Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-2Csp/95/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu A. B., s miestom podnikania C. D. XXX/XX, E. F.: XXXXXXXX zastúpeného JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom Námestie SNP 41, Zvolen IČO: 42197821, proti žalovanej G. H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, J. H., zastúpenej JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom so sídlom Vajnorská 20, Bratislava, o zaplatenie 11.835, 32 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. -424 zo dňa 23. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Čiastočné späťvzatie žaloby p r i p ú š ť a, rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. -424 zo dňa 23. septembra 2024 v spojení s uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. -491 zo dňa 22. júla 2025 v časti výroku I. o zaplatenie sumy 7.922,35 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.922,35 € od 17.10.2024 do zaplatenia z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

II. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. -424 zo dňa 23. septembra 2024 v spojení s uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. -491 zo dňa 22. júla 2025 vo zvyšnej časti výroku I. p o t v r d z u j e .

III. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. -424 zo dňa 23. septembra 2024 v spojení s uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. -491 zo dňa 22. júla 2025 vo výroku III. mení nasledovne: III. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 33,88 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške.

IV. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. -424 zo dňa 23. septembra 2024 Okresný súd Lučenec (ďalej aj len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.922,35 € spolu s 5% ročne zo sumy 7.922,35 € od 02.03.2022 až do zaplatenia a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok), vo zvyšku súd žalobu zamietol (II. výrok) a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 51,6% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania (III. výrok) a štátu proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48,4% a voči žalovanej v rozsahu 51,6 % (IV. výrok). Uznesením č.k. -491 zo dňa 22. júla 2025 súd prvej inštancie opravil výrok I. rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. -424 zo dňa 23. septembra 2024 tak, že správne znie, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 7.922,35 € spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5% ročne zo sumy 7.922,35 € od 02.03.2022 až do zaplatenia a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. 1.1 V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 11.835,32 € spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 11.835,32 € od 04.01.2022 do zaplatenia titulom zaplatenia ceny objednaných prác zmysle faktúry č. XX/XX zo dňa 03.01.2022. Žalovaná mu napriek viacerým výzvam dlžnú sumu neuhradila. 1.2 Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 23.03.2022 pod sp. vydal platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanej povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 11.835,32 €, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 11.835,32 € od 04.01.2022 do zaplatenia a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 1.430,57 €. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala voči vydanému platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedla, že nárok uplatnený návrhom na vydanie platobného rozkazu žalobcom čo do výšky istiny neuznáva a výslovne popiera tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu, že si všetky svoje povinnosti splnil riadne a včas a vykonal práce tak, ako sú špecifikované vo faktúre a v súpise z vykonaných prác. 1.3 V ďalšom obsahu napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol stručný priebeh konania a zistený skutkový stav, na ktorý aplikoval ustanovenia , , , , a , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení platnom od 01.02.2013 a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). 1.4 Súd prvej inštancie v konaní skúmal, či medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o dielo v zmysle a nasl. alebo či je na vzťah potrebné aplikovať ustanovenie o bezdôvodnom obohatení. Dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo, nakoľko medzi nimi bola preukázaná dohoda o predmete diela, teda, že predmetom rekonštrukcie bude byt číslo X, v bytovom dome na ulici I. XX J. J. H.. Žalovaná tvrdila, že mali dohodnutý termín dňa 31.07.2021, túto skutočnosť potvrdil svojou svedeckou výpoveďou jej priateľ K. L.. Svedkyňa H. M., matka žalovanej a taktiež aj brat žalovanej svedok K. M. mali v tomto smere len sprostredkovanú informáciu od žalovanej. Súd prvej inštancie tieto výpovede nepovažoval za vierohodné, nakoľko išlo o priateľa žalovanej (K. L.) a matku a brata žalovanej (H. M., K. M.), teda o osoby blízke žalovanej. Preto mal súd za to, že nebolo preukázané, že by termín dodania diela bol dohodnutý. Práce sa realizovali od apríla 2021 do septembra 2021, pričom žalovaná žalobcu vyzvala, aby už v prácach nepokračoval s tým, že uviedla, že od zmluvy odstúpila. Je síce pravdou to, že objednávateľ môže od zmluvy odstúpiť, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote ( ), avšak s prihliadnutím na to, že nebolo preukázané, že by bol dohodnutý termín dodania diela, nemohlo dôjsť k platnému odstúpeniu zmluvy v zmysle tohto zákonného ustanovenia. 1.5 Vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami nedošlo k dohode o cene diela, bolo potrebné poskytnúť primeranú cenu ( ). Vzhľadom na spornosť výšky ceny za dodané dielo, súd potom ustanovil do konania znalkyňu F. N. L. z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác. Znalkyňa predložila znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 30.10.2023, v ktorom vyčíslila hodnotu prác na rekonštrukcii predmetného bytu v sume 9.027,44 € vrátane DPH. Po námietkach k znaleckému posudku zo strany žalobcu, týmto námietkam vyhovela s tým, že hodnotu prác upravila na sumu 9.902,93 €. Súd prvej inštancie sa stotožnil s námietkou žalovanej v tom zmysle, že hodnota rekonštrukčných prác stanovená znalkyňou nemá zahŕňať aj DPH, pretože žalobca nie je platcom DPH a nemá pridelené ani IČ DPH. Súd prvej inštancie uzavrel, že cena diela predstavuje sumu 7.922,35 € (9.902,93 € – 20% DPH 1.980,58 €). 1.6 Podaním označeným ako vzájomná žaloba zo dňa 14.10.2022, žalovaná uplatnila voči žalobcovi titulom náhrady škody sumu 1.050,00 €. Tento svoj nárok si uplatnila na základe toho, že žalobca porušil zákonom stanovenú povinnosť a nevydal jej potvrdenie o prevzatí objednávky, pričom v žalobe tvrdil, že vykonal práce riadne a včas. Tvrdila, že práce včas v dohodnutom termíne žalobcom dokončené a odovzdané neboli. S prihliadnutím na to, že nebolo preukázané, že by bol dohodnutý čas odovzdania diela, súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalovaná nemá nárok na zaplatenie pohľadávky, ktorá bola uplatnená na započítanie. 1.7 Pokiaľ žalovaná poukazovala na to, že práce boli vykonané vadne, tu súd prvej inštancie poukázal na to, že zmluva o dielo v neobsahuje samostatnú úpravu zodpovednosti za vady za vykonané dielo a je potrebné aplikovať všeobecnú úpravu obsiahnutú v a nasl., kde je formulovaná úprava zo zodpovednosti za vady pri odplatných zmluvách. Keďže rekonštrukčné práce

v byte žalovanej začali v apríli 2021, ukončené boli v septembri 2021 a žalovaná nepreukázala, že by si u žalobcu riadne uplatnila nárok zodpovednosti za vady v zmysle , pričom by presne špecifikovala vady diela a ako sa vady prejavujú, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobkyne na vytknutie prípadných vád diela zanikol, keďže tak neurobila bez zbytočného odkladu potom, čo mala možnosť si vykonané práce prezrieť, najneskôr však do 6 mesiacov. 1.8 Preto potom súd prvej inštancie žalobe vyhovel, pokiaľ ide o zaplatenie sumy 7.922,35 € istiny a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol a taktiež ani nepristúpil k započítaniu nároku žalovanej voči žalobcovi na náhradu škody. 1.9 Keďže v konaní však nebolo preukázané, že faktúra bola žalovanej riadne doručená, súd prvej inštancie ustálil omeškanie žalovanej len odo dňa uplynutia lehoty, ktorá jej bola stanovená v pokuse o zmier pred podaním žaloby (zo dňa 22.02.2022), zásielka doručená žalovanej 24.02.2022, lehota na plnenie bola určená do 01.03.2022, teda v omeškaní bola žalovaná od 02.03.2022. Preto potom súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na úrok z omeškania od 02.03.2022, ktorého výška bola v zmysle a Nariadenia vlády č. 87/1995 určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, t.j. vo výške 5% ročne zo sumy 7.922,35 € od 02.03.2022 až do zaplatenia. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. 1.10 O náhrade trov konania strán sporu súd prvej inštancie rozhodol podľa . V predmetnom spore si žalobca uplatnil zaplatenie sumy 11.835,32 €, pričom mal úspech v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 7.922,35 € a bol taktiež úspešný v časti týkajúcej sa uplatnenej započítacej námietky vo výške 1.050 €, teda žalobca mal úspech v rozsahu 75,80 %. Žalovaná mala úspech v rozsahu 24,2 %. Žalobca mal teda voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 51,6% (75,80% - 24,2%). K žiadosti žalovanej, aby súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi tieto nebudú priznané (zrejme v zmysle ustanovenia ), uviedol, že je síce pravdou to, že žalobca porušil svoje povinnosti voči žalovanej ako spotrebiteľovi tak, ako to bolo uvádzané žalovanou, no na druhej strane je potrebné zohľadniť aj to, že odvtedy, ako právny zástupca žalobcu doručil žalovanej pokus o zmier, táto vedela o tom, že žalobca si voči nej uplatňuje zaplatenie sumy 11.835,32 €. Keďže žalovaná mala za to, že žalobcovi neprináleží celá suma s prihliadnutím na to, že tvrdila, že sa dohodli na zaplatení sumy 8.052,25 € (tvrdila, že práce neboli ukončené), nič jej nebránilo v tom, aby žalobcovi zaplatila aspoň časť sumy, o ktorej si myslela, že má na ňu nárok, pričom tak neurobila takmer tri roky. Preto by nebolo spravodlivé, aby žalobcovi nárok na náhradu trov konania priznaný nebol.

2. Proti výrokom I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná v celom rozsahu z dôvodov podľa /by odvolací súd výroky I. a III. napadnutého rozsudku zmenil tak, že jej bude uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.872,35 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobu v časti o zaplatenie istiny 1.050,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.922,35 € od 02.03.2022 až do zaplatenia zamietne a žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie neprizná. Súčasne si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 2.1 Napadnutý rozsudok považovala vo výroku I. za vecne nesprávny a vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nesprávne zisteného skutkového stavu veci. Zotrvala na svojom tvrdení, že zhotovenie diela bolo dohodnuté v termíne do 31.07.2021, čo potvrdil aj svedok K. L.. Zo svedeckej výpovede svedka K. M. vyplynulo, že aj pred ním sa žalovaná vyjadrovala tak, že prerábanie bytu sa malo dokončiť do 31.07.2021. Súd prvej inštancie podľa nej pochybil, pokiaľ na tieto svedecké výpovede uvedených svedkov neprihliadal s odôvodnením, že ide o jej blízke osoby. Namietla, že žalobca svoje tvrdenie, že dielo pre žalovanú vykonal riadne a včas jej ho odovzdal, ničím nepreukázal. 2.2 Ďalej argumentovala, že predmetom diela bola rekonštrukcia, nešlo o zhotovenie diela na počkanie a žalobca ako dodávateľ bol povinný žalovanej ako spotrebiteľovi vydať potvrdenie o prevzatí objednávky podľa , ktoré malo obsahovať označenie predmetu diela ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia. Tým, že žalobca ako dodávateľ si nesplnil túto svoju povinnosť a nevydal jej ako objednávateľovi potvrdenie o prevzatí objednávky, zvýhodnil svoje postavenie v tomto spotrebiteľskom spore oproti žalovanej, ktorej súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vytkol, že nepreukázala, že by sa so žalobcom dohodla na termíne dokončenia diela a preto neprihliadol ani na jej procesnú obranu - kompenzačnú námietku. Za takéhoto stavu mohla žalovaná dohodu so žalobcom o termíne vykonania diela preukazovať len výsluchom svedka K. L., ktorý bol osobne prítomný pri dojednávaní podmienok zmluvy o dielo, čo aj urobila, no na tento dôkaz sa rozhodol súd

prvej inštancie neprihliadnuť z dôvodu, že ide o osobu blízku žalovanej (o priateľa žalovanej), čím súd prvej inštancie podľa nej zvýhodnil žalobcu. Súd prvej inštancie mal na uvedený výsluch svedka prihliadať, a keďže tak neurobil, zaťažil tým konanie inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 2.3 Namietla, že súd prvej inštancie ustanovenie aplikoval nedostatočne, pretože v spojení s ním mal na skutkový stav aplikovať aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ktoré sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, konkrétne / a . Žalobca bol pred uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy povinný jasným a zrozumiteľným spôsobom jej oznámiť ako spotrebiteľovi lehotu, do ktorej sa zaväzuje poskytnúť službu (zhotovenie rekonštrukcie predmetného bytu), a preto súd prvej inštancie podľa nej nemohol bez ďalšieho prihliadnuť na vznesenú obranu žalobcu, ktorou poprel tvrdenie žalovanej, že zrekonštruovaný byt mal podľa vzájomnej dohody odovzdať žalovanej do dňa 31.07.2021. Za takéhoto stavu jej nemohol súd prvej inštancie vytknúť, že neuniesla dôkazné bremeno o tom, že medzi ňou a žalobcom bol dohodnutý termín, do ktorého mala byť rekonštrukcia bytu vykonaná. Hoci medzi sporovými stranami nebola uzatvorená písomná zmluva o dielo, mal súd prvej inštancie aplikovať i , zmyslom ktorého je ochrániť spotrebiteľa od neprijateľných zmluvných podmienok, ktorými sa obmedzuje spotrebiteľovi prístup k dôkazom a prenášať na spotrebiteľa dôkazné bremeno, ktoré by mala podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah niesť iná zmluvná strana, v tomto prípade žalobca ako dodávateľ. Konanie dodávateľa, ktorým zamedzí spotrebiteľovi preukázanie podstatného obsahu zmluvného záväzku nemôže taktiež požívať právnu ochranu a nemôže byť vyhodnotené na prospech dodávateľa, že zhotovil a odovzdal riadne a včas dielo spotrebiteľovi, pretože spotrebiteľ nepreukázal opak. 2.4 Považovala za nemysliteľné, aby žalobca v postavení silnejšej strany sporu - dodávateľa sa vďaka porušovaniu svojich zákonných povinností dostal do výhodného postavenia v súdnom spore oproti slabšej strane sporu - žalovanej, ako spotrebiteľovi, tým že na žalovanú súd prenesie bremeno dokazovania tých skutočností, ktoré mali vyplynúť z informačnej povinnosti a z potvrdenia, ktoré mal povinnosť vydať žalobca žalovanej. Pokiaľ súd prvej inštancie za takéhoto stavu neuznal a neprihliadal na vznesenú kompenzačnú námietku žalovanou, ktorou sledovala započítanie jej pohľadávky na náhradu škody, ktorá jej vznikla voči žalobcovi tým, že žalobca nezhotovil dohodnuté dielo v dohodnutom čase, následkom čoho musela uhradiť ďalšie nájomné za náhradné ubytovanie, ide podľa nej zjavne o nesprávne právne posúdenie veci. 2.5 Za dôkaz toho, že došlo k porušeniu dohodnutého času zhotovenia diela i to, že od zmluvy o dielo odstúpila potom, čo žalobcovi poskytla primeranú lehotu do 30.09.2021 na dokončenie prác, v ktorej žalobca neurobil nápravu. Odstúpenie od zmluvy o dielo zo strany žalovanej nebolo medzi stranami sporné, žalobca toto odstúpenie rešpektoval, keď vo vykonávaní diela ďalej nepokračoval a pracovníkom, ktorých prostredníctvom dielo zhotovoval, dal pokyn, aby byt opustili, odniesli z bytu náradie a žalobca jej odovzdal kľúče od bytu. Žalobca sa nikdy nedomáhal u žalovanej toho, aby mu žalovaná umožnila v diele pokračovať z dôvodu, že by odstúpenie žalovanej od zmluvy o dielo považoval za neplatné. 2.6 Rozsudok považovala v časti odôvodnenia uvedeného v bode 34. za nepresvedčivý a arbitrárny. Poukázala na to, že už k odporu predložila e-mailovú správu zo dňa 10.1.2022 zaslanú žalobcovi, v ktorej si uplatnila zľavu z ceny tak, že žiadala, aby jej žalobca vyúčtoval sumu 5.000.00 € za nedokončené dielo s vadami, pričom konkrétne uviedla, v čom spočívajú aj vady nedokončeného diela. Súd prvej inštancie sa však s týmto dôkazom v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal, a preto je jeho rozhodnutie v tejto časti absolútne nepresvedčivé a podľa nej aj nesprávne. 2.7 Namietla aj právne posúdenie žalobou uplatneného nároku ako nárok na zaplatenie primeranej ceny diela, pretože podľa nej mal súd prvej inštancie na skutkový stav aplikovať a nárok žalobcovi priznať ako sumu za práce už vykonané do zrušenia zmluvy o dielo odstúpením žalovanej, ktorú sa podarilo zistiť až na základe znaleckého dokazovania v súdnom spore a rozhodnutím súdu, a preto s jej zaplatením sa nemohla žalovaná dostať ani do omeškania skôr, ako by o nej rozhodol súd, a preto súd prvej inštancie nemal žalobcovi nárok na zákonný úrok z omeškania priznať. Pokiaľ aj súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie primeranej ceny diela, nemohol žalobcovi priznať aj úrok z omeškania od 02.03.2022 až do zaplatenia, pretože žalovaná ku dňu 02.03.2022 nepoznala primeranú cenu (nedokončeného a neodovzdaného diela), na ktorej zaplatenie vzniká naviac nárok (pokiaľ nie je dohodnuté inak) až skončením diela podľa Občianskeho

zákonníka. Primeranú cenu (nedokončeného) diela súd zistil a určil až v súdnom konaní na základe znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie preto podľa nej pochybil pokiaľ žalobcovi priznal aj úrok z omeškania od 02.03.2022 až do zaplatenia, keď žalobca dielo neskončil a keď žalovaná po prvýkrát sa dozvedela výšku priemernej ceny diela až z výroku napadnutého rozsudku, a preto ju objektívne nemohla skôr ani zaplatiť. 2.8 Súd prvej inštancie podľa žalovanej nesprávne právne posúdil aj nárok žalobcu na náhradu trov konania, keď ju zaviazal povinnosťou, aby žalobcovi zaplatila trovy konania v rozsahu 51,6%. Súd prvej inštancie mal podľa nej otázku náhrady trov konania žalobcu v danom prípade posúdiť podľa a nemal priznať právo na náhradu trov konania žalobcovi, hoci bol sčasti v konaní úspešný. V danom prípade podľa nej existujú dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by súd právo na náhradu trov konania žalobcovi nemal priznať. Súd prvej inštancie mal brať zreteľ na povahu tohto sporu, ktorým bol spotrebiteľský spor s ochranou slabšej strany sporu - žalovanej ako spotrebiteľa, na podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu a to i s ohľadom na postoj strán sporu (postoj žalovanej, ktorá sa snažila so žalobcom pred podaním žaloby dohodnúť a predísť tak súdnemu sporu, ako aj postoj žalobcu, ktorý na telefonáty žalovanej nereagoval, stav nedokončeného diela a chybne vykonané práce popísané žalovanou ho nezaujímali a nevynaložil žiadnu snahu sa so žalovanou dohodnúť na vyriešení úhrady sumy za nedokončené práce dohodou a ani jej na e-mail zo dňa 10.1.2022 žiadnym spôsobom nereagoval.) Ďalej mal súd prvej inštancie podľa nej prihliadať aj na množstvo porušených ustanovení zákona zo strany žalobcu, ktorými boli porušené práva žalovanej ako spotrebiteľa. Okrem toho mal prihliadnuť aj na jej osobu, ktorá bola v predmetnom spore spotrebiteľom, nepodnikateľom a ekonomicky slabším subjektom. Taktiež mal prihliadať na osobité okolnosti tohto prípadu, kedy si žalovaná ako spotrebiteľ objednala u žalobcu ako dodávateľa rekonštrukciu bytu v jej vlastníctve, do ktorého sa mala záujem čo najskôr nasťahovať a uspokojiť svoju potrebu bývania a za čas do vykonania diela si musela zabezpečiť platené náhradné bývanie. Vzhľadom na osobitnosti tohto prípadu považovala za neprimerane tvrdé, aby znášala povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania. 2.9 Odhliadnuc od uvedeného, namietla, že súd prvej inštancie nesprávne určil rozsah nároku na náhradu trov konania žalobcu, keď do predmetu konania zahrnul aj procesnú obranu žalovanej - kompenzačnú námietku vo výške 1.050,00 €, ktorá nemá povahu vzájomnej žaloby podľa , ale má povahu len prostriedku procesnej obrany, ktorá sa nestáva predmetom konania, o ktorom by súd mohol zvlášť výrokom rozhodnúť. Preto pokiaľ súd prvej inštancie pri úspechu žalobcu prihliadal i na kompenzačnú námietku vznesenú žalovanou vo výške 1.050,00 €, nesprávne právne posúdil rozsah úspechu žalobcu, pretože kompenzačná námietka sa nestala predmetom konania, o ktorom by mohol súd zvlášť rozhodovať. Správny postup pri (ňou namietanej nesprávnej) aplikácii mohol byť však len taký, že súd prvej inštancie mohol vychádzať pri určení úspešnosti strán sporu len z predmetu sporu, teda z toho čoho sa žalobca v spore domáhal, t.j. zaplatenia sumy 11.83532 € a konečný úspech žalobcu by činil len 33,88 %.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa s odvolaním žalovanej v celom rozsahu nestotožňuje, podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie so všetkými skutočnosťami uvedenými v konaní riadne vysporiadal a na základe týchto riadne vo veci rozhodol. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa neho v celom rozsahu správne, nakoľko tento sa náležite vysporiadal so všetkými skutočnosťami tvrdenými v konaní a rovnako aj so spornými skutočnosťami, pričom na riadne a spravodlivé rozhodnutie využil všetky dôkazné prostriedky a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. 3.1 V prvom rade poukázal na to, že dňa 16.10.2024 došlo k úhrade istiny priznanej mu napadnutým rozsudkom vo výške 7.922,35 € zo strany žalovanej. Na základe uvedeného zobral žalobu v rozsahu istiny vo výške 7.922,35 € a v rozsahu nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.922,35 € od 17.10.2024 do zaplatenia, späť. Vo zvyšnej časti zotrval na podanom návrhu o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.922,35 € od 02.03.2022 do 16.10.2024. Úhradu sumy žalovanou považoval za uznaniu nároku, ktorý si voči žalovanej v rámci konania uplatňoval v rozsahu sumy 7.922,35 €. 3.2 Čo sa týka vyjadrení žalovanej, že je slabšou stranou sporu – spotrebiteľom, a vo veci konajúci súd na uvedené neprihliadol s tým, že jej neposkytol náležitú pomoc, nezohľadnil jej postavenie a zaťažil ju dôkazným bremenom, s týmto v celom rozsahu nesúhlasil. Podľa neho v prípade, že sa strana nechá zastúpiť advokátom, ktorý predstavuje kvalifikovanú právnu pomoc, stráca postavenie slabšej strany sporu a sa neaplikuje. Z uvedeného teda vyplýva, že sa následne nebude uplatňovať vyšetrovací princíp, ale začne sa uplatňovať prejednací princíp, a teda každá strana sporu na preukázanie svojich tvrdení navrhuje dôkazy a znáša dôkazné bremeno sama za seba.

3.3 Ohľadom otázky trov konania sa vo veci konajúci súd vyjadril v bode 40. rozhodnutia, v ktorom vysvetlil postup, ktorým postupoval pri určení náhrady trov konania. Vo veci konajúci súd zohľadnil nielen sumu 7.922,35 €, ale taktiež aj sumu započítacej námietky vo výške 1.050 €, nakoľko aj v tomto smere bol žalobca úspešný, a teda túto sumu podľa neho správne súd prvej inštancie pripočítal k sume 7.922,35 €, v ktorej bol taktiež úspešný a z tejto výslednej hodnoty (8.972,35 €) vypočítal pomer úspechu vo veci. 3.4 Vzhľadom na všetko vyššie uvedené, považoval odvolanie žalovanej v celom jeho rozsahu za nedôvodné.

4. Žalovaná v odvolacej replike v celom rozsahu zotrvala na podanom odvolaní. 4.1 Napadnutý rozsudok považovala za nesprávny z dôvodov uvedených v odvolaní, avšak uznala, že žalobca má právo na zaplatenie vykonaných prác v rozsahu, v akom boli vykonané do zrušenia zmluvy o dielo odstúpením žalovanej, avšak po zohľadnení kompenzačnej námietky žalovanej (1.050,00 €) teda len vo výške 6.872,35 € a to bez úroku z omeškania. 4.2 Potvrdila úhradu sumy 7.022.35 € žalobcovi dňa 16.10.2024, avšak nie z dôvodu, že uznáva v takejto výške nárok žalobcu na zaplatenie istiny, ktorú mu priznal súd, ale z dôvodu, aby zamedzila úhradou sumy 7.922.35 € narastaniu úroku z omeškania pre prípad, že by odvolací súd nevyhovel jej odvolaniu v časti nepriznania úroku z omeškania žalobcovi, a pre prípad, že by nevyhovel jej odvolaniu v časti zohľadnenia kompenzačnej námietky. 4.3 Vyjadrila svoj nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby (v rozsahu istiny vo výške 7.922,35 €) a v rozsahu nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.922,35 € od 17.10.2024 do zaplatenia) urobeným žalobcom v podaní zo dňa 25.11.2024 z dôvodu podaného odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré žiadala v celom rozsahu prejednať odvolacím súdom. 4.4 Dôvodila, že jej zastúpenie advokátom v tomto spotrebiteľskom spore nezbavuje súd povinnosti aplikovať na spotrebiteľský spor aj . Nedodržanie takéhoto zákonného postupu súdom v spotrebiteľskom spore neumožňuje ani , z ktorého taktiež nie je možné dôvodiť, že by súd v prípade zastúpenia spotrebiteľa advokátom nemusel alebo nesmel postupovať podľa , teda postupovať vyšetrovacím princípom. Tvrdenie žalobcu, že zastúpenie spotrebiteľa advokátom v spotrebiteľskom spore má vylučovať uplatňovanie vyšetrovacieho princípu nemá podľa nej oporu v zákone. 4.5 Trvala na tom, že jej odvolanie je v celom rozsah podané dôvodne a žiadala odvolací súd, aby jej odvolaniu vyhovel.

5. Žalobca v odvolacej duplike za zmätočné označil vyjadrenia žalovanej, kedy na jednej strane uvádza, že sa nestotožňuje s priznaným nárokom žalobcovi a na druhej strane uhradí istinu, ktorú mu priznal vo veci konajúci prvostupňový súd. V tomto smere sú nielen vyjadrenia, ale aj samotné konanie žalovanej, zmätočné. Aj naďalej trval na tom, že uhradením istiny zo strany žalovanej, táto uznala ním uplatňovaný nárok v celom rozsahu, a takéto konanie sa nedá považovať za konanie „z opatrnosti” na zabránenie narastaniu úrokov. Žalovaná podľa neho neuviedla žiadny relevantný dôvod, pre ktorý nesúhlasí so späťvzatím žaloby. Podľa neho uhradenie istiny „z opatrnosti” nie je vážny dôvod na nezastavenie konania.

6. Podľa (1) Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. (2) Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. (3) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

7. Späťvzatie žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania procesným úkonom, ktorým berie žalobu späť, je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

8. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že k úhrade súdom prvej inštancie priznanej istiny zo strany žalovanej došlo po vydaní napadnutého rozsudku a pred podaním odvolania proti tomuto rozsudku žalovanou, t.j. v čase, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie nenadobudlo právoplatnosť. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 7.922,35 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.922,35 € od 17.10.2024 do zaplatenia z dôvodu, že zo strany žalovanej došlo dňa 16.10.2024 k úhrade istiny priznanej mu napadnutým rozsudkom. Žalovaná vyjadrila s uvedeným čiastočným späťvzatím žaloby svoj nesúhlas a požadovala, aby bolo ňou podané odvolanie proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu prejednané odvolacím súdom. Svoj postoj odôvodnila tvrdením, že k úhrade súdom prvej inštancie žalobcovi neprávoplatne prisúdenej istiny pristúpila z dôvodu, aby zamedzila narastaniu úroku z omeškania pre prípad, že by odvolací súd jej odvolaniu nevyhovel.

9. Zákon bližšie nestanovuje, čo možno považovať za vážne dôvody na strane žalovaného. Posúdenie dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím žaloby je výlučne vecou úvahy súdu. Nemusí sa jednať len o dôvody a záujmy právne, ale aj závažné etické, morálne, ekonomické a iné motívy závažného charakteru, pre ktoré súd konanie nezastaví (rozhodnutie sp. zn. ). Súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. V sporovom konaní je záujem na pokračovaní v konaní i napriek nedostatku vôle žalobcu spravidla daný, ak ide o konanie, ktoré mohlo začať aj na návrh žalovaného a ktorého výsledkom je rozhodnutie majúce povahu tzv. iudicium duplex (napr. konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva), alebo vtedy, ak má meritórne rozhodnutie význam pre právne postavenie žalovanej strany. To však platí len za predpokladu, že doposiaľ nedošlo k platnému mimosúdnemu vyriešeniu veci dohodou strán, či k dobrovoľnému splneniu uplatneného nároku žalovaným.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. skonštatoval, že nemožno nútiť žalobcu, aby pokračoval v konaní po uspokojení jeho pohľadávky žalovaným. Rovnako z predchádzajúcej súdnej praxe (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ) vyplýva, že odporca nemôže mať vážny dôvod pre nesúhlas so späťvzatím návrhu (o. i.) vtedy, keď už navrhovateľovi poskytol peňažné plnenie uplatnené návrhom na začatie konania.

11. O vážnych dôvodoch nesúhlasu žalovaného so späťvzatím časti žaloby je potrebné uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu uplatneným v žalobe. Keď požiadavka žalobcu (zaplatenie žalovanej istiny v súdom prvej inštancie stanovenej výške) bola splnená neskorším dobrovoľným správaním (konaním) žalovanej bez toho, aby o veci právoplatne rozhodol súd, pričom práve v dôsledku tohto správania žalovanej bola žaloba v príslušnej časti vzatá späť, nie je možné z procesného hľadiska podľa odvolacieho súdu považovať takúto dobrovoľnú úhradu súdom prvej inštancie neprávoplatne priznanej žalovanej istiny zo strany žalovanej za vážny dôvod na nepripustenie čiastočného späťvzatia žaloby. Pokiaľ k úhrade žalovanej istiny zo strany žalovanej malo dôjsť z opatrnosti, v záujme zabrániť ďalšiemu narastaniu úrokov z omeškania, žalovaná si mala v danej súvislosti zvoliť inú formu splnenia peňažného záväzku. Odvolací súd preto dospel k záveru, že nesúhlas žalovanej so späťvzatím návrhu nemožno považovať za nesúhlas z vážnych dôvodov v zmysle .

12. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 7.922,35 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.922,35 € od 17.10.2024 do zaplatenia a odvolací súd nezistil existenciu vážnych dôvodov na strane žalovanej, ktoré by odôvodňovali nepripustenie späťvzatia žaloby žalobcom, odvolací súd späťvzatie žaloby v súlade s pripustil, výrok I. napadnutého rozsudku v príslušnej späťvzatím dotknutej časti žaloby zrušil a konanie čiastočne zastavil podľa , druhej vety v spojení s .

13. V dôsledku odvolania podaného žalobcom proti rozsudku súdu prvej inštancie, krajský súd ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v medziach daných a a bez nariadenia pojednávania v súlade s a contrario, rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti výroku I. postupom podľa ako vecne správne potvrdil a vo výroku III. napadnutý

rozsudok podľa zmenil z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

14. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15. Po čiastočnom zastavení konania predmetom odvolacieho prieskumu zostala časť výroku I. napadnutého rozsudku, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.922,35 € od 02.03.2022 do zaplatenia, t.j. do 16.10.2024 a III. výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 51,6% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania.

16. Keďže v konaní však nebolo preukázané, že faktúra žalobcu bola žalovanej riadne doručená, súd prvej inštancie v bode 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku ustálil omeškanie žalovanej len odo dňa uplynutia lehoty, ktorá jej bola stanovená v pokuse o zmier pred podaním žaloby, t.j. od 02.03.2022 (lehota na plnenie bola určená do 01.03.2022). Žalobcovi v zmysle v spojení Nariadenia vlády č. 87/1995 priznal voči žalovanej nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.922,35 € od 02.03.2022 až do zaplatenia. Súd prvej inštancie podľa žalovanej pochybil, pokiaľ žalobcovi priznal úrok z omeškania od 02.03.2022 až do zaplatenia, a to z dôvodu, že žalobca dielo neskončil a ona výšku priemernej ceny diela nemohla skôr zaplatiť, pretože sa ju po prvýkrát dozvedela až z výroku napadnutého rozsudku.

17. Za situácie, keď žalobca na pokyn žalovanej ukončil realizáciu dohodnutého diela pred jeho zhotovením je nutné prisvedčiť správnosti odvolacej argumentácie žalovanej v časti, v ktorej namietala, že súd prvej inštancie mal na skutkový stav aplikovať po tom, ako vyhodnotil, že sa nejedná o prípad odstúpenia od zmluvy pre anticipované porušenie zmluvy v zmysle . Žalovanej, ako objednávateľovi, totiž priznáva v uvedenom ustanovení právo v ktoromkoľvek okamihu od vzniku zmluvy o dielo až do jeho zhotovenia od zmluvy o dielo odstúpiť. Dôsledkom využitia toho práva je zrušenie zmluvy o dielo od začiatku, čím zanikajú všetky práva a povinnosti jej účastníkov z nej vyplývajúce a nastúpenie osobitných účinkov odstúpenia od zmluvy v podobe povinnosti objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

18. V konaní však nebolo preukázané, že faktúra žalobcu, ktorou bola žalovanej vyfakturovaná cena vykonaných prác, jej bola riadne doručená, a preto súd prvej inštancie ustálil omeškanie žalovanej len odo dňa uplynutia lehoty, ktorá jej bola stanovená v pokuse o zmier pred podaním žaloby, t.j. od 02.03.2022. Vzhľadom k tomu, že splatnosť nároku žalobcu na zaplatenie sumy pripadajúcej na už vykonané práce a na náhradu účelne vynaložených nákladov zo zákona nevyplýva a nebola medzi sporovými stranami stanovená ani dohodou, žalovaná bola povinná splniť dlh prvého dňa po tom, čo ju o plnenie žalobca ako veriteľ požiadal ( ). Pokiaľ súd prvej inštancie ako prvý deň omeškania žalovanej ustálil prvý nasledujúci deň po uplynutí žalobcom poskytnutej lehoty na dobrovoľné plnenie, odvolací súd sa s takýmto právnym posúdením splatnosti dlhu žalovanej stotožňuje. Následné spochybňovanie žalobcom uplatňovanej sumy, rozsahu a kvality prác zo strany žalovanej nemá vplyv na takýmto spôsobom stanovený termín splatnosti peňažného dlhu žalovanej.

19. Pre rozsudok je v zmysle rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Odvolací súd je v zmysle viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo zvyšnej časti výroku I., t.j. v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.922,35 € od 02.03.2022 do zaplatenia potvrdil napriek tomu, že žalovaná istinu 7.922,35 € po vyhlásení napadnutého rozsudku počas odvolacieho konania dňa 16.10.2024 uhradila. Žalobcovi priznaný úrok z omeškania sa teda vzťahuje na obdobie od 02.03.2022 do zaplatenia, t.j. do 16.10.2024.

20. Podľa . 1 , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

21. Integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu je aj právo strany, ktorá v konaní uspela, vo všeobecnosti na to, aby jej boli nahradené všetky trovy, ktoré vo vecnej súvislosti s uplatnením svojho práva vynaložila. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.

22. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

24. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým III. výrokom žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 51,6% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania. Pri určení ich výšky vychádzal z toho, že v žalobca si v predmetnom spore uplatnil zaplatenie sumy 11.835,32 € a mal úspech v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 7.922,35 € a bol taktiež úspešný aj v časti týkajúcej sa uplatnenej započítacej námietky vo výške 1.050,00 € a teda žalobca mal úspech v rozsahu 75,80% a žalovaná v rozsahu 24,2 %, pričom konečný úspech žalobcu stanovil v rozsahu 51,6 % (75,80% - 24,2%). Žalovaná v podanom odvolaní v súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania namietla nesprávne právne posúdenie, nesprávne určený rozsah nároku na náhradu trov konania žalobcu a zdôraznila potrebu posúdiť otázku náhrady trov konania žalobcu v danom prípade podľa .

26. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné skonštatovať, že základ, z ktorého sa určuje pomer úspechu strán v spore podľa , sa ako správne namietla v podanom odvolaní žalovaná nenavyšuje o sumu uplatnenú len kompenzačnou námietkou započítania. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. uviedol, že „Miera úspechu vo veci vo všeobecnosti závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej.“ Kompenzačná námietka, ktorou si žalovaná uplatnila menej alebo rovnako, ako si uplatnil žalobca sa posudzuje len ako prostriedok procesnej obrany žalovanej. Keďže v takomto prípade nejde o vzájomnú žalobu, nemusí kompenzačný úkon žalovanej spĺňať náležitosti žaloby, nezakladá prekážku litispendencie, nevyvoláva účinky začatia konania a v jeho dôsledku nevzniká na strane žalovanej poplatková povinnosť. Takáto námietka nerozširuje predmet konania, a preto ani nezvyšuje základ pre určenie pomeru úspechu podľa .

27. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci (okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha okolností sporu, postoj strán v konaní, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky), ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania (osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania). Zákon teda pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

28. Súd prvej inštancie sa návrhom žalovanej na nepriznanie trov konania vo veci čiastočne úspešnému žalobcovi zaoberal a k možnosti aplikácie uviedol, že je síce pravdou to, že žalobca porušil svoje povinnosti voči žalovanej ako spotrebiteľovi tak, ako to bolo uvádzané žalovanou, no na druhej strane bolo potrebné zohľadniť aj to, že odvtedy, ako právny zástupca žalobcu doručil žalovanej pokus o zmier, táto vedela o tom, že žalobca si voči nej uplatňuje zaplatenie sumy 11.835,32 €, a nič jej nebránilo v tom, aby žalobcovi zaplatila aspoň časť sumy, o ktorej si myslela, že má na ňu nárok, pričom tak neurobila takmer tri roky. Preto by nebolo spravodlivé, aby žalobcovi nárok na náhradu

trov konania priznaný nebol. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje, že dôvody uvádzané v odvolacej argumentácii žalovanej nenaplňujú intenzitu dôvodov tak, ako prezumuje zákon v ustanovení .

29. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa , a CSP. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 11.835,32 € s príslušenstvom, odvolací súd konanie v časti o zaplatenie súdom prvej inštancie pôvodne priznanej časti istiny vo výške 7.922,35 € zastavil a vo zvyšnej časti o zaplatenie 3.912,97 € bola žaloba súdom prvej inštancie II. odvolaním nenapadnutým výrokom právoplatne zamietnutá. Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila žalovaná, ktorá po rozhodnutí súdu prvej inštancie zaplatila žalobcovi sumu 7.922,35 €, ktorej úhradu jej súd prvej inštancie uložil neprávoplatným I. výrokom napadnutého rozsudku, čím v tejto časti odpadol predmet konania a zadala tým žalobcovi dôvod pre čiastočné späťvzatie žaloby. V konaní tak mal žalobca úspech v 66,94 % a jeho neúspech predstavuje 33,06 %. Celkový úspech vo veci ktorý predstavuje 33,88 % (66,94 % - 33,06 %) mal teda žalobca, a v takomto rozsahu mu odvolací súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia , CSP a . V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalovanej, táto nebola úspešná len v sčasti, v ktorej odvolací súd zmenil výrok o trovách konania, v ostávajúcej časti odvolacieho konania bola neúspešná. Vzhľadom k tomu, že v odvolacom konaní strany sporu dosiahli len čiastočný úspech, odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Odvolací súd, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25. mája 2023 dodáva, že s ďalšími námietkami, resp. argumentmi žalovanej uvedených v odvolaní sa nezaoberal, nakoľko pre rozhodnutie v intenciách zabezpečenia práva na spravodlivý súdny proces sa jedná o argumenty, ktoré nemajú pre spravodlivé rozhodnutie v predmetnej veci rozhodujúci význam (m. m. rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava. Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľky, zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

32. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (/ až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa / až n/ ( CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).