Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/20/2023

Identifikačné číslo spisu: 5119208941 Dátum vydania rozhodnutia: 30.09.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Lubor Šebo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:5119208941.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Z. Y., narodenej XX. I. XXXX, F., W. XXXX/XX, právne zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Kováčom, Žilina, Sládkovičova 9/9, proti žalovanej Z. H., narodenej XX. N. XXXX, F., F. cesta XXXX/X, právne zastúpenej Advokátkou kanceláriou Stehura & partners, v.o.s., Čadca, Fraňa Kráľa 2080, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 25. augusta 2022 sp. zn.

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 25. augusta 2022, sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Žilina z 19. augusta 2021 č. k. -188 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj ,,súd prvej inštancie") rozsudkom z 19. augusta 2021 č. k. - 188 určil, že jednostranný právny úkon žalovanej zo dňa 09. 04. 2019 - odstúpenie od kúpnej zmluvy bližšie špecifikovaný vo výrokovej časti rozhodnutia, je neplatný, zároveň určil, že jednostranný právny úkon žalovanej zo dňa 23. 05. 2019 - odstúpenie od kúpnej zmluvy bližšie špecifikovaný vo výrokovej časti rozhodnutia, je neplatný (výrok II.) a žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). 1.1. Predmetom sporu bolo určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorili dňa 21. marca 2019 žalobkyňa v postavení kupujúcej a žalovaná v postavení predávajúcej, pričom predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach a podielu na pozemku zastavenému bytovým domom na žalobkyňu. Súd prvej inštancie uviedol, že z pohľadu prípustnosti takejto žaloby sa jednalo o žalobu podľa a teda žalobkyňu zaťažovala povinnosť preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V danej spojitosti dospel k záveru, že v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovanou doručeného katastru a aj žalobkyni existovala spornosť, v dôsledku ktorej bolo právne postavenie žalobkyne k predmetu kúpy neisté. Podaná žaloba teda predstavovala účinný procesný

nástroj ochrany práva žalobkyne, ktorá sa domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva, ktoré mala nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy. Za nedovolenú totiž možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov, ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná i iná žaloba. Podaná žaloba je teda procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši, nakoľko odstraňuje neistotu vo vzťahu sporových/zmluvných strán a vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie. 1.2. Pokiaľ následne išlo o jednotlivé dôvody ne/platnosti odstúpenia (žalovanej) od kúpnej zmluvy, súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní neboli tvrdené a ani nevyšli najavo žiadne skutočnosti resp. dôvody, ktoré by mali za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy v zmysle ust. a nasl. . Následne teda pristúpil k posúdeniu platnosti samotného odstúpenia od zmluvy, ktoré urobila žalovaná podaniami zo dňa 09. 04. 2019 a z 23. 05. 2019. 1.3. Prvé odstúpenie od zmluvy bolo adresované Okresnému úradu Žilina, katastrálnemu odboru, pričom ako dôvod odstúpenia od zmluvy uviedla žalovaná podanie trestného oznámenia na sprostredkovateľa kúpy p. I. Q., ktorý mal od nej v troch platbách vymôcť peniaze bez svedka v aute v hodnote 17.550 eur pod zámienkou kúpy nového bytu. Odstúpenie od zmluvy zo dňa 23. 05. 2019 adresované žalobkyni ako predávajúcej opierala žalovaná o skutočnosť, že sa stala obeťou podvodného konania a celá kúpna cena nebola zaplatená na jej účet poukazujúc na ust. a čl. VI. ods. 4 kúpnej zmluvy. Podľa od zmluvy môže odstúpiť účastník, len ak je to v zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. V tomto prípade odstúpenie od zmluvy bolo dohodnuté v čl. VI. ods. 4 Kúpnej zmluvy a to v prospech predávajúceho - čiže žalovanej pre prípad, že kúpna cena alebo jej časť nebude kupujúcim zaplatená riadne a včas podľa predchádzajúcich odsekov kúpnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania však mal súd prvej inštancie preukázané, že tento dôvod odstúpenia od kúpnej zmluvy nie je daný. Žalovaná síce tvrdí, že celú kúpnu cenu jej žalobkyňa nevyplatila, z dokladov o realizovaní platieb žalobkyňou však bolo preukázané, že žalobkyňa kúpnu cenu vyplatila presne v lehotách a na účty uvádzané ako platobné miesta v kúpnej zmluve. O uvedenej skutočnosti žalovaná tiež vydala Čestné prehlásenie zo dňa 02. 04. 2019, a to po uhradení poslednej časti kúpnej ceny a prehlásila v ňom, že celá kúpna cena za predaj bytu jej bola uhradená a na základe toho sa zaväzuje odovzdať nehnuteľnosť podľa čl. VII kúpnej zmluvy, pričom podpis žalovanej na čestnom prehlásení je úradne osvedčený. Navyše dňa 20. 03. 2019 žalovaná podpísala čestné prehlásenie, že plne súhlasí s úhradou Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 20. 03. 2019 medzi ňou a p. Q. ako veriteľom z kúpnej ceny za jej nehnuteľnosť. Na základe toho dobrovoľne a vedome uviedla číslo účtu aj dlžnú sumu do kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20. 03. 2019. V konaní nebolo preukázané, ani tvrdené, že by žalovaná bola k vydaniu čestného prehlásenia donútená. Žalovaná teda nepreukázala existenciu ňou tvrdeného dôvodu pre odstúpenie od kúpnej zmluvy. Dodal, že vzájomné vzťahy žalovanej a p. Q. nemôžu mať vplyv na právne postavenie žalobkyne, ktorá v dobrej viere a podľa dojednaných ustanovení kúpnej zmluvy o kúpnej cene túto zaplatila na účty uvedené v kúpnej zmluve, ktorá bola oboma zmluvnými stranami (v prípade žalovanej ako predávajúcej aj úradne osvedčeným podpisom) podpísaná. 1.4. Zákonným dôvodom odstúpenia od zmluvy môže byť ( ) uzatvorenie zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Žalovaná v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Hoci mala dlhy a finančné problémy, ani uvedené okolnosti ju nemohli obmedziť natoľko, že by nebola schopná reálne uvažovať či kúpnu zmluvu uzatvoriť alebo nie (rozhodnutie NS ČR sp. zn. ). Navyše iniciatíva predať byt vzišla z jej strany, žalobkyňa iba reagovala na ponuku realitnej kancelárie, ktorá nehnuteľnosť predávala. Rovnako zo zmluvy nevyplynulo, že by bola uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok - nešlo o evidentný nepomer pri dojednaní vzájomných plnení, neobsahuje žiadne iné značne nevýhodné podmienky alebo ďalšie podmienky v neprospech žalovanej. Cena dohodnutá za byt nebola neprimeraná, nešlo o cenu neprimerane nízku. Nemožno sa podľa súdu prvej inštancie stotožniť ani s argumentáciou žalovanej strany, že v tomto prípade by malo mať prednosť právo žalovanej na obydlie pred majetkovým právom žalobkyne. Žalobkyňa totiž nemôže byť z nečestného konania inej osoby postihnutá ujmou na svojich právach. Žalobkyňa riadne vyplatila kúpnu cenu za byt, ktorý doposiaľ nenadobudla do svojho vlastníctva a sama musí riešiť náhradné bývanie a vynakladať ďalšie prostriedky na nájomné. Tak ako žalobkyňa, aj žalovaná si môže riešiť bývanie formou nájmu, a rovnako nemôže mať vplyv na postavenie žalobkyne skutočnosť, že tretia osoba údajne

žalovanú podviedla a údajným konaním od nej vylákala peniaze, ktoré jej vyplatila žalobkyňa.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ,,odvolací súd") na odvolanie žalovanej rozsudkom z 25. augusta 2022 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (výrok I.) a žalobkyni priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania (výrok II.). 2.1. Odvolací súd poukázal na to, že pokiaľ išlo o námietku žalovanej v podobe (ne)prípustnosti určovacej žaloby, stotožnil sa s úvahami súdu prvej inštancie o vhodnosti žalobkyňou zvoleného procesného prostriedku. Svojou povahou tendenčná a formalistická argumentácia (popierajúca fakt, že nenastali vecno-právne účinky kúpnej zmluvy) žalovanej vo vzťahu k demonštratívnemu výpočtu "druhov" žalôb ( ) totiž jednak popiera praktický dopad/účinok zvolenej žaloby na právne postavenie žalobkyne, keď umožnenie zavkladovania prevodu vlastníckeho práva (ako následok vyhovenia takejto žalobe) reálne odstraňuje stav právnej neistoty (čo práve je naplnením požiadavky prípustnosti žaloby vo všeobecnosti) a súčasne nereflektuje ani relevantné doktrinálne úvahy. Princíp preventívneho charakteru určovacej žaloby nie je možné absolutizovať, za špecifických okolností, osobitne v prípade určovacích žalôb, kde cieľom je dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom registri (ako je tomu v konečnom dôsledku i v súdenej veci, kde predostretá žaloba smeruje k umožneniu zavkladovania vlastníckeho práva žalobkyne) sa predmetný princíp nemusí vždy uplatniť. Konštatované závery nachádzajú oporu aj v skutočnosti, že žalobkyňou zvolený/navrhnutý petit doslovne kopíruje odôvodnenie/poučenie obsiahnuté v uznesení Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor č.k. D. zo dňa 01. 08. 2019, ktorým označený úrad žalobkyňu vyzval (práve) na podanie žaloby (na súd) o neplatnosť odstúpenia od zmluvy. 2.2. Čo sa týkalo tvrdenia žalovanej, že dôvodom odstúpenia od zmluvy má byť nevyplatenie celej dohodnutej kúpnej ceny v zmysle dojednania (čl. VI. ods. 4 kúpnej zmluvy) o tom, že „ak cena alebo jej časť nebude kupujúcim zaplatená riadne a včas podľa predchádzajúcich odsekov kúpnej zmluvy", v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa celú sumu uhradila striktne v zmysle zmluvnými stranami dojednaného písomného konsenzu (t. j. v lehotách a na účty uvádzané ako platobné miesta v kúpnej zmluve). Využitie tohto (zmluvou umožneného) dôvodu odstúpenia od zmluvy bolo preto vylúčené. Pokiaľ by mal byť naplnený zákonný dôvod odstúpenia od zmluvy, t. j. jej uzavretie v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok ( ), určujúcim bol záver súdu prvej inštancie, že v konaní neboli zistené žiadne okolnosti objektivizujúce takýto záver. Žalovaná sama iniciovala predaj bytu, oslovila realitnú kanceláriu na odporúčanie svojej známej, kúpna cena nebola neprimeraná, zmluva neobsahuje žiadne „neštandardné" dojednanie zakladajúce/spôsobujúce nevýhodnosť a úhrada časti kúpnej ceny (8.000 eur z celkových 40.000 eur) na iný účet sa týka výlučne jej vzťahu s p. Q., vo vzťahu ku ktorému navyše z vykonaného dokazovania vyplynulo to, že medzi žalovanou a majiteľom realitnej kancelárie došlo k pôžičke sumy 8.000 eur a žalovaná podpísala čestné prehlásenie, že časť kúpnej ceny bude vyplatená p. Q., voči ktorému má dlh. Nad rámec bolo možné preto doplniť, že skutočným právnym základom nároku žalovanej (na vyplatenie sumy 8.000 eur) sa javí (nie kúpna zmluva uzavretá so žalobkyňou, ale naznačený (právny) vzťah žalovanej s p. Q. - vo vzťahu ku ktorému žalovaná pripustila, že si požičala finančné prostriedky, avšak len 350 eur, ktorý však nie je predmetom tohto súdneho konania.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej len ,,dovolateľka") dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovala z . Dovolateľka žiadala, aby najvyšší súd rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 3.1. Nesprávne právne posúdenie v zmysle dovolacieho dôvodu žalovaná videla pri riešení otázky ,,Či súd môže podľa vyhovieť žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktoré nevyplýva z osobitného predpisu?" Odvolací súd založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že v danom prípade išlo o žalobu podľa , teda o žalobu o určenie či tu právo je alebo nie je a žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Nesprávnosť tohto posúdenia dovolateľka videla v tom, že je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou reprezentovanou rozhodnutiami sp. zn. , , z ktorých vyplýva, že podľa nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu a žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy ako žaloba o určenie právnej skutočnosti podľa nevyplýva zo žiadneho osobitného

predpisu a preto jej nie je možné od účinnosti vyhovieť.

4. Žalobkyňa sa vo vyjadrení k dovolaniu nestotožnila s dovolacou argumentáciou žalovanej a navrhla dovolaciemu súdu dovolanie ako neprípustné odmietnuť a žalobkyni priznať nárok na náhradu trov v dovolacom konaní.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie bolo podané včas ( ) a to oprávneným subjektom ( ) zastúpeným podľa bez nariadenia pojednávania ( ) skúmal či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti, pričom zistil, že dovolanie je prípustné a zároveň aj dôvodné.

Dovolanie podľa

6. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

7 . Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska , musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad , , , Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Otázka relevantná v zmysle musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). Sama polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v . Ak teda procesná strana v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z , nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach (ktorú otázku a ktorú rozhodovaciu prax mal dovolateľ na mysli); v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo byť neefektívne a nedosahujúce zákonom určený cieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky preto nemôže najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd.

8. Žalovaná si splnila povinnosť uplatnený dovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie veci) vymedziť zákonom ustanoveným spôsobom, teda uvedením právneho posúdenia považovaného ňou za nesprávne, ako i toho, v čom podľa nej spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia veci ( ) a upriamila pozornosť na tú právnu otázku, na vyriešení ktorej odvolací súd založil svoje rozhodnutie spôsobom vlastného rozvedenia podľa nej zásadného právneho problému, čerpajúc pritom z úvah odvolacieho súdu, ktorou otázkou v skutočnosti je otázka týkajúca sa (ne)prípustnosti určovacej žaloby pri odstúpení od zmluvy, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. , .

9. Samo tvrdenie, že odvolací súd sa riešením určitej právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ešte nezakladá prípustnosť dovolania podľa ; relevantným je až zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k dovolateľom tvrdenému odklonu skutočne došlo. Dovolací súd preto pristúpil k posúdeniu, či je opodstatnená argumentácia dovolateľky o odklone odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

10. Rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. , na ktoré dovolateľka poukázala, odkazuje na to, že ,,Novú právnu úpravu prípustnosti žalôb podľa je potrebné v zmysle aplikovať aj na konania začaté a neskončené predo dňom nadobudnutia účinnosti , ak nie je v

uvedené inak (napr. v ust. ). Oproti pôvodnej právnej úprave v rozlišuje žaloby na určenie práva ( ) a žaloby na určenie právnej skutočnosti ( ). U žalôb na určenie práva nová právna úprava zotrvala na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (s výnimkou, ak tento naliehavý záujem vyplýva z osobitného predpisu). U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu."

11. Rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. odkázalo na to, že ,,právnu otázku nastolenú dovolateľom - žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy ako žaloba o určenie právnej skutočnosti podľa nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu a preto jej nie je možné od účinnosti vyhovieť, možno pokladať za vyriešenú uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. , sp. zn. a , teda ešte pred vydaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu so záverom, že „ a/ „novú právnu úpravu v je potrebné v zmysle aplikovať aj na konania začaté a neskončené predo dňom nadobudnutia účinnosti ., ak nie je v uvedené inak. Oproti pôvodnej právnej úprave v rozlišuje žaloby na určenie práva ( a žaloby na určenie právnej skutočnosti ( . U žalôb na určenie práva nová právna úprava zotrvala na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (s výnimkou ak tento naliehavý záujem vyplýva z osobitného predpisu). U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu."

12. Z predmetných rozhodnutí najvyššieho súdu je potom možné vyvodiť, že za účinnosti nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu, pričom žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Predmetné rozhodnutia zároveň odkázali na to, že iná situácia nastáva v prípade, ak žaloba bola podaná ešte za účinnosti , v takom prípade by súdy posudzovali v zmysle účinky . V prejednávanom spore však žaloba bola doručená na súd prvej inštancie dňa 08. 08. 2019 (už za účinnosti , ktorý takéto žaloby nepripúšťa). Postup súdu prvej inštancie, ktorý v konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy vyhovel tejto žalobe, nemožno na základe vyššie uvedeného považovať za súladný so základnými princípmi . Vzhľadom na to, že tento nedostatok nebol napravený ani v odvolacom konaní, rovnakou vadou trpí aj toto odvolacie konanie. Prípustnosť podanej žaloby nemožno podľa dovolacieho súdu vyvodiť ani zo skutočnosti, že na podanie žaloby žalobkyňu odkázal okresný úrad, katastrálny odbor. Podľa názoru dovolacieho súdu nie je účastník katastrálneho konania a ani súd ( ) viazaný prípadnou formuláciou obsahu do úvahy prichádzajúcej žaloby zo strany okresného úradu po prerušení konania; výber konkrétnej žaloby ( ) bol preto aj v tomto prípade na žalobkyni.

13. Pokiaľ súdy nižšej inštancie skúmali naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení považuje dovolací súd za potrebné vo všeobecnosti uviesť, že súdna prax prijatá k právnej úprave v znení účinnom do 30. 06. 2016 vo všeobecnosti pripúšťala podanie návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu (ako právnej skutočnosti) za podmienky existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení (a to napriek tomu, že ustanovenie v znení účinnom do 30. 06. 2016 výslovne pripúšťalo len návrh „na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je", nepočítalo však s určením právnej skutočnosti); účinný od 01. 07. 2016 žalobu o určenie právnej skutočnosti (ktorou je aj žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu) síce výslovne pripúšťa, avšak výlučne v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu ( ); súdna prax po nadobudnutí účinnosti nového procesného predpisu síce pripustila skúmanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v prípade skôr začatých konaní o určení neplatnosti právneho úkonu, v prípade žalôb na určenie neplatnosti právneho úkonu podaných po 01. 07. 2016 je však v tomto smere prípustný len postup podľa .

14. Aj keď v nadväznosti na ustanovenie ponechal zákonodarca „najmä" ako vyjadrenie neuzavretého okruhu prípustných žalôb v civilnom sporovom konaní, podľa dovolacieho súdu nie je dôvod pripustiť inú žalobu než uvedenú v ustanovení , pokiaľ ide o nárok, ktorý možno pred súdom uplatniť žalobou výslovne uvedenou v predmetnom ustanovení (z hľadiska prejednávaného sporu mohla žalobkyňa svoj nárok uplatniť žalobou na určenie (ne)existencie práva žalovanej na odstúpenie od zmluvy podľa za predpokladu preukázania existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, prípadne do úvahy prichádzala aj žaloba na splnenie povinnosti žalovanej previesť vlastnícke právo k bytu v zmysle kúpnej zmluvy podľa , ktorú obligačnú povinnosť žalovaná spochybnila práve vykonaním odstúpenia od zmluvy, pričom v obidvoch prípadoch by súd ako prejudiciálnu otázku skúmal platnosť sporných odstúpení od zmluvy). Len pre úplnosť dovolací súd udáva, že do úvahy neprichádza žaloba o určenie vlastníckeho práva k bytu podľa , pretože aj v prípade existencie platnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva (kúpnej zmluvy) ako titulu pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nemôže súdne rozhodnutie nahradiť zákonný spôsob (modus) nadobudnutia vlastníckeho práva podľa , ktorým je len rozhodnutie okresného úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ( , a v spojení s ).

15. V zmysle vyššie uvedeného právneho názoru dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a zároveň dôvodné, a teda je potrebné napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušiť ( ) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie ( ).

16. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu ( ). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania ( ).

17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.