Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoCsp/16/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v spore žalobcu: XXX.bank, a.s., so sídlom R. nábrežie 4, XXX XX Q., I.: XX XXX XXX, právne zastúpeného: P. & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: F. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, XXX XX Q., prechodne bytom P. XX/XX, XXX XX Q., o zaplatenie 4.592,65 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. -154 zo dňa 11.4.2025, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku II., ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku III. o trovách konania.

Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 4.434,44 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.434,44 Eur od 22.03.2023 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93,12 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 16.02.2022 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere - digitálna pôžička č. XXXXXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške X.XXX,XX Eur, ktorý sa dlžník zaviazal splatiť v 96 mesačných splátkach a to prvých 95 splátok po 62,84 Eur a posledná splátka po 62,28 Eur. Keďže žalovaná poskytnutý úver riadne a včas nesplácala, žalobca výzvou zo dňa 21.02.2023 vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy a následne ku dňu 20.03.2023 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

3. Predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže veriteľ ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu s dlžníčkou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom. Na predmetnú zmluvu je preto potrebné aplikovať príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v , zároveň je potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo, predovšetkým o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a to v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

4. Veriteľ bol podľa povinný pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť dlžníka splácať spotrebiteľský úver. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal dodržanie postupu podľa

pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere s dlžníkom. Žalobca reagoval na výzvu súdu ohľadne skúmania bonity dlžníka, avšak nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal dodržanie postupu podľa citovaného zákona. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že veriteľ zisťoval príjem dlžníka, keď tento v žiadosti o úver deklaroval príjem zo zamestnania vo výške 900,00 Eur mesačne, pričom tento si overoval dopytom v Sociálnej poisťovni. Žalobca zisťoval úverovú zaťaženosť dlžníka v úverovom registri, avšak zákonodarca uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, čo znamená povinnosť zistiť nielen jeho príjem, ale aj pravidelné výdavky.

5. Skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je podľa súdu dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať o súkromné pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Veriteľ dôsledne neskúmal výdavky spotrebiteľa na zabezpečenie základných životných potrieb, pričom ak v zmluve uvádza mobilné číslo spotrebiteľa, tak minimálne náklad s jeho používaním má, rovnako tak žije v dome/byte, tzn. že sa minimálne musí podieľať na nákladoch spojených s užívaním nehnuteľnosti a taktiež musí z niečoho žiť, teda mať výdavky na stravovanie, ošatenie, čo veriteľ vôbec neskúmal. Podľa Opatrenia NBS č. 10/2017 sa výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa určuje najmenej vo výške sumy životného minima spotrebiteľa, avšak uvedené ustanovenie nezbavuje povinnosti veriteľa v zmysle zisťovať reálne náklady spotrebiteľa na zabezpečenie základných životných potrieb. Iba v prípade, ak by veriteľom zistené reálne náklady spotrebiteľa na zabezpečenia základných životných potrieb boli nižšie ako suma životného minima, tak pri výpočte ukazovateľa schopnosti splácať úver musí vychádzať zo sumy životného minima a nie z reálne zistených nákladov. Veriteľ je však v každom prípade povinný zisťovať reálne náklady spotrebiteľa, čo v danom prípade žalobca nepreukázal.

6. Žalobca nepredložil potrebné dôkazy, ktorými by preukázal, že ako veriteľ pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovanou skúmal riadne jej schopnosť splácať spotrebiteľský úver v zmysle . Veriteľ hrubo porušil svoju povinnosť podľa , keďže nepredložil žiadne dôkazy, aby schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver posudzoval s prihliadnutím k jej pravidelným mesačným výdavkom. Uvedené má za následok, že poskytnutý úver je bez úrokov a poplatkov v zmysle druhá veta . Keďže poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd priznal žalobcovi iba sumu 4.434,44 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 5.000,00 Eur a výškou splátok vykonaných žalovanou do dňa podania žaloby vo výške 565,56 Eur. Žalobca ďalej žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.592,65 Eur od 22.03.2023 do zaplatenia a v sume 402,64 Eur. Súd postupom podľa priznal žalobcovi požadovaný úrok z omeškania vo výške 8 % ročne, avšak iba z priznanej istiny vo výške 4.434,44 Eur od 22.03.2023 do zaplatenia a žalobu v časti o zaplatenie úveru v sume 158,21 Eur (čo predstavuje rozdiel medzi uplatnenou sumou vo výške 4.592,65 Eur a priznanou sumou 4.434,44 Eur), úroku vo výške 873,87 Eur a úroku z omeškania nad priznanú časť, zamietol, vrátane uplatnených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 36,- Eur, ktorých vynaloženie žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal.

7. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa . Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 4.592,65 Eur, pričom úspech mal v časti o zaplatenie 4.434,44 Eur, t.j. v rozsahu 96,56 % a neúspech v rozsahu 3,44 % (158,21 Eur). Preto súd priznal úspešnejšiemu žalobcovi voči žalovanej nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 93,12 % (96,56 % - 3,44 %).

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie čo do výroku II., ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a výroku III. čo do trov konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (/ ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci (/ ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (/ ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (/ ).

10. Namietal, že žalovaná bola počas celého konania pasívna. Proti uplatnenému nároku nevzniesla žiadnu námietku. Súd napriek tomu žalobu v časti zamietol pre údajné pochybenie žalobcu pri skúmaní bonity. Procesný postup súdu popiera . V civilnom sporovom konaní majú povinnosť tvrdiť a preukazovať svoje tvrdenia sporové strany. Úlohou súdov nie je ani v spotrebiteľských sporoch aktívne „vyhľadávať“ chybu v ustanoveniach zmluvy alebo v postupe zmluvných strán, ale poskytovať objektívnu súdnu ochranu. Opačný prístup narúša postavenie sudcu ako nestranného arbitra a posúva ho smerom k jednej zo sporových strán. Spotrebiteľ je v rámci civilného sporového konania osobitne chránený prostredníctvom špecifických ustanovení, ktoré sú na to určené ( a nasl. ). Procesná rovnováha je zabezpečená týmito osobitnými ustanoveniami o sporoch s ochranou slabšej strany, čo korešponduje so znením . Žiadne zákonné ustanovenie neumožňuje súdu rozporovať namiesto spotrebiteľa nesporné tvrdenia žalobcu. Žalobca zároveň nie je povinný svoje nesporné skutkové tvrdenia dodatočne preukazovať. Žalobca teda nie je povinný sám preukazovať zákonnosť jeho postupu pri skúmaní bonity spotrebiteľa. Je povinnosťou spotrebiteľa, aby relevantne spochybnil, že žalobca nepostupoval v zmysle zákona. Ak súd bez námietky spotrebiteľa žalobu zamietne z dôvodu, že identifikoval pochybenie na strane veriteľa, výrazne narúša princíp rovnosti sporových strán a kontradiktórnosť sporového konania, ktoré tvoria jeho fundamentálnu podstatu (čo platí aj v spotrebiteľských sporoch).

11. Súd prvej inštancie vytkol žalobcovi, že neskúmal reálne výdavky žalovanej na zabezpečenie základných životných potrieb. Pokiaľ súd považoval za dôležité pre rozhodnutie vo veci to, či žalobca zohľadnil výdavky žalovanej na zabezpečenie základných životných potrieb, resp. či postupoval podľa opatrenia NBS, mal žalobcu pred vydaním rozsudku vyzvať a umožniť mu vyjadriť sa k tejto skutočnosti. Žalobca, v postavení bankového subjektu, pred poskytnutím každého úveru realizuje výpočet limitu ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať úver podľa opatrenia NBS, v ktorom sú zohľadnené aj náklady spotrebiteľa na zabezpečenie základných životných potrieb [viac č. II písm. B) odvolania]. Vzhľadom na pasivitu žalovanej sa však daná skutočnosť objektívne nejavila ako významná pre rozhodnutie. Výpočet limitu ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať úver podľa opatrenia NBS je rozsiahlym, komplexným matematickým výpočtom, ktorý žalobca nemá dôvod predkladať do konania bez námietok spotrebiteľa. Rovnako nemožno od žalobcu ad absurdum požadovať, aby bez námietky spotrebiteľa uvádzal komplexné skutkové tvrdenia a predkladal dôkazné prostriedky ku všetkým ostatným povinnostiam, ktoré mu vyplývajú z príslušných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.

12. Žalobca pred poskytnutím úveru skúmal bonitu žalovanej v súlade so ZoSÚ. Pred uzavretím zmluvy o úvere sa žalovaná obrátila na žalobcu so žiadosťou o úver, v ktorej uviedla základné informácie potrebné na posúdenie jej bonity, najmä: výška čistého príjmu (900,- EUR), rodinný stav (rozvedená), bývanie (s rodičmi), vzdelanie (stredoškolské). Na výslovnú otázku žalobcu neuviedla, že by mala vyživované deti. V súlade s § 7 ods. 2 ZoSÚ pritom bola povinná uviesť žalobcovi úplné, presné a pravdivé údaje. Žalobca tieto informácie preveroval vyžiadaním si údajov z príslušných registrov a databáz. Existenciu pracovného pomeru a výšku príjmu žalovanej overil v Sociálnej poisťovni a akceptoval príjem žalovanej vo výške 744,- EUR. Súčasne overil úverovú zaťaženosť žalovanej v Spoločnom registri bankových informácií (SRBI). Podľa dát zo SRBI mala žalovaná v čase poskytnutia úveru jeden iný aktívny úver, v zostávajúcej nesplatenej výške 1.555,- EUR, ktorý mesačne splácala sumou 53,- EUR. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že povinnosťou veriteľa je skúmať bežné mesačné výdavky spotrebiteľa súvisiace s jeho domácnosťou. Daný záver nie je správny a nevyplýva zo zákona. ZoSÚ neukladá veriteľovi povinnosť zisťovať a preverovať každodenné výdavky spotrebiteľa (na stravu, energie a pod.). Veriteľ ani objektívne nemá prostriedky na preverenie takýchto výdavkov. Ako súkromný subjekt bez verejno-mocenských oprávnení má obmedzený prístup k databázam dodávateľov služieb a energií a nedisponuje ani právomocou dopytovať sa týchto subjektov akékoľvek otázky týkajúce sa ich klientov. Domnelá povinnosť preverovať výdavky spotrebiteľa tak veriteľovi nielenže nevyplýva zo zákona, ale možnosť jej splnenia je čisto iluzórna.

13. Vo vzťahu k nákladom na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť („výdavkom“), posledná veta § 7 ods. 27 ZoSÚ upresňuje, že majú byť skúmané s ohľadom na životné minimum a príjem spotrebiteľa. Z dôkazných prostriedkov

predložených žalobcom v priebehu prvoinštančného konania vyplýva, že: overený čistý príjem žalovanej predstavoval 744,- EUR, overené výdavky žalovanej na iné úvery predstavovali mesačne 53,- EUR, mesačná splátka úveru od žalobcu tvorila 62,84 EUR, žalovaná neuviedla, že má maloleté deti, resp. osoby, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť. Z uvedeného je zrejmé, že žalovanej po splátke úveru (62,84 EUR) a mesačnej splátke druhého záväzku (53,- EUR) zostala z jej čistého príjmu suma 628,16 EUR (744,- EUR - 53,- EUR - 62,84 EUR), čo je suma dosahujúca takmer trojnásobok životného minima, platného v čase poskytnutia úveru (218,06 EUR na plnoletú fyzickú osobu). Za daných okolností neexistuje žiadny racionálny dôvod vyžadovať od žalobcu, aby zisťoval, koľko presne žalovaná mesačne minie na stravu, oblečenie a pod. Plnoletej fyzickej osobe, ktorá nemá vyživované deti a býva u rodičov, suma 628,16 EUR mesačne jednoznačne postačuje na pokrytie základných životných potrieb a každodenných výdavkov. Pri výpočte limitu opatrenie NBS vyžaduje, aby spotrebiteľovi, vzhľadom na výšku jeho čistého mesačného príjmu, zostala po splátke úveru suma zodpovedajúca životnému minimu, navýšenému o tzv. rezervu vo výške 40 %. Suma navýšeného životného minima má spotrebiteľovi slúžiť na pokrytie každodenných výdavkov (na zabezpečenie základných životných potrieb), ktoré tým pádom nie je potrebné osobitne skúmať a preverovať. Ani v zmysle opatrenia NBS teda veriteľ nemusí zisťovať presné výdavky spotrebiteľa (čo objektívne ani nemá ako urobiť). Žalovaná jednoznačne spĺňala limit ukazovateľa schopnosti splácať spotrebiteľský úver, keďže jej po splátke úveru zostala suma dosahujúca takmer trojnásobok životného minima platného v čase poskytnutia úveru. Žalobca pri skúmaní bonity žalovanej zohľadnil všetky položky upravené v § 7 ods. 20 ZoSÚ. Postup žalobcu v žiadnom prípade nemožno vyhodnotiť ako skúmanie bonity bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ.

14. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

16. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

17. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok II. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, ako aj súvisiaci výrok III. o trovách konania.

18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

19. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre

spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

20. Súd prvej inštancie sa zaoberal skúmaním, či zo strany žalobcu došlo k náležitému skúmaniu bonity žalovanej. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „“) upravoval v povinnosť veriteľa pred uzavretím alebo zmenou spotrebiteľskej zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V prípade, ak veriteľ túto svoju zákonnú povinnosť zanedbá, zákon sankcionuje takéto konanie v zmysle nemožnosťou vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Zákon v tejto súvislosti ustanovuje tiež, že v prípade ak dôjde k hrubému porušeniu , v takom prípade zákon sankcionuje takéto konanie veriteľa bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Za hrubé porušenie povinnosti sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o rodinnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy, či registra.

21. ukladá veriteľovi pri skúmaní bonity klienta postupovať s odbornou starostlivosťou, pričom zákon neuviedol zákonnú definíciu tohto pojmu. Aj napriek absencii takejto zákonnej definície možno vychádzať z toho, že odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka a nepochybne kľúčovou je aj pri skúmaní bonity klienta využívať aj verejne dostupné informácie, ako napr. štátom zverejňované údaje o životnom minime, existenčnom minime a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ).

22. Vzhľadom na uvedené ustanovenie možno od žalobcu ako veriteľa požadovať preukázanie skúmania bonity klienta, teda v uvedenom prípade bolo na žalobcovi ako veriteľovi, aby preukázal, že si svoje povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov splnil, teda, že v uvedenom prípade bola splnená povinnosť vyplývajúca z § 7 ods. 1 ZoSÚ.

23. Žalobca v priebehu prvoinštančného konania poukazoval na to, že bonitu žalovanej overoval na základe údajov uvedených v žiadosti o spotrebiteľský úver, výpise z registra SRBI a z dopytu zo Sociálnej poisťovne. Odvolací súd poukazuje na to, že síce z predložených dôkazov vyplýva, že žalobca uskutočnil dopyt do úverového registra a do registra Sociálnej poisťovne, avšak žalobca nepreukázal kedy a či vôbec zisťoval aj ďalšie bežné výdavky žalovanej, napr. na domácnosť, stravu, atď. Žalobca tak nepreukázal, že skúmal celkovú finančnú situáciu na strane žalovanej pred poskytnutím spotrebiteľského úveru, preto nebolo možné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o dostatočnom skúmaní bonity, keďže v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno tak, ako to už uviedol súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení. Odvolaciemu súdu v tomto smere vyplýva, že žalobca ďalšie náklady a záväzky žalovanej neskúmal a podľa názoru odvolacieho súdu nepostačuje vziať do úvahy ani sumu životného minima na plnoletú osobu tak, ako to uvádzal žalobca v podanom odvolaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade každého spotrebiteľa, ktorý žiada o úver je potrebné osobitne skúmať nielen jeho príjmy, prípadné záväzky, ale aj jeho výdavky, ktoré mu môžu vzniknúť v dôsledku, či už zdravotného stavu alebo rodinnej, resp. súkromnej situácie. Keďže žalobca neskúmal výdavky žalovanej, nemohol si utvoriť ani reálny a úplný obraz o jej majetkovej situácii, a teda o tom, či bude schopná pravidelne splácať poskytnutý úver. Žalobca neskúmal všetky aspekty a okolnosti na strane žalovanej a z tvrdení žalobcu nevyplýva ani to, či si utvoril reálny obraz o majetkovej situácii žalovanej potrebnej pre posúdenie jej schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie nevyplynulo, aby žalobca mal vôbec vedomosť o nákladoch na bývanie, nákladoch na stravu, lieky, resp. iných životných nákladoch žalovanej. Teda ani v prípade výdavkov žalovanej nevyplýva, aby došlo k ich dostatočnému skúmaniu, pretože tieto neboli vôbec uvedené a ani zisťované. Z uvedených dôvodov teda možno konštatovať správny záver súdu prvej inštancie o nesplnení si povinnosti žalobcom o nepreukázaní odbornej starostlivosti posúdenia schopnosti žalovanej splácať úver. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že pre posúdenie splnenia povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1 ZoSÚ nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa.

24. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že zo dňa 12.10.2016 bol novelizovaný ZoSÚ, pričom predmetná novelizácia sa týkala aj vyššie spomínaného , kde s účinnosťou od 01.01.2017 bola okrem iného zavedená povinnosť pre veriteľov pravidelne určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Z uvedeného tak vyplýva, že s účinnosťou od 01.01.2017 došlo k sprísneniu podmienok pre posudzovanie schopnosti splácať spotrebiteľský úver spotrebiteľom, pričom zákonodarca uvedenou novelou zároveň rozšíril v dôsledky porušenia povinností o hrubé porušenie povinnosti, za ktoré sa od 01.01.2017 považuje aj porušenie novelizovaných povinností zakotvených v ZoSÚ. Z uvedeného tak vyplýva, že aj toto porušenie povinnosti má za následok sankciu spočívajúcu v bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené je tak možné stotožniť sa so záverom súdu prvej inštancie, že poskytnutý úver je postihnutý sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti, čo znamená, že žalobca má nárok len na vrátenie sumy 4.434,44 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 5.000,- Eur a výškou splátok vykonaných žalovanou do dňa podania žaloby vo výške 565,56 Eur. Žalobu v prevyšujúcej časti preto správne zamietol.

26. Žalobca v podanom odvolaní uvádzal, že žalovaná v priebehu konania nepoprela jeho tvrdenia a predložené dôkazy, preto bolo potrebné tieto považovať za nesporné skutkové tvrdenia, k čomu odvolací súd uvádza, že ani prípadná pasivita žalovanej v konaní nemôže mať automaticky za následok povinnosť súdu priznať akýkoľvek žalobcom uplatnený nárok, a to naviac ak ide o konanie, v ktorom vystupuje spotrebiteľ. Napriek skutočnosti, že žalovaná v priebehu konania výslovne nepoprela všetky skutkové tvrdenia žalobcu a osobitne sa nevyjadrila ani k ďalším žalobcom predloženým dôkazom, nemožno v konečnom dôsledku dospieť k záveru o nespornosti skutkových tvrdení žalobcu, pretože ani uvedená skutočnosť neznamená, že súd musí rozhodnúť len na základe takto tvrdených skutočností a predložených dôkazov. Samotný v prípade spotrebiteľských sporov dáva súdu možnosť vykonať aj tie dôkazy, ktoré neboli spotrebiteľom navrhnuté, a to najmä vtedy, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd môže aj bez návrhu takýto dôkaz obstarať alebo zabezpečiť, čím sa tak sleduje vyrovnanie prirodzene nevyváženého postavenia medzi sporovými stranami, t.j. medzi veriteľom a spotrebiteľom. Skutočnosť, že žalobca v konaní na súde prvej inštancie uviedol svoje tvrdenia a predložil dôkazy, nezbavila súd prvej inštancie preskúmať spotrebiteľskú zmluvu ex offo, teda či táto neobsahuje napríklad prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, splnenie zákonom stanovených podmienok pre skúmanie bonity, či postúpenie pohľadávky, atď..

27. Odvolací súd poukazuje na to, že povinnosť tvrdenia sa prejavuje ako procesná povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti daného prípadu. V prípade, že nedôjde k dodržaniu tejto povinnosti, následkom je neunesenie bremena tvrdenia v civilnom procese. Primárne by jednoznačne mali byť všetky relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v samotnej žalobe. Úlohou súdu v kontradiktórnom spore je povinnosť zisťovať skutkový stav iba v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd vyhodnotil túto odvolaciu námietku ako nedôvodnú.

28. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal tiež nedôvodné favorizovanie žalovanej ako spotrebiteľa, čím v podstate namietal porušenie zásady rovnosti sporových strán, ani táto námietka nebola dôvodná. Súd je totiž povinný v spotrebiteľských sporoch aj bez námietky strany sporu, teda aj bez popretia skutkových tvrdení skúmať ex offo okrem iného aj skutočnosť, či veriteľ pred uzavretím zmluvy posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa (por. rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zn. C-679/18, C-449/13).

29. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu žalobcu zachádzajúcu do nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

30. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

31. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd v zmysle udok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku II., ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku III. o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a priznal úspešnej žalovanej vo vzťahu k neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške odvolacích trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením postupom podľa ust. .

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).