Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/10/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom B. XX/XX, XXX XX D., štátna občianka SR, zastúpená splnomocneným zástupcom: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX/XX, XXX XX D., proti žalovaným: v rade 1/ C. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. C. XX/XX, XXX XX D., v rade 2/ B. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. C. XX/XX, XXX XX D., obaja právne zastúpení: Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., IČO: 36 436 640, so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

11

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaným v rade 1/ a 2/ priznáva proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

9

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde 1.2.2024 (v znení jej doplnenia zo dňa 13.3.2024) domáhala voči žalovaným v rade 1/ a 2/ určenia, že kúpna zmluva uzavretá dňa 10.10.2013 medzi G. E. ako predávajúcim a žalovanými je absolútne neplatná a náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa žalobu skutkovo odôvodnila tým, že dňa 10.10.2013 bola uzavretá kúpna zmluva medzi G. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorej predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nižšie uvedeným nehnuteľnostiam. Povolením vkladu katastrom na základe kúpnej zmluvy tak boli žalovaní v rade 1/ a 2/ zapísaní na príslušné listy vlastníctva. Predmetom kúpnej zmluvy je v zmysle žaloby spoluvlastnícky podiel 3/36-ín na nehnuteľnosti vedenej v kat. ú. D., pozemkovej knihe, vložka číslo XXXX, ako parcela 491, kat. ú. D., ktorá je totožná s nehnuteľnosťami vedenými na LV č. XXXX a LV č. XX, konkrétne ide o parcely číslo 84, 91, 92. Predávajúci ďalej previedol podiel X/XX-XXX na nehnuteľnostiach v kat. ú. D., evidovaných na LV č. XX a LV č. XXXX, a to parcely číslo 80, 94/1, E KN parcela č. 2835/3 záhrada o výmere 204 m2, LV nezaložený. Ďalej predávajúci previedol spoluvlastnícky podiel 1-ica

nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, a to parcely č. 78, 79, a parcely ku ktorým nebol LV založený a to parcela K NC č. 10757, 11041/1, E KN č. 636/2, 1275. Vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tejto kúpnej zmluvy prešli do vlastníctva predávajúceho na základe rozhodnutia D 1044/78 a . Vychádzajúc z článku I. bod 4. kúpnej zmluvy G. E., odvodzoval svoje vlastnícke právo z titulu dedičského konania D 1044/78 po svojom otcovi B. E., zomrelom 04.07.1978 a dedičského konania po svojej matke sp. značka 6 D/330/91, t.j. H. E.. Uvedené malo byť zapísané na takz. hluchom LV, čo je v rozpore so skutočnosťou, keďže G. E. ich nezdedil, preto prehlásenia G. E. sú nepravdivé. Po B. E. dedila Štefánia a nie G.. G. tak nenadobudol vlastnícke právo z titulu dedenia k predmetu prevodu kúpnej zmluvy po pánovi B.. Predmetom dedenia po pani H. boli nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v časti dedine Terchová, známa ako časť Mlynec a ktoré dedil pán G., a to len pozemky na LV č. XXXX. Pán G. opäť nadobudol vlastnícke právo z titulu dedenia k predmetu prevodu kúpnej zmluvy ani po pani H.. Na základe uvedeného tak G. E. nezdedil žiaden spoluvlastnícky, ani výlučný podiel k pozemkom, ktorých prevod bol predmetom kúpnej zmluvy v roku 2013. Nakoľko tieto nehnuteľnosti nevlastnil, nemohol nimi platne disponovať. K uvedenému žiadala žalobkyňa pripojiť spis . Od roku 2007 žalobkyňa vybavovala vydržanie niektorých nehnuteľností a práve z titulu existencie neprededenia po pánovi B. a absencie akéhokoľvek právneho vzťahu pána G. k ostatným domnelým dedičov po pánovi B. a iných a tým pádom aj nemožnosti uzavretia akejkoľvek kúpnej zmluvy pre vydržanie pozemkov v kat. území D., potrebovala súhlasy všetkých domnelých dedičov po pánovi B.. Teda jeho detí, G., I., A., ako aj ďalších. Žalovaní ich ale evidentne nepotrebovali a pre vznik ich vlastníckeho práva, im stačilo predložiť kúpnu zmluvu, v ktorej pán G. prevádzal nehnuteľnosti, ktoré preukázateľne nevlastnil. Naliehavý právny záujem na veci žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaní sú ako nevlastníci a ich rodinní príslušníci sa vulgárne správajú k legitímnym spoluvlastníkom, ich rodinným príslušníkom, ktorým nadávajú, napádajú ich a chovajú sa v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom. Protiprávnym konaním žalovaných, žalobkyňa nenadobudla pozemok parcela č. 78 v celosti. I keď splnila zákonné podmienky, bola pánom G. preukázateľne oklamaná, čo spôsobilo a spôsobuje ďalšie spory. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na vyslovení absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, v dôsledku ktorej utrpela na svojich vlastníckych právach a pozemky nenadobudla vydržaním na základe zapísaného GP v podiele 1/1, ale len na parcele 78 o výmere 42 m2 v podiele 1/2, na parcele č. 94/5 o výmere 230 m2 v podiele 1/12 a na parcele 94/4 v podiele X/XX - J.. Žalovaní na základe vyššie uvedeného nikdy neboli a nie sú spoluvlastníkmi pozemkov, ktoré na ne boli kúpnou zmluvou prevedené. V ďalšom poukázala na judikatúru vo vzťahu k absolútnej neplatnosti právneho úkonu a skutočnosť, že nikto nemôže previesť viac práv, ako má sám. Mala za to, že kúpna zmluva je priamo zo zákona neplatná a absolútne sú neplatné akékoľvek ďalšie právne úkony. Uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi žalovanými a ich právnym predchodcom jej tak neumožnilo nadobudnúť vlastnícke právo v celosti. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu 13.03.2024 (č.l. 38) doplnila uvedenú žalobu, pričom obsahom predmetného doplnenia je špecifikácia nehnuteľnosti v tabuľkovom vyhotovení. Nad rámec uvedeného konštatovala, že od roku 2007 si vybavovala vydržanie niektorých nehnuteľnosti z titulu existencie neprededenia po Michalovi a absencie právneho vzťahu pána G., ako aj ostatných domnelých dedičov po pánovi B. a tým pádom aj nemožnosti uzavretia akejkoľvek kúpnej zmluvy pre vydržanie pozemkov v kat. území D., parcela č.: 94/4, 94/5, 78, 1659/3, 1659/4, 74/3,74/2. Ďalej tvrdila, že protiprávnym konaním žalovaných bola preukázateľne pánom G. oklamaná, čo spôsobilo a spôsobuje ďalšie spory. V ďalšom opätovne konštatovala dôvodnosť podaného návrhu a naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Rozšírila aj formuláciu žalobného petitu, kde výslovne uviedla číslo vkladu, pod ktorým bol vklad vlastníckeho práva evidovaný v katastri nehnuteľnosti, a to číslo K. XXXX/XX-XXX/XX.

3. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa k žalobe vyjadrili dňa 19.4.2024 (č.l. 44), pričom uviedli, že s obsahom žaloby nesúhlasia. Taktiež konštatovali, že je rozporná s príslušnými ustanovenia . Na podanej žalobe nie je naliehavý právny záujem. K samotným dôvodom žaloby uviedli, že nie je pravdivé tvrdenie, že by prevodca G. E. nebol vlastníkom predmetných spoluvlastníckych podielov. Rovnako namietali tvrdenie, že žalovaní nie sú vlastníkmi. Pravdivé je iba tvrdenie, že žalobkyňa žalovaných, ako spoluvlastníkov osočuje, správa s k nim vulgárne a vytvára dojem, že by ich spoluvlastnícke podiely mali patri žalobkyni. Tvrdenie žalobkyne, že by žalovaní, alebo bližšie neidentifikovaní rodinní príslušníci mali k ostatným legitímnym spoluvlastníkom sa správať vulgárne, nadávať, napádať, chovať sa v rozpore s dobrými mravmi, nie je pravdivé. Naopak je pravdou, že žalobkyňa podala niekoľko trestných oznámení, snažila sa osočiť žalovaného aj u jeho zamestnávateľa, no neúspešne. Rovnako nemožno súhlasiť s tvrdením, že by bola žalobkyňa oklamaná G. E.. Pokiaľ by bola žalobkyňa titulom na vznik vlastníctva disponovala, notársky úrad by jej určite vyhlásenie osvedčil. V závere poukázali na a žiadali žalobu zamietnuť.

4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaných v rade 1/ a 2/ vyjadrila v podaní zo dňa 3.5.2024 (č.l. 51), v ktorom uviedla, že žalovaní nijako vyjadrenia žalobkyne nevyvracajú podloženými dôkazmi. Nepredkladajú v rámci procesnej obrany a útoku absolútne žiadne dôkazy. V ďalšom poukázala na vadu z dôvodu absencie prejavu vôle. Nad rámec žaloby uviedla, že kúpna zmluva z 10.10.2023 je zaťažená aj ďalšou vážnou vadou, ktorá ju činní absolútne neplatným právnym úkonom. No tentokrát z dôvodu relevantnej vady na strane žalovaných, a to podpisu žalovaného 1/ C. E., ktorý na kúpnej zmluve nie je jeho vlastným podpisom. Odlišuje sa od všetkých ostatných podpisov, napr. aj na plnej moci udelenej právnemu zástupcovi, so zohľadnením osobného vyjadrenia predávajúceho žalobcovi, že žalovaný nejavil, naj rozdiel, citujem: „ od tej jeho inžinierky“ o nadobudnutie nehnuteľnosti vážny záujem. V ďalšom poukázal na vyjadrenia v rámci vzájomnej komunikácie. Poukázala tiež na tom, že žalovaní nadobudli nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva, nie podielového, avšak absentuje vôľa žalovaného v rade 1/, teda jeho podpisu, čo spôsobuje, absolútnu neplatnosť. S ohľadom na uvedené navrhla vykonať znalecký posudok na overenie jeho pravosti. Dostatok porovnávacieho materiálu pre znalca je aj v iných súdnych konaniach. Pričom originál kúpnej zmluvy poskytne kataster nehnuteľnosti. Zhrnula, že dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy z 10.10.2013 sú viaceré vady, a to tá, že predávajúci nikdy nevlastnil predmetné nehnuteľnosti, žalovaní nevyvracajú žiadnym relevantným dôkazom tvrdenia žalobkyne, nepredkladajú žiaden dôkaz, neexistuje právne relevantná istina, ktorá by potvrdzovala tvrdenie prevodcu o tom, že si je vedomý svojho vlastníckeho práva, čím sú žalovaní v absolútnej dôkaznej núdzi. Žalovaní požívajú protiprávne obsah spoluvlastníckeho práva, pričom tento stav musí byť odstránený, keďže im priamo zo zákona nesvedčí.

5. Žalovaní v rade 1/ a 2/ doručili súdu dňa 20.5.2024 vyjadrenie (dupliku) k podaniu žalobkyne (č.l. 63), v ktorom uviedli, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasia a opätovne zdôraznili, že je rozporná s ustanoveniami . Nakoľko sa žalobkyňa domáha určenia absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Týmto tiež poukázali na ňou limitovaný petit, ktorý nepreukazuje naliehavý právny záujem. Zotrvali na svojom stanovisku. Tvrdenia žalobkyne považovali za nepravdivé. Úlohou žalovanej strany nie je pomáhať strane žalujúcej našepkávaním koho má žalovať, čo má žalovať a akého nároku sa má domáhať. Úlohou žalovanej strany je voliť také prostriedky procesnej obrany, ktoré zodpovedajú povahe prostriedkov procesného útoku k žalobe. Žalovaní tak nie sú povinní dokazovať, že sú vlastníkmi, pretože nimi sú. Otázku vlastníctva skúmal orgán katastra pri rozhodovaní o vklade. Rovnako nie je ich povinnosťou preukázať, že G. E. bol vlastníkom nehnuteľností, pretože táto skutočnosť vyplýva z dedičských rozhodnutí po H. E. a po G. E.. H. E. od roku 19978 vstúpila do dobromyseľnej oprávnenej držby nehnuteľnosti, ktorú za života spolu užívala so svojim manželom G.. Tak, aj G. E. vstúpil dobromyseľne a nerušene do držby od roku 1991. Počas ich života, teda počas života B. E. a H. E. a ani G. E. nik oprávnenej, dobromyseľnej držbe nebránil. Preto, pokiaľ by boli pochybnosti o ich vlastníctve, toto nadobudla vydržaním už H. E. dňom 01.01.1991, resp. G. E. 05.12. 2021. logicky tak, v dobromyseľnej a oprávnenej držbe sú aj vlastníci, aktuálni vlastníci, teda žalovaní. V celej žalobe, žalobkyňa neuvádza žiadne hmotné zákonné ustanovenie, aby bolo zrejme, z akého dôvodu sa neplatnosti domáha. Ako novum oproti žalobe tvrdila žalobkyňa údajne dôvody absolútne neplatnosti a to to, že C. E. kúpnu zmluvu nepodpísal. K tomuto tvrdeniu dospela na základe „letmého pohľadu na jeho podpis“. Žalovaný 1/ preto vyhlásil, že podpis na kúpnej zmluve je jeho podpisom. Tvrdenie žalobkyne, že nehnuteľnosti nadobudli do BSM a nie do podielového spoluvlastníctva, a preto mal vydaný nedostatok prejavu vôle žalovaného, nemá oporu v zákone. Žalovaní sú si vedomí, že pokiaľ nadobúdajú vec kúpnou zmluvou patrí do BSM, bez ohľadu na to, či obaja alebo ktorýkoľvek z nich je na zmluve ako účastník uvedený. V tomto prípade má kúpna zmluva trpieť závažnými vadami na oboch stranách. Podľa názoru žalovaných sa s týmto nie je možné stotožniť a práve žalobkyňa neuniesla dôkazne bremeno. Žalobkyňa obsahom vyjadrenia popiera dôvody jej vlastného vydržania tým, že tvrdí, že G. E. údajne pred podpisom vyjadrenia pre jeho vydržanie od nej prevzal peniaze. G. E., počas svojho života popieral, že by súhlasil s vydržaním pozemkov žalobkyni a už vôbec, že by od nej prevzal peniaze. V tomto konaní však nie je podstatné, či je pravdivé tvrdenie, že G. E. súhlasil s vydržaním žalobkyne a či prevzal peniaze, podstatné je, že žalobkyňa podmienky na vydržanie nesplnila. A preto, pred prípravou návrhu na osvedčenie vyhlásenia, mala podiely od spoluvlastníkov skupovať. Preto nemohla vlastníctvo nadobudnúť vydržaním. Na pojednávaní na Okresnom súde Žilina, vo veci dňa 15.06.2021 vypovedala svedkyňa, L. E., nar. XX.XX.XXXX, pozostalá manželka po G. E., ktorá uviedla, že G. E., nikdy nehovoril o tom, že by ho žalobkyňa oslovila s návrhom na udelenie súhlasu s vydržaním. Súhlas s vydržaním nikdy predtým nevidela, žalobkyňa bola za ňou iba 1-krát, za účelom súhlasu s postavením garáže. Žiadne financie od žalobkyne neobdržali. Skutočnosť, že žalobkyňa v minulosti tvrdila, že chce

previesť vydržaním iba pozemky pod garáž, môže potvrdiť aj K. M., syn A. M., ktorý bol pri tomto prítomný. Ani im však žalobkyňa nedala žiadne peniaze. Keď chcela overiť podpisy, bolo už na Okresom úrade po skončení stránkových hodín a druhýkrát A. M. už osvedčovať podpis nebola. A. M. bola imobilná a všade s ňou musel chodiť jej syn Viktor (mala odrezanú nohu a nevládala sama nič urobiť). V roku 2013, keď si žalobkyňa nechala osvedčiť vydržanie vyhlásenia o vydržaní notárskych úradom JUDr. Štetiarovej, sa o tomto kroku dozvedeli žalovaní. Žalovaná v rade 2/ upozornila Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor, na nezákonnosť predloženej notárskej zápisnice. Žalobkyňa vtedy dôvody, na ktoré žalovaná 2/ upozornila nenamietala, ale pod ťarchou dôkazov, orgánu katastra, si nechala vyhotoviť doložku o oprave, v ktorej bolo zmenené vyhlásenie o vydržaní tak, že podielov žalovaných sa nedotýkali. V závere opätovne s poukazom na § 137 žiadali žalobu zamietnuť.

6. Žalobkyňa dňa 25.07.2025 doložila súdu podanie, v ktorom avizovala priloženie dôkazu na podporu tvrdení žalobcu a to vo vzťahu k pravosti podpisu žalovaného v rade 1/. Následne 05.08.2025 v podaní na (č.l. 83a) reagovala na .... v tomto podaní žalobkyňa opätovne zhrnula tie isté skutočnosti a uviedla, že si žalovaní zamieňajú pojmy vlastníctvo a držba. Poukázala na to, že zo strany žalovaných a ich právneho zástupcu k dvom dedičským rozhodnutiam v zmysle, ktorých mal pán G. zdediť nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy. V tomto podaní žalobkyňa uviedla, že G. E., otec žalovaného 1/ nadobudol podiel na nehnuteľnosti po jeho matke H. E., čo je absolútne vyvrátené, a že nárok žalobcov je preukázaný, uvedené má vyplývať z dedičského rozhodnutia . V ďalšom uviedla, že pani H. vstúpila v roku 1978 do držby nehnuteľnosti, ktoré podľa tvrdení žalovaných údajne vlastnila od roku 1978. Rovnako aj pán G. vstúpil do držby nehnuteľnosti od 01.01.1991, resp., od 01.12.2001. Pani H. vraj nadobudla nehnuteľnosti vydržaním, na základe dedičského rozhodnutia a dňom svojej smrti. Žalovaní pokračujú v držbe nehnuteľnosti, ktorých sú vlastníkmi. Týmto podľa názoru žalobkyne žalovaní potvrdzujú, že pán G. nebol vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, keďže ich mal v držbe. Nad rámec uvedeného vlastníctvo pán G. bolo vo vkladovom konaní V 5277/13 odborne skúmané a verifikované rovnako ako v kauze hospodárskej budovy, maštale na parcele číslo 79, kde kataster, aj napriek upozorneniu žalobcu, napísal ako vlastníka osobu, ktorá na základe predložených a katastrom disponujúcich podkladov k tejto nehnuteľnosti preukázateľne nikdy nenadobudla toto právo. Uvedené vyplýva z konania . V ďalšom uviedla, že vyjadrenie žalovaného v rade 1/, že jeho podpis je na tejto zmluve pravým, sa netýka merita veci a uvedené bude podrobené znaleckému skúmaniu. Zhrnula, že žalobca musí pre procesný úspech tvrdiť preukázať, že G. nebol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, ako predávajúci vlastníkom predmetu prevodu, čo je preukázané dedičským rozhodnutím Štátneho notárstva v Žiline , z ktorého vyplýva, že G. nezdedil nehnuteľnosti tvoriace predmet prevodu. Taktiež výslovným potvrdením samotných žalovaných z 20.05.2024, keď uviedli, že G. bol držiteľom nehnuteľnosti, t.j. nebol ich vlastníkom. Rovnako listom právneho zástupcu žalovaných, ktorý uvádza, že nehnuteľnosti, tvoriace predmet prevodu kúpnej zmluvy neboli v čase uzavretia kúpnej zmluvy v roku 2013 prededené po pánovi Michalovi, otcovi pána G.. Absencia vôle žalovaného 1/ tiež spôsobuje neplatnosť. Pričom žalobca zloží preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Žalobe žiadali vyhovieť a vo veci nariadiť pojednávanie.

7. V podaní zo dňa 26.06.2025, po nariadení pojednávania vo veci, právny zástupca žalovaných navrhol vykonať dôkaz. S ohľadom na to, že žalobkyňa účelovo spochybňuje pravosť podpisu žalovaného v rade 1/, po doručení predvolania, tento dôkaz vyvracia a považuje za potrebné sa k týmto tvrdeniam vyjadriť. Žalovaný v rade 1/ vyhlásil, že ide o jeho podpisy na listinách, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a tieto podpisy sú pravé. Niekedy sa podpisuje celým menom a priezviskom, inokedy skratkou, alebo iba skráteným písmenom, parafom. Podpis na zmluve z 10.10.2023 (správne má byť 2013, poznámka súdu), je mojim podpisom. Na preukázanie pravosti môjho podpisu na zmluve, predložil listinu a to splnomocnenie zo dňa 27.06.2005. Toto splnomocnenie podpísal na Obecnom úrade vo Varíne, kde bol aj podpis úradne osvedčený. Tento podpis je totožný s podpisom na kúpnej zmluve.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 24.11.2025, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti zástupcov strán sporu, žalovaných v rade 1/ a 2/ a v neprítomnosti žalobkyne. Splnomocnený zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe a uviedol, že žalobkyňa má na podanej žalobe, je si vedomá ustanovenia , avšak vo svetle bližšie nešpecifikovaného uznesenia NS SR z roku 2021 trvala na tom, aby bolo v rámci prejudiciálnej otázky skúmané, či teda žalobkyňa má možnosť domôcť sa ochrany svojich práv buď žalobou na plnenie, alebo žalobou na určenie. Právny zástupca žalovaných zotrval na nedôvodnosti žaloby ako aj nedostatku naliehavého právneho záujmu. Súd uviedol predbežné právne posúdenie veci, vyzval zástupcu žalobkyne na doplnenie skutkových tvrdení k naliehavému

právnemu záujmu a následne vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

9. Podľa ust. (ďalej iba „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa ust. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

11. Podľa ust. ods 1 (ďalej len “), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa : vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. “

13. Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané nasledovné skutočnosti: Z uznesenia Okresného súdu Žilina sp.zn. D 1044/78 o dedičstve po B. E. (č.l. 4) zo dňa 8.12.1978 vyplýva, že nehnuteľnosti v k.ú. D. definované číslom pozemnoknižnej vložky po poručiteľovi nadobudla manželka H. E.. Z uznesenia Okresného súdu Žilina sp.zn. o dedičstve po H. E. (č.l. 5) zo dňa 5.12.1991 vyplýva, že nehnuteľnosti v k.ú. D. definované číslom pozemnoknižnej vložky po poručiteľke nadobudol jej syn G. E., nar. X.X.XXXX.

15. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 12.7.2013 (č.l. 9) medzi G. E., nar. X.X.XXXX ako predávajúcim a žalovanými v rade 1/ a 2/ ako kupujúcimi vyplýva, že predmetom prevodu bol podiel X/XX-XX na nehnuteľnostiam v k.ú. D., a to CKN č. 84 evidovanej na LV č. XXXX, CKN č. 91 a 92 evidovaných na LV č. XX. Ďalej podiel na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XX , LV č. XXXX, LV č. XXXX a parcely, ku ktorým nebol založený list vlastníctva, a to EKN č. 2835/3, CKN č. 10757, CKN č. 11041/1, EKN č. 636/2 a EKN č. 1278. Predmetná kúpna zmluva nebola uzavretá dňa 10.10.2013 ako opakovane uvádza žalobkyňa, ale 12.7.2013. Vklad vlastníckeho práva do katastra bol realizovaný dňa 10.10.2013 pod č. V5277/13 zo dňa 10.10.2013, -570/13.

16. Súd v konaní nemal preukázanú identifikáciu nehnuteľnosti uvedených v jednotlivých dedičských rozhodnutiach a ich totožnosť s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, t.j. súd nemal za preukázané, či predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti totožné či odlišné od tých, ktoré boli predmetom dedenia. Vo vzťahu k uvedenému strany dokazovanie ani nenavrhli. Predmetom sporu však bolo určenie (absolútnej neplatnosti) kúpnej zmluvy zo dňa 10.10.2013 uzavretej medzi žalovanými v rade 1/ a 2/ a G. E., pričom žalobkyňa opakovane vo všetkých svojich vyjadreniach trvala na určení neplatnosti tejto zmluvy z dôvodu, že G. E. nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu nevlastníl, a tak ich nemohol previesť a tiež z dôvodu absencie vôle žalovaného v rade 1/, ktorý podľa vyjadrení žalobkyne predmetnú zmluvu nepodpísal. K pravosti podpisu navrhla znalecké dokazovanie.

17. Súd sa prednostne zaoberal naliehavým právnym záujmom na podanej žalobe, pričom uvádza, že tento skúma súd z úradnej povinnosti, pričom aj samotní žalovaní v rámci procesnej obrany na jej nedostatok a nesúlade petitu žaloby s ustanovením opakovane poukazovali. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. platí, že: „Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo

žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).“

18. Podľa je naliehavý právny záujem podmienkou na podanie tzv. určovacej žaloby, ktorou sa možno domáhať, aby súd určil, či právny vzťah alebo právo existuje alebo nie. Je daný vtedy, ak súd nemôže uspokojiť právnu situáciu žalobcu inak, napríklad priamou žalobou na plnenie, a ak by jeho právne postavenie bez takéhoto určenia bolo neisté. Právna teória a prax v zmysle judikatúry súdov vyšších inštancií je konštantná v posudzovaní vhodnosti zvoleného právneho nástroja, akým je určovacia žaloba. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. zo dňa 30.9.2024 výslovne uviedol, že: „Rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. odkázalo na to, že ,,právnu otázku nastolenú dovolateľom - žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy ako žaloba o určenie právnej skutočnosti podľa nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu, a preto jej nie je možné od účinnosti vyhovieť, možno pokladať za vyriešenú uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. , sp. zn. a , teda ešte pred vydaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu so záverom, že „ a/ „novú právnu úpravu v je potrebné v zmysle aplikovať aj na konania začaté a neskončené predo dňom nadobudnutia účinnosti ., ak nie je v CSP uvedené inak. Oproti pôvodnej právnej úprave v rozlišuje žaloby na určenie práva ( a žaloby na určenie právnej skutočnosti ( . U žalôb na určenie práva nová právna úprava zotrvala na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (s výnimkou ak tento naliehavý záujem vyplýva z osobitného predpisu). U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu."

19. Z predmetných rozhodnutí najvyššieho súdu je potom možné vyvodiť, že za účinnosti nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu, pričom žaloba o určenie (absolútnej) neplatnosti kúpnej či inej zmluvy nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Predmetné rozhodnutia zároveň odkázali na to, že iná situácia nastáva v prípade, ak žaloba bola podaná ešte za účinnosti , v takom prípade by súdy posudzovali v zmysle účinky . V prejednávanom spore však žaloba bola doručená na súd prvej inštancie dňa 1.2.2024 (t.j. za účinnosti , ktorý takéto žaloby nepripúšťa). Aj keď v nadväznosti na ustanovenie ponechal zákonodarca „najmä" ako vyjadrenie neuzavretého okruhu prípustných žalôb v civilnom sporovom konaní, podľa súdu nie je dôvod pripustiť inú žalobu než uvedenú v ustanovení , pokiaľ ide o nárok, ktorý možno pred súdom uplatniť žalobou výslovne uvedenou v predmetnom ustanovení (z hľadiska prejednávaného sporu mohla žalobkyňa svoj nárok uplatniť žalobou na určenie (vlastníckeho práva k predmetnej parcele) podľa za predpokladu preukázania existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

20. Žalobkyňa v žalobe, jej doplnení a písomných vyjadreniach odvodzovala svoj naliehavý právny záujem na podanej žalobe od vulgárneho správania žalovaných voči jej osobe, ďalej od tvrdenia, že iba v dôsledku prevodu nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z roku 2013 nemohla nadobudnúť parcelu č. 78 v celosti, aj keď vo vzťahu k osvedčeniu vydržania bola spísaná notárska zápisnica, čím utrpela na svojich právach. Posledným dôvodom bola skutočnosť, že žalovaní nemohli nadobudnúť kúpnou zmluvou vlastnícke právo od G. E., nakoľko tento nebol nikdy ich vlastníkom. Súd uvádza, že správanie žalovaných voči osobe žalobcu vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe nemá žiadnu relevanciu. Iba samotná skutočnosť, že sa žalovaní správajú nevhodne, nemôže

byť dôvodom neplatnosti (absolútnej) kúpnej zmluvy. Na ochranu žalobkyne pred nevhodným správaním iných osôb slúžia iné prostriedky právnej ochrany (napr. priestupkové, trestné a pod.). K druhému dôvodu uvádzanému žalobkyňou, t.j. že bez skoršieho prevodu nehnuteľnosti v prospech žalovaných, by došlo k zápisu žalobkyne ako výlučnej vlastníčky parcely č. 78, súd konštatuje, že toto tvrdenie žalobkyňa nijakým spôsobom neosvedčila ani nepreukázala. K naliehavému právnemu záujmu na podanej žalobe na výslovnú otázku súdu ako by vyhovením žalobe žalobkyne došlo k zmene jej právneho postavenia, splnomocnený zástupca žalobkyne uviedol, že táto by bola zapísaná na liste vlastníctva ako vlastníčka parcely KN C č. 78, a to titulom osvedčenia o vydržaní z roku 2007. Existenciu takejto listiny a predovšetkým zákonné splnenie podmienok vydržania žalobkyňa nepreukázala, a to ani len predložením uvádzanej notárskej zápisnice. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa súdu predložila iba Doložku o oprave notárskej zápisnice zo dňa 23.10.2013 N 336/2013 (č.l. 75), z ktorej vyplýva, že vyhlásenie žalobkyne o vydržaní sa týka nehnuteľnosti: parcela KN č. 94/4, 94/5 a 78 – a to iba v parcele č. 78 iba v podiele 1-ica. Splnomocnený zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že prevod vlastníckeho práva v prospech žalovaných kataster zapísal z dôvodu, že išlo o skorší návrh. Na otázku súdu či nedošlo k zápisu duplicity vlastníctva, uviedol, že k takémuto zápisu nedošlo. U žalobkyne, ktorá uvádzala, že jej žalovaní zabránili stať sa výlučnou vlastníčkou parcely č. 78, však súd nemal preukázané žiadne skutočnosti, na základe ktorých jej malo svedčať vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Z vyjadrení žalobkyne vyplynulo, že jej nikdy nesvedčal zápis vlastníckeho práva k predmetnej parcele v celosti. Aj z tejto skutočnosti je zrejmé, že prípadný zápis vlastníckeho práva v prospech žalobkyne by musel byť predmetom osobitného súdneho konania. Súd k uvedenému konštatuje, že žalobkyňa neprodukovala ani skutkové tvrdenia a ani dôkazy vo vzťahu k dôvodnosti jej nároku na vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa nepreukázala existenciu ňou tvrdeného titulu, osvedčenia o dedičstve ani skutočností, z ktorých by dôvodnosť vydržania vyplýva. V rámci prostriedkov procesného útoku opakovane iba tvrdila, že právny predchodca žalovaných nemohol predmetné nehnuteľnosti vlastniť. Vlastníctvo nehnuteľnosti H. E. rovnako bližšie neodôvodnila, iba uviedla, že tieto nemohol nadobudnúť od otca B. E., ale boli predmetom dedenia po H. E.. Nepredložila identifikáciu nehnuteľnosti vo vzťahu k tvrdeniu, že tieto nehnuteľnosti neboli predmetom dedičstva a na preukázanie svojich tvrdení nenavrhla žiaden dôkaz.

21. S ohľadom na skutočnosť, že na podanej žalobe nie je naliehavý právny záujem, t.j. žalobkyňa nezvolila vhodný procesný nástroj na uplatnenie svojich práv, súd žalobu zamietol a za nedôvodné a nehospodárne považoval aj žalobkyňou navrhnuté znalecké dokazovanie na účely posúdenia pravosti podpisu žalovaného v rade 1/ na kúpnej zmluve zo dňa 10.10.2013. Nad rámec uvedeného súd považuje za podstatné zdôrazniť, že žalobkyňa vo svojich podaniach uvádza osoby bez bližšej identifikácie, ako „pán G.“ , „pán B.“, pričom súdu nie je zrejmé, o aké osoby ide a v akom vzťahu sú k žalobkyni či žalovaným v rade 1/ a 2/. Z lustrácie v Registri obyvateľov mal súd za preukázané, že žalobkyňa je právnou nástupkyňou K. I. a L. I. (rodičia). Žalovaný v rade 1/ C. E. je právnym nástupcom G. E. (nar. X.X.XXXX, ktorý kúpnou zmluvou previedol nehnuteľnosti v prospech žalovaných) a L. E.. G. E. je synom B. E. (po ktorom prebehlo dedičské konanie D 1044/78) a H. E. (po ktorej prebehlo dedičské konanie ). Súd má za to, že z uvedených skutočnosti a listinných dôkazov vyplýva právne nástupníctvo u žalovaných v rade 1/ a 2/, aj keď súd nemal dostatočne nezameniteľne stotožnené nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy v roku 2013 a tých, ktoré boli prededené v dedičských konaniach.

22. Súd má za to, že v zmysle konštantnej judikatúry žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je vo všeobecnosti neprípustnou žalobou, preto pokiaľ žalobkyňa v konaní tvrdila, že je výlučnou vlastníčkou parcely č. 78, mala tak podať žalobu o určenie vlastníckeho práva vo vzťahu ku konkrétnej nehnuteľnosti, pričom súd by ako predbežnú otázku posudzoval (absolútnu) neplatnosť kúpnej zmluvy. Vyhovením žalobe o neplatnosť kúpnej zmluvy by totiž nedošlo k vyriešeniu otázky jej vlastníctva (iba k jednej) parcele, nakoľko žalobkyňa nikdy nebola v katastri nehnuteľnosti evidovaná ako jej vlastník. Ňou tvrdená a súdu nepreukázaná notárska zápisnica o osvedčení vydržania vlastníckeho práva pravdepodobne nebola spôsobilým titulom na jej zápis do katastra nehnuteľnosti, keďže kataster jej vklad nepovolil, prípadne nevyznačil duplicitu vlastníctva. Preto argumentácia žalobkyne vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu na podanej žalobe jednoznačne neobstojí.

23. Súd v závere uvádza, že argumentáciou žalobkyne o pravosti či nepravosti podpisu žalovaného v rade 1/ na predmetnej kúpnej zmluve sa súd nezaoberal, nakoľko táto z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu nebola pre rozhodnutie o žalobe rozhodujúca a podstatná. S ohľadom na zásadu hospodárnosti konania tak súd návrh na znalecké dokazovanie k pravosti podpisu žalovaného v rade

1/ zamietol. Z opatrnosti súd ešte uvádza, že ani z obsahu žaloby (napriek tomu, že súd nie je viazaný výslovným znením žalobného návrhu) nevyplýva, čoho sa skutočne žalobkyňa domáha. V tomto smere súd vyzval na doplnenie skutkových tvrdení zástupcu žalobkyne, ktorý na otázku súdu výslovne uviedol, že cieľom žalobkyne je určenie neplatnosti celej kúpnej zmluvy z 10.10.2013, čím dostatočne formuloval, čoho sa v konaní domáha. Vo svojich vyjadreniach žalobkyňa uvádza, že prevodom spoluvlastníckeho podielu žalovaných jej bolo znemožnené vydržanie predmetných nehnuteľnosti (konkrétne parcely č. 78), no sama výslovne neuvádza, kto a na základe akého právneho titulu by mal byť vlastníkom. Súd má za to, že úlohou súdu je porozumieť žalobe, nie dotvárať žalobu. Obdobne Ústavný súd už opakovane judikoval, že úlohou najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho je pokúsiť sa autenticky porozumieť dovolateľovi – jeho textu ako celku, ale na druhej strane nemožno dotvárať vec na úkor procesnej protistrany. Ide o dialóg, ale nie o právnu pomoc (, , ). Súd má za to, že uvedené je nutné aplikovať aj v prípade prejednávanej veci, kedy žalobkyňa výslovne žiadala určenie neplatnosti celej kúpnej zmluvy.

24. S ohľadom na kontext prejednávanej veci, osobitné skúmanie naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe, súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je správnym procesným nástrojom na uplatňovanie jej nárokov, nakoľko ani prípadné vyhovenie žalobe by neviedlo k odstráneniu žalobkyňou tvrdeného protiprávneho stavu a muselo by dôjsť k ďalšiemu konaniu. Navyše, žalobkyňa výslovne uviedla, že jej cieľom je dosiahnuť zápis jej vlastníckeho práva k parcele č. 78, pričom predmetom napádanej kúpnej zmluvy sú viaceré nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým žalobkyňa neprodukovala žiadne dôvody opodstatňujúce naliehavý právny záujem na podanej žaloby. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol. 25. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Súd tak s poukazom na cit. ust. v spojení s rozhodol o nároku na náhradu trov konania, pričom vychádzal zo zásady úspechu v spore. Žalovaní v rade 1/ a 2/ boli v celom rozsahu úspešnou stranou sporu, a tak im súd priznal proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

.

Poučenie:

2

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia