Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Co-8-2025.pdf
PDF · 151.79 KB
Case nature
Area
Subarea
22Co/8/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Marianny Hirkovej v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX D. E., 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX D. E., obaja zastúpení: Mgr. Drahoslav Potoček, advokát, Čajakova 5, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX D. E., 2/ F. I. H., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX D. E., obaja zastúpení: JUDr. Matúš Hrib, advokát, Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, o uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva a na ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 3C/58/2023-194 zo dňa 24.10.2024 v spojení s opravným uznesením č.k. 3C/58/2023-235 zo dňa 20.01.2025 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. a III.
II. Priznáva žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozhodol, cit.: „I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti, ktorou si žalobcovia v 1. a 2. rade uplatňovali voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na skrátenie striech na všetkých svojich hospodárskych budovách, ktoré (strechy) prečnievajú na pozemok žalobcov tak, aby presah striech neprekračoval šírku (hrúbku) odkvapového žľabu, presahujúcich maximálne 15 cm do pozemku žalobcov. II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a . III. Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade, ktorí sú povinní nahradiť trovy konania žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali voči žalovaným v 1. a 2. rade uloženia povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva a ochrany ich vlastníckeho práva, pričom v petite žaloby formulovali tri samostatné výroky, ktorými žiadali, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade: 1. zabezpečiť na svoje náklady namontovanie snehových zábran na strechy, po celej dĺžke všetkých svojich hospodárskych budov naklonených k pozemku žalobcov, zabezpečiť skrátenie striech a namontovanie odkvapových žľabov zvedených do svojho pozemku na všetkých svojich hospodárskych budovách, ktoré (strechy) prečnievajú na pozemok žalobcov, („petit 1. žaloby“);,
2. zabezpečiť na svoje náklady pokračovanie vedenia plynovej prípojky pod zemou (od spoločnej plynovej prípojky/resp. od spoločného regulátora plynu, ktorý sa nachádza pod zemou na pozemku u žalobcov) najkratšou (možnou - vhodnou) cestou smerom k svojmu pozemku a zabezpečiť demontáž aj premiestnenie svojich plynových zariadení na svoj pozemok (plynomer a inštaláciu plynového vedenia vo vlastníctve žalovaných), ktoré zariadenia sa nachádzajú na pozemku žalobcov, („petit 2. žaloby“), 3. zabezpečiť na svoje náklady premiestnenie dymového výduchu („komína“) zo svojho plynového kotla preč z pozemku žalobcov (dymový výduch prečnievajúci na parcelu registra B. „C.“ č. XXX/X) a to až nad úroveň strechy svojho rodinného domu, nad svojimi zastavanými plochami (plochami v spoluvlastníctve žalovaných) pre zabezpečenie odstránenia obťažovania žalobcov dymom, plynmi, parami a pachom, ako plynným odpadom z pozemku žalobcov, („petit 3. žaloby“).
3. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými vlastníkmi nehnuteľností, parciel registra „C.“ evidovaných na katastrálnej mape pod parc. č. XXX/X o výmere 22 m2, zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXX/X o výmere 8 m2, záhrada, zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. C., obec C., okres D. E.. Žalovaní v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi (v spoluvlastníckom podiele 1) parcely registra „C.“ evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. XXX o výmere 594, zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. C., obec C., okres D. E.. Na tomto pozemku (parc. č. XXX) sa nachádza stavba - rodinný dom č. XXX, ktorého podielovými spoluvlastníkmi sú taktiež žalovaní v 1. a 2. rade, v spoluvlastníckom podiele 1. Žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi (spoluvlastnícky podiel 1/1) parcely registra „C.“ evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. XXX o výmere 439 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. C., obec C., okres D. E..
4. Z kópie katastrálnej mapy (č.l. 15) vyplýva, že parcely B. č. XXX/X a B. č. XXX/X vo vlastníctve žalobcov sú susediacimi parcelami s parcelami B. č. XXX a B. č. XXX vo vlastníctve žalovaných. Na parcele B. č. XXX je postavený rodinný dom žalovaných č. XXX, ktorý je situovaný tak, že je postavený tesne na hranici pozemkov žalobcov a žalovaných. Po zadnej strane rodinného domu žalovaných, t.j. susediacej s pozemkom žalobcov, je vedené plynové potrubie, je tam umiestnené plynové meracie zariadenie a plynový výduch, ktoré zasahujú do pozemku, resp. priestoru nad pozemkom žalobcov.
5. Z výpovede svedka J. H. vyplynulo, že plynovú prípojku k rodinným domom žalobcov aj žalovaných realizovali v roku 1991 alebo 1992. Skrinka plynovej prípojky je umiestnená v plote žalobcov, od nej je pod zemou vedené plynové vedenie cez pozemok žalobcov - spoločná plynová rúra, pozdĺž hranice pozemkov žalobcov a žalovaných. Za rodinným domom žalovaných je rozbočka plynu, od ktorej na jednu stranu smeruje jedna vetva - po stene rodinného domu žalovaných, ktorou je vedený prívod plynu do plynomeru žalovaných a na druhú stranu smeruje druhá vetva - krížom cez pozemok žalobcov, ktorou vetvou je vedený prívod plynu k rodinnému domu žalobcov.
6. Z fotodokumentácie predloženej žalobcami (č.l. 33,34) vyplýva, že zo strechy nejakej budovy žalovaných prečnieva pás snehu na pozemok žalobcov a na ďalšej budove (zrejme) vo vlastníctve žalovaných, je osadená strecha, ktorá má sklon na pozemok žalobcov, na jej konci nie je osadený odkvapový žľab. Ďalšia fotodokumentácia zachytáva osadenie plynomeru na dome žalovaných a rúrky, ktorou je vedený prívod plynu pre dom žalovaných, ktorá je vedená po zadnej stene rodinného domu žalovaných.
7. Z uznesenia Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4C/48/2018-11 zo dňa 9.8.2018 vyplýva, že tamojší súd neodkladným opatrením uložil povinnosť žalobcom umožniť žalovanému v 1. rade a ním povereným osobám na čas nevyhnutnej potreby vstup na ich pozemok za účelom opravy rodinného domu súp. č. XXX, a to podbitie štablónu, uloženie materiálu potrebného na vykonanie týchto prác, postavenie lešenia a jeho odpratanie, ako aj odpratanie zvyšného materiálu po zrealizovaní uvedených prác. Z odpovede žalovaných na predžalobnú výzvu žalobcov (č.l. 85) vyplýva, že po tom, čo žalobcovia vyzvali žalovaných na odstránenie tam popísaného závadného stavu a splnenie tam uvedených požiadaviek žalobcov (č.l. 85) je zrejmé, že žalovaní prejavili snahu o nápravu závadného stavu, ochotu namontovať odkvapové žľaby a lapače snehu, žiadali však o súčinnosť zo strany žalobcov.
8. Z oznámenia žalobcov zo dňa 27.6.2005 (č.l. 103), adresovaného Okresnému úradu C., vyplýva, že žalobcovia týmto podaním oznámili označenej inštitúcii, že na základe prehodnotenia susedských vzťahov oznamujú, že žiadajú od ich suseda p. J. H., aby odstránil komín - odvod spalín od plynového
turbo kotla, potrubie k plynomeru, ako aj plynomer. Taktiež žiadajú, aby odstránil okap zo strechy svojho rodinného domu, hospodárskej budovy a garáže, ako aj konáre z prečnievajúcich stromov (vo vegetačnom pokoji), nakoľko tieto sa podľa geometrického plánu č. XXX-XXX-XX nachádzajú na ich pozemku. Z oznámenia o ohlásení drobnej stavby vydaného Obcou K. vyplýva, že Obec K. ako stavebný úrad posúdila žalovaným predložené podklady a podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona mu oznámila, že proti uskutočneniu drobnej stavby v rozsahu uvedenom v ohlásení stavba: „Betónové neprehľadné oplotenie parcely B. č. XXX“ nemá námietky.
9. Z protokolu o vytýčení hranice pozemku zo dňa 4.5.2017 vyplýva, že uvedeného dňa bola na žiadosť žalovaného vytýčená hranica pozemku: C. č. XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX. Vytýčenie bolo vykonané na podklade katastrálnej mapy D. E. X-X/XX. Vytyčovacie prvky lomových bodov hranice boli prevzaté z katastrálnej mapy D. E. X-X/XX. Vytýčená hranica bola v prírode označená kovovými rúrkami.
10. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na doplnenie dokazovania výsluchom žalobcov, keďže podľa prednesu právneho zástupcu žalobcov v úvode pojednávania dňa 27.9.2024 na otázku súdu, či žalobcovia majú vedomosť o termíne pojednávania, uviedol, že žalobcovia majú vedomosť o dnešnom pojednávaní, využili svoje právo, že sú zastúpení právnym zástupcom, súhlasia s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti. Podľa prednesu právneho zástupcu žalobcov by mali žalobcovia svojimi výpoveďami poprieť skutočnosti tvrdené žalovanými a svedkom J. H., že súhlasili s umiestnením plynových zariadení na pozemku žalobcov. Súd zamietol tento návrh na výsluch žalobcov z dôvodu, že obrana žalovaných už od prvotných vyjadrení vo veci spočívala, okrem iného, aj v tom, že plynové vedenie na pozemku žalobcov a osadenie plynomeru na zadnej strane ich rodinného domu bolo realizované po vzájomnej dohode žalobcov a právnych predchodcov žalovaných, a preto ak žalobcovia využili svoje právo dať sa zastúpiť na pojednávaní právnym zástupcom a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti, nepovažoval prvoinštančný súd za hospodárne odročovať pojednávanie za účelom ich vypočutia a to aj (a najmä) z dôvodu, že pravdivosti skutkových tvrdení žalovaných, týkajúcich sa realizácie prác súvisiacich s plynofikáciou rodinných domov žalobcov a žalovaných, nasvedčujú aj ďalšie dôkazy vykonané v prejednávanej veci. Z dôvodu hospodárnosti a neúčelnosti tento nárok na doplnenie dokazovania zamietol, nakoľko vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a predložené listinné dôkazy mal za to, že tieto vo svojom súhrne predstavujú dostatok podkladov pre rozhodnutie vo veci a odročením pojednávania za účelom vykonania týchto dôkazov by sa len zbytočne navyšovali trovy súdneho konania.
11. Žalobcovia dňa 26.9.2023 doručili súdu čiastočné späťvzatie žaloby, ktorým vzali žalobu späť v časti, ktorou si voči žalovaným v 1. a 2. rade uplatňovali nárok na skrátenie striech na všetkých hospodárskych budovách, ktoré (strechy) prečnievajú na pozemok žalobcov tak, aby presah striech neprekračoval šírku (hrúbku) odkvapového žľabu, presahujúcich maximálne 15 cm do pozemku žalobcov. Žalovaní s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasili, a preto prvoinštančný súd nezistiac prekážky pre postup v zmysle § 145 ods. 2 CSP, konanie v tejto časti zastavil.
12. Zistený skutkový stav subsumoval súd prvej inštancie pod ustanovenia § 137 a § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv, čl. 20 Ústavy SR, § 3, § 4, § 5, § 123, § 124, § 126, § 127, § 415 a § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“).
13. V podanej žalobe žalobcovia tvrdili, že zo strany žalovaných dochádza k prieniku dažďovej vody na pozemok žalobcov a tým aj k ohrozovaniu majetku žalobcov kalamitnou resp. záplavovou vodou, taktiež že ich majetok je ohrozovaný zosuvom značného množstva snehu zo striech hospodárskych budov naklonených k pozemku žalobcov, zároveň zo strany žalovaných ide aj o obťažovanie dymom, plynmi a parami, teda splodinami z plynového kotla žalovaných vypúšťaných na dvor žalobcov. Žalobcovia preto podali túto žalobu označenú ako žaloba na uloženie povinnosti žalovaným zdržať sa zásahov do ich vlastníckeho práva s poukazom na ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
14. Podľa názoru prvoinštančného súdu je pri posudzovaní susedských sporov z imisií potrebné mať na zreteli, že výkon vlastníckeho práva musí byť vzájomne medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností do určitej miery tolerovaný. Vždy by malo ísť o vzájomnú rovnováhu medzi výkonom vlastníckych práv a to tým spôsobom, že vlastníci susediacich nehnuteľností navzájom voči sebe niečo strpia, zdržia sa
nejakého konania, alebo niečo vykonajú a to tak, aby predišli vzniku rozporov. Takzvaná reciprocita medzi vlastníkmi nesmie presiahnuť určitú hranicu, keď jeden z vlastníkov by bol v zjavnej nevýhode oproti druhému. Podľa názoru prvoinštančného súdu z petitov 1. a 3. žaloby formulovaných žalobcami plynie, že žalobcovia sa týmito výrokmi domáhajú voči žalovaným realizácie konkrétnych úkonov (namontovania odkvapových žľabov, nainštalovania snehových zábran, premiestnenia dymových výduchov nad strechu ich rodinného domu), ktoré by mali zabrániť prenikaniu vody, snehu a imisií na pozemok žalobcov.
15. Ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka predstavuje zákonné obmedzenie vlastníckeho práva alebo práv, ktoré sa priamo odvíjajú od vlastníctva. V zmysle druhej vety citovaného zákonného ustanovenia sa vlastníkovi pozemku zakazuje nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov, okrem iného, aj imisiami, ktorých prenikanie je dané výsledkom prírodných síl alebo prejavom vlastností prenikajúcich látok. Zákon bližšie nevymedzuje obsah slov „nad mieru primeranú pomerom“. Pri posudzovaní, či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany, treba pojem „nad mieru primeranú pomerom“ vykladať tak, že tento určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru) a to vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase. Pri súdnej ochrane týchto práv musí súd dôsledne zistiť konkrétnu situáciu a objektívne posúdiť, či uvedená hranica bola prekročená, lebo ochranu nemožno priznať pred zásahmi, ktoré neprekračujú dovolenú mieru a sú dôsledkom bežného správania sa, ktoré sú susedia povinní navzájom trpieť, lebo je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľnosti. Obmedzenie práv vlastníkov je vzájomné, pričom aj ostatní vlastníci sa musia podriadiť tomuto ustanoveniu tak, aby pri výkone práv vlastníkov nebol ktorýkoľvek z vlastníkov ohrozený konaním, ktoré je v tomto predpise zakázané. Vlastník veci sa musí zdržať toho, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Z ustanovenia § 127 OZ vyplýva, že žalobným návrhom sa možno voči vlastníkovi, ktorý nerešpektuje tzv. susedské práva, domáhať len toho, aby sa zdržal presne opísaného a vymedzeného rušenia, ktorým žalovaný obťažuje svojho suseda, alebo ktorým vážne ohrozuje výkon jeho práv. Petit žaloby musí byť negatórny, a preto musí znieť len na zdržanie sa konania, t.j. presne vymedzené rušenie, t.j. žalobou navrhovaný výrok súdneho rozhodnutia musí obsahovať presný opis toho, čoho sa má vlastník zdržať, aby tento výrok bol materiálne vykonateľný aj v rámci exekučného konania. Po rozhodnutí súdu, ktorým bolo vyhovené žalobe, má pritom žalovaný rušiteľ právo sám si zvoliť postup, akým odstráni závadný stav spočívajúci vo vzniku a šírení sa imisií. Či zvolený postup alebo prijaté opatrenia boli dostačujúce, bude možné súdom preskúmať až v rámci prípadného exekučného konania, ktorým by sa žalobca domáhal výkonu súdneho rozhodnutia, ktorým bolo vyhovená jeho žalobe podľa § 127 ods. 1 OZ. (porov. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomaškovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1
- 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, 923. Zo znenia tohto zákonného ustanovenia súčasne vyplýva, že je vylúčené, opierajúc sa o tento právny dôvod žaloby, požadovať, aby sa vlastníkovi uložila povinnosť niečo konkrétne konať. Je na vlastníkovi, aké opatrenie zvolí, aby odstránil rušivé zásahy.
16. Návrhom na začatie civilného sporového konania, smerujúcim proti vlastníkovi, sa navrhovateľ môže úspešne domáhať len vydania rozsudku, ktorým by žalovanému vlastníkovi bola uložená povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však už povinnosť konať niečo pozitívne (napr. odstrániť, premiestniť alebo upraviť určitým spôsobom predmet svojho vlastníctva (R 37/1985/). Súd prvej inštancie uviedol, že nie je viazaný právnym posúdením nároku žalobcov, je však viazaný žalobným petitom. Návrh žalobcov, ktorým sa domáhali uloženia povinnosti žalovaným namontovania odkvapových žľabov, nainštalovania snehových zábran, premiestnenia dymových výduchov nad strechu ich rodinného domu, presahuje rámec ochrany poskytovanej zákonným ustanovením § 127 ods. 1 OZ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné v tejto časti žalobu žalobcov zamietnuť. V tomto smere prvoinštančný súd navyše poznamenal, že ustanovenie § 127 ods. 1, 2, 3 OZ vyžaduje pre svoju aplikáciu vzájomný prístup susedov k udržiavaniu korektných susedských vzťahov. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní opakovane prejavovali záujem o nápravu žalobcami namietaného stavu, žalovaný v 1. rade uviedol, že bol a je pripravený na namontovanie zachytávačov snehu, odkvapov a montáže predĺženia komína, avšak žalobcovia mu nedovolia zrealizovať tieto práce, nakoľko mu bránia vstúpiť na ich pozemok a tieto práce vykonať. Skutočnosť, že žalobcovia nie sú ochotní umožniť vstup žalovaným na ich pozemok ani v nevyhnutných prípadoch, mal súd preukázanú aj zo žalovanými predloženého uznesenia Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4C/48/2018-11 zo dňa 2018, ktorým súd na návrh žalovaných neodkladným opatrením uložil žalobcom povinnosť umožniť vstup
žalovanému a taktiež ním povereným osobám na čas nevyhnutej potreby za účelom opravy rodinného domu žalovaného. S poukazom na skutočnosť, že sa možno domáhať len uloženia povinnosti zdržať sa nejakého konkrétneho konania a nemožno uložiť vlastníkovi veci konkrétnu povinnosť konať niečo pozitívne, nebolo možné vyhovieť žalobe, ktorou žalobcovia žiadali uložiť žalovaným realizovať konkrétne opatrenia - namontovania odkvapových žľabov, nainštalovania snehových zábran, premiestnenia dymových výduchov nad strechu ich rodinného domu). Prvoinštančný súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že žalobcovia neumožňujú na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na ich pozemok žalovaným za účelom obhospodárenia svojej nehnuteľnosti a zabráneniu prenikania imisií na pozemok žalobcov (namontovanie zachytávačov snehu, odkvapových žľabov, predlženia dymových výduchov, komínov).
17. Pokiaľ ide o ďalšiu časť žaloby - petit 2., t.j. zabezpečiť na svoje náklady pokračovanie vedenia plynovej prípojky pod zemou (od spoločnej plynovej prípojky/resp. od spoločného regulátora plynu, ktorý sa nachádza pod zemou na pozemku u žalobcov) najkratšou (možnou - vhodnou) cestou smerom k svojmu pozemku a zabezpečiť demontáž aj premiestnenie svojich plynových zariadení na svoj pozemok (plynomer a inštaláciu plynového vedenia vo vlastníctve žalovaných), ktoré zariadenia sa nachádzajú na pozemku žalobcov, ani v tejto časti nepovažoval prvoinštančný súd žalobu za opodstatnenú. V tejto časti žaloby sa žalobcovia v zmysle § 126 OZ domáhali ochrany, nakoľko majú za to, že žalovaní neoprávnene zasahujú do ich vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie konštatoval, že na to, aby sa vlastník úspešne domohol ochrany poskytovanej ustanovením § 126 OZ, musia byť splnené nasledovné predpoklady:
- preukázanie vlastníckeho práva k premetu sporu (aktívna legitimácia),
- preukázanie, že tretia osoba zasahuje do jeho vlastníckeho práva (pasívna legitimácia),
- existencia neoprávneného zásahu, ktorý spočíva v inom konaní ako zadržiavaní veci.
18. V predmetnej veci žalobcom v 1. a 2. rade, ako vlastníkom pozemku parciel registra B. „C.“ č. XXX/X a XXX/X svedčí podľa prvoinštančného súdu aktívna legitimácia a žalovaným v 1. a 2. rade, vlastníkom rodinného domu, ktorého súčasťou je časť plynovej prípojky (od spoločnej plynovej prípojky/resp. od spoločného regulátora plynu, ktorý sa nachádza pod zemou na pozemku u žalobcov) a plynomeru, svedčí pasívna legitimácia v tomto spore. Posledným predpokladom je existencia neoprávneného zásahu, t.j. zásah do vlastníckeho práva musí byť neoprávnený, v rozpore so zákonom, prípadne obligačným vzťahom. Zásah do vlastníckeho práva musí byť faktický.
19. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobcovia sa domáhali odstránenia časti plynovej prípojky a plynového vedenia, ako aj demontáže plynomeru z rodinného domu žalovaných. Súd mal preukázané z vyjadrení žalovaných a aj z výpovede svedka J. H., že plynová prípojka k rodinným domom žalobcov a žalovaných bola zriadená v rokoch 1991 alebo 1992. Uvedené skutkové tvrdenie žalovaných žalobcovia výslovne nepopreli, preto ho súd považoval za nesporné. Z výpovede svedka J. H. vyplynulo, že v tom čase (v rokoch 1991 alebo 1992) sa žalobcovia a právni predchodcovia žalovaných dohodli, že si urobia spoločnú plynovú prípojku. Podľa vtedy platných predpisov mala byť plynová prípojka umiestnená pri dvore žalobcov, aj pri dvore žalovaných. Vtedy sa svedok dohodol so žalobcami tak, že urobia len jednu plynovú prípojku s tým, že jeden plynomer bude umiestnený na dome žalovaných a jeden na dome žalobcov. Tak sa dojednali aj s plynármi a tak to aj zrealizovali. Svedok označil, ako je vedené plynové potrubie k plynomeru - od plota je spoločná rúra, až k bodu, kde sa nachádza plynomer na rodinnom dome žalovaných, tam je rozbočka a odtiaľ prechádza jedna rúra k plynomeru na rodinnom dome žalovaných a druhé plynové potrubie vedie priečne cez pozemok žalobcov k ich rodinnému domu.
Tvrdeniu žalobcov, že žalovaným nikdy nedali súhlas na vedenie plynového potrubia a umiestnenie plynového zariadenia (plynomeru) na pozemku, resp. v priestore zasahujúcom do pozemku žalobcov, súd prvej inštancie neuveril. Poukázal pritom na výpoveď svedka J. H., ktorý logicky a vierohodne popísal realizáciu plynovej prípojky a plynového vedenia, ako aj umiestnenia plynomerov na rodinných domoch žalovaných a žalobcov. Súd uveril tomuto dôkazu v celom rozsahu, teda že žalobcovia aj právni predchodcovia žalovaných sa dohodli na realizácii spoločnej plynovej prípojky a tieto práce následne aj spoločne, bez akýchkoľvek námietok zrealizovali. Je zrejmé, že v tom čase boli susedské vzťahy žalobcov a právnych predchodcov žalobcov dobré a korektné. Pravdivosti skutočností uvádzaných svedkom J. H. totiž nasvedčuje aj fakt, že vzhľadom na charakter a rozsah prác, ktoré so zriadením plynových prípojok súviseli, t.j. výkopové práce a s tým súvisiace potrebné časové obdobie na realizáciu prác, nemožno predpokladať, že by tieto práce mohli právni predchodcovia žalovaných realizovať bez
vedomia a súhlasu žalobcov, keďže rodinný dom žalovaných je postavený na hranici pozemkov žalobcov a žalovaných, plynové vedenie je uložené tesne za rodinným domom žalovaných, teda všetky práce spojené s pokládkou plynového potrubia (výkopové práce, uloženie plynových rúr, zásyp) a s osadením plynomeru na zadnej strane domu žalovaných, museli prebiehať výlučne na dvore žalobcov. Vzhľadom na trvalý charakter plynového pripojenia je vylúčené, aby žalobcovia akceptovali realizáciu týchto prác, ak by neboli výsledkom vzájomnej dohody a ich súhlasu s pripojením. Pravdivosti tejto skutočnosti nasvedčuje aj na dôkaz predložený samotnými žalobcami - oznámenie zo dňa 27.6.2005, v ktorom žalobcovia oznámili Obecnému úradu C., že: „Na základe prehodnotenia susedských vzťahov ....“ žiadajú od ich suseda p. J. H., aby odstránil komín - odvod spalín od plynového turbo kotla, potrubia k plynomeru, ako aj plynomer. Teda aj z tohto dôkazu plynie, že žalobcovia začali namietať osadenie plynového potrubia a plynomeru až „po prehodnotení susedských vzťahov“ v roku 2005, teda až po zhoršení susedských vzťahov, t.j. zrejme v dôsledku prebiehajúcich súdnych sporov medzi nimi a právnymi predchodcami žalovaných. Na základe vyššie popísaných skutočností mal prvoinštančný súd za nepochybné, že práce spojené s pokládkou plynového vedenia a umiestnenia plynomeru na zadnej strane rodinného domu žalovaných boli (v čase ich realizácie) výsledkom vzájomnej dohody žalobcov a právnych predchodcov, žalobcovia s nimi súhlasili a vykonávali ich spoločne s právnymi predchodcami žalovaných. Preto žalobcami namietaný zásah do ich vlastníckeho práva - časť plynovej prípojky pod zemou a umiestnenie plynomeru na dome žalovaných - nemožno považovať za neoprávnený zásah do ich vlastníckeho práva.
20. Súd prvej inštancie zároveň zohľadnil aj proporcionalitu záujmov oboch strán sporu. Pri posudzovaní účelnosti žalobcami požadovaného odstránenia časti plynového vedenia (pod zemou) z pozemku žalobcov a odstránenia plynomeru zo zadnej strany rodinného domu žalovaných zohľadnil žalovanými uvádzanú skutočnosť, t.j. že tieto požiadavky žalobcov sú len veľmi ťažko technicky realizovateľné, nakoľko úplné preloženie plynovej prípojky by si vyžadovalo vykonať rozsiahle stavebné úpravy jednak vo vonkajšej časti, ale aj vnútri rodinného domu žalovaných, a bolo by tiež finančne veľmi nákladné. Naproti tomu mal súd za to, že pokiaľ je od hlavnej plynovej prípojky (v plote žalobcov) vedená - po pozemku žalobcov (pod zemou) spoločná plynová rúra pre obe sporové strany, až k rozbočke, kde jedna vetva smeruje k domu žalovaných a jedna k domu žalobcov, tak samotná krátka časť plynového vedenia (od rozbočky zo spoločnej rúry po dom žalovaných - pod zemou) a v podstate ani plynomer, vzhľadom na jeho veľkosť a umiestnenie - na rodinnom dome žalovaných, neobmedzujú žalobcov vo výkone vlastníckeho práva neprimeraným spôsobom a nad mieru primeranú pomerom. Teda pri posudzovaní proporcionality zásahu do vlastníckych práv žalobcov na jednej strane - uložením časti plynového vedenia (pod zemou) na ich pozemku a umiestnením plynomeru na stene rodinného domu žalobcov
- vyčnievajúcemu na pozemok žalobcov a na druhej strane požiadavky žalobcov voči žalovaným na odstránenie časti plynového vedenia a plynomeru z rodinného domu žalovaných dospel súd k záveru, že ak by vyhovel petitu 2. žaloby, takýmto rozhodnutím by bola zjavne porušená zásada proporcionality.
21. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov, že v prípade, ak by zásah do vlastníckeho práva netrval alebo nepokračoval v zmysle § 126, § 127 OZ, majú za to, že vtedy by prichádzala do úvahy hrozba vzniku škody v zmysle § 417 OZ, prvoinštančný súd uviedol, že podľa § 417 ods. 2 OZ, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody. Zákonné ustanovenie § 417 ods. 2 OZ dáva ohrozenému k dispozícií možnosť domáhať sa, aby súd uložil povinnej osobe vykonať opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Možnosť uloženia konkrétnej povinnosti musí byť podmienená vážnosťou ohrozenia. Hroziaca škoda musí byť citeľného rozsahu a musí exitovať v čase rozhodovania súdu. Opatrenie, ktoré sa žiada, musí byť vhodné (spôsobilé dosiahnuť zamýšľaný účel) a primerané (musí zaťažovať povinnú osobu len v nevyhnutnej miere). Ak je možné uložiť opatrenie rôznej intenzity, má sa zvoliť to najmenej zaťažujúce.
Žalobcovia mali za to, že týmto však neznamená, že hrozba vzniku škody tam vôbec neexistuje, pretože plynové zariadenie žalovaných umiestnené na pozemku žalobcov sa nachádza na najfrekventovanejšom a zároveň najužšom mieste cca 3,5 m ich prístupovej cesty na dvore žalobcov smerom na zadný dvor, kde hrozí napr. kolízia nákladného vozidla s plynovým zariadením žalovaných, najmä pri dovoze metrovice dreva minimálne 1x až 2x ročne pri šírke nákladného vozidla 2,6 m.
22. Pri posudzovaní nárokov žalobcov, ktorými sa domáhajú voči žalovaným uloženia povinností tak, ako je to formulujú vo svojom žalobnom petite, cez prizmu ustanovení § 417 ods. 2 OZ, dospel prvoinštančný súd k záveru, že nárok žalobcov nie je možné subsumovať ani pod vyššie citované zákonné ustanovenie
§ 417 ods. 2 OZ. Opatrenie k odvráteniu škody podľa 417 ods. 2 OZ možno uložiť iba v prípade, že ohrozenému hrozí ujma bezprostredne a súčasne, že hroziaca škoda je citeľného rozsahu, t.j. ide o bezprostredné a vážne ohrozenie majetku alebo zdravia ohrozeného. V danom prípade však žalobcovia nepreukázali, že by im v dôsledku nimi popísaných zásahov žalovaných do ich vlastníctva hrozila bezprostredná a vážna ujma na ich majetku alebo zdraví. Žalobcovia tvrdili, že sú ohrozovaní dažďovou a záplavovou vodou a dymom z plynového výduchu z domu žalovaných, avšak v tomto smere žalobcovia nepreukázali bezprostrednosť a vážnosť takéhoto ohrozenia.
Pokiaľ ide o plynové meracie zariadenie umiestnené na zadnej strane domu žalovaných, súd prvej inštancie mal za to, že ani vo vzťahu k tomuto žalobcovia neuviedli také relevantné skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné prisvedčiť ich obave, že im hrozí škoda, či ujma a že toto ohrozenie je vážne, t.j. že hroziaca škoda je citeľného rozsahu. V tomto smere žalobcovia dôvodili najmä tým, že v prípade dovozu dreva hrozí kolízia nákladného auta s týmto zariadením, avšak len samotnú pravdepodobnosť, ktorá môže niekedy v budúcnosti nastať, nemožno považovať za bezprostredné a vážne ohrozenie majetku a zdravia tak, ako to má na mysli ustanovenie § 417 ods. 2 OZ. V tejto súvislosti navyše poukázal na ustanovenie § 415 OZ.
23. Ak žalobcovia dôvodili tým, že pred rokom došlo na plynovej prípojke žalovaných k havarijnému stavu, kedy bolo potrebné zabezpečiť distribúciu plynu, aby urobili nápravu úniku plynu, k tomuto súd prvej inštancie uviedol, že túto situáciu logicky a dostačujúco vysvetlil žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že na ponuku distribútora plynu si nechal skontrolovať plynové potrubie, vtedy sa odhalilo to, že tam bolo vadné tesnenie. To sa následne opravilo a je to v poriadku. Za danej situácie ani v tomto smere súd nevzhliadol bezprostrednosť a vážnosť ohrozenia v zmysle § 417 ods. 2 OZ. Na základe uvedeného mal prvoinštančný súd za to, nedošlo k naplneniu hypotézy § 417 ods. 2 OZ, keďže žalobcovia v konaní nepreukázali bezprostredné a vážne ohrozenie majetku či zdravia, t.j. žiadnym relevantným dôkazom nepreukázali existenciu takého ohrozenia v dôsledku osadenia plynového meracieho zariadenia na rodinnom dome žalovaných.
24. Pokiaľ žalobcovia poukázali na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR v obdobných veciach, k tomuto súd uviedol, že uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Cdo/21/2021 zo dňa 29.9.2021 rieši inú situáciu, aká je posudzovaná v teraz prejednávanej veci. V označenom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR išlo o situáciu, keď plynové potrubie žalovaného viedlo krížom cez stred celého pozemku žalobcu, a táto skutočnosť značne ovplyvňovala žalobcu vo výkone jeho vlastníckeho práva. V prejednávanej veci je plynové vedenie uložené pozdĺž hranice pozemkov žalobcov a žalovaných a navyše plynová rúra je spoločná, t.j. zabezpečuje sa ňou prívod plynu pre obe sporové strany. V uznesení NS SR sp. zn. 9Cdo/21/2021 teda nie je riešená rovnaká situácia, aká je v danom prípade. Aj rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR riešia úplne iné otázky, preto nie sú na danú vec aplikovateľné.
25. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že každú žalobu je potrebné posúdiť aj s poukazom na § 3 OZ, teda či výkon práva nie je v rozpore so zásadou dobrých mravov a či sa nejedná o šikanózny výkon práva. V tomto prípade žalobcovia sa domáhajú odstránenia časti plynového vedenia a meradla plynu, nachádzajúceho sa na rodinnom dome žalovaných. Vzhľadom na to, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že plynovú prípojku a plynové vedenie, rovnako ako aj osadzovanie meracích jednotiek (plynomerov) realizovali a po vzájomnej dohode žalobcovia a právni predchodcovia žalovaných spoločne a teraz podanou žalobou sa žalobcovia domáhajú odstránenia krátkej časti plynového vedenia, pričom toto sa nachádza pod zemou, vôbec nie je viditeľné a plynomer (malá skrinka), nachádzajúca sa na zadnej stene rodinného domu žalovaných, zasahuje do priestoru žalobcov len minimálne, mal prvoinštančný súd za to, že tieto plynové zariadenia ovplyvňujú užívanie nehnuteľnosti žalobcami len v minimálnom rozsahu, neohrozujú ich a nepredstavujú pre nich vážnu hrozbu. Preto ich odstránenie nepovažoval za zmysluplné a žalobu v tomto smere vyhodnotil ako šikanóznu.
26. Na základe týchto dôvodov dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná a opodstatnená a preto ju v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.
27. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade. Odvolanie opreli o dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.
V odvolaní uviedli, že neexistuje iné riešenie ako zabrániť žalovaným, aby dlhodobo, neobmedzene, beztrestne, v rozpore so zákonom poškodzovali svojich susedov emisiami dažďovej a zaplavovej vody zo všetkých striech svojich hospodárskych budov, nezvedenej do kanalizácie alebo odvedením na svoj vlastný pozemok, emisiami dymu a svojich spaľovaných plynov z ústredného kúrenia, a zriadením plynového meracieho zariadenia, to všetko priamo na pozemku poškodzovaných žalobcov, do úzkeho priestoru uprostred dvora žalobcov, v smere k ich rodinnému domu. Je nevyhnutné predísť fyzickým konfliktom a riešením vecí medializáciou v televíznych novinách, najmä keď iná možnosť riešenia porušenia práva žalobcov už neexistuje. Ináč je neriešiteľný stav vzdorovitých žalovaných susedov, ktorým nevadí ich obťažovanie, nezákonný stav a porušovanie vlastníckeho práva žalobcov. Žalobou domáhané práva žalobcov, ktorí sú dlhodobo protiprávne poškodzovaní, nie je možné riešiť (účinne sa domáhať) iným spôsobom, ako práve iba v súdnom konaní. Žalobcovia sa žalobou domáhajú požadovaného upustenia od zásahov a porušovania práv skutočne iba zásadného charakteru, aby nemuseli so sprevádzajúcou aroganciou a ignoranciou čeliť nadmerným emisiám dymu, pary, plynu, dažďovej vody a inštalácie plynových zariadení od svojho suseda. Pretrvávajúce obťažujúce emisie zaplavujúcej vody a prúdiaceho dymu v plnej sile priamo do okien žalobcov a priestor zaberajúce inštalácie plynových zariadení, ktoré by si žalovaní mali riešiť na svojom pozemku, v rámci svojich vlastníckych práv a neobťažovať tým svojich susedov nad mieru primeranú pomerom. Takéto zasahovanie do nerušeného užívania vlastníckeho práva žalobcov je priamo upravené v základnom zákone Slovenskej republiky čl. 20 ods. 3 Ústavy SR „Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom“ a v rozpore s § 3, § 4, § 5 a § 127 ods. 1 OZ, § 137 a) CSP.
28. Vypúšťanie splodín z plynového kotla žalovaných je v priamom rozpore so zákonom, keďže výduch z kotla ústredného kúrenia majú umiestnený v 2,2 m výške v priamom rozpore s vyhláškou č. 248/2023 Z.z., príloha č. 9, čl. I. ods. 4 písm. a/ i. a v úplnom rozpore so zákonom č. 146/2023 Z.z. o ovzduší a v rozpore s jeho vykonávacím predpisom vyhlášky č. 248/2023 Z.z., konkrétne v rozpore s prílohou č. 9, čl. I. ods. 1 a ods. 6 písm. b/ a čl. II. Žalobcovia zdôraznili, že v predžalobnej výzve vyzvali žalovaných k zmierlivému riešeniu, aby si spoločne sadli k jednaciemu stolu a spolu vyriešili nezhody pre pretrvávajúce vážne ujmy na vecných právach žalobcov. Žiaľ nič také sa nestalo. Ide o nutnosť namontovania odkvapových žľabov na všetkých ich hospodárskych budovách pre zachytávanie dažďovej vody pochádzajúcej zo striech na pozemkoch žalovaných a o nainštalovanie snehových zábran na strechách všetkých ich budov, aby všetok sneh a voda z pozemku žalovaných nekončili na pozemku žalobcov, ktorá (voda) za trochu horšieho počasia v každom ročnom období končí na pozemku žalobcov. Pretože veľkosť výmery striech na budovách žalovaných, ktoré sú naklonené k žalobcovmu nádvoriu sa približuje veľkosti výmery nádvoria žalobcov. Výsledkom toho sú extrémne záplavy nádvoria a pozemkov žalobcov, ktorá voda ohrozuje studňu žalobcov jej znečistením a kontamináciou, ohrozuje stavby a majetok žalobcov, ktorý majú žalobcovia na svojom pozemku. Je preto potrebné, aby žalovaní odvádzali (nielen kalamitnú resp. záplavovú) vodu zo svojich striech na svoj pozemok a do kanalizácie, aby permanentne neohrozovali majetok žalobcov. Ide teda o pretrvávajúce obťažujúce emisie zaplavujúcej vody a prúdiaceho dymu v úzkom priestore priamo do okien žalobcov a priestor zaberajúce inštalácie plynových zariadení, ktoré sú žalovaní povinní riešiť na svojom pozemku, v rámci svojich vlastníckych práv a neobťažovať tým svojich susedov nad mieru primeranú pomerom. Takéto zasahovanie do nerušeného užívania vlastníckeho práva žalobcov je priamo upravené v najzákladnejšom zákone Slovenskej republiky čl. 20 ods. 3 Ústavy SR a v rozpore s § 3, § 4, § 5, § 126 a § 127 ods. 1 OZ, § 137 a) CSP. V zmysle ustanovenia § 126 OZ žalobcovia zotrvali aj na premiestnení plynového zariadenia žalovaných z pozemku žalobcov na pozemok žalovaných v rámci zapieracej (negatórnej) žaloby, aby žalovaní odstránili plynové zariadenie z pozemku žalobcov, pretože žalovaní v zmysle ustanovenia § 126 OZ nie sú oprávnení obmedzovať vlastnícke právo žalobcov, ale sú povinní odstrániť prekážky, ktoré bránia vo výkone vlastníckeho práva žalobcov. Podmienkami vynútiteľnosti odstránenia prekážok sú tri základne skutočnosti: 1. preukázanie vlastníckeho práva žalobcov, 2. preukázanie, že zásahy do vlastníckeho práva žalobcov sú zo strany žalovaných neoprávnené, teda žalovaní nemajú žiaden právny dôvod na takéto zasahovanie do vlastníckeho práva žalobcov, 3. negatórny návrh žalobcov znie na konkrétny zákaz rušenia žalobcov, teda konkrétny dosť na to, aby bol vykonateľný. Zákaz neoprávneného rušenia vlastníctva nehnuteľnosti (veci) podľa § 126 OZ prichádza do úvahy tam, kde neoprávnené rušenie vlastníkov zo strany žalovaných rušiteľov trvá, resp. pokračuje. Pretože žalobcovia zásadne nikdy od samotného počiatku nedali súhlas žalovaným, aby si umiestnili vedenie plynu a
umiestnenie plynového zariadenia (plynové hodiny) na pozemku žalobcov, ale čelili iba absolútnej bezprávnej ignorancii a arogancii právneho predchodcu žalovaných.
29. Pre deklarovanie oprávnenosti domáhania sa ochrany svojich vlastníckych práv v zmysle § 126 OZ žalobcovia dávali do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.09.2021 vo veci sp.zn. 9Cdo/21/2021, Judikát Najvyššieho súdu ČR zo dňa 08.02.2001 vo veci sp.zn. 22Cdo/ 1819/99, alebo tiež Judikát Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19.03.2008 vo veci sp.zn. 22/Cdo 2015/2006. Inou možnosťou okrem žalobného návrhu žalobcov v žalobe je riešenie, ako to navrhla SPP – distribúcia, a.s. v liste zo dňa 24.03.2023 (priložený v prílohách k žalobe dňa 22.05.2023), ako možnosť pre žalovaných vlastníkov nehnuteľnosti so súp.č. XXX: „Dodávku plynu do nehnuteľnosti súp.č. XXX v k.ú. C. by bolo teoreticky možné realizovať aj prostredníctvom samostatného pripojovacieho plynovodu, ktorý by však musel vybudovať žiadateľ (odberateľ plynu) na svoje náklady a to na základe ním podanej žiadosti a našou spoločnosťou stanovených technických podmienok.“
30. Žalobcovia trvajú na žalobe v rozsahu súdneho podania a čiastočného späťvzatia a navrhli odvolaciemu súdu, aby po vykonaní dokazovania zrušil napadnutý rozsudok v časti, teda výroky II. a III. v zmysle § 389 ods. 1 písm. a), c) a § 391 CSP, aby vrátil vec súdu prvej inštancie v zmysle § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
31. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadrili žalovaní. Vo svojom vyjadrení poukázali na šikanóznosť podanej žaloby zo strany žalobcov. Opakovane prezentovali právny názor, že žaloba o imisie nemôže smerovať k petitu o aktívnom konaní žalovaných. Žalobcovia vo svojom odvolaní ani neuvádzajú, v čom je právne posúdenie súdu prvej inštancie nesprávne. Majú za to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku podal vecné, výstižné a úplné odôvodnenie zamietnutia žaloby. Poukazujúc na body 46. až 52. napádaného rozsudku, kde súd uviedol dôvody, pre ktoré nebolo možné žalobe vyhovieť, žalobcovia neposkytli vo svojom odvolaní žiadne relevantné námietky. Žalovaní navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovaným náhradu trov odvolacieho konania.
32. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania, žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložili doplnenie odvolania podaním zo dňa 02.04.2025. Vo svojom vyjadrení právny zástupca žalobcov výslovne uviedol, že skutočnosť, že sa žalobcovia domáhali vo svojej negatórnej žalobe aktívneho konania a uskutočnenia zmien na nehnuteľnostiach od žalovaných, aby tým žalovaní prestali poškodzovať svojich susedov imisiami, je pravda, uskutočnená chybou právneho zástupcu a rovnako je pravdou, že rušiteľ má právo po negatórnom rozhodnutí zvoliť si postup, akým odstráni závadný stav spočívajúci vo vzniku a šírení imisií.
33. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.
34. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to či v konaní pred súdom prvej inštancie boli splnené procesné podmienky, či boli aplikované príslušné právne predpisy a či svoje rozhodnutie prvoinštančný súd riadne odôvodnil, to s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
35. Podľa § 126 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
36. Podľa § 127 OZ vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť. Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.
37. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
38. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlil dôvody, pre ktoré bolo nevyhnutné zamietnuť žalobu žalobcov opierajúcu sa o ustanovenia § 127 OZ a § 126 OZ. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi zamietnutia žaloby.
39. Z ust. § 127 jednoznačne vyplýva, že je vylúčené, opierajúc sa o tento právny dôvod, požadovať, aby sa vlastníkovi uložila povinnosť niečo konkrétne konať, pričom negatórnou žalobou podľa § 127 OZ sa možno domáhať len uloženia povinnosti zdržať sa konkrétneho konania a nemožno ukladať vlastníkovi konkrétne opatrenia, konkrétnu aktívnu povinnosť.
40. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že žalobcovia vo svojom odvolaní prakticky citovali podstatnú časť svojich písomných podaní v konaní pred súdom prvej inštancie (žaloba v spojení s podaním žalobcov zo dňa 25.09.2024), s ktorými sa súd prvej inštancie vo svojom rozsudku náležite a podrobne vysporiadal. Správne sa súd prvej inštancie vysporiadal aj s nemožnosťou aplikácie žalobcami citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR, ktoré na súdenú vec nedopadali. Naviac žalobcami citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky nemožno ani zaradiť medzi rozhodnutia najvyšších súdnych autorít. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. januára 2018 sp.zn. 6Cdo/29/2017) – R 71/2018.
41. Odvolací súd prirodzene nemohol prihliadať na doplnenie odvolania zo strany žalobcov zo dňa 02.04.2025 s poukazom na ust. § 365 ods. 3 CSP, i keď právny zástupca žalobcov v ňom prekvapivo a fakticky priznal chybu v rámci nesprávneho koncipovania žalobného petitu.
42. Nad rámec správneho a výstižného odôvodnenia napádaného rozsudku zo strany súdu prvej inštancie, odvolací súd dodáva, že z ust. § 126 OZ možno vymedziť rozlišovanie dvoch základných druhov vlastníckych žalôb, a to rei vindicatio (žaloba o vydanie veci) a actio negatoria (zapieracia žaloba, resp. žaloba o zdržanie sa zásahov). Zo slovného spojenia „najmä“ vyplýva, že výpočet žalôb na ochranu vlastníckeho práva nie je ohraničený, ale na ochranu vlastníckeho práva môžu slúžiť aj iné žaloby, ktoré zákon výslovne neuvádza. Od vlastníckych žalôb, ktoré nachádzajú svoj hmotnoprávny rozmer najmä v ustanovení § 126 OZ je potrebné odlíšiť aj ďalšie žaloby, napr. určovacie žaloby podľa § 137 písm. c) CSP sui generis nezaraďujeme medzi vlastnícke žaloby. Z obsahu žaloby žalobcov, argumentácie počas súdneho konania je zrejmé a jednoznačné, že žalobcovia sa domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva na podklade § 127 OZ a § 126 OZ. Petit žaloby v danom prípade musí byť negatórny a môže znieť len na zdržanie sa konania, t.j. presne vymedzené rušenia, pričom podľa povahy veci treba aj označiť nehnuteľnosť, s užívaním ktorej je spojený prienik namietanej imisie. V tomto smere je potrebné odlíšiť imisie od činnosti, s ktorou sú spojené. Znamená to, že sa nemožno domáhať uloženia povinnosti susedovi, v danom prípade premiestnenia, resp. demontáže plynovej prípojky, alebo
premiestnenia dymového výduchu, nakoľko žalobcovia nie sú rušení týmito zariadeniami, ale následkami týchto zariadení, vo vzťahu ku ktorým bolo žiadúce naformulovať negatórny petit. Po rozhodnutí súdu, ktorým by súd vyhovel takémuto negatórnemu žalobnému návrhu, má žalovaný rušiteľ právo sám si zvoliť postup, akým odstráni závadný stav spočívajúci vo vzniku a šírení sa imisií. Odvolací súd dodáva, že ani žalobcami namietané nesprávne skutkové zistenia nemali vplyv na procesne nesprávne formulovaný žalobný návrh a s tým súvisiace správne rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku.
43. Ďalšie odvolacie námietky žalobcov, ktoré predložili súdu po podaní odvolania, nemajú vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia.
44. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľov, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
45. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol ako aj v súvisiacom výroku III. o trovách konania ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.
46. O trovách odvolacieho konania medzi žalobcami a žalovanými bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalovaným, ktorí zaslali aj vyjadrenie k odvolaniu, bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).