Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/71/2025

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., C. XXX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Ščurym, PhD., advokátom so sídlom v Čadci, Mierová č. 1725, proti žalovanej: D. A. E., F. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. D., C. XXX, zastúpenej JUDr. Martinom Landlom, advokátom so sídlom v Lučenci, Rázusova č. 47/4825, o zaplatenie 6.272,78 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 10C/3/2025-137 zo dňa 10.03.2025, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (prvý výrok), rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia postúpi vec vyšetrovateľovi Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Čadci, Odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania k ČVS: ORP-368/2-VYS-CA-2019 (druhý výrok) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov konania (tretí výrok).

1.2 V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobdanou žalobou voči žalovanej domáhal zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom z titulu trov trestného konania ČVS:ORP-368/2-VYS-CA-2019 za úkony vykonané jeho právnym zástupcom v dňoch 30.05.2019, 15.08.2019,19.08.2019, 02.09.2019, 16.10.2019, 25.10.2019, 11.11.2019 a 30.01.2020, ktoré žalobca po ich vyúčtovaní faktúrou zo dňa 12.04.2024 zaplatil svojmu právnemu zástupcovi dňa 30.05.2024; súd prvej inštancie zistil, že predmetné trestné konanie bolo právoplatne skončené dňa 19.02.2020 jeho zastavením a žalobca ako poškodený nepodal návrh na rozhodnutie o trovách konania. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že „u žalobcu nejde o výkon práv, ktoré by vyplývali z občianskoprávnych vzťahov, naopak, tieto vznikli v súvislosti s trestným konaním a v takom konaní by mali byť realizované; v danom prípade sa nejedná o konanie o náhradu škody; žalobca svoj nárok takto ani skutkovo nevymedzil, ani právne nekvalifikoval; ako zdôrazňoval, domáha sa náhrady trov trestného konania, ktoré ako poškodený vyvolal svojím trestným oznámením voči žalovanej ako osobe podozrivej, pričom trestné stíhanie bolo právoplatne zastavené, pretože sa spáchanie trestného činu nepreukázalo (skutok nebol trestným činom); o trovách trestného konania poškodeného je potrebné rozhodnúť v trestnom konaní, nie v civilnom konaní; v danom prípade sa trestné konanie skončilo právoplatným rozhodnutím vyšetrovateľa, pričom trestné konanie nebolo vedené na súde, preto v danom prípade nie je ani daná právomoc súdu na rozhodnutie o trovách trestného konania poškodeného“; preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že „v tomto spore nie je daná právomoc súdu, čo predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, preto konanie zastavil“ s tým, že „po právoplatnosti uznesenia súd postúpi vec vyšetrovateľovi Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Čadci, Odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania k ČVS: ORP-368/2-VYS-CA-2019, ktorého rozhodnutím sa trestné stíhanie právoplatne skončilo“; na uvedenom podľa súdu prvej inštancie nič nemení skutočnosť, že v konaní

vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 8C/36/2020 bol žalobca voči žalovanej neprávoplatne úspešný v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože uvedený civilný spor nemá žiadny súvis s trovami predmetného trestného konania; na základe uvedeného súd prvej inštancie konanie zastavil podľa , a 2, (ďalej aj „“) a rozhodol o trovách konania podľa C.s.p.

2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 28.03.2025 (č.l. 155-158 spisu); uznesenie napadol v celom rozsahu; vyjadril názor, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p.) a napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v podrobnostiach v podstate argumentoval, že: (1) súd prvej inštancie napadnutým uznesením porušil jeho právo na spravodlivý proces, pretože mu ním bola odňatá spravodlivosť (denegatio iustitae); vyjadril názor, že v konaní predložil všetky doklady vo vzťahu k uplatnenému nárok, ktorého dôvodnosť mal posúdiť súd; (2) neobstojí obrana žalovanej, že nie je zrejmé, aké trovy konania si uplatňuje, pretože od počiatku zdôrazňoval, že si uplatňuje trovy trestného konania podľa priloženého vyčíslenia, pričom na ich zaplatenie žalovanú vyzval na pojednávaní dňa 09.02.2024 a opakovane písomnou výzvou zo dňa 13.02.2024; (3) súd prvej inštancie rozhodoval na základe nesprávne zisteného skutkového stavu; vo veci vedenej na OS Lučenec pod sp. zn. 8C/36/2020 súd pri vyhlásení rozsudku jednoznačne uviedol, že má nárok na náhradu trov civilného konania ako aj predchádzajúceho trestného konania; v konaní sp. zn. 8C/36/2020 si trovy trestného konania nemohol uplatniť, pretože vznikli pred podaním žaloby, preto zvolil podanie samostatnej žaloby v zmysle , pretože trovy trestného konania sa považujú za príslušenstvo pohľadávky uplatnenej v konaní sp. zn. 8C/36/2020; predchádzajúce trestné konanie smerovalo k tomu, aby zistil, voči komu má podať civilnú žalobu; (4) trovy trestného konania si nemohol uplatniť v trestnom konaní, pretože jeho obhajca mu nebol ustanovený ex offo, ale zastupoval ho na základe plnej moci, ktorú prikladá aj k odvolaniu; len ustanovený obhajca má nárok na náhradu trov voči štátu; argumentácia súdu prvej inštancie je v tomto smere nesprávna, pretože odkazuje na trovy konania ustanoveného obhajcu; okrem toho o trovách trestného konania rozhoduje prokurátor alebo súd, nie policajt, preto je v tomto smere nesprávne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o postúpení veci polícii; (5) na základe uvedeného navrhol zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 28.04.2025 (č.l. 173-174 spisu) k odvolaniu žalobcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že: (1) žalobca v podanom odvolaní ustálil, že predmetom jeho podania bolo vyčíslenie trov trestného konania, nie trov civilného konania; (2) žalobca si uplatňuje trovy právneho zastúpenia od nesprávnej osoby, pretože v trestnom konaní mala postavenie svedka, nie obvineného, resp. páchateľa, teda nie je povinná uhrádzať akékoľvek trovy vzniknuté v trestnom konaní; (3) náhradu trov konania možno uložiť odsúdenému; svedok nenesie procesnú zodpovednosť za výsledok trestného konania, ani nemá povinnosť nahrádzať trovy konania; v prípade zastavenia trestného konania trovy spravidla nesie štát; (4) svedok v trestnom konaní je procesnou osobou bez viny, nezodpovedá za výsledok trestného konania, teda náklady trov právneho zastúpenia poškodeného nemôžu byť presunuté na svedka; (5) na základe uvedeného navrhla potvrdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

2.3 Žalobca v odvolacej replike zo dňa 19.05.2025 (č.l. 183 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že: (1) naďalej trvá na tom, že súd vo veci sp. zn. 8C/36/2020 uviedol, že má nárok na trovy civilného konania ako aj súvisiaceho trestného konania, keďže práve v trestnom konaní sa dozvedel, kto je

skutočný páchateľ a vlastník účtu, na ktorý jeho matka posielala finančné prostriedky (poukázal pritom na nahrávku z pojednávania zo dňa 18.04.2024); (2) neobstojí preto tvrdenie žalovanej, že v trestnom konaní vystupovala ako svedok, pretože v danej veci vystupovala ako podozrivá; (3) neobstojí ani tvrdenie, že trovy vynaložené na pribratie splnomocnenca nesie štát, pretože štát znáša len trovy ustanoveného obhajcu, keď v tomto smere v podrobnostiach odkázal na odôvodnenie svojho odvolania; (4) na základe uvedeného zotrval na podanom odvolaní, navrhol zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.4 Žalovaná v odvolacej duplike zo dňa 11.06.2025 (č.l. 192 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrvala na svojej odvolacej argumentácii a v podstate len zopakovala, že v predmetnom trestnom konaní vystupovala v pozícii svedka, preto nemá povinnosť nahrádzať trovy zastaveného trestného konania; v tomto prípade si má žalobca znášať svoje trovy sám; na základe uvedeného navrhla potvrdenie napadnutého uznesenia.

2.5 Žalobca v následnom vyjadrení zo dňa 25.06.2025 (č.l. 202 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na svojej odvolacej argumentácii. Žalovaná sa po doručení vyjadrenia jej právnemu zástupcovi na vedomie dňa 24.07.2025 (č.l. 210 spisu) viac v odvolacom konaní nevyjadrila.

3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 písm. a) a d) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3.2 Podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.

3.3. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

3.4 Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

4.1 Odvolanie žalobcu je dôvodné.

4.2 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že na zastavenie konania o žalobe žalobcu z dôvodu nedostatku právomoci súdu na jej prejednanie neboli splnené procesné podmienky; súd prvej inštancie síce správne skúmal danosť procesných podmienok (§ 161 ods. 1 C.s.p.), ale pri ich skúmaní dospel k nesprávnemu záveru, že pokračovaniu v konaní bráni nedostatok právomoci súdu na prejednanie sporu.

4.3 Podanou žalobou sa žalobca voči žalovanej domáha zaplatenia sumy 6.272,78 € s príslušenstvom ako náhrady za zaplatené trovy právnych služieb, ktoré dňa 30.05.2024 ako poškodený zaplatil svojmu zástupcovi za zastupovanie v trestnom konaní vedenom na OR PZ Čadca pod zn. ČVS:ORP-368/2- VYS-CA-2019 na základe faktúry č. 240412/01 zo dňa 12.04.2024. Podľa názoru žalobcu žalovaná zodpovedá za vynaloženie uvedených trov trestného konania, ktoré predchádzalo konaniu vedenému na OS Lučenec pod sp. zn. 8C/36/2020. Súd prvej inštancie konanie zastavil v podstate na základe názoru, že o trovách trestného konania žalobcu má rozhodnúť policajt v príslušnom trestnom konaní, preto súd nemá na rozhodnutie o trovách trestného konania právomoc. Právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie však v tomto smere nezodpovedá skutkovému odôvodneniu podanej žaloby žalobcu. Žalobca sa nedomáha rozhodnutia o trovách trestného konania (priznania náhrady trov trestného konania). Žalobca sa v prejednávanom spore voči žalovanej domáha náhrady zaplatenej sumy, ktorú zaplatil svojmu zástupcovi za poskytnuté právne služby, pričom za vynaloženie právnych služieb zodpovedá podľa žalobcu žalovaná. Ide teda o súkromnoprávny spor, ktoré prejednávajú súdy v civilnom

sporovom konaní (§ 3 C.s.p.). Zákon pritom nezveruje rozhodovanie o tomto nároku inému orgánu, pretože ustanovenia a nasledujúce zakotvujú právomoc príslušného orgánu rozhodovať len o trovách zástupcu poškodeného z radov advokátov, ktorý bol poškodenému ustanovený (čo nie je prípad posudzovanej veci), navyše ide o nárok samotného zástupcu, nie poškodeného ( a 5 ).

4.4 Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že dôvody na zastavenie konania podľa § 161 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 10 ods. 1 C.s.p. neexistovali, preto napadnuté uznesenie zrušil (§ 389 ods. 1 písm. a/ a d/ C.s.p.) a to vrátane závislých výrokov o postúpení sporu inému orgánu a o trovách konania (§ 379 písm. a/ C.s.p.) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

5. V ďalšom konaní postupom podľa príslušných ustanovení posúdi súd žalobu žalobcu podľa relevantných ustanovení hmotného práva; svoje rozhodnutie súd prvej inštancie primeraným spôsobom odôvodní.

6. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

7. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.