Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-790-2009.pdf
PDF · 88.84 KB
Case nature
Area
Subarea
12Er/790/2009
Uznesenie
Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného EXEDRA s.r.o., P. Pázmaňa 49/3, Šaľa, IČO: 36 228 001, zast. POLAKOVIČ & PARTNERS s. r. o., Štúrova 16/12, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 233 559 proti povinnému v 1. rade 1. R. R., nar. X. X. XXXX a povinnej v 2. rade 2. N. R., nar. X. X. XXXX, T. XX, X., o vymoženie 14 922,19 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdny exekútor JUDr. Ivan Nestor, Exekútorský úrad Bratislava, Haburská 49/A, má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné poverením číslo XXXX XXXXXX zo dňa 17. 9. 2009 poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, Exekútorský úrad Šaľa, vykonaním exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - Zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18. 1. 2008 sp. zn. 1Zm/471/2007.
2. Uznesením zo dňa 2. 6. 2014 č.k. 12Er/790/2009-28 súd vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára a ďalším vykonávaním tejto exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, Exekútorský úrad Bratislava, ktorému sa táto exekučná vec postúpila na ďalšie konanie. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi súd priznal trovy exekúcie vo výške 568,54 eur, ktoré mal vymôcť novopoverený súdny exekútor JUDr. Ivan Nestor v ďalšom priebehu exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 1. 7. 2014.
3. Dňa 25. 1. 2016 súdny exekútor predložil súdu podanie oprávneného, označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie“ zo dňa 14. 1. 2016.
V tomto podaní oprávnený uviedol, že s poukazom na zákonnú požiadavku ustanovenú v §243f ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením §39 ods. 4 Exekučného poriadku, oprávnený týmto prostredníctvom splnomocnenej advokátskej kancelárie exekútorskému úradu predkladá doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie a to o nasledujúce skutočnosti. Povinný v 1. rade uzatvoril dňa 22. 7. 2005 so spoločnosťou Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., úverovú zmluvu. Za účelom zabezpečenia záväzkov povinného v 1. rade z úverovej zmluvy, povinný v 1. rade v deň uzatvorenia úverovej zmluvy vystavil vlastnú bianko zmenku, čím sa zaviazal na rad banky zaplatiť zmenkovú pohľadávku určenú v súlade s dohodou o vyplňovacom práve k bianko zmenke. Zmenka bola per aval podpísaná povinným v 2. rade. Zmenka bola bankou indosovaná na oprávneného, v prospech ktorého bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní. Súčasťou tohto podania bola aj pripojená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 22. 7. 2005, Zmenka zo dňa
22. 7. 2005, Dohoda o vydaní a vyplnení biankozmenky zo dňa 18. 7. 2005, všetko listiny vyhotovené na hlavičkovom papieri Prvej stavebnej sporiteľne a.s., pripravené uvedenou spoločnosťou.
4. Podľa ustanovenia §243h ods. 1 prvá veta Zák. č. 233/1995 Z. z., ak tento zákon v §243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Keďže daná exekúcia začala pred 1. aprílom 2017, súd sa pri rozhodovaní v danej veci riadil Exekučným poriadok účinným do 31. marca 2017.
5. Podľa ustanovenia §243f ods. 1 až 6 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia): (1) V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (2) Na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako. (3) Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. (4) Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). (5) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. (6) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
Podľa ustanovenia §39 ods. 4 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
Podľa ustanovenia §57 ods. 1 písm. m) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu súd zastaví ak, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
6. Súd má za to, že v danej veci existujú viaceré dôvody na zastavenie exekúcie, ktoré súd uvádza nižšie.
7. Vzhľadom na to, že v civilnom konaní si oprávnený uplatňoval nárok zo zmenky voči povinnému, ktorý je fyzickou osobou, došlo v zmysle § 243f ods. 3 Exekučného poriadku k odloženiu exekúcie voči tomuto povinným zo zákona počnúc dňom 23.12.2015. Podľa ustanovenia §243f ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s §39 ods. 4 Exekučného poriadku zároveň vznikla oprávnenému povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a to v lehote 30 dní od účinnosti tohto ustanovenia Exekučného poriadku. Predmetné ustanovenie Exekučného poriadku nadobudlo účinnosť dňa 23. 12. 2015, teda lehota počas ktorej mohol oprávnený doplniť návrh, uplynula dňom 22. 1. 2016, ktorý bol zároveň posledným dňom dokedy mohol oprávnený vykonať doplnenie včas.
Po preštudovaní predložených písomnosti súd konštatuje, že v danom prípade sú dôvody na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia §243f ods. 1 a 5 Exekučného poriadku.
Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 27. 10. 2016, č.k. II. ÚS 774/2016-7, z ktorého obsahu poukazuje na túto časť tohto uznesenia: „okresný súd v posudzovanej veci postupoval a rozhodol ústavne akceptovateľným spôsobom, keď predmetnú exekúciu zastavil podľa §243f ods. 5 Exekučného poriadku z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie nebol v zmysle §243f ods. 1 Exekučného poriadku doplnený podaním doručeným v zákonnej lehote priamo exekučnému súdu. Hoci ustanovenie §243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, považuje ústavný súd za ústavne udržateľný, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor (§243f ods. 6Exekučného poriadku). Aj preto bolo tiež vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej sťažovateľky, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok, aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručila v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu, nielen poverenému súdnemu exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukazuje nato, že právne dôsledky vyplývajúce z právneho záveru okresného súdu zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie (podobne viď uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 8.11.2016, sp.zn. III. ÚS 752/2016 a zo dňa 13. 9. 2016, sp.zn. III. ÚS 564/2016)“.
Z citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR jednoznačne vyplýva, že je ústavne udržateľný názor, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia §243f ods. 1 Exekučného poriadku je potrebné v lehote 30 dní, t.j. do 22. 1. 2016 doplniť priamo exekučnému súdu, pretože zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúži vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej je oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor.
V posudzovanom prípade bolo doplnenie návrhu doručené súdu až dňa 25. 1. 2016, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty v ustanovení §243f ods. 1 Exekučného poriadku. Preto súd dané exekučné konanie zastavil s poukazom na ustanovenie §243f ods. 5 Exekučného poriadku, pretože oprávnený nedoručil súdu doplnenie v zákonom stanovenej lehote.
8. Zároveň súd konštatuje, že z predloženej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 22. 7. 2005 vyplýva, že ju uzavrel oprávnený (Prvá stavebná sporiteľňa a.s.) ako veriteľ a povinní v 1. a 2. rade ako dlžníci. Zo zmluvy nevyplýva, že by povinní v 1. a 2. rade pri jej uzatváraní konali v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Z predloženej zmluvy preto vyplýva, že vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinných vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho, že úverová zmluva, ktorá bola zabezpečená zmenkou, bola uzavretá právnym predchodcom oprávneného v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinní sú v zmluve označení menom, priezviskom, rodným číslom, dátumom narodenia a adresou trvalého bydliska.
Súd na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 22. 7. 2005, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v takom znení, že v ustanovení §52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy(znenie účinné od 1.4.2004).
Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy, kde v ustanovení §2 písm. a) a b) je vymedzený pojem spotrebiteľ a predávajúci a síce spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti a predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
Nepochybne, zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch, taktiež aj Zákon o ochrane spotrebiteľa, ako aj smernicu Rady 93/13/EHS. Na túto zmluvu je tak potrebné aplikovať prednostne špeciálne spotrebiteľské právo. Podľa §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie, je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
9. Z pripojených listín ako aj zo samotného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1Zm/471/2007 vyplýva, že v základnom konaní vo veci samej rozhodol Okresný súd Bratislava V len na podklade tvrdení právneho predchodcu oprávneného a v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky, pričom súd nemá za to, že by sa zmenkový súd zaoberal charakterom právneho vzťahu účastníkov konania, a že by prihliadal na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
V posudzovanej veci teda oprávnený nepreukázal, že je daný dôvod na pokračovanie v exekúcii, teda aj z tohto dôvodu by bolo možné exekúciu v danej veci zastaviť (§57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3. 2017 v spojení s ustanovením §243f ods. 4 a 6 Exekučného poriadku).
Súd poukazuje na to, že v skutkovo obdobnej veci bolo rovnako rozhodnuté aj uznesením tunajšieho súdu č. k. 5Er/934/2011-49 zo dňa 7. 6. 2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. 8. 2018 sp. zn. 4CoE/42/2018.
10. Podľa ustanovenia §196 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia §203 odsek 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa ustanovenia §9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa ustanovenia §262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „ CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ustanovenia §262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie §203 ods. 1 Exekučného poriadku a §262 ods. 1 C.s.p., súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, ktorý zavinil zastavenie exekúcie tým, že si uplatňoval nárok zo zmenky, pričom doplnenie návrhu súdu nedoplnil v zákonom stanovenej lehote, resp. zmenka bola oprávneným vydaná a doplnená v rozpore s vtedy účinným zákonom.
Súd rozhodol o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa §365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.