Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/57/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Alenou Sabovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Marianna Kováčová, advokátka, IČO: 50 863 134, so sídlom Viničná 893/12, 951 97 Žitavany, proti žalovaným: 1/ A. B. E., B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX D. - G., zastúpený: Advokátska kancelária Humenská & Panasiuková, IČO: 42 332 711, so sídlom H. X, XXX XX D., 2/ A. I. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, XXX XX J., zastúpená: Advokátska kancelária Kerestešová & Švarná, IČO: 44 140 045, so sídlom Coboriho 2, 949 01 Nitra, o zaplatenie 26 795,35 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému (neskôr žalovanému 1/) zaplatenia sumy 26 795,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 26 795,35 eur od 20.01.2025 do zaplatenia, zároveň si uplatnil trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že v roku 2022 žalovaný odkúpil od žalobcu pozemok, a to v katastrálnom území K., obec K., okres D., a to parc. č. XX/X orná pôda o výmere 1 307 m2 a parc. č. XX/X záhrada o výmere 573 m2. Parcela č. XX/ X bola geometrickým plánom rozdelená na dve samostatné parcely a to parc. č. XX/X orná pôda o výmere 673 m2 a parc. č. XX/XX orná pôda o výmere 600 m2, teraz evidovaných na LV XXX. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený pod číslom L. XXXXX/XX-XX/XX. Z parcely XX/X resp. z parcely XX/XX bola odčlenená už pri kúpe aj parcela XX/XX na obrátisko – súčasť budúcej súkromnej účelovej komunikácie a z tohto dôvodu bola aj upravovaná kúpna cena. Pri samotnej kúpe, ktorá bola sprostredkovaná realitnou kanceláriou, bol žalovaný zastúpený svojou matkou, A. I. E. (neskôr žalovaná 2/), a bolo požiadavkou žalovaného, ktorá bola prezentovaná už pri kúpe nehnuteľnosti, aby boli k nehnuteľnosti (parc. č. XX/X) zabezpečené IBV a technická infraštrukúra, v rozsahu prípojok splaškovej kanalizácie, vodovodu, združenej káblovej NN prípojky, uloženia optickej chráničky, ako aj vybudovanie súkromnej účelovej cesty, do štádia makadam, súčasťou ktorej je aj novovybudovaná dažďová kanalizácia. Žalobca tak realizoval dané IBV pre 5 rodinných domov. K tomuto účelu zabezpečil všetku projektovú dokumentáciu, ktorá bola žalovanému zaslaná aj v elektronickej forme. Uvedené bolo aj riadne realizované žalobcom, ktorý bol v stavebnom konaní uvádzaný ako stavebník, pričom o každom kroku, bol aj žalovaný prostredníctvom svojej matky, ktorá vystupovala ako splnomocnená osoba, oboznamovaný v celom rozsahu, a s ktorou boli jednotlivé kroky komunikované cestou telefonických hovorov, ako aj e-mailovou komunikáciou. Z každej komunikácie jednoznačne vyplývali požiadavky na žalobcu ohľadom realizácie všetkých inžinierskych sietí. O všetkých krokoch bola žalobcovi zasielaná korešpondencia zo strany inštitúcií, ktoré rozhodovali na rôznych stupňoch

počas realizácie celého projektu, ktorá bola aj žalovaným riadne preberaná, čím v priebehu jednotlivých krokov dochádzalo aj k správoplatňovaniu jednotlivých listín, ktoré súviseli s realizáciou inžinierskych sietí. Všetky inžinierske siete sú plne vybudované a funkčné a nevyžadujú žiadnu ďalšiu investíciu. Žalobca dal vypracovať znalecký posudok zo dňa 11.07.2024 č. 44/2024 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty stavebných prác zrealizovaných na stavbe „K. – výstavba IBV + výstavby IBV + technická infraškruktúra“, k. ú. K., obec D., okres D. D. M. XX/XX, XX/X, XX/X, za účelom odovzdania inžinierskych sietí do majetku obce. Rekapitulácia objektov stavby: 78 071,94 eur s DPH. Ako aj znalecký posudok č. 56/2024 vo veci stanovenia hodnoty stavebných prác a dodávok zrealizovaných na stavbe „K. – Výstavba IBV + Technická infraštruktúra“, v rozsahu domových prípojok splaškovej kanalizácie, vodovodu, združenej káblovej NN prípojky 5 RD, uloženej optickej chráničky a vybudovanie súkromnej účelovej cesty – do štádia makadam, ku dňu obhliadky, k. ú. K., obec K., okres D. za účelom majetkovo právneho vysporiadania. Všeobecná hodnota stavebných prác a dodávok zrealizovaných na prípojkach k prislúchajúcemu pozemku M. G. XX/XX – 5 516,90 eur, podielová hodnota 1/5 z hodnoty zrealizovaných prác na združenej prípojke NN – vo výške 1 510,75 eur a podielová hodnota 1/5 z hodnoty zrealizovaných prác na účelovej súkromnej komunikácii – vo výške 1 465,89 eur. Suma za zrealizované kroky (práce a materiály na inžinierske siete – v rozsahu prípojok splaškovej kanalizácie, vodovodu, združenej káblovej NN prípojky, uloženia optickej chráničky ako aj vybudovanie súkromnej účelovej cesty do štádia makadam) zo strany žalobcu za práce a materiál boli vyčíslené na sumu 26 795,35 eur. Zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, nakoľko ním boli zabezpečené všetky potrebné kroky k tomu, aby pozemok žalovaného disponoval dohodnutou vybavenosťou. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu kontaktoval žalovaného, nakoľko neprebral zásielku od žalobcu, ani od právneho zástupcu (predžalobná výzva zo dňa 12.11.2024) a to formou e-mailovej komunikácie. Žalovaný reagoval správou zo dňa 05.12.2024 ako aj 20.12.2024, pričom nárok neuznal, aj napriek skutočnosti, že všetky listiny a kroky jeho matky smerovali k tomu, že je v záujme žalovaného, aby boli práce riadne realizované. Dôvody, ktoré uvádzal žalovaný vo svojich vyjadreniach si však protirečili, keď jednom vyjadrení uvádzal, že nemal o týchto skutočnostiach vedomosť, na inom mieste uvádzal (e-mail z 20.12.2024), že mal záujem iba o elektickú prípojku. Matka žalovaného vyjadrovala po celý čas súhlas s týmito prácami, o čom svedčí aj e-mailová komunikácia, z ktorej je zrejmý záujem o realizáciu inžinierskych sietí už priamo pri kúpe pozemku, ako aj v neskoršej komunikácii, v ktorej žiada p. E. o možnosť úhrady daných súm v mesačných splátkach (e-mail zo dňa 15.06.2022), tiež e- mail z 21.02.2022 - jasne vyjadrený súhlas s elektrickou prípojkou. V súlade s ústnou dohodou žalobca realizoval všetky kroky, aby zabezpečil inžinierske siete pre žalovaného. Komunikácia prebiehala počas celej doby realizovaných prác, a to tak telefonicky, ako aj formou e-mailov, a tiež prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu. Bolo snahou žalobcu, aby predmetné práce boli predmetom písomnej dohody, v ktorej by boli jasne stanovené podmienky financovania vykonaných prác. K tejto dohode sa aktívne zapájala a aj telefonicky komunikovala matka žalovaného, ktorá zmluvu aj pripomienkovala. K samotnému podpisu z jej strany nedošlo a pred ukončením prác sa odmlčala a nereagovala na e-maily, telefonáty, a ani nepreberala poštu za syna, aj napriek tomu, že počas celej komunikácie so žalobcom vystupovala v pozícii osoby splnomocnenej za žalovaného, čo bolo aj žalobcom akceptované. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania odo dňa podania návrhu na súd, t. j. od 20.01.2025. Žalobca má za to, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil, a to tým, že jeho pozemok sa zhodnotil o inžiniersku vybavenosť. Postoj žalovaného považuje za účelový a nedôvodný, nakoľko všetky listiny preukazujú, že inžinierska vybavenosť k jeho pozemku, bola realizovaná v súlade s jeho požiadavkou, o čom bol náležite počas celého obdobia (od roku 2022 - 2024) aj priebežne informovaný prostredníctvom rozhodnutí príslušných orgánov, ktoré konali v jeho prospech a na jeho účet.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 27.02.2025 platobný rozkaz sp. zn. , proti ktorému podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor. V odpore uviedol, že odmieta existenciu a výšku pohľadávky žalobcu v celej žalovanej sume a návrh považuje za nedôvodný v celom rozsahu. Žalovaný nerozumie, na základe akých skutočností dospel žalobca k záveru, že mu konkrétne voči jeho osobe vznikol záväzok na zaplatenie žalovanej sumy. Žalovaný popiera , že by sa v súvislosti s nadobudnutím uvedených nehnuteľností do svojho vlastníctva so žalobcom záväzne dohodol (ústne alebo písomne) na realizácii akýchkoľvek prác v jeho prospech. Žalovaný žalobcu nikdy nežiadal o realizáciu žiadnych stavebných ani iných prác, a rovnako si nie je vedomý, že by sa s ním dohodol na akýchkoľvek podmienkach výkonu prác, či cien za takéto práce. Žalovaný žalobcu nikdy za týmto účelom nekontaktoval, nekomunikoval s ním a osobne ani inak mu neadresoval žiadnu požiadavku alebo pokyn na výkon akýchkoľvek prác v jeho prospech. Žalovaný svoju matku výslovne splnomocnil iba na jeho zastupovanie v súvislosti s uzatvorením rezervačnej

zmluvy, a neskôr kúpnej zmluvy na predaj pozemkov od žalobcu, nakoľko sa dlhodobo zdržuje v zahraničí. Podľa žalovaného nie je pravdivé tvrdenie o tom, že by pri samotnej kúpe nehnuteľností bola z jeho strany voči žalobcovi prezentovaná požiadavka na zabezpečenie technickej vybavenosti k jeho nehnuteľnostiam. Žalovaný nemá so žalobcom uzatvorenú žiadnu dohodu o vykonávaní akýchkoľvek prác (stavebných alebo iných) v jeho prospech a preto nenesie ani zodpovednosť za ich úhradu voči žalobcovi. Skutočnosť, že žalovaný mal vedomosť o tom, že práce spojené s technickou vybavenosťou v danej lokalite, v ktorej nadobudol nehnuteľnosť prebiehali, ešte automaticky neznamená, že by si žalovaný u žalobcu takéto práce vo svoj prospech aj objednal. Žalovaný v žiadnom z týchto konaní nevystupoval ako stavebník a poštové zásielky, ktoré žalobca v návrhu spomínal a ktoré žalovaný v tejto súvislosti preberal, sa ho týkali ako účastníka konania z dôvodu, že jeho pozemok susedí s pozemkami žalobcu. Spomínaná realizácia technickej infraštruktúry v danej lokalite bola nespochybniteľne vlastným investičným projektom žalobcu, ktorý plánoval už dlhšiu dobu, a to ešte pred nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného. Spomenutá projetková dokumetácia, ako aj písomné doklady, ktoré boli podkladom pre vydanie jednotlivých rozhodnutí potrebných pre žalobcu k realizácii jeho projektu, je jednoznačne datovaná ešte pred nadobudnutím vlastníctva v prospech žalovaného. Žalobca nepredložil žiadnu dohodu (alebo jeho potvrdenie) o tom, že by sa konkrétne strany sporu dohodli na výstavbe inžinierských sietí v prospech žalovaného, a rovnako ani nevysvetlil výšku a rozsah žalovanej sumy, ktorú žalovaný z opatrnosti namieta v celom rozsahu. Položkovitý rozpis platieb zahŕňa napr. aj platby za služby v období, keď žalovaný ešte ani nebol vlastníkom nehnuteľností, a naviac, niektoré predložené doklady nie sú vôbec datované, takže z nich nie je zrejmé, či boli vôbec reálne vynaložené. Žalovaný má za to, že hodnota jeho nehnuteľností nestúpla, keďže žalovaný nie je vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník prístupovej cesty k svojmu pozemku, ani nemá zriadené vecné bremeno, takže ani z princípu žalobcom zriadenú infraštruktúru nemôže užívať. Žalovaný požaduje žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 01.04.2025 uviedol, že podáva návrh na pokračovanie v konaní. Ďalej uviedol, že matka žalovaného bola pri predaji informovaná o zámere vybudovať inžinierske siete a aj súkromnú účelovú komunikáciu, ktorá by dopravne sprístupňovala spodnú časť pozemku. Už vtedy prejavovala záujem o dopravné sprístupnenie „spodnej“ časti parcely, podmienkou ktorého však bolo vytvorenie „obratiska“ pre účely zvozu komunálneho odpadu, a pre účely hasičského a záchranného zboru, s čím žalovaný súhlasil. Z tohto dôvodu bol vypracovaný GP a vyčlenilo sa „obratisko“ (parc. č. XX/XX vo vlastníctve žalobcu), ktoré bolo potrebné, a ktoré sa malo nachádzať na pozemku žalovaného, a bolo počas celej doby využívané pre vozidlá, ktoré zabezpečovali potrebné práce. Následne sa pôvodná parcela XX/X rozdelila, a to na základe požiadavky p. E. na 2 parcely a to parcela č. XX/X a parcela č. XX/XX (rozdiel v rezervačnej a kúpnej zmluve, kde už figuruje aj parcela č. XX/XX), GP sa tak zmenila aj výmera parciel. Súčasťou parcely č. XX/XX N. aj elektrická prípojka. Ak by neboli pravdivé tvrdenia žalobcu, nebolo by možné vyčleniť „obratisko“ a ani žalobca by svojvoľne nedelil parcelu. Súčasťou zmluvy je aj dojednanie, že žalobca dá po vybudovaní inžinierskych sietí a cesty, pozemky do pôvodného stavu. B. E. žalobcovi už pri kúpe uviedla, že chce mať dopravne napojený pozemok – parc. č. XX/X a rovnako má žalobca s ňou počítať s napojením na inžinierske siete. Žalobca správou informoval p. E. o nákresoch týkajúcich sa inžinierskych sietí a cesty, správou zo dňa 01.03.2023 súhlasila s návrhom, ktorý počítal s „obratiskom“, ako aj inžinierskymi sieťami a cestnou komunikáciou. Zo zaslanej projektovej dokumentácie je zrejmé, že sa bude napájať na inžinierske siete a cestu aj nehnuteľnosť žalovaného. Dňa 16.12.2022 došlo k prepisu elektrickej prípojky žalovaného na ul. J. F. („vrchná“ časť pozemku žalovaného). Pri tomto úkone boli potrebné kontaktné údaje žalovaného, okrem p. E., cez ktorú sa komunikácia sprostredkovala. Žalovaný v tom čase nenamietal, že by jeho matka nebola oprávnená konať v jeho mene ohľadom inžinierskych sietí, čím bezpochyby prispela k tomu, že domnienka a presvedčenie žalobcu, vo veci oprávnenia p. E. konať v mene žalovaného, bola opodstatnená a nespochybniteľná. Matka žalovaného vyjadrovala po celý čas súhlas s týmito prácami, o čom svedčí aj e-mailová komunikácia, z ktorej je zrejmý záujem o realizáciu inžinierskych sietí už priamo pri kúpe pozemku, ako aj v neskoršej komunikácii, v ktorej žiada p. E. o možnosť úhrady daných súm v mesačných splátkach (e-mail zo dňa 15.06.2022, zo dňa 21.02.2022 – jasne vyjadrený súhlas). Aj správa zo 17.12.2023, ako reakcia na správu právnej zástupkyne žalobcu, svedčí o tom, že p. E. konala v mene žalovaného. Komunikácia bola aktívna, žalobca nemal žiadnu pochybnosť o tom, že by žalovaný o prácach nemal vedieť a p. E. nebola poverená na riešenie daných prác. Zo správy zo dňa 16.08.2023 vyplýva, že prebiehala aktívna komunikácia aj v prípade zriadenia vecného bremena – práva prechodu cez parc. č. XX/X, ktoré žalobca prisľúbil zabezpečiť. Dňa 14.04.2023 zabezpečil podpísanie tejto zmluvy povinnými z vecného bremena, ktorá bola p. E. zaslaná e-mailom dňa 03.07.2023. Žalobca poukázal

na ust. s tým, že platí vyvrátiteľná domnienka, že zastúpený prekročenie oprávnenia zástupcu schválil, ak osobe s ktorou konal, neoznámil bez zbytočného odkladu svoj nesúhlas. K užívaniu vybudovanej infraštruktúry môže žalovaný pristúpiť okamžite po uhradení požadovanej sumy. Inžinierske siete sú právoplatne skolaudované a odovzdané obci K.. Súkromná účelová komunikácia je rovnako právoplatne skolaudovaná. Obe kolaudačné rozhodnutia boli doručené na e-mail p. E.. Žalobca ďalej uviedol, že danú činnosť nevykonával ako investor, ale ako fyzická osoba a z tohto dôvodu boli spoločne delené výdavky medzi rodinu O., ktorá tam pôvodne vlastnila nehnuteľnosti. Z podaného odporu podľa žalobcu nie je zrejmé, ktoré doložené výdavky spochybňuje. Len všeobecné uvedenie, že niektoré podložené doklady nie sú datované, neobstojí. Ak žalovaný spochybňuje konkrétny doklad, je potrebné uviesť ktorý, aby sa žalobca vedel k tejto námietke adekvátne vyjadriť a preukázať dôvodnosť uvedeného výdavku. Žalobca má za to, že je zrejmé, že vybudovaním inžinierskych sietí k nehnuteľnosti žalovaného bez pochyby stúpla hodnota týchto nehnuteľností. Žalobca si splnil svoj sľub a to vybudovanie inžinierskych sietí, prístupovej cesty, zabezpečenie súhlasu povinných z vecného bremena na zmluve o zriadení vecného bremena. Rovnako dal nehnuteľnosti podľa dohody do pôvodného stavu. Boli realizované práce – orba nehnuteľnosti a vŕtanie dier na stĺpiky oplotenia, o čom rovnako bola p. E. informovaná a k správe bola doložená aj fotodokumentácia. Už samotné projekty, ktoré boli vypracované, zohľadňovali inžinierske siete viažuce sa k nehnuteľnosti žalovaného, o ktoré žiadala p. E. už pri dojednaní kúpnej zmluvy, čo následne viedlo k vypracovaniu už spomínaného GP, ako aj celej projektovej dokumentácie. Žalovaný považoval za najhodnovernejší spôsob, ako preukázať výšku nákladov, vypracovanie znaleckých posudkov, ktoré presne popisujú výšku nákladov, ktoré žalobca vynaložil, tieto boli opakovane zasielané na vedomie p. E.. Nakoľko sa k tejto časti žalovaný nevyjadril, žalobca má za to, že žalovaný uznáva vypracované znalecké posudky.

4. Predmetná vec bola následne upomínacím súdom postúpená tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na prejednanie veci.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15.05.2025 uviedol, že trvá na tom, že so žalobcom nemá uzatvorenú žiadnu dohodu o vykonávaní akýchkoľvek prác (stavebných alebo iných) v jeho prospech, a z tohto dôvodu je presvedčený že nenesie ani zodpovednosť za ich úhradu voči žalobcovi. Ďalej uviedol, že po doručení predžalobnej výzvy v decembri 2024, prebehla medzi žalovaným a jeho matkou komunikácia, ktorej obsah adresoval právnemu zástupcovi žalobcu dňa 17.12.2024. Matka mu však uvedené veci odprezentovala iným spôsobom. Od počiatku komunikácie žalobcu so žalovaným (t. j. od zaslania predžalobnej výzvy) žalobca vo vzťahu k žalovanému uvádzal, že bolo požiadavkou žalovaného, ktorá bola prezentovaná už pri kúpe nehnuteľností od žalobcu, aby bola k prevádzaným nehnuteľnostiam zo strany žalobcu vybudovaná sieťová infraštruktúra a účelová cesta, následne vo svojom vyjadrení zo dňa 01.04.2025 žalobca uvádza, že p. E. zastupovala pri kúpe nehnuteľnosti žalovaného a bola pri predaji informovaná o zámere vybudovať inžinierske siete a súkromnú účelovú komunikáciu, ktorá by dopravne sprístupňovala spodnú časť parcely. Išlo teda o súkromný zámer žalobcu, ktorý bol naplánovaný dávno predtým, ako od neho žalovaný nadobudol vlastnícke právo k pozemkom. Pokiaľ aj žalobca tvrdí, že pre konanie je podstatná informácia, či žalovaný vedel o budúcej realizácii inžinierskych sietí a komunikácie, žalovaný túto skutočnosť namieta, keďže aj keby sa v konaní preukázalo, že touto informáciou disponoval, neznamená to automaticky potvrdenie toho, že sa so žalobcom dohodol na ich realizácii. Rovnako nepravdivé je i tvrdenie žalobcu o tom, že práve z dôvodu prejaveného záujmu o dopravné sprístupnenie „spodnej“ časti parcely (aktuálne pozemku patriaceho žalovanému) zo strany matky žalovaného došlo z jej požiadavky k vytvoreniu obratiska a vypracovaniu GP za účelom rozdelenia pôvodnej parcely č. XX/X. Existencia obratiska a s tým súvisiace úkony boli vopred plánované kroky žalobcu ešte pred samotným prevodom nehnuteľností na žalovaného, a to práve v súvislosti s plánovaným súkromným stavebným zámerom žalobcu na vybudovanie IBV v danej lokalite. Svedčí o tom nielen emailová komunikácia z júna 2022, ale aj projektová dokumentácia predchádzajúca predaju, v ktorej už je obratisko dávno zakreslené. Od svojej matky má žalovaný vedomosť, že táto až po zistení od žalobcu pri podpise rezervačnej zmluvy, že výmera zamýšľaného kupovaného pozemku sa znižuje o časť, ktorú žalobca potreboval na obratisko, sa pôvodne informovala iba na vecné bremeno práva prechodu a prejazdu cez pozemky žalobcu – parc. č. XX/X P. XX/XX (emailová komunikácia zo dňa 05. – 06.08.2022), avšak tento ju automaticky zahrnul aj do svojho zámeru o rozdelenie nákladov na vybudovanie inžinierskych sietí a cesty pre ďalšie pozemky v lokalite, ktoré odpredával v rovnakom čase, ako svoje nehnuteľnosti nadobudol žalovaný. Žalovaný namieta tomu, že matka žalovaného už vopred žiadala od žalobcu vybudovanie inžinierskych sietí a cesty k žalovanému pozemku, nakoľko takéto napojenie bolo žalobcom vopred plánované v rámci už projektovanej IBV pred samotným predajom

nehnuteľnosti žalovanému. Matka žalovaného ďalej potvrdila žalovanému existenciu komunikácie so žalobcom v súvislosti s prípravou inžinierskych sietí a cesty na pozemkoch žalobcu, avšak jednoznačne popiera, že by z jej strany došlo k uzatvoreniu konečnej a záväznej dohody. Jediný záväzný súhlas, ktorý žalobcovi matka žalovaného poskytla a ktorý nespochybňuje, je zriadenie elektrickej prípojky v sume max. 1 500 eur, a to napriek tomu, že jej žalobca pôvodne tvrdil, že cena za vybudovanie elektrickej prípojky nepresiahne 1 200 eur. Túto sumu je matka žalovaného ochotná aj naďalej zaplatiť. Podľa vyjadrenia matky nebolo možné so žalobcom dosiahnuť konsenzus ohľadne podmienok dohody. Medzi matkou žalovaného a žalobcom došlo k výmene viacerých návrhov inominátnej zmluvy, avšak podstatné podmienky, ktoré v nej žiadala zapracovať, neboli zo strany žalobcu akceptované. Matka žalobcu bola od začiatku žalobcom informovaná iba o príprave zmluvy o zriadení vecného bremena, takže pri telefonickej komunikácii so žalobcom namietala predovšetkým formu samotnej inominátnej zmluvy, a so zaslaním návrhu takejto zmluvy súhlasila iba na naliehanie žalobcu s tým, že si ju preštuduje a pošle mu svoje prípadne výhrady. Medzi hlavné výhrady patrilo napr. to, že navrhovaná dohoda riešila iba výdavky a ich úhradu a nejednoznačne a neurčito podmienky napojenia na inžinierske siete, keďže žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností ani inžinierskych sietí, matka žalovaného namietala samotnú existenciu dohody o spoločnom vynaložení výdavkov, keďže napr. účastníka č. 2 vôbec nepoznala. Ďalej namietala navrhované členenie výdavkov v pomere 2/5, 2/5 a 1/5 pri viacerých výdavkoch a nezahrnutie účastníka č. 1 a č. 2 do niektorých výdavkov týkajúcich sa parcely v ich vlastníctve. Rovnako mala výhrady voči tomu, že zmluvné strany v zmluve vyhlasovali, že boli vopred so všetkým oboznámené a dali súhlas (napr. pripomienky matky žalovaného telefonicky k zmluve o dielo, ktorá sa pripravovala až v roku 2023, hoci práce začali v 2022 a do konca januára 2023 mali byť ukončené alebo k objednaniu optickej chráničky). Matka žalovaného odmietala tzv. predbežné náklady a dodatočné svojvoľné navýšenie výdavkov a úhradu týchto výdavkov v pomere dohodnutého podielu, t. j. vo výške 2/5 pre účastníka č. 1, 2/5 pre účastníka č. 2 a pre účastníka č. 3 vo výške 1/5 (tzv. bianko výdavky). Výšku výdavkov namietala matka žalovaného aj s ohľadom na to, že žalobca neoprávnene využíval nehnuteľnosti žalovaného počas výstavby cesty a inžinierskych sietí (podľa vyjadrenia vlastníkov priľahlých nehnuteľností, títo súhlasili so zriadením vecného bremena v prospech žalovaného za protihodnotu – právo prejazdu cez nehnuteľnosti žalovaného počas výstavby ich rodinných domov, o čom žalovaný nemal vedomosť a túto informáciu sa dozvedel až v súvislosti s doručením predžalobnej výzvy). Matka žalovaného mala aj požiadavku na zapracovanie ustanovenia do zmluvy, že ak nedôjde k zriadeniu vecného bremena v prospech žalovaného (nie však podmieneného prísľubom znehodnocovania pozemku žalovaného počas jeho neprítomnosti ostatnými vlastníkmi domov v danej lokalite), je žalobca povinný vrátiť všetky obdržané finančné prostriedky a zaplatiť náhradu (nájom) za užívanie pozemkov žalovaného počas celej výstavby inžinierskych sietí a cesty. Vzhľadom na to, že žalobca požiadavky matky žalovaného odmietal do zmluvy zapracovať, uzatvorenie zmluvy pre ňu neprichádzalo do úvahy. Zmluva v pripravovanom znení teda nebola pre ňu akceptovateľná, a keďže jej nevyplývala povinnosť uzatvoriť „akúkoľvek“ zmluvu, od rokovaní odstúpila. Skutočnosť, že medzi žalobcom a matkou žalovaného prebiehala telefonická a emailová komunikácia ešte podľa názoru žalovaného neznamená, že došlo k uzatvoreniu nejakého konkrétneho typu zmluvy, ktorá by bola pre účastníkov záväzná. Stranám nemôže ísť na škodu ani to, pokiaľ žalobca počas prebiehajúcich rokovaní o zmluve s jeho matkou pokračoval na svojich vlastných pozemkoch vo výstavbe svojich vlastných stavebných zámerov (uvedené potvrdzuje aj žalobcom pripravený návrh inominátnej zmluvy čl. 2 ods. 3: „Miesto realizácie diela: k. ú, K., p.č. O. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X“). Žalovaný má za to, že je chybou žalobcu, pokiaľ s výstavbou nepočkal na finálne uzatvorenie zmluvy, z ktorej budú všetkým účastníkom vyplývať jednoznačné práva a povinnosti. Rovnako nebolo ani v možnostiach matky žalovaného požadovať o zastavenie prác, keďže nešlo o jej stavebný zámer, jej finančné prostriedky, a v konečnom dôsledku ani o jej nehnuteľnosti. Žalovaný spochybňuje celú výšku žalovanej sumy, vrátane znaleckých posudkov a nie je zrejmé, za akým účelom boli vyhotovené znalecké posudky a z akého dôvodu by mal byť zaviazaný na zaplatenie práve v nich uvedených súm a z akého titulu. Podľa tvrdenia matky žalovaného skutočnosť, že žalobca viackrát menil celkovú výšku platby za realizáciu technickej infraštruktúry, bola tiež dôvodom, pre ktorý nebolo možné dosiahnuť konsenzus. V emaily zo dňa 16.07.2024 žalobca ako konečnú sumu za celú výstavbu inžinierskych sietí plus cesta v štádiu makadam, uvádza sumu 14 675 eur, avšak v predžalobnej výzve sa jeho pohľadávka bez uvedenia dôvodu navýšila na sumu 26 795,35 eur. V pripojenom položkovitom rozpise platieb sa nachádzajú napr. aj platby za služby v období, keď žalovaný ešte ani nebol vlastníkom nehnuteľností (kosenie dňa 15.08.2025), platba za prípravu zmluvy o zriadení vecného bremena, ku ktorej sa podľa znenia tejto zmluvy zaviazal v celom rozsahu sám žalobca, a naviac ani nie je zrejmé, aký súvis má položkovitý rozpočet s vyhotovenými znaleckými posudkami. Predložené viaceré príjmové doklady dodávateľov žalobcu naviac nespĺňajú náležitosti účtovného dokladu podľa

zákona o účtovníctve. Žalobca počas vzájomnej komunikácie zaslal matke žalovaného rôzne vyčíslenia „konečnej ceny za IS plus cesta“, avšak žiadna z nich ani zďaleka nedosahuje výšku aktuálne žalovanej sumy.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán, žalobcu, žalovanej 2/ a oboznámením sa s predloženými listinami a písomnými vyjadreniami sporových strán a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 18.08.2025 uviedla, že žalobca realizoval všetky dohodnuté práce v prospech žalovaného a tento rozsah predstavuje predmet podaného návrhu a to sumu 26 795,35 eur, ktorá pozostáva z realizácie inžinierskych sietí a to hlavnej vetvy vodovodu a splašková kanalizácia ako aj prípojky a to elektrickej, tiež vodovodné pripojenie ako aj prípojku na splaškovú kanalizáciu a ako aj s tým súvisiace všetky potrebné poplatky a listiny, ktoré bolo potrebné zabezpečiť, aby došlo k dokončeniu dohodnutých prác. Všetky kroky žalobcu preukázateľne smerovali k naplneniu požiadaviek a podmienok formulovaných práve pani E. – matkou žalovaného. Komunikácia žalobcu s pani E. prebiehala v dlhodobom časovom rámci a to od roku 2022 v rozsahu, ktorý možno označiť ako faktické rokovanie o zmluvných podmienkach a jej obsah je doložený písomnými a elektronickými dôkazmi. Skutočnosť, že žalovaný uvádza, že mu jeho matka interpretovala priebeh tejto komunikácie iným spôsobom nemá právnu relevanciu pre posúdenie oprávnenosti nároku, pokiaľ nie je spojená s konkrétnym dôkazom o nepravdivosti tvrdení žalobcu. Žalobca výslovne poukazuje na to, že návrhy a pripomienky pani E. boli zohľadňované a reflektované v ďalšom postupe žalobcu. Žalobca dlhodobo tvrdí, že pani E. vystupovala ako osoba, ktorá požiadavku na vybudovanie inžinierskych sietí v mene žalovaného komunikovala. Nie je zrejmé, prečo žalovaný usudzuje, že žalobca mal automaticky zahrnúť jeho pozemok do plánovanej infraštruktúry, keď v čase uzatvárania rezervačnej zmluvy jeho matka – A. E. komunikovala požiadavky týkajúce sa nielen prístupu ale aj vybudovania inžinierskych sietí. Z dostupnej a predloženej emailovej komunikácie preto nevyplýva, že by žalobca postupoval svojvoľne alebo automaticky rozšíril rozsah zámeru na náklady inžinierskych sietí a cesty na pozemok patriaci žalovanému. Práve naopak zo správania pani E. vrátane jej opakovanej komunikácie vyplývalo, že má záujem o zriadenie prístupu a napojenie na inžinierske siete a že požaduje podrobnejšie informácie o podmienkach, za akých sa tak stane. Za týchto okolností bolo prirodzené, že žalobca počítal s tým, že aj na strane žalovaného prostredníctvom jeho matky existuje záujem o zaradenie do spoločnej infraštruktúry najmä, keď sa tieto práce realizovali v čase, keď žalovaný už vlastnil dotknutú nehnuteľnosť a ich dopravné sprístupnenie a technické napojenie predstavovalo pre žalovaného zrejmý úžitok. Tvrdenie žalovaného, že žalobca konal bez právneho dôvodu alebo proti jeho vôli, tak nie je v súlade s faktickým priebehom komunikácie a ignoruje dlhodobý kontext rokovaní s pani E., ktorá za žalovaného opakovane vystupovala, o čom svedčí aj emailová komunikácia. Naviac to, že žalobca plánoval infraštruktúru vybudovať pre ostatných vlastníkov nehnuteľností ešte neznamená, že by ju mal financovať výlučne zo svojich prostriedkov a bez nároku na úhradu od nadobúdateľov pozemkov, ktorým slúžila. V tomto kontexte preto nie je zrejmé, ako žalovaný hodnotí danú situáciu nakoľko žalobca mu zabezpečil tak technické podklady k inžinierskym sieťam, ako aj zabezpečil celú realizáciu a to aj napriek tomu, že nie je podnikateľský subjekt. Doposiaľ zo strany žalovaného nedošlo k žiadnej náhrade vynaložených finančných prostriedkov a to aj napriek skutočnosti, že v rozsahu sumy 14 675 eur tento nárok uznal. Z uvedeného preto vyplýva, že žalovaný musel byť minimálne informovaný o existencii a rozsahu plánovaných stavebných zásahov, ktoré sa bezprostredne týkali aj jeho nehnuteľností. Pokiaľ za týchto okolností žalovaný nevzniesol žiadnu námietku a ani nevyjadril nesúhlas je dôvodné predpokladať, že s realizáciou inžinierskych sietí počítal a akceptoval ju.

8. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 18.08.2025 uviedla, že odmietajú pohľadávku žalobcu čo do existencie aj rozsahu. Namietajú existenciu akejkoľvek dohody medzi stranami sporu. Medzi stranami sporu nebola tvrdená ani preukázaná žiadna komunikácia ani osobný kontakt. Dokonca sám žalobca potvrdil, že komunikoval iba výhradne s matkou žalovaného. Trvajú na tom, že žalovaný udelil svojej matke plnomocenstvo iba na jeho zastupovanie pri podpise rezervačnej aj kúpnej zmluvy a túto skutočnosť oznámil protistrane ako ho prvýkrát kontaktovali zaslaním predžalobnej výzvy v decembri 2024. Ďalšie skutočnosti, o ktorých predtým nevedel a ktoré sa až následne dozvedel od svojej matky po rozhovore s ňou a následne bezprostredne oznámil protistrane a na týchto trvajú. Odmietajú právnu kvalifikáciu nároku protistrany. Vo vzťahu k žalovanému neboli naplnené predpoklady k vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia. Nejde o žiadnu zo zákonných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Vo vzťahu k žalovanému nemožno hovoriť o existencii žiadneho

majetkového prospechu na úkor žalobcu. Keďže žalobca preukázateľne vykonával svoj vlastný vopred plánovaný stavebný zámer na svojich pozemkoch za svoje finančné prostriedky a bez akejkoľvek dohody zo žalovaným. Nakoľko neexistuje dôkaz, že by žalobca so žalovaným mali uzatvorenú nejakú dohodu, dokonca ani dôkaz o komunikácii strán sporu a žalobca pri podaní návrhu vychádza iba z jeho predpokladanej vedomosti, považujú žalobu vo vzťahu k žalovanému podanú za nedôvodne a žiadajú, aby ju súd v celom rozsahu zamietol z dôvodu chýbajúcej pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Žalobca na pojednávaní dňa 18.08.2025 okrem iného uviedol, že boli dve parcely. Kúpil pozemok - parcelu - ktorú so susedmi potom preparceloval a vznikli dva a dva pozemky plus pozemok väčší, ktorý potom kupoval žalovaný. Všetky vyjadrenia, keďže chcel ponúkať pri predaji aj možnosť napojenia na inžinierske siete, musel už mať odsúhlasené od kompetentných úradov z dôvodu kapacitných možností. Preto bola vyhotovená projektová dokumentácia aj k nehnuteľnostiam žalovaného, ktoré boli napojené na inžinierske siete aj cestu. Žalobca tvrdí, že nemal vedomosť, že vybudované inžinierske siete a cesta má byť dar pre žalovaného a že žalovaný o predmetnej veci nič nevie, resp. vie len málo. Poštu žalovaného pravdepodobne preberá jeho matka a neinformovala ho o zaslaných zásielkach okamžite. Žalobca má za to, že matka žalovaného ho uviedla do omylu, že disponuje plnomocenstvom od svojho syna a že ich záujem o napojenie na inžinierske siete a cestu stále trvá. Že tomu tak nie je sa dozvedel až tesne pred podpisom inominátnej zmluvy 25.08.2023 a 08.09.2023, kedy si jeho právna zástupkyňa žiadala jeho predloženie. Žalobca je toho názoru, že ak by nebola uzavretá žiadna predbežná ústna dohoda o vybudovaní inžinierskych sietí a cesty, matka žalovaného by predsa nerokovala o zmluve o rozdelení nákladov v mene žalovaného. Žalobca ďalej uviedol, že matke žalovaného pri kúpe ponúkol reálnu, prerokovanú a kapacitnú možnosť napojenia na inžinierske siete a možnosť dopravného prístupu cez cestu. Jeho ponuka bola odkomunikovaná so všetkými relevantnými úradmi. Zodpovedne dal všetky možnosti, projektovú dokumentáciu a informácie kupujúcim k dispozícii. Všetko čo ponúkol žalovanej mal samozrejme aj podložené relevantnými stanoviskami dotknutých orgánov a preto žalovanej ponúkol možnosť napojenia nehnuteľností na inžinierske siete a aj dopravné napojenie. Rozdelenie nákladov komunikoval tak, že susedia manželia O. 40 % (predali 2 parcely – XX/X P. X), žalobca 40 % (predal 2 parcely – XX/X P. X) a žalovaný 20 %, lebo mal jednu napájanú parcelu XX/XX J. celkových investičných nákladov. Na základe tohto kľúča delenia nákladov bola vypracovaná aj inominátna zmluva, ktorá bola matke žalovaného zaslaná a ktorú ďalej pripomienkovala. Pokiaľ ide o dopravné napojenie a podiel na ceste, o ktoré mala najskôr matka žalovaného záujem, už nebolo možné, nakoľko boli podpísané už rezervačné zmluvy s kupcami stavebných parciel a majitelia si už brali hypotekárne úvery. Preto bola zvolená forma vecného bremena a nie priamo kúpa časti cesty. Odčlenením obratiska sa vyriešilo dopravné napojenie, ktoré bolo kapacitne zadefinované pre 5 rodinných domov vrátane nehnuteľnosti žalovaného. Matke žalovaného sa to nepáčilo a ak by jej to nebolo rovnako logicky zdôvodnené, tak by to pri podpise kúpnej zmluvy neakceptovala. Žalovaný v konečnom dôsledku na preberanie pošty splnomocnil svoju matku a preto preberá plnú zodpovednosť za vzniknuté dôsledky a škody. Matka žalovaného aktívne bránila v informovaní svojho syna tým, že nepreberala poštu s vyúčtovaním nákladov, aby žalovaný vykonal úhradu a nenavyšovali sa zbytočne náklady. Prejavený záujem žalovaného o kúpu nehnuteľností prišiel práve vo fáze, kedy pripravoval GP, preto bola jeho pôvodná parcela XX/X rozdelená na 3 nové parcely: XX/X – pozemok s prístupom z ul. Za Humnami, XX/XX – parcela, pre ktorú sa vybudovali prípojky k inžinierskym sieťam a XX/XX, ktorá tvorí obratisko pre všetkých, ktorí využívali cestu. Žalovaný dodnes nezaplatil ani za elektrickú prípojku, ani sa nedotazoval ako sa so žalobcom vyrovnajú, hoci revízna správa bola vyhotovená a všetkom im zaslal email. Súčasťou ceny v emaile je už aj poplatok 213,30 eur, ktorý je súčasťou zmluvy o pripojení, o všetkom informoval p. E. v emaily zo dňa 29.12.2023. Matka žalovaného mala záujem o presné vyčíslenie, ktoré jej žalobca nevedel presne na euro doložiť, náklady boli dopísané priebežne počas doby celej akcie a matka žalovaného ho mohla kontaktovať, že jej má poslať bloček alebo faktúru. Rovnako mohla požiadať o telefónne číslo na zainteresované inštitúcie a projektantov, žalobca bol vždy nápomocný. Dohoda, ktorá bola komunikovaná od začiatku a uzavretá s matkou žalovaného hovorila o priebežnom spolufinancovaní, avšak žalovaný žalobcovi dodnes nič nezaplatil. Je zrejmé, že žalovaný z tohto stavu bude v budúcnosti dlhodobo čerpať úžitok, keďže prípojky a aj hlavné vetvy inžinierskych sietí predstavujú trvalú infraštruktúru, ktorá zvyšuje hodnotu nehnuteľnosti a umožňuje jej plnohodnotné využívanie. Rovnako dopravné napojenie nehnuteľnosti na základe dohody o vecnom bremene – právo prechodu cez novovybudovanú účelovú komunikáciu. Nemožno pripustiť, aby žalobca znášal plnú finančnú záťaž za realizáciu inžinierskych sietí v prospech cudzej osoby bez kompenzácie.

10. Uznesením zo dňa 04.09.2025 č. k. -235 súd pripustil, aby do konania na strane žalovaného vstúpila A. I. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX J., ktorá bude označená ako žalovaná 2/. Zároveň súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne sumu 26 795,35 eur, pričom žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,40 % ročne z uvedenej sumy od 20. januára 2025 do zaplatenia, žalovaná 2/ je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 7,15 % ročne z uvedenej sumy odo dňa právoplatnosti uznesenia o jej vstupe do konania do zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, pričom plnením ktoréhokoľvek zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu tohto plnenia. Zároveň žalovaný 1/ a žalovaná 2/ sú povinní uhradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu, teda 100 % s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia druhého žalovaného.

11. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení zo dňa 16.09.2025 uviedol, že žalobca svojimi tvrdeniami uvedenými vo svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 18.08.2025 potvrdil, že strany sporu nemajú medzi sebou uzavretú žiadnu dohodu o výkone prác v prospech žalovaného 1/. Žalobca potvrdil, že so žalovaným nekomunikoval a celú záležitosť riešil iba s matkou žalovaného 1/ a potvrdil aj to, že mal vedomosť o tom, že poštu za žalovaného 1/ preberala jeho matka. Má za to, že je výlučne chybou žalobcu, ak netrval na včasnom a riadnom predložení plnomocenstva a iba sa neprimerane spoliehal na to, matka žalovaného 1/ je oprávnená aj na iné konanie ako na podpis rezervačnej a kúpnej zmluvy, naviac pokiaľ údajne plnú moc požadoval od matky žalovaného 1/ viackrát, pričom mu nebola predložená, a teda už z takéhoto konania mohol odôvodnene vedieť, že so zastupovacím oprávnením nie je niečo v poriadku. Podľa vyjadrenia žalovanej 2/ email zo dňa 31.08.2022 bol jej osobnou reakciou na prvý návrh kúpnej zmluvy (a následne aj dodatku ku kúpnej zmluve), v ktorom žalobca vzniesol požiadavku na využívanie pozemku žalovaného 1/ ako budúceho vlastníka počas výstavby jeho súkromnej cesty a inžinierskych sietí z dôvodu prístupu, ktorú požiadavku žalobca ani maklérka realitnej kancelárie s matkou žalovaného 1/ vopred nekomunikovali. Pripomienky žalovanej 2/ zaslané v predmetnom emaily sa logicky týkali otázok ohľadne využívania pozemkov po zmene vlastníka na žalovaného 1/, napríklad náhrady za takéto užívanie, resp. termínu ukončenia prác. Uvedené pripomienky iba namietali nekorektnosť protistrany a realitnej kancelárie, keďže ju na túto skutočnosť vopred neupozornili. Žalovaná 2/ predmetné nehnuteľnosti kupovala ako dar pre syna a úhrada bola realizovaná z účtu žalovanej 2/ a jej manžela. Žalovaný 1/ nevedel, že jeho nehnuteľnosť je zahnutá do naprojektovania inžinierskych sietí, projektová dokumentácia bola zaslaná iba na email žalovanej 2/, pričom žalovaná 2/ tvrdí, že táto projektová dokumentácia jej bola zaslaná iba z dôvodu zobrazenia rozmerov obratiska, o ktoré žalobca ponížil pôvodnú výmeru predávaného pozemku. Táto projektová dokumentácia časovo predchádzala rokovaniam o kúpe nehnuteľností a bola vypracovaná v čase, keď vlastníkom predmetných nehnuteľností bol žalobca, ktorý si ju teda dal vypracovať vo vzťahu k svojim pozemkom. Ak by žalovaný 1/ aj mal vedomosť o existencii projektová dokumentácia na vybudovanie inžinierskych sietí a cesty v lokalite, v ktorej nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam s napojením na jeho pozemky, neznamená to automaticky, že sa aj dohodol so žalobcom na vybudovaní týchto inžinierskych sietí a cesty v jeho prospech a za žalobcom stanovenú cenu. Žalovaná 2/ sa dopytovala v prvom rade o možnosť zriadenia vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemok žalobcu a nikdy neprejavila záujem o formu spolufinancovania do súkromného investičného zámeru žalobcu, preto aj vyjadrenia žalobcu, čo všetko musel investovať do predmetnej investičnej akcie vyznievajú ako irelevantné. Pokiaľ žalovaný 1/ o veci nevedel, konanie žalobcu, v ktorom mu vytýka nedostatočný záujem o túto vec a chýbajúcu aktivitu, postráda logiku. Pokiaľ ide o nedoručenú zásielku, ak by ju aj prevzal, neznamená to, že by automaticky s jej obsahom súhlasil a vec by sa riešila iným spôsobom. Žalovaný 1/ má za to, že je absurdné tvrdiť, že pokiaľ strany rokovali o podmienkach dohody, vlastne znamená, že sa už aj rovno dohodli a je to právne neprípustné, a to bez ohľadu na to, aký záujem ktorá strana mala alebo nie. Nie je predsa možné, aby komunikácia dvoch potenciálnych zmluvných strán pre jedného automaticky znamenala aj uzatvorenie dohody, napriek tomu, že bolo zrejmé, že druhá strana mala k podmienkam dohody výhrady. Je jednoznačne chybou žalobcu, pokiaľ s výstavbou nepočkal na finálne uzavretie zmluvy, z ktorej budú všetkým účastníkom vyplývať jednoznačné práva a povinnosti (a to bez ohľadu na to, ako to podľa názoru žalobcu „v stavebníctve funguje“, predsa logicky žiadny seriózny dodávateľ/zhotoviteľ nezačne s výstavbou diela pre objednávateľa, pokiaľ nemajú medzi sebou uzatvorenú zmluvu o vykonaní diela za vopred stanovených podmienok). Súkromný investičný zámer žalobcu, tak ako sám uvádza, bol navrhnutý na 5 rodinných domov ešte predtým ako od neho žalovaný 1/ nadobudol vlastnícke právo k svojim pozemkom. Ďalej skutočnosť, či žalobca bol alebo nebol pri realizácii a výstavbe inžinierskych sietí a cesty v danej lokalite „ziskový“ alebo nie, nie je pre

právne posúdenie tejto veci podstatné. Podstatné je, na čom sa strany sporu alebo zmluvné strany údajnej dohody záväzne dohodli. Žalovaný 1/ má za to, že prejavený záujem o napojenie na inžinierske siete nemožno považovať za automatické uzatvorenie zmluvy, naviac pokiaľ druhý subjekt k uzatvoreniu zmluvy nedal žiadny súhlas. A ďalej skutočnosť, že žalobca sám navrhol a určil pomer príspevkov na úhradu nákladov (a to bez ohľadu na to, či to sám považuje za logické, vhodné, spravodlivé atď.), rovnako neznamená, že to bez ďalšieho „platí“ pre všetkých a druhá strana s tým musí automaticky súhlasiť. Už samotná existencia výhrad matky žalovaného 1/ a ich potvrdenie žalobcom, je vlastne sám o sebe dôkaz toho, že nebolo možné dospieť k uzatvoreniu dohody, pretože zmluvné strany si dostatočne určito, zrozumiteľne a jasne vzájomne nevymedzili obsah svojich práv a povinností, bez ohľadu na to, či žalobca výhrady žalovanej 2/ považoval za smiešne, scestné, vymyslené, účelové alebo nelogické, sú potvrdením toho, že jedna zmluvná strana neakceptovala podmienky predloženého návrhu druhej zmluvnej strany, a keďže nebolo možné dosiahnuť konsenzus ohľadne týchto podmienok, nie je možné tvrdiť, že došlo k uzatvoreniu dohody. Podľa žalovaného 1/ vyjadrenia žalobcu o tom, že žalovaná 2/ mala záujem o presné vyčíslenie, ktoré jej nevedel presne na euro predložiť, jednoznačne dokazujú, že medzi žalovanou 2/ a žalobcom neexistovala dohoda o obsahu zmluvy, dokonca ani dohoda o cene. Výhrada žalovanej 2/ spočívala v tom, že sa mala podieľať na úhrade nákladov za niečo, čo by v konečnom dôsledku nebolo vo vlastníctve žalovaného 1/. Uvedená skutočnosť ale nič nemení na tom, že pôvodne sa u žalobcu dopytovala iba na zriadenie vecného bremena, avšak tento na ňu vyslovene naliehal s uzatvorením zmluvy, ktorá by prerozdeľovala náklady ním vynaložené na realizáciu inžinierskych sietí a cesty. Žalovaný 1/ v rámci mimosúdnych rokovaní prejavil záujem o investíciu do zhotovenej infraštruktúry žalobcom, keďže vyhodnotil, že táto by mohla zlepšiť využívanie jeho nehnuteľnosti. Za týmto účelom predložil žalobcovi návrh na zaplatenie hodnoty týchto investícií v sume podľa emailovej správy, ktorú žalobca zaslal matke žalovaného dňa 10.07.2024 v celkovej výške 14 675 eur, uvedenú správu zaslal žalovanej 2/ dávno po ukončení stavebných prác, t. j. v čase, kedy mu už museli byť známe celkové ním vynaložené náklady na zhotovenie stavebného projektu. Túto sumu navrhoval samotný žalobca. Vybudovaná infraštruktúra od začiatku nebola vlastníctvom žalovaného 1/ a tento na ňu nemá žiadny dosah. Ďalej pri porovnaní pôvodnej požadovanej sumy za vykonané práce a aktuálne žalovanou sumou, nie je žalovanému 1/ stále zrejmé, z akého právneho titulu od neho žalobca požaduje zaplatenie skoro raz toľko násobenej sumy. Vypracovanie znaleckých posudkov považuje žalovaný 1/ za bezpredmetné, keďže sa na zaplatení sumy vyplývajúcej z ich obsahu nikdy nezaviazal. Žalovaný 1/ nemá záujem využívať ani brať úžitky zo žiadnych žalobcom zhotovených vecí bez toho, aby došlo k riadnemu ukončeniu celej veci. Pokiaľ ide o položku „kosenie“, ide z princípu o oprávnenú výhradu proti účtovaniu položiek, na ktorých sa strany sporu nedohodli, ktoré predchádzali prechodu vlastníctva k nehnuteľnostiam na žalovaného 1/ z časového hľadiska a vytváraniu dojmu, že žalovaný 1/ je bez ďalšieho povinný akceptovať všetky žalobcom investované financie, ktoré vynaložil na svoj stavebný projekt. Pokiaľ ide o náklady na zriadenie vecného bremena, v texte zmluvy sa žalobca dobrovoľne zaviazal k týmto výdavkom a naviac sám prisľúbil, že všetky výdavky za právne služby bude znášať vo vlastnej réžii.

12. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 02.10.2025 uviedol, že samotná skutočnosť, že žalovaný 1/ popiera podpísanie zmluvy medzi stranami, nemení nič na podstate veci, a to, že žalovaná 2/ svojím konaním uviedla do omylu žalobcu, a to tým, že sa prezentovala ako osoba oprávnená konať v mene žalovaného 1/, fakticky konala vo vzťahu k žalobcovi v jeho mene a na jeho účet. Z uvedeného dôvodu je teda nezávisle od formálneho uzatvorenia zmluvy zrejmé, že žalobca poskytol prácu a služby na účet a v prospech žalovaného 1/, pričom žalovaná 2/ svojím konaním vytvorila právny základ pre nárok žalobcu na odplatu za vykonanú prácu. Žalobca nemal žiadny dôvod neveriť žalovanej 2/. Na základe uzatvorenia predošlej kúpnej zmluvy žalobca opakovane overil, či je žalovaná 2/ oprávnená rokovať a disponuje potrebným splnomocnením. Žalovaná 2/ odpovedala kladne, čím bol žalobca uvedený do omylu, pokiaľ tomu tak nebolo. Žalovaná 2/ mala možnosť zastaviť vybudovanie inžinierskych sietí a vyviesť žalobcu z omylu, žalobca jej túto možnosť poskytol aj písomne, aby dohoda nebola iba ústna, avšak žalovaná 2/ na túto výzvu nereagovala. Žalovaná 2/ vo svojej komunikácii uviedla, že jej syn je o všetkom informovaný a pri jeho najbližšej návšteve Slovenska je možné podpísať príslušné dokumenty. Projektová dokumentácia jej bola doručená, vedela o realizácii prípravných prác, a napriek tomu neodvolala svoj záujem ani po tom, ako jej bola poskytnutá táto možnosť. Fyzicky sa nachádzala na synovom pozemku a preverovala stav vodovodného potrubia, ktoré podľa tvrdenia protistrany nemalo byť predmetom jej záujmu. Je tiež preukázané, že konala aj bez splnomocnenia od svojho syna vo veci elektrického kábla, teda elektrickej prípojky z Hlavnej ulice. Novým vlastníkom predných parciel (40 %) a susedom O. (40 %) bolo podľa dohody zabezpečené napojenie na inžinierske siete a prístupovú cestu.

Náklady, ktoré vznikli, súviseli k vybudovaním napojenia inžinierskych sietí a cesty na nehnuteľnosť žalovaného 1/. Projektová dokumentácia vypracovaná pre účely územného konania bola spracovaná na celú lokalitu, aby bolo možné zabezpečiť pripojenie všetkých nehnuteľností na inžinierskych sietí a cestu. Ak by chcel žalovaný 1/ v budúcnosti získať prístup k ceste alebo inžinierskym sieťam, musel byť tento prístup zahrnutý do lokality, ku ktorej sa vydávali jednotlivé vyjadrenia a povolenia. Projekty bolo nevyhnutné riešiť priebežne, aby nedošlo k porušeniu lehôt vyplývajúcich zo stavebného povolenia a aby bolo možné koordinovať práce v súlade s dohodnutým rozsahom. Už samotné neskoršie vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia spôsobilo časový sklz. Niektoré povolenia, ktoré sú podkladom stavebného povolenia, majú navyše obmedzenú časovú platnosť. Okrem toho priebežný nárast cien stavebných materiálov a služieb v danom období znamenal, že akýkoľvek odklad realizácie by žalobcovi – ako aj ďalším zúčastneným – spôsobil dodatočné a neodôvodnené finančné náklady, ktoré nemožno pripísať na jeho zodpovednosť. Ak by žalovaný navrhol dohodu o úhrade vo výške 14 675 eur bez súdnych poplatkov a trov, nepochopiteľne tak neučinil v čase, kedy by sa predišlo súdnemu konaniu. Zásielka, ktorú žalobca zaslal, nebola prebratá výlučne z dôvodu žalovaného 1/, nie zo strany žalobcu a bolo by možné predísť súdnemu konaniu. Tento variant riešenia sporu predstavoval ústupok zo strany žalobcu, a to z dôvodu, že protistrana nesplnila svoju povinnosť podieľať sa na čiastočnom financovaní vybudovania inžinierskych sietí prostredníctvom zloženia zálohy počas realizácie stavby. Uvedený záväzok bol pritom zakotvený v návrhu inominátnej zmluvy, ktorý bol žalovanej 2/ riadne doručený. Tiež rozdelenie parcely bolo iniciatívou žalovanej 2/, ktorá chcela parcelu v GP rozdeliť na dve časti, t. j. na dva samostatné pozemky aj s inžinierskymi sieťami a dopravným prístupom. Nie je pritom logické, aby mal žalobca osobný záujem na rozdelení parcely žalovaného 1/ na dve časti, keď cena GP sa odvíja od počtu vyhotovených geometrických bodov. Žalovanú 2/ si žalovaný 1/ sám určil ako osobu, ktorá preberá poštu a ktorá ho má informovať o jej obsahu. Podľa dostupných informácií boli všetky listy žalovanej 2/ doručené, takže mal byť o všetkom aj informovaný. Všetky prípojky prechádzajú do vlastníctva žalovaného 1/ ako vlastníka pozemku, na ktorom sú vybudované (prípojka pre elektrickú energiu – Zmluva o pripojení so spoločnosťou Západoslovenská distribúcia, prípojka pre vodovod a prípojka pre splaškovú kanalizáciu – Zmluva o dodávke vody a odvádzaní vôd s obcou K.). V prípade súkromnej účelovej cesty, vrátane dažďovej kanalizácie, ktorá je jej súčasťou, nepatrí žalovanému 1/ ani pomerná časť, avšak má právo na jej využívanie, čo znamená, že by sa mal na nej finančne rovnako podieľať. Je bežnou praxou, že susedia sa dohodnú a spolupodieľajú na vybudovaní cesty, verejného osvetlenia a podobne, bez toho, aby sa automaticky stali jej spoluvlastníkmi. Všetky práva a povinnosti týkajúce sa dopravného prístupu boli obsiahnuté v zmluve o zriadení vecného bremena právo prechodu in rem cez súkromnú účelovú komunikáciu. Je bežnou praxou, že vybudované inžinierske siete a dopravná infraštruktúra sa po dokončení odovzdávajú obci alebo mestu spravidla za symbolickú cenu. Táto cesta je slepá, a preto ju budú využívať výlučne noví vlastníci a žalovaný 1/, iné osoby k tomu nemajú právo ani dôvod. Všetky položky boli verifikované a ohodnotené aj znalcom v znaleckom posudku, ktorý bol vyhotovený práve z dôvodu, aby nebola pochybnosť o vynaložených nákladoch na infraštruktúru. Žalobca preto považuje stanovenú cenu za správnu, zodpovedajúcu reálnym nákladom, ktoré by realizovala ktorákoľvek firma v danom roku. Právnym titulom je aj ústna dohoda, ktorá je plnohodnotnou dohodou medzi zmluvnými stranami. Osoba, ktorá koná v mene oprávnenej osoby, je viazaná rozsahom splnomocnenia a zodpovedá za akékoľvek konanie, ktoré tento rozsah presahuje. Ak žalovaný 1/ získava prospech z realizovaných inžinierskych sietí, právnym titulom je nárok žalobcu na bezdôvodné obohatenie. V prípade, ak osoba koná mimo svojho oprávnenia a vo vlastnom mene (žalovaná 2/) zodpovedá za vzniknutú škodu alebo za poskytnutie plnenia, ktoré bolo žalobcom poskytnuté na účet a v prospech osoby, ktorú prezentovala ako oprávnenú osobu. Takéto konanie vytvára právny základ pre nárok žalobcu, aj keď nedošlo k formálnemu písomnému potvrdeniu alebo zmluve, pričom žalovaný 1/ nemôže profitovať z plnenia, ktoré bolo poskytnuté v jeho prospech, bez ohľadu na formu dohody, ak bolo skutočne realizované. Uznanie dôvodnosti časti pohľadávky (elektrická prípojka z Hlavnej ulice a dopravný prístup) zo strany žalovaného 1/ automaticky vylučuje jeho nárok na zamietnutie celej žaloby, keďže žalovaný 1/ týmto priznáva existenciu a oprávnenosť plnenia vo výške, ktorá korešponduje s časťou nároku, nemožno ju arbitrárne odmietnuť v celom rozsahu, a príslušná časť žalobnej sumy musí byť priznaná a uspokojená.

13. Žalovaný 1/ vo svojom podaní zo dňa 24.09.2025 uviedol, že konanie žalovanej 2/ dodatočne neschvaľuje a neakceptuje v zmysle, že by sa malo jednať o konanie v jeho mene v súlade s ustanoveniami, ktoré uvádza protistrana. Má za to, že táto informácia už vyplývala z jeho predchádzajúcich písomností, keďže sa od veci jasne dištancoval a pravdivo uvádza, že so žalobcom nikdy nekomunikoval a dokonca sa s ním osobne ani nikdy nestretol.

14. Žalobca na pojednávaní dňa 10.10.2025 uviedol, že vlastníkom prípojok na pozemku žalovaného 1/ je on, keďže žalovaný 1/ mu za ne nezaplatil. Žalobca tiež uviedol, že je vlastníkom prístupovej cesty k pozemku žalovaného 1/ parc. číslo XX/X, XX/X, XX/XX s tým, že sú súčasťou vydaného stavebného povolenia a sú využívané ako prístupová cesta pre vlastníkov ostatných nehnuteľností a rovnako pre žalovaného 1/. Je to vysypané teraz makadamom podľa dohody, ktorú podpísal s manželmi O.. S manželmi O. podpísali dohodu, kde sa zaviazali, že uhradia 40 % nákladov, nakoľko predávali až dve nehnuteľnosti. On rovnako predával dve nehnuteľnosti, takže sa podieľal 40 % a tých 20 % požadoval od žalovaného 1/. Cena pre nových kupujúcich bola zahnutú v kúpnej cene aj zo strany manželov O.. Aj keď nemali dohodu o celkovej kúpnej cene. Za koľko si to oni predajú to bola ich vec. Na otázku na základe akých právnych podkladov zhotovil inžinierske siete na pozemku žalovaného 1/ uviedol, že na základe ústnej dohody so žalovanou 2/ a žalovanému 1/ boli doručené všetky písomnosti poštou z jednotlivých úradov. Na otázku, či vie vysvetliť, prečo v žiadnom rozhodnutí z dotknutých orgánov nie je uvedený pozemok žalovaného 1/, nie je tam uvedený ako vlastník, ani ako stavebník ani ako investor a teda na základe čoho postavil stavby na pozemku žalovaného 1/ uviedol, že keď sa vybavuje stavebné povolenie pre rodinný dom, sú dve varianty. Buď sa prípojky vybudujú počas výstavby alebo sú už vybudované pred vydaním stavebného povolenia. Najskôr musia byť dotiahnuté papiere, ale musí tam byť súčinnosť, kedy sa vybudujú prípojky, musíte byť v súlade s povolením obce na pripojenie. Na otázku na základe akého povolenia staval tie prípojky uviedol, že prípojky boli súčasťou projektu. Kolaudovala sa hlavná vetva a samotné prípojky si musí dať skolaudovať samotná osoba - vlastník nehnuteľnosti. Prípojky boli súčasťou stavebných povolení. Nemôže dopravne napojiť pozemok, ktorý je orná pôda. Na otázku kde v rozhodnutiach predložených v spise je uvedené, že bol oprávnený postaviť stavbu na pozemku žalovaného 1/ parc. č. 32/1 a 32/13 uviedol, že nevie, prečo tam nie je parcelné číslo žalovaného 1/.

15. Žalovaná 2/ vo svojom vyjadrení zo dňa 12.11.2025 uviedla, že komunikácia so žalobcom prebiehala výhradne s jej osobou. Žalovaný 1/ ako jej syn sa so žalobcom nepozná a nikdy spolu do kontaktu neprišli. O komunikácii so žalobcom informovala svojho syna až po doručení predžalobnej výzvy, ktorú tento obdržal od právnej zástupkyne žalobcu v decembri 2024. Svojím synom bola riadne písomne splnomocnená iba na podpis rezervačnej a kúpnej zmluvy na predaj pozemkov od žalobcu. Inú plnú moc jej žalovaný 1/ neudelil. Komunikácia so žalobcom bola výlučne záležitosťou žalovanej 2/, o ktorej jej syn nemal žiadnu vedomosť. Žalobca si bol tejto skutočnosti vedomý, keďže žalovaného 1/ nikdy v danej veci nekontaktoval a komunikoval iba s ňou a adresoval jej všetku svoju emailovú a telefonickú komunikáciu. Žalobcom uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu a žalovanú pohľadávku odmieta čo do dôvodu aj výšky. Nakoľko podaná žaloba je svojim obsahom smerovaná výlučne k žalovanému 1/ a ani z ďalších podaní žalobcu nie je zrejmé, z akého záväzkovo-právneho vzťahu si tento uplatňuje svoj nárok aj voči nej, považuje podanú žalobu vo vzťahu k nej za neurčitú, bez možnosti zaujatia účinnej procesnoprávnej obrany v tomto štádiu konania. Dôrazne popiera tvrdenie žalobcu v jeho podaní zo dňa 02.10.2025, že sa vo vzťahu k žalobcovi prezentovala ako osoba oprávnená konať v mene žalovaného 1/, a že na otázku žalobcu, či je oprávnená rokovať a disponuje potrebným splnomocnením, mu mala odpovedať kladne. Od počiatku komunikácie so žalobcom prejavila vo vzťahu k ním pripravovanému stavebnému projektu záujem výhradne o zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemky (pôvodne iba vo vlastníctve žalobcu), ktorú skutočnosť potvrdzuje aj emailová komunikácia nachádzajúca sa v súdnom spise. Rovnako o tom svedčia aj kúpne zmluvy predložené žalobcom, ktoré uzatvoril v postavení predávajúceho s p. C. a p. J. ako kupujúcimi, v ktorých sa títo v článku II. predmetných zmlúv obaja zaviazali zriadiť toto vecné bremeno v prospech žalovaného 1/. Ďalej uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že by uzatvorila so žalobcom ústnu alebo písomnú dohodu týkajúcu sa vybudovania inžinierskych sietí na pozemku žalovaného 1/, či výstavby prístupovej komunikácie. Nepopiera komunikáciu so žalobcom v tomto smere, avšak nesúhlasí s jeho tvrdením, že by medzi nimi došlo k uzatvoreniu záväznej dohody, ktorá by žalobcu oprávňovala k vybudovaniu inžinierskych sietí na pozemku žalovaného 1/ resp. že by poskytla žalobcovi súhlas s technickým riešením, k vybudovaniu inžinierskych sietí a k zriadeniu (umiestneniu) prípojok inžinierskych sietí na pozemok žalovaného 1/. Jediný súhlas, ktorý žalobcovi poskytla, bol súhlas so zriadením elektrickej prípojky v sume maximálne 1 500 eur, ktoré jej tvrdenie preukazuje emailová komunikácia so žalobcom. Do dnešného dňa však nebola žalobcom riadne vyzvaná na úhradu za ním vykonané práce ohľadom zriadenia elektrickej prípojky, ani jej nebola oznámená konečná (výsledná) cena za zriadenie tejto prípojky napriek jej žiadosti v rámci emailovej komunikácie, a preto podanú žalobu v tomto rozsahu považuje za predčasnú a nedôvodnú. Inú dohodu (než o zriadenie elektrickej prípojky) so žalobcom neuzavrela, ani mu neposkytla súhlas k vybudovaniu inžinierskych sietí a k zriadeniu (umiestneniu) iných

prípojok inžinierskych sietí na pozemok žalovaného 1/, či súhlas so spolupodieľaním sa na nákladoch na vybudovanie prístupovej komunikácie či technickej infraštruktúry. Vo vzťahu k uzavretiu dohody mala viaceré výhrady, ktoré síce žalobca nepovažoval za opodstatnené, avšak pre ňu mali zásadný charakter. Trvá na všetkých námietkach, ktoré boli uvedené vo vyjadrení žalovaného 1/ zo dňa 15.05.2025 a ktoré komunikovala so žalobcom ako dôvody pre nepristúpenie k uzatvoreniu dohody. Z povahy veci má za to, že svoj postoj vyjadrila dostatočne jasným a zrozumiteľným spôsobom tak, aby bolo zrejmé, že o dohodu so žalobcom nemá záujem (napríklad aj emailom zo dňa 17.12.2023). Vedomosť žalobcu o výhradách k návrhu dohody z jej strany a ich potvrdenie v tomto konaní je jednoznačným dôkazom toho, že ak sa zmluvné strany neboli schopné dohodnúť na podstatných náležitostiach dohody, nemohlo prísť k jej riadnemu uzatvoreniu. Žalovaný 1/ nebol priamym účastníkom žiadneho z prebiehajúcich stavebných alebo iných povoľovacích konaní v súvislosti so stavebným projektom žalobcu a žalobca v týchto konaniach ani nevystupoval ako splnomocnený zástupca žalovaného 1/ (ako napríklad pri niektorých účastníkoch podľa textu predložených rozhodnutí). Žalovaný 1/ v týchto rozhodnutiach nie je vôbec uvádzaný ako oprávnená osoba v zmysle práv spojených s výstavbou akýchkoľvek stavieb na jeho pozemkoch a žalobca dodnes súdu neozrejmil na základe akého právneho titulu a akých právnych podkladov vlastne postavil stavby na jeho pozemku. Ďalej rovnako namieta výšku uplatnenej pohľadávky, nakoľko jej nie je zrejmé, akým spôsobom žalobca dospel k jej výpočtu. Žalobca na podporu svojich tvrdení v konaní predložil dva znalecké posudky a zároveň vlastnú tabuľku úhrad s niekoľkými účtovnými dokladmi, pričom okrem iného vôbec nevysvetlil právny dôvod požadovaného zaplatenia takto určených cien zo strany žalovanej 2/. Má za to, že podaná žaloba žalobcu vo vzťahu k nej nie je dôvodná a nakoľko v nej nie je jednoznačne uvedený hmotnoprávny vzťah, z ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok voči nej, nepovažuje sa za pasívne vecne legitimovanú v tomto konaní, ktorej nedostatok na svojej strane v tomto spore namieta. Z uvedeného dôvodu navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní zamietol žalobu voči nej v celom rozsahu a priznal jej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

16. Žalovaná 2/ na pojednávaní dňa 08.12.2025 uviedla, že pozemok v K. Q. žalobcu kúpili cez realitnú kanceláriu pre syna ako dar. Úhrada za kupované nehnuteľnosti bola realizovaná z jej účtu a účtu manžela, pričom pôvodná výmera pozemku bola 1307 m2. Všetko okolo kúpy nehnuteľnosti režírovala výlučne ona, ako aj ďalšiu komunikáciu so žalobcom, keďže syn sa dlhodobo pracovne zdržiava v zahraničí a na Slovensko chodí približne dvakrát do roka, o čom žalobca vedel a preto aj celú komunikáciu adresoval výlučne jej a keď chcel prevziať nejakú úradnú zásielku, ktorú potreboval za syna, tak jej napísal alebo zavolal. Po podpise rezervačnej zmluvy u realitnej maklérky ju žalobca s realitnou maklérkou informoval, že na kúpou zamýšľanom pozemku musí vytvoriť obratisko kvôli výstavbe inžinierskych sietí a cesty pre nových vlastníkov parciel nachádzajúcich sa pod spodnou hranicou rezervovaného pozemku. Táto informácia ju samozrejme zaskočila, pričom sám žalobca ju informoval, že výstavba je jeho súkromný investičný zámer, ktorý realizoval s majiteľmi parciel, ktoré spoločne predávali novým vlastníkom a preto musel pristúpiť k zníženiu pôvodnej výmery predávanej nehnuteľnosti. Počas prípravy kúpnej zmluvy, vzhľadom na uvedené, sa žalobcu dopytovala na možnosť zriadenia vecného bremena - práva prechodu a prejazdu cez plánovanú cestu. K dispozícii má aj emailovú komunikáciu, z ktorej vyplýva jej prvotný zámer výslovne iba o zriadení vecného bremena. Žalobca jej aj zaslal dve zmluvy, kde navrhoval zriadenie vecného bremena k ceste a k inžinierskym sieťam v prospech syna, ktoré mali byť uzatvorené s novými vlastníkmi, avšak v návrhu zmluvy o zriadení vecného bremena už inžinierske siete chýbali a zostalo iba vecné bremeno k ceste. Táto zmluva nebola nikdy podpísaná ani uzavretá. Výhrady mala aj k návrhu k prvej kúpnej zmluve. Až z tejto sa dozvedela, že žalobca chce využívať synov pozemok aj po zmene vlastníka na budovanie svojho investičného zámeru, keďže dopredu vedel, že iný prístup nebude mať. V návrhu kúpnej zmluvy doplnil „kupujúci sa vzhľadom k výstavbe inžinierskych sietí, ktorá bude prebiehať na pozemkoch nižšie, zaväzuje, že umožní prejazd áut počas tejto výstavby po svojich novonadobudnutých pozemkoch od ulice J. F..“ Žalobca jej následne poslal aj projekt cesty a obratiska, aby mala prehľad o výmere, ktorú má obratisko tvoriť. Keďže mala výhrady o využívaní synovho pozemku bez akejkoľvek náhrady, nakoniec žalobca súhlasil a zaviazal sa v dodatku ku kúpnej zmluve, že ako náhradu vyvŕta diery na oplotenie a oplotí vjazd na synov pozemok a požadovala to zohľadniť aj v cene prípadného vecného bremena, ak by bolo reálne. Pričom žalobca tvrdil, a to dal aj do kúpnej zmluvy, že synov pozemok bude využívať iba do konca roka 2022. Napriek zmluvnému záväzku však pozemok neoprávnene využíval až takmer dva roky po dohodnutom termíne, čo zistila, až keď boli skontrolovať pozemok s manželom, keďže syn sa o pozemok vôbec nezaujíma a overiť, či sú už diery na plot navŕtané, resp. v akom stave sa pozemok nachádza, keďže žalobca ho mal vyčistiť a využívať iba do konca roka 2022. Následne jej žalobca elektronicky

posielal rôznu dokumentáciu, keďže ju automaticky zaradil do skupiny vlastníkov, pre ktorých sa zaviazal vybudovať do konca roka 2022 cestu a inžinierske siete – vyplýva to z ich kúpnych zmlúv. Nikdy jej nevedel presne povedať podmienky a cenu vecného bremena, aby sa vedela rozhodnúť, či je pre ňu vecné bremeno prijateľné, najmä vzhľadom aj na skutočnosť, že jej posielal rôzne finálne ceny napr. email z 28.02.2023 cena 12 704,88 eur, email z 24.03.2023 cena 11 953,08 eur, email z 30.05.2023, kde celkovú cenu uvádzal 13 294,16 eur a email z 10.07.2024, kde ním určená výsledná cena predstavovala 14 675 eur. Následne jej výslovne na jeho naliehanie poslal návrh inominátnej zmluvy - dohodu o spoločnom vynaložení výdavkov, kde ju už zahrnul ako spoluinvestora, s čím zásadne nesúhlasila, svoje výhrady mu uviedla telefonicky najskôr (takmer 2-hodinový rozhovor) a následne písomne, keďže ju žiadal, aby pripomienky zaslala jeho právničke. Jej výhrady neboli akceptované. Žalobca nedodržal ani to, čo sľúbil. Keďže nemala záujem uzavrieť takúto dohodou, ktorá naviac ani presne nešpecifikovala podmienky a už vôbec nie cenu v zhode s jej voľou a predstavou, návrh dohody neakceptovala. Mrzí ju, že žalobca má pravdepodobne vyššie celkové výdavky ako predpokladal, keďže jeho súkromná investičná akcia mala byť ukončená do konca roku 2022, nechápe však, prečo si tieto výdavky chce kompenzovať či už na jej synovi alebo na nej, najmä keď medzi nimi k žiadnej dohode neprišlo, žiadna zmluva o vecnom bremene nebola uzavretá, nikdy mu žiadne pokyny nedávala a v úradných rozhodnutiach nikdy nebol syn uvedený ako stavebník. To, že žalobca svojvoľne pokračoval v prácach je len jeho vôľa, naviac nepripisovala tomu až taký význam, keďže sám žalobca sa vyjadril, že napojenie vie posunúť iným susedom, o čom svedčí aj ustanovenie dohody s manželmi O.. Aj prípadné vecné bremeno by bola pre syna uhradila ako dar z vlastných a manželových finančných prostriedkov a keďže s návrhom dohody nesúhlasila, nemala dôvod žiadať od syna splnomocnenie, preto sa o celej veci dozvedel až po doručení predžalobnej výzvy. Pozemok kupovala ako možnú investíciu do budúcna, pretože chceli len dorovnať výdavky, ktoré dali mladšiemu a staršiemu synovi. Ako ho využije do budúcna sa nebavili. Syn vedel, čo je obsahom kúpnej zmluvy, že mu chcú kúpiť pozemkom ako dar. V e-mail z 31.08.2022 išlo o prvý návrh zmluvy od žalobcu, s ktorým nesúhlasila. Pripomienky riešila ona s tým, že syn vedel len to, že komunikuje s realitnou maklérkou a žalobcom o tejto zmluve. Po podpise rezervačnej zmluvy, kde je na rezervačnej zmluve plná výmera pozemku, jej realitná maklérka oznámila po podpise, že bude výmera znížená kvôli vytvoreniu obratiska. V súvislosti s obratiskom jej žalobca vysvetlil, že si ide budovať svoj súkromný investičný zámer, pre vlastníkov novo získaných pozemkov. Na otázku, či požadovala aj ona inžinierske siete od žalobcu uviedla, že nie. Od začiatku komunikovala so žalobcom len o možnosti zriadenia vecného bremena. Z iniciatívy žalobcu a na jeho naliehanie jej poslal návrh inominátnej zmluvy, s čím súhlasila, že si ju nezáväzne preštuduje a až zo zaslaného návrhu zistila, že sa v nej upravujú aj podmienky financovania cesty a inžinierskych sietí. Na otázku ako vysvetlí správu zo dňa 15.06.2022 adresovanú maklérke: „Verím, že pán C. aj vy dodržíte dohodu a zohľadníte mínusovú výmeru v zamýšľaných prácach (predĺženie pripojenia IS k mnou rezervovaného pozemku, vecného bremena práva prechodu, geometrického zamerania a pod.)“ uviedla, že sa to týkalo len komunikácie, počas ktorej jej žalobca a realitná maklérka vysvetľovali, že sa tam ide budovať cesta a inžinierske siete a že budú potrebovať synov pozemok na prejazd nákladných áut, aby mohli inžinierske siete na prístupovej ceste a cestu vybudovať. Adekvátne uvažovala, že jej to zohľadnia v cene vecného bremena. Túto iniciatívu v podstate mal žalobca, keďže ten projekt pripojenia je z 4/2022, keď žalobca uvažoval o piatich rodinných domoch. Na otázku, či vedela, že ten piaty dom bude jej syna uviedla, že nemohla to vedieť, pretože ten projekt bol urobený ešte 4/2022, kedy o rezervačnej zmluve ešte ani nehovorili. Na otázku či vie, čo bolo obsahom inominátnej zmluvy (Čl. 1. realizovanie hlavných prípojok, voda, kanalizácia) uviedla, že to boli podmienky financovania realizácie prípojok, nič viac. Namietala, že syn tam vôbec nebol uvedený ako vlastník inžinierskych sietí, cesty alebo hocičoho. Len okrajovo bol v niektorých ustanoveniach spomenutý jeho pozemok. Ale celá dohoda bola len o rozdelení výdavkov spoluinvestorov. Na dotaz právnej zástupkyne žalobcu, že 12.12.2023 jej bol adresovaný email, kde ju žiadali o zaslanie plnej moci na zastupovanie jej syna a návrh na spôsob vyrovnania podľa predchádzajúcej ústnej dohody - prípadne výhrady, zároveň jej stanovisko k zmluve o zriadení vecného bremena, ako aj jej návrh na realizáciu plota, návrh na zálohu vo výške 500 eur – za vyčistenie pozemku, žalovaná 2/ uviedla, že napísala, že výhrady zaslala a neboli akceptované. Opätovne si žiadal žalobca zálohu za vyčistenie pozemku, čo mu vyplývalo z pôvodnej kúpnej zmluvy – s čím meškal takmer 2 roky. Nikdy netvrdila, že disponuje plnou mocou od syna, nikdy žalobcovi pokyny nedávala, výhrady považovala za podstatné a neboli akceptované a z uvedeného dôvodu v uvedenej komunikácii iba potvrdila, že k žiadnej dohode ani neprišlo. S manželom boli skontrolovať pozemok syna, kde zistili, že žalobca naďalej využíva synov pozemok neoprávnene pre svoje súkromné účely. Bolo viditeľné zo spodnej strany pozemku, že sa uskutočňuje výstavba. Na pozemku bola možno dvakrát, ale vždy len s tým zámerom, že chceli skontrolovať, či žalobca dodržiava to, k čomu sa zaviazal v kúpnej zmluve,

nemali dôvod tam chodiť častejšie a syn sa o pozemok nezaujímal. Pokiaľ ide o e-mail žalobcu zo dňa 19.06.2023 o tom, že ak nemá záujem inžinierske siete, má mu to jasne napísať, žalovaná 2/ uviedla, že keďže žalobca nemal problém posunúť to ďalším susedom, tak tomu nevenovala pozornosť. Syn nebol uvedený ako stavebník, ona komunikáciu podrobne neštudovala, pretože on ju posielal všetkým vlastníkom ostatných pozemkov skupinovo a do tejto skupiny zahrnul aj ju. A často ani nerozumela všetkému, čo im posielal. Nemala právo stopnúť nejaké jeho stavebné aktivity, keďže s ňou nikdy žiadnu dohodu ani zmluvu neuzavrel. Z podnetov susedov a z ich komunikácie sa dozvedela, že s výstavbou mešká, že sú tam nejaké problémy s kvalitou práce, ale v akom rozsahu sa práce vykonávajú, nemala možnosť zistiť. Na otázku, či sa ani nepýtala žalobcu v akom štádiu sú práce uviedla, že nie, nakoľko spolu nekomunikovali konkrétne. Ani nevedela, kde končí synov pozemok, pretože to nebolo ani presne vykolíkované. Až keď tam bola po synovom upozornení, keď mu bola doručená predžalobná výzva, až vtedy zistila, že je tam obratisko, ale dovtedy tam vôbec nič nebolo, len vyjazdené koľaje. Nepopiera, že komunikovali, ale nikdy nedošlo k žiadnej zmluve, nebolo stanovené ani dohodnuté nič. Pokiaľ ide o elektrické prípojky, žalobca jej poslal cenu s tým, že mu odpísala, že súhlasí a uviedla, aby jej poslal výslednú cenu aj s číslom účtu, čo nikdy neurobil. Neposlal k tomu ani žiadnu dokumentáciu, nemala žiadnu vedomosť o tom, či je to už hotové. To bolo jediné, k čomu dala súhlas. Žalobca túto prípojku nacenil na približne 1600 eur a v dohode s manželmi O. im vyčíslil podstatne nižšiu sumu. Žalobca jej poslal návrh na zriadenie prípojky písomne a ona mu písomne odpovedala, že súhlasí, ale doteraz jej neposlal nič, čo k tomu požadovala. Korešpondenciu, ktorú preberala za syna aj otvárala, ale len pozrela, či sa to týka syna, ale on tam nebol uvedený ako stavebník, tak tomu nevenovala pozornosť. Predpokladala, že mu chodia oznámenia iba ako susedovi, keďže tam bol uvedený napr. aj pán E., ktorý je tiež sused.

17. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 08.12.2025 uviedla, že žalobca konal pri realizácii inžinierskych sietí v dobrej viere v presvedčení, že komunikuje pri realizácii v prospech žalovaného 1/ s oprávnenou osobou zastupujúcou žalovaného 1/. Z obsahu listinnej korešpondencie vyplýva, že so žalobcom v rozhodnom období komunikovala žalovaná 2/. Táto sa v komunikácii opakovane prezentovala ako osoba oprávnená konať v mene svojho syna žalovaného 1/, čo v žalobcovi vyvolalo dôvodné presvedčenie, že dohody a úkony uskutočnené s ňou, sú záväzné aj pre žalovaného 1/. Žalovaná 2/ svojim konaní uvádzala žalobcu do omylu a vyvolala u neho dôveru, že koná s osobnou oprávnenou na právne úkony. Žalobca na základe tejto komunikácie podnikal konkrétne kroky, konal v súlade s dohodnutým postupom a plnil si svoje povinnosti tak, ako bolo dohodnuté, čím preukázal seriózny prístup a dobrú vieru. Naopak žalovaná 2/ sa svojim následným konaním usiluje zbaviť zodpovednosti za vzniknutú situáciu, hoci z vykonaných dôkazov jasne vyplýva, že k omylu žalobcu došlo výslovne v dôsledku konania žalovanej 2/. Žalobca v konaní viacerými správami preukázal, že komunikoval so žalovanou 2/, ktorá pripomienkovala inominátnu zmluvu, ako sa aj dopytovala k zmluve o zriadení vecného bremena. Z uvedených krokov žalobca oprávnene predpokladal, že žalovaná 2/ je oprávnená konať za žalovaného 1/. Žalovaný 1/ mal k dispozícii úplnú korešpondenciu zo stavebného úradu, ako aj na ňu nadväzujúce stanoviská a vyjadrenie dotknutých orgánov, vrátane spoločnosti Západoslovenská distribučná, správu obecného vodovodu a správcu splaškovej kanalizácie. Skutočnosť, že poštové zásielky boli preberané žalovanou 2/, nezbavuje žalovaného 1/ zodpovednosti za obsah týchto písomností, ani za právne následky z nich vyplývajúce. K dispozícii žalovaných tak boli všetky listiny, projekty, stavebné povolenie, doklady o úhradách ako aj všetky aktuálne robené kroky zo strany žalobcu, ktoré boli žalovanej 2/ zasielané emailom. Inžinierske siete sú k dispozícii žalovanému 1/, vybudovaním týchto inžinierskych sietí žalovaný 1/ nadobudol majetkový prospech a to bez toho, aby za ich zriadenie alebo zhodnotenie pozemku poskytol žalobcovi akúkoľvek finančnú náhradu. Pokiaľ ide o výšku žalovanej sumy, táto bola riadne preukázaná prostredníctvom záverov znaleckých posudkov, ktoré boli vypracované na tento účel, aby nedošlo k spochybneniu výšky vynaložených nákladov na inžinierske siete a ktoré presne vyčíslili hodnotu inžinierskych sietí zrealizovaných žalobcom. Napriek skutočnosti, že medzi stranami nedošlo k písomnej dohode, bola dohoda uzatvorená ústne, čo nemení jej záväznosť. Tento záväzok nadobúda právnu relevanciu s ohľadom na skutočnosť, že konanie žalobcu sa odvíjalo od ústnej požiadavky žalovanej 2/ a jeho kroky boli vždy následne písomne deklarované.

18. Právna zástupkyňa žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 08.12.2025 uviedla, že odmietajú právnu kvalifikáciu nároku protistrany, trvajú na tom, že neboli naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného 1/ z bezdôvodného obohatenia a že vo vzťahu k žalovanému 1/ nemožno vôbec hovoriť o existencii majetkového prospechu na úkor žalobcu. Žalobca v konaní tvrdí, že medzi stranami sporu existuje dohoda o realizácii prác týkajúcich sa výstavby cesty a inžinierskych sietí k pozemku

žalovaného 1/. V tejto súvislosti majú za to, že ak žalobca tvrdí, že existuje dohoda, z ktorej odvodzuje svoj nárok, je na ňom, aby existenciu takejto dohody vrátane dohody o cene vo vzťahu k žalovanému 1/ aj preukázal. Ani z jedného dôkazu nemožno usudzovať, že by došlo k uzavretiu dohody medzi žalobcom a žalovaným 1/. Naopak bolo preukázané v konaní, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ neexistovala žiadna komunikácia ani osobný kontakt. Tento žalobcom ani nebol tvrdený a žalobca potvrdil, že komunikoval iba so žalovanou 2/. Túto skutočnosť potvrdila aj žalovaná 2/. V tejto súvislosti žalovaný 1/ uviedol, že konanie žalovanej 2/ ako matky neschvaľuje a neakceptuje konanie v jeho mene. Na druhej strane, ak žalobca tvrdí, že medzi ním a žalovaným 1/ existuje ústna dohoda, ale svoj nárok opiera o ust. o bezdôvodnom obohatení, je na mieste, aby tento logický rozpor vysvetlil alebo preukázal splnenie predpokladov k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného 1/. Podľa názoru žalovaného 1/ v konaní neboli preukázané žiadne z týchto skutočností a majú za to, že v tomto prípade nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Svoje tvrdenie opierajú o to, že stavby nachádzajúce sa na pozemku žalovaného 1/ sú čiernymi stavbami, ktoré žalobca postavil bez dohody so žalovaným 1/, ale aj v rozpore s vydanými rozhodnutiami. V tejto súvislosti poukazujú na rozhodnutia doložené v súdnom spise – vybudovanie vodovodu a splaškovej kanalizácie, z ktorých vyplýva, že nehnuteľnosti žalovaného 1/ sa v nich nikde neuvádzajú a žalovaný 1/ nevystupoval ako účastník týchto konaniach, či už ako vlastník, stavebník alebo investor. Žalovaný 1/ žalobcovi neudelil súhlas na zariadenie stavieb na jeho pozemku ani plnú moc na jeho zastupovanie v tomto konaní. Pokiaľ žalobca tvrdí, že sa tieto stavby na pozemku žalovaného 1/ nachádzajú, malo by byť ich umiestnenie na pozemku riadne povolené, ale táto skutočnosť z dôkazov nevyplýva. Stavebné povolenie vybudovania vodovodu a splaškovej kanalizácie nadobudlo právoplatnosť až 12.01.2024, čiže žalobca pristúpil k výstavbe sietí predčasne bez účinného rozhodnutia a bez udeleného súhlasu žalovaného 1/ a bez jeho dodatočnej akceptácie. Z tohto konštatujú, že podľa žalovaného 1/ bolo vybudovanie kanalizácie a vodovodu na jeho pozemku vo viacerých smeroch protiprávne. Žalovanému 1/ nepatrí ani žiadna časť dažďovej kanalizácie, ktorá sa nachádza v prístupovej ceste. Keď ide o prístupovú cestu – parcely XX/X, XX/X, XX/XX P. XX/XX tieto preukázateľne nie sú a ani neboli vo vlastníctve žalovaného 1/ a nemá k nim žiadne užívacie právo. Túto skutočnosť potvrdil svojou výpoveďou aj žalobca. Pri vybudovaní elektrickej prípojky žalobca konal bez súhlasu žalovaného 1/, keďže oznámenie k ohláseniu drobnej stavby v súvislosti s pokládkou NN prípojky aj na pozemok 32/1 vo vlastníctve žalovaného 1/ podal žalobca 31.10.2022, t. j. v čase, kedy už mal podpísanú kúpnu zmluvu na predaj pozemku so žalovaným 1/, ale nemal uzatvorenú žiadnu, ani ústnu, dohodu o zriadení takejto prípojky so žalovaným 1/ na jeho novonadobudnutom pozemku. Táto skutočnosť naviac potvrdzuje, že žalobca realizoval svoj vopred plánovaný súkromný investičný zámer. S ohľadom na uvedené zo strany žalovaného 1/ nedošlo k žiadnemu majetkovému prospechu na úkor žalobcu, keďže má aktuálne na svojom pozemku vyvedené prípojky, ktoré boli vykonané v rozpore s vydanými rozhodnutiami a je otázne, ako by sa na tieto vedel, hoci len hypoteticky napojiť a ako by ho mohla táto skutočnosť do budúcnosti ovplyvniť v prípade výstavby na jeho pozemku. Žalobca tieto rozpory v rámci konania nevysvetlil a nepreukázal na základe akého právneho titulu postavil stavby na pozemku žalovaného 1/ a z akého dôvodu ho zaťažil existenciou neoprávnených stavieb, pri ktorých žalovaný nemá istotu, či vôbec bude možná ich dodatočná legalizácia a za akých podmienok. Žalovaný 1/ si je vedomý skutočnosti, že inštitút bezdôvodného obohatenia má iba subsidiárny charakter a súd je oprávnený posúdiť nárok žalobcu aj s ohľadom na iné zákonné ustanovenia, ale pripomínajú, že akékoľvek zákonné predpoklady na splnenie iných nárokov neboli žalobcom tvrdené ani preukázané. Žalovaný 1/ trvá na tom, že žalobca nepristúpil k určeniu výšky bezdôvodného obohatenia správnym spôsobom a v súlade s existujúcimi rozhodnutiami súdov mala byť žalovaná suma, s ohľadom na žalobcom zvolenú právnu kvalifikáciu nároku, určená iným spôsobom. Rovnako má žalovaný 1/ výhradu aj k formulácii žalobného petitu, ktorý je podľa neho určený nesprávne. Žalovaný 1/ má pocit, že protistrana ako by nevedela koho a za čo má žalovať, ale keďže v rámci skutkových tvrdení uvádzajú, že nárok od každého zo žalovaných im môže patriť z rôznych právnych titulov, nie je možné, aby ich záväzok bol vyjadrený solidárne. Vzhľadom na to považujú žalobu vo vzťahu k žalovanému 1/ za nedôvodnú a žiadajú, aby ju súd voči žalovanému 1/ zamietol v celom rozsahu a zároveň si uplatňujú nárok na zaplatenie trov konania v rozsahu 100 %.

19. Právna zástupkyňa žalovanej 2/ na pojednávaní dňa 08.12.2025 uviedla, že žalobca mal od začiatku vedomosť o tom, že v komunikácii a v rokovaniach s ním žalovaná 2/ nezastupovala žalovaného 1/, rovnako disponoval aj vedomosťou o tom, že nemá od žalovaného 1/ žiadne písomné ani ústne splnomocnenie na uzatvorenie akejkoľvek dohody týkajúcej sa vybudovania technickej infraštruktúry na pozemku žalovaného 1/. Pokiaľ žalobca uvádza, že vychádzal z toho, že medzi ním a žalovanou 2/ ako zástupkyňou žalovaného 1/ je uzatvorená ústna dohoda - súhlas s realizáciou inžinierskych

sietí a zriadení prípojok na pozemku žalovaného 1/, toto tvrdenie žalobcu žalovaná 2/ popiera. Zo strany žalobcu nedošlo k jednoznačnej špecifikácii hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého si žalobca voči žalovanej 2/ uplatňuje žalovanú pohľadávku, a keďže existencia konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 2/, ktorý by zakladal dôvodnosť a oprávnenosť nároku žalobcu voči žalovanej 2/ nevyplynula ani z vykonaného dokazovania, je žalovaná 2/ toho názoru, že vo vzťahu k podanej žalobe v zmysle jej zmeny zo dňa 25.08.2025 nie je v konaní pasívne vecne legitimovaná, z ktorého dôvodu navrhuje žalobu voči nej v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. Ďalej uviedla, že žalobca v konaní opieral svoj nárok voči žalovanej 2/ o ustanovenia , avšak bez bližšieho súvisu k ním uplatnenému nároku. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané udelenie plnomocenstva žalovanej 2/ k takémuto konaniu smerom k vybudovaniu technickej infraštruktúry zo strany žalovaného 1/ na jeho pozemku a žalovaný 1/ vo svojom písomnom stanovisku potvrdil, že prípadné konanie žalovanej 2/ ako svojej matky v uvedenom smere dodatočne neschvaľuje a neakceptuje v zmysle, že by malo ísť o konanie v jeho mene a na jeho účet, k posúdeniu konania žalovanej 2/ prichádza do úvahy výslovne ustanovenie o nesplnomocnenom konateľstve. V nadväznosti na uvedené potom platí, že osoba, s ktorou sa konalo, môže od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, ktorý vyplýva z urobeného právneho úkonu (zmluvy) alebo náhradu škody spôsobenej takýmto konaním bez plnej moci. Voľbu môže pritom uskutočniť iba raz a nemôže ju meniť. Z tvrdení žalobcu a z jeho podaní v priebehu konania možno vyvodiť, že svoj nárok opiera primárne o existenciu údajnej ústnej dohody a súhlase s realizáciou a zriadením prípojok inžinierskych sietí na pozemku žalovaného 1/, na základe čoho žalobca vybudoval technickú infraštruktúru pre žalovaného 1/, keď ďalej v konaní tvrdil, že žalovaná 2/ mala žalobcu uviesť do omylu tým, že sa prezentovala ako osoba oprávnená konať v mene žalovaného 1/ a aj fakticky konala vo vzťahu k žalobcovi v mene a na účet žalovaného 1/, ktoré tvrdenia žalobcu žalovaná 2/ v rámci konania poprela. Na to, aby vznikol v zmysle nárok požadovať splnenie záväzku na základe právneho úkonu, musí vzniknúť riadny záväzkový vzťah. V tomto smere je ale potom potrebné zdôrazniť, že v konaní podľa žalovanej 2/ žalobca neuniesol dôkazné bremeno k svojmu tvrdeniu o uzavretí ústnej dohodu medzi ním a žalovanou 2/ a súhlase s realizáciou a zriadením prípojok inžinierskych sietí na pozemku žalovaného 1/ – aj keď žalobca uvádzal vo svojich podaniach, že aj ústna dohoda je plnohodnotnou dohodou medzi stranami, bližšie nešpecifikoval, kedy konkrétne malo dôjsť k uzavretiu takejto dohody, resp. aké sú obsahové náležitosti tejto dohody, keď aj ústna dohoda musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu, ako je jej zrozumiteľnosť, určitosť, slobodná vôľa, a v danom prípade aj dohoda o cene. Možno tak preto uzavrieť, že žalobca nepreukázal obsah ním tvrdenej ústnej dohody medzi ním a žalovanou 2/, čím jeho tvrdenie ostalo iba v rovine tvrdenia. Žalovaná 2/ trvá na tom, že jej prvoradým záujmom v tejto veci bolo zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemky (v tom čase) patriace žalobcovi. V tejto súvislosti zároveň odmieta, že by akákoľvek prípadná odmena za zriadenie takéhoto vecného bremena mala predstavovať súhlas s výstavbou inžinierskych sietí a cesty v prospech jej syna alebo bola priamo odplatou za takého práce. Záujem žalovanej 2/ iba o zriadenie vecného bremena jednoznačne vyplýva z predložených dôkazov (emailová komunikácia strán sporu; a potvrdzujú ho aj kúpne zmluvy predložené žalobcom, ktoré uzatvoril v postavení predávajúceho s p. C. a p. J. ako kupujúcimi, v ktorých sa títo v článku II. predmetných zmlúv zaviazali zriadiť vecné bremeno v prospech žalovaného v 1/ rade). Z predložených dôkazov nevyplýva, že by žalobca so žalovanou 2/ uzatvoril dohodu (ústnu alebo písomnú) na výstavbu inžinierskych sietí a cesty v prospech žalovaného 1/. Skutočnosť, že išlo o vopred plánovaný súkromný zámer žalobcu potvrdzuje nielen vypracovaná projektová dokumentácia, ale aj podané návrhy na príslušné úrady pri jednotlivých stavbách, ktoré vylučujú tvrdenia žalobcu o tom, že by výstavba prebiehala na základe dohody so žalovanou 2/ (napr. Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby v súvislosti s pokládkou „Káblovej NN prípojky podal žalobca dňa 31.10.2022 ešte ako vlastník nehnuteľnosti parc. č XX/X). Dokazovanie ďalej potvrdilo, že aj keď medzi žalobcom a žalovanou 2/ prebiehala komunikácia o predloženej inominátnej zmluve, žalovaná 2/ nemala záujem o jej uzatvorenie, keďže mala voči je obsahu viaceré výhrady, ktoré žalobcom neboli akceptované; teda k jej uzavretiu nedošlo. Existenciu týchto výhrad (ako aj nemožnosť ich akceptácie zo strany žalobcu) potvrdil aj sám žalobca. Naviac, ak by aj k uzavretiu akejkoľvek dohody došlo (ktorú skutočnosť žalovaná 2/ odmieta), žalobca pri výstavbe inžinierskych sietí vo vzťahu k pozemku vo vlastníctve žalovaného 1/ nepostupoval v súlade s vydanými rozhodnutiami a vystaval na pozemku žalovaného 1/ bez jeho súhlasu alebo dodatočného schválenia „čierne stavby“, ktoré nepožívajú právnu ochranu. Z tohto dôvodu, ak by aj došlo k uzatvoreniu akejkoľvek tvrdenej dohody, určite nebolo vôľou žalovanej 2/, aby išlo o stavby takéhoto charakteru. Žalovaná 2/ opakovane uvádza, že jediný súhlas, ktorý žalobcovi poskytla, bol so zriadením

elektrickej prípojky v sume maximálne 1 500 Eur. Uvedená skutočnosť je rovnako potvrdením toho, že k žiadnej ďalšej dohode medzi žalovanou 2/ a žalobcom nedošlo, keďže rovnako ako táto dohoda, aj iná medzi stranami sporu by mala jednoznačné potvrdenie zo strany žalovanej 2/, ktoré v tomto prípade logicky chýba. V tejto súvislosti žalovaná 2/ uvádza, že do dnešného dňa nebola žalobcom riadne upovedomená o ukončení prác, nebol jej odovzdaný predmet dohody (žalobca je dodnes vlastníkom tejto prípojky), nemá vedomosť o konečnej cene za vykonané práce a nebola ani riadne vyzvaná na úhradu za vykonané práce. V tejto súvislosti preto podanú žalobu považuje v tejto časti za predčasnú. V prípade, ak by mal súd za to, že aj podanie žaloby možno považovať za výzvu na zaplatenie, žalovaná 2/ namieta nárok žalobcu v tejto časti v celej výške, keďže z vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplynulo, čo konkrétne malo byť obsahom dohody medzi žalovanou 2/ a žalobcom ohľadne zriadenia elektrickej prípojky (žalobca napríklad sám uviedol, že „kábel na internet a chráničku na internet tam dal bez vedomia žalovanej 2/“), nie je známa ani konkrétna výška ceny (napríklad aj s poukazom na už zmienený internet a žalobca v emailovej komunikácii sám uviedol celkovú sumu iba označením „mali by ste sa dostať pod 1 500 Eur“ bez bližšej špecifikácie konkrétnej sumy za jednotlivé dodávky prác a materiálov) a táto cena nie je v konečnom dôsledku určiteľná ani zo sumy určenej v znaleckom posudku (hlavne pokiaľ aktuálny stav zhotovenej prípojky nezodpovedá popisu v znaleckom posudku). Preto aj z týchto dôvodov považuje žalovaná 2/ podanú žalobu nielen za predčasnú, ale aj nedôvodnú v tejto časti. Pokiaľ ide o prípadné posúdenie nároku žalobcu podľa ustanovení o náhrade škody, táto zo strany žalobcu voči žalovanej 2/ nebola riadne uplatnená v súlade s ustanovením a v konaní žalobcom neboli tvrdené ani preukázané základné zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu. Rovnako nebolo tvrdené ani preukázané splnenie predpokladov prípadného vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej 2/, ktoré však žalovaná 2/ odmieta, keďže nakoľko nie je vlastníčkou nehnuteľností, na ktorej sa nachádzajú zhotovené stavby, nemohlo na jej strane (aj z tohto dôvodu) vzniknúť majetkové obohatenie na úkor žalobcu, o to viac, pokiaľ je nepochybné, že ide o čierne stavby. Žalovaná 2/ rovnako namieta nesprávne určenie výšky žalovanej sumy, ako aj formuláciu znenia petitu, nakoľko pre rôznu povahu právnych nárokov, nie je možné solidárne vyjadrenie jej záväzku voči žalobcovi spolu so žalovaným 1/. Vodovodná, kanalizačná ako aj elektrická prípojka na pozemku žalovaného 1/ sú samostatnými drobnými stavbami, kde podľa stavebného zákona platného v čase, keď boli žalobcom prípojky zrealizované, bolo na ich vybudovanie potrebné ohlásenie drobnej stavby, pričom v tomto smere žalobca v konaní nepreukázal na základe akého právneho titulu pristúpil z hľadiska stavebných predpisov k ich vybudovaniu na pozemku žalovaného 1/. Ako už bolo uvedené, žalobcom predložené oznámenie o drobnej stavbe zo dňa 13.07.2020 nebolo podkladom na vybudovanie prípojok na pozemku žalovaného 1/. Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu uviedla, že vlastníkom vodovodnej prípojky na pozemku a kanalizačnej aj elektrickej prípojky v zmysle príslušných právnych predpisov a je práve žalobca ako ten, kto zriadi prípojky na vlastné náklady. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k žiadnemu majetkovému prospechu. Na základe uvedených skutočností žalovaná 2/ navrhuje, aby súd žalobu žalobcu v zmysle zmeny žaloby zo dňa 25.08.2025 voči nej v celom rozsahu zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

20. Z územného rozhodnutia obce Šurianky zo dňa 07.07.2023 vyplýva, že obec vydáva na stavbu „Výstavba IBV 5 rodinných domov + technická infraštruktúra“ na parc. č. XX/XX, XX/X, XX/X, XX/ X, XX/XX P. XX/XX, kat. úz. K. SO 04 Súkromná účelová komunikácia rozhodnutie o využívaní územia a umiestnení stavby (v rozsahu objektovej skladby: vodovod, splašková kanalizácia, dažďová kanalizácia, súkromná účelová komunikácia, rodinný dom (5x).

21. Zo stavebného povolenia obce Šurianky zo dňa 11.12.2023 vyplýva, že obec K. vydáva stavebníkovi (žalobcovi a iným) stavebné povolenie na stavbu „Výstavba IBV 5 rodinných domov + technická infraštruktúra“ SO 04 Súkromná účelová komunikácia na parc. č. XX/XX, XX/X, XX/X, XX/X, XX/XX P. XX/XX, kat. úz. K..

22. Z rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 09.10.2023 vyplýva, že bolo vydané stavebníkovi (žalobcovi) povolenie na vybudovanie vodnej stavby „K., Výstavba IBV + Techn. Infraštruktúra“ na parc. č. XX/XX, XX/X, XX/X.

23. Z predžalobnej výzvy zo dňa 12.11.2024 a opätovnej predžalobnej výzvy zo dňa 10.12.2024 vyplýva, že žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyzval žalovaného 1/ na úhradu sumy vo výške 26 795,35 eur a to titulom bezdôvodného obohatenia za práce a materiál.

24. Z emailovej komunikácie z 15.06.2022 medzi žalovanou 2/ a P. R. okrem iného vyplýva, že žalovaná 2/ prejavila očakávanie, že žalobca a p. R. dodržia dohodu a zohľadnia mínusovú výmeru v zamýšľaných prácach (predĺženie pripojenia inžinierských sietí k ňou zarezervovanému pozemku, vecné bremeno prechodu, geometrické zameranie a pod.). Z emailovej komunikácie z 31.08.2022 medzi žalovanou 2/ a P. R. v súvislosti s uzatváraním kúpnej zmluvy vyplýva, že si prešla so žalovaným 1/ návrh kúpnej zmluvy a že je otázne v akom štádiu je výstavba IS, v akom rozsahu sa bude vykonávať, kým, kde presne atď.).

25. Z rezervačnej zmluvy ku kúpe nehnuteľností zo dňa 01.06.2022 vyplýva, že žalovaný 1/ ako záujemca a žalobca ako vlastník majú záujem o uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti – pozemku s parc. č. XX/X na LV č. XXX, kat. úz. K.. Záloha predávajúcemu bola určená vo výške 5 000 eur, pričom konečná kúpna cena za nehnuteľnosť bola zmluvnými stranami dohodnutá na sumu 64 500 eur.

26. Kúpnou zmluvou zo dňa 19.10.2022 žalobca ako predávajúci previedol na žalovaného 1/ ako kupujúceho vlastnícke právo k novovzniknutým pozemkom v k. ú. K. a to parc. M. G. XX/X – orná pôda s výmerou 673 m2 a parc. M. G. XX/XX – orná pôda s výmerou 600 m2 v podiele 1/1 v celosti za celkovú kúpnu cenu 24 341 eur. Súčasťou kúpnej zmluvy nie je dojednanie, že žalobca dá po vybudovaní inžinierskych sietí a cesty pozemky do pôvodného stavu.

27. Zo splnomocnenia zo dňa 31.05.2022 vyplýva, že žalovaný 1/ splnomocnil žalovanú 2/ k uzavretiu rezervačnej zmluvy ku kúpe pozemku v obci K.. Zo splnomocnenia zo dňa 02.09.2022 vyplýva, že žalovaný 1/ splnomocnil žalovanú 2/ na zastupovanie pri prevode nehnuteľnosti – pozemku parc. č. XX/X reg. C, 673 m2, parc. č. XX/XX reg. C, 600 m2 – orná pôda na LV č. XXX, kat. úz. K.. Q. S. D., katastrálny odbor rozhodnutím č. V XXXXX/XXXX zo dňa 24.11.2022 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v kat. úz. K. na LV č. XXX, pozemok registra C KN parc. č. XX/X, orná pôda o výmere 673 m2, pozemok registra C KN parc. č. 32/13, orná pôda o výmere 600 m2 v prospech žalovaného 1/ na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/. 28. Podľa 22 ods. 1 , zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

29. Podľa , ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.

30. Podľa , ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

31. Podľa , ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

32. Podľa , ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.

33. Podľa , prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je na uzavretie zmluvy (ďalej len „“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

34. Podľa , pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. , aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s .

35. Podľa , včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím .

36. Podľa , včasné prijatie nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

37. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

38. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

39. Podľa , bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

40. Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

41. Podľa , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

42. Podľa , zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

43. Podľa veta prvá o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.

44. Podľa veta prvá o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vlastníkom elektrickej prípojky je ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie.

45. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 46. Bezdôvodné obohatenie je samostatný záväzkový vzťah medzi dvoma alebo viacerými osobami, ktorého obsahom je povinnosť toho, kto sa obohatil z dôvodov uvedených v zákone, vydať obohatenie tomu, na úkor koho sa obohatil. Účastníci tohto záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia sú v zásade určení konkrétnym právnym dôvodom, na základe ktorého vzniká povinnosť vydať predmet bezdôvodného obohatenia. Obsahom záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia je právo na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia, ktorému zodpovedá vzájomná právna povinnosť, predmet tohto obohatenia vydať. V prípade, ak sa bezdôvodne obohatí viac osôb, sú tieto osoby povinné vydať bezdôvodné obohatenie spoločne a nerozdielne. Bezdôvodné obohatenie má povahu subsidiárneho právneho inštitútu, ktorého aplikácia je vylúčená, ak je daný právny vzťah regulovaný osobitnými zákonnými normami, čo znamená, že ak je v prípade neoprávneného majetkového prospechu (obohatenia) daný aj iný právny dôvod na plnenie, právna úprava bezdôvodného obohatenia sa neuplatní, resp. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je daný iba vtedy, ak povinnosť vydať majetkový prospech neupravuje iný právny inštitút. V prípade uplatnenia nárokov z bezdôvodného obohatenia na súde pôjde o klasickú žalobu na spravidla peňažné plnenie, pričom aktívne vecne legitimovaným je osoba, na úkor ktorej k bezdôvodnému obohateniu došlo a pasívne vecne legitimovaným je osoba, ktorá získala na úkor žalobcu neoprávnený majetkový prospech. V predmetnom konaní žalobca požaduje žalovanú sumu titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že zhodnotil

pozemok žalovaného 1/ o inžinierske siete a vybudovanú cestu k pozemkom žalovaného 1/, za čo mu mala prináležať suma za zrealizované práce a materiál. Súd mal za to, že vo vzťahu k žalovanému1/ neboli naplnené predpoklady k vzniku bezdôvodného obohatenia, nakoľko v danom prípade nejde o žiadnu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. a , keďže žalobca v podstate tvrdí, že došlo k uzatvoreniu ústnej dohody o tom, že má vybudovať inžinierske siete a cestu, pričom žalovanú sumu požaduje na základe právneho titulu – bezdôvodného obohatenia (nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je daný iba vtedy, ak povinnosť vydať majetkový prospech neupravuje iný inštitút). Súd má za to, že v danom prípade nemožno hovoriť ani o majetkovom prospechu, keďže bez povolenia a súhlasu žalobcu žalovaný 1/ nemôže užívať ani inžinierske siete a ani cestu. Súd dospel k záveru, že zo strany žalobcu nebolo preukázané splnenie predpokladov k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného 1/ a teda nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného 1/, že akékoľvek zákonné predpoklady na splnenie iných nárokov neboli žalobcom tvrdené ani preukázané. XX. Medzi stranami nie je sporné, že došlo k uzatvoreniu rezervačnej zmluvy a následne k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na pozemky parc. č. XX/X P. XX/XX. Medzi stranami bolo sporné, či došlo k uzatvoreniu nejakého konkrétneho typu zmluvy, resp. dohody o realizácii inžinierskych sietí a cesty. Je nesporné, že nedošlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy. Dôkazne bremeno v tomto prípade zaťažuje žalobcu, ktorý musí preukázať, že došlo k uzatvoreniu takejto dohody. Súd mal za to, že žalobca existenciu takejto dohody nepreukázal, t. j. nebolo preukázané, že by došlo k uzatvoreniu záväznej dohody o realizácii inžinierskych sietí na pozemku žalovaného 1/, tiež nebolo preukázané, že by žalovaná 2/ (resp. žalovaný 1/) poskytol súhlas so spolupodieľaním sa na nákladoch na vybudovaní prístupovej komunikácie či technickej infraštruktúry, resp. že by žalovaní poskytli žalobcovi súhlas s technickým riešením, k vybudovaniu inžinierskych sietí a k zriadeniu (umiestneniu) prípojok inžinierskych sietí na pozemku žalovaného 1/. Súd mal za to, že uvedené nevyplýva ani z písomnej komunikácie zo dňa 21.02.2022, 15.06.2022 a 31.08.2022, z ktorej nemožno jednoznačne vyvodiť, že by žalovaná 2/ výslovne súhlasila s vybudovaním inžinierskych sietí. Podľa vyjadrenia žalovanej 2/ email zo dňa 31.08.2022 bol jej osobnou reakciou na prvý kúpnej zmluvy (a následne aj dodatku ku kúpnej zmluve), v ktorom žalobca vzniesol požiadavku na využívanie pozemku žalovaného ako budúceho vlastníka počas výstavby jeho súkromnej cesty a inžinierskych sietí z dôvodu prístupu, ktorú požiadavku žalobca ani maklérka realitnej kancelárie s matkou žalovaného vopred nekomunikovali. Z doložených dôkazov vyplýva, že prebiehali rokovania (emailová komunikácia), ktoré mali smerovať k uzatvoreniu inominátnej zmluvy, avšak k záväznému prijatiu ponuky nedošlo, keďže žalovaná 2/ mala voči jej obsahu viaceré výhrady, ktoré žalobcom neboli akceptované. Existenciu týchto výhrad (ako aj nemožnosť ich akceptácie zo strany žalobcu) potvrdil aj sám žalobca. Uvedené výhrady mali podľa tvrdenia žalovanej 2/ pre ňu zásadný charakter, pričom samotná skutočnosť, že ich žalobca nepovažoval za opodstatnené nemení nič na tom, že vzhľadom na ich existenciu k uzatvoreniu záväznej dohody nedošlo. Nebola teda uzatvorená platne zmluva v konkrétnej podobe, kde by bola odsúhlasená suma za realizáciu vybudovania inžinierskych sietí a cesty. Pre platnosť uzavretia zmluvy o dielo sa nevyžaduje písomná forma a postačuje aj ústna dohoda minimálne o určení zmluvných strán a o predmete zmluvy, vôľa zmluvných strán uzavrieť zmluvu o dielo aj bez dohody o cene, resp. o spôsobe jej určenia, musí existovať v čase vzniku zmluvy, nielen počas prípravy rokovania o zmluve. Žalobca teda nepreukázal ani dohodu o cene vo vzťahu k žalovanému 1/, nebola preukázaná ani dohoda o podmienkach výkonu prác a rovnako súhlas s realizáciou a zriadením prípojok inžinierskych sietí na pozemku žalovaného 1/. Súd zdôrazňuje, že protistranu nemožno nútiť k tomu, aby zmluvu uzavrela, nakoľko každý má právo ukončiť rokovanie o zmluve v zmysle zásady zmluvnej voľnosti. Ak by aj žalovaná 2/ mala záujem o vybudovanie inžinierskych sietí a cesty, to ešte neznamená, že došlo k záväznej dohode ohľadom spôsobu finančného podieľania sa na ich vybudovaní. Žalobca bližšie nešpecifikoval, kedy konkrétne malo dôjsť k uzavretiu takejto dohody, resp. aké sú obsahové náležitosti tejto dohody. Pokiaľ ide o vznik majetkového prospechu na strane žalovaného 1/ súd poukazuje na to, že hodnota pozemkov vo vlastníctve žalovaného 1/ sa nezvýšila, nakoľko bez povolenia žalobcu nemôže byť pripojený k vybudovaným inžinierskym sieťam. Tiež vybudovaná cesta nie je vo vlastníctve žalovaného 1/ a žalovaný 1/ nemá ani zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez vybudovanú cestu. Vlastníkom vodovodnej prípojky na pozemku a kanalizačnej aj elektrickej prípojky v zmysle ust. a je žalobca ako ten, kto zriadil prípojky na vlastné náklady. Uvedené potvrdil aj žalobca vo svojej výpovedi, súčasne potvrdil, že je vlastníkom aj prístupovej cesty k pozemku žalovaného 1/. Žalovanému 1/ nepatrí ani žiadna časť dažďovej kanalizácie, ktorá sa nachádza v prístupovej ceste. Súd nemá preukázanú ani výšku žalovanej sumy, nakoľko táto vyplýva z pomeru 20 %, ktorý určil žalobca, pričom ide o pomer, s ktorým žalovaná 2/ (pri viacerých výdavkoch)

nesúhlasila a aj to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo k záväznej dohode nedošlo. Ak by aj žalovaní mali vedomosť o prebiehajúcej realizácii inžinierskych sietí a cesty a o existencii projektovej dokumentácie na vybudovanie inžinierskych sietí a cesty v lokalite, v ktorej nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam žalovaný 1/ s napojením na jeho pozemky, neznamená to automaticky, že sa aj dohodol so žalobcom na vybudovaní týchto inžinierskych sietí a cesty v jeho prospech. K podstatnej skutočnosti však nedošlo, t. j. nedošlo k dohode o určení podielu, v akom sa má žalovaný 1/ podieľať finančne na vybudovaní inžinierskych sietí a cesty. Prejavený záujem o napojenie na inžinierske siete nemožno považovať za automatické uzatvorenie zmluvy, naviac pokiaľ druhý subjekt k uzatvoreniu zmluvy nedal žiadny súhlas. Ani samotná skutočnosť, že žalovanej 2/ bola zaslaná projektová dokumentácia ešte neznamená, že by sa dohodla, resp. súhlasila s vybudovaním inžinierskych sietí a cesty, navyše ak táto projektová dokumentácia časovo predchádzala rokovaniam o kúpe nehnuteľností a bola vypracovaná v čase, keď vlastníkom predmetných nehnuteľností bol žalobca, ktorý si ju dal vypracovať vo vzťahu k svojim pozemkom. Žalovaná 2/ uviedla, že mala za to, že žalobca jej ju zaslal iba z dôvodu zobrazenia rozmerov obratiska, o ktoré žalobca ponížil pôvodnú výmeru predávaného pozemku. Mala za to, že nakoľko žalovaný 1/ v žiadnom zo stavebných konaní nevystupoval ako stavebník, poštové zásielky, ktoré žalobca v spomínal a ktoré žalovaný 1/ v tejto súvislosti preberal, sa ho týkali ako účastníka konania z dôvodu, že jeho pozemok susedí s pozemkami žalobcu (keďže tam bol uvedený napr. aj pán E., ktorý je tiež sused). Korešpondenciu, ktorú preberala za syna, aj otvárala, ale len pozrela, či sa to týka syna, a keďže tam nebol uvedený ako stavebník, tak tomu nevenovala pozornosť. Komunikáciu podrobne neštudovala, pretože on ju posielal všetkým vlastníkom ostatných pozemkov skupinovo a do tejto skupiny zahrnul aj ju. A často ani nerozumela všetkému, čo im posielal. Nemala právo stopnúť nejaké jeho stavebné aktivity, keďže s ňou nikdy žiadnu dohodu ani zmluvu neuzavrel.

48. Pokiaľ ide o samotný výpočet a určenie výšky uplatnenej pohľadávky súd sa týmto bližšie nezaoberal, keďže to nepovažoval za hospodárne, nakoľko dospel k názoru, že nárok žalobcu uplatňovaný v tomto konaní nie je preukázaný. Súd mal ďalej listinnými dôkazmi (emailová komunikácia zo dňa 05. – 06.08.2022) preukázané, že žalovaná 2/ mala záujem o zriadenie vecného bremena – práva prechodu a prejazdu cez plánovanú cestu, t. j. prvotný zámer žalovanej 2/ sa týkal len možnosti zriadenia vecného bremena. Uvedené potvrdzujú aj kúpne zmluvy predložené žalobcom, ktoré uzatvoril v postavení predávajúceho s p. C. a p. J. ako kupujúcimi, v ktorých sa títo v článku II. predmetných zmlúv zaviazali zriadiť vecné bremeno v prospech žalovaného 1/.

49. V konaní nebolo preukázané, že by medzi žalobcom a žalovaným 1/ existovala komunikácia alebo osobný kontakt. Tento žalobcom ani nebol tvrdený a žalobca potvrdil, že komunikoval iba so žalovanou 2/. Túto skutočnosť potvrdila aj žalovaná 2/, uviedla, že žalobca komunikoval výlučne s ňou. Žalovaná 2/ poprela tvrdenie žalobcu v jeho podaní zo dňa 02.10.2025, že sa vo vzťahu k žalobcovi prezentovala ako osoba oprávnená konať v mene žalovaného 1/, a že na otázku žalobcu, či je oprávnená rokovať a disponuje potrebným splnomocnením, mu mala odpovedať kladne. V tejto súvislosti žalovaný 1/ uviedol, že konanie žalovanej 2/ ako matky dodatočne neschvaľuje a neakceptuje konanie v jeho mene a na jeho účet. Rovnako v konaní nebolo preukázané udelenie plnomocenstva žalovanej 2/ zo strany žalovaného 1/ a to ohľadom vybudovania technickej infraštruktúry na jeho pozemku a cesty. Žalovaná 2/ vo výpovedi uviedla, že keďže s dohody nesúhlasila, nemala dôvod žiadať od syna splnomocnenie. Z listinných dôkazov doložených do spisu bolo preukázané udelenie plnomocenstva žalovanej 2/ zo strany žalovaného 1/ len pokiaľ ide o uzatvorenie rezervačnej a kúpnej zmluvy. Ako už bolo vyššie uvedené žalovaný 1/ vo svojom písomnom podaní potvrdil, že prípadné konanie žalovanej 2/ ako svojej matky v uvedenom smere dodatočne neschvaľuje a neakceptuje v zmysle, že by malo ísť o konanie v jeho mene a na jeho účet, a preto sa súd stotožňuje s tým, že k posúdeniu konania žalovanej 2/ prichádza do úvahy ustanovenie (i keď zo strany žalobcu nedošlo k jednoznačnej špecifikácii hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého si žalobca voči žalovanej 2/ uplatňuje žalovanú pohľadávku). Uvedené ustanovenie umožňuje ratihabíciu (t. j. dodatočné schválenie právneho úkonu), aj ak ide o osobu konajúcu bez plnomocenstva (tzv. nesplnomocnený konateľ, resp. občas tiež označovaný ako tzv. konateľ bez príkazu). Bez zbytočného odkladu teda môže splnomocniteľ schváliť aj úkony nesplnomocneného konateľa. Ak to však bez zbytočného odkladu neurobí, osoba, s ktorou sa konalo, môže od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. Ak ide o ratihabíciu, zákon neustanovuje žiadne požiadavky na jej formu. To znamená, že k ratihabícii môže dôjsť písomne, ústne, resp. akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel splnomocniteľ prejaviť. Ratihabícia preto nemusí mať písomnú formu, ani čo sa týka právnych úkonov, ktoré pre svoju platnosť vyžadujú písomnú formu (NS ČR ).

Žalovaný 1/ uviedol (a potvrdila to aj žalovaná 2/), že o uplatňovanom nároku žalobcu sa dozvedel až z predžalobnej výzvy, pričom v odpovedi na túto výzvu uviedol, že svoju matku splnomocnil výslovne len na podpis rezervačnej a kúpnej zmluvy. Súd je toho názoru, že na to, aby vznikol v zmysle nárok požadovať splnenie záväzku na základe právneho úkonu, musí vzniknúť riadny platný záväzkový vzťah, čo však v konaní nebolo preukázané. Ako už bolo vyššie uvedené žalobca neuniesol dôkazne bremeno ohľadom preukázania existenciu záväznej dohody o realizácii inžinierskych sietí a cesty. Pokiaľ ide o prípadné posúdenie nároku žalobcu podľa ustanovení o náhrade škody súd sa stotožňuje s tvrdením žalovanej 2/, že táto zo strany žalobcu voči žalovanej 2/ nebola riadne uplatnená v súlade s ustanovením a v konaní žalobcom neboli tvrdené ani preukázané základné zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu. Rovnako nebolo ani preukázané splnenie predpokladov prípadného vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej 2/, nakoľko nie je vlastníčkou nehnuteľností, na ktorej sa nachádzajú zhotovené stavby, nemohlo teda na jej strane vzniknúť majetkové obohatenie na úkor žalobcu.

50. Pokiaľ ide o vybudovanie vodovodu a splaškovej kanalizácie na pozemku žalovaného 1/ súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaných, že z rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 09.10.2023 vyplýva, že nehnuteľnosti žalovaného 1/ (parc. č. XX/X P. XX/XX) sa v ňom neuvádzajú, t. j. z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by umiestnenie uvedených stavieb na pozemkoch žalovaného 1/ bolo riadne povolené. Vodovodná, kanalizačná a elektrická prípojka, ktoré sú umiestnené na pozemku žalovaného 1/, sú samostatnými drobnými stavbami, kde podľa stavebného zákona platného v čase, keď boli žalobcom prípojky zrealizované, bolo na ich vybudovanie potrebné ohlásenie drobnej stavby, pričom v tomto smere žalobca v konaní nepreukázal na základe akého právneho titulu pristúpil z hľadiska stavebných predpisov k ich vybudovaniu na pozemku žalovaného 1/. Pokiaľ ide o listinný dôkaz – oznámenie k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 13.07.2020 – prípojka elektriny NN (XX/X, XX/X), prípojka na splaškovú kanalizáciu (XX/X, XX – XX/X) a prípojka vodovodu (XX – XX/X) súd uvádza, že uvedené oznámenie je datované 13.07.2020, čo je skôr ako nadobudol žalovaný 1/ vlastnícke práva k pozemku od žalobcu a je tu uvedené, že stavebník môže stavbu uskutočniť do dvoch rokov. Žalobca tieto rozpory v rámci konania nevysvetlil. Súd ďalej poukazuje na to, že žalovaný 1/ nebol priamym účastníkom žiadneho z prebiehajúcich stavebných alebo iných povoľovacích konaní v súvislosti so stavebným projektom žalobcu a žalobca v týchto konaniach ani nevystupoval ako splnomocnený zástupca žalovaného 1/ (ako napríklad pri niektorých účastníkoch podľa textu predložených rozhodnutí). Žalovaný 1/ v týchto rozhodnutiach nie je vôbec uvádzaný ako oprávnená osoba v zmysle práv spojených s výstavbou akýchkoľvek stavieb na jeho pozemkoch a žalobca súdu neozrejmil na základe akého právneho titulu a akých právnych podkladov postavil stavby na jeho pozemku.

51. Súd mal listinným dôkazom (emailová komunikácia zo dňa 21.12.2022) preukázané, že žalovaná 2/ poskytla žalobcovi súhlas so zriadením elektrickej prípojky. Z uvedenej emailovej komunikácie vyplýva, že žalobca zaslal žalovanej 2/ cenu s tým, že mu odpísala, že súhlasím a uviedla, aby jej poslal výslednú cenu aj s číslom účtu. Súd nemal preukázané, že by žalobca vyzval žalovanú 2/ na úhradu za ním vykonané práce ohľadom zriadenia elektrickej prípojky so stanovením konečnej (výslednej) ceny za zriadenie tejto prípojky (žalobca v emailovej komunikácii sám uviedol celkovú sumu iba označením „mali by ste sa dostať pod 1 500 Eur“ bez bližšej špecifikácie konkrétnej sumy za jednotlivé dodávky prác a materiálov), pričom uvedená cena nie je určiteľná ani zo sumy určenej v znaleckom posudku, nakoľko aktuálny stav zhotovenej prípojky nezodpovedá popisu v znaleckom posudku. Súd nemal preukázané, že by bola žalovaná 2/ žalobcom riadne upovedomená o ukončení prác a nebol jej odovzdaný predmet dohody (žalobca je dodnes vlastníkom tejto prípojky). Súd sa preto stotožňuje s tvrdením žalovanej 2/, že podaná žaloba v tomto rozsahu je predčasná a nedôvodná.

XX. Súd bol tiež toho názoru, že formulácia žalobného petitu nie je správna, nakoľko nemôže ísť o solidárne vyjadrenie, keďže ide o rôznu povahu právnych nárokov. Od žalovaného 1/ požaduje žalobca žalovanú sumu titulom bezdôvodného obohatenia a pokiaľ ide o žalovanú 2/ žalobca v konaní opiera svoj nárok o ustanovenia , avšak bez bližšieho súvisu k ním uplatnenému nároku.

53. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalovaného 1/, nakoľko súd vykonanie takéhoto dôkazu nepovažoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Žalovaný 1/ vo svojom písomnom podaní zo dňa

24.09.2025 uviedol, že so žalobcom nikdy nekomunikoval a dokonca sa s ním osobne ani nikdy nestretol. Uvedené potvrdila aj žalovaná 2/ a rovnako aj žalobca.

54. Keďže odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie vo veci podstatný význam (, , , , ), súd už do ďalších detailov sporu uvádzaných stranami nezachádzal. 55. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 56. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 57. Podľa ároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. Vzhľadom na to, že v konaní mali žalovaní 1/ a 2/ plný úspech vo veci, súd s poukazom na cit ust. §-u 255 ods. 1 , priznal žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi plnú náhradu trov konania. Strany sporu nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by postupoval podľa a náhradu trov konania žalovaným 1/ a 2/ nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.