Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/250/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Juraja Dziaka (sudca spravodajca), v trestnej veci odsúdeného: A. B., t. č. vo VTOS v ÚZVJS Leopoldov, v konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 10.09.2025 sp. zn.

- 51, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16.12.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta (ďalej aj ,,súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zo dňa 10.09.2025, sp. zn. - 51 (ďalej aj ,,napadnuté uznesenie“), rozhodol tak, že (citácia): ,,podľa súd návrh odsúdeného A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D., E. XXX/XX, okres Galanta, toho času vo výkone trestu v ÚVTOS Leopoldov, na povolenie obnovy konania vedeného pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. , ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 7.7.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 23.9.2021, zamieta, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa “.

Súd prvého stupňa napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č. l. 51 až 53 spisu.

Proti napadnutému uzneseniu zahlásil ihneď, po vyhlásení napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdený (viď č. l. 50 spisu; ďalej aj ,,sťažnosť odsúdeného“). Odsúdený v písomnom odôvodnení sťažnosti, ktoré okresnému súdu doručil prostredníctvom svojho obhajcu (č. l. 55 až 56 spisu), uviedol (ako z neho vyrozumel sťažnostný súd), že napadnuté uznesenie je podľa jeho názoru nesprávne [ ], čo odôvodnil tým, že (zostručnené/zosumarizované) v pôvodnom konaní vedenom pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. (ďalej aj ,,pôvodné konanie“) odsúdený nebol odsúdený nestranným/nezávislým súdom tak, ako predpokladá platná právna úprava, judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky či medzinárodné záväzky Slovenskej republiky vrátane judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorých, ak je obvinený odsúdený neskorším rozsudkom, než iný jeho spoluobvinený, tak popis skutku/trestného činu v skoršom rozsudku ohľadne takého spoluobvineného musí byť napísaný tak, aby nebolo porušené právo na prezumpciu neviny až neskoršie odsúdeného ďalšieho obvineného (ktorý bol popisom skutku/trestného činu zahrnutý, v danom čase ako osoba v danej trestnej veci nevinná, do skoršieho odsudzujúceho rozsudku iného spoluobvineného). V pôvodnom konaní odsúdeného (spolu)obvinený A. C. učinil vyhlásenie viny, pričom ak súd také vyhlásenie viny prijal, pokračoval ďalej v konaní voči odsúdenému nie nestranne/ nezaujato, nakoľko (spolu)obvinený A. C. učinil vyhlásenie viny ku skutku popísanému v obžalobe tak, že prezumuje aj vinu odsúdeného, čím súd v pôvodnom konaní porušil prezumpciu neviny odsúdeného a sám tak voči odsúdenému konal nie ako nezaujatý/nestranný súd. Vzhľadom na uvedené odsúdený

navrhol, aby sťažnostný súd zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ten o nej znovu konal a rozhodol. Prokurátorka sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzápätí vzdala práva na podanie sťažnosti (č. l. 50 spisu). K sťažnosti obvineného sa nevyjadrila (č. l. 58 spisu).

Posúdenie sťažnosti odsúdeného sťažnostným súdom. Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj a) rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť, b) strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.

Podľa súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa .

Podľa , pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Sťažnostný súd na podklade podanej sťažnosti odsúdeným postupoval podľa , pričom preskúmal (i) správnosť výroku napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, ako i (ii) konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého uznesenia, pričom dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Z obsahu spisového materiálu totiž sťažnostný súd zistil, že súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že v posudzovanom prípade nie sú dané (neboli obhajobou preukázané) podmienky na postup súdu podľa v podobe obnovy pôvodného konania. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku napadnutého uznesenia, v tomto smere žiadne sťažnostné námietky odsúdený v podstate nemal, žiadne procesné pochybenia súdu prvého stupňa sťažnostný súd vlastným prieskumom nezistil. Možno tak skonštatovať, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo vzťahu k výroku napadnutého uznesenia procesne správne; zjednodušene povedané, podľa názoru súdu cesta súdu prvého stupňa k napadnutému uzneseniu bola ,,procesne čistá“, aj čo do plného zachovania práv procesných strán na konaní participovať a podľa vlastného uváženia realizovať svoje procesné práva. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa v súlade s dostatočne, podrobne a presvedčivo odôvodnil (v konkurencii s obhajobnou argumentáciou, ktorá vo svojom užšom rozsahu tvorí aj sťažnostné námietky odsúdeného), prečo nie je možné návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania vyhovieť. Sťažnostný súd si všetky závery súdu prvého stupňa prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom rozsahu na ne týmto odkazuje, bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom uznesení. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a to v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.01.2018), pričom odôvodnenie uznesenia prvostupňového a druhostupňového súdu nemožno posudzovať izolovane, keďže z hľadiska predmetu tvoria jeden celok (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ; ústavný súd pri posudzovaní dodržiavania ústavno- procesných princípov orgánmi verejnej moci pri rozhodovaní vychádza z toho, že na rozhodnutie vydané na rôznych inštitúciách je potrebné vzhliadať ako na jeden celok, k čomu viď tiež rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Sťažnostný súd na umocnenie odôvodnenia napadnutého uznesenia dodáva, že konanie o povolenie obnovy konania sa obmedzuje len na zistenie, či vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Z hľadiska splnenia podmienok na povolenie obnovy konania nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach alebo dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, navrhovateľ vedel, ale či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli skôr známe súdu. V konaní o povolenie obnovy konania v zásade neplatí revízny princíp pôvodného konania, čo do verifikácie a prehodnocovania už vykonaných a obsahovo nezmenených dôkazov, či skutočností, na základe ktorých bol ustálený skutkový stav súdom prvého, resp. druhého stupňa v pôvodnom konaní, ani preskúmavanie vecnej správnosti rozhodnutia (viď R 6/1997), či zákonnosť postupu súdu vo vzťahu k obhajobe (viď R 35/1988). Účelom obnovy konania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, pre ktorý zákon taxatívne stanovuje dôvody charakteristické svojou rigoróznosťou kvôli ich možnému zásahu do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, je odstrániť nedostatky skutkového charakteru, spočívajúce najmä v neúplnosti zhromaždených skutočností a dôkazov, na ktorých je právoplatné rozhodnutie postavené.

Súd rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania postupuje v dvoch na seba nadväzujúcich etapách, pričom v prvom rade hodnotí tento návrh z hľadiska, či sú v ňom uvádzané také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli skôr, teda v pôvodnom konaní, súdu známe. Skutočnosťou súdu skôr neznámou sa pritom rozumie objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci v zmysle , alebo rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúce porušenie základných ľudských práv alebo slobôd obvineného bez možnosti nápravy jeho negatívnych dôsledkov [ ], resp. situácia predpokladaná v ustanovení , ktorá reaguje primárne na aplikáciu takého zákonného ustanovenia vo vzťahu k odsúdenému, ktoré bolo neskôr v osobitnom type konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vyslovené za nesúladné s a priamo negatívne ovplyvnilo postavenie odsúdeného. Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol zahrnutý do pôvodného konania, t. j. nebol v konaní vôbec uplatnený alebo vykonaný, prípadne, ak takýto dôkaz bol síce v pôvodnom konaní vykonaný, avšak po právoplatnosti rozhodnutia nadobudol nový obsah (viď R 72/1980). Až po zistení, že o takéto skutočnosti alebo dôkazy ide, prichádza do úvahy hodnotenie súdu v druhej etape a to v tom smere, či by tieto mohli samy o seba alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi skôr známymi, viesť k inému procesnému výsledku, ako je pôvodné právoplatné rozhodnutie. V prípade, že sú tieto obe uvedené podmienky splnené kumulatívne, súd môže povoliť obnovu konania, v opačnom prípade v zmysle návrh zamietne pre nesplnenie zákonných predpokladov.

Berúc do úvahy obsah spisu, pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie, ako i vskutku vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého uznesenia, ktoré sa vysporadúva v podstate so všetkými nosnými obhajobnými argumentmi v tejto trestnej veci, sťažnostný súd konštatuje, že nielen v konaní vedenom pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. , no ani v písomnom odôvodnení sťažnosti proti napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa odsúdený neuviedol také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé z hľadiska zistenia podmienok obnovy konania spochybniť správnosť a úplnosť zistení súdu prvého stupňa, ktoré vyústili do súdom v podstate vyčerpávajúco odôvodneného napadnutého uznesenia ( ). S poukazom na vyššie uvedené preto možno konštatovať, že žiadne nové dôkazy alebo skutočnosti, ktoré neboli súdu známe v pôvodnom konaní, odsúdený v konaní neuviedol, čo správne vyhodnotil/ zdôvodnil už súd prvého stupňa v napadnutom uznesení. Sťažnostný súd preto dospel k záveru, že síce v predmetnom konaní boli splnené formálne náležitosti návrhu na povolenie obnovy konania podľa , t. j. návrh podala osoba na to oprávnená, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je obnova konania prípustná a nie je v zmysle vylúčená, avšak súčasne nebola zistená existencia takých nových skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného alebo na ktoré by pôvodne uložený trest odsúdeného bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Napokon len samotné tvrdenie osoby, ktorá podala návrh na povolenie obnovy konania, nie je pre takéto zásadné rozhodnutie postačujúce a

súd ani nie je povinný vydať rozhodnutie v súlade s jej právnymi názormi (viď ) alebo hodnotením dôkazov (viď ). Inak vyjadrené, právo na spravodlivý proces negarantuje osobe právo na to, aby bolo rozhodnuté v súlade s jej predstavami a požiadavkami, ale najmä právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane odpovedí na argumenty predostreté odsúdeným. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, a rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov. Pohľadom na napadnuté uznesenie sťažnostný súd uvádza, že odsúdený jeho prostredníctvom dostal jednoznačnú/zrozumiteľnú a danú matériu v podstate vyčerpávajúcu odpoveď ,,v čom a prečo“ vidí súd prvého stupňa v tejto trestnej veci absenciu zákonných podmienok na povolenie obnovy pôvodného konania. Prieskumom uznesenia súdu prvého stupňa i konania, ktoré mu predchádzalo v intenciách , sťažnostný súd dospel k záveru, že žiadne právo odsúdeného v konaní o jeho návrhu na povolenie obnovy konania porušené nebolo, súd prvého stupňa sa v napadnutom uznesení riadne vysporiadal s obhajobnou argumentáciou a nenechal otvorenú v podstate žiadnu spornú meritórnu otázku čo do naplnenia predpokladov povolenia obnovy konania v zmysle . Pokiaľ vo svojej sťažnosti odsúdený poukazoval na to, že podľa jeho názoru v pôvodnom konaní (z dôvodu vyhlásenej viny v danom čase tiež obvineného A. C.) vo vzťahu k nemu konal a rozhodol nie nestranný súd, sťažnostný súd konštatuje, že otázka nestrannosti konajúceho a meritórne rozhodujúceho súdu v pôvodnom konaní nemá tu (v konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy pôvodného konania) miesto; ide totiž o tzv. dovolací dôvod [ ] smerujúci na reparáciu procesných pochybení súdu, nie dôvod predpokladaný pre povolenie obnovy konania ( ), kedy ústredným pojmom inštitútu obnovy konania sú tzv. nové skutočnosti/dôkazy (nie obhajobou tvrdené procesné pochybenia súdu v pôvodnom konaní).

Navyše, ako vyplynulo z dokazovania pred súdom prvého stupňa, v pôvodnom konaní bola vina oboch obvinených (teda aj odsúdeného) konštatovaná jedným právoplatným súdnym rozhodnutím týkajúcim sa zároveň viny (a trestu) oboch tam trestne stíhaných osôb, kedy v dôsledku následného zrušenia takého rozhodnutia súdu prvého stupňa (len) v otázke ukladania trestu bol trest právoplatne uložený až neskorším rozsudkom súdu prvého stupňa v pôvodnom konaní (viď rozsudok súdu prvého stupňa v pôvodnom konaní zo dňa 30.09.2020 a zo dňa 07.07.2021). Sťažnostná argumentácia odsúdeného preto ani nekorešponduje obsahu súdnych rozhodnutí v pôvodnom konaní (v zmysle takom, že skutok mal byť ohľadne tiež obvineného A. C. formulovaný bez implikácie viny odsúdeného – obaja, tak odsúdený ako i obvinený A. C. boli totiž právoplatne uznaní vinnými jedným rozsudkom, uznaní za vinných boli súdom zjednodušene povedané ,,zároveň“). Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal aj s obhajobnou argumentáciou týkajúcou sa tu obhajobou tvrdených dôsledkov rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C - 544/23 na túto trestnú vec týkajúcu sa návrhu odsúdeného na povolenie obnovy pôvodného konania – ako totiž plynie aj z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď uznesenie najvyššieho súdu zo dňa 19.08.2025 sp. zn. ), s ktorou sa sťažnostný súd nemá dôvod nestotožniť, závery súdneho dvora z danej veci nie sú v trestnom procese aplikovateľné, nakoľko sa týkali správneho súdneho konania, t. j. odlišných hmotnoprávnych a procesnoprávnych reálií v porovnaní s trestným právom. Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal taktiež aj s obhajobnou argumentáciou týkajúcou sa tu obhajobou tvrdených dôsledkov zmien účinných od 06.08.2024. Táto argumentácia bola primárne založená na názore, že vzhľadom na neskoršiu zmenu uskutočnenú s účinnosťou od 06.08.2024 cez (ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení uznesenia Ústavného súdu SR uverejneného pod č. ; ďalej aj ,,novela “) došlo k zmierneniu postupu súdu pri ukladaní trestu, podľa ktorého postupu mu má byť uložený odsúdenému trest miernejší. Sťažnostný súd k tomu uvádza, že úmyslom zákonodarcu v súvislosti s novelizáciou účinnou od 06.08.2024 nebolo prehodnocovanie každého právoplatne uloženého trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený podľa platných a účinných predpisov do 06.08.2024, čo vyplýva aj z prechodného ustanovenia , ktorý upravuje právnu situáciu v prípade, že došlo k právoplatnému uloženiu trestu pred účinnosťou novely za čin, ktorý už nie je definovaný ako trestný čin. Je potrebné ďalej zdôrazniť, že podľa trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa , sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol

čin spáchaný s výnimkou prípadu, ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony a v ktorom prípade sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. teda počíta s možnosťou zmeny právnej úpravy, avšak jej použitie je možné, iba ak ide o zmenu, ktorá nastala do rozhodnutia v trestnej veci. Nemôže preto ísť o akúkoľvek neskoršiu zmenu , aj keď pre páchateľa výhodnejšiu, ako si to vysvetľuje odsúdený. Zmena , na ktorú sa odsúdený v konaní o jeho návrhu na povolenie obnovy pôvodného konania odvolával, nadobudla účinnosť až po tom, ako bolo o trestnej veci a treste odsúdeného právoplatne rozhodnuté. Preto zmena právnej úpravy () po nadobudnutí takého právoplatného odsudzujúceho rozhodnutia, hoc by aj bola pre odsúdeného priaznivejšia, je z hľadiska posudzovania trestnosti skutku, či ukladania trestu právne irelevantná a nemôže zakladať dôvod na jeho revíziu, a to ani prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov, teda ani prostredníctvom povolenia obnovy konania. V tomto prípade nejde ani o situáciu predpokladanú , nakoľko nedošlo k strate účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého ustanovenia (tu pre úplnosť sťažnostný súd poukazuje na konanie vedené pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. , v ktorom dňa 11.06.2025 ústavný súd vyhlásil rozhodnutie, ktorým nevyhovel návrhu Mestského súdu Bratislava I na vyslovenie nesúladu v znení účinnom od 30.04.2022 vrátane s , Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Chartou základných práv Európskej únie). Eventuálne analogické použitie daného zákonného ustanovenia na prejednávanú trestnú vec podľa názoru sťažnostného súdu neprichádza do úvahy, nakoľko by tak súd neprípustným spôsobom ultra vires suploval úlohu zákonodarcu. Ak by totiž zákonodarca chcel, aby skutočnosťou skôr neznámou podľa bola akákoľvek zmena resp. tzv. novelizácia , konštruoval by inštitút obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku zaiste inak, než je aktuálne v upravený. Ako správne naznačil v napadnutom uznesení súd prvého stupňa, ústredným pojmom obnovy konania podľa sú skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré po právoplatnom skončení veci vyšli najavo a mohli by mať vplyv na pôvodné rozhodnutie/rozhodovanie, pričom novela takou skutočnosťou v zmysle aktuálne platnej/účinnej právnej úpravy nie je.

Podľa , nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak (a) nie je prípustná, (b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo (c) nie je dôvodná.

Pretože sťažnostný súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného zamietol ako nedôvodnú podľa .

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.