Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_76S-17-2020.pdf
PDF · 307.32 KB
Case nature
Area
Subarea
76S/17/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jany Novotnej, v právnej veci žalobcu: AGRO TAMI, a. s., so sídlom Cabajská 10, 950 22 Nitra, IČO: 36 467 430, právne zastúpený: Weis & Partners, s. r. o., Advokátska kancelária, so sídlom Ivánska cesta 30/ B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101221206/2020 zo dňa 27.07.2020, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola vykonaná daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2016. Daňová kontrola bola začatá na základe oznámenia č. 102946488/2016 zo dňa 15.04.2016, dňa 21.04.2016. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 101914137/2017 zo dňa 08.09.2017, ktorý bol žalobcovi doručený s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole č. 101915317/2017 dňa 08.09.2017.
2. V následnom vyrubovacom konaní Daňový úrad Banská Bystrica (orgán verejnej správy prvého stupňa) rozhodnutím č. 102947898/2019 zo dňa 20.12.2019 určil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozdiel v sume 81 678,94 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2016, nepriznal nadmerný odpočet v sume 62 814,68 Eur a vyrubil daň v sume 18 864,24 Eur.
3. V uvedenom zdaňovacom období si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom ALFA-R, s.r.o., T. Vansovej 225/3, 924 00 Galanta, IČO: 36 246 271 (ďalej aj len „ALFA-R, s.r.o.“), a to za nákup tovaru - mrazené kuracie prsia a rozpustná káva, na základe dodávateľských faktúr:
- dodávateľská faktúra č. 322160001, interné č. 10160033, dátum dodania: 08.01.2016, predmet dodania: kuracie prsia 6 x 2, základ dane: 61 148,88 Eur, DPH: 12 229,78 Eur, spolu 68 321,28 Eur,
- dodávateľská faktúra č. 322160002, interné č. 10160059, dátum dodania: 13.01.2016, predmet dodania: kuracie prsia 8 x 2, základ dane: 56 934,40 Eur, DPH: 11 386,88 Eur, spolu 73 378,66 Eur,
- dodávateľská faktúra č. 322160005, interné č. 10160086, dátum dodania: 20.01.2016, predmet dodania: kuracie prsia 8 x 2, základ dane: 54 886,40 Eur, DPH: 10 977,28 Eur, spolu 65 863,68 Eur,
- dodávateľská faktúra č. 322160007, interné č. 10160106, dátum dodania: 25.01.2016, predmet dodania: kuracie prsia 6 x 2, základ dane: 58 949,28 Eur, DPH: 11 789,86 Eur, spolu 70 739,14 Eur,
- dodávateľská faktúra č. 322160008, interné č. 10160107, dátum dodania: 26.01.2016, predmet dodania: kuracie prsia 6 x 2, základ dane: 58 949,28 Eur, DPH: 11 789,86 Eur, spolu 70 739,14 Eur,
- dodávateľská faktúra č. 322160009, interné č. 10160415, dátum dodania: 26.01.2016, predmet dodania: kuracie prsia 8 x 2, základ dane: 54 886,40 Eur, DPH: 10 977,28 Eur, spolu 65 863,68 Eur,
- dodávateľská faktúra č. 322160021, interné č. 10160105, dátum dodania: 22.01.2016, predmet dodania: rozpustná káva 200g, množstvo 14 400 ks, základ dane: 62 640,00 Eur, DPH: 12 528,00 Eur, spolu 75 168,00 Eur,
4. Žalobca deklaroval nadobudnutie tovaru od spoločnosti ALFA-R, s.r.o. Správca dane dokazovaním zistil, že spoločnosť ALFA-R, s.r.o. mala nadobudnúť tovar kuracie prsia od spoločnosti FEGA FROST, s.r.o., Tehelňa 675/2, 060 01 Kežmarok, IČO: 36 475 939 (ďalej aj len „FEGA FROST, s.r.o.“) a kávu mala nadobudnúť od dodávateľa Slovakia Food Trading, s.r.o., Sládkovičova 38 A/757, Bánovce nad Bebravou 957 01, IČO: 43 908 659 (ďalej aj len „Slovakia Food Trading, s.r.o.“). Spoločnosť FEGA FROST, s.r.o., mala nadobudnúť tovar od troch dodávateľov, a to od spoločnosti Slovakia Food Trading, s.r.o., ďalej od spoločnosti S Trade Group, s.r.o., Rubínova 5, 040 01 Košice, IČO: 46 781 005 (ďalej aj len „S Trade Group, s.r.o.“) a od spoločnosti ToReas, s.r.o., Gorkého 1069/4, Košice (do 15.05.2017 RYDOS Slovakia, s.r.o.), IČO: 48 15 765, (ďalej aj len „ToReas, s.r.o.“). Správca dane zistil, že spoločnosť ALFA-R, s.r.o., mala mať prenajaté priestory na základe nájomnej zmluvy v areáli MRAZIARNÍ, a. s., Sládkovičovo. Tovar mal byť spoločnosti ALFA-R, s.r.o., dodaný deklarovaným dodávateľom FEGA FROST, s.r.o., a Slovakia Food Trading, s.r.o., priamo do areálu MRAZIARNÍ, a. s., s tým, že prepravu tovaru mali zabezpečovať títo deklarovaní dodávatelia. Zo zistení správcu dane zároveň vyplynulo, že spoločnosti FEGA FROST, s.r.o., mali dodať tovar spoločnosti Slovakia Food Trading, s.r.o., S Trade Group, s.r.o., a ToReas, s.r.o., pričom tieto spoločnosti mali tovar dodať priamo do areálu skladov MRAZIARNE, a. s., Sládkovičovo a tieto spoločnosti mali aj zabezpečiť dopravu tovaru do týchto skladov spoločnosti ALFA-R, s.r.o., tovar teda u spoločnosti FEGA FROST, s.r.o., nebol vykladaný. Ďalej správca dane zistil, že deklarovaným dodávateľom S Trade Group, s.r.o., a ToReas, s.r.o., mal byť tovar dodaný spoločnosťou Slovakia Food Trading s.r.o., ktorej mala tovar dodať spoločnosť Afrodita Slovakia, s.r.o. Správca dane zároveň zistil, že spoločnosť žalobcu mala tovar - kuracie prsia ďalej dodať spoločnosti TORISIANE, s.r.o., Roháčova 118/7, 130 00 Praha 3 - Žiškov, IČ DPH: CZ2475381 a tovar - kuracie prsia a káva mal byť dodaný aj deklarovanému odberateľovi H. B., P., XX-XXX R. IČ DPH: PL8652238973. Ďalej správca dane zistil, že poľský odberateľ H. B. mal tovar ďalej dodať na Slovensko spoločnosti Afrodita Slovakia, s.r.o., Ul. Žabokreky nad Nitrou 222, 95 852 Žabokreky nad Nitrou, IČO: 44 935 218 (ďalej aj len „Afrodita Slovakia, s.r.o.“).
5. Z dokladov predložených žalobcom vyplynulo, že na základe mandátnej zmluvy zo dňa 01.10.2015 deklarované obchodné transakcie za žalobcu dojednávala spoločnosť SUPREMIA, s.r.o., Novozámocká 67, 949 05 Nitra, IČO: 46 028 072 (ďalej aj len „SUPREMIA, s.r.o.“).
6. Po vykonanom dokazovaní v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane dospel k záveru, že na základe skutkových zistení nebolo preukázané reálne obchodovanie s tovarom kuracie prsia a rozpustná káva, nebol preukázaný reálny pohyb tovaru, vznik daňovej povinnosti u dodávateľskej spoločnosti ALFA-R, s.r.o. a žalobca nepreukázal nárok na odpočítanie DPH vo výške 81 678,94 Eur z dodávateľských faktúr za dodanie tovaru. Podľa správcu dane žalobca porušil § 19 ods. 1 prvá veta a v spojení s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“). Uvedené ustanovenia zákona o DPH mal žalobca porušiť tým, že v kontrolovanom zdaňovacom období si uplatnil nárok na odpočítanie DPH vo výške 81 678,94 Eur z dodávateľských faktúr za dodanie tovaru kuracie prsia a rozpustná káva, ale dostatočne nepreukázal uskutočnenie nákupu tovaru, a preto správca dane odpočítanie dane nepriznal. Existencia faktúry nie je dostatočným dôkazom na preukázanie, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo. Daňový subjekt je povinný preukázať a správca dane je oprávnený preveriť, kým a ako sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo. Podľa správcu dane žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by dodanie tovaru a tiež obchodu v reťazci správcom dane uvedených spoločností preukázali, čo do priebehu a výsledku, a preto právo na odpočítanie dane nemôže byť uznané.
7. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101221206/2020 zo dňa 27.07.2020 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.
8. K odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že správca dane nespochybňoval samotnú existenciu tovaru, ale mal pochybnosti o reálnom dodaní deklarovaného tovaru deklarovaným dodávateľom. V priebehu daňovej kontroly správca dane poukázal na to, že žalobca bol súčasťou reťazca, kde bol ten istý tovar dodaný tým istým spoločnostiam opakovane. Niektoré spoločnosti zanikli, niektoré nepodávali daňové priznania a kontrolné výkazy. Konatelia niektorých spoločností sa nevedeli vyjadriť k priebehu obchodovania, prípadne odmietli vypovedať. Nepreukázala sa preprava tovaru k priamemu dodávateľovi a nebola preukázaná ani preprava tovaru k žalobcovi. Nebolo preukázané reálne obchodovanie s tovarom, nebol preukázaný reálny pohyb tovaru tak, ako to deklarujú preverované faktúry, preto nebol preukázaný nárok na odpočítanie dane.
9. Žalovaný ďalej poukázal na to, že preukazovanie práva na odpočítanie dane vyplýva jednak z hmotnoprávnych podmienok stanovených v zákone o DPH, čo je prepojené aj na procesno-právne podmienky zakotvené v Daňovom poriadku. Zákon o DPH vychádza z predpokladu, že zdaniteľný obchod reálne prebehol a povinnosť na preukázanie reálneho uskutočnenia dodávky zdaniteľného plnenia zaťažuje daňový subjekt.
10. Povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane, je preukázať relevantnými dôkazmi, že ním uplatnený nárok je oprávnený. Dôkazná povinnosť správcu dane spočíva aj v overení pravdivosti tvrdení daňového subjektu. Pokiaľ daňový subjekt spoľahlivo nepreukáže pravdivosť svojich tvrdení, nemôže mu byť uznané právo na odpočítanie dane. V prípade pochybností je správca dane oprávnený preverovať aj celý obchodný reťazec a správca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu, pretože toto patrí do rozsahu dôkaznej povinnosti daňového subjektu. Rozsah daňovej kontroly je daný účelom, a to zistiť skutočnosti pre správne určenie dane, čo vyplýva z § 44 Daňového poriadku. Správca dane postupoval v súlade s týmto ustanovením zákona, keď daňovou kontrolou zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Účelom daňovej kontroly je zistenie, či daňové subjekty v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi plnia svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňové orgány sú oprávnené zisťovať a preverovať dodržiavanie zákonných povinností a daňovým subjektom vyplýva z ustanovení Daňového poriadku dôkazná povinnosť. Správca dane preveroval, či deklarované dodanie tovaru od spoločnosti ALFA- R, s.r.o., bolo aj reálne uskutočnené a vykonal rozsiahle dokazovanie, miestne zisťovania, výsluchy svedkov, nahliadanie do spisov z daňových kontrol vykonávaných u žalobcu ako aj u iných dodávateľov a subdodávateľov. Správca dane preveroval deklarované dodanie nielen u deklarovaného dodávateľa, ale preveroval celý reťazec spoločností, ktoré mali byť zapojené do obchodu s tovarom. Žalobca predložil doklady, ktorými preukazoval, že k dodaniu tovaru došlo, ale preverovaním správcu dane hodnovernosť dokladov nebola preukázaná. Preverovaním celého reťazca správca dane zistil, že pohyb tovaru nezodpovedá pohybu tovaru, ktorý je deklarovaný na faktúrach. Správca dane preto prijal záver, že žalobca nesplnil podmienky zakotvené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH, pretože vierohodne nepreukázal uskutočnenie nákupu tovaru, a teda nesplnil podmienky pre odpočítanie DPH. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia poukázal aj na iné okolnosti, ktoré zistil v súvislosti s preverovaním nákupu tovaru a ktoré by mohli mať znaky podvodného alebo zneužívajúceho konania, avšak tieto neboli nosné pre závery prijaté správcom dane.
11. Správca dane zaobstaral konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil vo vzájomnej súvislosti, pričom žalobca nepreukázal, že došlo k dodaniu tovaru. Správca dane nezaťažoval žalobcu nad mieru prípustnú a zákonom akceptovateľnú, vo veci správca dane aj sám zaobstaral podklady pre rozhodnutie. Právo na odpočítanie dane nebolo priznané, pretože nebolo vierohodne preukázané dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom ALFA-R, s.r.o.
12. K námietkam týkajúcim sa návrhu na vypočutie svedka L. O. U. žalovaný poukázal na to, že žalobca uzatvoril mandátnu zmluvu zo dňa 01.10.2015 so spoločnosťou SUPREMIA, s.r.o., zastúpenou v tom čase konateľom L. O. U.. Z ustanovení mandátnej zmluvy a jej dodatku vyplynulo, že mandatár - spoločnosť SUPREMIA, s.r.o., je povinný preukazovať všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z jednotlivých obchodov (článok II. Zmluvy). Podľa žalovaného odôvodnenie správcu dane, prečo nevypočul svedka L.. O. U., obstojí. Správca dane toto odôvodnil tým, že nahliadol do spisu z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2016 a zistil, že u spoločnosti SUPREMIA, s.r.o., bolo vykonané miestne zisťovanie (zápisnica č. 101552723/2018 zo dňa 18.07.2017) a konateľka spoločnosti L.. M. U. sa vyjadrila k obchodným
transakciám žalobcu. Bývalý konateľ spoločnosti SUPREMIA, s.r.o., L.. O. U. zaslal svoje vyjadrenie e-mailom. Správca dane posúdil tieto skutočnosti a skonštatoval, že žalobca zveril všetku činnosť, týkajúcu sa preverenia obchodných partnerov, vypracovania návrhov zmlúv a objednávok prepravy, spoločnosti SUPREMIA, s.r.o., avšak štatutárni zástupcovia žalobcu mali mať záujem na tom, aby mali dostatok informácií o správnosti, odbornosti a reálnosti vykonávaných obchodných transakcií a mali si odkontrolovať a preveriť tvrdenia a úkony mandatára, teda správnosť vedenia obchodu, zdokladovania obchodných transakcií, a to nielen vyhotovenou faktúrou a dodacími listami, ale najmä sprievodnými dokladmi, ktoré sú nevyhnutné na to, aby spoločnosť mohla obchodovať s daným druhom potravín na obchodnom trhu SR a EÚ.
13. K návrhu na vypočutie svedka L.. O. N. žalovaný uviedol, že závery správcu dane, pre ktoré nevypočul tohto svedka, obstoja. L. O. N. nie je štatutárnym zástupcom spoločnosti a nebolo preukázané jeho konanie vo vzťahu k predmetným posudzovaným zdaniteľným plneniam, nakoľko nefiguroval na žiadnych dokladoch, ktoré súviseli s obchodnými transakciami. Žalobca bližšie túto osobu neidentifikoval a ani z predloženého spisu nevyplývajú žiadne údaje o tejto osobe.
14. K návrhu na vypočutie poľských šoférov žalovaný poukázal na správnosť záverov správcu dane, keď nepristúpil k vypočutiu poľských šoférov prepravcu H., PL z dôvodu, že z údajov poskytnutých Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s., vyplýva, že preprava z tuzemska do iného členského štátu EÚ (do Poľska) sa neuskutočnila tak, ako to bolo deklarované na predložených dokladoch. Správca dane zistil, že tovar nebol prepravný do iného členského štátu tak, ako to bolo deklarované, preto nepristúpil k opätovnému zaslaniu žiadosti o MVI poľskej finančnej správe. Správca dane nahliadol do spisu z daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie február 2017, ktorú vykonával Úrad pre vybrané hospodárske subjekty, a získal konečnú odpoveď poľskej finančnej správy, z ktorej vyplynulo, že H. B. s poľským správcom dane nespolupracuje a nepredkladá doklady. Zároveň správca dane nahliadol do administratívneho spisu spoločnosti Alytus, s.r.o., ktorý bol právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti Mima Market, s.r.o., (Úradný záznam č. 102783532/2019 zo dňa 04.12.2019), konkrétne daňová kontrola na DPH za január 2016, v rámci ktorej bolo vykonané MVI dožiadanie a poľská finančná správa uviedla, že H. B. zamestnával 6 šoférov pričom uviedol mená a priezviská týchto osôb. Tieto osoby neboli správcom dane nijako bližšie identifikované a neboli predložené žiadne údaje o týchto osobách, na základe ktorých by ich bolo možné predvolať a vypočuť. Žalovaný zároveň uviedol, že v tomto prípade dodanie tovaru žalobcom pre poľského odberateľa H. B. nebolo predmetom určeného rozdielu dane, preto návrh na vypočutie svedkov poľských šoférov považuje za nepodstatný.
15. K návrhu na vypočutie svedka M. V. žalovaný uviedol, že správca dane nevykonal výsluch tejto osoby z dôvodu, že tento svedok nebol daňovým subjektom bližšie identifikovaný a ani vypočutý svedok O. Z. (konateľ spoločnosti Afrodita Slovakia, s.r.o.) túto osobu bližšie neidentifikoval, a nebol preukázaný vzťah tejto osoby k spoločnosti Afrodita Slovakia, s.r.o. Identifikácia poskytnutá svedkom O. Z. nebola dostatočná a konanie tejto osoby nepreukazovali žiadne doklady ani dôkazy. Išlo len o tvrdenie O. Z., že táto osoba konala v mene spoločnosti Afrodita Slovakia s.r.o., čo nebolo preukázané. Správca dane vypočul jediného konateľa a spoločníka spoločnosti Afrodita Slovakia s.r.o., ktorý bol jediný oprávnený konať za uvedenú spoločnosť, a ktorý svoje tvrdenia o riadení spoločnosti M. V. nepodložil žiadnymi dôkazmi.
16. K návrhu na vypočutie manipulantov s tovarom v areáli MRAZIARNE, a. s., Sládkovičovo, žalovaný uviedol, že bol vypočutý svedok - konateľ spoločnosti ALFA-R, s.r.o., L. A. O., ktorý svoje tvrdenie o skladovaní tovaru v MRAZIARŇACH, a. s., Sládkovičovo nepreukázal žiadnymi dôkazmi, nepreukázal dodanie tovaru od deklarovaných dodávateľov, teda ako prišiel alebo bol dodaný tovar do areálu spoločnosti MRAZIARNE, a. s., Sládkovičovo, a taktiež nebolo preukázané, ako bol tovar odobratý z tohto areálu žalobcom. Svedok nepredložil skladovú evidenciu, ktorá podľa neho bola vedená, a preto nebolo preukázané konanie navrhnutých svedkov vo vzťahu k tvrdeniam vypočúvaného svedka. Podľa žalovaného preto závery správcu dane o tom, prečo nepristúpil k vypočutiu svedkov, keď L.. A. O. síce potvrdil vystavenie faktúr, ale nepreukázal, že došlo k reálnemu naskladneniu fakturovaného tovaru, obstoja.
17. Pokiaľ bola predložená fotodokumentácia zo strany L. A. O., žalovaný uviedol, že je vidieť len evidenčné číslo vozidla a uzatvorené kartóny a nie je možné identifikovať o aký tovar konkrétne išlo.
18. K námietke o tom, že sa správca dane nepokúsil zabezpečiť videozáznam zo skladovacích priestorov MRAZIARNE, a. s., Sládkovičovo, na čo poukázal vo výpovedi L.. A. O., žalovaný uviedol, že strážna služba archivuje podľa výpovede videozáznam pol roka, a teda predmetný záznam už správca dane nemohol zabezpečiť, pretože tento už neexistoval.
19. K návrhu na vypočutie svedka M. W. žalovaný uviedol, že táto osoba nebola žalobcom bližšie identifikovaná a nebol preukázaný vzťah tejto osoby k spoločnosti Slovakia Food Trading, s.r.o. Konanie tejto osoby nepreukazovali žiadne doklady a dôkazy, ktoré správca dane získal v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní. Túto osobu bližšie neidentifikoval ani konateľ Róbert Pišta a nebolo možné ju identifikovať ani zo spisu orgánov činných v trestnom konaní. Zároveň žalovaný poukázal na to, že o vypočutie tohto svedka žalobca žiadal až pri ústnom pojednávaní dňa 05.12.2019, čo bolo posledné pojednávanie vo vyrubovacom konaní.
20. Žalovaný ďalej k návrhu na vykonanie dokazovania uviedol, že správca dane nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, pretože nie je povinný vykonávať dokazovanie do vtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia daňového subjektu a dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňový subjekt.
21. Uplatnenie práva na odpočítanie DPH je viazané na kumulatívne splnenie všetkých podmienok, ktoré sú vymedzené v zákone o DPH v § 19, § 49 a § 51, pričom už nesplnenie jedenej z podmienok vylučuje priznanie nároku na odpočítanie dane. Daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočet dane, musí preukázať existenciu podmienok, pričom predpokladom na vznik práva na odpočítanie dane u príjemcu tovaru je to, že vznikla daňová povinnosť u dodávateľa, čo v danom prípade nebolo preukázané. Žalobca preukazoval nárok na odpočítanie dane predložením faktúr, avšak samotná existencia faktúr, na ktorých je uvedená daň, ak nie sú podložené reálnym dodaním tovaru, nezakladá právo na odpočítanie dane. Vznik daňovej povinnosti a právo odpočítať daň nie je možné deklarovať len po formálnej stránke, ale je potrebné preukázať obsahovú stránku, teda reálne preukázanie dodania tovaru alebo služby. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa ALFA-R, s.r.o., a správca dane preveroval, či deklarované dodanie tovaru bolo uskutočnené. Vykonal rozsiahle preverovanie nielen u deklarovaného dodávateľa, ale preveroval celý reťazec spoločností. Vykonaným preverovaním preukázal, že predmetný tovar nebol žalobcovi dodaný deklarovaným dodávateľom tak, ako to deklarujú preverované faktúry.
22. K námietkam týkajúcim sa výsluchu L.. A. O. žalovaný uviedol, že konateľ spoločnosti ALFA- R, s.r.o., vypovedal v rámci miestneho zisťovania a neskôr bol vypočutý v pozícii svedka. Potvrdil dodanie tovaru žalobcovi, ale tvrdenie o tom, že tovar bol dovezený jeho deklarovaným dodávateľom do skladov MRAZIARNE, a. s., Sládkovičovo, nepodložil žiadnym dôkazom. Neuviedol, ako bol tovar do skladových priestorov ALFA-R, s.r.o., v areáli MRAZIARNE, a.s., Sládkovičovo dovezený, akými motorovými vozidlami, nepreukázal a nepredložil žiadny doklad týkajúci sa prepravy tovaru, jeho prevzatie od dodávateľa, prípadne prepravcu. Dodávateľ ako aj subdodávatelia sa vyjadrili, že prepravu nezabezpečovali, tovar neskladovali, fyzicky s ním neprišli do styku, nevedeli uviesť, akým spôsobom bol tovar do skladov MRAZIARNE, a. s., Sládkovičovo prepravený.
23. K poukazu žalobcu na vyjadrenie T. B., konateľa spoločnosti FEGA FROST, s.r.o., žalovaný uviedol, že táto spoločnosť mala dodať tovar spoločnosti ALFA-R, s.r.o., ktorá tento tovar mala dodať ďalej žalobcovi. Spoločnosť FEGA FROST, s.r.o., mala nadobudnúť tovar od spoločnosti S Trade Group, s.r.o. a od spoločnosti ToReas, s.r.o., ktoré nakupovali tovar od dodávateľa Slovakia Food Trading, s.r.o. Spoločnosť Slovakia Food Trading, s.r.o., nemala žiadnych zamestnancov, materiálno-technické ani personálne zabezpečenie na skladovanie, ani na vykonanie prepravy predmetného tovaru, spoločnosť FEGA FROST, s.r.o., nedisponovala dokladmi preukazujúcimi pôvod tovaru, ani certifikátmi o pôvode a kvalite tovaru.
24. K námietkam týkajúcim sa zistení Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., ktoré žalobca označil za nepreukázané, žalovaný uviedol, že v daných prípadoch vozidlá prechádzali len po trasách, ktoré podliehali plateniu mýta. Podľa fotodokumentácie mali byť vozidlá naložené mrazenými potravinami a boli uzavreté a zaplombované v priestoroch ALFA-R, s.r.o. Zo zistení vyplývajúcich z odpovede Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., vyplýva, že vozidlá nesmerovali k odberateľovi priamo, ale pohybovali sa po území Slovenska aj niekoľko dní. Konkrétne žalovaný poukázal na prípad týkajúci sa faktúry č. 163000257 zo dňa 25.01.2016 v súvislosti s tým, že deklarovaný poľský odberateľ H. B. deklaroval
v rovnakom čase aj odobratie tovaru od Mima Market, s.r.o. Zistenia z odpovede Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., podľa žalovaného neboli predčasné, ale boli zistené na základe faktov.
25. Pokiaľ žalobca navrhoval vypočutie svedkov - šoférov, ktorí vykonávali prepravu do ČR pre odberateľa TORISIANE, s.r.o., a boli vypočutí v rámci iných vyrubovacích konaní týkajúcich sa žalobcu, žalovaný uviedol, že správca dane v tomto zdaňovacom období oslobodené dodanie od dane podľa § 43 zákona o DPH pre odberateľa TORISIANE, s.r.o., ČR priznal, a toto oslobodené dodanie tovaru nebolo predmetom určeného rozdielu dane. Preto zistenia týkajúce sa českého odberateľa neboli pripísané na ťarchu žalobcu a túto námietku označil žalovaný za nedôvodnú.
26. Pokiaľ žalobca namietal závery správcu dane, že transakcie deklarované medzi žalobcom a poľským odberateľom H. B. sú „nedôvodne komplikované obchodné transakcie, nesúce známky nereálnosti ...“, žalovaný uviedol, že správca dane poukázal, resp. uviedol takýto záver v súvislosti s tým, že poľský odberateľ H. B. v priebehu dní 25. a 29.01.2016 mal fakturačne nadobudnúť tovar od žalobcu a od spoločnosti Mima Market s.r.o., a tovar mal byť prepravený tým istým motorovým vozidlom, pričom deklarované dodanie od žalobcu na tomto motorovom vozidle nebolo v súlade s tým, ako a kadiaľ sa motorové vozidlo pohybovalo.
27. K námietke o tom, že pokiaľ spoločnosť Afrodita Slovakia, s.r.o., nepodala daňové priznanie na DPH za obdobie január 2016 a posledné daňové priznanie pridala za zdaňovacie obdobie november 2015, a tieto skutočnosti sú vo vzťahu k žalobcovi irelevantné, žalovaný uviedol, že správca dane túto informáciu považoval za dôležitú z toho dôvodu, že z odpovedí z MVI bolo zistené, že spoločnosť Afrodita Slovakia, s.r.o., vystupuje v obchodnom reťazci s predmetným tovarom ako odberateľ H. B., PL, ktorý bol odberateľom žalobcu, a taktiež táto spoločnosť bola v zdaňovacom období september až november 2015 jediným dodávateľom tovaru pre spoločnosť Slovakia Food Trading, s.r.o., ktorá mala byť na začiatku dodávateľského reťazca. Keďže však tieto zistenia, týkajúce sa poľského a českého odberateľa, neboli predmetom určeného rozdielu dane, neboli tieto skutočnosti pripísané na ťarchu žalobcu a túto námietku označil žalovaný za nedôvodnú. Pokiaľ žalobca namietal zistenia a závery českej finančnej správy ohľadne spoločnosti TORISIANE, s.r.o., tak aj tieto námietky vyhodnotil žalovaný ako nedôvodné. Poukázal na to, že český správca dane dospel k informáciám na základe údajov z databázy českej finančnej správy, vykonaného miestneho zisťovania, ako aj verejne dostupných informácií z obchodného registra ČR.
28. Žalovaný neuznal ani námietky o tom, že žalobca pri vykonávaní obchodných transakcií postupoval so starostlivosťou riadneho hospodára, resp. v rámci štandartnej podnikateľskej opatrnosti. Poukázal na to, že mal uzatvorenú mandátnu zmluvu so spoločnosťou SUPREMIA, s.r.o., čo však žalobcu nezbavovalo povinnosti, aby si dostatočným spôsobom kontroloval obchodné transakcie a zabezpečil si dostatok dôkazov pre preukazovanie týchto obchodných transakcií v súvislosti s uplatňovaním si daňových nárokov.
29. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane nemá právomoc na realizáciu výkladu zmluvy, vo vzťahu k poukazu správcu dane na článok II. mandátnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou SUPREMIA, s.r.o., žalovaný uviedol, že správca dane nehodnotil zmluvu, nerozhodoval o jej platnosti a nevyhodnocoval jej súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Len poukázal na skutočnosti, ktoré vyplývajú z článku II. mandátnej zmluvy, o ktorých žalobca mal vedieť, aby vierohodne preukázal, že predmetný tovar nadobudol.
30. K námietke o neprimeranej dĺžke trvania vyrubovacieho konania žalovaný poukázal na ust. § 68 ods. 1 a 3 Daňového poriadku. Uviedol, že protokol spolu s výzvou na vyjadrenie k nemu bol žalobcovi doručený 08.09.2017. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa do 15 pracovných dní a lehota na vyjadrenie mu uplynula 29.09.2017. Elektronicky po uvedenej lehote žalobca doručil 02.10.2017 písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Správca dane sa týmto písomným vyjadrením zaoberal a dňa 17.11.2017 prerokoval so splnomocneným zástupcom žalobcu pripomienky uvedené v písomnom vyjadrení k protokolu. Splnomocnený zástupca žalobcu trval na vypočutí navrhnutých svedkov s tým, že správca dane do zápisnice uviedol, že k výsluchu svedkov pristúpi až na základe zistení, ktoré budú vyplývať z ďalšieho dokazovania. Následne vo vyrubovacom konaní na základe pripomienok uvedených vo vyjadrení k protokolu a v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 07.11.2017, správca dane doplnil dokazovanie a vykonal úkony, ktoré uviedol na strane 10 a 11 rozhodnutia. Po
vykonanom dokazovaní vo vyrubovacom konaní následne 05.12.2019 boli opakovane prerokované so splnomocneným zástupcom žalobcu pripomienky uvedené v písomnom vyjadrení k protokolu, ako aj pripomienky podané vo vyrubovacom konaní, žalobca bol oboznámený so zisteniami z vyrubovacieho konania, o čom bola spísaná zápisnica č. 102802368/2019 zo dňa 05.12.2019, ktorá bola poslednou zápisnicou vo vyrubovacom konaní. Splnomocnený zástupca žalobcu sa k zisteniam uvedeným v zápisnici vyjadril a správca dane sa s týmito vyjadreniami vysporiadal vo svojom rozhodnutí. Správca dane vydal rozhodnutie 20.12.2019, t. j. 15-ty deň v súlade s ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku platného a účinného v čase vykonania daňovej kontroly.
31. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na rozsudky Najvyššieho súdu SR a rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, žalovaný uviedol, že tieto nie sú aplikovateľné na daný prípad, pretože sa zaoberajú problematikou podvodného konania, zneužitia práva a rozloženia dôkazného bremena. V tomto prípade správca dane svoje závery nezaložil na takom právnom posúdení, podľa ktorého sa daňový subjekt dopustil podvodného konania alebo vedel alebo mohol vedieť, že plnenia boli súčasťou podvodu zo strany dodávateľa. Správca dane rozhodnutia založil na takom právnom posúdení, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie DPH, ktoré sú stanovené v zákone o DPH.
32. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému alebo daňovému úradu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
33. V bode I. žalobca stručne popísal skutkový stav a za podstatnú skutočnosť označil to, že správca dane nespochybnil existenciu tovaru, čo má podľa neho podstatný význam aj v súvislosti s aplikáciou príslušnej judikatúry, na ktorú poukazoval v administratívnom konaní a na ktorú poukazuje aj v správnej žalobe.
34. V bode II. žalobca namietal, že žalovaný v rozhodnutí tvrdí, že správca dane nespochybnil dodanie tovaru českému odberateľovi TORISIANE, s.r.o., ale iba dodanie poľskému odberateľovi H. B. PHU ZUZANEX. Toto tvrdenie žalovaného nekorešponduje s prvostupňovým rozhodnutím, kde správca dane rozporuje aj dodávky českému odberateľovi a konkrétne na strane 21 v rozhodnutí uviedol, že „zároveň nebolo preukázané následné dodanie tovaru tým odberateľom, ktorých deklaroval samotný daňový subjekt na základe predložených dokladov“. Z toho je zrejmé, že správca dane spochybňoval nielen dodanie tovaru poľskému odberateľovi, ale aj českému odberateľovi. V odvolaní žalobca uvádzal aj argumenty, resp. odvolacie dôvody, prečo mal správca dane uznať dodanie tovaru aj českému odberateľovi a týmito argumentami sa žalovaný odmietol zaoberať, pretože podľa jeho názoru správca dane dodanie tovaru českému odberateľovi nerozporoval, resp. ho uznal, čo podľa žalobcu nie je v súlade s obsahom administratívneho spisu a zakladá to dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP.
35. V bode III. žalobca vyjadril nesúhlas s tým záverom žalovaného, že nebolo preukázané nadobudnutie tovaru od dodávateľa ALFA-R, s.r.o. Podľa žalobcu dodanie tovaru bolo v dostatčnej miere preukázané, pričom daňové orgány odmietli vykonať ďalšie žalobcom navrhnuté dôkazy smerujúce k potvrdeniu nadobudnutia tovaru od tohto dodávateľa, najmä odmietli uskutočniť výsluchy manipulantov s tovarom v areáli spoločnosti MRAZIARNE, a.s., Sládkovičovo v Sládkovičove, ako aj výsluch L.. O. U. - konateľa spoločnosti SUPREMIA s.r.o., ktorá ako mandatár zabezpečovala realizáciu preverovaných obchodov.
36. Spoločnosť ALFA-R, s.r.o., je dlhodobo fungujúca spoločnosť s viacerými zamestnancami a bolo preukázané, že si prenajímala a stále prenajíma skladové priestory od spoločnosti „MRAZIARNE a. s. Sládkovičovo“. S tovarom v týchto priestoroch manipulovali zamestnanci (skladníci) spoločnosti ALFA- R, s.r.o., ako to uviedol pán A.l O. (konateľ ALFA-R, s.r.o.). Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že návrhu na vypočutie skladníkov nemohol vyhovieť preto, že nemal ich bližšie identifikačné údaje. Podľa žalobcu daňové orgány mohli identifikačné údaje získať, a to či už dopytom, resp. výzvou na spoločnosť ALFA- R, s.r.o., alebo dopytom na Sociálnu poisťovňu, prípadne iným vhodným spôsobom. Taktiež správcovi dane nič nebránilo vykonať miestne zisťovanie v skladových priestoroch spoločnosti ALFA-R, s.r.o., a zistiť identifikačné údaje zamestnancov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/17/2016 zo dňa 04.05.2017, ktorý sa týkal návrhov daňového subjektu na vykonanie dôkazov v prípadoch, keď vykonanie dôkazov je spojené s určitými ťažkosťami, v súvislosti so zisťovaním miesta, kde sa osoby nachádzajú. Žalobca poukázal aj na zásady podľa § 3 ods. 2 a
§ 3 ods. 3 Daňového poriadku, ako aj na ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Podľa žalobcu zlyhali daňové orgány, keď nevyužili svoju právomoc získať údaje o zamestnancoch spoločnosti ALFA-R, s.r.o. Pre nevykonanie tohto navrhnutého dôkazu označil žalobca závery žalovaného o nepreukázaní dodania tovaru za predčasné a nesprávne.
37. V bode IV. žaloby žalobca namietal pochybenie daňových orgánov, keď nevyhoveli opakovaným návrhom žalobcu na výsluch svedkov L.. O. U. (konateľ SUPREMIA, s.r.o., v rozhodnom čase) a L. O. N. (majiteľ žalobcu, ktorý inicioval preverované obchody). Žalobca poukázal na to, že v daňových kontrolách týkajúcich sa iných zdaňovacích období DPH u žalobcu, správca dane takýmto návrhom nevyhovel a žalovaný ako odvolací orgán na základe odvolaní žalobcu dospel k záveru, že námietky žalobcu o nevypočutí týchto svedkov sú podstatné a že výsluch týchto svedkov je potrebný. Takýto postup v iných daňových kontrolách a vyrubovacich konaniach, týkajúcich sa iných zdaňovacích období, je porušením základnej zásady správy daní podľa § 3 ods. 9 Daňového poriadku, ktorá sa v zmysle § 3 ods. 10 vzťahuje aj na žalovaného. Žalobca poukázal na rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR: č. 100825346/2020 zo dňa 29.04.2020 (jún 2016 DPH), č. 100825146/2020 zo dňa 29.04.2020 (júl 2016 DPH), č. 100949526/2020 zo dňa 27.05.2020 (október 2016 DPH), č. 101091115/2020 zo dňa 26.06.2020 (január 2017 DPH) a č. 101337150/2020 zo dňa 19.08.2020 (február 2017). Žalobca uviedol, že vo všetkých týchto prípadoch žalovaný dospel k záveru, že správca dane (Úrad pre vybrané hospodárske subjekty) pochybil, keď žalobcom navrhované výsluchy týchto osôb nevykonal. Ide o skutkovo i právne obdobné právne prípady a výpovede týchto svedkov pritom priniesli do daňových konaní nové zistenia a všetky tieto výpovede sú podstatnými dôkazmi, ktoré správca dane bude musieť následne pri svojom ďalšom rozhodnutí zohľadniť. Ako prílohu žaloby žalobca okrem uvedených rozhodnutí pripojil aj upovedomenie o výsluchu svedka L. O. U. č. 101170211/2020 zo dňa 13.07.2020, zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101145455/2020 zo dňa 09.07.2020 z výsluchu svedka L. O. N. a zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101398136/2020 zo dňa 08.09.2020 z výsluchu L. M. U. Žalobca uviedol, že jedine v zdaňovacom období január 2016 žalovaný došiel k takému záveru, že výsluchy týchto navrhovaných svedkov nie je potrebné vykonať.
38. V rámci bodu V. žaloby žalobca namietal, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí mu kladie na ťarchu aj údajnú vedomosť o údajnom podvodnom konaní vo vzťahu k DPH, resp. že takúto vedomosť mal mať. V odvolaní žalobca uviedol argumentáciu, ktorou namietal takéto závery správcu dane a žalovaný uviedol, že takéto závery správcu dane boli iba podpornými argumentami, prečo žalobcovi nepriznal uplatňovaný nárok. Ak išlo iba o podporné argumenty, tak tieto závery by potom v napadnutých rozhodnutiach nemali byť uvedené, pretože spôsobujú ich zmätočnosť. Podľa žalobcu však daňové orgány uvedené závery o údajnej vedomosti žalobcu o údajnom podvode na DPH vyhodnocujú v neprospech žalobcu, pričom sa žalovaný riadne, resp. vôbec s príslušnou argumentáciou žalobcu nevysporiadal. Daňové orgány nijakým spôsobom nepreukázali, že žalobca by mal mať čo i len vedomosť o prípadnom, resp. údajnom podvodnom konaní vo vzťahu k DPH, resp. o obchodovaní v štýle „karusel“, resp. „kolotoč“, na ktoré vo svojich rozhodnutiach poukazujú. V takomto prípade by dôkazné bremeno nezaťažovalo žalobcu, ale správcu dane. Ďalej žalobca poukázal na to, že nemohol zanedbať svoju prevenčnú povinnosť v tom smere, aby sa neocitol v obchodoch poznačených podvodom na DPH, keďže vybavovaním obchodov poveril odborníka L.. O. U., resp. jeho spoločnosť SUPREMIA, s.r.o. L.. U. dlhé roky pôsobil v riadiacich funkciách v rámci obchodu s potravinami a niekoľko rokov aj na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Žalobca uviedol, že nepopiera, že za konanie L.. U. zodpovedá on, ale namieta, že žalovaný rozhodol predčasne, keď kladie na ťarchu žalobcovi údajné nedostatočné preverenie si obchodných partnerov, pričom ale nevypočul L. U., ktorý mal práve toto preverenie na starosti. Nemožno tvrdiť porušenie prevenčnej povinnosti žalobcu a odmietnuť zároveň výsluch osoby, ktorá práve takúto prevenčnú povinnosť mala na starosti. Ide tak o nedostatočné zistenie skutkového stavu v podstatnej otázke pre daný prípad.
39. V rámci bodu VI. žaloby žalobca namietal, že daňové orgány odmietli vykonať prostredníctvom MVI dožiadania o výsluch poľských šoférov - zamestnancov odberateľa H. B.. Títo mali práve prepravovať tovar do Poľska a daňové orgány namietajú, že tovar územie Slovenska vraj ani neopustil. Správca dane uvádza, že mená týchto šoférov boli poskytnuté bez bližšej identifikácie. Žalobcovi bližšia identifikácia nie je známa, avšak poľský správca dane, ktorý by vybavoval predmetnú MVI, by disponoval prostriedkami, na základe ktorých by vedel týchto šoférov bližšie identifikovať a kontaktovať. Podstatné je, že išlo o zamestnancov poľského odberateľa a poľský správca dane teda dopytom na obdobu poľskej Sociálnej poisťovne, prípade iným spôsobom, mohol tieto údaje zistiť. Odôvodnenie, že poľskí šoféri neboli
bližšie identifikovaní, je skôr výhovorkou. Aj keď podľa zistení poľskej daňovej správy osoba H. B. so správcom dane nekomunikuje, tak aj bez spolupráce tejto osoby by poľský správca dane mal vedieť zistiť identifikačné údaje týchto osôb a následne ich mohol kontaktovať. Nespoluprácu tohto poľského odberateľa slovenský správca dane iba predpokladá. H. B. s poľským správcom dane spolupracoval a až neskôr údajne prestal spolupracovať, čo však neznamená, že by nemohol spolupracovať v záležitosti týkajúcej sa bližšej identifikácie šoférov. Daňové orgány tak pochybili, keď MVI do Poľska za účelom vypočutia šoférov nerealizovali, čím znemožnili preukázanie rozhodných skutočností a zistenie potrebných dôkazov, pričom zároveň nelogicky vyčítajú žalobcovi dôkaznú núdzu. Šoféri mohli byť konfrontovaní aj s údajmi od NDS, a.s., na ktoré sa daňové orgány odvolávajú. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/72/2018 zo dňa 26.06.2019 o tom, že zistenia z MVI treba aj ďalej preverovať, resp. treba dožadovať zahraničného správcu dane o bližšie vysvetlenie informácií uvedených v odpovedí.
40. V rámci žalobného bodu VII. žalobca namietal, že daňové orgány nevyhoveli návrhu na vypočutie svedka pána Adamkoviča, ktorý mal fakticky riadiť spoločnosť Afrodita Slovakia, s.r.o. Žalobca nesúhlasil so záverom daňových orgánov, že tento svedok nebol dostatočne identifikovaný a že sa nepreukázal jeho vzťah k spoločnosti Afrodita Slovakia, s.r.o. Poukázal na výsluch O. Z. zo dňa 10.04.2018 (spoločník a konateľ spoločnosti Afrodita Slovakia, s.r.o.), kde tento uviedol, že osoba M. V. si mala postaviť dom v Motešiciach a mala mať aj vlastnú spoločnosť Varikino, s.r.o., pričom v aplikácii na mape v mobile mal správcovi dane aj ukázať, kde by mal byť dom pána V.. Z takto poskytnutých údajov potom podľa žalobcu bolo jednoduché (napr. nahliadnutím do Obchodného registra) zistiť identifikačné údaje svedka. Správca dane pochybil, keď tohto svedka, ktorého výsluch by bol potrebný, nevykonal a pritom disponoval dostatočným množstvom údajov, na základe ktorých mohol tohto svedka identifikovať a predvolať ho. Taktiež záver, že nebolo preukázané, aký je vzťah tohto svedka k spoločnosti Afrodita Slovakia, s.r.o. neobstojí, pretože z výpovede pána Z. vyplýva, že pán V. bol splnomocnencom spoločnosti Afrodita Slovakia, s.r.o. a za túto spoločnosť realizoval obchodnú činnosť aj preverované obchody. Nevykonaním výsluchu tohto svedka daňové orgány nedostatočne zistili skutkový stav.
41. V rámci žalobného bodu VIII. poukázal žalobca na to, že pán F. A. - konateľ Slovakia Food Trading, s.r.o. odmietol vypovedať preto, že by si privodil trestné stíhanie, preto správca dane nahliadol do zápisníc z výsluchov zabezpečených v rámci trestného konania, kde pán A. uviedol, že obchodnú činnosť spoločnosti Slovakia Food Trading, s.r.o. vykonával pán M. W.. Žalobca navrhol vypočuť tohto svedka, čomu ale správca dane nevyhovel, pretože tento svedok nebol dostatočne identifikovaný. Podľa žalobcu správca dane mohol zistiť kontaktné údaje na túto osobu tam, kde zistil, že táto osoba existuje, a to v príslušnom trestnom spise, ako aj priamym dopytom na orgány činné v trestnom konaní, u ktorých do spisu nahliadal. Žalobca namietal nedostatočne vykonané dokazovanie, a to aj s poukazom na § 24 ods. 2 Daňového poriadku a na základné zásady daní obsiahnuté v § 3 Daňového poriadku.
42. Daňové orgány predčasne posúdili zistenia týkajúce sa spoločností figurujúcich v preverovanom obchodnom reťazci a predčasne tak dospeli k záverom, ktoré nemôžu byť dostatočným podkladom pre administratívne rozhodnutia. Tieto spoločnosti (Afrodita Slovakia, s.r.o. a Slovakia Food Trading, s.r.o.) neboli v priamom obchodnom a ani inom kontakte so žalobcom, ale jednalo sa o subdodávateľov a subodberateľov. Za tieto subjekty nemôže žalobca niesť zodpovednosť, nemôže ovplyvňovať ich činnosť, nie je povinný mať bližšie informácie o nich a negatívne skutočnosti, ktoré sa ich týkajú, sa nemôžu pripisovať na ťarchu žalobcovi. O tomto pojednáva aj judikatúra, na ktorú žalobca odkazoval v administratívnom konaní a na ktorú odkazuje aj v správnej žalobe.
43. V rámci žalobného bodu IX. žalobca namietal, že boli zabezpečené mnohé dôkazy, ktoré preukazujú, že sa deklarované obchody reálne uskutočnili, a preto závery daňových orgánov nie sú správne. Daňové orgány nevysvetlili, prečo dôkazy a zistenia, ktoré sú v prospech žalobcu, neakceptujú.
44. Na základe odpovede poľská daňová správa potvrdila obchodovanie s tovarom mrazené kuracie mäso a káva, ako aj s poľským odberateľom H. B., ako aj vykonanie prepravy týmto poľským odberateľom, čím sa deklarované obchody potvrdili.
45. Ďalej žalobca poukázal na výsluch svedka L. A. O. - konateľa ALFA-R, s.r.o. z 11.12.2017, ktorý potvrdil preverované obchody a uviedol, že sa u nich nedajú robiť nereálne obchody, pretože zamestnanci každý jeden výrobok zaevidujú v skladovej evidencii a ďalej uviedol, že v prípade potreby
by vedel preukázať realizovanie dodania tovaru faktúrami, dodacími listami, CMR dokladmi. Uviedol aj, že sa v ich priestoroch nachádza strážna služba, ktorá eviduje všetky čísla vozidiel, ktoré boli v skladových priestoroch a pol roka strážna služba archivuje videozáznam zo skladových priestorov. Podľa jeho vyjadrenia skladníci si fotia tovar na nákladke a pri niektorých nákladkach sa zúčastňoval aj on osobne. Pokiaľ žalovaný uviedol, že tento svedok dodatočne nedodal správcovi dane doklady, ako to avizoval v zápisnici, tak správca dane mal L.. O. dodatočne vyzvať na doloženie predmetných dokladov (žalobcovi nie je známe prečo doklady neposlal, je možné, že len zabudol) alebo mohol vykonať v spoločnosti ALFA-R, s.r.o. miestne zisťovanie. Keďže tak správca dane neučinil, porušil § 24 ods. 2 Daňového poriadku.
46. Žalobca ďalej namietal, že L. O. nemal povinnosť čokoľvek preukazovať, pretože sám bol v pozícii svedka dôkazom. Žalovaný nemôže od svedkov vyžadovať, aby preukázali skutočnosti, ktoré má preukazovať daňový subjekt alebo správca dane. Sám správca dane došiel k záveru o dôležitosti dôkazov, ktoré L. O. avizoval predložiť, takže tieto dôkazy sa mal snažiť získať aj správca dane, ktorý je povinný vykonávať dôkazy tak v neprospech, ako aj v prospech daňového subjektu. V rámci iných spoločností vykonal správca dane rozsiahle dokazovanie, ale vo vzťahu k priamemu deklarovanému dodávateľovi ALFA-R, s.r.o. vykonal správca dane iba miminálne dokazovanie.
47. Žalobca navrhoval zabezpečiť videozáznam z bezpečnostnej kamery od spoločnosti ALFA-R, s.r.o., resp. MRAZIARNE, a. s. Sládkovičovo, ako aj fotodokumentáciu, čo však správca dane nezabezpečil. Žalobca navrhol aj výsluch manipulantov - skladníkov (zamestnancov ALFA-R, s.r.o.), ale ani tento dôkaz nebol vykonaný. Daňové orgány pritom rozporujú, že tovar bol do skladových priestorov spoločnosti ALFA-R, s.r.o. dovezený a aj vyvezený. L.. O. ale potvrdil nakládky, vykládky, skladovanie tovaru a uviedol, že tento tovar fyzicky videl, preto žalobca nerozumie tomu, prečo správca dane toto popiera, a aj odmietol vykonať návrh na vypočutie skladníkov.
48. Žalobca ďalej poukázal na závery v zápisnici o výsluchu L. O., kde v rámci opatrení a záverov je uvedené, že do 15 dní má svedok doložiť správcovi dane určité skutočnosti, avšak nikde sa tam neuvádzajú položky, ktorých nedodanie správca dane, resp. žalovaný vyčítajú L. O.. L.. O. pri výsluchu uviedol, že sa eviduje každý jeden výrobok v skladovej evidencii, ale správca dane počas výsluchu L. O. na predloženie takejto evidencie nevyzýval. Pokiaľ teda správca dane uviedol, že L. O. nepreukázal formálnu stránku, a teda skladovú evidenciu, ktorou mal byť tovar zaevidovaný, tak žalobca namietal, že svedok bol sám dôkazom a nemal žiadnu dôkaznú povinnosť. Ak správca dane takúto evidenciu chcel zabezpečiť, mal postupovať v súlade s § 26 Daňového poriadku a takýto dôkaz vyžiadať. Len pre to, že na takúto evidenciu L. O. ako svedok v priebehu výsluchu poukázal, neznamená to, že takúto evidenciu sám od seba predloží. Správca dane vyčíta svedkovi, že si nesplnil povinnosť, ktorú vlastne vôbec nemal. Takéto skutočnosti pripisuje žalovaný na ťarchu žalobcovi, čo je neprípustné. Za nesprávne považoval žalobca aj závery správcu dane v jeho rozhodnutí, keď poukázal na to, že z výpovede svedka L.. O. je zjavná dôkazná núdza, nakoľko tvrdenia o komunikácii spoločnosti ALFA-R, s.r.o. a AGRO TAMI, s.r.o., ktorá mala prebiehať medzi zástupcami týchto spoločností, nevedel preukázať reálnym dôkazom, pretože prebiehala telefonicky a nedoložil ani e-mailovú komunikáciu. Žalobca namietal, že svedok nemá čo dokazovať a nemôže sa dostať do dôkaznej núdze, keďže je sám dôkazným prostriedkom. L. O. potvrdil realizáciu obchodov, ako aj komunikáciu so žalobcom, a správca dane bez akéhokoľvek dôvodu spochybňuje tvrdenie tohto svedka o komunikácii so žalobcom. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžfk/5/2018 zo dňa 31.01.2019 týkajúci sa dôkazného bremena daňového subjektu.
49. Podľa žalobcu daňové orgány zneužívajú svoju právomoc hodnotiť dôkazy tak, že ich za každú cenu popierajú, pričom svoje pochybnosti nedoložili žiadnymi dôkazmi, ktoré by jednoznačne vyvracali nimi spochybňované dôkazy, a už vôbec nedoložili takými dôkazmi, ktoré by mali rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako spochybňovaný dôkaz. ALFA-R, s.r.o. je dlhodobo fungujúca a na trhu etablovaná spoločnosť.
50. Ďalej žalobca poukázal na výpoveď T. B. - konateľa spoločnosti FEGA FROST s.r.o., ktorý vo výsluchu potvrdil obchodovanie so spoločnosťami S Trade Group, s.r.o., Slovakia Food Trading., s.r.o., a ToReas, s.r.o., a uviedol osoby, s ktorými komunikoval, pričom jeho vyjadrenie korešponduje s ostatnými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré boli zistené.
51. V rámci žalobného bodu X. žalobca namietal, že daňové orgány mu nemôžu pripisovať na ťarchu skutočnosti, ktoré nastali u jeho subodberateľov a subdodávateľov.
52. Čo sa týka zistení z NDS, tieto žalobca označil za nepreukázané a správca dane, resp. žalovaný mali podrobnejšie preveriť prepravu tovaru, najmä realizovaním MVI dožiadania na výsluch poľských šoférov. Šoféri často volia zdanlivo nelogické trasy, aby sa vyhli mýtu, váham a takto by vysvetlili nezrovnalosti v preprave. Tvrdenia a závery v súvislosti s údajmi získanými od NDS sú predčasné domnienky správcu dane, ktoré vyvodil bez bližšieho preverenia prepráv a je to nedostatočné dokazovanie vo veci.
53. Žalovaný poukázal iba na jeden prípad prepravy, kde vraj kamión neprešiel cez slovensko - poľské hranice, avšak na základe jedného prípadu nemožno posudzovať aj ostatné prípady.
54. Čo sa týka šoférov prepravujúcich tovar do ČR do Hodonína, tak v administratívnom konaní poukazoval žalobca na daňové kontroly, resp. vyrubovacie konania vykonané u žalobcu za zdaňovacie obdobia jún a júl 2016 a v týchto konaniach boli vypočutí šoféri, ktorí uskutočňovali prepravu do Českej republiky, pričom taktiež išlo o tovar mrazené kuracie prsia. Títo šoféri potvrdili realizáciu prepráv a jeden zo šoférov potvrdil, že v natrhnutom kartóne videl mrazené mäso. Tieto výsluchy preukazujú, že tovar bol reálny a že s ním bolo obchodované tak, ako to žalobca deklaroval.
55. Pokiaľ daňové orgány uviedli, že deklarované transakcie medzi žalobcom a H. B. sú nedôvodne komplikované obchodné transakcie nesúce známky nereálnosti, tak to nevyplýva zo žiadnej zistenej skutočnosti. Preverené obchody sú nákupom a následným predajom tovaru do iného členského štátu, pričom išlo o jednoduché transakcie a nenesú známky nereálnosti. Správca dane ani žalovaný svoje tvrdenia a závery v tomto smere nijako neodôvodňujú, čo je zmätočné a spôsobuje to nezákonnosť ich rozhodnutí.
56. Pokiaľ daňové orgány uvádzali, že Afrodita Slovakia s.r.o. nepodala za január 2016 daňové priznanie, tak toto je irelevantná informácia, pretože žalobca nebol v priamom vzťahu s touto spoločnosťou a nemôže zodpovedať za jej interné záležitosti.
57. Pokiaľ daňové orgány v rozhodnutiach uviedli skutočnosti o skladovaní tovaru v A. tak toto je irelevantné, pretože išlo o predchádzajúce skladovanie tovaru v rámci obchodného reťazca, a s takýmito subjektami žalobca nebol v žiadnom kontakte a nemal žiadny dosah na prepravu na predchádzajúcich stupňoch obchodu, preto sa k nej nevie bližšie vyjadriť.
58. Odpoveď na MVI dožiadanie od českého správcu dane obsahuje viaceré tvrdenia, o ktorých nie je zrejmé, na základe čoho k nim správca dane dospel. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/72/2018 zo dňa 26.06.2019. Skutočnosť, že nebolo zistené miesto vykonávania ekonomickej činnosti v ČR, ako aj to, že spoločnosť menila konateľa, sú irelevantné informácie, ktoré nemôžu byť pripísané na ťarchu žalobcu. Žalobca nemôže byť zodpovedný za to, či český odberateľ priznal a odviedol daň alebo nie, pričom bývalý konateľ L. G. potvrdil realizáciu preverovaných obchodov a žalobca vyjadril nesúhlas so záverom správcu dane o nehodnovernosti výpovede tohto svedka.
59. Žalobca vyjadril nesúhlas so závermi daňových orgánov, že nepristupoval k preverovaným obchodom so starostlivosťou riadneho hospodára, resp. v rámci štandardu podnikateľskej činnosti, pretože obchody zveril odborne spôsobilej osobe L. O. U., ktorý mal dostatočné dlhoročné odborné skúsenosti v rámci obchodu s potravinami.
60. Ďalej žalobca namietal, že daňové orgány nemajú právomoc vykladať zmluvy, ako to v danom prípade vykonali v súvislosti s mandátnou zmluvou. Vykladať zmluvy, ich obsah a vôľu môžu jedine zmluvné strany samotné alebo súd a v tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/78/2012 zo dňa 10.07.2012.
61. Za nesprávne označil žalobca tvrdenie daňových orgánov o tom, že nebolo preukázané nadobudnutie tovaru od spoločnosti ALFA-R, s.r.o., čo je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, so zabezpečenými a vykonanými dôkazmi, a čo podľa žalobcu nemá oporu v doterajších zisteniach.
Žalobca poukázal na svedeckú výpoveď Ing. Mela ako aj na to, že boli odmietnuté návrhy na vykonanie výsluchu zamestnancov spoločnosti ALFA-R, s.r.o, ktorí mali s tovarom manipulovať.
62. Žalobca ďalej namietal, že vyrubovacie konanie trvalo neúmerne dlhú dobu, pričom začalo 08.09.2017 a napadnuté rozhodnutie bolo vydané 20.12.2019 a žalobcovi bolo doručené 23.12.2019, teda trvalo viac ako 2 roky a tri mesiace. V porovnaní s maximálnou dĺžkou na výkon daňovej kontroly, ktorá je jeden rok, je to absolútne neprimeraná doba. Rovnako tak v porovnaní s neskoršou aktuálnou právnou úpravou, ktorá poskytuje lehotu na ukončenie vyrubovacieho konania 3 mesiace. Túto lehotu prekročil správca dane viac ako 9-násobne. Vyrubovacie konanie nebolo prerušené a správca dane spôsobil vo vyrubovacom konaní neodôvodnené prieťahy, čo má za následok nezákonnosť rozhodnutí tak správcu dane, ako aj žalovaného.
63. V rámci žalobného bodu XI. žalobca poukázal na judikatúru. Odkázal na ust. § 5 ods. 1 SSP a § 25 SSP a v spojení s nimi na článok 2 ods. 1 a 2 CSP, v zmysle ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Žalobca uviedol, že je nutné aplikovať judikatúru NS SR a Súdneho dvora EÚ, ktorá má prednosť pred slovenskou vnútroštátnou právnou úpravou. V rámci tohto žalobného bodu žalobca poukázal na vybrané časti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010 a sp. zn. 6Sžf/10/2012 zo dňa 28.11.2012. Ďalej poukázal na vybrané časti rozhodnutí Európskeho súdneho dvora C-271/06 Netto Supermakt GmbH & Co. OHG proti Finanzamt Malchin, C-354/03 Optigen Ltd., C-353/03 Fulcrum Electronics Ltd., a Bond House Systems Ltd. C-484/03, Bonik EOOD C-285/11, Mahagében Kft.C-78/12, Mecsek-Gabona Kft. C-273/11. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5Afs/131/2004 zo dňa 25.03.2005, na uznesenie Európskeho súdneho dvora C-395/02 zo dňa 03.03.2004 Transport Service, na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS 402/99 zo dňa 15.05.2001, na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/2015 zo dňa 16.12.2015, na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5Afs/60/2017 zo dňa 30.01.2018, na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/6/2016 zo dňa 28.02.2018, na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/115/2017 zo dňa 29.05.2018, sp. zn. 13S/34/2017 zo dňa 27.06.2018 a sp. zn. 13S/40/2016 zo dňa 11.10.2017. Ďalej poukázal na závery nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 zo dňa 18.09.2008 a na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/72/2018 zo dňa 26.06.2019, na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/17/2016 zo dňa 04.05.2018 a na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 20S/1/2014 zo dňa 28.02.2018.
64. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na to, že dňa 12.11.2020 bola spoločnosť ALFA- R, s.r.o. vymazaná z Obchodného registra z dôvodu presídlenia do iného členského štátu EÚ.
65. K bodu I. žaloby poukázal na zákonnú právnu úpravu § 19 ods. 1, § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a zopakoval argumentáciu z preskúmavaného rozhodnutia o kumulatívne stanovených podmienkach na odpočítanie DPH v zákone o DPH s tým, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru od deklarovaného dodávateľa ALFA-R, s.r.o.
66. K bodu II. žaloby žalovaný uviedol, že správca dane preveroval splnenie podmienok podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, a preveroval nielen dodávky od deklarovaného dodávateľa, ale aj použitie tovaru žalobcom. Z dokladov správca dane zistil, že žalobca deklaroval dodanie tovaru ako oslobodené dodania tovaru do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH, a to pre českého a poľského odberateľa, a za tým účelom správca dane vykonal preverovania, ktoré sú opísané v prvostupňovom rozhodnutí. Správca dane za účelom preverenia dodania tovaru pre českého odberateľa TORISIANE, s.r.o., zistil skutočnosti, ktoré sú opísané v prvostupňovom rozhodnutí, avšak v tomto kontrolovanom zdaňovacom období január 2016 správca dane dodanie tovaru žalobcom pre tohto českého odberateľa oslobodené od dane podľa § 43 zákona o DPH priznal, a toto oslobodené dodanie tovaru nebolo predmetom určeného rozdielu dane, preto tieto námietky uvedené v bode II. žalovaný označil za neopodstatnené.
67. K bodu III. žaloby žalovaný uviedol, že správca dane preveroval, či deklarované dodanie tovaru bolo aj reálne uskutočnené a vykonal rozsiahle dokazovanie nielen u deklarovaného dodávateľa ALFA-R, s.r.o., ale preveroval celý reťazec spoločností, ktoré mali byť do obchodu s predmetným tovarom zapojené. Žalobca predložil doklady, ktorými preukazoval, že k dodaniu tovaru došlo, ale preverovaním správcu dane sa hodnovernosť dokladov predložených deklarovaným dodávateľom
ALFA-R, s.r.o., nepreukázala a neboli preukázané ani tvrdenia tohto subjektu o dodaní tovaru do jeho skladových priestorov. Správca dane vykonaným preverovaním spochybnil, že tovar bol žalobcovi dodaný spoločnosťou ALFA-R, s.r.o. ako deklarovaným dodávateľom a správca dane preukázal, že dodanie tovaru sa neuskutočnilo tak, ako to bolo deklarované na predložených faktúrach, čím neboli splnené podmienky na odpočítanie dane.
68. Dôkazná povinnosť zaťažuje predovšetkým daňový subjekt a dôkazná povinnosť správcu dane spočíva až v overení pravdivosti tvrdení žalobcu. Pokiaľ daňový subjekt spoľahlivo nepreukáže pravdivosť svojich tvrdení, nemôže mu byť uznané právo na odpočítanie dane. V prípade pochybností je správca dane oprávnený preverovať celý obchodný reťazec a správca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu, pretože toto je dôkaznou povinnosťou žalobcu. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím a dokazovanie vedie správca dane, preto je na správcovi dane a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z ich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane k dispozícii. Žalovaný mal za to, že na základe skutočností zistených správcom dane v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní, záver o nepreukázaní dodania tovaru deklarovaným dodávateľom je správny a nie je predčasný.
69. K bodu IV. žaloby žalovaný uviedol, že spoločnosť žalobcu uzavrela so spoločnosťou SUPREMIA, s.r.o. mandátnu zmluvu zo dňa 01.10.2015 a mandatár v zmysle tejto zmluvy bol povinný preukazovať všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z jednotlivých obchodov. Správca dane preto odôvodnil nevypočutie L. O. U. tým, že nahliadol do spisu z daňovej kontroly, ktorá sa týkala zdaňovacieho obdobia jún 2016 u žalobcu, kde bolo vykonané miestne zisťovanie v spoločnosti SUPREMIA, s.r.o., kde sa vyjadrila konateľka L.. M. U. a L.. O. U. svoje vyjadrenie zaslal e-mailom. Správca dane dospel k záveru, že žalobca zveril všetku činnosť týkajúcu sa preverovania obchodných partnerov, vypracovanie zmlúv, objednávok, spoločnosti SUPREMIA, s.r.o., avšak štatutárni zástupcovia žalobcu si mali zabezpečiť dostatok informácií o obchodných transakciách a mali zabezpečiť takú kontrolu, aby mali k dispozícii také dôkazy, ktoré by preukázali uplatňované nároky, najmä také doklady, ktoré sú nevyhnutné na to, aby spoločnosť mohla obchodovať s daným druhom potravín na trhu v SR, a teda v EÚ. Vypočutie L.. O. U. by podľa žalovaného nemalo vplyv na závery správcu dane uvedené v preskúmavanom rozhodnutí.
70. K návrhu na vypočutie L.. O. N. žalovaný uviedol, že tento nie je štatutárnym zástupcom spoločnosti a nebola preukázaná nijaká súvislosť tejto osoby s deklarovanými obchodnými transakciami, pretože jeho podpis nebol na žiadnych dokumentoch. Navyše žalobca bližšie túto osobu neidentifikoval.
71. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že žalovaný v rámci vyrubovacích konaní týkajúcich sa daňových kontrol za iné zdaňovacie obdobia zrušil rozhodnutia správcu dane s tým, že je potrebné realizovať výsluch svedkov L. O. U. a L.. O. N., tak žalovaný uviedol, že v tých prípadoch správca dane nepriznal žalobcovi oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu a záverom správcu dane bolo, že nepriznanie oslobodenia od dane neuznáva preto, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil, bolo súčasťou podvodu. V prejednávanom prípade, týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia január 2016, ale správca dane dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 19 zákona o DPH a nebolo priznané právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od deklarovaného dodávateľa ALFA-R, s.r.o. z toho dôvodu, že nebolo preukázané, že tovar dodal skutočne deklarovaný dodávateľ. Podľa správcu dane tak teda išlo o iné skutočnosti a iné porušenia zákona. Pokiaľ žalobca k správnej žalobe predložil zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom bola vypočutá L. M. U., tak táto sa vyjadrovala k obchodným transkaciám za zdaňovacie obdobia január a február 2018, keď bola konateľkou. Pokiaľ žalobca predložil zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý L.. O. N., ktorý podľa vyjadrení žalobcu mal tieto zdaniteľné obchody iniciovať, tak zo zápisnice vyplýva, že svedok sa vyjadroval k transakciám týkajúcim sa zdaňovacích období jún, júl a október 2016, a nie k transakciám realizovaným v januári 2016. Zápisnica o výsluchu L. O. U. nebola predložená.
72. K bodu V. žaloby žalovaný uviedol, že právo na odpočítanie DPH vyplýva z hmotnoprávnych podmienok zakotvených v zákone o DPH, ktoré sú prepojedné na procesné podmienky zakotvené v Daňovom poriadku a daňový subjekt zaťažuje dôkazná povinnosť preukázať, že obchod reálne prebehol. Z administratívneho spisu a rozhodnutia nevyplývajú skutočnosti, ktorými by správca dane dával
žalobcovi na ťarchu skutočnosti zistené u spoločností nachádzajúcich sa v preverovanom obchodnom reťazci.
73. K bodu VI. žaloby žalovaný uviedol, že neboli vypočutí poľskí šoféri z toho dôvodu, že údaje poskytnuté Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s., sú dostatočným dôkazom toho, že preprava do Poľska sa neuskutočnila tak, ako to bolo deklarované, a teda tovar nebol prepravený do iného členského štátu. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v rámci MVI boli poskytnuté doklady z účtovníctva H. B. a správca dane nepristúpil k opätovnému zaslaniu žiadosti o MVI, ale nahliadol do administratívneho spisu z daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie február 2017, kde poľská finančná správa odpovedala, že H. B. s poľským správcom dane nespolupracuje a nepredkladá dôkazy. Zároveň žalovaný poukázal aj na to, že bolo nahliadnuté do administratívneho spisu spoločnosti Alytus s.r.o., kde boli poľskou daňovou správou poskytnuté informácie, že H. B. zamestnával 6 šoférov, avšak boli poskytnuté len mená a priezviská týchto osôb a tieto osoby neboli bližšie identifikované tak, aby bolo možné tieto osoby predvolať a vypočuť.
74. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/72/2018 zo dňa 26.06.2019, tak žalovaný uviedol, že správca dane nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy a nie je povinný vykonávať dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia žalobcu. Práve naopak, žalobcu zaťažuje povinnosť preukázať reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia a dokazovanie správcu dane slúži len na verifikáciu žalobcových tvrdení.
75. Žalovaný zároveň zdôraznil, že v tomto prípade dodanie tovaru pre poľského odberateľa H. B. nebolo predmetom určeného rozdielu dane, preto poukazovanie na uvedený rozsudok, ako aj na návrh na vypočutie svedkov, je neopodstatnené.
76. K bodu VII. žaloby žalovaný uviedol, že nebolo potrebné vypočuť svedka M. V. a zopakoval argumentáciu z rozhodnutí o tom, že táto osoba nebola dostatočne identifikovaná a že konanie tejto osoby nepreukazovali žiadne doklady a dôkazy, ktoré správca dane získal počas výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, teda tvrdenie O. Z. (konateľ Afrodita Slovakia, s.r.o.) o konaní M. V. v mene spoločnosti Afrodita Slovakia, s.r.o. nebolo preukázané a správca dane vypočul jediného konateľa a spoločníka tejto spoločnosti, ktorý svoje tvrdenia o riadení spoločnosti nepredložil žiadnymi dôkazmi.
77. K bodu VIII. žaloby žalovaný zopakoval argumentáciu z preskúmavaného rozhodnutia a to, že osoba M. W. nebola bližšie identifikovaná a nebol preukázaný vzťah tejto osoby k spoločnosti Slovakia Food Trading, s.r.o., pričom konanie tejto osoby nepreukazovali žiadne doklady a dôkazy, ktoré správca dane získal v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní. Túto osobu bližšie neidentifikoval ani F. A. (konateľ Slovakia Food Trading, s.r.o.) a bližšie informácie neboli zistené ani zo spisov orgánov činných v trestnom konaní. Splnomocnený zástupca žalobcu žiadal o vypočutie tohto svedka až pri poslednom pojednávaní vo vyrubovacom konaní.
78. V rámci vyjadrenia k žalobnému bodu IX. zopakoval žalovaný závery z rozhodnutí o zákonom stanovených podmienkach pre odpočítanie DPH a o preukazovaní formálnych ako aj materiálnych (obsahových) podmienok pre odpočítanie dane zo strany daňového subjektu. Zopakoval aj argumentáciu o tom, že žalobca predložil doklady, ktorými preukazoval, že k dodaniu tovaru došlo, ale preverovaním správcu dane, ktoré je podrobne popísané v napadnutom rozhodnutí sa hodnovernosť dokladov predložených deklarovaným dodávateľom ALFA-R, s.r.o. nepreukázala a neboli preukázané tvrdenia o dodaní tovaru do jeho skladových priestorov. Správca dane preukázal, že predmetný tovar nebol žalobcovi dodaný deklarovaným dodávateľom.
79. Obchodovanie s H. B. bolo preukázané len formálne, a to faktúrami, čo vyplynulo z odpovede poľskej daňovej správy na žiadosť o MVI. Správca dane ale na základe údajov z NDS, a.s., zistil, že tovar, ktorý mal byť prepravovaný kamiónmi H. B. neopustil územie SR tak, ako to bolo deklarované. Oslobodené dodanie podľa § 43 zákona o DPH nebolo predmetom určeného rozdielu dane.
80. K výsluchu L. A. O. žalovaný zopakoval argumentáciu uvedenú v preskúmavanom rozhodnutí o tom, že táto osoba vypovedala v rámci miestneho zisťovania a neskôr ako svedok s tým, že neuviedol, ako bol tovar dopravený do skladových priestorov spoločnosti ALFA-R, s.r.o. v areáli MRAZIARNE, a. s. Sládkovičovo, akými motorovými vozidlami, nepreukázal a nepredložil žiadny doklad týkajúci
sa prepravy tovaru, jeho prevzatia od dodávateľa, prípadne prepravcu. Aj ostatní dodávatelia, resp. subdodávatelia sa vyjadrovali, že prepravu nezabezpečovali, tovar neskladovali, fyzicky s ním neprišli do styku a nevedeli uviesť, ako bol tovar do skladov MRAZIARNE, a. s., Sládkovičovo prepravený. Spoločnosť ALFA-R, s.r.o. nepreukázala prevzatie tovaru od svojich dodávateľov inak ako len faktúrami a tieto faktúry dokumentovali len účtovné prípady a nepreukazovali reálnu stránku veci.
81. Pokiaľ žalobca navrhoval zabezpečenie videozáznamu zo skladových priestorov MRAZIARNE, a. s. Sládkovičovo, tak žalovaný uviedol, že záznam nebolo možné zabezpečiť, pretože uplynulo viac ako pol roka a tento mal byť archivovaný len pol roka. Zároveň zdôraznil, že nie je povinnosťou správcu dane zisťovať, od ktorého iného dodávateľa tovar žalobca v skutočnosti prevzal alebo ako ho získal. Žalobca je ten, kto musí preukázať reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia.
82. Pokiaľ ide o fotodokumentáciu, ktorá bola prílohou odpovede na dožiadanie č. 103774918/2016 zo dňa 23.08.2016, tak na tejto je možné vidieť iba evidenčné číslo vozidla, uzatvorené kartóny, ale nie je možné identifikovať tovar, ktorý bol popísaný na faktúrach. Na fotografiách sú viditeľné len europalety s ofóliovanými kartónami, ktoré nie sú označené etiketami pre zaistenie vysledovateľnosti a identifikácie tovaru. Zároveň nie je zrejmé, v akých priestoroch sa motorové vozidlo nachádzalo, resp. miesto náklady, na akom mieste sa s tovarom manipulovalo a aký tovar sa na vozidle nachádzal. Pokiaľ žalobca poukazoval na vyjadrenie T. B., tak za podstatné považoval žalovaný to, že tovar mal byť dodaný, resp. všetkými subdodávateľmi nakúpený od spoločnosti Slovakia Food Trading, s.r.o., ktorá ale nemala žiadnych zamestnancov, materiálno-technické ani personálne zabezpečenie na skladovanie, ani na vykonanie prepravy, a spoločnosť FEGA FROST, s.r.o. nedisponovala dokladmi, ktoré by preukazovali pôvod tovaru a certifikáciu o pôvode a kvalite tovaru. Obchod prebehol len fakturačne.
83. K bodu V. žaloby žalovaný uviedol, že v predmetných prípadoch vozidlá prechádzali len po trasách, ktoré podliehali plateniu mýta. Vozidlá mali byť naložené mrazenými potravinami a mali byť uzavreté a zaplombované v priestoroch ALFA-R, s.r.o. Tieto vozidlá sa nepohybovali, resp. nesmerovali k odberateľovi priamo, ale pohybovali sa po území Slovenska aj niekoľko dní. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na pohyb vozidla realizujúceho deklarovanú prepravu pre poľského odberateľa H. B., ktorý nezodpovedal deklarovanému dodaniu.
84. K návrhom na vypočutie šoférov, ktorí realizovali prepravu do ČR žalovaný uviedol, že bolo preverované dodanie tovaru pre českého odberateľa a boli zistené skutočnosti popísané v prvostupňovom rozhodnutí, avšak v tomto zdaňovacom období správca dane dodanie tovaru pre českého odberateľa TORISIANE, s.r.o., oslobodené od dane podľa § 43 zákona o DPH, priznal a toto oslobodené dodanie nebolo predmetom určeného rozdielu dane, preto tieto zistenia ohľadne českého odberateľa neboli pripísané na ťarchu žalobcu.
85. Pokiaľ správca dane poukazoval na komplikovanosť obchodných transakcií medzi žalobcom a odberateľom H. B., tak žalovaný uviedol, že takýto záver správca dane uviedol vo vzťahu k deklarovanému dodaniu tovaru pre odberateľa H. B. v priebehu dní 25. a 29.01.2016, a to od žalobcu, ako aj od spoločnosti Mima Market, s.r.o.
86. Pokiaľ žalobca namietal, že mu nemôžu byť pripisované na zodpovednosť skutočnosti týkajúce sa spoločnosti Afrodita Slovakia , s.r.o., žalovaný uviedol, že tieto informácie správca dane považoval za dôležité preto, že v rámci MVI bolo zistené, že spoločnosť Afrodita Slovakia, s.r.o. vystupuje v obchodnom reťazci s tovarom ako odberateľ H. B. ktorý bol odberateľom žalobcu. Spoločnosť Afrodita Slovakia, s.r.o. bola jediným dodávateľom fakturovaného tovaru pre spoločnosť Slovakia Food Trading, s.r.o. (december 2015 a január 2016 boli podané kontrolné výkazy bez údajov o obchodných transakciách) a spoločnosť Slovakia Food Trading, s.r.o. mala byť dodávateľom spoločnosti ToReas, s.r.o., ktorá mala odovzdať tovar spoločnosť FEGA FROST, s.r.o. a tá mala dodať tovar spoločnosti ALFA-R, s.r.o., ktorá ho mala dodať žalobcovi. Následne mal byť tovar dodaný poľskému odberateľovi a českému odberateľovi, avšak tieto zistenia neboli predmetom určeného rozdielu dane.
87. K námietkam o zisteniach českej daňovej správy, ktoré boli uvedené v odpovedi na žiadosť o MVI, žalovaný zopakoval informácie obsiahnuté v odpovedi českej daňovej správy a zároveň uviedol, že tieto informácie vyplývajú z údajov z databázy českej finančnej správy, z miestneho zisťovania na adrese sídla spoločnosti TORISIANE, s.r.o., ako aj z verejne dostupných informácií, a to z Obchodného registra ČR.
Žalovaný tiež zdôraznil, že zistenia týkajúce sa tejto spoločnosti neboli predmetom určeného rozdielu dane.
88. K námietke o tom, že daňovým orgánom neprislúcha uskutočňovať výklad zmlúv žalovaný uviedol, že výklad zmluvy nebol realizovaný, správca dane len poukazoval na ustanovenie mandátnej zmluvy v súvislosti s tým, že na základe mandátnej zmluvy si žalobca mohol a mal zabezpečiť dôkazy o nadobudnutí tovaru z deklarovaných obchodných transakcií.
89. Aj keď mal žalobca uzatvorenú mandátnu zmluvu, tak mandatár mal povinnosť preukazovať všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z jednotlivých obchodov. Teda napriek tomu, že žalobca obchody zveril mandatárovi, mal vedieť o všetkých rozhodujúcich skutočnostiach a mal si zabezpečiť všetky potrebné podklady. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu (napr. nárok na odpočítanie DPH), musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia obchodného partnera sa môže dostať do dôkaznej núdze, ako v prejednávanej veci.
90. K námietke o neprimeranom trvaní vyrubovacieho konania a ku spôsobeniu prieťahov zopakoval žalovaný tú argumentáciu, ktorá je uvedená v preskúmavanom rozhodnutí a túto námietku označil za neopodstatnenú.
91. Pokiaľ žalobca poukazoval na relevantnú judikatúru, žalovaný uviedol, že tieto rozsudky nie sú aplikovateľné na tento prípad, pretože sa zaoberajú podvodným konaním, zneužitím práva a rozložením dôkazného bremena. Daňové orgány svoje rozhodnutia nezaložili na takých záveroch, resp. takom právnom posúdení, podľa ktorého by žalobca sa dopustil podvodného konania. V tomto prípade boli rozhodnutia založené na tom, že nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie DPH uvedené v § 49 v nadväznosti na § 19 zákona o DPH.
92. Aj keď správca dane v odôvodnení rozhodnutia poukázal aj na také okolnosti, ktoré by mohli mať znaky podvodného alebo zneužívacieho konania, tak tieto zistenia neboli predmetom určeného rozdielu dane, teda neboli dôvodom nepriznania odpočítania dane. Žalovaný zdôraznil, že dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu a poukázal aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. III. ÚS 78/2011 zo dňa 23.02.2011.
93. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru ale dospel k záveru, že nebolo vierohodne preukázané dodanie tovaru práve dodávateľom ALFA-R, s.r.o., ktorý bol uvedený na preverovaných faktúrach, a taktiež nebolo preukázané dodanie tovaru u subdodávateľov. Správca dane postupoval v súlade s platnou judikatúrou, dôkaznú povinnosť si splnil, keď preukázal, že tovar nebol dodaný deklarovaným dodávateľom uvedeným na faktúrach.
94. V replike žalobca nad rámec správnej žaloby uviedol, že pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že spoločnosť ALFA-R, s.r.o., bola vymazaná z Obchodného registra z dôvodu presídlenia sa do iného členského štátu, tak žalovaný túto skutočnosť nijako nevyhodnocuje a jedná sa o irelevantnú skutočnosť vo vzťahu k prejednávanej veci.
95. Je nelogické, keď žalovaný rozporuje dodanie tovaru daňovému subjektu - žalobcovi dodávateľom ALFA-R, s.r.o., ale zároveň nerozporuje dodanie toho istého tovaru českému odberateľovi TORISIANE, s.r.o. Žalovaný teda uznáva, že žalobca tovar ďalej scudzoval, ale neuznáva, že ho nadobudol. Scudziť tovar nie je možné bez jeho nadobudnutia, pričom ani správca dane existenciu tovaru nepopiera. Vo vzťahu k navrhovaným výsluchom poľských šoférov žalobca zdôraznil, že judikát - rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/17/2016 zo dňa 04.05.2017, je aktuálne potrebné použiť aj v súvislosti s argumentáciou žalovaného, ktorý tvrdí, že nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhuje daňový subjekt. Návrhy na vykonanie dôkazov označil žalobca za dôvodné a daňové orgány boli povinné tieto dôkazy vykonať, alebo sa aspoň pokúsiť ich vykonať, pretože inak nepostupovali v súlade s § 3 a § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Dôvody nevypočutia svedkov L.. U. a L.. N. nie sú správne ani aktuálne. Žalobca priložil rozhodnutia, v ktorých sám žalovaný došiel k záveru o potrebe vypočutia týchto svedkov a k týmto výsluchom napokon aj došlo, pričom svedkovia potvrdili rozhodné skutočnosti v prospech žalobcu. Pokiaľ žalovaný uviedol, že výpoveď L. O. N. nemožno zohľadniť v tomto prípade, resp. použiť, pretože sa vyjadroval k obchodným transakciám jún 2016, júl 2016 a august 2016, tak daňové orgány
mali vypočuť L.. N. aj k obchodným transakciám v januári 2016, ako to žalobca navrhoval, a žalobca by potom nemusel predkladať zápisnicu z výsluchu z iných konaní.
96. Daňový subjekt nemôže ako dôkaz zabezpečiť výsluch svedka, ale svoje dôkazné bremeno si splní, keď takýto dôkaz navrhne. Daňové orgány odmietli vykonať žalobcom navrhnuté dôkazy, čím mu znemožnili uniesť dôkazné bremeno. Pokiaľ žalovaný namietal, že vo vyrubovacích konaniach, týkajúcich sa iných zdaňovacích období, boli iné skutočnosti a iné právne posúdenie správcom dane a žalovaným, tak žalobca vyjadril nesúhlas s takouto argumentáciou s tým, že aj v týchto obdobiach bol dodávateľom tovaru ALFA-R, s.r.o., a tovar mal byť ďalej dodaný odberateľovi TORISIANE, s.r.o., do T. a odberateľovi H. B. do A.. Aj obchodovaný tovar bol rovnaký, aj ostatné rozhodné skutočnosti boli rovnaké. Čo je tiež podstatné, že správca dane v tých iných prípadoch nerozporoval dodanie tovaru od ALFA-R, s.r.o., a dodanie tovaru považoval za preukázané. Iba zdaňovacie obdobie január 2016 je ojedinelé v tom, že správca dane rozporuje dodanie tovaru od ALFA-R, s.r.o., čo je v rozpore s § 3 ods. 9 Daňového poriadku.
97. Za nedostatočné označil žalobca údaje od Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., a za relevantný dôkaz o preprave označil výsluchy poľských šoférov. Odmietnutím vykonania výsluchov bolo znemožnené žalobcovi uniesť jeho vlastné dôkazné bremeno.
98. Žalobca ďalej poukázal na zmätočnosť vyjadrenia žalovaného, ktorý uviedol, že dodanie tovaru pre poľského odberateľa H. B. nebolo predmetom určeného rozdielu, a preto žalovaný vypočutie poľských šoférov vyhodnotil ako neopodstatnené. Naproti tomu žalovaný poukazuje na údajné nezrovnalosti z údajov od NDS, a. s., o trasách nákladných vozidiel a uvádza, že údaje od NDS, a. s., boli postačujúce. Táto argumentácia žalovaného je zmätočná, pretože raz tvrdí, že okolnosti dodania tovaru do A. sú irelevantné, inokedy tvrdí, že údaje od NDS, a. s., sú dostatočným dôkazom, že dodávky sa neuskutočnili.
99. Svedok Z. uviedol, že pán V. vykonával úkony v mene Afrodita Slovakia, s.r.o. Pokiaľ žalovaný uviedol, že konanie pána V. za túto spoločnosť nebolo ničím preukázané, tak žalobca namietal, že pán Z. nemusel toto tvrdenie preukazovať. Jeho tvrdenie ako konateľa je potvrdením o udelení ústneho plnomocenstva pre pána V. na vykonávanie úkonov, išlo o hmotnoprávny úkon uskutočnený oprávnenou osobou a daňové orgány nie sú oprávnené spochybňovať udelenie plnomocenstva, keď to potvrdí sám splnomocniteľ. Daňové orgány tak výrazne presiahli hranice správnej úvahy.
100. Je irelevantné, že návrh na výsluch svedka W. podal žalobca až vo vyrubovacom konaní, pretože návrhy na vykonanie dôkazov je možné predniesť nielen počas výkonu daňovej kontroly, ale aj počas vyrubovacieho konania, dokonca aj počas odvolacieho konania. L.. A. O. uviedol, že tovar bol do skladov MRAZIARNE, a. s., Sládkovičovo dovezený jeho dodávateľmi, čo uviedol aj žalovaný vo svojom vyjadrení na str. 14 a 15. Ďalej na str. 15 žalovaný poukazuje na vyjadrenia ostatných subdodávateľov, ktoré hodnotí negatívne, pričom žalovaný na inom mieste vyjadrenia (str. 10) uvádza, že z administratívneho spisu a samotného rozhodnutia nevyplývajú skutočnosti, ktorými by správca dane dával na ťarchu žalobcovi skutočnosti zistené u spoločností nachádzajúcich sa v preverovanom obchodnom reťazci. Tieto tvrdenia sú protichodné, a teda zmätočné, a vychádzajú zo zmätočnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane. Zmätočnosť administratívnych rozhodnutí je dôvodom na ich zrušenie.
101. Pokiaľ bolo žalobcovi vytýkané, že listinné dôkazy a jeho tvrdenia nie sú bez ďalšieho preukázania dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený, tak žalobca navrhoval množstvo relevantných dôkazov, najmä výsluchov, ktoré daňové orgány nevykonali.
102. Fotodokumentácia je relevantným dôkazom, kde je zachytený preverovaný tovar, ako aj EČV prepravných vozidiel. Pokiaľ žalovaný uviedol, že z fotografií nie je zrejmé, v akých priestoroch sa vozidlá nachádzali, resp. miesto nakládky a na akom mieste sa s tovarom manipulovalo, tak keby daňové orgány vykonali navrhované výsluchy manipulantov (skladníkov), tak im mohol počas výsluchov fotografie predložiť a títo by potvrdili alebo vyvrátili, či sa jedná o fotografie z MRAZIARNÍ, a. s., Sládkovičovo.
103. Pokiaľ žalovaný uviedol, že ak sa FEGA FROST, s.r.o., a S Trade Group, s.r.o., vyjadrili, že dopravu mal vykonať dodávateľ, t. j. spoločnosť Slovakia Food Trading, s.r.o., a táto nemala žiadnych
zamestnancov, materiálno-technické ani personálne zabezpečenie na skladovanie tovaru a vykonanie prepravy, tak toto je neoprávnené vyvodzovanie domnelých skutočností, resp. nesprávna úvaha. Na to, aby niekto mohol zabezpečiť prepravu, nepotrebuje nič z uvedeného, a to ani zamestnancov, ani materiálno-technologické, ani personálne zabezpečenie. Preprava sa dá zabezpečiť objednaním logistickej spoločnosti a nie je známe, prečo žalovaný požadoval, aby subdodávateľ vykonal prepravu svojpomocne vlastnými prostriedkami.
104. Závery žalovaného dotvárajú skutočnosť, sú to domnienky, jedná sa o prekročenie hraníc správnej úpravy a o nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu. Na inom mieste svojho vyjadrenia sa žalovaný vyjadril, že skutočnosti zistené u subdodávateľov, resp. subodberateľov nekladie na ťarchu žalobcovi, čo je tiež v rozpore s tvrdením žalovaného, ktoré sa nachádza na str. 16 jeho vyjadrenia a spôsobuje to zmätočnosť jeho vyjadrení.
105. K replike žalobca doložil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101245993/2020 zo dňa 04.08.2020 o výsluchu L.. O. U..
106. V duplike žalovaný uviedol, že zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý L. O. U. a ktoré pojednávanie bolo až po daňovej kontrole na DPH za zdaňovacie obdobie január 2016, nepovažuje za dôkaz týkajúci sa preskúmavaného rozhodnutia. L. U. sa nevyjadroval k obchodným transakciám za zdaňovacie obdobie január 2016.
107. Napriek tomu žalovaný poukázal na to, že L. O. U. v zápisnici uviedol, že si nepamätá, či sprostredkoval a zabezpečoval obchody s kuracím mäsom za zdaňovacie obdobie jún 2016, júl 2016 a október 2016, pričom na ďalšiu otázku správcu dane uviedol, že mal na starosti obchod s kuracím mäsom, bravčovým mäsom a rybími konzervami. Uviedol, že nevie prečo nebola vykonaná registrácia na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe SR a nemal dôvod to kontrolovať, lebo nebol zamestnancom. Nepamätal si kto dojednával zmluvné podmienky. Vyjadrenia svedka vierohodne nepreukázali skutočnosti týkajúce sa obchodných transakcií v dotknutých zdaňovacích obdobiach.
108. Pokiaľ žalovaný poukázal na zmenu sídla spoločnosti ALFA-R, s.r.o., tak táto spoločnosť ako priamy dodávateľ žalobcu po ukončení daňových kontrol u žalobcu, v rámci ktorých bola ako priamy dodávateľ preverovaná, následne na základe rozhodnutia valného zhromaždenia zo dňa 21.05.2020 zmenila právnu formu na belgickú spoločnosť s ručením obmedzením a premiestnila svoje sídlo do Belgického kráľovstva, kde bola dňa 15.06.2020 zapísaná do obchodného registra. Takéto konanie nasvedčuje tomu, aby boli zmarené (znemožnené) preverovania správcu dane.
109. Preverovaním celého reťazca spoločnosti správca dane zistil, že pohyb tovaru nezodpovedá pohybu tovaru, ktorý je deklarovaný na faktúrach, správca dane preverovaním preukázal, že ALFA- R, s.r.o. ako deklarovaný dodávateľ predmetný tovar žalobcovi nedodala a že žalobca tento tovar od tejto spoločnosti nenadobudol. Správca dane nespochybnil samotnú existenciu predmetného tovaru, preto nemožno tvrdiť, že žalovaný uznal, že žalobca predmetný tovar ďalej scudzoval, keď žalovaný a ani správca dane nerozporovali dodanie predmetného tovaru do českej spoločnosti TORISIANE, s.r.o. Takéto tvrdenie z napadnutých rozhodnutí nevyplýva. Žalovaný uviedol v napadnutom rozhodnutí a vyjadrení, že na základe preverovaní správcu dane, podrobne opísaných v prvostupňovom rozhodnutí, bolo preukázané, že tovar žalobcovi nebol dodaný spoločnosťou ALFA-R, s.r.o. ako to deklaroval.
110. Na prejednanie veci nariadil správny súd pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 14.07.2020. Na pojednávaní sa právny zástupca žalobcu vyjadril v zhode s obsahom správnej žaloby a vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného. Žalovaný sa pojednávania pred správnym súdom nezúčastnil, ospravedlnil svoju neúčasť, nežiadal o odročenie pojednávania a súhlasil s prejednaním veci na pojednávaní v jeho neprítomnosti.
111. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im prechádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
112. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP. V prejednávanej veci správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu daňových orgánov v zmysle § 134 ods. 2 SSP nezistil.
113. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
114. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
115. Podľa § 134 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
116. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH; Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
117. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
118. Podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
119. Podľa § 51 ods. 1 Zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
120. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku; (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
121. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 4 Daňového poriadku; (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
122. Odpočítanie DPH nenastáva ex lege, je to právo platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Konkrétne je právo na odpočet DPH viazané na preukázanie splnenia v zákone o DPH kumulatívne stanovených podmienok, medzi ktoré patrí preukázanie splnenia formálnych a materiálnych podmienok. V rámci preukázania splnenia materiálnych podmienok sa vyžaduje preukázať nielen existencia materiálneho plnenia, ale aj preukázanie, že tovar (prípadne službu) dodal deklarovaný dodávateľ, pretože vznik práva na odpočet DPH je viazaný na vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa. Pokiaľ sa nepreukáže vznik daňovej povinnosti u dodávateľa tovaru, resp. služby, nemôže vzniknúť právo na odpočet dane u odberateľa, uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH.
123. Dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane. Dokazovanie zo strany daňových orgánov slúži na následnú verifikáciu toho, či tvrdenia prednesené daňovým subjektom v rámci preukazovania splnenia formálnych a materiálnych podmienok pre nárok na odpočítanie dane sú pravdivé. Povinnosťou daňových orgánov tak nie je zisťovať ako sa tvrdené obchodné transakcie stali. Daňové orgány len preverujú, či sa stali daňovým subjektom tvrdeným spôsobom. Dôkazné bremeno správcu dane nie je absolútne. Ak správca dane spochybní vykonanými dôkazmi tvrdenia daňového subjektu, dôkazné bremeno sa opäť presúva na daňový subjekt. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepotvrdia a nepreukážu tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Je na správcovi dane, vykonávajúcom dokazovanie, a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/75/2014 zo dňa 29.02.2016).
124. Ak správca dane pri preverovaní predložených písomných podkladov spochybní vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, nespája sa to so vznikom jeho dôkaznej povinnosti. V takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predloží alebo navrhne ďalšie dôkazy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/93/2014 zo dňa 23.11.2016).
125. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím, keďže pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/36/2016 zo dňa 13.06.2018).
126. Pokiaľ žalobca v bode I. správnej žaloby zdôrazňoval to, že daňové orgány nepopreli existenciu tovaru, tento záver obsiahnutý v preskúmavaných rozhodnutiach nie je v rozpore so závermi, ktoré daňové orgány prijali a to, že nebolo preukázané dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom. Pre preukázanie splnenia podmienok na odpočítanie DPH nestačí v rámci preukázania splnenia materiálnych podmienok preukázať len existenciu tovaru, ale je potrebné preukázať, že tovar skutočne dodal deklarovaný dodávateľ, čo v prejednávanej veci nebolo preukázané. Daňové orgány spochybnili žalobcom deklarované dodanie tovaru od deklarovaného dodávateľa. Len pri vzniku daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa tovaru alebo služby môže vzniknúť právo na odpočet dane pri odberateľovi tovaru alebo služby.
127. Žalobné námietky uvedené v bode II. správnej žaloby nie sú dôvodné. Pokiaľ sa žalovaný odmietol zaoberať odvolacími námietkami, ktoré žalobca v odvolaní vzniesol v súvislosti s deklarovaným dodaním tovaru do Českej republiky odberateľovi TORISIANE, s.r.o., s odôvodnením, že dodanie tovaru českému odberateľovi bolo správcom dane uznané a nebolo predmetom určeného rozdielu dane, podľa správneho súdu takéto vysporiadanie sa s odvolacími námietkami obstojí. Z výroku a záverov rozhodnutia správcu dane je zrejmé, že žalobcovi bol vyrubený rozdiel na DPH preto, že nebolo preukázané dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom, teda nebolo preukázané, že u deklarovaného dodávateľa vznikla daňová povinnosť, a preto žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane. Z preskúmavaných rozhodnutí je zrejmé, že žalobcovi nebol rozdiel na DPH vyrubený preto, že by žalobca porušil povinnosti pri preukazovaní splnenia podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH. Správca dane navyše v rozhodnutí uviedol, že preprava tovaru do Českej republiky bola preukázaná. Z týchto dôvodov obstojí argumentácia žalovaného, ktorou v rozhodnutí reagoval na odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k dodaniu tovaru do Českej republiky. V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preveroval správca dane celý reťazec obchodných spoločností, ktorý bol zistený, a u ktorých bol zaznamenaný pohyb tovaru, a v rozhodnutí uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli zistené, vrátane úvah a hodnotení prijatých v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Je teda pravdou, že správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol viacero čiastkových hodnotiacich záverov a úsudkov, ku ktorým dospel v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ktoré sami o sebe, bez vnímania celého obsahu a kontextu rozhodnutia, môžu byť určitým spôsobom mätúce. Zo záverov preskúmavaného rozhodnutia správcu dane je však zrejmé, že žalobcovi nebolo uznané právo na odpočítanie dane preto, že nebolo preukázané dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom ALFA-R, s.r.o., čomu zodpovedajú aj závery vykonaného dokazovania. Keďže nevznikla daňová povinnosť u deklarovaného dodávateľa, nemohlo u žalobcu vzniknúť právo na odpočítanie DPH. Skutočnosť, že daňové orgány uznajú existenciu tovaru, sama o sebe nepreukazuje, že tovar bol skutočne dodaný deklarovaným dodávateľom.
128. Ani žalobné námietky obsiahnuté v bode III. správnej žaloby nie sú dôvodné. Povinnosťou daňových orgánov nie je vykonať všetky dôkazy navrhnuté daňovým subjektom, pokiaľ uvedú preskúmateľnú a správnu argumentáciu o tom, prečo vykonať navrhované dôkazy odmietli. Pokiaľ žalobca namietal, že nebolo vyhovené jeho návrhu na vykonanie výsluchu svedkov - manipulantov s tovarom v areáli MRAZIARNE, a. s., Sládkovičovo za spoločnosť ALFA - R, s.r.o., z dôvodu, že daňové orgány nemali k dispozícii bližšie identifikačné údaje týchto osôb, tak takto formulovaná námietka nezodpovedá dôvodom rozhodnutia, pretože správca dane nevykonanie tohto dôkazu odôvodnil tým, že L.. A. O. (konateľ ALFA
- R, s.r.o.) síce potvrdil vystavenie faktúr, ale nepredložil žiadne doklady na preukázanie naskladnenia tovaru, a preto nepristúpil k výsluchu týchto svedkov. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí k týmto odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že L.. A. O. svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dokladmi, ktoré by preukazovali, aké vozidlá dodávateľských spoločností dodali tovar do skladových priestorov a nepredložil ani skladovú evidenciu, o ktorej uviedol, že bola vedená, preto podľa žalovaného svedeckou
výpoveďou L.. A. O. nebolo preukázané konanie navrhnutých svedkov. Z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí teda vyplýva, že navrhovaný výsluch svedkov bol odmietnutý z iných dôvodov, než aké namietal žalobca v podanej správnej žalobe.
129. Pokiaľ žalobca v tomto žalobnom bode zdôrazňoval, že spoločnosť ALFA-R, s.r.o. je fungujúcou spoločnosťou s viacerými zamestnancami a stále si prenajíma skladové priestory, v ktorých mal byť uskladňovaný preverovaný tovar, správny súd považuje za potrebné k tejto časti argumentácie žalobcu uviesť, že skutočnosti týkajúce sa existencie deklarovaného dodávateľa a toho, že vykonáva podnikateľskú činnosť, majú pri preverovaní reálnosti deklarovaných obchodných transakcií určitú výpovednú hodnotu (tak ako aj skutočnosti o prípadnej nekontaktnosti deklarovaného dodávateľa alebo o ukončení podnikateľskej činnosti deklarovaného dodávateľa), avšak sami o sebe, bez ďalších zistených skutočností, neosvedčujú resp. nedokazujú konkrétne preverované dodanie tovaru v konkrétnom období.
130. Nie sú dôvodné ani žalobné námietky obsiahnuté v bode IV. správnej žaloby. Správca dane odmietol vykonanie navrhovaných výsluchov svedkov L. O. N. a L. O. U.. Vo vzťahu k prvému navrhovanému svedkovi uviedol, že nebolo preukázané konanie L.. O. N. vo vzťahu k deklarovaným obchodným transakciám a L. O. U. sa vyjadril formou e-mailu. Zároveň uviedol, že L.. O. U. bol konateľom spoločnosti SUPREMIA, s.r.o. , ktorá na základe mandátnej zmluvy obstarávala deklarované obchody, čo ale žalobcu nezbavovalo povinnosti zabezpečiť si dostatok dôkazov na preukázanie deklarovaných obchodných transakcií. Správca dane nahliadol do spisu z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2016 a zistil, že v spoločnosti SUPREMIA, s.r.o. bolo vykonané miestne zisťovanie, konateľka spoločnosti L. M. U. sa vyjadrila k obchodným transakciám a L.. O. U. svoje vyjadrenia zaslal emailom. Žalovaný sa s dôvodmi, pre ktoré správca dane odmietol vykonanie dôkazov, stotožnil. Uviedol, že žalobca zveril vykonanie obchodov spoločnosti SUPREMIA, s.r.o., ale štatutárni zástupcovia žalobcu mali mať záujem na tom, aby mali dostatok informácií o správnosti, odbornosti a reálnosti vykonaných obchodných transakcií, mali si odkontrolovať a preveriť správnosť riadenia obchodu, zdokladovanie obchodných transakcií, a to nielen faktúrou a dodacími listami, ale najmä sprievodnými dokladmi, ktoré sú nevyhnutné na to, aby spoločnosť mohla obchodovať s daným druhom potraviny na obchodnom trhu Slovenskej republiky a EÚ. K L.. O. N. žalovaný uviedol, že nebol štatutárnym zástupcom spoločnosti, nebolo preukázané jeho konanie vo vzťahu k zdaniteľným plneniam a táto osoba ani nebola bližšie identifikovaná ďalšími údajmi tak, aby správca dane mohol túto osobu prípadne predvolať a vypočuť.
131. Podľa správneho súdu argumenty, pre ktoré daňové orgány odmietli vykonanie navrhnutých výsluchov svedkov, obstoja. L.. O. N. nebol v čase realizácie deklarovaných obchodných transakcií štatutárnym orgánom spoločnosti žalobcu a nebolo preukázané, že by bol akokoľvek činný v spoločnosti žalobcu. Nebolo preukázané ani to, že by táto osoba konala za žalobcu alebo deklarovaného dodávateľa v súvislosti s deklarovanými obchodnými transakciami. Taktiež je pravdou, že žalobca v konaní pred daňovými orgánmi len poukazoval na to, že táto osoba je majiteľom žalobcu, čo nijako konkrétne nepreukazoval, a túto osobu ani neidentifikoval okrem mena priezviska ďalšími identifikačnými údajmi. Ani v správnej žalobe žalobca bližšie a konkrétne neobjasnil vzťah tejto osoby k deklarovaným obchodným transakciám.
132. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že v rozhodnutiach týkajúcich sa iných zdaňovacích období Finančné riaditeľstvo SR zrušilo rozhodnutia správcu dane a vyhodnotilo, že je potrebné tohto svedka vypočuť, k tomuto je potrebné uviesť, že v rozhodnutiach, ktoré žalobca doložil k správnej žalobe, Finančné riaditeľstvo SR síce zrušilo rozhodnutia správcu dane, avšak tieto sa zakladali na iných právnych záveroch, kde bol aj iný rozsah dokazovania, resp. dôkazného bremena správcu dane. Zároveň je potrebné uviesť, že aj v týchto rozhodnutiach Finančné riaditeľstvo SR ponechalo správcovi dane možnosť nevykonať výsluch tohto svedka s tým, že nevykonanie výsluchu tohto svedka mal správca dane náležite odôvodniť.
133. Pokiaľ žalobca poukazoval na zápisnicu o výsluchu svedka L.. O. N. č. 101145455/2020 zo dňa 09.07.2020 v konaní týkajúcom sa zdaňovacích období jún 2016, júl 2016 a október 2016, správny súd sa oboznámil s obsahom tejto zápisnice, avšak ani z tejto výpovede nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by objasňovali vzťah žalobcu a deklarovaného dodávateľa ALFA-R, s.r.o., a ktoré by boli zásadné a mali za následok nesprávnosť záverov daňových orgánov o odmietnutí výsluchu tohto svedka a odôvodňovali by potrebu vypočutia tohto svedka. Zo zápisnice z výsluchu svedka vyplýva, že u žalobcu vykonával
„dozor“ na základe dohody, že sa pozná s L. O. U., ale nepoznal spoločnosť SUPREMIA, s.r.o., ktorá mala sprostredkovať obchody pre žalobcu na základe mandátnej zmluvy, nebol si vedomý toho, že by rozhodoval o nejakých obchodoch, bezprostredne nerozhodoval o obchodnej činnosti žalobcu. Neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti ohľadne spoločnosti deklarovaného dodávateľa ALFA-R, s.r.o., vo vzťahu ku ktorému bol dopytovaný na výsluchu. Aj keď bol výsluch realizovaný vo vzťahu k iným zdaňovacím obdobiam, podstatné je, že svedok L. O. N. bol dotazovaný aj na také skutočnosti, ktoré sa vyskytujú aj v zdaňovacom období január 2016 v prejednávanej veci, a svedok na výsluchu neuviedol žiadne také skutočnosti, pre ktoré by neobstála argumentácia daňových orgánov odôvodňujúca odmietnutie výsluchu tohto svedka v prejednávanej veci. Svedok vypovedal viac všeobecne a nijako konkrétne neobjasňoval dojednávanie obchodov a ich realizáciu.
134. Podľa správneho súdu obstoja aj závery daňových orgánov o odmietnutí výsluchu svedka L. O. U.. Aj vo vzťahu k tomuto svedkovi platí rovnaká argumentácia a to, že v rozhodnutiach týkajúcich sa iných zdaňovacích období, ktoré žalobca doložil k správnej žalobe, Finančné riaditeľstvo SR zrušilo rozhodnutia správcu dane a vyhodnotilo, že je potrebné tohto svedka vypočuť, avšak tieto sa zakladali na iný právnych záveroch, kde bol aj iný rozsah dokazovania, resp. dôkazného bremena správcu dane, a zároveň aj v týchto rozhodnutiach Finančné riaditeľstvo SR ponechalo správcovi dane možnosť nevykonať výsluch tohto svedka s tým, že nevykonanie výsluchu tohto svedka mal správca dane náležite odôvodniť.
135. Pokiaľ žalobca poukazoval na zápisnicu o výsluchu svedka L.. O. U. č. 101245993/2020 zo dňa 04.08.2020 v konaní týkajúcom sa zdaňovacích období jún 2016, júl 2016 a október 2016, správny súd sa oboznámil s obsahom tejto zápisnice, avšak ani z tejto výpovede nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by objasňovali vzťah žalobcu a deklarovaného dodávateľa ALFA-R, s.r.o., ktoré by boli zásadné a mali za následok nesprávnosť záverov daňových orgánov o odmietnutí výsluchu tohto svedka a odôvodňovali by potrebu vypočutia tohto svedka. Zo zápisnice z výsluchu svedka vyplýva, že bol konateľom spoločnosti SUPREMIA, s.r.o., ktorá na základe mandátnej zmluvy mala dojednávať pre žalobcu obchody, že sa pozná s L. O. N., ale neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti ohľadne spoločnosti deklarovaného dodávateľa ALFA-R, s.r.o., vo vzťahu ku ktorému bol dopytovaný na výsluchu. Nepamätal si začiatok spolupráce so spoločnosťou žalobcu, nevedel uviesť, prečo nebola zabezpečená potrebná registrácia, nepamätal si nakontaktovanie žalobcu na spoločnosť ALFA-R, s.r.o., nepamätal si nič konkrétne k realizovaným obchodom a k dojednávaniu zmluvných podmienok, hoci on osobne mal komunikovať s dodávateľmi a odberateľmi. Aj keď bol výsluch realizovaný vo vzťahu k iným zdaňovacím obdobiam, podstatné je, že svedok L.. O. U. bol dotazovaný, rovnako ako svedok L. O. N., aj na také skutočnosti, ktoré sa vyskytujú aj v zdaňovacom období január 2016 v prejednávanej veci, a svedok na výsluchu neuviedol žiadne také skutočnosti, pre ktoré by neobstála argumentácia daňových orgánov vo vzťahu k odmietnutiu výsluchu tohto svedka v prejednávanej veci. Svedok vypovedal viac všeobecne a nijako konkrétne neobjasňoval dojednávanie obchodov a ich realizáciu.
136. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že dojednávanie obchodov cez mandatára nezbavilo žalobcu povinnosti zaobstarať si dostatok dôkazov na preukázanie toho, že tovar bol dodaný deklarovaným dodávateľom, čo uviedli správne aj daňové orgány. Spoločnosť SUPREMIA, s.r.o., mala dojednávať podľa mandátnej zmluvy obchody pre žalobcu, ale zároveň mala povinnosť odovzdať žalobcovi všetky podklady, týkajúce sa obchodov. Tým, že žalobca poveril mandatára dojednávaním obchodov, nie je zbavený povinnosti preukazovať splnenie podmienok pre odpočítanie DPH pred správcom dane. Žalobca predložil faktúry a dodacie listy, ktoré neboli žalobcom podpísané. Je potrebné zdôrazniť, že predmetom obchodovania malo byť aj kuracie mäso s pôvodom mimo krajiny EÚ a bolo potrebné zabezpečiť registráciu vstupu takéhoto tovaru na trh EÚ. Je preto podstatné aj to, že subjekty vykonávajúce podnikateľskú činnosť v oblasti potravinárstva (vrátane žalobcu) nijako konkrétne nezodpovedali daňovými orgánmi nastolené otázky týkajúce sa dokladov umožňujúcich obchod s týmito potravinami na trhu Slovenskej republiky a EÚ.
137. Ani žalobné námietky uvedené v bode V. správnej žaloby nie sú dôvodné. Ako už bolo uvedené v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia, správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia popísal priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, popísal všetky dôkazy a skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, a uviedol aj čiastkové a priebežné hodnotenia zistených skutočností, medzi ktorými sa vyskytujú aj hodnotenia smerujúce k tomu, že sa žalobca zúčastnil transakcií, ktoré mohli byť poznačené podvodným konaním. Zo záveru rozhodnutí ale vyplýva, že žalobcovi nebolo priznané
uplatnené právo na odpočítanie dane preto, že nesplnil podmienky stanovené v zákone o DPH, konkrétne nepreukázal, že tovar mu reálne dodal deklarovaný dodávateľ. Keďže u deklarovaného dodávateľa nevznikla daňová povinnosť, nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie dane. Žalobca mal tovar nadobudnúť od spoločnosti ALFA-R, s.r.o., ktorá mala tovar nadobudnúť od spoločností FEGA FROST, s.r.o., a Slovakia Food Trading, s.r.o. Spoločnosti FEGA FROST, s.r.o., mali tovar dodať spoločnosti Slovakia Food Trading, s.r.o., S Trade Group, s.r.o., a ToReas, s.r.o. Tovar nebol reálne vyložený u žalobcu. Spoločnosť ALFA-R, s.r.o. nezabezpečovala prepravu od svojich dodávateľov a preprava mala byť zabezpečená dodávateľmi ALFA-R, s.r.o., u ktorých, rovnako ako aj u ich dodávateľov, sa reálne zabezpečenie prepravy nepreukázalo. Aj keď ide o skutočnosti mimo priamy odberateľsko - dodávateľský vzťah žalobcu a spoločnosti ALFA-R, s.r.o., daňové orgány boli oprávnené preverovať celý reťazec spoločností a zohľadniť zistené skutočnosti, ktoré súvisia s deklarovaným dodaním tovaru, pretože spoločnosť ALFA-R, s.r.o., mohla žalobcovi tovar dodať len v prípade, že tento tovar mala k dispozícii. Len vtedy mohlo žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie dane, keď dodávateľovi vznikla pri tomto tovare daňová povinnosť. Opätovne považuje správny súd za potrebné poukázať na to, že pri mäse s pôvodom v N. ide o potravinu, ktorá podlieha oznamovacím povinnostiam pri vstupe na trh EÚ, preto bolo dôvodné očakávať vyššiu mieru obozretnosti zúčastnených subjektov, najmä ak viaceré zúčastnené subjekty tvrdili, že dlhodobo pôsobia na trhu s potravinami a disponujú aj potrebnými registráciami.
138. Žalobné námietky uvedené v bode VI. nie sú dôvodné a argumentácia prečo neboli vypočutí poľskí šoféri obstojí. Je potrebné zdôrazniť, že žalobcovi bol vyrubený rozdiel dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky stanovené v zákone o DPH, konkrétne, že žalobca nepreukázal, že tovar mu dodal deklarovaný dodávateľ. Rozdiel dane nebol vyrubený z toho dôvodu, že by žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH . Je tu logická súvislosť, na ktorú poukazuje aj žalobca, že ak daňový subjekt dodáva tovar ďalej svojim odberateľom, tento musel aj nakúpiť. Preto žalobca upriamoval pozornosť na to, že nakúpil tovar od deklarovaného dodávateľa a tento dodal svojim odberateľom v T. a v A.. K tomu je však potrebné uviesť, že ani dodanie tovaru odberateľom nepreukazuje samo o sebe bez ďalších zistených skutočností, že tovar bol reálne dodaný daňovému subjektu deklarovaným dodávateľom, ktorý bol platiteľom DPH a ktorému pri tomto tovare vznikla povinnosť zaplatiť DPH, v dôsledku čoho odberateľskému daňovému subjektu (žalobcovi) vzniklo právo na odpočet DPH. V prejednávanej veci bolo navyše spochybnené aj dodanie tovaru žalobcom deklarovanému odberateľovi do A.
139. Žalobca taktiež namietal, že daňové orgány sa predčasne uspokojili s odpoveďou Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. z mýtneho systému, a že takýto dôkaz by mohol byť prelomený výpoveďou poľských šoférov. Žalobca ale v správnej žalobe vôbec nekonkretizuje prečo by vyhodnotenie informácií od Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., z mýtneho systému nemali byť pravdivé, nič konkrétne neuvádza a neobjasňuje. Bol zaznamenaný pohyb vozidiel na spoplatnených úsekoch ciest, ktorý nezodpovedal deklarovanému pohybu tovaru, preto nie je zrejmé, čo by mohlo byť objasnené výsluchom šoférov.
140. Nie sú dôvodné ani žalobné námietky v bode VII. správnej žaloby. M. V. mal podľa výpovede O. Z. (konateľa spoločnosti Afrodita Slovakia, s.r.o.) vykonávať reálne činnosť za spoločnosť Afrodita Slovakia, s.r.o. Správca dane k návrhu na výsluch tohto svedka uviedol, že tento svedok nebol žalobcom bližšie identifikovaný a nebol preukázaný jeho vzťah k spoločnosti Afrodita Slovakia, s.r.o. Žalovaný sa so závermi správcu dane stotožnil. Aj keď je pravdivá argumentácia žalobcu, že na základe údajov, ktoré poskytol O. Z., správca dane vedel identifikovať osobu M. V., výsluch tohto svedka podľa správneho súdu nebol potrebný. Samotné tvrdenie O. Z. o tom, že M. V. bol skutočne splnomocnený na konanie za spoločnosť Afrodita Slovakia, s.r.o., nepreukázalo, že M. V. bol oprávnený konať za túto spoločnosť. Správca dane preveroval celý reťazec spoločností, ktoré na základe zistených skutočností mali obchodovať s tovarom, a zistil, že na začiatku obchodného reťazca mala byť spoločnosť Afrodita Slovakia, s.r.o. Konateľ spoločnosti Afrodita Slovakia, s.r.o., O. Z. uviedol, že nevykonával žiadnu činnosť za spoločnosť, nikdy sa s tovarom kuracie mäso nestretol, nevedel nič o dodávateľoch a odberateľoch, v podstate len podpisoval faktúry a párkrát bol vyberať hotovosť. Daňové orgány uviedli skutočnosti týkajúce sa spoločnosti Afrodita Slovakia, s.r.o., ako skutočnosti, ktoré boli zistené pri preverovaní celého reťazca spoločností, u ktorých podľa účtovných dokladov a iných dôkazov bol zistený pohyb tovaru. Skutočnosti týkajúce sa spoločnosti Afrodita Slovakia, s.r.o., ale nesúvisia priamo s deklarovaným dodaním tovaru žalobcovi od spoločnosti ALFA-R, s.r.o., a ani žalobca neuviedol, v čom
by mal tento navrhovaný výsluch svedka M. V. objasniť okolnosti dodania tovaru od spoločnosti ALFA- R, s.r.o. žalobcovi. Žalobca predložil faktúry a dodacie listy a správca dane preverovaním predložených dokladov spochybnil, že tovar bol reálne dodaný deklarovaným dodávateľom, preto sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu. Žalobca pre unesenie svojho dôkazného bremena mal navrhovať také dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie tovaru od ALFA-R, s.r.o. Žiadne takéto dôkazy neboli predložené.
141. Z obdobných dôvodov nepovažuje správny súd za dôvodné ani žalobné námietky uvedené v bode VIII. správnej žaloby. Spoločnosť Slovakia Food Trading, s.r.o., mala dodať tovar priamo spoločnosti ALFA -R, s.r.o., ako aj spoločnosti FEGA FROST, s.r.o., ale aj spoločnostiam S Trade Group, s.r.o. a ToReas, s.r.o. Konateľ spoločnosti F. A. odmietol vypovedať z dôvodu, že by si mohol privodiť trestné stíhanie. Pri inom výsluchu v rámci iných konaní potvrdil obchodnú činnosť a obchodovanie s mrazenými a chladenými potravinami, ale neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti o dodávateľoch. V rámci trestného konania uviedol, že spoločnosť reálne neviedol on ale M. W., ktorého ale bližšie neidentifikoval. Z predložených dôkazov a ani zo spisu vedeného v rámci trestného konania sa osobu M. W. nepodarilo identifikovať. Spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov a konateľ nemal poznatky o dodávateľoch a odberateľoch, reálne obchody nedojednával. Správca dane preveroval celý reťazec spoločností, ktoré na základe zistených skutočností mali obchodovať s tovarom, a preto vykonal šetrenie aj vo vzťahu k spoločnosti Slovakia Food Trading, s.r.o. Pokiaľ žalobca považoval výsluch M. W. za podstatný vo vzťahu k preukázaniu dodania tovaru deklarovaným dodávateľom ALFA - R, s.r.o., z jeho návrhu a ani zo správnej žaloby nie je zrejmé, čo mal svedok konkrétne objasniť. Je dôvodná námietka žalobcu, že vznesenie návrhu na výsluch svedka na poslednom pojednávaní vo vyrubovacom konaní ako dôvod na odmietnutie návrhu na vykonanie dôkazu neobstojí. V prejednávanej veci ale toto nebol jediný dôvod pre odmietnutie tohto návrhu. Ak žalobca žiadal o vypočutie svedka, mal tohto dostatočne identifikovať a aj uviesť, čo konkrétne mal svedok pri preukázaní reálneho dodania tovaru od deklarovaného dodávateľa objasniť. Úlohou správcu dane nie je vykonávať dokazovanie dovtedy, kým sa nezistí, ako sa deklarované obchodné transakcie stali. Dokazovanie správcu dane slúži na verifikáciu tvrdení prednesených daňovým subjektom.
142. Správca dane neprikladal na zodpovednosť žalobcu skutočnosti týkajúce sa subdodávateľov. Avšak pokiaľ pri preverovaní zisteného obchodného reťazca spoločností zistil podstatné skutočnosti, tieto nebolo možné ignorovať. Žalobca na jednej strane namieta, že neboli vypočutí svedkovia M. V. a JV. W., na druhej strane sám tvrdí, že ide o osoby, ktoré mali pôsobiť v spoločnostiach, s ktorými on nebol v priamom obchodnom styku. Túto skutočnosť považuje správny súd za podstatnú. Pre úplné preverenie zisteného obchodného reťazca spoločností vo vzťahu k žalobcom deklarovanému dodaniu tovaru postačovalo, ak daňové orgány vypočuli osoby oprávnené konať za tieto spoločnosti. Keďže nešlo o priamych dodávateľov žalobcu, nebolo potrebné vypočuť ďalšie osoby, na ktoré konatelia odkazovali.
143. K námietkam uvedeným v bode IX. správny súd uvádza, že vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo tvrdenie žalobcu o dodaní tovaru deklarovaným dodávateľom ALFA-R, s.r.o. Ani jeden dôkaz nepreukázal, že tovar dodal deklarovaný dodávateľ. Žalobca na preukázanie deklarovaného dodania tovaru predložil faktúry a dodacie listy, ktoré neboli podpísané žalobcom, a doklady o úhradách. Tovar nebol žalobcovi dodaný do jeho sídla alebo skladových priestorov, ale mal byť dodaný žalobcom jeho odberateľom do T. a do A. priamo zo skladov spoločnosti ALFA-R, s.r.o., v Sládkovičove. Žalobca zdôrazňoval dodanie tovaru odberateľom do T. a do A., čo ale samo o sebe, bez ďalších dôkazov, nepreukazuje, že žalobcovi tovar dodal deklarovaný dodávateľ. Nebolo preukázanie ani dodanie tovaru spoločnosti ALFA-R, s.r.o., jeho dodávateľmi. Aj keď ide o skutočnosti, ktoré sa netýkajú žalobcu a žalobca nemôže niesť zodpovednosť za dodávateľov svojho dodávateľa a ich subdodávateľov, je správny postup daňových orgánov, keď v rámci preverovania deklarovaného dodania tovaru preverujú, či tovar deklarovaný dodávateľ mal dodaný jeho dodávateľmi. Ak sú zistené skutočnosti o tom, že tovar nebol dodaný dodávateľovi daňového subjektu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH, spochybňuje to deklarované dodanie tovaru. Vznik práva na odpočet dane je viazaný na vznik daňovej povinnosti u dodávateľa.
144. Žalobca poukazoval na výsluch L. A. O. a na to, že ak správca dane považoval za potrebné predložiť doklady - konkrétne skladovú evidenciu, mal si ju od L.. A. O. pýtať. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že L. A. O. je konateľom spoločnosti, ktorá bola priamym deklarovaným dodávateľom žalobcu, teda bol zúčastnený na deklarovaných odchodoch, a preto bolo jeho povinnosťou poskytnúť všetky informácie a doklady o preverovaných obchodných transakciách. Vypovedal, že prepravu tovaru
nezabezpečoval, mali ju zabezpečiť jeho dodávatelia, podľa ktorých mali prepravu zabezpečiť ich dodávatelia, avšak zabezpečenie prepravy tovaru do skladových priestorov spoločnosti ALFA-R, s.r.o., nebolo preukázané. Tovar nebol prepravovaný od tejto spoločnosti žalobcovi, ale mal byť priamo prepravovaný zo skladových priestorov spoločnosti ALFA-R, s.r.o., odberateľom žalobcu. L. A. O. ako konateľ priameho dodávateľa žalobcu potvrdil dodanie tovaru, ale nepredložil žiadne doklady preukazujúce manipulovanie s tovarom, vypovedal bez popisu konkrétnych skutkových okolností dodania tovaru. Je pravdou, že na obstaranie prepravy tovaru nemusí mať spoločnosť zamestnancov a rozsiahle technické a materiálne vybavenie, avšak musí byť preukázané objednanie prepravy určitým prepravcom, prepravné doklady a úhrada prepravy. Toto nebolo v reťazci obchodných spoločností, ktoré mali obchodovať s tovarom, preukázané.
145. Nepreukázala sa preprava tovaru do skladových priestorov spoločnosti ALFA-R, s.r.o., a teda ani dodanie tovaru do skladových priestorov tejto spoločnosti. Pri preukazovaní prepravy nemožno ignorovať tú skutočnosť, že mýtny systém poskytuje presné informácie o pohybe vozidiel. Preto ak je v určitom čase deklarovaná preprava tovaru prostredníctvom určitého prepravcu na určitých trasách, túto je možné overiť. V prejednávanej veci išlo o tovar - potraviny, ktoré pochádzali od určitého výrobcu resp. spracovateľa. Keďže malo ísť o tovar, ktorý mal pôvod mimo Slovenskú republiku, musel vstúpiť na územie Slovenskej republiky, kde mal byť ďalej obchodovaný. Išlo o tovar veľkého objemu, ktorý bol prepravovaný nákladnými motorovými vozidlami, pri mäse navyše vozidlami vybavenými chladiarenskou technikou. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že sú nedôvodné žalobné námietky, pri ktorých žalobca opakovane zdôrazňuje potrebu vykonania výsluchu zamestnancov spoločnosti ALFA-R, s.r.o., ktorí mali manipulovať s tovarom. Išlo o fyzické osoby - skladníkov, ktorí denne manipulujú s rôznym tovarom, preto z ich prípadných výpovedí (len z tohto, čo by si mohli navyše s odstupom času pamätať) nebolo možné očakávať, že by boli zistené zásadné skutočnosti, ktoré by mohli preukázať dodanie tovaru spoločnosti ALFA-R, s.r.o. a potom odber tovaru žalobcom. Správny súd opakovane upriamuje pozornosť na to, že išlo aj o obchodovanie s mäsom s pôvodom v krajine mimo EÚ, pričom išlo o také objemy, ktoré mali byť prepravované kamiónmi. Preto pre preukázanie reálneho obchodovania s týmto tovarom bolo podstatné preukázanie prepravy a dokumentácie týkajúcej sa splnenia podmienok vstupu tovaru na potravinový trh EÚ. Pri absentovaní takýchto dôkazov by boli výpovede skladníkov, ktorí mali manipulovať s tovarom, prakticky bez významu.
146. K námietkam o videozázname je potrebné uviesť, že L.. A. O. vypovedal, že videozáznam, na ktorom je zaznamenaný vjazd a výjazd vozidiel z areálu MRAZIARNE, a.s., Sládkovičovo, je archivovaný strážnou službou pol roka, preto sa správca dane správne vysporiadal s poukazom na tento dôkaz keď uviedol, že nemohol záznam zabezpečiť, pretože splnomocnený zástupca žalobcu ho žiadal zabezpečiť v čase, keď tento nebol k dispozícii. Zaznamenie vjazdu a výjazdu motorových vozidiel do areálu, ktorý je zrejme využívaný aj inými subjektami, by ale taktiež samo o sebe, bez znalosti skutočností týkajúcich sa minimálne prepravnej spoločnosti a evidenčných čísel motorových vozidiel, nemalo výpovednú hodnotu. V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané a ani len v konkrétnostiach popísané, ako bol tovar dovezený pre spoločnosť ALFA-R, s.r.o. (cez akého prepravcu a podobne).
147. V procese hodnotenia dôkazov orgány verejnej správy nielen vyvodzujú z vykonaných dôkazov skutkové zistenia, ale zároveň priznávajú dôkazom určitú „dôkaznú silu“, vyhodnocujú ich hodnovernosť a konfrontujú závery jednotlivých dôkazov aj v tom smere, ako obstoja skutkové zistenia vyvodené z konkrétneho dôkazu vo vzťahu k skutkovým zisteniam vyvodeným z iných dôkazov, teda každý dôkaz je hodnotený jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach s inými dôkazmi. Aj v prejednávanej veci daňové orgány takéto hodnotenie dôkazov a konfrontáciu zistení vyvodených z vykonaných dôkazov vykonali.
148. V konaní boli správcom dane zabezpečené fotografie, avšak nie je z nich zrejmé, kde boli vyhotovované. Ani z fotodokumentácie bez ozrejmenia konkrétnych skutočností týkajúcich sa prepravnej spoločnosti a evidenčných čísel motorových vozidiel, nie je možné preveriť dodanie tovaru. Fotografia časti motorového vozidla s evidenčným číslom a neidentifikovateľného zabaleného tovaru v návese, keď navyše ani nie je zrejmé, kde sa motorové vozidlo nachádza, nepreukazuje dostatočne dodanie tovaru. Preto ani predloženie týchto fotografií skladníkom - zamestnancom ALFA-R, s.r.o., by dodanie tovaru nepreukázalo.
149. Námietky vznesené v bode X. nie sú dôvodné. Žalobcovi neboli pripísané na ťarchu skutočnosti týkajúce sa subodberateľov a subdodávateľov. Daňové orgány preverili celý zistený reťazec obchodných
spoločností, ktoré mali obchodovať s tovarom, ktorý mal byť žalobcovi dodaný deklarovaným dodávateľom. Deklarovaný dodávateľ mohol žalobcovi tovar dodať len vtedy, ak s ním sám disponoval a ak mu bol dodaný jeho deklarovanými dodávateľmi. Len vtedy mohla vzniknúť daňová povinnosť na strane deklarovaného dodávateľa, a potom aj právo na odpočítanie dane u žalobcu. Preto skutočnosti zistené na predchádzajúcich článkoch obchodného reťazca spoločností nemožno ignorovať. Deklarované dodanie tovaru deklarovaným odberateľom žalobcu nebolo predmetom určeného rozdielu dane, avšak aj toto bolo spochybnené (A. F.).
150. K námietkam o preverení prepravy a zachovaní náležitej starostlivosti pri výkone podnikateľskej činnosti sa správny súd vyjadril v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia.
151. Žalobca vytýkal daňovým orgánom, že poukázali na to, že daňový subjekt Afrodita Slovakia, s.r.o., nepodal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie január 2016 a naposledy podal daňové priznanie za november 2015 a on nebol v priamom vzťahu s touto spoločnosťou a nemôže zodpovedať za jej interné záležitosti. K tejto námietke je potrebné uviesť, že v rámci preverovania žalobcom deklarovaného nadobudnutia tovaru správca dane preveroval ďalšie obchodné spoločnosti, ktoré vyplynuli ako dodávatelia a subdodávatelia z predložených alebo zaobstaraných dokladov, najmä účtovných. V rámci tohto preverovania bolo zistených množstvo skutočností, ktoré daňové orgány popísali vo svojich rozhodnutiach a vyhodnotili ich. Podstatný je priamy odberateľsko-dodávateľský vzťah a zistené skutočnosti týkajúce sa jeho, avšak nemožno ignorovať ani iné zistené skutočnosti, ktoré v širších súvislostiach poskytujú obraz o deklarovaných obchodných transakciách. Tým, že všetky tieto skutočnosti daňové orgány uvádzajú vo svojich rozhodnutiach, nepričítajú ich na ťarchu daňového subjektu.
152. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že v rozhodnutiach daňové orgány uvádzali skutočnosti týkajúce sa skladovania tovaru v A., táto námietka nemá relevanciu. Z rozhodnutí daňových orgánov nevyplýva, že by skladovanie v A. bolo vyhodnocované v súvislosti so žalobcom. Malo ísť o skladové priestory spoločnosti FEGA FROST, s.r.o., a z výpovedí vyplýva, že tam tovar ani nemal byť vykladaný, len sa tam potvrdzovali faktúry a iné doklady.
153. Je pravdou, že žalobca nemal žiadny dosah na prepravu tovaru na predchádzajúcich článkoch reťazca, avšak tovar mu mohol dodať deklarovaný dodávateľ len za predpokladu, že tovar bol dodaný deklarovanému dodávateľovi, čo nebolo preukázané. Opätovne správny súd zdôrazňuje, že išlo aj o potravinový tovar, pri ktorom boli potrebné registrácie a oznámenia, preto je režim jeho obchodovania odlišný od iného spotrebného tovaru.
154. Nie je dôvodná ani námietka, že daňové orgány realizovali výklad mandátnej zmluvy, ktorý prináleží len zmluvným stranám alebo súdu. V prejednávanej veci daňové orgány len poukázali na ustanovenia mandátnej zmluvy týkajúce sa práv a povinností zmluvných strán, a to v súvislosti s tým, že mandatár mal povinnosť žalobcu informovať o realizovaných obchodoch a predložiť mu podklady. Nebol realizovaný výklad zmluvy, ktorým by daňové orgány vybočili z rozsahu svojej kompetencie. Na mandátnu zmluvu poukázali len pri vysporiadavaní sa s námietkami žalobcu o tom, že uzavretím mandátnej zmluvy so spoločnosťou, kde bol štatutárnym orgánom L. O. U., ktorý dlhodobo pôsobil v oblasti obchodovania s potravinami, zachoval potrebnú odbornú starostlivosť pri uzavieraní obchodov.
155. Žalobca opakovane v správnej žalobe uviedol, že bolo preukázané reálne dodanie tovaru spoločnosťou ALFA-R, s.r.o. Podľa správneho súdu ale daňové orgány preverovaním deklarovaného dodania tovaru toto deklarované dodanie tovaru relevantne spochybnili.
156. K námietke o tom, že vyrubovacie konanie trvalo neúmerne dlhú dobu a boli spôsobené správcom dane prieťahy vo vyrubovacom konaní, čo má za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, správny súd uvádza, že ani tieto námietky nie sú dôvodné.
157. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku; ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú
kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené.
158. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku v znení do 31.12.2017; daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.
159. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku v znení od 01.01.2018; ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.
160. Podľa § 165g ods. 7 Daňového poriadku; lehota na vydanie rozhodnutia podľa § 68 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije na vyrubovacie konanie, ktoré sa začalo po 31. decembri 2017.
161. Z vyššie uvedenej citovanej právnej úpravy vyplýva, že lehota na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku v znení platnom a účinnom od 01.01.2018 sa na vyrubovacie konanie v tejto veci nevzťahovala. Daňová kontrola bola ukončená dňa 08.09.2017, kedy žalobca prevzal protokol z daňovej kontroly č. 101915317/2017 zo dňa 08.09.2017 spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca sa vyjadril k protokolu podaním, ktoré bolo doručené elektronicky správcovi dane dňa 02.10.2017 (po lehote určenej vo výzve) a námietky voči protokolu boli prerokované so žalobcom dňa 07.11.2017 (zápisnica č. 102318746/2017 zo dňa 07.11.2017). V priebehu vyrubovacieho konania bolo zo strany správcu dane vykonaných niekoľko ďalších dôkazov a bolo aj nahliadnuté do administratívnych spisov vedených v súvislosti s inými daňovými kontrolami. Taktiež sa konali ústne pojednávania, a to dňa 07.11.2017, 11.12.2017, 07.03.2018, 10.04.2018 a 05.12.2019. V čase vykonávania vyrubovacieho konania teda lehota na vydanie rozhodnutia nebola Daňovým poriadkom vymedzená, a nemožno dospieť ani k záveru, že by prípadné nedôvodné prieťahy v konaní mali za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Žalobca konkrétne ani neobjasnil, v čom mali zo strany daňových orgánov spočívať prieťahy v konaní.
162. Pokiaľ žalobca v rámci bodu XI. správnej žaloby poukázal na viacero rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, Najvyššieho správneho súdu ČR, Ústavného súdu ČR, ako aj na rozhodnutia iných správnych súdov, správny súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca v rámci tohto žalobného bodu len uviedol vybrané časti rozhodnutí bez konkrétnej argumentácie a bez uvedenia takej argumentácie, ktorá by prepájala závery rozhodnutí, na ktoré žalobca poukazoval, s prejednávanou vecou. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, nie je jeho úlohou za žalobcu dohľadávať nezákonnosti v postupe a v rozhodnutiach daňových orgánov, nie je jeho úlohou ani konkretizovať žalobné námietky a ani konkretizovať, s čím konkrétnym v prejednávanej
veci súvisia vybrané časti rozhodnutí, na ktoré žalobca poukazoval. Navyše je k žalobcom uvádzanej judikatúre potrebné uviesť, že v prejednávanej veci daňové orgány nepriznali právo na odpočítanie dane z dôvodu, že nebolo preukázané splnenie podmienok stanovených v zákone o DPH, konkrétne že nebolo preukázané dodanie tovaru žalobcovi deklarovaným dodávateľom, teda žalobcovi bolo vytýkané porušenie § 19 ods. 1 a § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH. Daňové orgány v tejto veci nedospeli k záverom o neuznaní odpočítania dane z dôvodu, že by sa žalobca podieľal na obchodných transakciách poznačených podvodom alebo zneužitím práva.
163. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd nepovažoval správnu žalobu žalobcu za dôvodnú a podľa § 190 SSP ju zamietol.
164. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
165. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a/ SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.