Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-158-2025.pdf
PDF · 80.83 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/158/2025
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: A. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX B., štátny občan SR, proti žalovaným: 1/ Obec Ďurčiná, so sídlom Ďurčiná 77, 015 01 Ďurčiná, IČO: 00 632 732, právne zastúpený Mgr. Michal Grošaft, advokát, so sídlom Hodžova 13, 010 01 Žilina, 2/ C. D., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Katarína Pialová, advokátka, so sídlom Hollého 7, 010 01 Žilina, 6/ C. E., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., štátny občan SR, o určenie priebehu hranice pozemku, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 7C/80/2022-194 zo dňa 27.06.2025, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Vo zvyšku zostáva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .
Žalovaní 1/, 2/ a 6/ m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1.
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvým výrokom žalobu zamietol. Druhým výrokom rozhodol o tom, že žalovaní v rade 1/, v rade 2/ a v rade 6/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žaloba bola zamietnutá pre nedostatok vecnej legitimácie. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“) tak, že ich náhradu priznal úspešným žalovaným proti neúspešnému žalobcovi. 2. Proti výroku o trovách konania rozsudku podal žalobca odvolanie. Následne žalobca popísal chronológiu svojho prípadu (snahu o ochranu majetku), a to tak spred súdneho konania: a) od ROEP B., b) následne rok 2018 - voľby do samospráv, vyhrážanie, poškodenie vozidla, c) podanie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, d) plomba o oprave katastrálneho operátu. Žalobca namietal, prečo sa zasahovalo do listu vlastníctva č. XXXX. Ďalej poukázal na to, že došlo k vydržaniu obcou. Ďalej poukázal na to, že advokát ho oklamal dňa 03.05.2021. V terajšom stave po oprave mu nezostalo takmer nič. Je toho názoru, že boli porušené jeho ústavné práva. Ďalej uviedol, že transformácia PK mapy vyhotovená v rámci ROEP je vykonaná správne. Oprava vykonaná katastrom je v rozpore s geometrickým a polohovým určením parciel v pozemnoknižnej mape ako aj s okolitými geometrickými plánmi. Ďalej namietal, že autorizovaný geodet poskytol súdu neoverený geometrický plán, pričom nevie, prečo by on mal odbornú osobu poučovať. Záverom uviedol, že nevie prečo by mal platiť za chyby odborníkov, dokonca právnych zástupcov protistrany. Žiadal o spravodlivé posúdenie situácia a prosil o radu a pomoc zo strany súdu.
3.
Žalovaní 1/, 2/ a 6/ sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
4.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
5.
Krajský súd po vykonaní odvolacieho prieskumu dospel k záveru o vecnej správnosti sporného/ napadnutého výroku. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci štandardným spôsobom podľa § 255 ods. 1 CSP na základe neúspechu žalobcu tak, že priznal náhradu trov konania úspešným žalovaným. Odvolací súd konštatuje, že zásada procesnej zodpovednosti za neúspech v konaní a zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bola žaloba zamietnutá alebo konanie zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. V súvislosti s požiadavkou odvolateľa na nepriznanie náhrady trov konania protistrane aj pre dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 257 CSP (predtým § 150 ods. l O.s.p.) predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.
6.
Odvolací súd k námietkam žalobcu o nesprávnom konaní správnych orgánov (kataster) uvádza, že v tomto konaní nemôže posudzovať (hodnotiť a rušiť) rozhodnutia a konanie správnych orgánov. Ak mal žalobca výhrady voči rozhodnutiam správnych orgánov, tieto mal napadnúť odvolaním (ak bolo prípustné), prípadne správnou žalobou (ak boli právoplatné) v zákonom stanovených lehotách a vtedy mohli byť preskúmané súdom v rámci správnej žaloby. Skutočnosti, ktoré predchádzali tomuto súdnemu konaniu by výnimočne mohli byť dôvodom na nepriznanie trov, nie však v tomto prípade. Žalobca bol od počiatku právne zastúpený, a preto bolo na ňom, aby po porade so svojím právnym zástupcom podal takú žalobu, ktorá by bola úspešná. Každé sporové konanie môže skončiť neúspechom žalobcu (z rôznych dôvodov), pričom žalobca, ktorý podal žalobu musí s takouto okolnosťou rátať a následne aj
prípadne znášať náhradu trov konania. Ak v minulosti aj pochybil správny orgán, nie je to dôvodom na nepriznanie trov konania voči sporovej strane v tomto konaní. Ak advokát protistrany hájil svojho klienta, konal v jeho prospech, pričom takýto postup nie je dôvodom na nepriznanie trov konania protistrany. Ak žalobca prípadne iná strana sporu predkladala dôkaz, ktorý nebol spôsobilý privodiť žalobcovi úspech vo veci, je to procesné riziko žalobcu, nakoľko tento musí vedieť, ktoré dôkazy chce predložiť, aby bol úspešný vo veci. Ani súd nemôže žalobcovi povedať, aké dôkazy má predložiť, alebo čo má robiť, aby vyhral, nakoľko by tým porušil rovnosť strán sporu. Tu odvolací súd dáva odpoveď aj na prosbu žalobcu o radu a pomoc, a teda radu a pomoc mu nemôže poskytnúť, nakoľko by porušil rovnosť strán sporu a konal by v prospech jednej strany, čo je neprípustné. 7. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok v časti výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. Prvý výrok o zamietnutí žaloby ponechal nedotknutý, nakoľko tento nebol napadnutý odvolaním. 8. O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ – žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. S ohľadom na uvedené odvolací súd priznal žalovaným 1/, 2/, a 6/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 9. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).