Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23C-130-1995.pdf
PDF · 80.31 KB
Case nature
Subarea
23C/130/1995
Uznesenie
Okresný súd Trnava, v právnej veci žalobcu v 1. rade: Ľ. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom trvale O. XX, v 2. rade: Q. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I., W. XX, v 3. rade: X. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXX, všetci zastúpení: Ing. Eva Viskupičová, Borová 170, proti žalovanému: Podielnické poľnohospodárske družstvo Ružindol, Ružindol, IČO: 31 431 704, zastúpený správcom konkurznej podstaty úpadcu: JUDr. Ivan Mojžiš, V. Karadžiča 27, Bratislava, o náhradu živého a mŕtveho inventára a trvalých porastov, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Súd žiadnej zo strán n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 27. 06. 1995 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba žalobcov zo dňa 21. 06. 1995, ktorou sa žalobcovia domáhali zaplatenia sumy 48.349,40 Eur (1.456.574,- Sk) s príslušenstvom.
2. Uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4K/262/1998 zo dňa 11. 11. 1998, právoplatným dňa 11. 11. 1998, bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz.
3. V zmysle platného a účinného zákona v čase vyhlásenia konkurzu na žalovaného podľa § 14 písm. d) Zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „Zákon o konkurze a vyrovnaní“) sa prerušujú súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, a ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené. Z uvedeného dôvodu bolo konanie v predmetnej veci prerušené do skončenia konania o konkurze.
4. Výzvou tunajšieho súdu, doručenou správcovi konkurznej podstaty dňa 04. 06. 2021 a úpadcovi dňa 03. 06. 2021, boli správca konkurznej podstaty úpadcu a úpadca vyzvaní na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Zároveň boli poučení, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní bude mať účinky späťvzatia žaloby. Úpadca ani správca konkurznej podstaty návrh na pokračovanie v konaní nepodali v lehote 30 dní od doručenia výzvy.
5. Podľa § 47 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „Zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
6. Podľa § 47 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva
účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
7. Podľa § 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
8. V prejednávanej veci došlo k prerušeniu konania na základe vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorý bol zrušený Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Súd sa preto musel vysporiadať s otázkou aplikovateľnosti ust. § 47 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01. 01. 2020.
9. Účelom zmeny právnej úpravy Zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnej od 01. 01. 2020 je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním zo strany správcu alebo dlžníka (úpadcu) alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nová právna úprava už neumožňuje pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca neudelil súhlas s pokračovaním v konaní. Snahou zákonodarcu bolo podľa prechodného ustanovenia § 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii uvedeným spôsobom účinným od 01. 01. 2020 riešiť tie súdne konania, ktoré boli prerušené v dôsledku konkurzov vyhlásených pred dňom 01. 01. 2020.
10. Súd poukazuje na závery prijaté v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43Cob/506/2003 zo dňa 22. 07. 2020: „Konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na účastníka podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní je doba ich prerušenia ešte dlhšia ako pri konaniach začatých podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Postup (podľa § 47 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii) je v súlade aj so zásadou rovnosti účastníkov konania, ako aj ústavného princípu právnej istoty, keď sa rovnaké veci majú posudzovať rovnako a nie rozdielne. Pokiaľ by sa mal postup podľa § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety účinný od 01. 01. 2020 vzťahovať len na tie konania, ktoré boli prerušené podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, bola by formulácia ust. § 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nasledovná: „Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených podľa tohto zákona pred 1. januárom 2020.“ Citované ustanovenie však uvedenú formuláciu „podľa tohto zákona“ neobsahuje. Výklad podľa účelu zákona umožňuje aplikáciu § 47 ods. 4 v spojení s § 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii aj na konania prerušené podľa prv platného Zákona o konkurze a vyrovnaní a v konečnom dôsledku je možné ho posúdiť aj ako novelizáciu § 206 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ústavný súd SR už vyslovil, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, alebo predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010). Tieto závery je nutné podľa názoru odvolacieho súdu aplikovať aj pri výklade ust. § 47 ods. 4 a § 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Za predpokladu dosiahnutia želateľného a zákonom predvídateľného stavu v súdnych konaniach prerušených podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je použitie ust. § 47 ods. 4 v spojení s ust. § 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii aj na konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní. Účelom zmeny právnej úpravy Zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnej od 01. 01. 2020 je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany úpadcu alebo dlžníka (úpadcu) alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nová právna úprava už neumožňuje pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca neudelil súhlas s pokračovaním v konaní. Snahou zákonodarcu bolo podľa prechodného ustanovenia § 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii uvedeným spôsobom účinným od 01. 01. 2020 riešiť tie súdne konania, ktoré boli prerušené v dôsledku konkurzov vyhlásených pred dňom 01. 01. 2020. Pri použití
výkladu podľa účelu zákona ako aj zásady rozumného usporiadania veci podľa čl. 4 CSP nie je daný žiaden rozumný dôvod na to, aby sa uvedená právna úprava obsiahnutá v § 47 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii pri súbežnom použití § 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nepoužila aj na tie súdne konania, ktoré boli prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa prv platného Zákona o konkurze a vyrovnaní. Ak bolo snahou zákonodarcu vyriešiť konania prerušené podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a to aj tie, ktoré boli prerušené na základe konkurzov vyhlásených pred dátumom 01. 01. 2020, t. j. zamedziť ich prerušeniu aj na dobu niekoľkých rokov, o to skôr sa javí odvolaciemu súdu za nevyhnutné riešiť aj oveľa staršie súdne konania za primerané a spravodlivé. Tento záver nepovažuje odvolací súd za formalistický, pretože zohľadnil špecifické okolnosti, za ktorých je možné ust. § 47 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s § 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii aplikovať aj na prejednávanú vec.“.
11. S uvedenými závermi sa súd stotožňuje a v celom rozsahu na ne odkazuje. Súd konanie vo výroku I. tohto uznesenia zastavil, nakoľko v zákonom stanovenej lehote návrh na pokračovanie v konaní podaný nebol.
12. Podľa § 251 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
13. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
14. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy od 01. 01. 2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri takomto zastavení súdneho konania možné ustáliť záver, kto toto zastavenie zavinil. V tomto prípade sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, aby niektorá zo sporových strán vyvinula takú procesnú aktivitu, ktorá by zastavenie konania spôsobila. Súd preto túto situáciu posúdil v zmysle § 257 CSP a vo výroku II. tohto uznesenia žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal, nakoľko zastavenie v konečnom dôsledku vyvolala zmena právnej normy, ktorú žiadna zo sporových strán nemohla ovplyvniť (viď uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43Cob/10/2020 zo dňa 12. 05. 2020).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.