Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/17/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., zast.: JUDr. Ladislav Ščury, PhD., advokát, so sídlom Mierová 1725, 022 01 Čadca proti žalovanej: D. A. E., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. D. XXX, XXX XX F. G. D., zast.: JUDr. Martin Landl, advokát, so sídlom Rázusova 47/4825, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 6.272,78 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. – 252 zo dňa 30.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. – 252 zo dňa 30.10.2025 vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 6.272,82 Eur od 14.07.2024 do 25.07.2024 zastavil (výrok I.). V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške (výrok III.). Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 6.272,78 Eur od 14.07.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho právny zástupca vykonal v dňoch 30.05.2019, 15.08.2019,19.08.2019, 02.09.2019, 16.10.2019, 25.10.2019, 11.11.2019 a 30.01.2020 úkony v trestnej veci. Keďže civilnú vec vedenú pod sp. zn. Okresný súd Lučenec skončil a žalobe vyhovel, právny zástupca žalobcu vypočítal trovy trestného konania a následne mu zaslal faktúru na úhradu, ktorú žalobca uhradil. Žalovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca zasielal vo februári 2024 výzvu na zaplatenie spoločne so samotným vyčíslením trov konania titulom právneho zastúpenia vo výške 6.272,78 Eur. Žalovanej opätovne zaslal výzvu na zaplatenie dňa 25.06.2024. Do podania návrhu na vydanie platobného rozkazu zo strany žalovanej nebola žalobcovi doručená žiadna odpoveď, pričom dlžnú sumu neuhradila ani čiastočne. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu faktúru č. XXXXXX/XX zo dňa 12.04.2024 splatnú dňa 22.12.2024 na sumu 6.272,78 Eur, potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo dňa 30.05.2024 a vyčíslenie trov trestného konania - výzvu na zaplatenie zo dňa 25.06.2024. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz dňa 10.10.2024 sp. zn. , ktorým žalobnému návrhu vyhovel z dôvodu podania odporu žalovanou. Upomínací súd postúpil vec na ďalšie konanie Okresnému súdu Lučenec, ktorý uznesením č. k. - 137 zo dňa 10.03.2025 konanie zastavil z dôvodu, že nie je daná právomoc súdu

s tým, že po právoplatnosti uznesenia súd postúpi vec vyšetrovateľovi H. I. J. K. v C.. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací uznesením č. k. - 211 zo dňa 31.07.2025 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s odôvodnením, že súd v ďalšom konaní postupom podľa príslušných ustanovení posúdi žalobu žalobcu podľa relevantných ustanovení hmotného práva. Následne súd vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom. 1.1 Súd posúdil nárok žalobcu uplatnený žalobou, pričom v odôvodnení poukázal na to, že za nesporné považoval to, že na základe trestného oznámenia žalobcu bola na H. I. J. K. C., H. E. J., X. H. F. J. C.: H./ X-XXX-XX-XXXX vedená trestná vec zločinu podvodu podľa ) na tom skutkovom základe, že páchateľ v období od 31.01.2017 do 05.04.2019 pod zámienkou liečiteľských služieb vylákal od A. B., matky žalobcu, čiastky spolu v sume 45.095,- Eur, ktoré boli poukazované na účet vedený na majiteľa D. A. E. - žalovanú. Pedmetná trestná vec bola rozhodnutím vyšetrovateľa Policajného zboru zastavená, nakoľko skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Sťažnosť splnomocnenca poškodeného (žalobcu) v trestnom konaní bola prokurátorom zamietnutá ako nedôvodná. Uznesenie vyšetrovateľa nadobudlo právoplatnosť 19.02.2020. Pod sp. zn. bolo na Okresnom súde Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš vedené konanie vo veci žalobcov A. B., A. B. a L. B. proti žalovanej D. A. E. o zaplatenie 45.095,- Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 02.05.2019 žalobcom zomrela ich právna predchodkyňa A. B., ktorá od januára 2017 do svojej smrti zasielala finančné obnosy spolu v sume 45.095,- Eur na bankový účet, ktorý patrí žalovanej pod rúškom liečby. Dňa 09.02.2024 Okresný súd Lučenec vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -404, ktorým konanie voči žalobcovi 3/ zastavil, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom 1/ a 2/ sumu 45.095,- Eur spolu s 5 %-ným úrokom z omeškania zo sumy 45.095,- Eur od 08.04.2020 do zaplatenia a zároveň žalovanú zaviazal povinnosťou nahradiť spoločne a nerozdielne žalobcom 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100 %. Po odvolaní žalovanej, Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 44.085,90 Eur s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 44.085,90 Eur od 08.04.2020 do zaplatenia potvrdil; vo zvyšku rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol. Sporným medzi stranami bolo, či má žalobca voči žalovanej nárok na zaplatenie trov trestného konania, ktoré bolo zastavené, keďže žalovaná nebola v predmetnom trestnom konaní obvinená, ani odsúdená, a v akej výške. Pre posúdenie veci bol pre súd prvej inštancie rozhodujúci právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici vyslovený v rozhodnutí č. k. -211 zo dňa 31.07.2025, ktorým je prvoinštančný súd viazaný ( ), a z ktorého okrem iného vyplýva, že žalobca sa v prejednávanom spore domáha voči žalovanej náhrady zaplatenej sumy, ktorú zaplatil svojmu zástupcovi za poskytnuté právne služby, pričom za vynaloženie právnych služieb zodpovedá podľa žalobcu žalovaná. Ide o súkromnoprávny spor, ktorý súd posúdi podľa príslušných ustanovení hmotného práva. Súd právne posúdil nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie sumy 6.272,78 Eur s príslušenstvom ako nárok na náhradu škody. Podľa právnej úpravy zodpovednosti za škodu vzniká občianskoprávna zodpovednosť podľa , pokiaľ sú splnené zákonné predpoklady zodpovednosti. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Aby bol žalobca v spore úspešný, musel by preukázať splnenie uvedených predpokladov, pričom súd zdôraznil, že predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 6.272,78 Eur (nie sumy 45.095,- Eur, ktorá suma bola predmetom konania o vydanie bezdôvodného obohatenia). Súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Medzi žalobcom a žalovanou neexistoval žiaden zmluvný záväzok a žalovaná nemala povinnosť plniť nárok žalobcovi ani na základe iného ustanovenia zákona. Nie sú teda splnené predpoklady zodpovednosti za škodu. Pokiaľ žalobca odôvodňoval naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu tým, že škoda vznikla titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré spôsobila žalovaná v konaní sp. zn. , čo dokladuje právoplatný rozsudok súdu; porušenie právnej povinnosti videl v tom, že žalovaná nemala akýkoľvek titul, aby jej právna predchodkyňa žalobcu zaslala sumu cca 45.000,- Eur a keďže prijímala peňažné prostriedky bez akéhokoľvek protiplnenia, jedná sa o trestný čin podvodu a teda porušenie právnej povinnosti; príčinná súvislosť medzi škodou a porušením právnej povinnosti mala spočívať v tom, že v civilnom konaní bola žalovaná zaviazaná povinnosťou vrátiť bezdôvodné obohatenie, teda v civilnej, nie v trestnoprávnej rovine, súd uznal zodpovednosť žalovanej - s uvedeným odôvodnením súd prvej inštancie nesúhlasil a v tejto súvislosti uviedol, že škoda a bezdôvodné obohatenie sú rôzne inštitúty občianskeho práva a nemožno ich stotožňovať. Súd opätovne zdôraznil, že predmetom tohto sporu nie je posúdenie, či žalovaná svojím konaním spôsobila škodu žalobcovi prijatím peňažného plnenia

od jeho právnej predchodkyne bez náležitého protiplnenia, ale to, či bola žalobcovi spôsobená škoda spočívajúca v zaplatení sumy za poskytnuté právne služby v príčinnej súvislosti s protiprávnym úkonom žalovanej, pre ktorý bolo vedené trestné konanie iniciované žalobcom, čo sa však nepreukázalo, keďže konanie žalovanej nebolo trestným činom. V prejednávanej veci nebolo preukázané protiprávne konanie žalovanej, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so žalobcom uvádzanou škodou. Konanie, na ktoré poukazoval žalobca vo svojom trestnom oznámení, naviac orgánmi činnými v trestnom konaní ani nebolo vyhodnotené ako trestný čin a nebol ani dôvod na postúpenie veci inému orgánu, preto bolo konanie zastavené. Ak aj v súvislosti s podaním trestného oznámenia a účasťou na úkonoch trestného konania vznikla žalobcovi „škoda“ v zmysle úbytku na majetku v dôsledku vynaložených trov právneho zastúpenia, v tomto trestnom konaní v konečnom dôsledku nebol „úspešný“. Viazať nárok na náhradu škody titulom zaplatenia trov právneho zastúpenia v trestnom konaní na vyhovenie žalobe v civilnom konaní sp. zn. nie je namieste. Trestné a civilné konanie sú dve samostatné a nezávislé konania. Hoci žalobe žalobcov v konaní sp. zn. voči žalovanej o vydanie bezdôvodného obohatenia bolo vyhovené, z rozhodnutí v trestnom konaní vyplýva, že žalovaná v trestnom konaní nebola obvinená, ani odsúdená. V súdnom konaní, v ktorom bola žalovaná zaviazaná vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, bol zároveň žalobcovi priznaný aj nárok na náhradu trov konania o vydanie bezdôvodného obohatenia. Hoci žalobca môže byť toho názoru, že prijatie peňažných prostriedkov bez protiplnenia je potrebné považovať za trestný čin podvodu, civilný súd takúto otázku nemôže posúdiť sám ako otázku prejudiciálnu ani o nej sám rozhodnúť ( ), zvlášť ak o uvedenej otázke právoplatne rozhodli orgány činné v trestnom konaní (policajt aj prokurátor) a toto konanie nie je trestným činom. Pokiaľ žalobca opakovane poukazoval na skutočnosť, že zákonný sudca v spore sp. zn. uviedol, že žalobca má nielen nárok na náhradu trov predmetného konania ( ), ale aj predchádzajúceho trestného konania, súd uviedol, že uvedená skutočnosť z písomného vyhotovenia rozsudku č. k. -404 zo dňa 09.02.2024 nevyplýva. S poukazom na ustanovenie súd uviedol, že nie je viazaný právnym názorom vysloveným sudcom prvoinštančného súdu v inom civilnom konaní. Okrem toho z priebehu pojednávania vyplynulo, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie trov predchádzajúceho trestného konania aj v konaní sp. zn. , kde mu uvedené trovy trestného konania neboli priznané (v rámci neformálnej komunikácie so súdom sa žalobca dozvedel, že o týchto trovách ani nebude rozhodované). Ďalej v odôvodnení (konkrétne v bodoch 43. až 47.) súd zdôvodnil, prečo nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy, pričom z dôvodu, že žalobca nepreukázal naplnenie predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody voči žalovanej, súd žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti (t. j. v časti, v ktorej žaloba žalobcom nebola vzatá späť a v ktorej časti súd výrokom I. rozsudku súdu prvej inštancie konanie zastavil) zamietol (výrok II.). O trovách konania súd rozhodol pri aplikácii ustanovenia poukazom na to, že predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 6.272slušenstvom. Súd dospel k záveru, že úspešnou stranou sporu bola v danom prípade žalovaná. V časti príslušenstva (úroku z omeškania) vzal žalobca žalobu späť, keďže nevedel preukázať oprávnenosť nároku na úroky z omeškania od dátumu 14.07.2024. Zastavenie konania v tejto časti preto procesne zavinil žalobca. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, úspešnou stranou sporu v tejto časti bola teda tiež žalovaná. Žalovanej ako úspešnej strane sporu preto priznal súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca a to proti výrokom II. a III. uvádzajúc odvolacie dôvody podľa e) f) (ďalej „“). V konkrétnostiach namietal, že rozhodnutím súdu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitae). Rozsudok vykazuje známky svojvôle a arbitrárnosti. Celé rozhodnutie je neobjektívne, porušujúce zásadu rovnosti zbraní. Úvahy súdu o skutkových a právnych záveroch nie sú riadne a zrozumiteľne odôvodnené. S odkázaním na vykonané dokazovanie súd bližšie nešpecifikoval odôvodnenie rozhodnutia, keď uviedol, že žalobca nepreukázal naplnenie predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody voči žalovanej a preto ho pokladá za nepreskúmateľné. Má za to, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď uviedol, že škoda spôsobená žalobcovi spočívajúca v zaplatení sumy za poskytnuté právne služby v trestnom konaní sa nepreukázala v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovanej, pre ktoré bolo vedené trestné konanie iniciované žalobcom, keďže konanie žalovanej nebolo vyhodnotené ako trestný čin. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej a vznikom škody spočívajúcej v náhrade trov trestného konania vyplýva z toho, že len vďaka podozreniu z protiprávneho konania žalovanej musel

žalobca konať v trestnom konaní. Okresný súd Lučenec v rozhodnutí pod sp. zn. uznal nárok žalobcu voči žalovanej o vydanie bezdôvodného obohatenia. Trestné konanie, od ktorého odvodzuje žalobca svoj nárok na náhradu škody vedené pod C.: H./X-XXX-XX-XXXX bolo vedené pre rovnaký skutkový základ. Poukázal, že náhradu trov konania poškodeného rieši len v prípadoch, keď je osoba uznaná vinnou alebo ak je konanie zastavené z niektorých iných dôvodov a nie z dôvodu, že sa nejedná o trestný čin. Z tohto dôvodu preto nemohol žiadať priznanie trov v rámci trestného konania, preto dopyt súdu v tomto smere na H. J. C. G. H. I. J. K. F. C., H. E. J. považuje za nehospodárne a neúčelné. Podľa žalobcu trovy vynaložené v trestnom konaní ako poškodeného si môže nárokovať v civilnom konaní ako škodu, nakoľko sa jedná o účelne vynaložené trovy, ktoré boli vynaložené v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovanej. Neobstojí ani tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalovaná nebola v trestnom konaní obvinená, ani odsúdená. To, že bola žalovaná v trestnom konaní vypočúvaná ako svedok neznamená, že nemôže žalobca voči nej požadovať náhradu účelne vynaložených trov konania, nakoľko tieto vznikli v príčinnej súvislosti s jej protiprávnym konaním. Keby sa žalovaná bezdôvodne neobohatila, ako žalobca by nemusel podávať trestné oznámenie, ani využiť služby advokáta. Má za to, že konanie žalovanej bolo príčinou týchto nákladov. Náklady žalobca považuje za účelné, nakoľko sa snažil domôcť svojho práva cez orgán, ktorý na to považoval za príslušný. Pokiaľ súd v napádanom rozhodnutí uviedol, že trestné a civilné konanie sú dve samostatné a nezávislé konania, uviedol, že náklady v trestnom konaní žalobcovi vznikli v priamej súvislosti s ochranou jeho práva voči tej istej osobe, ako bola v civilnom konaní označená za osobu konajúcu protiprávne. Preto trovy trestného konania označuje za škodu spôsobenú protiprávnym konaním žalovanej, a teda je možné uplatniť si túto škodu v civilnom konaní. Vo vzťahu k bodu 44. odôvodnenia, keď súd uviedol, že z dôvodu hospodárnosti nevyhovel návrhu žalobcu na pripojenie vyšetrovacieho spisu H. I. J. K. C. C.: H./X-XXX-XXXX, ktorý žiadal pripojiť až na pojednávaní z dôvodu porušenia zásady rovnosti strán, avšak nad rámec dokazovania súd vyžiadal vyjadrenia od H. J. C., H. I. J. K. F. C. ohľadom uvedenia skutočností, či žalobca podal návrh na rozhodnutie o trovách právneho zastúpenia. Má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v tom smere, že žalovaná svojim protiprávnym konaním nespôsobila vznik škody spočívajúcej v úbytku majetku žalobcu titulom zaplatenia právneho zastúpenia v trestnom konaní, ktoré sa viedlo len v dôsledku protiprávneho konania žalovanej. Boli splnené všetky predpoklady na priznanie nároku na náhradu škody a to protiprávne konanie žalovanej, vznik škody a príčinná súvislosť. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že v trestnom konaní, z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu trov konania vystupovala výlučne v procesnom postavení svedka, nie v postavení obvineného, podozrivého alebo páchateľa. Svedok nenesie procesnú zodpovednosť za výsledok trestného konania, ani za náklady, ktoré si poškodený v rámci tohto konania dobrovoľne vynaloží. Vzhľadom na to, že v trestnom konaní nebola preukázaná vina žiadnej konkrétnej osoby, nevzniká zo zákona žiadna povinnosť iného subjektu nahrádzať žalobcovi jeho procesné náklady. Žalobca nesprávne interpretuje povahu procesného postavenia žalovanej v trestnom konaní, nesprávne posudzuje účel a význam trov poškodeného a nepreukázal žiadny skutkový, ani právny základ pre prenesenie týchto nákladov na žalovanú. Pokiaľ žalobca tvrdí, že mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces a že rozsudok je arbitrárny, toto tvrdenie nedostatočne konkretizoval, nepodložil žiadnym dôkazom o procesnom pochybení súdu a je v rozpore s obsahom dokumentov v spise. Súd vykonal všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, umožnil obom stranám vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, a aj k procesným návrhom. Žalobca neoznačuje procesný úkon, ktorý mu súd odmietol alebo neumožnil vykonať. Podľa žalovanej súd prvej inštancie rozhodol zákonne, riadne a zrozumiteľne. Nemožno teda hovoriť o tzv. denegatio iustitiae s poukazom na nález Ústavného súdu SR , nález Ústavného súdu SR . Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o nesprávnom právnom posúdení poukázala na to, z trestného spisu vyplýva, že trestné konanie bolo vedené vo veci, nie voči určitej osobe, pričom žalovaná počas celého jeho priebehu vystupovala výlučne ako svedok. Orgány činné v trestnom konaní neidentifikovali žiadne protiprávne konanie žalovanej a neexistuje žiadny procesný úkon, ktorý bolo možné považovať za dôvod začatia trestného konania. Tvrdenie žalobcu, že konanie vzniklo len kvôli konaniu žalovanej, je nepravdivé a nemá žiadnu oporu v zákone, ani vo vykonanom dokazovaní. Žalobcovo subjektívne presvedčenie, že žalovaná mala byť páchateľom, nemôže nahradiť skutočné skutkové zistenia orgánov činných v trestnom konaní. Príčinná súvislosť, na ktorú sa žalobca odvoláva, nebola preukázaná. Právne relevantná príčinná súvislosť môže existovať len medzi protiprávnym konaním škodcu a škodou, nie medzi podaním trestného oznámenia poškodeným a jeho vlastnými nákladmi na právne zastúpenie. Závery súdu

prvej inštancie plne korešpondujú aj s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej je existencia príčinnej súvislosti nevyhnutnou podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu, pričom poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Ochrana práv poškodeného v trestnom konaní je jeho procesným právom, ale výkon tohto práva nemôže zakladať povinnosť tretej osoby nahradiť trovy, ak táto osoba nespôsobila žiadne protiprávne konanie, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom týchto nákladov. Pokiaľ žalobca tvrdí, že jeho úspech v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. má dokazovať protiprávne konanie žalovanej, je toto tvrdenie nesprávne. Konanie vedené pod sp. zn. sa týkalo bezdôvodného obohatenia, čo je právne, aj skutkovo odlišný inštitút, než náhrada škody podľa . Skutočnosť, že súd v inom konaní rozhodol o vydanie bezdôvodného obohatenia neznamená, že žalovaná v tomto prípade konala protiprávne alebo že existuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a trovami trestného konania žalobcu. Žalobca sa snaží obísť zákonnú úpravu trov trestného konania a transformovať procesné trovy na občianskoprávnu škodu. Prenáša zodpovednosť za svoje vlastné procesné rozhodnutia na inú osobu, čo súd správne odmietol. K tvrdeniu žalobcu o nesprávnom procesnom postupe pri dokazovaní uviedla, že súd neporušil zásadu rovnosti strán, ale postupoval tak, aby skutkový stav bol zistený čo najúplnejšie. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s tým, že jeho dôkazný návrh nebol vykonaný, neznamená, že súd pochybil, pričom poukázala na ustanovenie . Pripojenie trestného spisu by nemohlo nič zmeniť na právnom závere súdu, keďže žalovaná nebola obvinená, trestné konanie bolo zastavené a trovy právneho zastúpenia nie sú škodou v zmysle . Tvrdenie o nesprávnom procesnom postupe súdu je nedôvodné. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o nesprávnych skutkových zisteniach žalovaná uviedla, že žalobca nesprávne vyvodzuje, že trovy právneho zastúpenia predstavujú úbytok majetku žalobcu titulom zaplatenia právneho zastúpenia v trestnom konaní, ktoré sa viedlo len v dôsledku protiprávneho konania žalovanej; tieto trovy vznikli výlučne v dôsledku vlastného rozhodnutia žalobcu podať trestné oznámenie a nechať sa zastupovať advokátom. Orgány činné v trestnom konaní konali výlučne na základe oznámenia žalobcu a po preverení veci nedospeli k záveru, že by žalovaná spáchala trestný čin alebo iný protiprávny úkon. Trestné oznámenie nie je dôkazom protiprávnosti konania žalovanej a nemôže byť základom pre občianskoprávnu zodpovednosť. Vo vzťahu k žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia poukázala žalovaná na to, že predmetom tohto konania je náhrada škody podľa , nie nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca sa snaží neprípustne rozširovať predmet konania a vytvárať zdanie, že existuje právna súvislosť medzi dvomi úplne odlišnými právnymi titulmi. V konaní nebol preukázaný ani jeden z obligatórnych predpokladov zodpovednosti za škodu. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej v zásade zopakoval svoje tvrdenia uvedené v podanom odvolaní. Nad rámec podaného odvolania neuviedol žiadne nové zásadné skutočnosti a tvrdenia.

5. Žalovaná sa následne k písomnému vyjadreniu žalobcu nevyjadrila, hoci jej na to bol vytvorený procesný priestor.

6. V dôsledku odvolania podaného žalobcom proti výroku II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie, krajský súd ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom v rozsahu vo výrokoch II. a III. postupom podľa vecne správny potvrdil.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Na základe podaného odvolania žalobcu voči rozsudku súdu prvej inštancie tak v rozsahu podaného odvolania podľa a dôvodov podaného odvolania podľa , po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle

je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a rozhodnutie náležite odôvodnil, keď odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa .

10. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca ako odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu, či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Nežiadal ani doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ustanovení lšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jeho viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, pričom neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (, ní s ustanovením ). S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody uvedené v podanom odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné a nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za vecne správne, keď súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vykonal správne právne posúdenie veci. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.

11. S poukazom na ustanovenie , odvolací súd považuje napadnutý rozsudok za vecne správny ako vo výrokovej časti, tak aj v časti odôvodnenia; zároveň v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

12. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že nemožno prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že by rozsudok súdu prvej inštancie vykazoval známky svojvôle arbitrárnosti, a že by súd prvej inštancie sa dopustil porušenia zásady rovnosti zbraní. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie súdu v súlade s ustanovením , keď v odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd síce stručne, ale jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Zároveň súd v súlade s citovaným ustanovením v odôvodnení rozhodnutia riadne uviedol, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy zo strany žalobcu, ako vec správne posúdil. Súd prvej inštancie dbal aj na svoju povinnosť, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Súd správne posudzoval žalobcom uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody v zmysle , pričom sa dostatočným spôsobom a to konkrétne v bodoch 36. až 40. vysporiadal s právnym posúdením uplatneného nároku berúc do úvahy zistený skutkový stav a dospel k správnemu záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť s poukazom na to, že medzi žalobcom a žalovanou neexistoval žiadny zmluvný záväzok a žalovaná nemala povinnosť plniť nárok žalobcovi ani na základe iného ustanovenia zákona, čím nie sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu. Súd správne poukázal na to, že predmetom sporu nie je posúdenie, či žalovaná svojím konaním spôsobila škodu žalobcovi prijatím peňažného plnenia od jeho právnej predchodkyne bez náležitého protiplnenia, ale to, či bola žalobcovi spôsobená škoda spočívajúca v zaplatení sumy za poskytnuté právne služby v rámci trestného konania v príčinnej súvislosti s protiprávnym úkonom žalovanej, pre ktorý bolo vedené trestné konanie iniciované žalobcom a správne poukázal, že protiprávne konanie žalovanej sa nepreukázalo, keďže konanie žalovanej nebolo trestným činom a trestné konanie bolo zastavené. Aj odvolací súd poukazuje na to, že trestné konanie bolo H. I. J. K. F. C., H. E. J. F. J. C. C.: H./X-XXX-XX-XXXX začaté na základe oznámenia žalobcu zo dňa 30.05.2019, pričom uznesením H. J., H. E. J. C.: H./X- XXX-XX-XXXX zo dňa 31.01.2020 bolo trestné konanie vo veci zločinu podvodu podľa , ku ktorému skutku malo dôjsť na tom skutkovom základe, že páchateľ v období od 31.01.2017 do 05.04.2019 pod zámienkou poskytnutia bližšie nešpecifikovaných liečiteľských služieb vylákal od A. B. I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX /už nebohej/ nasledovné čiastky: dňa 31.01.2017 – 630,- Eur, dňa 31.03.2017 – 630,- Eur, dňa 23.05.2017 – 170,- Eur, dňa 30.05.2017 – 630,- Eur, dňa 25.07.2017 – 740,- Eur, 21.09.2017 – 630,- Eur, dňa 13.11.2017 – 530,- Eur, dňa 02.01.2018 – 750,- Eur, dňa 09.03.2018 – 500,- Eur, dňa 01.05.2018 – 780,- Eur, dňa 01.05.2018 – 745,- Eur, dňa 13.05.2018 – 1.535,- Eur, dňa 23.05.2018 – 70,90 Eur, dňa 24.05.2018 – 1.535,- Eur, dňa 10.06.2018 – 1.000,- Eur, dňa 14.06.2018 – 1.070,- Eur, dňa 26.06.2018 – 1.000,- Eur, dňa 01.07.2019 – 1.070,- Eur, dňa 05.07.2018 – 1.300,- Eur, dňa 10.07.2018 – 400,- Eur, dňa 23.07.2018 – 1.770,- Eur, dňa 02.08.2018 – 1.770,- Eur, dňa 16.08.2018 – 1.770,- Eur, dňa 29.08.2018

– 1.700,- Eur, dňa 12.09.2018 – 1.770,- Eur, dňa 28.09.2018 – 1.570,- Eur, dňa 10.10.2018 – 1.570,- Eur, dňa 22.10.2018 – 1.370,- Eur, dňa 08.11.2018 – 1.780,- Eur, dňa 22.11.2018 – 1.370,- Eur, dňa 05.12.2018 – 1.370,- Eur, dňa 18.12.2018 – 1.370,- Eur, dňa 01.01.2019 – 1.270,- Eur, dňa 15.01.2019 – 1.270,- Eur, dňa 29.01.2019 – 1.270,- Eur, dňa 12.02.2019 – 1.270,- Eur, dňa 09.03.2019 – 1.270,- Eur, dňa 05.04.2019 – 1.570,- Eur, t. ju. spolu vo výške 45.095,- Eur, ktoré čiastky A. B. I. E., nar. XX.XX.XXXX poukázala na účet, č. účtu: D.:XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného vo F., M. na majiteľa: D. A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. D. XXX, čím uviedol do omylu A. B. I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, ktorej spôsobil škodu v celkovej výške 45.095,- Eur zastavené, nakoľko tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z odôvodnenia tohto uznesenia je nepochybné, že žalovaná (v tomto konaní) D. A. E. bola vypočutá opakovane len v postavení svedkyne. Žalobca (v tomto konaní) A. B. podal proti uzneseniu sťažnosť, ktorá sťažnosť však bola uznesením H. J. C. C. J. XXX/XX/XXXX – 15 zo dňa 19.02.2020 zamietnutá ako nie dôvodná. Vo vzťahu ku konaniu vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. , v ktorom konaní žalobcom 1/ bol A. B. (žalobca aj v tomto konaní) a žalobkyňou 2/ bola A. B. – obidvaja ako zákonní dedičia po nebohej A. B. a žalovanou bola D. A. E. (žalovaná aj v tomto konaní), pričom predmetom konania bolo zaplatenie čiastky 45.095,- Eur s príslušenstvom, rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. - 404 zo dňa 09.02.2024 bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 45.095,- Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 45.095,- Eur od 08.04.2020 do zaplatenia a povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100 %. Z odôvodnenia rozsudku nepochybne vyplýva, že bolo preukázané, že nebohá matka žalobcu poukazovala na účet žalovanej rôzne čiastky - spolu v sume 45.095,- Eur, pričom v konaní žalovanou deklarovaný právny dôvod prijatého plnenia titulom pôžičky nebol preukázaný. Podľa súdu na strane nebohej nebol žiadny dôvod, aby obstarávala finančné prostriedky formou pôžičky od tretích osôb. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi stranami sporu bol preukázaný faktický stav majetkovej nerovnováhy, ktorá nastala bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére strán v neprospech nebohej a na strane žalovanej (D. A. E.) vznikol neoprávnený majetkový prospech v celkovej výške 45.095,- Eur, ktorý doposiaľ žalobcom 1/ a 2/ nevydala. Keďže oprávnená z bezdôvodného obohatenia zomrela dňa XX.XX.XXXX, právny nárok boli vecne a aktívne legitimovaní požadovať žalobcovia 1/ a 2/ ako právni nástupcovia nebohej. Berúc do úvahy vyššie uvedené, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, a preto odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na správnosť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 36. až 39. Odvolací súd uvádza, že ustanovenie zakotvuje všeobecnú zodpovednosť, či už fyzických alebo právnických osôb, ktorá prichádza do úvahy vždy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, ktoré sú upravené v ustanovení až , respektíve v ďalších ustanoveniach . Predpokladom vzniku zodpovednosti v zmysle je existencia protiprávneho úkonu, spôsobenie škody príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, pričom všeobecná zodpovednosť za škodu podľa spočíva aj v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá. Súd prvej inštancie správne v odôvodnení uviedol, že na to, aby bol žalobca v spore úspešný, musel by preukázať splnenie uvedených predpokladov, pričom správne zdôraznil, že predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 6.272,78 Eur, nie sumy 45.095,- Eur, ktorá bola predmetom iného konania o vydanie bezdôvodného obohatenia. Správne zdôraznil, že trestné konanie a civilné konanie sú dva samostatné a nezávislé konania a hoci žalobe žalobcov v konaní sp. zn. voči žalovanej o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 45.095,- Eur; bolo vyhovené, z rozhodnutí v trestnom konaní vyplýva, že žalovaná v trestnom konaní nebola obvinená, ani odsúdená. Odvolací súd len zdôrazňuje aj záver súdu prvej inštancie, že súd v tomto konaní si nemôže sám posúdiť ako otázku prejudiciálnu, či prijatie peňažných prostriedkov žalovanou bez protiplnenia je trestným činom podvodu berúc do úvahy však aj skutočnosť, že o uvedenej otázke právoplatne rozhodli orgány činné v trestnom konaní a to tak, že toto konanie nie je trestným činom. Potom aj náklady vzniknuté žalobcovi v súvislosti s poskytovaním právnych služieb advokátom v rámci trestného konania žalobcovi nemožno pri právnom posúdení podľa posudzovať ako nárok z titulu zodpovednosti za škodu, keďže práve z horeuvedených dôvodov nie sú splnené zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Neobstojí teda odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil; aj podľa názoru odvolacieho súdu v konaní pred súdom prvej inštancie žalobca nepreukázal splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti v zmysle a preto súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, keď žalobu žalobcu zamietol.

Sumarizujúc vyššie uvedené, teda odvolací súd dospel k názoru, že odvolanie žalobcu voči výroku II. (vo veci samej) a ani voči výroku III. (náhrada trov konania) dôvodné nie je, preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. postupom v zmysle vecnej správnosti potvrdil. Na doplnenie odvolací súd už len uvádza, že čo sa týka výroku III., súd prvej inštancie vo veci správne aplikoval ustanovenie a dospel k správnemu záveru, že úspešnou stranou sporu bola žalovaná, preto žalovanej ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa pri aplikácii ustanovenia . V odvolacom konaní žalovaná bola v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu, preto odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov rozhodne súd prvej inštancie postupom v zmysle .

14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (/ až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa / až n/ ( CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).