Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-72-2025.pdf
PDF · 174.11 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/72/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce sudcom JUDr. Tomášom Šarišským v právnom spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava-Ružinov, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1. A. B., nar: 12.5.1977, bytom C. XX, XXX XX D. C., 2. E. B., nar: 12.9.1978, bytom C. XX, XXX XX D. C., o zaplatenie 48.880,33 EUR s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie o zaplatenie sumy 1.849,89 EUR z a s t a v u j e.
II. Žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaným v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.8.2025 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy vo výške 48.880,33 EUR spolu s príslušenstvom titulom nesplatenia peňažných prostriedkov vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Súčasne žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.
2. Žaloba bola pôvodne doručená Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 6.2.2025.
3. Žalobu tunajšiemu súdu, ako príslušnému súdu na jej prejednanie v zmysle ust. § 10 ods. 3 a ust. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní v spojení s ust. § 14 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku postúpil Okresný súd Banská Bystrica dňa 14.8.2025, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní.
4. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 1833478 5 13 bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 1833478 5 13 zo dňa 01.03.2016, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver č. 1833478 7 16 vo výške 45.000,00 EUR. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 269,27 EUR, ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto sporenia vo výške 70,89 EUR a 5,29 % p. a. úrok za medziúver vo výške 198,38 EUR, pričom sa uspokojovali v poradí úroky z medziúveru a vklady na konto sporenia. Žalobca vklad prijatý na konto stavebného sporenia, ako splátku úroku z medziúveru, preúčtoval na konto medziúveru. Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade s čl. V., bod 5. 3. zmluvy o úvere.
5. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 24.07.2024 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných zároveň upozornil, že v prípade, ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať
splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 04.09.2024 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa 25.11.2024 vyzval žalovaných na plnenie, no žalovaní dlžnú sumu neuhradili.
6. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval časť nasporenej sumy vo výške 165,00 EUR so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 45.000,00 EUR (poskytnuté úverové prostriedky), čo predstavuje po započítaní sumu 44.835,00 EUR (istina). Časť nasporenej sumy vo výške 8.766,60 EUR zostala blokovaná na konte stavebného sporenia v dôsledku externých exekúcií. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (04.09.2024), predstavuje sumu vo výške 47 402,48 EUR, pričom pozostáva z istiny vo výške 44 835,00 EUR a z nezaplatených 5,29 % p. a. úrokov za medziúver zo sumy 45 000,00 EUR do 04.09.2024 spolu vo výške 2 567,48 EUR. Žalobca žalobou neuplatnil sumu nezaplatených poplatkov celkovo vo výške 525,00 EUR.
7. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti, žalovaní uskutočnili vklady v celkovej výške 1 127,97 EUR. Žalovaná suma vo výške 48 880,33 EUR, vyčíslená k 30.01.2025, pozostáva z: istiny 43 707,03 EUR – istina vo výške 44 835,00 EUR znížená o vklady vo výške 1 127,97 EUR, nezaplatených úrokov za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (04.09.2024) vo výške 2 567,48 EUR, 5,29% p. a. úroku za úver od 05.09.2024 do 30.01.2025 vo výške 948,07 EUR, 9,25 % p. a. úroku z omeškania od 05.09.2024 do 30.01.2025 vo výške 1 657,75 EUR.
8. Okresný súd Banská Bystrica výzvou zo dňa 26.2.2025 vyzval žalobcu, aby predložili dôkazy, akým spôsobom žalobca postupoval pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, t.j. aby žalobca predložil súdu údaje o zistených príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave žalovaného ako spotrebiteľa, resp. uviedol a preukázal či žalobca prihliadol ma údaje z príslušnej databázy alebo registra vedeného pre účely posudzovania schopnosti žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, opravili návrh na vydanie platobného rozkazu v časti uplatňovaných úrokov, t.j. aby ste vyčíslili úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí s prihliadnutím na čiastočné úhrady žalovaného započítané na úroky a aby ste súdu v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy ozrejmili, na základe ktorej (resp. kedy splatnej) nesplnenej splátky žalovaného sa stal zročný celý dlh.
9. Žalobca podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica uviedol, že pri schvaľovaní predmetného úveru postupoval v zmysle vtedy platnej a účinnej legislatívy a platných podmienok poskytovania úverov. Schopnosť žalovaných plniť si svoje finančné záväzky bola preskúmaná na základe predloženia podkladov ku skúmaniu príjmu žalovaných, ktoré predložili žalobcovi: potvrdenie o príjme zamestnancov zo dňa 05.01.2016, výplatné pásky 11/2015 a 12/2015 žalovaného v 1, rade, dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.04.2014 a zo dňa 30.06.2015. Na základe predložených podkladov mal žalobca za preukázané, že čistý príjem žalovaných predstavuje sumu v výške 1 103,94 EUR. Žalobca v rámci skúmania príjmu ďalej zohľadňoval aj náklady na zabezpečenie základných životných potrieb žalovaných v celkovej výške 220,00 EUR na jednu plnoletú osobu, t. j. žalovaného v 1. rade, 160,00 EUR na ďalšiu spoločne posudzovanú osobu, t. j. žalovaného v 2. rade a 100,00 EUR na každé nezaopatrené dieťa, t. j. celkovo vo výške 200,00 EUR na dve nezaopatrené deti žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade. Suma životného minima ustanovená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 186/2013 Z. z. predstavovala ku dňu podania žiadosti o úver, resp. podpisu Zmluvy o úvere sumu vo výške 198,09 EUR, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, sumu vo výške 138,19 EUR, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu a 90,42 EUR, ak ide o nezaopatrené dieťa. Žalobca mal ďalej z predložených listinných dôkazov za preukázané, že pracovný pomer žalovaného v 1. rade u zamestnávateľa: Reštaurácia MARK s.r.o., so sídlom Jána Švermu 1349/19, 071 01 Michalovce je uzatvorený od 01.04.2014 na dobu neurčitú. Žalobca mal z predložených listinných dôkazov tiež za preukázané, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú manželia a majú spolu dve nezaopatrené deti. Žalobca zároveň preveril výšku záväzkov žalovaných v 1. a 2. rade, a to vykonaním dopytu do registrov SRBI/NRKI a tiež žalovaného v 1. rade v registri Sociálnej poisťovne, čím bolo zistené, že žalovaní majú vyhovujúcu platobnú disciplínu.
10. Celkový dlh žalovaných ku dňu podania žaloby / v upomínacom konaní/ na Okresný súd Banská Bystrica bol vo výške 48.880,33 EUR s príslušenstvom.
11. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 14.4.2025 platobný rozkaz, ktorý sa žalovaným nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Na základe uvedeného žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní v súlade s ust. § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní.
12. Žalovaní sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržiavajú, vykonaním šetrením sa súdu nepodarilo zistiť iný ich pobyt, preto im súd žalobu spolu s procesnými poučeniami v súlade s ust. § 116 ods. 2 CSP doručil oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené dňa 19.9.2025.
13. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 10.12.2025.
14. Písomným podaním doručeným súdu dňa 8.12.2025 žalobca zobral žalobu čiastočne späť vo výške 1.849,89 EUR z dôvodu vykonania úhrad žalovanými po podaní žaloby na súd.
15. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
16. Žalobca obchodná spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa, F. a žalovaní uzavreli dňa 1.3.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1833478513. V zmysle zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru žalobca poskytol žalovaným spotrebiteľský úver – medziúver výške 45.000 EUR na preklenutie obdobia, kým dlžník splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru č.1833478716. V zmysle čl. I bod 1.2. zmluvy pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj Všeobecných podmienok stavebného sporenia a úverov pre fyzické osoby, sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver pod č. 1833478513 vo výške cca 26.705,02 EUR. Strany sporu v zmluve v čl. II dohodli, že medziúver sa poskytuje na dobu určitú s úrokovou sadzbou 5,29 %. Výška mesačnej splátky úrokov medziúveru bola vo výške 198,38 EUR, s počtom 247 splátok. Ďalej bolo v zmluve uvedené, že medziúver je poskytnutý žalovaným, ktorí majú uzatvorenú existujúcu zmluvu o stavebnom sporení č. 1833478513 s výškou mesačného vkladu 70,89 EUR, pričom počet mesačných vkladov, ktoré museli žalovaní uskutočniť na splnenie podmienky pridelenia CS bolo 247. Výška stavebného úveru č. 1833478513 po pridelení cieľovej sumy bola vo výške 26.705,02 EUR, úroková sadzba bola 2,90 % a výška mesačnej splátky istiny a úrokov stavebného úveru bola 269,27 EUR s počtom splátok 113. Termín konečnej splatnosti medziúveru/stavebného úveru bol 15.2.2046 a celková čiastka medziúveru, ktorú boli žalovaní povinní v zmysle zmluvy zaplatiť bola vo výške 98.273,78 EUR.
17. Z amortizačnej tabuľky k zmluve č. 1833478513 (EČÚ: 0874090401) vyplýva, že vo fáze medziúveru boli žalovaní povinní od roku 2016 do konca roku 2036 plniť iba splátky úrokov vo výške 2.380,56 EUR ročne a splátky MÚ vo výške 2.380,56 EUR ročne. Vo fáze stavebného úveru od 30.9.2036 do 1.2.2046 mali žalovaní uhrádzať splátky, ktoré pozostávali zo splátky na istinu, splátky úrokov a splátky SÚ.
18. Z predpokladov, ktoré použil veriteľ na výpočet RPMN medziúveru a stavebného úveru, je zrejmé, že ide o samostatný dokument, ktorý nie je súčasťou zmluvy.
19. Výzvou zo dňa 24.7.2024 žalobca vyzval žalovaných na úhradu sumy vo výške 2.480,28 EUR a upozornil ich na možnosť zosplatnenia celého úveru v prípade neuhradenia dlžnej sumy.
20. Žalobca listom zo dňa 6.9.2024 oznámil žalovaným vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 4.9.2024 a vyzval ich na uhradenie sumy 47.927,48 EUR.
21. Z výpisu z účtu medziúveru č. 1833478716 je zrejmé, že dlžná suma predstavovala sumu vo výške 47.402,48 EUR.
22. Z výpisu z účtu stavebného sporenia č. 1833478513 je zrejmé, že nasporená suma predstavovala sumu vo výške 8.931,60 EUR.
23. Predžalobnou výzvou zo dňa 25.11.2024 žalobca vyzval žalovaných na úhradu sumy vo výške 48.915,17 EUR.
24. Z dátového zdroja SRBI (žalovaná v 2. rade) zo dňa 23.2.2016 je zrejmé, že žalovaná pri splátkových zmluvách disponovala jednou exekučnou zmluvou, pri nesplátkových zmluvách disponovala jednou exekučnou zmluvou a pri kreditných kartách disponovala dvomi exekučnými zmluvami, tromi UK zmluvami a jednou UP zmluvou.
25. Z dátového zdroja SRBI (žalovaný v 1. rade) zo dňa 23.2.2016 je zrejmé, že žalovaný pri splátkových zmluvách disponoval dvomi exekučnými zmluvami jednou UK zmluvou a jednou UP zmluvou, pri nesplátkových zmluvách disponoval jednou exekučnou zmluvou a dvomi UK zmluvami a pri kreditných kartách disponoval dvomi exekučnými zmluvami, tromi UK zmluvami a jednou UP zmluvou.
26. Z dátového zdroja SIC, ktorý preveroval žalovaného v 1. rade je zrejmé, že žalovaný bol zamestnaný aspon 3 mesiace u zamestnávateľa s vymeriavacím základom aspoň 1513 EUR.
27. V žiadosti o spotrebiteľský úver zo dňa 9.12.2015 žalovaní uviedli, že majú čistý príjem vo výške 1.103 EUR a mesačné náklady na osobu vo výške 220 EUR, náklady na ďalšiu plnoletú osobu vo výške 160 EUR, náklady na nezaopatrené deti vo výške 200 EUR.
28. Z potvrdenia o príjme žalovaného v 1. rade vyplýva, že ten bol zamestnaný na dobu neurčitú od 1.1.2014.
29. Z výplatných pások za mesiace november a december roka 2015 vyplýva, že žalovaný v 1. rade disponoval hrubou mzdou vo výške 1.540,98 EUR.
30. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:
31. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
32. Podľa ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
33. V prejednávanej veci nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovanými došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy upravenej zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách, ktorý je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality.
34. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (1.3.2016), stavebným sporením sa rozumie a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov, b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1.
35. Podľa ust. § 2 ods. 3 písm. d) a e) citovaného zákona, v bankovom povolení sa môže stavebnej sporiteľni okrem vykonávania stavebného sporenia podľa odseku 1 povoliť aj vykonávanie týchto bankových činností: d) poskytovanie úverov zo zdrojov mimo fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1, e) poskytovanie spotrebiteľských úverov zo zdrojov mimo fondu stavebného sporenia na financovanie vybavenia domácnosti.
36. Podľa ust. § 7 ods. 3 citovaného zákona, zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, 3c) b) úrokovú sadzbu stavebného úveru, c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.
37. Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (1.3.2016), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
38. Hlavný právny vzťah je založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona č. 129/2010 Z. z. ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože normy obchodného práva sú použité len vtedy, ak neodporujú právnej úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi 3 zákonmi prichádzajúcimi do úvahy: 1) zákon o spotrebiteľských úveroch, 2) Občiansky zákonník a 3) Obchodný zákonník panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje, respektíve tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích predpisoch k nemu.
39. Podľa ust. § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (1.3.2016), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
40. Podľa ust. § 39 citovaného zákona, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
41. Podľa ust. § 52 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
42. Podľa ust. § 52 ods. 2 citovaného zákona, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
43. Podľa ust. § 53 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
44. Podľa ust. § 53 ods. 9 citovaného zákona, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
45. Podľa § 524 ods. 1 a 2 citovaného zákona, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
46. Podľa § 526 ods. 1 a 2 citovaného zákona, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
47. Podľa ust. § 565 citovaného zákona, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
48. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
v čase vzniku právneho vzťahu (1.3.2016), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
49. Podľa ust. § 1 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
50. Podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 citovaného zákona, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
51. Podľa ust. § 7 ods. 16 citovaného zákona, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
52. Podľa ust. § 7 ods. 17 citovaného zákona, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
53. Podľa ust. § 7 ods. 19 citovaného zákona, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
54. Podľa ust. § 7 ods. 20 citovaného zákona, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
55. Podľa ust. § 7 ods. 23 citovaného zákona, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa
limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
56. Podľa ust. § 7 ods. 27 citovaného zákona, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.
57. Podľa ust. § 7 ods. 41 citovaného zákona, opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví a) metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a spôsob určenia limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a spôsob zohľadnenia možného nárastu úrokových sadzieb a čo sa rozumie výrazným prevyšovaním súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31, b) požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a na overovanie údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa, c) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru a výška tohto limitu, d) podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského úveru, e) limit na podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných agentov podľa osobitného predpisu9) voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a výška tohto limitu, f) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu.
58. Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová "spotrebiteľský úver" v príslušnom gramatickom tvare.
59. Podľa ust. § 9 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23. 60. Podľa ust. § 11 ods. 2 citovaného zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
61. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (1.3.2016), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
62. Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (1.3.2016), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
63. Nakoľko žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.849,89 EUR späť pred prvým pojednávaním, preto súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami konanie v späťvzatej časti zastavil.
64. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
65. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že žalobca obchodná spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa, F. a žalovaní uzavreli dňa 1.3.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1833478513. V zmysle zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru žalobca poskytol žalovaným spotrebiteľský úver – medziúver výške 45.000 EUR na preklenutie obdobia, kým dlžník splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru č.1833478716. V zmysle čl. I bod 1.2. zmluvy pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj Všeobecných podmienok stavebného sporenia a úverov pre fyzické osoby, sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver pod č. 1833478513 vo výške cca 26.705,02 EUR. Strany sporu v zmluve v čl. II dohodli, že medziúver sa poskytuje na dobu určitú s úrokovou sadzbou 5,29 %. Výška mesačnej splátky úrokov medziúveru bola vo výške 198,38 EUR, s počtom 247 splátok. Ďalej bolo v zmluve uvedené, že medziúver je poskytnutý žalovaným, ktorí majú uzatvorenú existujúcu zmluvu o stavebnom sporení č. 1833478513 s výškou mesačného vkladu 70,89 EUR, pričom počet mesačných vkladov, ktoré museli žalovaní uskutočniť na splnenie podmienky pridelenia CS bolo 247. Výška stavebného úveru č. 1833478513 po pridelení cieľovej sumy bola vo výške 26.705,02 EUR, úroková sadzba bola 2,90 % a výška mesačnej splátky istiny a úrokov stavebného úveru bola 269,27 EUR s počtom splátok 113. Termín konečnej splatnosti medziúveru/stavebného úveru bol 15.2.2046 a celková čiastka medziúveru, ktorú boli žalovaní povinní v zmysle zmluvy zaplatiť bola vo výške 98.273,78 EUR. Výzvou zo dňa 24.7.2024 žalobca vyzval žalovaných na úhradu sumy vo výške 2.480,28 EUR a upozornil ich na možnosť zosplatnenia celého úveru v prípade neuhradenia dlžnej sumy a následne listom zo dňa 6.9.2024 oznámil žalovaným vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 4.9.2024 a vyzval ich na uhradenie sumy 47.927,48 EUR.
66. Súd s poukazom na čl. 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-679/18), ako aj rozhodovacou praxou slovenských súdov z úradnej moci (ex officio) preskúmava opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa. V zmysle uvedeného súd skúmal, či zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru je v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi ochranu spotrebiteľa.
67. Súd podrobil skúmaniu či vôbec došlo k platnému zosplatneniu pohľadávky, nakoľko bol povinný ex offo preskúmavať obsah záväzkovoprávneho vzťahu a s tým obligatórne súvisí, okrem iného, aj preskúmavanie otázok splatnosti pohľadávky.
68. Súd konštatuje, že žalobca listom (upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti) zo dňa 24.7.2024, v rámci ktorého vyzval žalovaných na úhradu sumy vo výške 2.480,28 EUR a súčasne ich upozornil na možnosť zosplatnenia celého úveru v prípade neuhradenia dlžnej sumy, možno považovať za výzvu v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Po predmetnej výzve následne žalobca adresoval žalovaným list (oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru) zo dňa 6.9.2024, v ktorom im oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a vyzval ich na úhradu dlžnej čiastky vo výške 47.927,48 EUR.
69. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 24.7.2024 (a nakoniec ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa
6.9.2024), ktorým žalobca vyzval žalovaných na úhradu dlžnej čiastky, nešpecifikuje konkrétnu splátku, pre ktorú veriteľ upozorňuje spotrebiteľa (žalovaných), že nezaplatením tej konkrétnej splátky využije oprávnenie vyhlásiť mimoriadne zosplatnenie úveru. V uvedenej výzve bolo uvedené len to, že jej dlh predstavuje sumu vo výške 2.480,28 EUR. V zmysle uvedeného je zrejmé, že v liste žalobcu zo dňa 24.7.2024 absentuje konkretizácia splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu spotrebiteľského úveru.
70. Podľa názoru súdu za náležite odôvodnené, dostatočne určité a zrozumiteľné upozornenie spotrebiteľa ako bezvadný právny úkon dodávateľa, ktorý v spojení s jeho ďalším nadväzujúcim jednostranným hmotnoprávnym úkonom (vyhlásenie predčasnej splatnosti pohľadávky) vyvolá ním zamýšľané právne účinky ustanovené v zákone (tzv. zosplatnenie jeho pohľadávky proti spotrebiteľovi), možno pritom považovať len také písomné upozornenie spotrebiteľa, ktoré rešpektuje zákonné obmedzenia vyplývajúce z ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s ust. § 565 OZ, t. j. z ktorého aj priemerný spotrebiteľ bez príslušného právnického vzdelania môže nepochybne posúdiť, že (i) k tomuto kroku dodávateľ skutočne pristúpil pre omeškanie spotrebiteľa so zaplatením splátky, ktoré (ii) trvá najmenej tri mesiace a (iii) súčasne v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením (iv) spotrebiteľa upozornil na uplatnenie práva dodávateľa ustanoveného v §565 o. z. Nespochybniteľným právom spotrebiteľa ako adresáta takéhoto úkonu dodávateľa, ktorým tomuto argumentujúc porušením jeho zmluvných povinností z jednostranného rozhodnutia dodávateľa sa menia a zanikajú jeho zmluvne dohodnuté práva (záväzok plniť v splátkach), je totiž rozhodne vedieť, nesplnením ktorej splátky svoje povinnosti spotrebiteľ podľa dodávateľa porušil a pre omeškanie ktorej splátky dodávateľ následne sa rozhodol použiť svoje právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka, pričom z koncepcie týchto dvoch zákonných ustanovení vyplýva, že musí ísť o splátku tú istú.
71. Súd tak musí konštatovať, že z výzvy žalobcu zo dňa 24.7.2024, nebolo možné tieto skutočnosti zistiť a žalovaní ani nemohli akokoľvek vecne argumentovať, pričom hrozbu zosplatnenia pohľadávky dodávateľa dokonca nemohli ani odvrátiť prípadným dodatočným zaplatením omeškanej splátky, pre absenciu jej potrebnej bližšej identifikácie v spornej výzve. Súčasne sa žalovaní z uvedeného dôvodu ani nemohli mimosúdne úspešne ubrániť ani proti avizovanému použitiu práva dodávateľa ustanoveného v § 565 Občianskeho zákonníka. Obsah predmetnej výzvy preto nie je v súlade so zákonom, tento spotrebiteľa jednoznačne zavádza a zhoršuje jeho zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
72. Podľa právneho názoru súdu je takýto právny úkon neurčitý z dôvodu, že v tomto liste nie je riadne špecifikovaná konkrétna omeškaná splátka, pre ktorú sa veriteľ rozhodol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Nešpecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru spôsobuje neurčitosť takéhoto úkonu, nakoľko bez tejto špecifikácie nemožno posúdiť, či došlo k splneniu podmienky ustanovenej v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorá umožňuje využitie práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka. S poukazom na ust. § 37 Občianskeho zákonníka súd považoval tento právny úkon žalobcu za neplatný, z dôvodu jeho neurčitosti, ako aj zákon obchádzajúci v zmysle ust. § 19 Občianskeho zákonníka. Pohľadávka sa nestala splatnou, a preto zosplatnenie pohľadávky žalobcom je podľa ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.
73. K danej problematike súd bližšie dodáva, že konkretizovanie splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu spotrebiteľského úveru, je skutkovým tvrdením a riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania.
74. Je potrebné poukázať na to, že možnosť predčasného zosplatnenia úveru je právne upravená v ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
75. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka teda umožňuje veriteľovi uplatňovať si voči dlžníkovi celú pohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok, ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok. Ak veriteľ takto dohodnuté právo nepoužije najneskoršie do zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky, pokračuje sa v plnení v splátkach. Veriteľ však svoje právo môže využiť po opätovnom porušení povinnosti dlžníkom. Strata výhody splátok teda nenastáva priamo zo zákona. V prípade, ak veriteľ svoje
oprávnenie vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka využije, vyhlásenie predčasnej splatnosti má významné právne následky.
76. Keďže medzi stranami sporu bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, pre posúdenie jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu bolo potrebné zohľadniť i špeciálne ustanovenie k ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka, ktorým je ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravujúce osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh. V zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
77. V prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi.
78. Ak Občiansky zákonník v tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom.
79. Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). R 21/2025
80. Súd tak mal na základe vykonaného dokazovania za nesporné, že neboli splnené všetky zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t.j. že žalobcom nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným spôsobom. Súd má zato, že bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto podľa posúdenia súdu úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ).
81. Pôvodný veriteľ pohľadávky si tak právo na jednorazové splatenie dlhu uplatnil spôsobom odporujúcim vyššie citovaným zákonným ustanoveniam. Táto skutočnosť vyplynula z vykonaného dokazovania. Tento jeho jednostranný právny úkon bol teda urobený v rozpore so zákonom. Prirodzená splatnosť úveru podľa zmluvy mala nastať dňa 15.2.2046.
82. Súd sa ale ďalej zaoberal skutočnosťou, či spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch účinným v čase jej uzavretia.
83. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (§ 9 ods. 2 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch).
84. Z predloženého výpisu z účtu medziúveru bolo súdu preukázané, že žalobca poskytol žalovanému v 1. rade peňažné prostriedky formou medziúveru formou výplaty medziúveru dňa 9.3.2016 vo výške 16.647,52 EUR, dňa 9.3.2016 vo výške 11.566,69 EUR, dňa 9.3.2016 vo výške 12.285,79 EUR a dňa 6.4.2016 vo výške 3.960 EUR, t. j. spolu sumu vo výške 44.460 EUR. Súčasne však 9.3.2016 vyúčtoval poplatok za spracovanie SÚ/MÚ vo výške 540 EUR. V článku II. zmluvy o úvere je ako celková výška medziúveru (náležitosť predpísaná v § 9, ods. 2 písm. e/ zákona o spotrebiteľských úveroch) uvedená suma 45.000 Eur. Žalobca súčasne aj v žalobe uviedol, že poskytol žalovaným medziúver vo výške
45.000 Eur. Z výpisu z účtu medziúveru žalovaných však bolo preukázané, že žalobca z poskytnutého medziúveru 45.000 Eur zúčtoval pri prvom čerpaní prostriedkov úveru poplatok za spracovanie úveru v sume 540 Eur, v dôsledku čoho sa celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru znížila o výšku tohto poplatku, t.j. o 540 Eur (45.000 Eur – 540 Eur = 44.460 Eur).
85. V zmysle uvedeného žalovaní disponovali nie istinou úveru 45.000 EUR, ale sumou 44.460 EUR krátenou o zinkasovaný poplatok.
86. Takýto postup žalobcu rozhodne nepotvrdzuje, že žalovaným žalobca úver reálne poskytol vo výške dohodnutej sumy v zmluve. Uvedený postup iba potvrdzuje, že prioritným záujmom dodávateľa (veriteľa) bol ekonomický profit, prioritne a ihneď získať poplatok, ktorý sa ale mal splácať v rámci nákladov spotrebiteľa súvisiacich s poskytnutím úveru v priebehu trvania celého zmluvného vzťahu.
87. Zásadné stanovisko vo vzťahu k otázke, čo tvorí celkovú výšku spotrebiteľského úveru, vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 30.06.2022 sp. zn. 9Cdo 287/2021 publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 49/2022. Podľa tohto rozhodnutia, celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Navýšenie celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru má zároveň aj následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj poplatok za jeho poskytnutie a tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška hlavného predmetu zmluvy. Zmluvné dojednanie umožňujúce veriteľovi hneď pri uzavretí zmluvy zraziť poplatok za poskytnutie úveru z istiny, je okolnosťou vyvolávajúcou nielen sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ale zároveň predstavuje aj neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
88. Podľa § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch je celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
89. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Dá sa len predpokladať, že poplatok za poskytnutie úveru je zrejme poplatkom za akúsi administratívnu agendu s tým spojenú. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa.
90. S poukazom na legálnu definíciu pojmu celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa názoru súdu započítanie poplatku za spracovanie úveru do celkovej výšky úveru nemá zákonnú oporu, v dôsledku čoho údaj o celkovej výške úveru uvedený v zmluve je zjavne nesprávny, čím nie je dodržaná táto zákonom predpísaná náležitosť.
91. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaným bola reálne vyplatená suma úveru vo výške 44.460 Eur, teda nie zmluvne uvedená suma 45.000 Eur. Reálne vyplatená suma 44.460 Eur mala byť podľa názoru súdu uvedená ako celková výška poskytnutého spotrebiteľského úveru. Poplatok za spracovanie úveru je plnením dlžníka veriteľovi a nie plnením veriteľa dlžníkovi (ako pri poskytnutí úveru) a z tohto dôvodu ho nemožno subsumovať do údaja o celkovej výške spotrebiteľského úveru. V tomto prípade mal byť poplatok za spracovanie úveru zahrnutý do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Iné poňatie zákonnej definície spotrebiteľského úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky možno hodnotiť ako obchádzanie zákona, čo obdobne hodnotil aj v podobnom prípade Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 20Co/126/2016 zo dňa 28. 03. 2017.
92. Súd poukazuje aj na rozsudok SD EÚ vo veci C-377/14, ktorý vo výroku rozsudku v bode 3. výslovne uviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu,
ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.
93. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru uvedený v zmluve v sume 45.000 Eur je nesprávny, čo v zmysle § 9 ods.2 písm. e) v spojení s § 11 ods.1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch je taktiež dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
94. Súčasne musí súd konštatovať, že z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nesporne preukázané, že táto neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. h) citovaného zákona, t.j. nie sú uvedené predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Predpoklady, ktoré predložil žalobca sú predložené na samostatnej listine bez podpisu, z ktorej vôbec nevyplýva, že tvorila súčasť zmluvy. Zo zmluvy o úvere nie je vôbec zrejmé, z akých údajov veriteľ vychádzal pri výpočte RPMN. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je jedným z najdôležitejších údajov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, keďže sú v ňom zohľadnené všetky náklady, ktoré musí dlžník, t.j. spotrebiteľ za úver veriteľovi, t.j. dodávateľovi zaplatiť. Preto pri údaji o ročnej percentuálnej miere nákladov zákon stanovuje povinnosť uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet a teda nepostačuje uviesť len samotnú jeho výšku (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/7/2017 zo dňa 06. 04. 2017).
95. Uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23. 04. 2008 a to v článku 10 ods. 2 písm. g) podľa ktorého: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;“ Súd poukazuje na Rozsudok súdneho dvora (siedma komora) z 23. januára 2025 vo veci C 677/23. Povinnosť uviesť predpoklady použité na výpočet RPMN pomocou reprezentatívneho príkladu je stanovená aj v článku 5 ods. 1 písm. g) a v článku 6 ods. 1 písm. f) smernice 2008/48 ako požiadavka na poskytnutie informácií pred uzavretím zmluvy. Zmienka o rôznych predpokladoch použitých na výpočet RPMN v štádiu pred uzavretím zmluvy umožňuje vykonať cieľ uvedený v článku 5 ods. 1 smernice 2008/48 týkajúci sa informácií potrebných na porovnanie rôznych ponúk, aby sa spotrebiteľ mohol s dobrou znalosťou veci rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie, pričom toto porovnanie musí byť možné vykonať s prihliadnutím na RPMN podľa rôznej dĺžky trvania ponúk, ktoré má k dispozícii (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2020, Soho Group, C 686/19, EU:C:2020:582, bod 48).
96. Pokiaľ ide o povinnosť uviesť tieto rôzne predpoklady v zmluve o úvere v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, tak táto povinnosť má zabezpečiť, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami. Toto uvedenie tak musí spotrebiteľovi umožniť overiť, či obchodník správne vypočítal RPMN a ak nie, uplatniť svoje práva, najmä právo na odstúpenie od zmluvy stanovené v článku 14 smernice 2008/48, pričom lehota na uplatnenie tohto odstúpenia od zmluvy sa predĺži v prípade porušenia požiadaviek stanovených v článku 10 tejto smernice, ako aj ostatných práv stanovených vo vnútroštátnej právnej úprave, ako sankcia prijatá v súlade s článkom 23 uvedenej smernice. V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že podstatný význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako je RPMN uvedená v článku 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 (rozsudok z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia, C 42/15, EU:C:2016:842, bod 70).
97. Na základe vyššie citovanej judikatúry treba konštatovať, že uvedenie predpokladov použitých na výpočet RPMN v zmluve o úvere má tiež, pre spotrebiteľa zásadný význam. Keďže neuvedenie týchto náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú v zmysle článku 23 smernice 2008/48 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia, C 42/15, EU:C:2016:842, bod 71).
98. Vzhľadom na to, že, predpoklady použité na výpočet RPMN môžu byť zložité, je potrebné ich zrozumiteľne, stručne a výslovne uviesť v zmluve o úvere, pričom samotná možnosť spotrebiteľa identifikovať ich na základe prečítania jednotlivých ustanovení tejto zmluvy nepostačuje. Vzhľadom na uvedené, je nevyhnutné článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 vykladať tak, že predpoklady použité na výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere. Nakoľko v zmluve daný údaj
nebol zakomponovaný, ale bol len doložený na osobitnom liste papiera, ktorá nebola súčasťou zmluvy má za následok taktiež bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, a to s poukazom na ust. § 9 ods.2 písm. h) v spojení s § 11 ods.1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch.
99. Súd prvej inštancie tak svoje rozhodnutie založil na tom, že žalobca vykonal zosplatnenie spotrebiteľského úveru v rozpore so zákonom, nakoľko predmetný úkon žalobcu bol úkonom zákon obchádzajúci a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ). Súčasne súd na základe vykonaného dokazovania rozhodnutie založil na tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov a to z nasledujúcich dôvodov: 1/ z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorú predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, ktorý žalobca žalovaným vyúčtoval ihneď po poskytnutí úveru, 2/ z dôvodu, že predpoklady použité na výpočet RPMN neboli výslovne uvedené v zmluve o úvere.
100. Z vykonaného dokazovania tak bolo nesporne preukázané, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a súčasne žalobca vykonal neplatné zosplatnenie, čo ma za následok to, že žalobcovi by patril len nárok na istinu z doposiaľ splatných splátok do dňa vyhlásenia rozsudku.
101. Z amortizačnej tabuľky k zmluve č. 1833478513 pre medziúver a stavebný úver jednoznačne vyplýva, že vo fáze medziúveru boli žalovaní povinní od roku 2016 do konca roku 2036 plniť iba splátky úrokov vo výške 2.380,56 EUR ročne a splátky MÚ vo výške 2.380,56 EUR ročne. Vo fáze stavebného úveru od 30.9.2036 do 1.2.2046 mali žalovaní uhrádzať splátky, ktoré pozostávali zo splátky na istinu, splátky úrokov a splátky SÚ. Z uvedeného je nesporné, že od roku 2016 do roku 2036 istina v splátkach nebola vôbec splatná, nakoľko vo fáze medziúveru, t. j. v období od poskytnutia medziúveru v roku (2016-2036) boli žalovaní povinní platiť iba úroky z medziúveru, nie istinu medziúveru. Splátky istiny začali byť splatné až od 30.9.2036. Keďže súd dospel k záveru, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, žalovaným nevznikla povinnosť platiť vo vyššie uvedenom období medziúveru úroky, teda ku dňu rozhodovania súdu nevznikol žalovaným žiaden dlh na úrokoch úveru. Súčasne žalovaným nevznikol dlh ani na istine medziúveru, nakoľko splátky na istinu medziúveru neboli splatné a keďže v zmysle vykonaného dokazovania dospel súd k záveru o neplatnosti mimoriadneho zosplatnenia spotrebiteľského úveru, ku dňu rozhodovania súdu nevznikol žalovaným ani žiaden dlh na úroku a istine stavebného úveru, ktorý mali žalovaní platiť od 30.9.2036 do 1.6.2039, keďže splatnosť dojednaných splátok istiny a úrokov nastane až v budúcnosti, t. j. splatnosť žiadnej splátky na istinu nenastala ku dňu rozhodovania súdu o podanej žalobe.
102. Súd tak má zato, že dostatočne jasne a zreteľne vysvetlil, prečo žalobu zamietol.
103. Súd mal za to, že v konaní bola naplnená rovnosť zbraní ako aj kontradiktórnosť konania, a to tým, že súd dal možnosť a priestor žalobcovi vyjadriť sa ku konkrétnym otázkam, prostredníctvom ktorých žalobca v konaní vedel čo je sporné, a teda umožnil mu preukázať ním tvrdený skutkový stav. Súd však mal na základe vykonaného dokazovania na dané otázky iný právny názor, ktorý je špecifikovaný v odôvodnení tohto rozsudku.
104. Podľa už konštantnej judikatúry národných (napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09), aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán. 105. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
106. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
107. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
108. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania. Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, kedy boli žalovaní plne úspešní v celom konaní a patril by im nárok na náhradu trov konania. Po preskúmaní súdneho spisu však súd konštatuje, že žalovaným v prebiehajúcom konaní žiadne trovy nevznikli, a preto súd rozhodol tak, že im nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.