Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_NR-26S-33-2023.pdf
PDF · 125.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NR-26S/33/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. B. XX, XXX XX F., v zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., so sídlom Račí potok 2385/3, 040 01 Košice, IČO: 53 769 589, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-KAP2-2022/071790-004 zo dňa 19.12.2022, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Administratívne konanie
1. Dňa 08.11.2022 bola Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru Nitra doručená žiadosť žalobcu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 211/2000 Z. z.“ alebo „info zákon“), v ktorej požiadal o sprístupnenie informácií zo spisového materiálu, ktorý predpokladá, že bol na základe jeho podnetu na zahájenie disciplinárneho konania proti G. A. B. B. založený. Žiadateľ žiadal o naskenovanie celého predmetného spisu (obal, obsah, listiny).
2. Túto žiadosť vybavil žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-NR-OKAP-084-003/2022-SI, KM- TO-2022/004615 z 21.11.2022 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žiadosti žalobcu podľa § 18 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z. z. a § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 71/1967 Zb.“) nevyhovel a túto informáciu odmietol sprístupniť z dôvodu, že podlieha obmedzeniu prístupu k informáciám ustanovenom v § 9 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 211/2000 Z. z. s poukazom na § 2 zák. č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zák. č. 18/2018 Z. z.“). Žiadateľ k predmetnej žiadosti nepriložil súhlas dotknutej osoby so sprístupnením osobných údajov a ani povinná osoba súhlasom nedisponuje, preto neboli informácie žiadateľovi sprístupnené. Žiadateľ vo svojej žiadosti označil osobu príslušníka Policajného zboru tak, že je nezameniteľný s inou osobou. Žiadal informácie, ktoré svojou povahou napĺňajú kvalifikačné prvky údajov osobnej povahy a zasahujú do ekonomickej a sociálnej identity dotknutej osoby.
3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal na to, že sa zaujíma o postup policajta, resp. nadriadeného, rýdzo ohľadom jeho služobnej činnosti, resp. služobnej činnosti policajta porušujúceho služobnú disciplínu a nie informácie dotýkajúce sa osobnosti a súkromia fyzickej
osoby. Ak sú medzi požadovanými informáciami aj informácie, ktoré sú podľa § 8 až 11 zák. č. 211/2000 Z. z. vylúčené zo sprístupnenia, povinná osoba nemôže zamietnuť sprístupnenie všetkých požadovaných informácií. Musí takéto informácie vylúčiť a ostatné informácie musí sprístupniť.
4. Žalovaný konajúci prostredníctvom Prezídia Policajného zboru podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. s poukazom na § 46 a § 47 zák. č. 71/1967 Zb. rozhodnutím č. PPZ-KAP2-2022/071790-004 z 19.12.2022 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“). Žalovaný sa stotožnil s názorom povinnej osoby, že údaje sú v režime zák. č. 211/2000 Z. z obmedzené, čo vyplýva z § 9 ods. 1 zákona, čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy SR, § 11 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník s poukazom na § 2 ods. 2 zák. č. 18/2018 Z. z. a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27.04.2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov).
II.
Argumenty žalobcu
(rozsah a dôvody žaloby)
5. Žalobca sa správnou žalobou, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Nitre, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a tieto navrhol podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušiť a uložiť žalovanému povinnosť v lehote 3 dní sprístupniť žalobcovi požadované informácie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.
6. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za nezákonné, a to z nasledovných dôvodov: a) žalovaný nereagoval na argumentáciu žalobcu uvedenú v odvolaní, a ak reagoval, tak vecne, logicky a právne nesprávne, t. j. sa s argumentáciou žalobcu nezaoberal zákonným spôsobom a porušil tak právo žalobcu na spravodlivý proces a zákonné odôvodnenie rozhodnutia podľa § 3 ods. 1, § 46, § 47 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) (ďalej aj ako “zák. č. 71/1967 Zb.“., alebo „správny poriadok“), čo je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, b) druhostupňové rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu podľa § 3 ods. 5, § 32 ods. 1, § 46 zák. č. 71/1967 Zb. čo je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, c) žalovaný pre napadnuté rozhodnutie aplikoval konkrétne ustanovenia právnych predpisov nepriliehavo, t. j. vecne, logicky a právne nesprávne, čo zakladá dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.
7. Nedostatočné odôvodnenie má potvrdzovať aj to, že rozhodnutie neobsahuje žiaden konkrétny osobný údaj, alebo skupinu konkrétnych osobných údajov, ktoré by bránili sprístupneniu disciplinárneho spisu ako celku. Tvrdí tiež, že konanie so znakmi disciplinárneho previnenia nie je konaním súkromnoprávnej povahy zasahujúcej do súkromnej osobnostnej sféry fyzickej osoby s poukazom na § 1 ods. 1 a § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zák. č. 73/1998 Z. z.“).
8. Porušenie princípu právnej istoty dokladá žalobca predložením kópie spisového materiálu sp. zn. KRPZ-NR-OKAP-15-011/2022-SI zo dňa 20.06.2022, ktorý má preukazovať, že v predchádzajúcom období povinná osoba na žiadosť žalobcu o sprístupnenie disciplinárneho spisu voči policajtovi tento spis žalobcovi sprístupnila po čiastočnej anonymizácii. Už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu poukazoval žaloba na viacero ďalších, konkrétnou spisovou značkou identifikovaných, spisov, ktoré mu mali byť v minulosti sprístupnené.
9. Žalobca nesúhlasí s tým, ako sa žalovaný vysporiadal s jeho námietkou, o tom že dotknutá osoba bola v postavení nadriadeného v služobnom pomere a poukazuje na § 9 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z. z., z ktorého vyplýva povinnosť sprístupniť presne vymedzený okruh osobných údajov o fyzickej osobe v postavení nadriadeného v služobnom pomere. Konštatovanie žalovaného o tom, že disciplinárny spis, ktorý žalobca požadoval sprístupniť obsahuje údaje o osobách, ktoré nespadajú do kategórie podľa § 9 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z. z. považuje za nepravdivé, pretože viesť disciplinárne konanie a na ten účel založiť spis mohol len policajt v postavení nadriadeného v služobnom pomere. Taktiež nesúhlasil s tým, že by žiadal také informácie a sprístupnenie dokumentov, ktoré sa nevzťahovali na osobu žiadateľa. Druhostupňové rozhodnutie tak nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu. (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP).
10. Žalobca mal za to, že žalovaný bol povinný sprístupniť disciplinárny spis ako celok s tým, že osobné údaje na ktoré sa vzťahuje zákaz sprístupnenia podľa zákona bol povinný anonymizovať. Žalovaný aplikoval §9 ods. 1, 2, zák. č. 211/2000 Z. z. § 2 ods. 2 zák. č. 18/2018 Z. z. ako aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2016/679 z 27.04.2016 bez existencie vecných a logických súvislosti. Rozhodnutie žalovaného tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§191 ods. 1 písm. c) SSP).
III.
Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného
11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe považoval napadnuté rozhodnutia za súladné so zákonom, vecne správne, vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia. Správne orgány sa dostatočne vyčerpávajúco vyjadrili k dôvodom nesprístupnenia požadovaných informácií, preto navrhol aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
12. Žalovaný vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nezákonnosti výroku zastáva názor že zákonné atribúty rozhodnutie povinnej osoby spĺňa, rovnako tak aj druhostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a ostatnými právnymi predpismi, vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu a spĺňa predpísané náležitosti. Výrok rozhodnutia bol formulovaný jasne, stručne a pritom určite, aby účastník konania i orgán, ktorý má rozhodnutie preskúmať, respektíve vykonať mal bez pochybností poznať výsledok konania. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe, ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi účastníka konania a ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
13. K časti tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutie povinnej osoby neobsahuje zmienku o existencii konkrétneho druhu osobného údaja žalovaný uviedol, že žalobca vo svojej žiadosti označil osobu príslušníka Policajného zboru, tak, že je nezameniteľný s inou osobou, čím vyjadril komplex prvkov, ktorý sa kreuje významom pod pojmom osobný údaj, keďže požaduje informácie o disciplinárnom konaní tejto osoby a táto konkrétna osoba je identifikovateľná. Definícia osobných údajov nevyžaduje, aby išlo o konkrétnu identitu fyzickej osoby, ale postačuje, aby za splnenia podmienok bola osoba určiteľná. Žalovaný citoval § 2 zák. č. 18/2018 Z. z. ako aj čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a rady 2016/679 z 27. apríla 2016.
14. Žalovaný k námietke nesprístupnenia disciplinárneho spisu uviedol, že údaje z disciplinárneho konania, ktoré žiadateľ požadoval vo svojej žiadosti majú charakter údajov o súkromí fyzickej osoby a prelamujú tak právo na prístup k informáciám aj v prípade, že ide o štátneho zamestnanca a to najmä z toho dôvodu, že predmetom disciplinárneho konania nie sú otázky verejné, ale ide o subjektívne konanie konkrétnej fyzickej osoby, ktorého obsahom sú informácie súkromnej povahy. Dotknutá osoba, v tomto prípade štátny zamestnanec, ako jednotlivec disponuje základným právom na ochranu osobných údajov a údajov zo súkromnej sféry a v tej súvislosti sú mu priznané aj práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o jeho osobe. Žalovaný ako zamestnávateľ má podľa § 78 ods. 3 zák. č. 18/2018 Z. z. určený rozsah informácií, ktoré môže o zamestnancovi sprístupniť, ktoré nepodliehajú zákonnej ochrane osobných údajov. Údaje týkajúce sa súkromia osobnosti podliehajú ústavnoprávnej ochrane a právo na ich ochranu prelamuje
právo na informácie. Odvolávanie sa na status štátneho zamestnanca nie je v tomto prípade relevantné pre posúdenie rozsahu práva na informácie, prípadne na aplikáciu princípu prevažujúceho verejného záujmu.
15. Žalobca vo svojej žiadosti o informácie nežiadal informácie, ktoré by patrili do rozsahu upraveného zák. č. 18/2018 Z.z. vo vzťahu k zamestnancovi povinnej osoby, ale žiadal informácie, ktoré svojou povahou napĺňajú kvalifikačné prvky údajov osobnej povahy zasahujúcich do ekonomickej a sociálnej identity dotknutej osoby. Prípadný dokument alebo rozhodnutia disciplinárneho konania, nie je možné zabezpečiť anonymizáciou tak, ako sa to v určitých prípadoch vykonáva pri chránených osobných údajoch, nakoľko samotný obsah prípadného rozhodnutia, alebo dokumentu z disciplinárneho konania by vo svojej podstate umožnil určiť rozsah a charakter postihu dotknutej osoby, čo by predstavovalo neprimeraný zásah do práva na ochranu osobnosti. Disciplinárne konanie je interným konaním, ktorého podstatou je zistiť okolnosti protiprávneho konania a jeho výsledok musí byť v súlade so zákonom, pričom tento výsledok je súčasťou osobného spisu policajta a je zaznamenaný v informačnom systéme, preto v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám nie je možné tieto informácie sprístupniť. Na podporu svojho názoru poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý potvrdil rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 21S/101/2013 - 146 zo dňa 30.04.2014. Výsledok z disciplinárneho konania nie je vecou verejnou zasahuje do súkromia jednotlivca.
16. Žalovaných k bodu b) správnej žaloby uviedol, že poskytnutie osobných údajov policajta uvedených v § 78 ods. 3 zák. č. 18/2018 Z. z. je striktne viazané na plnenie služobných povinností policajta. Pri posudzovaní žiadostí, ktorých predmetom sú údaje policajta, je preto potrebné posudzovať aj vzťah s výkonom služby preto, ak údaje policajta žiada osoba, ktorá nemá absolútne žiadny relevantný vzťah služobnej činnosti, tak pre posúdenie ochrany osobných údajov musí byť k tomu primerane sprísnené.
17. K bodu c) žaloby žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o samotné rozhodnutie má za to, že povinná osoba v danom prípade postupovala správne. Ak žiadateľ požiada o sprístupnenie informácií o súkromí alebo osobných údajov (resp. dokumentov obsahujúcich tieto informácie), povinná osoba ich podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 zák.č. 211/2000 Z. z. sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo na základe predtým žiadajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Súhlas dotknutej osoby nie je súčasťou administratívneho spisu a povinnej osobe nevyplýva povinnosť tento zabezpečovať.
18. Žalovaný zotrval na názore, že žalobcom požadované údaje vzhľadom na ochranu osobných údajov podľa § 9 zák. č. 211/2000 Z. z. nie je možné sprístupniť, nakoľko žalobca nepreukázal súhlas dotknutej osoby, údaje o disciplinárnom konaní spadajú pod ochranu osobnosti v širšom slova zmysle a priamo zasahujú do ekonomických a sociálnych aspektov života jednotlivca, ktoré majú dopad na jeho súkromný život, údaje z disciplinárneho konania, ktoré požadoval žalobca vo svojej žiadosti majú charakter údajov o súkromí fyzickej osoby a prelamujú tak právo prístupu k informáciám aj v prípade, že ide o verejného činiteľa, a to najmä z toho dôvodu, že predmetom disciplinárneho konania nie sú otázky verejné, ale ide o subjektívne konanie konkrétnej osoby, ktorého obsahom sú informácie súkromnej povahy.
19. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zotrval na svojej argumentácii uvedenej v žalobe. Vyjadrenie žalovaného k jednotlivým námietkam považuje za vytrhnuté z kontextu a účelové.
20. Žalovaný v duplike poukázal na to, že žalobca neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, preto zotrval na svojom vyjadrení k žalobe.
IV.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava
21. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z. z.“) a svoju činnosť začal od 1. júna 2023.
22. V zmysle ust. § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.
23. Podľa ust. § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
24. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP), po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutia, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutí (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP), vec prejednal a vyhlásil bez nariadenia pojednávania dňa 16.12.2025 (§ 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
25. Podľa ust. § 1 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení účinnom v rozhodnom čase, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.
26. Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
27. Podľa ust. § 9 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; 13) súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.
28. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z. z., informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, 9) povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. 16) Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; 13) súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie.
29. Podľa § 9 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z. z. povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom 9) o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, 16a) poslancom obecného zastupiteľstva, 16b) predstaveným v štátnej službe, 16c) odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, 16d) vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, 16e) vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, 16f) nadriadeným v služobnom pomere 16g) alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. 16h) Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu
a) titul,
b) meno,
c) priezvisko,
d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva,
g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.
30. Podľa § 12 zák. č. 211/2000 Z. z. všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.
31. Podľa ust. § 22 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
32. Podľa § 2 zák. č. 18/2018 Z. z., v znení účinnom v rozhodnom čase, osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje,1) alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.
33. Podľa § 78 ods. 3 zák. č. 18/2018 Z. z., prevádzkovateľ, ktorý je zamestnávateľom dotknutej osoby, je oprávnený poskytovať jej osobné údaje alebo zverejniť jej osobné údaje v rozsahu titul, meno, priezvisko, pracovné zaradenie, služobné zaradenie, funkčné zaradenie, osobné číslo zamestnanca alebo zamestnanecké číslo zamestnanca, odborný útvar, miesto výkonu práce, telefónne číslo, faxové číslo, adresa elektronickej pošty na pracovisko a identifikačné údaje zamestnávateľa, ak je to potrebné v súvislosti s plnením pracovných povinností, služobných povinností alebo funkčných povinností dotknutej osoby. Poskytovanie osobných údajov alebo zverejnenie osobných údajov nesmie narušiť vážnosť, dôstojnosť a bezpečnosť dotknutej osoby.
V.
Právne posúdenie veci správnym súdom
34. Správny súd, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov napadnuté rozhodnutie a postup predchádzajúci jeho vydaniu a zistil, že správny súd už rozhodoval v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. NR-21S/51/2023 vo veci rovnakých účastníkov konania a totožného predmetu konania (týkal sa inej žiadosti žalobcu o sprístupnenie disciplinárneho spisu) a v uvedenej veci rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.
35. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
36. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 140 SSP správny súd poukazuje na relevantnú časť odôvodnenia Správneho súdu v Bratislave vysloveného v rozsudku sp. zn. NR-21S/51/2023 z 18.12.2024, s ktorým sa stotožňuje. 30. „Podstatou konania pred správnym súdom bolo posúdenie zákonnosti postupu žalovaného, ktorý žalobcovi nesprístupnil obsah disciplinárneho spisu vedeného na základe podnetu žalobcu voči riaditeľovi odboru kriminálnej polície OR PZ v Nitre H. H. H. I., (v preskúmavanej veci proti G. B. B., t. č. zástupcu riaditeľky OR PZ v Nitre, pozn. správneho súdu) keď vychádzal zo záveru, že tieto informácie tvoria vo svojej celistvosti údaje o súkromí dotknutej osoby a súčasne obsahujú jej osobné údaje. 31. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) v čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií, t. j. získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných, spracovaná (nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 28.07.2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v čl. 26 ods. 5 Ústavy SR ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. Podľa čl. 13 ods. 2 až 4 Ústavy SR medze
základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a slobody možno iba na základe podmienok ustanovených ústavou, a to buď podmienok všeobecných (čl. 13 ods. 2, 3, 4 Ústavy SR) alebo osobitných vzťahujúcich sa na konkrétne práva a slobody. Rozhodnutie ústavodarcu neustanoviť osobitné dôvody obmedzenia vzťahujúce sa na právo na prijímanie informácií (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR obsahuje podmienky obmedzenia pre slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie) nemožno považovať za absolútne vylúčenie možnosti jeho obmedzenia. Aj v tomto prípade je nevyhnutné otázku prípustnosti zásahu do základného práva posudzovať z hľadiska účelu, ktorý tento zásah sleduje, teda či tento zásah možno odôvodniť ústavne relevantným spôsobom (nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 1/09 zo dňa 19.01.2011). 32. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Obmedzenie práva na informácie je dovolené pri splnení formálnych a materiálnych podmienok. Formálnou podmienkou je explicitná zákonná úprava takého obmedzenia; materiálnou podmienkou je požiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, verejného zdravia alebo mravnosti a nevyhnutnosť obmedzenia v demokratickej spoločnosti. Rozsah obmedzenia práva na informácie v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií, ktorý predstavuje výnimku zo sprístupňovania informácií a je obmedzením práva na informácie podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, je potrebné vykladať vždy reštriktívne. 33. Uvedené je v súlade s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej je nutné obmedzenia sprístupnenia informácií podľa ustanovení § 8 až § 11 zákona o slobode informácií vykladať aj v kontexte § 12 zákona o slobode informácií, z ktorého vyplýva materiálny charakter obmedzenia prístupu k informáciám. Jeho obsahom je požiadavka, aby oprávnené obmedzenie práva na informácie bolo uplatnené vždy, v čo najmenšom rozsahu, čím napĺňa a zároveň garantuje požiadavku minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd (napr. rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sži//2009 zo dňa 03.11.2009, sp. zn. 7Sžik/2/2018 zo dňa 29.01.2020, sp. zn. 5Sžik/4/2019 zo dňa 02.06.2020, nález Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 464/2010 zo dňa 10.11.2011). 34. Žalovaný v posudzovanom prípade nesprístupnenie disciplinárneho spisu podporil tvrdením, že požadované informácie a dokumenty disciplinárneho spisu obsahujú osobné údaje podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií a zároveň nejde o osobné údaje, ktoré by mala povinná osoba povinnosť sprístupniť podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií z dôvodu funkčného zaradenia dotknutej osoby ako nadriadeného v služobnom pomere, konkrétne riaditeľa odboru kriminálnej polície OR PZ v Nitre. Žalobca ako žiadateľ vo svojej žiadosti označil osobu príslušníka Policajného zboru, o ktorého disciplinárny spis mal žalobca záujem, titulom, menom, priezviskom i funkciou. Išlo teda o označenie, ktoré je nezameniteľné s inou osobou a všetky údaje, ktoré by boli povinnou osobou poskytnuté na základe žiadosti žalobcu by tak boli priamo spojiteľné s menovanou dotknutou osobou. 35. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu, ktorý opakovane uviedol, že: „11. [...] Žiadosť o informáciu nesmie svojim obsahom smerovať ku konkrétnej fyzickej osobe (inej ako žiadateľ) a nesmie byť prepojenie medzi informáciou a touto fyzickou osobou identifikovanou v podanej žiadosti. Ide o obmedzenie podľa § 9 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií.
12. Ak by povinná osoba poskytla informácie k žiadosti, v ktorej je uvedená konkrétna fyzická osoba, zároveň by tým potvrdzovala, že ide o informácie - údaje relevantné k tejto konkrétnej osobe. Vzhľadom na uvedené žiadosť žalobcu o informáciu s údajom mena a priezviska konkrétnej fyzickej osoby, ku ktorej sa informácia viaže nie je prípustná z dôvodu ochrany osobných údajov. Je potrebné zdôrazniť, že vo všeobecnosti žiadateľ o sprístupnenie informácie v právnom režime podľa zákona č. 211/2000 Z. z. nie je v procesnom postavení účastníka konania o priestupku, a preto nemôže disponovať údajmi ku konkrétnemu účastníkovi konania o priestupku. Pokiaľ bol žalobca poškodený priestupkom, má právo nahliadnuť do priestupkového spisu za účelom ochrany svojich práv.“ (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžik/3/2019 zo dňa 17.10.2019, bod 11 a 12, obdobne rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sži/40/2014 zo dňa 28.01.2015). 36. Uvedené závery možno aplikovať aj na posudzovaný skutkový stav, v ktorom ide o obsah disciplinárneho spisu. Disciplinárne konanie je formou správneho trestania za porušenie služobných povinností príslušníka Policajného zboru. Ak aj žalobca disponoval informáciou o tom, že na základe jeho podnetu je voči konkrétnej dotknutej osobe vedené disciplinárne konanie a teda je vedený aj disciplinárny spis, poskytnutím dokumentov obsiahnutých v tomto disciplinárnom spise, vrátane rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o uložení disciplinárneho opatrenia alebo o oslobodení disciplinárne obvineného príslušníka,
hoc by aj boli tieto informácie/dokumenty sprístupnené v anonymizovanej podobe, poskytli by žiadateľovi informácie/údaje vzťahujúce sa ku konkrétnej fyzickej osobe. Nepriamo by zároveň poskytli informáciu, či je/bolo voči konkrétnej osobe vedené disciplinárne konanie, prípadne k akému záveru dospeli príslušné disciplinárne oprávnené osoby pri prejednaní namietaných porušení služobných povinností, či boli namietané porušenia aj potvrdené a identifikované na základe podkladov obsiahnutých v disciplinárnom spise a pod. Uvedený postup správnych orgánov, ktorým by poskytli vyššie uvedené údaje, by bol však v rozpore s § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií. Preto správne orgány nepochybili, ak odmietli sprístupniť požadované informácie. 37. Medzi stranami nebolo sporné a žalovaný to ani nijako nenamietal, že by dotknutá osoba nebola ako riaditeľ odboru kriminálnej polície OR PZ v Nitre v postavení nadriadeného. Správny súd však konštatuje, že informácie týkajúce sa disciplinárneho konania voči konkrétnej osobe, ktorú žalobca v žiadosti identifikoval titulom, menom, priezviskom i funkciou, nespadajú pod explicitný enumeratívny výpočet osobných údajov, ktoré je povinná osoba povinná sprístupniť podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií v prípade, ak ide o nadriadeného v služobnom pomere. Preto správny súd nemôže prisvedčiť za podmienok preskúmavaného prípadu, kedy žalobca menom a priezviskom identifikoval dotknutú fyzickú osobu, argumentácii žalobcu o potrebe prevažujúceho verejného záujmu na informovaní verejnosti vo vzťahu k celému obsahu disciplinárneho spisu vedeného voči konkrétnej osobe. 38. Správny súd rozumie potrebe informovať verejnosť o porušeniach služobnej disciplíny funkcionármi Policajného zboru, ktoré môže vytvoriť tlak na predchádzanie identifikovaným porušeniam v budúcnosti. Zároveň je však potrebné dodať, že verejnosť (vrátane žalobcu) by mala rešpektovať skutočnosť, že identifikovaním konkrétnej fyzickej osoby v žiadosti o informáciu, alebo priradením informácie ku konkrétnemu menu a priezvisku, resp. ku konkrétnemu policajtovi, ktorý je v služobnom pomere a konkrétnom zaradení na konkrétnom OR PZ, sa už jedná o chránené informácie v zmysle § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií (napr. aj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/101/2013 zo dňa 30.04.2014). Na uvedenom závere nemení nič tá skutočnosť, či ide o radového policajta alebo o funkcionára. V prípade nadriadených možno hovoriť o vyššej miere prevažujúceho verejného záujmu, ak nie je fyzická osoba jednoznačne identifikovaná; preto je v zásade možné zverejniť určité údaje z disciplinárneho konania. Ak by však došlo v prípade sprístupnenia informácií/dokumentov disciplinárneho spisu (hoc anonymizovaných v potrebnom rozsahu) k jednoznačnej identifikácii fyzickej osoby z dôvodu osobných údajov uvedených v žiadosti o informácie, ako tomu bolo aj v tomto preskúmavanom prípade, sú dané predpoklady na obmedzenie práva na informácie v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií. 39. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že orgán verejnej správy s napadnutom rozhodnutí jednoznačne a dostatočne vysvetlil dôvody nesprístupnenia požadovaných informácií. Správnym orgánom boli relevantné právne normy vecne, logicky a právne správne interpretované a aplikované. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že jeho právo na spravodlivý proces bolo v uvedenej veci zo strany správneho orgánu porušené. Pri posúdení povinnosti aplikovať zákonné obmedzenie možnosti sprístupnenia informácie bol dodržaný princíp proporcionality a správny orgán vyvažoval, či je možné aspoň určité informácie konkrétnej identifikovanej fyzickej osoby zverejniť. Správny súd neidentifikoval žiadne závažné porušenie ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré by mali vplyv na zákonnosť napadnutého opatrenia. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu veci v rozsahu potrebnom na posúdenie žiadosti o poskytnutie informácií. Zároveň bola ako nedôvodná vyhodnotená aj námietka nepresne a nezrozumiteľne formulovaného výroku prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo dostatočne určité, aby nedošlo k jeho zameniteľnosti.“
37. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
38. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.
39. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.