Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžf/5/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senátu zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a Mgr. Petra Melichera,

v právnej veci žalobcu: Ing. F., S., zastúpeného Advokátskou spoločnosťou s.r.o. JUDr. T.,

P., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/224/2748-23647/2011/992117-r zo dňa

25. februára 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k.

-65 z 20. septembra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/5/2011-

65 zo dňa 20. septembra 2011 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. I/224/2748-

23647/2011/992117-r zo dňa 25. februára 2011 z r u š u j e a z r u š u j e aj rozhodnutie

(platobný výmer) Daňového úradu Nové Zámky č. /Dr z 11.11.2010 a vec

v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 132 Eur k rukám

právnej zástupkyne JUDr. T..

O d ô v o d n e n i e

2

I.

Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného o potvrdení rozhodnutia Daňového úradu

Nové Zámky (dodatočný platobný výmer), vydaného podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1/

, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej

hodnoty (ďalej len „DPH“) za obdobie november 2001 v sume 11.857, 33 Eur a to

po opakovanej daňovej kontrole.

Krajský súd dôvodil tým, že z predloženého administratívneho spisu týkajúceho

sa žalobcu zistil, že Daňový úrad Nové Zámky vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2001, o ktorej vyhotovil protokol

č. /Jz, Ky zo dňa 13.11.2006, ktorý bol žalobcovi doručený dňa

01.12.2006. Daňový úrad Nové Zámky určil žalobcovi DPH vo výške 304,58 Eur, nakoľko sa

daň zistená po daňovej kontrole neodlišovala od danej uvedenej v daňovom priznaní.

Počnúc dňom 10.02.2010 bola u žalobcu vykonávaná opakovaná daňová kontrola,

z ktorej bol vyhotovený protokol, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 03.11.2010. Na základe

výsledkov opakovanej daňovej kontroly Daňový úrad Nové Zámky vyrubil žalobcovi rozdiel

dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2001 vo výške 11.857,30 Eur, a to

dodatočným platobným výmerom špecifikovaným v petite žaloby.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorého obsah je

v prevažnej časti totožný s obsahom žaloby.

V odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím, ktorého preskúmania sa žalobca

v tomto konaní domáha.

Po preskúmaní obsahu administratívneho spisu žalovaného, napadnutých rozhodnutí,

dospel krajský súd k záveru, že v danom prípade bolo rozhodnutie, ako aj postup žalovaného

a správneho orgánu prvého stupňa v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú

zamietol. Súd považoval za potrebné uviesť, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím

žalovaného a s odôvodnením tohto rozhodnutia čo do skutkových zistení, ako aj právneho

posúdenia.

3

Námietky žalobcu obsiahnuté v žalobe možno, podľa krajského súdu, zhrnúť do dvoch

základných bodov: jedným je namietnutie zániku lehoty, počas ktorej trval právny nárok

na vyrubenie dane, ktorá uplynula dňa 31.12.2006; druhým ťažiskovým argumentom je

tvrdenie o uskutočniteľnosti zdaniteľného plnenia, čo vyplýva z listinných dokladov žalobcu,

v ktorých správca dane nezistil žiadne pochybenia v nadväznosti na tvrdenie, že žalobca

nemôže znášať dôsledky neschopnosti dodávateľa žalobcu, predloží účtovnú evidenciu alebo

iný dôkaz o uskutočnení zdaniteľného plnenia.

upravuje nemožnosť vyrubiť daň alebo rozdiel dane

po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie

alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný zaplatiť daň bez povinnosti podať

daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok

na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane.

Odsek 2 citovaného ustanovenia upravuje predĺženie tejto lehoty do 10-tich rokov,

ak bol pred uplynutím lehoty uvedenej v ods. 1 vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane

alebo rozdielu dane do konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený.

Podľa § 15 ods. 13 veta piata citovaného zákona doručenie protokolu podľa odseku 12

alebo spísania zápisnice o dohode o výške dane sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie

dane alebo rozdielu dane.

Zároveň z vety štvrtej citovaného ustanovenia vyplýva, že dňom nasledujúcim po dni

prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške

dane sa začína vyrubovacie konanie (§44).

Podľa § 44 ods. 6 citovaného zákona ak sa u daňového subjektu vykoná daňová

kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia

platobný výmer, ak daň zistená po daňovej kontrole alebo po opakovanej daňovej kontrole sa

neodlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní.

Z uvedeného podľa krajského súdu vyplýva, že žalobcovi vznikla povinnosť podať

daňové priznanie za zdaňovacie obdobie november 2001 do 25.12.2001. Lehota podľa § 45

ods. 1 zák. č. 511/92 Zb. by uplynula do konca roka 2006, pokiaľ by pred uplynutím tejto

lehoty nebol vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane. Protokol

o daňovej kontrole bol žalobcovi doručený dňa 01.12.2006. Poučenie tohto protokolu sa

považuje za úkon smerujúci na vyrubenie alebo rozdielu dane, ako to vyplýva z ustanovenia

4

§ 15 ods. 13 citovaného zákona. Preto začala plynúť nová päťročná lehota, v ktorej možno

vyrubiť daň alebo rozdiel dane.

Len na upresnenie súd uvádza, že v zmysle § 44 ods. 6 písm. a/ bod 1 sa platobný

výmer vydáva aj v prípade, ak sa daň zistená po daňovej kontrole neodlišuje od dane uvedenej

v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní. Preto aj v prípade, ak sa nezistí

porušenie všeobecne záväzných predpisov a nekonštatuje sa rozdiel na dani, je potrebné

považovať doručenie protokolu o daňovej kontrole za úkon smerujúci na vyrubenie dane.

Vo vzťahu k druhému okruhu námietok žalobcu krajský súd uviedol nasledovné:

Žalobca v mesiaci november 2001 uplatnil nárok na odpočet 23 % DPH za nákup

tovaru od dodávateľa s názvom K., spol. s r.o. s nasledovných dokladov:

faktúra č. 2001/1060 zo dňa 19.10.2001, základ dane 811.480,- DPH=186.640,40 Sk;

faktúra č. 2001/1116 zo dňa 08.11.2001, základ dane 741.650,-Sk, DPH=170.579,50 Sk.

K obom faktúram boli priložené kópie pokladničných dokladov, výdavkové

pokladničné doklady a dodacie listy.

Podľa platiteľ má nárok na odpočet dane,

ak sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo (§ 13).

Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona zdaniteľné plnenie je uskutočnené pri

predaji tovaru dňom dodania tovaru, a to aj vtedy, ak k zmene vlastníckeho práva podľa

kúpnej zmluvy dôjde až zaplatením tovaru.

V zmysle citovaných ustanovení preto pre uplatnenie nároku na odpočet dane

nepostačuje iba predloženie dokladov, ktoré preukazujú prijatie zdaniteľného plnenia, ale aj

preukázanie, že sa zdaniteľné plnenie aj reálne uskutočnilo, teda v danom prípade, že aj reálne

došlo k dodaniu tovaru deklarovaného na faktúrach a dodacích listoch.

V tomto smere považoval krajský súd za potrebné zhodne so záverom žalovaného

konštatovať, že žalobca nepredložil žalovanému dôkazy, ktorými by vierohodne preukázal,

že splnil podmienky na uplatnenie nároku na odpočet dane a z dokazovania vykonaného

žalovaným, resp. správnym orgánom prvého stupňa nebolo aj podľa názoru súdu preukázané

(okrem už uvedených účtovných dokladov), že sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo v danom

prípade samotným dodaním tovaru. Z dokazovania vyplynulo, že aj samotné účtovné doklady,

ktorými žalobca preukazuje uskutočnenie zdaniteľného plnenia nepodpísal štatutárny zástupca

5

dodávateľa, keďže v zmysle záveru kriminalistického a expertízneho ústavu, nejde o jeho

pravé podpisy. Zároveň tento štatutárny zástupca uviedol, že v čase, keď mal byť tovar

dodaný, nikto iný nemohol v mene dodávateľa konať, nemal žiadnych zástupcov, nevydal

žiadne splnomocnenie na takéto konanie a nikoho nepoveril ani vedením účtovníctva,

ani vystavovaním, ani podpisovaním dokladov.

Taktiež sa vôbec nevedel vyjadriť k predmetným dodávkam, pričom prehlásil,

že za jeho pôsobenia v spoločnosti K., s.r.o. nedošlo k uskutočneniu žiadneho zdaniteľného

plnenia.

Následne síce svoju výpoveď zmenil, keď tvrdil, že došlo k predmetným dodávkam

tovaru, o čom bola účtovná evidencia, ktorú mal odovzdať novému konateľovi T. K.. Ten

však túto skutočnosť poprel.

V ďalšej výpovedi sa uvedený svedok na nič podstatné nepamätal.

S poukazom na uvedené dospel krajský súd k záveru, že správca dane postupoval

správne v zmysle zákona, keď vydal predmetný dodatočný platobný výmer a správne

postupoval aj žalovaný, ktorý následne tento odvolaním napadnutý dodatočný platobný výmer

potvrdil.

Daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu, krajský súd sa

s takto zisteným skutkovým stavom stotožnil, čo platí aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu,

a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie a žiadal prvostupňový

rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť zrušením rozhodnutia žalovaného aj dodatočného

platobného výmeru a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V odvolaní žalobca poukázal

na to, že u žalobcu bola na rovnaké zdaňovacie obdobie vykonaná daňová kontrola v roku

2006, kedy bolo aj reálne plnenie u žalobcu preverované a bolo niekoľkokrát skonštatované,

že tovar a služby, ohľadom ktorých správca dane v súčasnosti neuznáva odpočet DPH, boli

skutočne dodané, pričom sa jednalo o pomerne ľahko preskúmateľné a transparentné

dodávky. Po piatich rokoch od tohto zistenia a po 10 rokoch od dodania tovaru a služieb

opakovaná daňová kontrola dospela k záveru, že plnenie, aj keď bolo realizované, nie je

postačujúce a nezakladá nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, hoci aj zaplatenie

zo strany žalobcu bolo preukázané. Rozhodnutie žalovaného je podľa žalobcu nezákonné

6

pre prekročenie rámca dôkaznej povinnosti, ktorú žalovaný neoprávnene na žalobcu prenáša,

keď ho nepriamo núti dokazovať skutočnosti, na ktoré žalobca nemôže mať dopad a nemôže

disponovať prostriedkami na ich preukázanie, pričom navyše samotné faktické dodanie tovaru

dodávateľom žalobcu spoločnosťou K. s.r.o. nebolo spochybnené. Rovnako nebolo v konaní

sporné ani to, že dodaný tovar u žalobcu slúžil na výkon podnikateľskej činnosti a že bol

riadne zaplatený, pričom ďalšie prípadné speňaženie takéhoto tovaru a navýšenie príjmovej

časti u žalobcu, resp. daňová povinnosť na DPH žalovaným spochybňované neboli.

Rovnako ako v celom daňovom konaní a v žalobe aj v odvolaní žalobca uvádza, že vzhľadom

na skutočnosť, že prvá daňová kontrola v roku 2006 nezistila žiadne porušenie zákona o DPH

a potvrdila správnosť daňového priznania na mesiac november 2001, je dodatočné vyrubenie

dane nezákonné pre zánik práva vyrubiť daň na základe toho, že v rozhodujúcom období

po zdaňovacom období za rok 2001 nebol vykonaný taký relevantný úkon, ktorý by mal

za následok predĺženie zákonnej lehoty na dorubenie dane, pretože pokiaľ bola vykonaná

daňová kontrola so záverom, z ktorého vyplýva súlad dane priznanej s daňou zistenou, nemá

táto skutočnosť vplyv na plynutie lehôt. Poukazuje aj na skutočnosť, že nie je súladné

s ústavnou zásadou právnej istoty záver správcu dane po desiatich rokoch revidovať

a správnosť priznanej dane spochybňovať.

Na základe vyššie uvedených skutočností s poukazom aj na judikatúru ESD má

žalobca za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je správne a je v rozpore s ust. § 2

ods. 1, , , ako i

Z.z. a , keď v daňovom konaní sa neprihliadalo na práva a zákonom

chránené záujmy daňového subjektu, správca dane neprihliadal na všetko, čo v daňovom

konaní vyšlo najavo, neviedol daňové konanie tak, aby zistil skutočnosti rozhodujúce

pre správne určenie daňovej povinnosti čo najúplnejšie, nevyužil všetky prostriedky

dokazovania a pretože rozhodnutie správcu dane bolo vydané po uplynutí lehoty

na uplatnenie práva na vyrubenie dane.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa pridržiava písomného

vyjadrenia k žalobe, keďže odvolanie neobsahuje žiadne nové skutočnosti.

III.

7

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal odvolaním napadnutý

rozsudok v medziach podaného odvolania a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie

je dôvodné a podľa § 250ja ods. 3 vety prvej rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie

žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil

žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie z dôvodov podľa 250j ods.2 písm.a)

Odvolací súd. v prvom rade poukazuje na to, že krajský súd v dôvodoch svojho

rozhodnutia uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím žalovaného

a s odôvodnením jeho rozhodnutia čo do skutkových zistení ako aj právneho posúdenia.

V správnom súdnictve súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia orgánov verejnej správy

v medziach žaloby (v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe). Prvostupňový správny súd je

povinný sa vysporiadať so všetkými žalobnými dôvodmi a uviesť k nim svoje právne závery.

Vyjadrenie súdu o stotožnení sa s rozhodnutím žalovaného a jeho dôvodmi tak, ako to uviedol

krajský súd na str. 6, 4. odsek rozsudku, vyvoláva pochybnosti o medziach súdneho

prieskumu zákonnosti rozhodnutia, najmä ak dôvody rozhodnutia súdu sú len

reprodukovaním dôvodov rozhodnutí správnych orgánov. (Pozri R stanovísk

a rozhodnutí NS SR).

Odvolací súd za prvoradý dôvod zmeny rozsudku krajského súdu považuje nesprávne

právne posúdenie otázky zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane podľa § 45 zákona

č.

Podľa ods. l, 2 , ak tento zákon alebo osobitný zákon

neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie

nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom

vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom bol daňový subjekt

povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom

daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie

dane. Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo

rozdielu dane, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový

subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane je možné najneskôr

do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo

8

hlásenie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať

daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok

na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo nárok na vrátenie dane.

V prejednávacej veci nie je sporné, že daňový subjekt za mesiac november 2001 bol

povinný podať daňové priznanie do 25.12.2001. Päťročná lehota, v ktorej bol správca dane

oprávnený vyrubiť daň mala uplynúť v zmysle § 45 ods. 1 uplynutím roka 2006. Správca

dane pred uplynutím tejto lehoty vykonal daňovú kontrolu a podľa jej výsledkov nebol dôvod

na vydanie dodatočného platobného výmeru, ale bol vydaný „platobný výmer na daň

z pridanej hodnoty“ za november 2001 v sume 9 176 Sk, ktorá sa neodlišuje od dane

uvedenej v podanom daňovom priznaní a to podľa § 44 ods. 6 písm. a/ bod 1 zákona

č. (rozhodnutie č. /Rem zo dňa 04.12.2006, ktoré sa stalo

právoplatným 28.12.2006- str. 45 adm. spisu).

Podľa zistenia odvolacieho súdu vyrubovacie konanie v nadväznosti na daňovú

kontrolu bolo teda ukončené právoplatným rozhodnutím (platobným výmerom), o ktorom sa

krajský súd nezmieňuje. Žiadne ďalšie konanie v lehote 5-tich rokov od konca roka, v ktorom

vznikla daňová povinnosť do 31.12.2006 nezačalo a nezačala ani žiadna iná daňová kontrola.

Pokiaľ žalovaný dôvodil tým, že v roku 2006 bola u žalobcu vykonaná daňová

kontrola DPH a o výsledku zistenia z nej bol dňa 13.11.2006 vyhotovený protokol, ktorý bol

so žalobcom prerokovaný 01.12.2006, kedy mu bol i doručený a toto doručenie protokolu

v zmysle § 45 ods. 2 zákona považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane (pričom zákon

nevyžaduje aj zistenie porušenia daňových predpisov), v dôsledku čoho začala od 01.01.2007

plynúť odznova päťročná lehota na vyrubenie dane, ktorá uplynie 31.12.2011, krajský súd

uvedenú argumentáciu bez ďalšieho akceptoval. Opomenul však skutočnosť, že po doručení

protokolu (01.12.2006) začala plynúť lehota na vyrubenie dane podľa § 44 ods. 6 zákona

do 15 dní od skončenia daňovej kontroly (§ 15 ods. 13), pričom, z protokolu zo dňa

13.11.2006 vyplýva, že kontrolou neboli zistené porušenia o DPH.

Ak bol teda protokol o daňovej kontrole doručený a prerokovaný 01.12.2006 úkonom

smerujúcim na vyrubenie dane, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie (platobný výmer)

zo dňa 04.12.2006 o vyrubení dane, ktoré sa stalo právoplatným 28.12.2006, niet žiadneho

právneho dôvodu, aby bol ten istý protokol súčasne považovaný aj za úkon smerujúci

9

na vyrubenie dane kedykoľvek aj v budúcnosti (po 28.12.2006), pretože sa už stal (zistenia

z neho vyplývajúce) podkladom pre vydanie rozhodnutia a tým bol jeho zmysel a účel

daňovej kontroly a sledovaný cieľ naplnený (zistenie skutočností pre vyrubenie dane).

Doručenie protokolu, ako úkonu považovaného podľa § 15 ods. 13 zákona

č. za úkon smerujúci na vyrubenie dane bolo konzumované v následnom

vyrubovacom konaní vydaním právoplatného rozhodnutia. Už len formálna existencia

doručenia protokolu 1.12.2006, ako úkonu smerujúceho na vyrubenie dane, potom ako

bolo o vyrubení dane následne rozhodnuté 4.12.2006, sama osebe nie je podľa názoru

odvolacieho súdu spôsobilá naplniť kritériá na nové plynutie lehoty na vyrubenie dane

od 1.1.2007 na obdobie ďalších 5 rokov.

Podľa aj ustanovenie

treba vykladať tak, aby sa postupom príslušného orgánu pri posudzovaní podmienok

nového plynutia lehoty na vyrubenie dane neporušil princíp právnej istoty (čl. 1 ods. 1

SR) tým viac, že doručenie a prejednanie protokolu, ako úkonu smerujúceho

na vyrubenie dane nevyústilo ani do vydania dodatočného platobného výmeru, ale naopak

potvrdilo vecnú správnosť daňového priznania. Uvedené je dostatočným dôvodom

pre opodstatnenosť tvrdenia žalobcu o právnej istote, ktorá z doručeného a prerokovaného

protokolu 01.12.2006 a následného rozhodnutia zo 04.12.2006 vyplynula.

Pri výklade žalovaného a krajského súdu (tak ako je uvedený napr. aj v rozsudku

Krajského súdu v Nitre v inej veci sp. zn. ) by jeden úkon smerujúci na vyrubenie

dane pred uplynutím prvej päťročnej lehoty na vyrubenie dane postačoval na to, aby začala

plynúť nová lehota na vyrubenie dane, umožňujúca vydanie ďalšieho alebo ďalších

rozhodnutí po opakovanej daňovej kontrole, a to bez ohľadu na v poradí prvý výsledok

daňovej kontroly a nadväzujúce prvé rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní

pred ukončením päťročnej lehoty. To by v praxi znamenalo, že u každého daňového subjektu,

aj keď výsledok daňovej kontroly nebol dôvodom na vydanie dodatočného platobného

výmeru, sa automaticky začne nová lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane kedykoľvek

v ďalšom 5 ročnom období len preto, že bol doručený prvý protokol o výsledku daňovej

kontroly.

10

V danom prípade opakovaná daňová kontrola bola vykonaná až v roku 2010

a dodatočný platobný výmer, ktorý je predmetom preskúmavania v tomto konaní bol vydaný

11.11.2010 (protokol o opakovanej daňovej kontrole bol prerokovaný 03.11.2010, doručený

04.10.2010). Podľa názoru odvolacieho súdu úkonom na vyrubenie dane rozhodnutím

z 11.11.2010 v konaní sp. zn. /Dr bolo doručenie protokolu dňa 04.10.2010

listom z 30.09.2010, čo je zjavne po uplynutí päťročnej lehoty na vyrubenie dane splatnej

25.12.2001 a existencia doručenia protokolu 01.12.2006 vzhľadom na právoplatné

rozhodnutie zo 4.12.2006 je pre rozhodnutie z 11.11.2010 irelevantné.

Pokiaľ žalobca namietal dôvodnosť dodatočného platobného výmeru vzhľadom

na zistenia daňovej kontroly v roku 2010, odvolací súd považuje dôvody žaloby za relevantné

z toho hľadiska, že podľa obsahu administratívneho spisu žalovaného daňová kontrola

spoločnosti K. s.r.o. bola vykonaná v r. 2002 – 2003. Žalovaný sa nezaoberal zisteniami

z tejto kontroly vo vzťahu k zisteniam vyplývajúcim z výsledku kontroly uskutočnenej v roku

2006 u žalobcu. Skutočnosť, že výsledky znaleckej expertízy z r. 2008 u podpisov

na písomnostiach spoločnosti K. nesvedčia pre vtedajšieho konateľa tejto spoločnosti, nie sú

samé osebe dôvodom pre neuznanie daňových dokladov predložených žalobcom pre odpočet

DPH. Odvolací súd v danej súvislosti poukazuje okrem už žalobcom uvádzaných rozhodnutí

najvyššieho súdu, aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 21.06.2012 v spojených

veciach C-80/11 a C-142/11, podľa ktorého odpočítanie DPH v zásade nemôže byť

zamietnuté z dôvodu nezákonností, ktorých sa dopustil vystaviteľ faktúry. Odvolací súd

pritom nezistil také dôvody neuznania odpočtu DPH, ktoré by svedčili proti samotnému

žalobcovi. Vo vzťahu k dôvodom neuznania faktúr spoločnosti K. s.r.o. nebolo možné

požadovať od žalobcu také dôkazy, na ktoré nemôže mať vplyv, pričom vo vzťahu k nim až

orgány činné v trestnom konaní zistili skutočnosti spochybňujúce formálne náležitosti faktúr,

ktorých sa mohol dopustiť len ich vystaviteľ. Za relevantné považuje odvolací súd aj tvrdenie

žalobcu, že ním prijaté zdaniteľné plnenie riadne použil na výkon podnikateľskej činnosti

a bolo riadne zaplatené, a ani ďalšie speňaženie a navýšenie príjmovej časti žalobcu

žalovaným spochybnené neboli, čím sa daňové orgány a ani krajský súd náležite

nevysporiadali. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považuje skutkové zistenia, z ktorých

vychádzali daňové orgány za nedostatočné na posúdenie veci popri dôvodoch uvedených

vyššie (zánik práva na vyrubenie dane).

11

Podľa žalobcovi prináleží náhrada trov konania pozostávajúca

z náhrady trov právneho zastúpenia, ktorá však doposiaľ nebola vyčíslená za I. st. konanie

a ani za odvolacie konanie (ku dňu vyhotovenia rozhodnutia), preto náhrada nebola priznaná.

Súd priznal žalobcovi náhradu zo zaplateného súdneho poplatku 66 Eur v I. st. konaní

a za II. st. konanie 66 Eur uloženého uznesenia KS v Nitre, spolu 132 Eur.

Podľa súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania,

pričom verejné vyhlásenie rozhodnutia bolo oznámené v súlade s

na úradnej tabuli súdu a na internetovej adrese www.nsud.sk 5 dní vopred.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. júna 2012

JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková