Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_58C-77-2024.pdf
PDF · 121.33 KB
Case nature
Area
Subarea
58C/77/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Mgr. Alžbetou Strajňákovou, PhD. v právnej veci žalobcu: Bytkomfort - BA, a.s., so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, IČO: 35 736 275, zast.: JUDr. Anna Dugová, advokátka, so sídlom Lazaretská 4, Bratislava, IČO: 42 261 007, proti žalovaným: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, E., zast.: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, so sídlom Pri Suchom mlyne 50, Bratislava, IČO: 43 272 428, 2/ A. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, E., zast.: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, E., o zaplatenie 1.555,62 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaným sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.07.2024 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 1.555,62 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne od 04.07.2024 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými vlastníkmi bytu č. X nachádzajúceho sa na 3. p. vo vchode D. 6 bytového domu súpis. č. 564 na ulici Novackého 2,4,6,8 v Bratislave - Karlova Ves, tak ako je zapísaná v evidencii Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX okres Bratislava IV, obec BA-
m.č. KARLOVA VES, k. ú. I. F.. Žalobca má vedomosť, že ich manželstvo bolo rozvedené dňa 10.06.2020. Žalobca je na základe ustanovenia §8 a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení a Zmluvy o výkone správy zo dňa 08.01.2007 (ďalej len „Zmluva“) správcom bytového domu, v ktorom sa nachádza uvedený byt. Žalobca je odo dňa 04.11.2021 právny nástupca spoločnosti Karloveská realizačná spoločnosť s.r.o., so sídlom: J. C. X/X, XXX XX E., IČO: 35 696 583 zaniknutej zlúčením dňa 03.11.2021, z uvedeného dôvodu je vo všetkých písomných dokumentoch z obdobia pred dňom 04.11.2021 ako správca predmetného bytového domu uvedená spoločnosť Karloveská realizačná spoločnosť s.r.o., čo vyplýva z výpisu z obchodného registra ako žalobcu, tak aj zaniknutej spoločnosti. Pri správe domu je správca podľa ustanovenia § 8b ods. 1, písmeno e) zákona č. 182/1993 Z. z. povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Žalobca zo zákona zastupuje vlastníkov predmetného bytového domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z. z. povinní v súlade so Zmluvou prispievať na náklady spojené s prevádzkou, údržbou a opravami spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva, prípadne pozemku ako aj zálohové platby za služby spojené s užívaním bytu. Na tento účel vlastníci poukazujú preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv. Vlastníci bytov a nebytových priestorov sú podľa čl. III ods. 8 Zmluvy o výkone
správy povinní poukazovať predpísané zálohové platby vopred. Podľa čl. II ods. 3 Zmluvy správca vypočíta vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome výšku mesačných zálohových platieb podľa skutočných nákladov účtovaných v predchádzajúcich obdobiach a podľa predpokladaných nákladov na nasledujúce účtovné obdobie. Podľa čl. II ods. 6 vyúčtovanie vykoná správca raz ročne najneskôr do 31. mája nasledujúceho roku. Podľa Zmluvy a Vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu, správcom zistené nedoplatky ročného vyúčtovania vlastníka za poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu, je vlastník povinný vyrovnať do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. Podľa čl. III Zmluvy sú okrem iného vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome povinní na zabezpečenie prevádzky, údržby, opráv a správy bytového domu poukazovať mesačné preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv domu, ďalej sú povinní platiť mesačne správcovi odmenu za výkon správy, ďalej poukazovať mesačne na účet preddavok na úhradu plnení spojených s užívaním bytu. Výška preddavkov za služby spolu s príspevkom do fondu prevádzky, údržby a opráv, ktoré boli žalovaní povinní v rozhodnom období (rok 2020) uhrádzať bola v sume 251,18 Eur mesačne. Žalovaní v rozhodnom období neuhrádzali zálohové platby v predpísaných výškach a termínoch v zmysle ust. § 10 zákona č. 182/1993 Z. z. Žalovaní sú dlžní na neuhradených skutočných nákladoch z ročného vyúčtovania za 2020 sumu 1.555,62 Eur. Medzi sporovými stranami bolo vedené skoršie konanie pred Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 22C/19/2019 o zaplatenie 2.238,70 Eur s prísl., a v tomto konaní si žalobca uplatnil pohľadávku na neuhradených skutočných nákladoch z ročných vyúčtovaní za roky 2017, 2018 a časť z r. 2019. Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 22C/19/2019 vydaným dňa 19.04.2021, ktorým žalobcovi v celom rozsahu vyhovel, a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2023 a vykonateľnosť dňa 06.06.2023. U žalovaných dlh každomesačne narastá, nakoľko každý mesiac je z ich strany uhrádzaná len polovica mesačného zálohového predpisu. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Žalobca žiadal súd, aby žalovaných zaviazal uhradiť istinu pohľadávky v sume 1.555,62 Eur, spolu s príslušenstvom - úrokom z omeškania z dlžnej sumy. V Sumárnej analýze platieb sa nachádza prehľad predpísaných zálohových platieb a prehľad platieb žalovaných, kde je uvedené v akej výške a v aký deň bola platba žalovaných pripísaná na účet bytového domu. Mesačný zálohový predpis je podľa ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. a aj podľa ustanovení Zmluvy splatný mesačne k 10-temu dňu každého predchádzajúceho mesiaca. Napr. do 10.11.2020 bol splatný zálohový predpis za 12/2020. Žalobca poukázal na skutočnosť, že pri vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu sa zisťujú skutočné náklady, pričom výsledok vyúčtovania je uvedený na ročnom vyúčtovaní ako rozdiel medzi predpísanými zálohovými platbami a skutočnými nákladmi za konkrétny rok. Žalobca vykonal ku dňu 31.05.2021 Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu č. 8 za obdobie 01.01.2020 - 31.12.2020 v súlade so svojou zákonnou a zmluvnou povinnosťou. Skutočné náklady za rok 2020 sú v sume 3.037,11 Eur, úhrady žalovaných sú v sume 1.481,49 Eur. Žalobca teda žiadal rozdiel medzi skutočnými nákladmi za rok 2020 a úhradami žalovaných v roku 2020, čoho výsledkom sú neuhradené skutočné náklady za rok 2020 v sume 1.555,62 Eur (čiže: - 3.037,11 Eur + 1.481,49 Eur = - 1.555,62 Eur). Ďalej žalobca žiadal, aby mu boli priznané aj trovy konania.
2. Mestský súd Bratislava IV vo veci vydal dňa 22.08.2024 platobný rozkaz č. k. 58C/77/2024-48, proti ktorému žalovaní podali odpor.
3. Žalovaný 1/ v odpore uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti na Novackého 6 v Bratislave, pričom sú od 10.06.2020 právoplatne rozvedení. Od decembra 2014, byt užíva výlučne žalovaná 2/, pričom do konca roka 2017 žalovaný 1/ napriek tomu, že v byte vôbec nebýval, hradil všetky náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti. Od toho času, napriek tomu, že v tejto nehnuteľnosti býva žalovaná 2/, táto buď nehradila náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti vôbec, alebo len čiastočne, takže je pravdou, že voči žalobcovi celé roky narastá dlh. Rovnako je pravdou, že medzi stranami sporu bolo vedené skoršie konanie, pred Okresným súdom Bratislava IV sp. zn. 22C/19/2019, kde si žalobca uplatňoval jeho pohľadávku za nezahradené skutočné náklady za roky 2017, 2018 a časť roku 2019. Toto rozhodnutie napadla žalovaná 2/ odvolaním, pričom odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Žalovaný 1/ si časť jeho pohľadávky v zmysle súdneho rozhodnutia smerom k žalobcovi riadne splnil, žalovaná 2/, však pohľadávku podľa informácií žalovaného 1/ doposiaľ neuhradila. Od roku 2020 sa zároveň vedie na Mestskom súde Bratislava IV aj konanie o vysporiadanie BSM sp. zn. 4C/27/2020, súčasťou ktorého je aj táto nehnuteľnosť, pričom toto konanie nebolo meritórne rozhodnuté ani na súde prvej inštancie. Žalovanému 1/ bolo doručené vyúčtovanie skutočným nákladov
na nehnuteľnosť za rok 2020 e-mailom a to dňa 01.06. 2021. Keďže žalovaný 1/ nehnuteľnosť vôbec nevyužíva, nevidí dôvod na to, aby hradil náklady, ktoré spôsobila žalovaná 2/ užívaním nehnuteľnosti. Podľa vyúčtovania nákladov za rok 2020, žalobca žiadal uhradiť nedoplatok po vyúčtovaní, do 30 dní odo dňa doručenia ročného vyúčtovania na bankový účet domu s uvedením variabilného symbolu. Lehota 30 kalendárnych dní na úhradu nedoplatku z uvedeného vyúčtovania začala žalovanému 1/ plynúť dňom 02.06.2021 a uplynula dňom 02.07.2021. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný na súd 04.07.2024. Žalovaný 1/ mal za to,
že pohľadávka, ktorú si uplatňuje žalobca voči žalovanému 1/, je premlčaná a žalovaný 1/ vzniesol námietku premlčania. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Vo vzťahu k žalovanému 1/ mohol žalobca svoju pohľadávku uplatniť prvý raz 03.07.2021, avšak spravil tak až 04.07.2024, čiže po uplynutí premlčacej lehoty. Žalovaný 1/ mal za to, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný voči žalovanému 1/ oneskorene, po uplynutí premlčacej doby. Žalovaný 1/ vzniesol námietku premlčania a žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému 1/ nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. Zároveň, pokiaľ sa súd nestotožní s vyššie uvedenom argumentáciou, žalovaný 1/ žiadal, aby pri posudzovaní nároku žalobcu voči žalovaným v prvom a druhom rade postupoval zhodne s ostatným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 22C/19/2019, ktoré bolo v celom rozsahu potvrdené odvolacím súdom. V tomto súdnom spore súd prvej inštancie zohľadnil fakt, ktorý nebol medzi stranami sporu sporný, že žalovaný 1/ predmetný byt, ktorého sa vyúčtovanie nákladov za rok 2020 týka, dlhodobo vôbec neužíva a nemôže užívať, keďže mu v tom žalovaná 2/ bráni. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný 1/ od decembra 2014 nebýval v byte na D. X, F. E., čo napokon potvrdzuje mesačný zálohový predpis, kde sa uvádza počet osôb: 4, t.j. žalovaná 2/ a 3 deti. Žalobca ako správca mal a stále má nahlásené v predmetnom byte len 4 osoby. Z predložených dokladov je zrejmé, že žalovaná 2/ spočiatku neuhrádzala mesačné zálohové platby vôbec (12/2017-04/2018), neskôr začala uhrádzať iba časť mesačnej zálohovej platby vo výške 125,59 Eur, poprípade inú sumu. Súd prvej inštancie rozdelil platby, ktoré mali žalovaní platiť žalobcovi na tie, ktoré sú viazané na vlastníctvo nehnuteľnosti a na náklady, ktoré sú spojené s reálnym užívaním nehnuteľnosti. Následne podľa konkrétneho výsledku rozdelil platby medzi žalovaného 1/ a žalovanú 2/. Žalovaný 1/ poukázal aj na tú skutočnosť, že žalovaný 1/ uhradil k rukám žalobcu časť dlhu na základe rozhodnutia súdu už 10.07.2023 vo výške 150,53 Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný 1/ žiadal, aby súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zamietol žalobu voči žalovanému 1/ v celom rozsahu a priznal mu plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.
4. Žalovaná 2/ v odpore uviedla, že súd vydal dotknutý platobný rozkaz len na základe skreslených a neúplných informácii, ktoré v návrhu uviedla právna zástupkyňa žalobcu, preto je potrebné vec riadne prejednať a rozhodnúť. Žalovaná 2/ uviedla, že v roku 2020 (t.j. v sledovanom období od 1.1.2020 až 31.12.2020) od marca 2020 (ale aj mnoho rokov predtým) platila ako rozvedená polovicu zo zálohových platieb v sume 125,- Eur mesačne, zatiaľ čo žalovaný 1/ neplatil v sledovanom období a ani roky predtým ani cent. Veriteľovi mesačne na účet pribudlo 125,- Eur, ktoré platila výhradne sama žalovaná 2/ z jej súkromného účtu už ako rozvedená a bez akýchkoľvek záväzkov v zmysle práva a povinností voči žalovanému 1/. Súd o rozvode rozhodol dňa 03.03.2020, právoplatnosť rozhodnutie nadobudlo dňa 10.03.2020. Žalovaná 2/ predložila výpis z účtu za sledované obdobie od 1.1.2020 do 31.12.2020, z ktorého je explicitne preukázané, že z jej účtu odchádzala mesačne suma 125,- Eur na účet žalobcu. Žalovaná 2/ trvala na tom, že z dôkazov je explicitne dokázané, že veriteľom vymáhaný dlh vytvoril žalovaný 2/, ktorý podpísal Zmluvu o výkone správy č. 0110600803 z 08.01.2007 a po rozvode manželstva dňa 03.03.2020 zanikli všetky bezpodielové vzťahy
medzi nim a žalovanou 2/, z čoho vyplynula jeho povinnosť platiť polovicu zálohových preddavkov správcovi bytov tak, ako si túto povinnosť plnila žalovaná 2/. Na základe dôkaznej situácie žalovaná 2/ žiadala, aby súd vec prejednal a rozhodol tak, že prikáže žalovanému 2/, aby zaplatil správcovi plnú výšku vymáhaného dlhu spolu s úrokmi z omeškania a prikázal mu zaplatiť trovy konania v rozsahu 100 %. Zároveň žalovaná 2/ uviedla, že už v mesiaci jún 2020 podala žalobu, ktorou žiada o rozhodnutie vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov č.k. 4C/27/2020, o veci doposiaľ nebolo rozhodnuté. Zároveň žalovaná 2/ uviedla, že čo sa týka rozsudku 22C/19/2019, na ktorý poukázal
žalobca, súd rozhodoval za celkom iného právneho stavu t.j. v tom čase trvalo manželstvo a tiež poukázala, že v inom súdnom konaní sp. zn. 12C/5/2023 žalovaná 2/ žiada, aby v konečnom rozhodnutí ten dlh zaplatil žalovaný 1/, o čom súd ešte nerozhodol.
5. V podaní doručenom súdu dňa 05.09.2024 žalovaná 2/ vzniesla námietku premlčania uvádzajúc, že všeobecná premlčacia doba je 3-ročná, z explicitných dôkazov je preukázané, že veriteľ vyúčtovanie nákladov zaslal dňa 20.05.2021 s lehotou v zmysle právneho poriadku na zaplatenie nedoplatku do 30 dní od doručenia, ktorá táto uplynula už dňa 20.06.2021. Právna zástupkyňa veriteľa žalobu podala až dňa 04.07.2024, teda o 14 dní potom, čo uplynula premlčacia 3-ročná lehota, pretože premlčacia doba začala plynúť dňom 20.06.2021 a skončila dňom 20.06.2024.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi: zmluva o výkone správy zo dňa 08.01.2007, čiastočný výpis z LV č. XXXX pre k. ú. I. F., sumárna analýza platieb žalovaných za obdobie 01.11.2017 do 30.04.2024, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie 01.01.2020 - 31.12.2020, rozúčtovanie tepla za 2020, správa o činnosti správcu týkajúcej sa domu za rok 2020, doklad o odoslaní vyúčtovania nákladov za rok 2020, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 22C/19/2019 zo dňa 19.04.2021 spolu s doložkou právoplatnosti zo dňa 01.06.2023 a vykonateľnosti zo dňa 06.06.2023, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 13P/327/2014-2038 zo dňa 03.03.2020 právoplatný dňa 10.06.2020, výpis z účtu žalovanej 2/, vyúčtovanie nákladov za rok 2024 zaslané žalovanej 2/ emailom dňa 15.05.2025, uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 4C/27/2020-1038 zo dňa 18.10.2023, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 4C/27/2020-467 zo dňa 25.05.2022, zápisnica z pojednávania dňa 27.10.2025 na Mestskom súde Bratislava II sp. zn. B4-17Pc/1/2023, sledovanie zásielky (doklad o doručení) podanej dňa 04.06.2021, doručenej dňa 09.06.2021.
7. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: žalobca, ako správca, na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 08.01.2007 vykonáva správu bytového domu so súpisným číslom XXX na ulici Novackého 2,4,6,8 v Bratislave - Karlova Ves. Podľa čl. II bod 6 zmluvy o výkone správy, rozúčtovanie vykoná správca raz ročne najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka. Podľa čl. II bod 9 zmluvy o výkone správy, správcom zistené nedoplatky ročného vyúčtovania vlastníka za poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu, je vlastník povinný vyrovnať do 15 dní odo dňa doručenia vyúčtovania.
8. Žalovaní boli bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X nachádzajúceho sa na 3. p. vo vchode D. 6 bytového domu súpis. č. 564 na ulici Novackého 2,4,6,8 v Bratislave - Karlova Ves, tak ako je zapísaná v evidencii Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX okres Bratislava IV, obec BA-m.č. KARLOVA VES, k. ú. I. F.. Manželstvo žalovaných bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 13P/327/2014-2038 zo dňa 03.03.2020, právoplatným dňa 10.06.2020, t.j. ku dňu 10.06.2020 zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaných k predmetnému bytu. O vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných je na Mestskom súde Bratislava IV vedené konanie sp. zn. B4-4C/27/2020 (pôvodne vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 4C/27/2020), ktoré ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku nebolo právoplatne skončené.
9. Žalobca dňa 31.05.2021 vykonal vyúčtovanie nákladov spojených s užívaným bytu za obdobie 01.01.2020 - 31.12.2020, z ktorého vyplýva, že skutočné náklady za rok 2020 sú v sume 3.037,11 Eur; v záhlaví vyúčtovania je uvedená žalovaná 2/. Vyúčtovanie bolo zaslané žalovanému 1/ emailom dňa 01.06.2021. Žalovanej 2/ bolo vyúčtovanie zasielané poštou, zásielka bola podaná dňa 04.06.2021 a doručená dňa 09.06.2021.
10. Podľa § 7b ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“), vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia.
11. Podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so
správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
12. Podľa § 8b ods. 1 písm. e) zákona č. 182/1993 Z. z., pri správe domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.
13. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
14. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
15. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
16. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba nie je možné vyhovieť. V priebehu konania obaja žalovaní vzniesli námietku premlčania, ktorú súd vyhodnotil ako dôvodnú, a preto žalobcom požadovanú sumu nebolo možné priznať.
19. V prvom rade súd zdôrazňuje, že žalobca ako správca je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome do 31. mája nasledujúceho roka. Uvedená povinnosť žalobcovi vyplýva jednak z § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. (v zmysle ktorého správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu; zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome) a jednak z čl. II bod 6 zmluvy o výkone správy (v zmysle ktorého rozúčtovanie vykoná správca raz ročne najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka).
20. Podľa názoru súdu uvedené vyúčtovanie má správca do 31. mája nasledujúceho roka nielen vykonať, ale ho aj predložiť (zaslať) jednotlivým vlastníkom. V danom prípade si však žalobca túto svoju zákonnú a zmluvnú povinnosť podľa názoru súdu nesplnil, keď vyúčtovanie za rok 2020 zaslal žalovanému 1/ emailom dňa 01.06.2021 a žalovanej 2/ poštou až dňa 04.06.2021 (uvedené vyplýva zo sledovania zásielky s podacím číslom K., ktorá bola podaná dňa 04.06.2021 a doručená dňa 09.06.2021). V tejto súvislosti súd poukazuje aj na nezrovnalosti pri doručovaní vyúčtovania za rok 2020 v tom zmysle, že žalovanému 1/ bolo vyúčtovania zasielané emailom a žalovanej 2/ poštou. V emaile zo dňa 01.06.2021 zaslanom žalovanému 1/ správca uviedol, že v najbližších dňoch mu bude zaslané vyúčtovanie aj poštou. Uvedené vyúčtovanie však žalovanému 1/ následne poštou zaslané nebolo; vyúčtovanie bolo poštou zaslané iba žalovanej 2/.
21. Čo sa týka povinnosti žalovaných uhradiť nedoplatok z vyúčtovania za rok 2020, žalobca v žalobe uviedol, že podľa zmluvy o výkone správy správcom zistené nedoplatky ročného vyúčtovania vlastníka za poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu, je vlastník povinný vyrovnať do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. Uvedené tvrdenie žalobcu však nevyplýva z vykonaného dokazovania. Zo zmluvy o výkone správy, predloženej žalobcom spolu so žalobou, totiž vyplýva, že správcom zistené nedoplatky ročného vyúčtovania
vlastníka za poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu, je vlastník povinný vyrovnať do 15 dní odo dňa doručenia vyúčtovania (čl. II bod 9 zmluvy o výkone správy). Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 17.12.2025 iba neurčito uviedol, že vlastníci si asi odhlasovali zmenu príslušného ustanovenia zmluvy o výkone správy a lehotu na úhradu nedoplatku zmenili na 30 dní, avšak v tomto smere nepredložil žiadne dôkazy ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Tvrdenie žalobcu, že žalovaní boli povinní vyrovnať nedoplatok do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania tak súd považoval za nepreukázané. Súd preto vychádzal z listinných dôkazov založených v spise, najmä zmluvy o výkone správy, z ktorej vyplývala povinnosť vyrovnať nedoplatok do 15 dní odo dňa doručenia vyúčtovania.
22. V tejto súvislosti súd uvádza, že ak je lehota na úhradu nedoplatku z ročného vyúčtovania 15 dní odo dňa doručenia vyúčtovania, žalobca podal žalobu po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. Vo vzťahu k žalovanému 1/, ak mu vyúčtovanie bolo doručené dňa 01.06.2021, 15-dňová lehota na úhradu nedoplatku žalovanému 1/ uplynula dňa 16.06.2021 a nasledujúci deň, t.j. dňa 17.06.2021 sa žalobca mohol prvý raz domáhať zaplatenia nedoplatku na súde. Týmto dňom (keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka) začala žalobcovi vo vzťahu k žalovanému 1/ plynúť 3-ročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 17.06.2024. Vo vzťahu k žalovanej 2/, ak jej vyúčtovanie bolo doručené dňa 09.06.2021, 15-dňová lehota na úhradu nedoplatku žalovanej 2/ uplynula dňa 24.06.2021 a nasledujúci deň, t.j. dňa 25.06.2021 sa žalobca mohol prvý raz domáhať zaplatenia nedoplatku na súde. Týmto dňom (keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka) začala žalobcovi vo vzťahu k žalovanej 2/ plynúť 3-ročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 25.06.2024. Žalobca podal žalobu na súde až dňa 10.07.2024, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby.
23. V danom prípade súd zdôrazňuje, že bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaných k predmetnému bytu zaniklo dňa 10.06.2020, a teda ku dňu vykonania vyúčtovania ako aj ku dňu podania žaloby už byt nebol v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných, a teda plynutie premlčacej doby je potrebné podľa názoru súdu posudzovať u každého žalovaného samostatne. Navyše, súd poukazuje na to, že aj v prípade solidárnych záväzkov pôsobí premlčanie in personam. U každého zo solidárnych dlžníkov sa dlh premlčuje osobitne. Ak súdne konanie začalo iba proti jednému zo spoludlžníkov, premlčanie spočíva iba vo vzťahu k tomuto dlžníkovi. V prípade pasívnej solidarity má teda každý zo solidárnych dlžníkov samostatnú povinnosť plniť. Každý solidárny dlh sa premlčuje samostatne (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 28.07.2004 sp. zn. 32 Odo 529/2003). U každého solidárneho dlžníka sa dlh premlčuje zvlášť a spočívanie premlčania, ku ktorému došlo vo vzťahu k jednému zo spoludlžníkov, nepôsobí voči ostatným. Námietka premlčania vznesená len niektorým zo spoludlžníkov (v konaní vedenom iba proti nemu) proti žalobe veriteľa má účinky iba vo vzťahu k tomuto spoludlžníkovi.
24. Vo vzťahu k žalovanému 1/ navyše súd uvádza, že ak mu vyúčtovanie bolo doručené dňa 01.06.2021, žalobca voči nemu podal žalobu po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby aj v prípade 30-dňovej lehoty na úhradu nedoplatku. Žalovanému 1/ by prípadná 30-dňová lehota na zaplatenie nedoplatku uplynula dňa 01.07.2021, nasledujúci deň (02.07.2021) sa
žalobca mohol prvý raz domáhať zaplatenia nedoplatku na súde a 3-ročná premlčacia doba by tak uplynula dňa 02.07.2024. Vo vzťahu k žalovanej 2/ súd uvádza, že ak by jej žalobca zaslal vyúčtovanie za rok 2020 včas (t.j. v súlade so zákonom a zmluvou o výkone správy do 31.05.2021), aj v prípade 30-dňovej lehoty na úhradu nedoplatku by žalobca voči žalovanej 2/ podal žalobu po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. Žalobca však žalovanej 2/ zaslal vyúčtovanie poštou, a to zásielkou podanou až dňa 04.06.2021, ktorá bola doručená dňa 09.06.2021. Vo vzťahu k žalovanej 2/ si žalobca nesplnil svoju povinnosť zaslať vyúčtovanie za rok 2020 do 31.05.2021. V prípade, ak by oneskorené zasielanie vyúčtovania bolo akceptovateľné, uvedené by malo za následok, že správca by de facto mohol toto vyúčtovanie zasielať kedykoľvek po uplynutí zákonnom stanovenej lehoty a umelo tak predlžovať aj plynutie premlčacej doby.
25. Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň zabrániť tomu,
aby povinné osoby neboli časovo neprimeranej dobe plniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Použitie námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva, v dôsledku čoho nemožno premlčané právo priznať. Premlčaním teda samotné právo nezaniká, iba sa oslabuje a to práve tým, že sa dlžník po uplynutí premlčacej doby s úspechom dovolá premlčania pred príslušným orgánom, čím privodí zánik vynútiteľnosti tohto subjektívneho práva. Vznesením námietky premlčania zaniká nárok, t.j. vynútiteľnosť prostredníctvom súdu. Námietku premlčania môže povinný subjekt vzniesť v ktoromkoľvek štádiu konania, až do právoplatného skončenia veci. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V prejednávanom prípade súd dospel k záveru, že žalobca uplatnil svoju pohľadávku po uplynutí premlčacej lehoty, a to vo vzťahu k obom žalovaným. Žaloba tak bola podaná oneskorene, po uplynutí premlčacej doby. Keďže obaja žalovaní vzniesli námietku premlčania, súd nemohol žalovanú pohľadávku priznať.
26. Čo sa týka prípadného rozporu s dobrými mravmi v prípade námietky premlčania uplatnenej zo strany žalovaných, súd je toho názoru, že v predmetnej veci sa nejedná o taký výnimočný prípad, že by bolo možné žalovaným odoprieť právo uplatniť námietku premlčania z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.04.2015, sp. zn. 7 Cdo 507/2014, podľa ktorého: „Pokiaľ ide o rozpor uplatnenia námietky premlčania s dobrými mravmi, vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania odporcom mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva účastníkom v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu ku vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak
druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie primeranosti postihu je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby. V tejto súvislosti je tiež relevantné, či v konaní boli preukázané také dôvody a okolnosti prípadu, pre ktoré by mala byť námietka premlčania v rozpore s dobrými mravmi (II. ÚS 176/2011). Samotná dôvodnosť vznesenej námietky premlčania však rozpor s dobrými mravmi nezakladá. Aplikácia tohto inštitútu by mala byť len výnimočná a nemala by zhojovať neznalosť zákona – t. j. neznalosť plynutia premlčacích dôb. V tomto smere je potrebné poukázať aj na jednu zo základných zásad súkromného práva – vigilantibus iura scripta sunt – právo patrí bdelým. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi skúmať, či účastník konania, ktorý sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postupoval s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou vigilantibus iura scripta sunt, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich.“
27. Zároveň súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 41/2012 (ZSP 1/2015), v zmysle ktorého dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, lebo inštitút premlčania je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa zo zákona premlčuje. Ak žalobca nevhodnou voľbou prostriedku ochrany svojich práv z objektívneho hľadiska vlastným zavinením vytvoril podmienky pre neskoršie úspešné vznesenie námietky premlčania práva žalovaným, uplatnenie námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
28. Z vyššie citovanej judikatúry vyplýva, že vznesenie námietky premlčania žalovanými môže byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, iba vo výnimočných prípadoch. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva strany konania, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhej strany konania, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhá strana konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinila. Zo skutkových okolností prípadu súd nemal za to, že by žalovaní svojim konaním žalobcovi akýmkoľvek spôsobom
sťažili, resp. znemožnili včas uplatniť jeho práva podaním žaloby a že by z ich strany tak došlo k zneužitiu práva na jeho úkor. Ak žalobca oneskorenou voľbou prostriedku ochrany svojich práv z objektívneho hľadiska vlastným zavinením vytvoril podmienky pre neskoršie úspešné vznesenie námietky premlčania práva žalovanými, uplatnenie námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
29. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nakoľko žalovaní v priebehu konania vzniesli námietku premlčania, pričom súd túto námietku posúdil ako dôvodnú, súd nemohol uplatnený nárok priznať, a teda žalobu bolo potrebné zamietnuť.
30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď úspešným žalovaným priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.