Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/150/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne N. E., G.. XX.X.XXXX, K. O., Y. XXXX/ XXX, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Prešov, Konštantínova 3, proti žalovanému C. I., G.. XX.XX.XXXX, K. C., B. XX, o zaplatenie 3.500 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku -135 zo 14.1.2020 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd") rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 3.500 € s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.500 € odo dňa 7.8.2018 do zaplatenia, všetko v splátkach po 50 € mesačne, splatných vždy k 30. dňu v mesiaci, počínajúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, a to až do úplného zaplatenia dlžnej sumy pod stratou výhody splátok a žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V plnom rozsahu tak vyhovel žalobe, ktorú žalobkyňa skutkovo odôvodnila tým, že žalovaný jej ako predávajúci na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.7.2016 odpredal osobné motorové vozidlo značky BMW 316i, VIN: WBAAL11000AX15089 za kúpnu cenu 3.500 €. Dňa 20.8.2016 žalovaný ako vodič motorového vozidla, ktorého vlastníčkou v tom čase bola, spôsobil dopravnú nehodu v Maďarskej republike, keď porušil viaceré dopravné predpisy, čo potvrdzuje i uznesenie Okresnej a vyšetrovacej prokuratúry Miskolc zo dňa 16.5.2017. Žalovaný tým úplne znehodnotil jej motorové vozidlo, ktoré musela pre jeho totálne poškodenie dňa 1.12.2016 vyradiť z evidencie motorových vozidiel na ODI Prešov. Spôsobenú škodu, ktorá vznikla výlučne porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného, jej doposiaľ neuhradil. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu poslednýkrát listom zo dňa 1.8.2018 vyzvala žalovaného na uhradenie vzniknutej škody v sume 3.500 € a to v lehote najneskôr do 6.8.2018. 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie a mal za preukázané, že sporové strany uzavreli dňa 7.7.2016 kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný predal žalobkyni osobné motorové vozidlo značky BMW 316i, rok výroby 2001, VIN: WBAAL11000AX15089, za kúpnu cenu 3.500 €. Podľa kúpnej zmluvy sa žalobkyňa ako kupujúca obhliadkou a vyskúšaním motorového vozidla riadne oboznámila s jeho stavom a akceptuje technický stav motorového vozidla. Žalobkyňa ako kupujúca v kúpnej zmluve prehlásila, že berie na vedomie, že ide o vozidlo používané, opotrebované, a že žalovaný ako predávajúci nezodpovedá za vady, na ktoré ju upozornil ako aj na tie vady, ktoré vzniknú ďalším používaním vozidla, t.j. motor, prevodovka, diferenciál, spojka, brzdy, náprava, riadenie, výfuk, baterka, pneumatika, korózia vozidla, spínačka a je nutná výmena oleja a filtra a berie na vedomie, že vozidlo je opotrebované primerane svojmu veku.

Z Protokolu o technickej kontrole vozidla č. 8062-005-50320-040816-105843 zo 4.8.2016 súd zistil, že predmetné osobné motorové vozidlo je spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách s lehotou platnosti technickej kontroly do 4.8.2018 a z Protokolu o emisnej kontrole motorového vozidla z toho istého dňa vyplýva spôsobilosť motorového vozidla na premávku na pozemných komunikáciách. Z uznesenia Okresnej a vyšetrovacej prokuratúry Miskolc zo 16.5.2017 č. 5852/2016/7- I zistil, že trestné konanie v trestnej veci dopravnej nehody pôvodne vedenej na Dopravnom oddelení Policajného riaditeľstva v Encsi pod č. 1035/2016 bü a neskôr vedenej na Okresnej a vyšetrovacej prokuratúre v Miskolci pod č. 5852/2016 proti žalovanému na základe ust. /A (3) body a), b), c) a d) bolo na dobu 6 mesiacov zastavené a súčasne s tým vec postúpená na sprostredkovacie konanie. Podľa odôvodnenia uznesenia obvinený C. I., slovenský občan, dňa 20.8.2016 okolo 10.04 hod. mimo osídlenej oblasti šoféroval osobné motorové vozidlo vo vlastníctve N. E., na ceste číslo 3, pri km 245, v segmente 900 metrov zo smeru Tornyosnémeti smerom Hidasnémeti, v slnečnom počasí, pri dobrých viditeľných podmienkach, vo dne, bez zrážok, s rýchlosťou presahujúcou povolených 60 km/ h, okolo 100 km/h, ale presne neurčenou rýchlosťou, so spolucestujúcim N. E., slovenským občanom, poškodeným. Počas jazdy nezvolil rýchlosť vozidla podľa stavu vozovky (línie cesty), v dôsledku čoho sa motorové vozidlo na konci jednej pravej zákruty s rýchlosťou cca 85 - 90 km/h začalo vznášať doľava, zadná časť vozidla dostala šmyk doprava, potom motorové vozidlo okolo svojej zvislej osy otáčajúc sa opačným smerom proti smeru hodinových ručičiek zišlo z cesty v smere jazdy doľava a prednou pravou časťou narazilo do odvodňovacej priekopy nachádzajúcej sa pri ľavej strane a následne narazilo do priekopy aj zadnou pravou časťou vozidla, resp. s ľavou stranou dopadlo na zem a znova sa točilo ďalej, a nakoniec prednou časťou stojac na kolesách sa zastavilo do kľudového stavu smerom na Tornyosnémeti. Obvinený C. I. ani poškodený N. E. počas nehody nepoužívali bezpečnostné pásy, v dôsledku čoho obvinený vypadol z vozidla na jeho ľavú stranu na trávnatú plochu, kým poškodený N. E. sám vystúpil z motorového vozidla. V dôsledku nehody poškodený N. E. utrpel zlomeninu pravej lopatky, pohmoždeninu pravého ramena a nadlaktia s dobou liečenia 8 dní. Vodič vozidla C. I., ktorý zapríčinil nehodu, utrpel dvojstrannú trhlinu zadného skríženého väzu, otras mozgu, na obidvoch stehnách rezné poranenia, na obidvoch kolenách povrchové a hlboké poranenia pokožky s dobou liečenia nad 8 dní. Z Potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove z 1.12.2016 súd zistil, že 1.12.2016 bolo vozidlo BMW 316i 346L/AL11/-, EČV: O. XXXFS, VIN: WBAAL11000AX15089 vyradené z evidencie podľa ust. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov na základe žiadosti držiteľa vozidla. Z Potvrdenia o prevzatí starého vozidla na spracovanie č. 12-10205-0000388571 spracovateľského zariadenia Scrampet Slovakia s.r.o., so sídlom Kendice 390 z 29.11.2016 súdu vyplynulo, že predmetné motorové vozidlo bolo odovzdané na spracovanie. Podľa údajov uvedených na potvrdení v bodoch 2.6 až 2.7 išlo o havarované vozidlo s hmotnosťou 800 kg. Listom z 1.8.2018 žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 3.500 € v lehote do 6.8.2018 titulom náhrady škody, ktorá jej vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou dňa 20.8.2016, znehodnotením jej motorového vozidla. Súd ďalej konštatoval, že žalovaný namietal nielen výšku škody, ale aj svoje zavinenie, tvrdil, že dôvodom dopravnej nehody nebolo porušenie dopravných predpisov z jeho strany ako vodiča osobného motorového vozidla, ale zlý technický stav motorového vozidla, čo preukazoval Potvrdením spoločnosti Regnum Bavaria s.r.o. z 10.6.2019, ktorá mala vytipovať diely motorového vozidla, ktoré bolo po predaji vozidla žalovaným na ňom vymeniť. Žalovaný rozporoval výšku škody aj z dôvodu, že podľa neho žalobkyňa pred spracovaním motorového vozidla spracovateľským subjektom vybrala všetky použiteľné a predajné diely. 4. Na zistený skutkový stav súd aplikoval ust. , , , , , , , ( ďalej len „OZ“), , a , a , ods 1, , , , a . Konštatoval, že je nesporné, že dňa 7.7.2016 došlo medzi sporovými stranami k uzavretiu platnej písomnej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo značky BMW 316i, rok výroby 2001, VIN: WBAAL11000AX15089, že žalovaný dňa 20.8.2016 šoféroval toto motorové vozidlo a spôsobil dopravnú nehodu tak, ako to bolo zistené príslušnými orgánmi Maďarskej republiky (viď bod 3. odôvodnenia) čím mal súd za preukázanú protiprávnosť konania žalovaného ako jedného zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu. Ďalej dôvodil, že z ust. vyplýva prezumpcia zavinenia toho, kto za škodu zodpovedá a zodpovednosti sa môže zbaviť ten, kto preukáže, že škodu nezavinil, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje škodcu. V konkrétne prejednávanej veci podľa názoru súdu žalovaný nepreukázal, že škodu nezavinil a svoje dôkazné bremeno neuniesol. K Potvrdeniu spoločnosti Regnum Bavaria s.r.o. z 10.6.2019, ktorá mala vytipovať diely motorového vozidla, ktoré bolo potrebné na vozidle po jeho predaji žalovaným vymeniť, konštatoval, že predmetné motorové vozidlo nebolo fyzicky v dielni v autorizovanom servise, a preto tento žalovaným dôkaz nie je spôsobilý hodnoverne preukázať zlý

technický stav vozidla. Nespôsobilosť motorového vozidla premávky na pozemných komunikáciách nevyplýva ani z uzavretej kúpnej zmluvy medzi sporovými stranami, nakoľko v nej žalobkyňa len potvrdila, že akceptuje technický stav motorového vozidla a žalovaný v kúpnej zmluve žalobkyňu upozornil na vady kupovanej veci a opotrebovanosť motorového vozidla, ktorá bola primeraná jeho veku. V čase uzavretia kúpnej zmluvy a v čase dopravnej nehody bolo osobné motorové vozidlo žalobkyne technicky spôsobilé premávky na pozemných komunikáciách, čo potvrdzujú Protokoly o technickej kontrole a o emisnej kontrole motorového vozidla zo 4.8.2016. Ku škode, ktorá je v právnom zmysle definovaná ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, na strane žalobkyne jednoznačne došlo, lebo po dopravnej nehode motorové vozidlo musela dať odtiahnuť z Maďarska a z dôvodu vzniku totálnej škody bolo následne motorové vozidlo dňa 1.12.2016 vyradené z evidencie motorových vozidiel na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Prešove po jeho odovzdaní na spracovanie starých vozidiel dňa 29.11.2016. Súd mal za to, že žalovaný hodnoverným spôsobom nepreukázal nižšiu výšku škody, keď tvrdil, že žalobkyňa pred spracovaním motorového vozidla spracovateľským subjektom vybrala všetky použiteľné a predajné diely. Súd prvej inštancie neakceptoval návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania, lebo by to vzhľadom na neexistenciu predmetu znaleckého skúmania bolo zbytočné a nehospodárne a neakceptoval ani návrh žalovaného, aby si overoval cenu ním označených náhradných dielov, ktoré boli podľa jeho názoru z motorového vozidla vybrané a následne žalobkyňou predané, nakoľko skutočnosť, ktoré a aké diely motorového vozidla by mohla žalobkyňa takýmto spôsobom speňažiť, sa nedá takýmto dôkazom v spore hodnoverne preukázať, a takýto dôkaz by nemohol mať žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k výške škody. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, súd uviedol, že ak by žalovaný dňa 20.8.2016 pri riadení motorového vozidla rešpektoval predpisy v cestnej premávke, dopravnú značku „Rýchlostné obmedzenie“, nedošlo by ku škode na majetku žalobkyne. Mal preto za to, že je priama súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a poškodením vozidla. Na základe uvedeného súd uzavrel, že žaloba je dôvodná a vyhovel jej. Pokiaľ ide o úroky z omeškania súd ich priznal v zákonnej výške podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. odo dňa 7.8.2018, lebo žalobkyňa výzvou z 1.8.2018 vyzvala žalovaného k zaplateniu pohľadávky do 6.8.2018 a od nasledujúceho dňa bol žalovaný s plnením v omeškaní. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti plnenia v splátkach, súd argumentoval, že žalovaný je poberateľom dávky v hmotnej núdzi avšak zníženej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na sumu 55,80 € z dôvodu jeho odmietnutia ponuky vykonávania pracovných činností a preto vzhľadom na jeho materiálnu situáciu súd mu neuložil povinnosť zaplatiť žalobkyni jeho pohľadávku do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, ale s prihliadnutím na platobnú schopnosť žalovaného, povolil žalovanému vykonať peňažné plnenie v splátkach po 50 € mesačne tak, ako to konkretizoval vo výroku svojho rozsudku s tým, že pri nedodržaní týchto podmienok sa stane splatným celý dlh naraz.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. od. 1 a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Rozsudok napadol včas odaným odvolaním žalovaný z odvolacích dôvodov podľa , a , t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne, prípadne aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľ argumentoval nerealizovateľnosťou, nevykonateľnosťou, protiprávnosťou rozhodnutia, lebo v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie mal príjem 55,80 € mesačne ako poberateľ dávky v hmotnej núdzi vyplácanej ÚPSVaR Košice, napriek tomu súd rozhodol, že má splácať 50 € mesačne titulom splatenia sumy 3.500 €. V čase vynesenia rozsudku bol pritom nezabaviteľný príjem na fyzickú osobu vo výške 210,20 €. Zopakoval, že žalobkyňa neodovzdala do šrotu kompletné havarované vozidlo, ale speňažila viaceré súčiastky a tak podstatne znížila svoju údajnú škodu asi o sumu 2.000 €. V tejto súvislosti poukázal na doklad s technickými údajmi vozidla BMW 316i - fyzické parametre s vyznačenou pohotovostnou hmotnosťou vozidla v hodnote 1360 kg, hoci podľa dokladov žalobkyne, na šrotovisku bolo odovzdané havarované vozidlo vo váhe iba 800 kilogramov. Tento spôsob zníženia škody spolu s manželom žalobkyne žalovaný konzultoval, preto sa domnieval, že tak aj urobili. Prvoinštančný súd navrhovaný dôkaz žalobcu podrobnejšie neskúmal, hoci tak mal urobiť, pretože rozdiel medzi pohotovostnou váhou havarovaného vozidla BMW 316i v hodnote 1360 kg a váhou vozidla BMW 316i odovzdaného do šrotu v hodnote 800 kg, činí až 560

kilogramov. Žiadal aby súd preveril použiteľné a predajné súčiastky havarovaného vozidla BMW 316i, pričom argumentoval, že mohlo ísť o chýbajúcu váhu motora, prevodovky, systému plynového zariadenia tzv. LPG, hliníkové kolesá, palubovku, sedačky, nápravy vozidla, digitálnu klímu, ktorých predajom by žalobkyňa znížila svoju údajnú finančnú stratu 3500 € na havarovanom vozidle o predaj použiteľných častí vozidla na náhradné diely v sume 2000 €, takže uplatniteľná škoda by bola 1500 €. Žiadal vykonať dokazovanie zabezpečením vyjadrenia žalobkyne ako sa mohlo stratiť 560 kg váhy havarovaného vozidla BMW 316i, kde konkrétne bolo skladované havarované vozidlo BMW 316i v období od 09/2016, keď bolo odvezené žalobkyňou z Maďarska do termínu 29.11.2016, keď bolo odovzdané na šrotovisko, prečo neodviezla havarované vozidlo na šrotovisko okamžite, overiť váhu skeletu vozidla BMW 316i v spoločnosti Regnum Bavaria, s. r. o. Košice, zmluvného predajcu vozidiel BMW, pretože ide o identifikovanie váhy havarovaného vozidla BMW 316i, odovzdaného žalobkyňou na šrotovisko, overiť cenu - prípadne aj váhy - označených náhradných dielov v spoločnosti Regnum Bavaria, s. r. o ., Košice, zmluvného predajcu vozidiel BMW. Odvolateľ vytkol súdu prvej inštancie, že nevykonal ním navrhované vypočutie svedka manžela žalobkyne N. E. k priebehu prehliadok predmetného vozidla, ktoré boli podľa neho realizované povrchne. Navrhol preto súdu vypočuť i pracovníkov STK Techkontrol Bidovce, s. r. o., aby sa preukázal rozsah kontroly technického stavu vozidla pri prehliadke. Súd jeho návrhy neakceptoval. Odvolateľ poukazoval na to, že havarované vozidlo bolo v zlom technickom stave z dôvodu, že ho žalobkyňa a jej manžel nechali šoférovať iným vodičom, a to bez potrebných odporúčaných opráv vozidla. Mal za to, že súd pochybil keď nezrealizoval ním navrhované znalecké dokazovanie vo veci porovnania odborných možností spoločností Regnum Bavaria, s..r.o. Prešov na jednej strane a STK Techkontrol Bidovce, v oboch totiž odhadli opravy v tom čase predávaného vozidla BMW 316i na rôzne sumy, ako aj znalecké posúdenie troch kusov do spisu predložených fotografií nevymeneného ramena havarovaného BMW 316i, ktoré odporúčali v servise Regnum Bavaria s. r. o. Prešov okamžite vymeniť, ako súčiastky v hodnote 600 €.

7. Žalobkyňa mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a navrhla ho v celom rozsahu potvrdiť. Žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdila, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky dôkazy, s dôvodmi uvádzanými v odvolaní sa riadne vyporiadal. Odvolanie žalovaného označila za špekulatívne, pričom žalovaný nijako nepreukázal, že nespôsobil škodu žalobkyni. Žalobkyňa poprela, že by bol žalovaný v hmotnej núdzi.

8. Žalovaný v odvolacej replike zopakoval, že rozsudok súdu nemôže byť zákonný a vykonateľný, pretože je poberateľom dávny v hmotnej núdzi v sume 55,80 € mesačne, z ktorej nemôže hradiť 50 € mesačné splátky. Trval na argumentoch uvedených v odvolaní, že súd pochybil keď nevykonal ním navrhované dokazovanie, ktoré by preukázalo skutočný stav motorového vozidla, ako aj to, že z neho žalobkyňa predala použiteľné súčiastky z havarovaného vozidla predtým ako ho odviezla na šrotovisko, čím znížila svoju škodu.

9. Žalobkyňa v odvolacej duplike zotrvala na vyjadreniach, že žalovaný jej spôsobil škodu 3.500 €. V priebehu konania s ním žalobkyňa bola ochotná uzavrieť zmier avšak žalovaný to odmietol, hoci priznal aj pred súdom prvej inštancie, že žalobkyni škodu spôsobil.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario , v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie žalovaného je nedôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.7.2021, po predchádzajúcom zverejnení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s ust. , a .

11. Odvolací dôvod podľa je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý a navrhovať

dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na jeho preskúmanie. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, , , a ).

12. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. predpokladá, že strana navrhla dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal. Je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Nevykoná najmä dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Tento odvolací dôvod súvisí s vyhodnotením potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom.

13. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ,193 a 205 , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

14. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené žalovaným nie sú dôvodné.

15. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok hodnotenia jeho dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , , a alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. V konaní neboli zistené ani žiadne vady v zmysle a , ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Súd prvej inštancie uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel, závery, ktoré prijal vysvetlil, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej tak aj po stránke právnej.

17. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalovaného privodili iné rozhodnutie. Námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci.

Odvolacie námietky boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci.

18. Odvolateľ namietal, že súd mu uložil povinnosť plniť v splátkach po 50 € mesačne napriek tomu, že jeho jediným príjmom je suma 55,80 € mesačne.

19. Podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE1/OPHNNVŠSD/ SOC/2018/100714-36 z 2.7.2018 bola žalovanému znížená pomoc v hmotnej núdzi na sumu 55,80 € mesačne od 1.6.2018 podľa , o pomoci v hmotnej núdzi z dôvodu, že nereflektoval na výzvu, ktorou mu bolo ponúknuté vykonávanie pracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne u organizátora činností, ktorým bola MČ Košice - Staré mesto. Z rozhodnutia vyplýva tiež, že je uchádzačom o zamestnanie, vlastníkom bytu, uhrádza náklady za služby spojené s bývaním, preto má nárok na príspevok na bývanie. Z uvedeného rozhodnutia možno vyvodiť, že žalovaný je dobrovoľne nezamestnaným.

20. Podľa ust. až ods. 4 , ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

21. Procesná úprava ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom, je túto povinný zaviazaný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu, že pokiaľ sa jedná o peňažné plnenie nemusí byť zaplatené do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ale v dlhšej lehote. Za takúto dlhšiu lehotu je pritom nad akúkoľvek pochybnosť potrebné považovať i napriek výslovnému zneniu ust. posledná veta , tiež plnenie vo forme splátok. Ani určenie povinnosti plniť v splátkach totiž fakticky nepredstavuje nič iné, ako len spôsob vyjadrenia dlhšej lehoty na plnenie, ktorý i keď zákon priamo neupravuje, výslovne s ním počíta ust. a zodpovedá tiež účelu a zmyslu oprávnenia súdu určiť dlhšiu lehotu na plnenie, ktorým je zmiernenie ťaživého dopadu okamžitého a jednorazového plnenia na osobu zaviazanú povinnosťou plniť. Len výnimočne v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu ako zákonom určenú lehotu na plnenie. Každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú (exkluzívnu) výhodu povinného (dlžníka), ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv oprávneného (veriteľa). Ten totiž má vždy zaručené právo na uspokojenie priznaných nárokov v narušených súkromnoprávnych vzťahoch. Z tohto hľadiska ide o zabezpečenie a realizáciu práva na súdnu ochranu oprávneného a zákonných záruk na definitívnu nápravu narušeného právneho vzťahu. Uvedená exkluzivita povinného musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach (por. R 87/1966). Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať výhoda splátok, budú najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, žalovaným prejavená snaha o plnenie záväzku počas konania, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie sa v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé (por. R V/1968). Pritom je potrebné zohľadniť, že výška splátok musí odrážať nielen osobné pomery žalovaného, ale tiež zodpovedať výške priznaného plnenia tak, aby k uspokojeniu žalobcu došlo v primeranej dobe. V opačnom prípade by došlo k narušeniu vyváženosti záujmov oboch účastníkov v smere faktického popretia právoplatne priznaných práv či k možnému vzniku inej ujmy na oprávnených záujmoch žalobcu (por. rozsudok NS SR sp. zn. z 18.3.2013).

22. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vychádzal z uvedených kritérií, keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu 3.500 € s prísl. v splátkach po 50 €, lebo výška splátok musí „vyhovovať“ nielen žalovanému (ako sa mylne domnieva odvolateľ) ale súd musí zohľadňovať aj to, aby k uspokojeniu žalobkyne došlo v primeranej dobe. V tejto konkrétnej veci to znamená, že len istinu by mal žalovaný splácať 70 mesiacov, čo je jednoznačne z hľadiska oprávnenej žalobkyne relatívne dlhá doba, ktorá však proti plneniu v splátkach nenamietala. Súd samozrejme nemohol opomenúť ani skutočnosť, že

žalovaný je dobrovoľne nezamestnaným, s oficiálnym príjmom 55,80 €, čo vedie k domnienke, že má finančný príjem zabezpečený z iných zdrojov.

23. Žalovaný namietal tiež spôsob hodnotenia dôkazov súdom, resp. nevykonanie dôkazov ním navrhnutých.

24. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

25. Hodnotením dôkazov nazývame činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov. Iba výnimočne zákon ukladá súdu určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. , , ). Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a v jeho hodnotení dôkazov a poznatkov nie je logický rozpor.

26. Odvolací súd v súvislosti s námietkami žalovaného k spôsobu hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo 14.9.2011, podľa ktorého „...Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( , od 1.7.2016 , ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa (viď R 42/1993). Práve v súvislosti s týmto konštatovaním odvolací súd poukazuje i na to, že tak ako aj ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom, ktoré z označených dôkazov vykoná, rozhodne súd, ktorý nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy (, ). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. 5. 2009 sp. zn. , sp. zn. ). Preto ak súd prvej inštancie zamietol návrh na doplnenie dokazovania vypočutím žalovaným navrhovaných svedkov a na znalecké dokazovanie a svoje rozhodnutie v tomto smere riadne odôvodnil, neporušil žiadne procesné práva žalovaného.

27. Súd prvej inštancie takto postupoval a riadne odôvodnil, prečo nepristúpil k vykonaniu žalovaným navrhovaného dokazovania. Pokiaľ ide o odvolateľom navrhované vykonanie znaleckého dokazovania a námietky, že súd ho nenariadil, odvolací súd dopĺňa, že žalovanému nič nebránilo v priebehu konania predložiť súkromný znalecký posudok na preukázanie ním tvrdených skutočností v zmysle . Odvolací súd konštatuje, že postup súdu prvej inštancie pri hodnotení dôkazov bol správny a osvojuje si jeho právne závery.

28. V sporovom konaní, ako je aj toto konanie, sa uplatňuje prejednacia zásada, podľa ktorej je zásadne vecou strán sporu tvrdiť rozhodujúce skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť (navrhovať) dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno). Zákon ukladá strane povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti. Okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto právna norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodujúce preukázané, a súčasne určuje aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho

vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

29. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a má tiež jedine procesný účel. Jeho zmyslom je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie v spore (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v a ) resp. dostal sa do situácie dôkaznej núdze, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Zákon vymedzuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý je určovaný výsledkami vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nebolo preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je nepriaznivé rozhodnutie v neprospech tej strany, v záujme ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. Dôkazné bremeno je teda typicky inštitútom, ktorý súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.

30. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania v neprospech žalovaného. Aj keď v odvolaní žalovaný polemizuje s takýmto vyhodnotením dokazovania, odvolací súd sa jednoznačne stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v konaní žalobkyňa relevantne preukázala že škodu spôsobil žalovaný spôsobom, ktorý vyplýva zo šetrenia maďarskej polície (porušenie dopravných predpisov), ku škode došlo mesiac a pol od kúpy auta žalobkyňou od žalovaného za 3.500 €, preto ani výška škody nie je sporná (napriek argumentom žalovaného, ktoré však nepreukázal, že žalobkyňa predala z auta niektoré diely) a naopak žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, a neuniesol svoje dôkazné bremeno, že škodu nezavinil.

31. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje a rozsudok vo výroku vo veci samej ako vecne správny podľa ust. a potvrdil.

32. Odvolací súd zdôrazňuje, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola právna úprava obsiahnutá v ust. v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a preto postačuje len odkázať cez na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku.

33. Záverom odvolací súd zároveň poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. ).

34. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania ( ).