im boli predmetné pozemky odobraté a vlastnícke právo k nim bolo prevedené na štát. Ten pozemky predal W. a A. Z., každému v podiele 1 k celku, a to na základe kúpne zmluvy zo dňa 21.02.1945 a osvedčenia zo dňa 22.02.1945.

45. Súd mal zároveň preukázané, že uznesením Okresného súdu Nitra pod sp. zn. zo dňa 28.02.1950, bol označený prevod predmetných pozemkov za neplatný, pretože k nemu malo dôjsť pod tlakom okupácie. Zároveň nariadil súd vklad vlastníckeho práva v pozemkovej vl. č. 8, parc. č. X8,40, kat. úz. B. D. - A. v prospech F. M. v podiele 1, P. v podiele 1 a J. v podiele 1.Uznesenie bolo potvrdené aj uznesením Krajského súdu Nitra zo dňa 03.06.1950, sp. zn. R II 398/50. Čo sa týka aktuálnych vlastníkov nehnuteľnosti - parc. č. XX pre kat. úz. A. B., súd uvádza, že výsluchom svedkyne O.. I. zistil, že došlo ku chybe na jej strane, keď omylom nedošlo k uvedeniu tejto parcely do dedičského rozhodnutia po neb. A. Z.. Zároveň súd poukazuje na tú skutočnosť, že ak sú ako vlastníci tejto nehnuteľnosti uvedení žalovaní v 1. a 2. rade, každý v podiele 1, tak podľa (Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra) ods. 1 o katastri nehnuteľnosti údaje katastra uvedené v <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/20181001> (tj. aj o vlastníkovi nehnuteľnosti) sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Pretože súdu opak preukázaný nebol, s odkazom na toto ustanovenie má súd za to, že žalovaní v 1. a 2. rade sú i naďalej ich vlastníkmi.

46. Zostalo sporné, či uvedené rozhodnutie súdu, inak vydané v nesporovom konaní podľa vtedy platných a účinných predpisov ( zák. 100/1931 Sb. o základních ustanoveních soudního řízení nesporného), je rozhodnutím konštitutívnym.

47. Súd dospel k záveru, že právne posúdenie tohto sporu je potrebné odvíjať od reštitučného zákona - o neplatnosti některých majetkově - právních jednání z doby nesvobody a o nárocích z této neplatnosti a z jiných zásahu do majetku vzchádzejícich. Reštitučné predpisy sú k všeobecným predpisom akým je najmä vo vzťahu špeciality. Tento vzťah sa rieši podľa zásady lex specialis derogat legi generali, to znamená, že tam, kde existuje špeciálna úprava nemožno použiť všeobecnú. Na základe toho súd má za preukázané, že na pkn. vl. č. X pre kat. úz. B. D. - A., je pod B8 zo dňa 13.03.1947, Nc III 328/1947-2 uvedené, že podľa zák. č. 1281946 Sb. sa poznamenáva reštitučné pokračovanie. To znamená, že ak ide o poznámku z roku 1947, táto predchádza samotnému rozhodnutiu súdu z roku 1950, z čoho logicky vyplýva, že táto skutočnosť je tu poznamenaná bez toho, aby tam bola následne zaevidovaná už aj samotná zmena. Z takejto poznámky ale nemožno vyvodiť záver, kedy došlo k prevodu vlastníckeho práva k týmto pozemkom a to aj s poukazom na to, že takýto zápis v pozemkovej knihe sám o sebe nemá za následok zmenu vlastníckeho práva.

48. Tento právny názor súdu je podporený práve aj výpismi z pkn. vl. č. XXXX a XXXX pre kat. úz. Nitra, na ktorých je po poznámke z roku 1947 o pokračovaní reštitučného konania evidovaná zmena zo dňa 11.05.1960, spočívajúca vo výmaze vlastníckeho práva W. Z. v prospech predošlého vlastníka s odkazom na reštitučné uznesenie súdu čj. NC-III-328/47-29. Dôvod, prečo právny predchodca žalobcov nepostupoval rovnako aj v prípade pozemnoknižnej vložky č. 8 známy nie je. V danom prípade bolo treba postupovať v súlade s vtedy platnou úpravou, tj. že vklad vlastníckeho práva v pkn. vl. č. 8 pre kat. úz. B. D. - A., bol nevyhnutnou podmienkou pre obnovu vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov k spornej nehnuteľnosti, pričom k tomuto obnoveniu nedochádza automaticky, ale iba za splnenia zákonných podmienok. Tieto podmienky splnené neboli a súd ani z vykonaného dokazovania ich splnenie preukázané nemal. Tento nedostatok (vklad) nemožno potom zhojiť len poznamenaním návrhu na reštitučné konanie, ktoré síce bolo zrealizované v zmysle ustanovenia § 12 reštitučného zákona, ale bez toho, že by následne bol zrealizovaný aj vklad vlastníckeho práva oprávnených osôb na základe rozhodnutia vydaného v reštitučnom konaní, tak ako to v ďalšej časti toto zákonné ustanovenie § 12 predpokladá a stanovuje.

49. Uvedená reštitučná norma nespôsobila zo zákona odstránenie následkov úkonov uvedených v § 1 ods. 1, ale za použitia mechanizmu stanoveného týmto zákonom. S uvedeným neodmysliteľne súvisí podľa vtedajšej právnej úpravy nutný vklad rozhodnutia súdu alebo reštitučných dohôd do pozemnoknižných vložiek, tak ako to vyplýva práve z formulácie § 12 zákona. Vlastnícke právo oprávnenej osoby podľa reštitučného zákona k nehnuteľnostiam sa tak obnovovalo až od vkladu zrušenia neplatného vkladu vlastníckeho práva osoby povinnej ( rozhodnutie NS ČR sp. zn. ).

50. Prejednanie reštitučného nároku, ak nárok bol uplatnený oprávnenou osobou v stanovenej zákonnej lehote (táto bola dodržaná), sa obmedzovalo na zistenie, či sú splnené podmienky reštitučného zákona, teda na úradné zistenie neplatnosti majetkového prevodu alebo prechodu alebo iného zásahu do majetku v čase neslobody. Rozhodnutie súdu o reštitučnom nároku vydané podľa reštitučného zákona nemalo a ani nemohlo mať účinky nadobúdacieho titulu pre nadobudnutie vlastníckeho práva týmto rozhodnutím, s následkom súčasného zániku vlastníckeho práva doterajšieho vlastníka. V nijakom prípade mu nemožno prisudzovať konštitutívne účinky, t.j. účinky prechodu vlastníckeho práva na nadobúdateľa úradným výrokom ako jedného zo spôsobov nadobudnutia vlastníctva upraveného v ustanovení neskôr prijatého (rozhodnutie NS SR , uznesenie z 13.02.2018).

51. Podľa ustanovenia § 10 reštitučného zákona rozhoduje reštitučný súd len o nároku reštitučnom a jeho rozhodnutie má len povahu deklaratórnu. Povoliť vklad v pozemkovej knihe je potom vecou knihového súdu o knihovom návrhu a knihový súd posúdi podľa knihového stavu, ktorý tu bude v deň, keď bude knihový návrh podaný, či bude zápis možný. V reštitučnom konaní tak nemôže súd rozhodujúci o návrhu podľa reštitučného zákona povoliť zápisy v pozemkovej knihe, aj keď je zároveň súdom knihovým (rozhodnutie NS ČR RI 509/47).

52. Na základe vykonaného dokazovania, tj. pri nesplnení podmienky stanovenej v ustanovení § 12 reštitučného zákona, a to zápisu vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov ako oprávnených osôb v zmysle tohto právneho predpisu, nedošlo k obnove vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov k predmetným nehnuteľnostiam, z dôvodu čoho súd podanú žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd v súvislosti s tým poukazuje na rozhodovaciu prax súdov, najmä na rozhodnutia, ktoré sú uvedené v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia rozsudku ako aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. .

53. Súd okrem toho uvádza, že sa s tvrdením žalobcov o tom, že podmienka intabulácie vlastníckeho práva v roku 1951 odpadla aj v tomto prípade, nestotožňuje, pretože znenie ustanovenia reštitučného ani účinnosťou nemožno negovať či považovať za zmenené. Ak rozhodnutie o reštitučnom nároku vydané podľa reštitučného zákona nemalo účinky nadobúdacieho titulu pre nadobudnutie vlastníckeho práva týmto rozhodnutím, nemožno mu prisudzovať účinky prechodu vlastníckeho práva na nadobúdateľa úradným výrokom, ako jedného zo spôsobov nadobudnutia vlastníctva v zmysle ustanovenia neskôr prijatého a tak negovať či zmeniť právne pomery, ktoré vznikli v dôsledku aplikácie platných právnych predpisov, vydaných po prijatí reštitučného zákona . Pokiaľ ide o reštitučné predpisy, tieto sú k všeobecným predpisom, akým je najmä , vo vzťahu špeciality a nároky nimi upravené nie je možné riešiť inak než podľa ich ustanovení v zmysle všeobecnej zásady o zákone všeobecnom a osobitnom. 54. V tomto spore nejde ani o prekážku res iudicata - prekážku právoplatne rozhodnutej veci, pretože v predchádzajúcich konaniach, sa neriešil ten istý nárok. Napriek tomu, že žaloba v spore pod sp. zn. , ktorého predmetom bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie A. B. ako parc. č. XX orná pôda o výmere 32 660 m2 a nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. T. ako parc. č. XX orná pôda o výmere 10 049 m2, bola zamietnutá, dôvodom jej zamietnutia bola iba jej procesná neprípustnosť (nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení), tj. nebola vec vecne preskúmaná. Prekážkou nie je ani rozhodnutie v reštitučnom konaní pod sp. zn. , keď pre rozhodovanie v tejto veci predstavuje rozhodnutie sp. zn. záväzný záver z hľadiska otázky reštitučného nároku právnych predchodcov žalobcov, v ktorom sa riešila otázka neplatnosti majetkového prevodu spornej nehnuteľnosti na právnych predchodcov žalovaných.

55. Súd považuje svoje rozhodnutie za plne legitímne, a to v spojitosti a s poukazom na zákonnú úpravu § 12 reštitučného zákona, a to i napriek tomu, že v konaní boli žalobcami prezentované i rozhodnutia s odlišnými právnymi závermi z hľadiska posúdenia potreby vkladu vlastníckeho práva do pozemkovej knihy v zmysle uvedenej reštitučnej úpravy (napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. ). Na tomto závere nič nemení ani to, že reštitučné predpisy neboli vydané pre ten účel, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho práva, tak ako konštatoval i Ústavný súd SR vo svojom Náleze , na ktorý poukázala právna zástupkyňa žalobcov, keď sledovanému účelu reštitúcie zákonná úprava reštitučného zákona neodporuje. Tento nález rieši otázku konkurencie reštitučných právnych predpisov a všeobecnej právnej úpravy vlastníckeho práva za situácie, že reštitučný nárok uplatnený nebol a v kontexte riešenia sporných právnych otázok v tomto konaní ho nemožno považovať za aplikovateľný do tej miery, že by na ich vyriešenie poskytoval odpoveď.

56. Súd okrem už uvedených dôvodov, pre ktoré žalobu žalobcov zamietol, v tomto prípade zohľadnil aj špecifické okolnosti a individuálne súvislosti prípadu. V konaní mal preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade sa dozvedeli o existencii uznesenia Okresného súdu Nc III 328/47 až po doručení žaloby, kedy už boli inak evidovaní ako vlastníci sporných nehnuteľností po ich právnych predchodcoch. Práve v tomto spore sa aj vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie, premietlo inak spravodlivé vyriešenie veci. Súd v konaní zistil, že právni predchodcovia žalobcov - F. a X. M., nepodali návrh na zápis ich vlastníckeho práva do pozemkovej knihy v roku 1960 a ani v neskoršom období sa oni ako aj ich právni nástupcovia

- žalobcovia, teda konkrétne v období od roku 1960 až minimálne do roku 2009 nedomáhali žiadnym spôsobom ich vlastníckeho práva. Práve dňa 25.03.2009 podala U. S. ako žalobkyňa v 1. rade návrh na prejednanie novoobjaveného majetku, v ktorom uviedla práve tie nehnuteľnosti, ktoré boli v dôsledku uznesenia Okresného súdu Nitra , vrátené v roku 1960 právnym predchodcom žalobcov, tj. parc. č. XXXX/XX, XXXX, XXXX/X, kat. úz. Nitra. Pozemky, evidované v pkn. vl. č. 8 pre kat. úz. B. D. - A. boli v čase rozhodovania, tj. dňa 20.12.2010, už prededené v prospech žalovaných, pričom samotná pkn. vl. č. 8 bola uzatvorená na základe rozhodnutia Správy katastra Nitra o schválení ROEP C 171/2009 dňa 12.11.2009. To znamená, že nikto zo žalobcov, resp. ich právnych predchodcov sa počas celého obdobia od roku 1950 nesprával ani ako vlastník týchto nehnuteľností a nemožno ich považovať ani za prípadných nadobúdateľov v dobrej viere, pretože ich konanie, resp. v skutočnosti ich nekonanie a nezáujem o nehnuteľnosti to v plnom rozsahu dosvedčujú.

57. S poukazom na vyššie uvedené dôvody považoval súd žalobu žalobcov za nedôvodnú, preto ju v celom rozsahu zamietol.

58. Podľa (ďalej len ), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

60. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

61. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na tak, že žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 3. rade v rozsahu 100 %, pretože mali vo veci plný úspech. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

62. Vzhľadom k tomu, že v konaní boli realizované preklady zo slovenského jazyka do nemeckého a naopak, súd rozhodol aj o náhrade trov štátu proti stranám sporu. V konaní štátu vznikli trovy konania spojené s vykonávaním dôkazov - prekladom listín, preto súd rozhodol, že štát má právo na náhradu trov konania voči stranám sporu podľa pomeru ich úspechu vo veci, a to v súlade s . vypustil úpravu trov štátu, pričom nezohľadnil trovy vzniknuté v konaniach začatých pred jeho účinnosťou (čo je aj prípad prejednávanej veci). Povinnosťou súdu preto bolo vysporiadať sa s touto situáciou. Súd tak aplikujúc základné princípy má za to, že štátu patrí náhrada trov, ktorému reálne vznikli (reálne ich vynaložil), v súlade s vtedy platnou procesnou normou ( ), ktoré mu garantovala nárok na ich náhradu. Garanciu tohto nároku už nový procesný predpis nedáva a štát nemá priestor na uplatnenie si skôr vzniknutých trov. Súd preto dospel k záveru, že je potrebné aplikovať základný princíp uvedený v a priznať štátu nárok na náhradu vzniknutých trov. Priznanie tohto nároku štátu si súd prvej inštancie volí ako normu, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tak, že jej výsledkom bude rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (priznávajúcich v doterajšej súdnej praxi štátu nárok na náhradu vynaložených trov konania). Vzhľadom na absenciu úpravy trov konania štátu v súd aplikoval , nakoľko štátu vznikli trovy konania v súvislosti s dokazovaním. Pretože žalovaní v 1. a 2. rade mali plný úspech vo veci, súd rozhodol tak, že štát má právo na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 3. rade, tj. tak, ako je uvedené vo výroku III. rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.