Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/82/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Anity Filovej v právnej veci žalobcu R. V., nar.XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/ XX, F. B., zastúpeného spoločnosťou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, Trnava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100750922/2020 zo dňa 06.04.2020, t a k t o

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmanie zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 100750922/2020 zo dňa 6.4.2020, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102052856/2019 zo dňa 2.9.2019 určujúce žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2010 rozdiel v sume 108 555,98 eur na dani z pridanej hodnoty na základe neuznania odpočítania dane z deklarovaných dodávok kukurice a slnečnice dodávateľov Triskelion s.r.o. a ALAURUS s.r.o.

2. Žalobca namietal, že došlo k zániku práva vyrubiť daň, správca dane nevykonal dokazovanie podľa pokynov Najvyššieho súdu SR uvedených v jeho rozsudku sp. zn. zo dňa 17.3.2015, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie správcu dane vo veci, rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

3. Podľa žalobcu v danom prípade došlo k zániku práva vyrubiť daň, na čo správca dane a žalovaný mali prihliadnuť z úradnej moci, pretože podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Žalovaný ani správca dane na námietku žalobcu k zániku práva na vyrubenie dane alebo rozdielu dane nijako neprihliadli. Žalovaný sa k uvedenému len stroho vyjadril v závere odôvodnenia, že lehota neplynula počas správneho súdneho konania na krajskom súde a na najvyššom súde s poukazom na a tak nedošlo k uplynutiu premlčacej päťročnej lehoty k právu správcu dane na

vyrubenie dane. V tejto súvislosti žalobca upriamoval pozornosť na rozsudky NS SR č. , a , z ktorých vyplýva, že vo veci žalobcu došlo k zániku práva vyrubiť daň. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že k predĺženiu lehoty na vyrubenie dane môže dôjsť vtedy, keď dôjde do konca lehoty určenej v § 45 ods. 1 daňového poriadku len k vykonaniu úkonu smerujúceho k vyrubeniu dane - doručením protokolu z daňovej kontroly. Pokiaľ je však v tejto lehote daň rozhodnutím dane aj vyrubená, nemôže sa protokol považovať za úkon smerujúci k vyrubeniu akejkoľvek dane v budúcnosti, keďže na základe tohto úkonu už bola daň vyrubená. Formálna existencia doručenia protokolu ako úkonu smerujúceho k vyrubeniu dane teda sama o sebe v kontexte vydaného rozhodnutia o vyrubení dane teda nie je a je bez ďalšieho spôsobilá naplniť kritériá na predĺženie lehoty na vyrubenie dane a nie je spôsobilá vyvolať nové plynutie lehoty v žalobcovej veci na vyrubenie dane od 01.01.2014. Podľa žalobcu, pokiaľ daňový poriadok priznáva správcovi dane právo na vyrubenie dane, pričom priznáva v daňovom poriadku aj lehotu k právu, je potrebné súčasne aj skúmať či a kedy došlo k uplatneniu práva na vyrubenie dane zo strany správcu dane. Vo veci žalobcu nepochybne došlo k uplatneniu práva vyrubiť daň zo strany správcu dane vydaním rozhodnutia v lehote 15 dní odo dňa doručenia protokolu z daňovej kontroly, t. j. v pôvodnej päťročnej lehote s poukazom na § 68 ods. 1 a nasledujúce daňového poriadku. Nie je tak daný žiadny rozumný dôvod, prečo by malo dôjsť k predĺženiu lehoty na uplatnenie práva vyrubiť daň, ktoré už bolo predtým zo strany správcu dane uplatnené a právo na vyrubenie dane bolo naplnené.

4. Ďalej žalobca namietal, že sa správca dane ani žalovaný riadne nevysporiadali s pokynmi Najvyššieho súdu SR , podľa ktorého vo veci nedostatočne zistili skutkový stav tým, že nevykonali navrhnuté dôkazy a následne sa nedostatočne vysporiadali s námietkami žalobcu ohľadne nevykonaných navrhnutých dôkazov a tým, že predovšetkým správca dane riadne nezdôvodnil prečo nevykonal žalobcom navrhované dôkazy a že dané zistené skutočnosti nevyhodnotil tak, aby nespochybnil závery o nedôvodnosti žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, ďalej že správca dane a žalovaný v rámci posudzovania obchodných transakcií realizovaných medzi žalobcom a spoločnosťou Triskelion s.r.o. sa nevysporiadal so závažnými rozpormi v jednotlivých výpovediach svedka R. B. - konateľa spoločnosti ohľadne vystavovania faktúr za spoločnosť, používania pečiatok spoločnosti, ako aj s rozpormi tvrdeniami svedka R. W., J. A. a Q. X. Y. o tom, že spoločnosť Triskelion s.r.o. mala v rozhodnom čase vyhľadávať obchodných partnerov a dohadovať obchodné podmienky, na ktorých rozpory poukázal žalobca a ktoré majú zásadný vplyv na vyhodnotenie dôveryhodnosti tohto svedka. Správca dane a žalovaný riadne nezdôvodnili, prečo nevykonali žalobcom navrhnuté dôkazy výsluchom svedkov V. B., P. E., J. E., skladníkov, šoférov, preverenie trás nákladných vozidiel, kedy odôvodnenie správcu dane a žalovaného, že vo veci bolo vykonaných dosť dôkazov na rozhodnutie, bolo nepostačujúce. Žalobca uviedol, že správca dane mal podľa názoru Najvyššieho súdu SR vykonať výsluch aspoň jedného alebo dvoch šoférov a skladníkov, ktorí by mohli objasniť kto vykonával dopravu, pre koho, odkiaľ bol tovar dodaný, či by sa mohla potvrdiť resp. vyvrátiť sporná výpoveď konateľa spoločnosti Triskelion s.r.o.

5. Žalobca poukázal aj na to, že NS SR sa stotožnil s jeho argumentáciou, že správca dane mohol z vlastnej činnosti preveriť existenciu daňových subjektov, ktorí obchodovali so spoločnosťou Triskelion s.r.o. s poľnohospodárskymi plodinami v rozhodnom období za účelom dôsledného zistenia skutkového stavu a v tejto súvislosti súd poukázal na to, že správca dane nezdôvodnil prečo nepreveril ani obchodovanie spoločnosti Forro-Plast s.r.o. so spoločnosťou Triskelion s.r.o., aj keď konateľ R. W. tvrdil, že v rozhodnom období za spoločnosť Triskelion s.r.o. obchodoval.

6. Žalobca namieta, že pokiaľ správca dane považoval osobu R. W. za nevieryhodnú osobu, nakoľko ako konateľ spoločnosti neuniesol ani vlastné dôkazné bremeno, že obchodoval so spoločnosťou Triskelion s.r.o., otázkou zostáva, prečo považuje za dôveryhodnú osobu p. B., ktorý tvrdil, že so žalobcom neobchodoval, hoci existenciu opaku potvrdili ďalší svedkovia J. A., Q. X., Y. a R. W. vo svojich výpovediach.

7. Správca dane a žalovaný si svojvoľne osvojili tvrdenia p. R. B., prezentované v rámci daňovej kontroly. Výpoveď tohto svedka správca dane použil ako kľúčový dôkaz proti žalobcovi i napriek objektívnej zjavnej motivácii p. B. vypovedať určitým spôsobom. Správca dane dospel k záveru, že tvrdenie p. B. je pravdivé, resp. že žalobca klame i napriek tomu, že pravdivosť tvrdení žalobcu potvrdili aj ďalší svedkovia. V tejto súvislosti žalobca poukazoval aj na to, že podľa obsahu administratívneho spisu faktúry Triskelion s.r.o. vystavené odberateľom E.R.C. Kft a WEERTS KR boli opatrené rovnakou

pečiatkou ako bola použitá pri obchodovaní so žalobcom, hoci p. B. tvrdil, že takúto okrúhlu pečiatku nepoužíval.

8. Správca dane mal k dispozícii aj ďalšie právne prostriedky realizovať dokazovanie smerom k objektívnemu zisteniu skutkového stavu prostredníctvom vykonaného znaleckého dokazovania, s poukazom na § 25a daňového poriadku prizvaním znalca do konania z odboru grafológie na vyhodnotenie pravosti údajných podpisov p. B. na príjmových a pokladničných dokladoch a na faktúrach spoločnosti Triskelion s.r.o. predložených žalobcovi, k čomu však správca dane nepristúpil, čím zaťažil vyrubovacie konanie vadou spočívajúcou v neúplnom zistení skutkového stavu.

9. Žalobca ďalej namieta, že nemožnosť získania výpisov hovorov u telekomunikačných operátorov Orange a Telekom po uplynutí doby 24 mesiacov nemožno pripisovať na jeho ťarchu. Žalobcom navrhnutý rozpis hovorov je potrebné pre aktuálnu nedostupnosť pričítať správcovi dane a žalovanému, ktorí svojou nečinnosťou v tomto smere vykonanie dokazovania v reálnom čase zmarili.

10. Nevypočutie prepravcov tak, ako to navrhoval ( MÓR-Trans kft., Gastransz KFT, J. E., V. C., V. W., S. R., B. A., K. C. k.F.T ), žalobca považuje za vážnu chybu zo strany správcu dane a žalovaného a nenaplnenie požiadavky NS SR na vypočutie týchto svedkov. Správca dane a žalovaný spôsobili dôkaznú núdzu v súvislosti s preverovaním obchodov žalobcu, ku ktorým vyjadril svoje pochybnosti. Žalovaný na výhrady žalobcu v tomto smere v rozhodnutí žalovaného nijako neprihliadol, čím zaťažil rozhodnutie žalovaného rovnakou vadou.

11. Rovnako považuje žalobca za nenaplnenú požiadavku najvyššieho súdu na vypočutie ďalších konateľov spoločnosti Triskelion s.r.o. a to H. A., J. A., T. V. K., H. Q. T.. Skutočnosť, že maďarské orgány oznámili našim daňovým orgánom, že týchto svedkov nemožno predvolať, pretože podľa maďarských predpisov je preverované obdobie už premlčané, nemožno pripísať na ťarchu žalobcu.

12. Žalobca ďalej namietal, že pokiaľ aj boli vypočutí niektorí z prepravcov alebo konateľov spoločnosti v rámci medzinárodnej výmeny informácií, tak boli závažným spôsobom odopreté jeho zákonné práva tým, že nebol upovedomený o čase a mieste konania výsluchu týchto svedkov a nemohol týmto svedkom klásť otázky, čo je hrubým porušením jeho práva s poukazom na ust. § 25 ods. 4 daňového poriadku. Správca dane teda procesne pochybil, pokiaľ žalobcovi nebolo umožnené klásť otázky svedkom, ktorí boli vypočutí v rámci vyrubovacieho konania iného subjektu, pretože žalobca nebol o týchto výsluchoch upovedomený, pričom správca dane informácie od vypočutých osôb použil ako podklad pre samotné rozhodnutie. Uvedený nedostatok bolo zo strany žalovaného potrebné vyhodnotiť ako porušenie práv.

13. Vo vzťahu k rozhodnutiu správcu dane nevypočuť svedkov - pracovníkov skladu V. A., R. N., A. W., údajne z dôvodu, že žalobca ich nenavrhoval vo vzťahu k preukázaní osoby dodávateľa, žalobca upriamil pozornosť na skutočnosť, že daných svedkov vo veci navrhoval vypočuť aj ohľadne okolností dodania tovaru do skladu. Nevypočutie skladníkov správcom dane a nedostatočné odôvodnenie ich nevypočutia je nerešpektovaný pokyn najvyššieho súdu smerom k náležitému objasneniu skutkového stavu tak zo strany správcu dane ako aj žalovaného.

14. Čo sa týka o výpoveď svedkyne P. E. na ústnom pojednávaní zo dňa 19.7.2018, žalobca je toho názoru, že výpoveď p. E. bola významne poznamenaná tým, že pravdepodobne s odstupom času si v roku 2018 nepamätala na udalosti, ktoré sa odohrali v roku 2010, čo však nemožno pripísať na ťarchu žalobcu s konštatovaním správcu dane, že nepotvrdila obchodovanie žalobcu so spoločnosťou Triskelion s.r.o.

15. K hotovostným výberom žalobca uvádzal, že tieto výbery v reálnom čase a na reálnom mieste sú významným podporným dôkazom k preukázaniu spochybňovaných obchodov, nakoľko výbery jednotlivých peňažných súm v konkrétnom čase korešpondujú s obchodmi, ktoré boli žalobcom riadne zaúčtované.

16. Žalobca tak isto považuje za nenaplnenú požiadavku najvyššieho súdu v tom smere, že žiadal o vypočutie svedka X. Q. Y., ktorý však vypočutý nebol s odôvodnením, že podľa tamojších predpisov je preverované obdobie už premlčané a nemôžu získať od tohto svedka žiadne informácie.

17. Žalobca má preto za to, reflektujúc rozhodnutie správcu dane a rozhodnutie žalovaného vykonané vo vyrubovacom konaní, že správca dane a žalovaný nesplnili pokyny najvyššieho súdu, resp. už nebolo možné ich splniť, avšak z dôvodu na strane správcu dane, v dôsledku čoho bolo vydané rozhodnutie správcu dane a rozhodnutie žalovaného, ktoré trpí významnými vadami, toho času už neodstrániteľnými, v dôsledku čoho je daný nevyhnutný predpoklad pre zrušenie oboch rozhodnutí.

18. Žalobca dal do pozornosti správnemu súdu, že správca dane si v dostatočnom predstihu a včas nevyžiadal od peňažného ústavu C. A., a. s. označený dôkaz - videozáznam z kamerového systému, z ktorého mala vyplývať skutočnosť stretávania sa žalobcu a p. B. v rámci obchodných rokovaní. Včasným zabezpečením tohto dôkazu by správca dane mal preukázané tvrdenie žalobcu o stretnutiach s touto osobou, t. j. s B., ktorý tieto stretnutia popieral.

19. Žalobca ďalej namietal, že svedkyňa V. B. nebola nikdy vypočutá ako svedok a pokiaľ správca dane v rozhodnutí tvrdí, že žalobca pri osobe J. E. nedodal dostatočne identifikačné údaje, je to práve naopak, nakoľko dodal meno, priezvisko, adresu, čo sa následne ukázalo ako dostatočné, uvedený svedok bol pre maďarské orgány dostatočne identifikovateľný, avšak k jeho výpovedi nebolo možné pristúpiť z dôvodu prekážok na maďarskej strane, ktoré však žalobca nespôsobil.

20. Podľa žalobcu správca dane a žalovaný prenášajú dôkazné bremeno na neho neprimerane a z hľadiska ekonomickej podstaty veci nemá logiku, aby mu odpočet dane nebol priznaný, keď si voči správcovi dane splnil všetky daňové povinnosti, konal v dobrej viere a po nespochybnenom nadobudnutí tovaru riadne odviedol a zaplatil daň a tovar následne predal svojim odberateľom. V roku 2010, resp. 2011 nemal možnosť ani zákonnú povinnosť preverovať pôvod tovaru, s ktorým obchodoval a pokiaľ spoločnosť Triskelion s.r.o. ako dodávateľ žalobcu riadne účtovne nezdokumentovala svoje obchody so žalobcom, táto skutočnosť nemôže byť pripísaná na ťarchu žalobcu. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami, ktoré boli nezávislé od vedomia a konania žalobcu.

21. Podľa žalobcu pre uskutočnenie zdaniteľného plnenia je rozhodujúce, aby došlo k prevodu ekonomického vlastníctva, t. j. aby kupujúci žalobca získal právo s tovarom disponovať ako vlastník. Táto skutočnosť má význam najmä z hľadiska toho, kto je oprávnený na odpočítanie dane. Je nesporné, že zákon o DPH spája právo na odpočet dane s ekonomickou podstatou transakcie dodania tovaru alebo služby. Len ak sa preukáže, že zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení a je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, sa musí na účely smernice 2006/112 považovať za účastníka na tomto podvode, čo v danom prípade nebolo zo strany správcu dane ani žalovaného preukázané. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval na rozsudky Súdneho dvora EÚ č. C-285/2011, C-354/03, C-355/03 a C-484/03.

22. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci uviedol, že námietku zániku práva vyrubiť daň považuje za nedôvodnú, pretože v žalovanej veci bolo rozhodnutie správcu dane č. 9210401/5/949257/2013/Ball zo dňa 12.03.2013 a rozhodnutie odvolacieho orgánu zrušené rozhodnutiami súdov ( KS v Trnave a NS SR ), čo spôsobilo, že daň, vyplývajúca zo zistení z doručeného protokolu ako úkonu smerujúceho k vyrubeniu dane, nebola vyrubená, pričom počas súdneho konania v období od 16.5.2014 do 23.6.2017 lehota na zánik práva vyrubiť daň podľa i vtedy platného neplynula. Preto správca dane vo vyrubovacom konaní, po vrátení veci súdmi na ďalšie konanie doplnil konanie v zmysle právneho názoru súdu vysloveného súdnymi rozhodnutiami a vyrubil daň rozhodnutím správcu dane, ktoré žalovaný potvrdil a ktoré je predmetom tohto konania. Dôkazom správnosti postupu správcu dane i žalovaného je znenie druhá veta zákona o správe daní, ktorá by v prípade ustálenia názoru žalobcu nemala opodstatnenie.

23. Žalobcom uvádzané rozsudky NS SR , a sa na danú vec nevzťahujú nakoľko boli vydané vo veciach opakovaných daňových kontrol za účinnosti , v ktorých vydané rozhodnutia pred začatím opakovanej daňovej kontroly neboli zrušené.

24. K dôveryhodnosti osoby konateľa spoločnosti Triskelion s.r.o., R. B. správca dane uviedol, že konštatovanie, že R. B. je dôveryhodnou osobou sa v žalovanom rozhodnutí nenachádza, avšak výpoveď R. B. spochybnila dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní. V okamihu kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, nastupuje procesná povinnosť žalobcu obnoviť

dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, pretože je dôkazným bremenom žalobcu preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní. Odvolávanie sa žalobcu na svedkov J. A., Q. X. Y. a R. W. je zavádzajúce, pretože svedok A. J., ktorého vyhľadal R. W., síce potvrdil že pozná R. B. a že mu bolo udelené písomné splnomocnenie spoločnosťou Triskelion s.r.o. na sprostredkovanie obchodov, splnomocnenie však nepredložil rovnako ako R. W. a nevedel označiť ani žiadnu spoločnosť, ktorú mal získať ako odberateľa poľnohospodárskych komodít. Svedok A. J. uviedol, že nepozná žalobcu a rovnako žalobca uviedol, že tohto svedka tiež nepozná.

25. Za nedôvodnú v súvislosti kontrolovaným obdobím september-december 2010 u žalobcu označil žalovaný námietku týkajúcu sa daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2011 v spoločnosti Forro-Plast s.r.o., s tým, že táto spoločnosť v roku 2010 nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť a platiteľom DPH sa stala 1.12.2011.

26. V súvislosti s námietkou žalobcu neprizvania znalca z odboru grafológie na vyhodnotenie pravosti podpisov R. B. žalovaný uviedol, že táto námietka je zavádzajúca, pretože súdy vo svojich predchádzajúcich rozsudkoch, na základe ktorých bola vec vrátenia na ďalšie konanie, nevyslovili právny názor, že je do konania potrebné prizvať takéhoto znalca.

27. Námietka nedostupnosti rozpisu hovorov od operátorov spoločnosti Orange Slovensko, a. s. a Slovak Telekom, a. s., je podľa názoru žalovaného taktiež nedôvodná, pretože tieto výpisy nie je možné získať po tak dlhom časovom období, pričom žalobca nenavrhol tento dôkaz v období 24 mesiacov, urobil tak prvýkrát až v písomnom vyjadrení 18.2.2013, t. j. po uplynutí 24 mesačnej archivačnej doby.

28. Nevypočutie prepravcov z dôvodu, že podľa maďarských predpisov vypočutie týchto svedkov nemožno uskutočniť, pretože preverované obdobie je podľa maďarských zákonov premlčané, nemožno podľa názoru žalobcu pripísať na ťarchu správcu dane resp. žalovaného, pretože z iných dôkazov, ktoré uvádza žalovaný, je zrejmé, že preprava nebola vykonaná tak ako to uvádzal žalobca.

29. Z odpovede Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. vyplýva, že zo všetkých správcom dane dožadovaných vozidiel s maďarskými EČV, ktoré mali prepravovať sporný tovar v zdaňovacom období október 2010 (?), boli v elektronickom mýtnom systéme zaevidované len pohyby vozidiel prepravcov M- M Agro Trans Kft., Gasztransz Kft., J. E., B. Q. , V. W., S. R., TERM-SPED Kft., B. A. a Nebe trans Kft.. Pohyb ostatných vozidiel, ktoré mali v tomto období vykonať prepravu sporného tovaru, nebol evidovaný v elektronickom mýtnom systéme.

30. V súvislosti s prepravcom Q. B. bolo zistené, že tento nepozná osoby R. V., Triskelion s.r.o., ALAURUS s.r.o., že nepozná konateľov týchto spoločností; že nepozná osoby R. W., B. V., A. J., Q. Y. X.; že neprepravoval tovar týmto spoločnostiam; že Q. B. predložil faktúry, ktoré vystavil v preverovanom období, avšak podľa predložených dokladov v roku 2010 nevystavil faktúry žiadnemu z uvedených osôb a spoločností; že nebol v kontakte s konateľmi spoločnosti Triskelion s.r.o., ALAURUS s.r.o., R. B. a A. B., nestretol sa s nimi a nemá o uvedených spoločnostiach a osobách žiadne informácie. Na všetky položené otázky odpovedal: „nie, nepoznám, neviem“. Preverím prepráv uskutočnených v októbri 2010 prepravcom, B. Q. sa nepotvrdilo, že by majiteľom prepravovaného tovaru bola spoločnosť Triseklion s.r.o., alebo že by bola vykonávaná preprava pre túto spoločnosť.

31. Prepravca W. V. si nevedel spomenúť na žiadne obchody a osoby, pričom doklady neboli predložené z dôvodu, že kontrolované obdobie je podľa predpisov Maďarskej republiky premlčané.

32. Prepravcov M-M Agro Trans, X.,J. E., S. R., TERM SPED, B. A., Nebe trans sa nepodarilo preveriť z dôvodu, že kontrolované obdobie je podľa zákonov Maďarskej republiky premlčané.

33. Čo sa týka nevypočutia ďalších konateľov spoločnosti Triskelion s.r.o., žalovaný uvádzal, že z výpovedí konateľov spoločnosti Triskelion s.r.o., ktorých sa podarilo v priebehu daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania vypočuť, jednoznačne vyplýva potvrdenie, že spoločnosť Triskelion s.r.o. v kontrolovanom období sa špecializovala na podnikateľskú činnosť v oblasti ochrany a bezpečnosti práce a že za spoločnosť Triskelion s.r.o. konal R. B. ako konateľ.

34. K námietke, že žalobca nebol prizvaný a upovedomený o čase a mieste konania výsluchov v rámci medzinárodnej výmeny informácií, žalovaný uviedol, že na základe požiadavky slovenských daňových orgánov maďarská daňová správa vykonala vypočutie týchto svedkov, pričom maďarská daňová správa postupovala podľa zákonov platných v Maďarskej republike a informácie o dátume, čase a miesta vypočutia svedkov neoznámila ani správcovi dane, ani žalobcovi. Informácie získané maďarskou stranou nemožno preto považovať za nezákonné a správca dane postupoval správne, keď tieto použil ako dôkaz v predmetnom konaní.

35. Námietku týkajúcu sa výpovede svedkyne P. E., prečo sa správca dane neopýtal, či vystavovala príjmové a výdavkové doklady, označil žalovaný za nepravdivú a zavádzajúcu z dôvodu, že P. E. do zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 19.07.2018 uviedla, že pokladničné doklady nevystavovala. Neobstojí ani námietka žalobcu o tom, že P. E. si s odstupom času nepamätala na udalosti, ktoré sa odohrali v roku 2010. Podobne nedôvodnou je námietka nevypočutia skladníkov V. A., R. N. a A. W. nakoľko v odvolacom konaní boli menované osoby vypočuté. V rozpore s tvrdením žalobcu, že si svedok R. N. pri výsluchu spomenul na dodávateľa žalobcu- spoločnosť Triskelion, pritom svedok vypovedal, že nevie potvrdiť prijatie tovaru do skladu od tejto spoločnosti, nevie, kto bol dodávateľom a o dodávateľov sa ani nezaujímal, nebolo to v jeho kompetencii.

36. V súvislosti s námietkou, že postup správcu dane vo vzťahu k dodržaniu práv žalobcu bol formálny z dôvodu, že až na ústnom pojednávaní, ktoré bolo súčasne záverečným pojednávaním pred vydaním rozhodnutia, bol správca dane prvýkrát konfrontovaný s novými dôkazmi, zisteniami a závermi, správca dane počas konania priebežne so žalobcom nekomunikoval, žalovaný uviedol, táto námietka je nedôvodná, pretože výzvou zo dňa 28.11.2017 bol žalobca nielen vyzvaný na predloženie vo výzve označených dôkazov, ale bol aj oboznámený s tým, že správca dane pokračuje vo vyrubovacom konaní vykonávaním úkonov podľa právneho názoru súdov vyslovených v rozsudku Krajského súdu v Trnave č. -113 zo dňa 08.02.2016 a v rozsudku NS SR č. zo dňa 25.05.2017. Žalobca mal vedomosť o všetkých úkonoch, ktoré mal správca dane podľa rozhodnutí týchto súdov vykonať a žalobca mal právo nazerať do daňových spisov a priebežne sa oboznamovať s už vykonanými úkonmi.

37. Čo sa týka námietky nevyžiadania si videozáznamu z kamerového systému z peňažného ústavu C., a. s., ktorý mal potvrdiť skutočnosť stretávania sa žalobcu s osobou R. B., aj táto námietka je podľa názoru žalovaného nedôvodná, pretože žalobca tento dôkaz navrhol až listom doručeným správcovi 03.03.2014, pričom podľa informácií A. C. záznamy staršie ako jeden rok neeviduje a teda tento dôkaz žiadal vykonať žalobca až po uplynutí tejto doby.

38. Žalovaný poukazoval tiež na to, že správca dane výzvou č. 102469410/2017 zo dňa 28.11.2017 vyzval žalobcu na poskytnutie identifikačných údajov ním navrhnutého svedka, V. B.. Dňa 21.12.2017 bola správcovi dane doručená odpoveď, v ktorej žalobca uviedol, že k osobe V. B. nevie uviesť žiadne údaje okrem mena. Je zrejmé, že dôkaznú núdzu ohľadne V. B. spôsobil žalobca, ktorý nedisponoval žiadnymi údajmi ohľadne osoby V. B., ktorú žiadal vypočuť ako svedka, iba to, že jeho meno je V. B.. Žalobnú námietku ohľadne V. B. považuje žalovaný za nedôvodnú. Žalobcom poskytnuté údaje ohľadne osoby J. E., a to meno, priezvisko a adresa boli nepostačujúce pre maďarskú daňovú správu nato, aby vykonala vypočutie požadovanej osoby. Avšak údaje potrebné pre maďarskú daňovú správu ohľadne osoby J. E. ako prepravcu, získal správca dane od spoločnosti, Národná diaľničná spoločnosť a.s. v súvislosti s poskytnutím identifikačných údajov prevádzkovateľa motorových vozidiel, EČV ktorých poskytol žalobca. Žalobnú námietku ohľadne svedka, J. E., považuje žalovaný za nedôvodnú a zavádzajúcu.

39. Za nedôvodnú považoval žalovaný aj argumentáciu rozsudkami ESD č. C-254/03, C-355/03, C-484/03 a C-285/11, s tým, že správca dane v danej veci vyvodil záver z toho, že žalobca nepreukázal dodanie sporných zdaniteľných obchodov deklarovaným dodávateľom, teda osobou, s ktorou on sám, ako uviedol vo svojich vyjadreniach rokoval, a ani na návrh žalobcu vykonanými dôkazmi sa tvrdenie žalobcu o dodaní sporného tovaru spoločnosťou Triskelion s.r.o. nepreukázalo, t.j. nie z obchodov, o ktorých by daňový subjekt nevedel alebo vedieť nemohol, alebo z konania osôb, ktoré by daňový subjekt nepoznal alebo poznať nemohol. V danej súvislosti považuje Finančné riaditeľstvo namietané dokazovanie „daňového podvodu“ za nedôvodné.

40. K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že oprávnenosť svojho nároku na odpočet DPH preukázal mnohými účtovnými dokladmi a prehľadmi a nielen faktúrami, ako aj výsluchom viacerých svedkov, napr. Ing. N., R. W., J. A., najmä preukázal dodanie tovaru na vstupe a predaj tovaru na výstupe, čiže hmotný podklad obchodu. Žalobca dával do pozornosti súdu, že pokiaľ správca dane uvádza, že mal akékoľvek pochybnosti, tieto musí počas konania konkrétne pomenovať a musí uviesť, ako ich odstrániť, a tiež musí umožniť žalobcovi sa k nim vyjadriť.

41. Žalobca opäť poukazoval na to, že v danom prípade došlo k zániku práva vyrubiť daň, keďže daň v roku 2013 už vyrubená bola, preto dňa 26.06.2020 podal Žalobca proti Napádanému rozhodnutiu správnu žalobu, opierajúc túto o dôvody podľa , , , a , argumentujúc prioritne, ale nielen, tým, že v roku 2019 (02.09.2019) právo vyrubiť daň už bolo zaniknuté uplynutím 5-ročnej lehoty najneskôr ku dňu 31.12.2016, na ktoré plynutie lehoty nemá vplyv ani ust. (predtým , ďalej len ako „OSP“), pretože zrušenie vadného rozhodnutia o vyrubení dane súdom nie je skutočnosťou, ktorá by obnovovala lehotu pre právo vyrubiť daň podľa Daňového poriadku (č. ) tak, ako ju obnovuje doručenie protokolu z daňovej kontroly podľa Daňového poriadku.

42. Uvádzal, že správca dane nemal žiadnu pochybnosť o hmotnom podklade obchodu a teda predmetom dokazovania bolo iba to či žalobcovi dodal tovar dodávateľ označený na faktúre a či správca dane nemal dôvod aplikovať predpisy týkajúce sa boja proti daňovým podvodom. Konateľ žalobcu p. B. mal motiváciu vypovedať v neprospech žalobcu, keďže výpoveďou v prospech žalobcu by priznal svoje pochybenie a v rozpore so zákonom nezaúčtovanie vystavených faktúr, a teda aj jeho výsluchy postrádajú potrebnú mieru nezaujatosti. Svedok B. tvrdil, že dodávateľ Triskelion sa zaoberal len poradenskou činnosťou v oblasti BOZP a túto dodával maďarským subjektom, čo je maximálne nedôveryhodné konštatovanie, pretože nielenže k dodávkam služieb v oblasti BOZP v Maďarsku by nepotreboval slovenskú obchodnú spoločnosť, ale tiež pri dodávkach služieb v oblasti BOZP podľa slovenských právnych predpisov o BOZP by musel R. B. alebo ktorýkoľvek iný konateľ dodávateľa Triskelion tieto ovládať, čo je nereálne, keďže ani jeden z nich neovláda ani slovenský jazyk, navyše, potrebovali by k tomu byť kvalifikovanými odborníkmi podľa slovenských predpisov.

43. V rozpore s výpoveďou svedka B. podľa žalobcu vypovedali R. W., R. N. a J. A. o tom, že dodávateľ Triskelion skutočne obchodoval s poľnohospodárskymi komoditami, k čomu mal dodávateľ Triskelion aj potrebný rozsah živnostenského oprávnenia.

44. Žalobca ďalej poukázal aj na to, že v danom konaní nebol vypočutý svedok Q. X. Y., hoci potreba vypočutia tohto svedka vyplývala aj zo súdnych rozhodnutí.

45. Skutočnosť, že nevypočutie tohto svedka bolo zapríčinené maďarskými právnymi predpismi, ktoré za preverované obdobie už nemohlo vykonávať výsluch tohto svedka, pretože toto obdobie bolo z hľadiska maďarského právneho poriadku premlčané, nemožno pripisovať na ťarchu žalobcu, navyše keď žalobca ešte v roku 2014 výsluch tohto svedka požadoval a správca dane tento výsluch neuskutočnil.

46. Nedostatočne zistený skutkový stav veci podľa žalobcu vyplýva aj zo skutočnosti, že v danej veci nebol prizvaný do konania znalec z odboru grafológie, na posúdenie pravosti podpisov konateľa spoločnosti R. B., ktorý síce rozporoval, že by obchodoval so spoločnosťou Triskelion s.r.o., avšak z predložených účtovných dokladov v rámci znaleckého dokazovania bolo možné zistiť, či podpisy na týchto predložených faktúrach boli vykonané práve touto osobou.

47. V súvislosti s osobami prepravcov, žalobca namietal, že postup správcu dane ako aj žalovaného bol nesprávny, ako aj jeho argument, že prepravcovia tvrdili, že nepoznajú subjekty uvádzané žalobcom. Pokiaľ by správca dane vykonal dopyt na konkrétneho prepravcu či skutočne dopravil konkrétny tovar označený na faktúre na konkrétne miesto dodania, prepravca by mal možnosť takúto dodávku tovaru reálne potvrdiť, podľa jeho dokladov by bolo možné zistiť, či a kto bol konečným spôsobom prepravca a kto si túto prepravu objednal.

48. Žalobca ďalej v replike uvádzal, že navrhoval výsluch ostatných konateľov dodávateľa Triskelion s.r.o. už v predošlom konaní, hoci ich menovite neoznačil, ich mená a adresy boli dostupné z obchodného

registra a v pôvodnom konaní mohli títo konatelia byť vypočutí a mohli by im byť kladené otázky týkajúce sa uskutočňovania obchodov obchodnej činnosti spoločnosti Triskelion v súvislosti s dodávkami tovaru aj pre spoločnosť žalobcu.

49. V súvislosti s medzinárodnou výmenou informácií vykonanou maďarskými orgánmi, žalobca poukazoval na to, že pri vypočúvaní jednotlivých svedkov mu bolo odopreté právo byť upovedomený o termíne výsluchov týchto svedkov a byť prítomný na ich vypočutí, naviac v rozhodnutí správca dane neuvádza to, čo žalovaný uvádzal v žalobnej odpovedi, t. j. že by údajne maďarské správne orgány neumožnili prístup žalobcovi na výsluch dožiadaných svedkov, dokonca v rozhodnutí už vôbec nie je uvedené ako sa maďarská daňová správa so žiadosťou o upovedomení vysporiadala.

50. Podľa žalobcu svedok Ing. R. N. potvrdzuje, že dodávateľ Triskelion s.r.o. obchodoval s poľnohospodárskymi komoditami, keďže jeho označenie videl na nejakom dodacom liste, čo priamo popiera výpoveď svedka R. B. a ostatných štatutárov spoločnosti Triskelion s.r.o. o tom, že takto neobchodovali. Tieto informácie preukazujú, že žalobcom deklarovaná dodávka tovaru na sklad v Mliečanoch prebehla, nevylučuje, že tovar bol dodaný práve spoločnosťou Triskelion a preukazuje nepravdivosť tvrdenia štatutárov spoločnosti Triskelion s.r.o.

51. Žalobca ďalej namietal, že správca dane vo výzve zo dňa 28.11.2017 neuvádza, aký konkrétny procesný postup bude v konaní realizovať a akú ďalšiu súčinnosť okrem identifikácie dvoch navrhovaných svedkov od žalobcu k tomu požaduje. Správca dane tak nepostupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku. Správca dane podľa neho počas celého konania nejavil záujem úplným spôsobom zistiť všetky dostupné informácie o predmetných zdaniteľných obchodoch, uspokojil sa iba s očividne lživými výpoveďami štatutára dodávateľa Triskelion, ktorým prikladal vyššiu váhu než konštatovaniam iných svedkov, ktorí však nemali motív zakrývať nedostatky účtovania vo svojich obchodoch. Správca dane prakticky v rámci dokazovania nevyhodnotil, prečo v konečnom dôsledku považuje faktúry vystavené dodávateľom Triskelion či konkrétny CMR doklad s pečiatkou dodávateľa Triskelion za bezvýznamné, ani prečo nemal záujem zisťovať príčiny rozdielnych tvrdení žalobcu a iných svedkov a štatutárov dodávateľa Triskelion o daňových zdaniteľných obchodoch. Žalobca je presvedčený, že žalovaný nevykonal v novom konaní nápravu pochybení správcu dane, nezhojil hrubé procesné vady, čím žalovaný zaťažil aj vyrubovacie konanie rovnakými vadami a navyše nesprávne skutkovo a právne vec posúdil.

52. K replike žalobcu sa duplikou opätovne písomne vyjadril žalovaný , ktorý reagoval na pripomienky žalobcu a obsah týchto vyjadrení je v podstate totožný s obsahom predchádzajúceho vyjadrenia žalovaného vo veci.

53. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

54. Podľa (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

55. Podľa

Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

56. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

57. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

58. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

59. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

60. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

61. Podľa § 19 ods. 1 vety prvej a druhej zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

62. Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH (4) Ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

63. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH 1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

64. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

65. Podľa (5) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

66. Súd prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej v ich písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

67. Žalobca v konaní v plnom rozsahu zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe ako aj v písomných podaniach vo veci. Namietal jeho neprimeranú zaťaženosť dôkazným bremenom v zmysle § 24 ods. 1 a 2 daňového poriadku, odporujúcu judikatúre Súdneho dvora EÚ. V tejto súvislosti poukázal na novšie rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, konkrétne C-446/15 a C-610/2019, z ktorých záverov podľa neho vyplýva, že pokiaľ zo strany daňového subjektu je nesporné reálne dodanie tovaru a jeho ďalší predaj, nemôže byť odpočítanie DPH odopreté, dôvodom tohto odopretia teda nie je nepreukázanie dodávateľa, ktorej otázke sa v tomto prípade správca dane nadmieru venoval. Ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-18/13, z ktorého vyplýva potreba preukázania účasti daňového subjektu na podpornom konaní DPH pre možnosť nepriznania odpočtu dane, pričom v danom prípade vo vzťahu k žalobcovi takéto závery prijaté neboli, naviac za situácie, že žalobca preukázal reálne nadobudnutie tovaru, čo nepopiera ani správca dane. Poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. zo dňa 12.02.2019, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu. Zdôraznil, že žalobcovi približne z 50 dodávateľov odpočet nebol priznaný iba vo vzťahu k piatim dodávateľom, ktorých spoločným znakom je sídlo v Komárne a ich personálne prepojenie a ktorí zrejme vo vzťahu k žalobcovi postupovali koordinovane. Z novšej judikatúry NS SR poukázal

na rozsudok č.k. , najmä na konštatovanie v bode 47 tohto rozsudku, v ktorom sa NS SR zaoberá práve otázkou potreby preukázania účasti daňového subjektu na podvodnom konaní vo vzťahu k DPH a prenesením dôkazného bremena na správcu dane v tejto súvislosti. Tiež poukázal na rozhodnutie NS SR č.k. , ktoré sa zaoberá otázkami majúcimi význam z hľadiska posudzovania dôvodnosti vo vzťahu k jeho nemožnosti byť zúčastnený pri výpovedi svedkov. V súvislosti s judikatúrou NS SR ako aj Súdneho dvora EÚ súdu predložil výňatky z jednotlivých rozhodnutí, ktoré podporujú jeho argumentáciu. Čo sa týka návrhu na vypočutie ďalších svedkov, tento vyvolal svojim postupom práve správca dane výsluchom konateľov dodávateľov z vlastnej iniciatívy, ktoré boli realizované bez účasti žalobcu a až na základe jeho námietok boli výsluchy opakované, pričom pri týchto žalobca zistil nezrovnalosti vo výpovediach konateľov, a preto vzniesol námietky voči hodnovernosti ich tvrdení. Mal za to, že žiaden procesný predpis neumožňuje výsluchy ani v zahraničí vykonávať v neprítomnosti daňového subjektu.

68. Žalovaný v konaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí ako aj vo vyjadrení k žalobe, pričom žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že v danom prípade dodanie tovaru popreli samotní konatelia tvrdených dodávateľov, a čo sa týka nemožnosti žalobcu zúčastniť sa na výsluchu svedkov, tento bol účastný výsluchov na území SR a pokiaľ mu bolo znemožnené zúčastniť sa výsluchu svedkov v zahraničí, k tomuto sa žalovaný vyjadril vo svojich písomných podaniach.

69. Podľa obsahu spisového materiálu žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Trnava zo dňa 2.9. 2019, ktorým podľa a o správe daní bol žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2010 určený rozdiel dane v sume 108 555,98 eur na dani z pridanej hodnoty.

70. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že z dôkazov získaných správcom dane počas kontroly, vyrubovacieho konania, odvolacieho či ďalšieho konania potom čo súdy zrušili rozhodnutie odvolacieho orgánu i rozhodnutie správcu dane vyplýva, že dodanie sporných zdaniteľných obchodov spoločnosťou Triskelion s.r.o. a spoločnosťou ALAURUS s.r.o. sa nepreukázalo.

71. Prepravcovia, s ktorými sa maďarskej daňovej správe podarilo skontaktovať, nepotvrdili uskutočňovanie prepravy pre spoločnosť Triskelion s.r.o. ani pre spoločnosť ALAURUS, s.r.o., ani pre konateľov uvedených spoločností.

72. Výpovede svedkov, ďalších konateľov spoločnosti Triskelion s.r.o. ktorí boli zastihnuteľní maďarskou daňovou správou, nepotvrdili dodanie sporného tovaru spoločnosťou Triskelion s.r.o., keďže títo nepoznajú daňový subjekt ani ďalšie osoby uvádzané daňovým subjektom ako osoby, ktorým mali byť udelené splnomocnenia v mene spoločnosti Triskelion s.r.o. Výpovede predmetných svedkov však potvrdili predmet činnosti spoločnosti Triskelion s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období a to v oblasti ochrany a bezpečnosti práce tak, ako to tvrdil i skôr vypočúvaný konateľ spoločnosti Triskelion s.r.o. R. B..

73. Konateľ spoločnosti ALAURUS s.r.o. A. B., o ktorom daňový subjekt tvrdil, že s ním uzatváral obchody, poprel obchodovanie s daňovým subjektom v roku 2010, poprel skutočnosť, že by spoločnosť ALAURUS s.r.o. v roku 2010 vykonávala akúkoľvek ekonomickú činnosť, peniaze v mene spoločnosti od daňového subjektu neprevzal, nepozná daňový subjekt , sporné faktúry nevystavil a podpisy a pečiatka na predložených mu k nahliadnutiu sporných faktúrach ALAURUS s.r.o. sú odlišné od jeho podpisu ako i od pečiatky spoločnosti ALAURUS s.r.o.

74. Z daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2010, podaného spoločnosťou ALAURUS s.r.o. vyplýva, že spoločnosť ALAURUS s.r.o. neuskutočnila sporné zdaniteľné obchody, deklarované spornými faktúrami ALAURUS s.r.o.

75. Nulovú dôkaznú hodnotu vo vzťahu k preukázaniu dodania sporných zdaniteľných obchodov spoločnosťou Triskelion, s.r.o. a spoločnosťou ALAURUS s.r.o. má i výpoveď svedka, bývalej účtovníčky daňového subjektu, P. E., ktorá ako sama uviedla konateľa spoločnosti Triskelion s.r.o. R. B. ani konateľa spoločnosti ALAURUS s.r.o. A. B. nepozná, nikdy sa s nimi osobne nestretla, nebola prítomná pri

odovzdávaní hotovosti za tovar, pokladničné doklady nevystavovala a doklady od R. B. a od A. B. nepreberala.

76. Z výpovedí skladníkov V. A., Ing. R. N. a A. W. vyplýva, že títo potvrdili, že sa v predmetných skladoch vykonala vykládka tovaru prijatého na sklad, že tovar bol privezený nákladnými motorovými vozidlami s maďarskými EČV, avšak nemali vedomosť o tom, kto bol dodávateľom tovaru pre daňový subjekt v preverovanom období september až december 2010. Ani výpoveďou menovaných svedkov - skladníkov sa nepotvrdilo dodanie sporného tovaru daňovému subjektu spoločnosťami Triskelion s.r.o., či ALAURUS s.r.o. v zdaňovacích obdobiach september až december 2010.

77. Z odpovedí spoločností Orange Slovensko, a.s. ako i Slovak Telekom a.s. je zrejmé, že na návrh daňového subjektu správcom dane požadované informácie sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktoré nie je možné poskytnúť správcovi dane. Nemožno preto pričítať na ťarchu správcu dane nemožnosť získania požadovaných výpisov z hovorov za kontrolované zdaňovacie obdobia. Vzhľadom na informáciu poskytnutú spoločnosťou Orange Slovensko, a.s., že podrobný rozpis hovorov pre účely fakturácie uchovávajú 24 mesiacov, mohol si v vedenej lehote rozpis hovorov vyžiadať sám daňový subjekt. Daňový subjekt však tak neurobil a požiadavku na správcu dane v danej veci vzniesol až vo svojom písomnom vyjadrení doručenom správcovi dane dňa 18.02.2013, t.j. už po uplynutí archivačnej doby 24 mesiacov.

78. Zákon o správe daní priznáva daňovému subjektu v § 25 ods. 4 právo byť prítomný pri vypočutí svedka a klásť mu otázky a súčasne správcovi dane povinnosť o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu, avšak ak správca dane prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií požiada zahraničnú daňovú správu o vypočutie svedka, proces v dožiadanom štáte sa riadi právom dožiadaného štátu, nie právom štátu dožadujúceho sa informácií, t.j. procesné práva vyplývajúce zo zákona o správe daní možno uplatňovať len vo vzťahu k slovenským správnym orgánom, nie vo vzťahu k orgánom dožiadaného štátu. V danom prípade správca dane požiadal prostredníctvom žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií Maďarskú daňovú správu o vypočutie daňovým subjektom či súdom navrhnutých svedkov, prepravcov a konateľov spoločnosti Triskeklion s.r.o., maďarských občanov a súčasne požiadal Maďarskú daňovú správu o včasné oznámenie dátumu, času a miesta vypočutia svedkov správcovi dane, za účelom upovedomenia daňového subjektu. Maďarská daňová správa postupovala podľa zákonov platných v Maďarskej republike a informácie o dátume, čase a mieste vypočutia svedkov neoznámila správcovi dane ani daňovému subjektu. Informácie získané Maďarskou daňovou správou nemožno preto považovať za nezákonné a správca dane postupoval správne, keď tieto použil ako dôkaz v daňovom konaní. Namietaný nález Ústavného súdu č.j. -35 nerieši právo daňového subjektu zúčastniť sa výsluchu svedka v dožiadanom štáte v priebehu vybavovania žiadosti o MVI.

79. K tvrdeniu daňového subjektu, že až na ústnom pojednávaní, ktoré bolo záverečným pojednávaním pred vydaním napadnutého rozhodnutia, bol daňový subjekt prvý krát konfrontovaný s novými dôkazmi, zisteniami a závermi, bez možnosti pripraviť si v dostatočnom čase argumentáciu s podnetmi, Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že výzvou č. 102469410/2017 zo dňa 28.11.2017 bol daňový subjekt nielen vyzvaný na predloženie vo výzve označených dôkazov ale bol aj oboznámený s tým, že správca dane pokračuje vo vyrubovacom konaní vykonávaním úkonov podľa právneho názoru súdov vysloveného rozsudkom NS SR č. zo dňa 25.05.2017 a rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. -143 zo dňa 28.01.2016. Daňový subjekt mal vedomosť o všetkých úkonoch, ktoré mal správca dane podľa rozhodnutí súdov vykonať a ktoré i správca dane vykonal, daňový subjekt mal možnosť podľa § 23 zákona o správe daní nazerať do daňového spisu a priebežne sa oboznamovať s už vykonanými úkonmi správcu dane, t.j. mal dostatok času na oboznámenie sa s úkonmi správcu dane a navyše pri vypočutí svedkov v tuzemsku (skladníkov, bývalého účtovníka, konateľa spoločnosti Triskelion s.r.o......) bol daňový subjekt prítomný a kládol svedkom otázky, t.j. mal dostatok času na prípravu argumentácie s podnetmi. Predmetnú námietku preto považuje Finančné riaditeľstvo SR za nedôvodnú.

80. Daňový subjekt navrhol, aby správca dane vyžiadal videozáznam spred budovy spoločnosti C., a.s. až listom, doručenom správcovi dane dňa 03.03.2014. Keďže podľa informácií poskytnutých spoločnosťou C., a.s., táto záznamy staršie ako jeden rok nearchivuje, nie vinou správcu dane nebolo

možné získať videozáznam z kamerového systému v roku 2014 za obdobie september až december 2010.

81. Tvrdenie daňového subjektu, že ním poskytnuté údaje ohľadne osoby J. E., boli postačujúce pre maďarskú daňovú správu a že dôvodom nevypočutia osoby J. E. boli prekážky na strane maďarskej daňovej správy je zavádzajúce, pretože absentujúce údaje potrebné pre maďarskú daňovú správu ohľadne osoby J. E. ako prepravcu, získal správca dane od spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť a.s. v súvislosti s poskytnutím identifikačných údajov prevádzkovateľa motorových vozidiel. Daňovým subjektom poskytnuté údaje ohľadne osoby J. E. a to meno, priezvisko a adresa boli nepostačujúce pre maďarskú daňovú správu nato, aby vykonala vypočutie požadovanej osoby.

82. Za nedôvodnú považuje Finančné riaditeľstvo SR námietku daňového subjektu o tom, že správca dane sa nepýtal svedka P. E., či vystavovala príjmové a výdavkové doklady, keďže P. E. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101389689/2018 zo dňa 19.07.2018 uviedla, že „pokladničné doklady som ja nevystavovala“. Neobstojí ani námietka daňového subjektu o tom, že P. E. si s odstupom času už v roku 2018 nepamätala na udalosti, ktoré sa odohrali v roku 2010, keďže menovaného svedka žiadal vypočuť sám daňový subjekt.

83. Za nepravdivé a zavádzajúce považuje Finančné riaditeľstvo SR tvrdenie daňového subjektu o tom, že navrhoval vypočuť svedkov, ďalších konateľov spoločnosti Triskelion s.r.o., H. A., J. A., T. V. K., H. Q. T., v úvodnom štádiu vyrubovacieho konania, keďže z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že ani počas kontroly, ani vo vyrubovacom či odvolacom konaní daňový subjekt nenavrhol vypočuť menované osoby ako svedkov, nikdy sa o nich nezmienil. Skutočnosť, že menované osoby na základe požiadavky súdov už nebolo možné podľa zákonov Maďarskej daňovej správy predvolať z dôvodu, že správcom dane preverované obdobie je už premlčané, nemožno pričítať na ťarchu správcu dane.

84. Tvrdenia R. B. ohľadne pečiatky a to na Daňovom úrade Nitra, pobočka Komárno dňa 11.09.2013, že pečiatka na sporných faktúrach nie je tá ktorú on používa, že je len podobná a že hranatá pečiatka sa používa len v účtovníckej kancelárii a dňa 05.12.2013 na Daňovom úrade Trnava, pobočka Dunajská Streda, že na pečiatke na sporných faktúrach je iný typ písma, že spoločnosť Triskelion s.r.o. používala na faktúry pre odberateľov okrúhlu pečiatku a že účtovná kancelária disponovala hranatou pečiatkou, ktorú používala na výkazy a interné doklady Finančné riaditeľstvo nepovažuje za rozporné, ani za také, ktoré by mali sporným faktúram prinavrátiť vierohodnosť, ktorú vykonaným dokazovaním správcu dane stratili.

85. Namietaný výber peňazí v hotovosti z banky ako dôkaz o dodaní sporného tovaru práve spoločnosťami Triskelion s.r.o. a ALAURUS s.r.o. nepreukazuje súvislosť so spornými zdaniteľnými obchodmi, ale práve skutočnosť, že sporné zdaniteľné obchody mali byť hradené v hotovosti, je vzhľadom k fakturovanými sumám neštandardný a v bežnej obchodnej praxi vymykajúci za spôsob platby, čo má za následok vznik ďalších pochybností o dodaní sporných zdaniteľných obchodov spoločnosťou Triskelion s.r.o. a spoločnosťou ALAURUS s.r.o. Práve takýmto spôsobom platby sa daňový subjekt dobrovoľne vzdal ďalšieho dôkazného prostriedku preukazujúceho zaplatenie za sporný tovar konkrétnemu dodávateľovi, v danom prípade spoločnosti Triskelion s.r.o. a ALAURUS s.r.o.

86. Správca dane výzvou č. 102469410/2017 zo dňa 28.11.2017 vyzval daňový subjekt na poskytnutie identifikačných údajov ním navrhnutého svedka V. B.. Dňa 21.12.2017 bola správcovi dane doručená odpoveď, v ktorej daňový subjekt uviedol, že k osobe V. B. nevie uviesť žiadne údaje okrem mena. Je zrejmé, že dôkaznú núdzu ohľadne V. B. spôsobil daňový subjekt, ktorý nedisponoval žiadnymi údajmi ohľadne osoby V. B., ktorú žiadal vypočuť ako svedka iba to, že jeho meno je V. B..

87. Námietku daňového subjektu, že došlo k zániku práva vyrubiť daň, pretože protokol z daňovej kontroly bol doručený v roku 2013 a lehota na vyrubenie dane uplynula na konci roku 2018, Finančné riaditeľstvo považuje za nedôvodnú. Protokol z daňovej kontroly bol doručený dňa 07.02.2013, t.j. päťročná lehota podľa § 69 zákona o správe daní začala plynúť od konca roka 2013. Dodatočný platobný výmer č. 9210401/5/949257/2013/BaII zo dňa 12.03.2013, ako i rozhodnutie Finančného riaditeľstva č. 1100307/1/129931/2014/4884 zo dňa 11.03.2014, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer, nadobudli právoplatnosť dňa 20.03.2014. Daňový subjekt sa žalobou, podanou na Krajský súd v Trnave dňa 16.05.2014 domáhal preskúmania a zrušenia právoplatného rozhodnutia Finančného riaditeľstva

SR č. 1100307/1/129931/2014/4884 zo dňa 11.03.2014. Rozsudok v danej veci vydaný NS SR č. zo dňa 25.05.2017 ako i rozsudok Krajského súdu v Trnave č. -143 zo dňa 28.01.2016 nadobudli právoplatnosť dňa 23.06.2017, t.j. podľa ako i podľa vo vtedy platnom znení () v období od 16.05.2014 do 23.06.2017 lehota na zánik práva vyrubiť daň neplynula a právo vyrubiť daň podľa zákona o správe daní v danej veci nezaniklo.

88. Zásadnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 daňového poriadku, konkrétne, či nedošlo k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na daňový subjekt.

89. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane pritom znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28. septembra 2017).

90. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu je možné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte

- žalobcovi ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“

91. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , , ). Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku sp. zn. z 31. mája 2018 okrem iného skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“ Ďalej najvyšší súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že: „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.“

92. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia zneužiteľnosti tohto práva požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane alebo oslobodenie od dane uplatnil, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ

uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, nie len v rovine existencie okolností umožňujúcich záver o tom, že sa deklarované obchody mohli deklarovaným spôsobom uskutočniť, ale že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby reálne dodané práve osobou uvedenou na faktúre, teda, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre.

93. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) je potrebné konštatovať, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt ako platiteľ dane možnosť zaobstarať si dostatočný rozsah dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané, je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane alebo oslobodenie od dane. Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle § 19 ods. 2 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH je takouto skutočnosťou aj dodanie tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil.

94. Možno pripustiť, že zistenia správcu dane a žalovaného primárne spočívajú v okolnostiach, identifikovaných a konštatovaných jasne a zrozumiteľne v odôvodneniach rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, týkajúcich sa tvrdených priamych dodávateľov žalobcu, čo je však vzhľadom na potrebu preukazovania reálnosti dodávateľsko - odberateľských vzťahov logické a nevyhnutné. Zistené skutočnosti v ich vzájomnej súvislosti poskytujú celkový obraz o reálnosti tvrdených plnení a bez akýchkoľvek rozumných pochybností odôvodňujú závery prijaté ako správcom dane, tak aj žalovaným, a súčasne odôvodňujú požiadavku správneho orgánu na predloženie ďalších dôkazov na preukázanie realizácie obchodov deklarovaným spôsobom. Povinnosťou daňových orgánov pritom nie je určiť daňovému subjektu, akými dôkazmi má svoje tvrdenia preukazovať, či aká dôkazná sila bude tomu ktorému dôkazu priznaná, tieto závisia od konkrétnych okolností obchodného prípadu a spôsobu jeho realizácie. Zo strany daňových orgánov nejde o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods.1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie hodnoverných dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaných zmluvných plnení. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že sa žalobca tvrdeným spôsobom realizácie úhrad za dodávky tovaru - výberom peňažných prostriedkov z banky a odovzdaním hotovosti sám vzdal dôkazného prostriedku preukazujúceho zaplatenie sporného tovaru konkrétnemu dodávateľovi, ako to v odôvodnení rozhodnutia konštatoval už žalovaný.

95. Je súčasne potrebné konštatovať, že v danom prípade, vzhľadom na nepreukázanie prijatie plnení od žalobcom deklarovaných dodávateľov, do úvahy neprichádzalo vedenie dokazovania na preukázanie, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení spojenom s daňovým únikom alebo podvodným konaním, ako to žalobca namietal s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EU. Táto judikatúra sa týka prípadov, keď sa reálne uskutočnené a preverované transakcie daňového subjektu dostali do súvisu s podvodným konaním, z ktorého vzniká daňová strata. V takých prípadoch správca dane nesie dôkazné bremeno preukázania, že kontrolovaný daňový subjekt o spojení jeho obchodných transakcií s podvodným konaním vedel alebo mohol vedieť, prípadne, či v rámci primeranej obozretnosti prijal opatrenia, aby sa takejto situácii vyhol. O takúto situáciu však v prejednávanej veci nejde, preto je argumentácia žalobcu uvádzanou judikatúrou neopodstatnená.

96. Podľa zistenia súdu správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov a s prihliadnutím na svoju povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal vo veci náležité dokazovanie a záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho

uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, neodstránil pochybnosti daňových orgánov zásadného charakteru vyplývajúce z popretia realizácie dodávok samotnými dodávateľmi označenými žalobcom, ale napr. aj z nepreukázania prepravy tovaru, ktorá skutočnosť má za následok nepriznanie práva na odpočítanie dane.

97. Podľa zistenia súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa dostatočne zrozumiteľne a logicky vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu, dôsledne ozrejmil aj dôvody nevykonania niektorých z navrhnutých dôkazov, jeho rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výsledky dokazovania aj podľa jeho vyhodnotenia súdom nemožno považovať za preukazujúce realizáciu dodávok žalobcom deklarovaným spôsobom, ktorý bol správcom dane spochybnený do takej miery, že odôvodňuje záver o nenaplnení zákonných podmienok úspešného uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty.

98. Pokiaľ žalobca v konaní namietal, že v predmetnej veci došlo k zániku práva vyrubiť daň, na čo správca dane a žalovaný vôbec neprihliadali z úradnej moci, hoci tak urobiť mali, poukázal na to, že k predĺženiu lehoty na vyrubenie dane môže dôjsť vtedy, keď dôjde do konca lehoty určenej v § 45 ods. 1 daňového poriadku k vykonaniu úkonu smerujúceho k vyrubeniu dane - doručením protokolu z daňovej kontroly, ak je však v tejto lehote daň rozhodnutím správcu dane aj vyrubená, čo sa nepochybne v danom prípade aj stalo, nemôže sa protokol považovať za úkon smerujúci k vyrubeniu akejkoľvek dane v budúcnosti, keďže na základe tohto úkonu už bola daň vyrubená. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudky NS SR č. , a .

99. V súvislosti s touto námietkou je potrebné konštatovať, že nie je pravdivým tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa s touto námietkou vysporiadal len stroho, keď v záveroch svojho rozhodnutia uviedol len toľko, že lehota neplynula počas správneho súdneho konania na krajskom súde, resp. na Najvyššom súde SR, s poukazom na a tak nedošlo k uplynutiu predĺženej päťročnej lehoty správcu dane na vyrubenie dane.

100. Tento argument, ktorý uviedol žalovaný vo svojom stanovisku k danej námietke je podľa názoru krajského súdu správny, keďže z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že protokol o daňovej kontrole bol žalobcovi doručený dňa 7.2.2013 a teda päťročná lehota podľa § 69 zákona o správe daní začala plynúť od konca roka 2013. Dodatočný platobný výmer č. 9210401/5/949257/2013/Ball zo dňa 12.03.2013 ako aj rozhodnutie Finančného riaditeľstva č. 1100307/1/129931/2014/4884 zo dňa 11.03.2014, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer nadobudli právoplatnosť dňa 20.03.2014. Nakoľko žalobca sa žalobou podanou na Krajský súd v Trnave dňa 16.05.2014 domáhal preskúmania a zrušenia právoplatného rozhodnutia Finančného riaditeľstva č. 1100307/1/129931/2014/4884 zo dňa 11.03.2014. V predmetnej veci rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 28.01.2016 v spojení s rozsudkom NS SR č. zo dňa 25.05.2017, pričom rozsudok Krajského súdu v Trnave nadobudol právoplatnosť dňa 23.06.2017.

101. Podľa ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Obdobne to platí o lehotách na zánik práva vo veciach daní, cla, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov.

102. Obdobné takéto neplynutie lehôt upravoval aj v ust.

103. Z uvedeného vyplýva, že v predmetnom konaní v čase od 16.05.2014 t. j. od podania žaloby žalobcom do 23.06.2017, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Trnave č. , lehota na zánik práva vyrubiť daň neplynula a preto vyrubiť daň podľa § 69 zákona o správe daní v predmetnej veci nezaniklo.

104. Dodatočným platobným výmerom zo dňa 12.03.2013 síce bola daň vyrubená, avšak predmetnými rozsudkami bol tento dodatočný platobný výmer ako aj rozhodnutie Finančného riaditeľstva č. 1100307/1/129931/2014/4884 zo dňa 11.03.2014 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie, teda v predmetnej veci daň vyrubená nebola.

105. V súvislosti s rozsudkami, na ktoré poukázal žalobca v žalobe, je potrebné konštatovať, že tieto rozsudky sa týkajú plynutia lehôt vo veciach opakovaných kontrol, za účinnosti v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého podľa bolo možné vykonať opakovanú daňovú kontrolu, pričom pred začatím opakovanej kontroly rozhodnutie vydané po daňovej kontrole nebolo zrušené. Závery súdov prijaté v týchto veciach sú preto pre rozhodnutie predmetnej veci nerelevantné.

106. V súvislosti s námietkou vznesenou žalobcom, že po vrátení veci súdom správne orgány nepostupovali v zmysle právneho názoru vysloveného súdom, najmä čo sa týka výsluchu svedkov, ktorí mali preukázať dôvodnosť nároku žalobcu, krajský súd poznamenáva, že z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že správca dane ako aj žalovaný vykonali dokazovanie, ktoré smerovalo k výsluchom svedkov, ktoré navrhoval žalobca, pričom v niektorých prípadoch svedkovia nemohli byť vypočutí a to z dôvodu prekážok na strane maďarských daňových orgánov, keďže sa jednalo o obdobie, ktoré podľa maďarského práva je premlčané V rozpore s právnym názorom žalobcu pritom nevykonanie dôkazov nebolo hodnotené v neprospech daňového subjektu, ale ako objektívna skutočnosť nezavinená daňovými orgánmi, ktorú ale, na strane druhej, nemožno hodnotiť ani v prospech tvrdení žalobcu ako preukazujúcu ich pravdivosť. Takto v prospech tvrdení žalobcu nemožno hodnotiť či už nevypočutie niektorých z tvrdených prepravcov tovaru, nezabezpečenie záznamov o telefonických hovoroch alebo záznamov z kamerového systému C. a.s.

107. Za preukázané nemožno považovať tvrdenie žalobcu, že svedok R. B. vypovedal účelovo v danom konaní preto, aby odvrátil pozornosť daňových orgánov od svojej nekalej činnosti, a to v súvislosti aj s výpoveďami svedka R. W., ktorý síce tvrdil, že pozná R. B. a že mu bolo udelené písomné splnomocnenie zastupovať spoločnosť Triskelion s.r.o. na sprostredkovanie obchodov, v priebehu prvého konania pred správnym orgánom však takéto splnomocnenie nepredložil, pričom R. W. nevedel označiť ani jednu spoločnosť, ktorú mal získať ako odberateľa poľnohospodárskych komodít.

108. Zo svedeckej výpovede J. A., na ktorú žalobca taktiež poukazoval, jednoznačne vyplýva, že počas výpovede pred správnymi orgánmi tento svedok uviedol, že žalobcu nepozná a nevedel sa vyjadriť ani k spornému tovaru, ktorý mala dodať spoločnosť Triskelion s.r.o. žalobcovi. V súvislosti so svedkom R. W. treba poukázať aj na výpoveď ďalších konateľov spoločnosti Triskelion s.r.o., ktorí boli vypočutí v tomto konaní a ktorí potvrdili, že spoločnosť Triskelion s.r.o. nevykonávala podnikateľskú činnosť v oblasti obchodovania s poľnohospodárskymi komoditami, avšak zaoberala sa činnosťou v oblasti požiarnej ochrany a bezpečnosti zamestnancov (jednalo sa o konateľov spoločnosti Triskelion s.r.o. V. V.-N. a J. X. W.). Títo konatelia v tomto konaní vo svojej výpovedi uviedli, že žalobcu nepoznajú a nepoznajú ani osoby, ktorým by malo byť udelené splnomocnenie v mene spoločnosti Triskelion a potvrdili, že v kontrolovanom zdaňovacom období sa spoločnosť Triskelion s.r.o. nezaoberala predajom poľnohospodárskych komodít. Obaja konatelia spoločnosti Triskelion s.r.o. zhodne uviedli, že za spoločnosť konal vo väčšine prípadov konateľ R. B..

109. Svedkom J. A. síce uviedol, že mal splnomocnenie na sprostredkovanie obchodov spoločnosti Triskelion týkajúcich sa kúpy tovaru za účelom predaja, avšak v predmetnej veci nebol zistený žiadny dôkaz, ktorý by potvrdil, že tento svedok akékoľvek obchody pre spoločnosť Triskelion vykonal, svedok nepredložil správcovi dane jediný dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že za spoločnosť Triskelion uzatvoril akýkoľvek obchod týkajúci sa poľnohospodárskych komodít.

110. V súvislosti s prepravcom Q. B. bolo zistené, že tento nepozná osoby R. V., Triskelion s.r.o., ALAURUS s.r.o., že nepozná konateľov týchto spoločností, že nepozná osoby R. W., B. V., A. J., Q. Y. X. a že neprepravoval tovar týmto spoločnostiam. Q. B. predložil faktúry, ktoré vystavil v preverovanom období, avšak podľa predložených dokladov v roku 2010 nevystavil faktúry žiadnemu z uvedených osôb a spoločností, pričom podľa jeho vyjadrenia nebol v kontakte s konateľmi spoločnosti Triskelion s.r.o., ALAURUS s.r.o., R. B. a A. B., nestretol sa s nimi a nemá o uvedených spoločnostiach a osobách žiadne informácie.

111. Za dôvodnú, rovnako ako žalovaný, nepovažoval súd námietku žalobcu týkajúcu sa nevykonania dôkazu znalcom z odboru grafológie na vyhodnotenie pravosti podpisov R. B. na príjmových pokladničných dokladoch a faktúrach, pričom sa stotožnil s názorom vysloveným správnymi orgánmi, nakoľko v rámci dokazovania správca dane vykonal iné dôkazy, ktoré nasvedčujú tomu, že zo strany žalobcu došlo k neoprávnenému nároku na uplatnenie si odpočtu DPH.

112. Obdobne námietku týkajúcu sa neinformovania žalobcu o výsluchu svedkov dožiadaným zahraničným daňovým orgánom, s ktorým sa žalovaný zrozumiteľne a vecne správne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazom na právny poriadok dožiadané štátu, ktorý správcovi dane neumožňuje tento procesný úkon ovplyvniť. Neúčasť žalobcu pri jeho výkone ani za týchto okolností nepredstavuje porušenie práva žalobcu nakoľko jednotlivé zápisnice z výsluchu svedkov sa stávajú súčasťou spisu, s ktorými sa môže žalobca resp. daňový subjekt oboznámiť a na tieto výpovede môže reagovať svojimi podaniami.

113. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa povrchného vypočutia svedkyne P. E., ktorá bola účtovníčkou žalobcu, a spochybňovania jej výpovede tvrdením, že vzhľadom na odstup času medzi vykonaným obchodom a jej vypočutím viac ako osem rokov si táto osoba nemohla pamätať či zaúčtovala doklady, ktoré jej nosil žalobca, možno konštatovať, že k relevantným okolnostiam svedkyňa zaujala jednoznačné stanovisko - konateľov spoločností Triskelion s.r.o. a ALAURUS s.r.o. nepozná, nikdy sa s nimi osobne nestretla, nebola prítomná pri tvrdenom odovzdávaní finančnej hotovosti, pokladničné doklady nevystavovala, iba ich zaúčtovala.

114. Z takto vykonaného dokazovania vyplývajúceho z obsahu spisového materiálu krajský súd v súlade s právnym názorom vo veci rozhodujúcich správnych orgánov jednoznačne ustálil, že žalobcovi sa nepodarilo vierohodným a nespochybniteľným spôsobom preukázať, že tovar uvedený na faktúrach vystavených dodávateľom spoločnosťou Triskelion s.r.o. a ALAURUS s.r.o. mu bol ako odberateľovi dodaný práve týmito dodávateľmi, čím nedošlo k naplneniu podmienky pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.

115. Neunesenie dôkazného bremena žalobcom nie je podľa zistenia súdu následkom nesprávneho procesného postupu správnych orgánov, v postupe a rozhodnutiach ktorých súd nezistil nedostatky odôvodňujúce zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, preto žalobu ako nedôvodnú podľa SSP ( , ) zamietol.

116. O náhrade trov v konaní úspešného žalovaného správneho orgánu rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že tomuto účastníkovi v konaní žiadne trovy uplatniteľné v zmysle nevznikli.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.