Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14CoP-83-2025.pdf
PDF · 234.68 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/83/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXXX/XX, G., v konaní zastúpenej spoločnosťou KORABOVA & LOVICH s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Laurinská 4, Bratislava, IČO: 50 131 931, a otca H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XXX, I., v konaní zastúpeného združením advokátov: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Martin BARTKO - JUDr. Silvia BARTKOVÁ, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín, v konaní o zvýšenie a zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, o odvolaní rodičov proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II, č. k. 5P/104/2023-813 zo dňa 02.12.2024, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie .
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého A., narodeného XX.XX.XXXX, zo sumy 150,- Eur na sumu 400,- Eur mesačne, počnúc dňom 23.11.2023, ktoré je otec povinný uhrádzať vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky (výrok I.), uložil otcovi povinnosť uhradiť zročné výživné za obdobie od 23.11.2023 do 31.12.2024 v sume 3.317,- Eur k rukám matky (výrok II.), rozhodol, že týmto sa mení doterajšia úprava vyživovacej povinnosti otca určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/14/2019-92 zo dňa 26.06.2019 (výrok III.), zamietol návrh matky vo zvyšnej časti (výrok IV.), zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti (výrok V.) a o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal (výrok VI.).
2. Rozhodol tak o návrhu matky, ktorým sa domáhala, aby súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletého zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 750,- Eur mesačne, a to od podania návrhu. Súčasne rozhodol aj o protinávrhu otca na zníženie výživného zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, ktorý zamietol.
3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 62 ods. 1, 2 a 5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1 a 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“).
4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom došlo k zmene pomerov jednak na strane matky, ktorá už nie je na rodičovskej dovolenke, od augusta 2021 začala podnikať, pričom podnikateľskú činnosť vykonáva prostredníctvom spoločností E. J. D., E. J. D. A. E. D., v ktorých je konateľkou a vlastní v nich 1 obchodného podielu. Uviedol, že spoločnosť E. J. D. bola zapísaná do obchodného registra dňa
16.03.2024, preto ku dňu vyhlásenia rozsudku nebolo možné vyhodnotiť vývoj jej ekonomickej situácie. Výsledok hospodárenia spoločnosti E. D. po zohľadnení výnosov, nákladov, odpisov a medziročného vývoja stavu pohľadávok a výnosov je 99.610,- Eur, ktorá hodnota predstavuje ekonomickú situáciu firmy. Výsledok hospodárenia spoločnosti E. J. D. po zohľadnení výnosov, nákladov, odpisov a medziročného vývoja stavu pohľadávok a výnosov je -5.000,- Eur, ktorá hodnota predstavuje ekonomickú situáciu firmy. Uviedol, že matka nemá v osobnom vlastníctve motorové vozidlo, spoločnosť E. D. je držiteľom motorového vozidla Tesla Model 3, rok výroby 2023 a Tesla model Y, rok výroby 2023. Matka má vyživovaciu povinnosť k synovi E., narodenému XX.X.XXXX, ktorého otcom je jej manžel. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že k zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorý od októbra 2020 vykonáva podnikateľskú činnosť prostredníctvom spoločnosti K. L. D., v ktorej je jediným spoločníkom, konateľom a je jej zamestnancom. Poukázal na skutočnosť, že otec si ako jediný spoločník a štatutárny orgán môže zvýšiť príjem zo závislej činnosti, čo aj urobil, ako vyplýva z lustrácie zo Sociálnej poisťovne (od 01.04.2024 sa mu zvýšil hrubý príjem zo závislej činnosti zo sumy 650,- Eur na sumu 1.250,- Eur, v júli 2024 mal hrubý príjem 2.305,49,- Eur a v septembri 2024 1.476,87,- Eur). Poukázal na ust. § 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine v súvislosti s úverom, ktorý má otec na spoločnosť. V súvislosti s tvrdením otca, že si nemôže vyplatiť zisk, nakoľko mu to podmienky úveru nedovoľujú, poukázal na znenie úverovej zmluvy, z ktorej táto skutočnosť nevyplýva, preto argumentáciu otca považoval za nedôvodnú. Prihliadol na čistý obrat spoločnosti, výsledok hospodárenia, medziročný vývoj, stav pohľadávok a záväzkov, odpisy a na celkový fiškálny výsledok spoločnosti. Výsledok hospodárenia spoločnosti K. L. D. po zohľadnení výnosov, nákladov, odpisov a medziročného vývoju stavu pohľadávok a výnosov je 55.393,- Eur, ktorá hodnota predstavuje ekonomickú situáciu firmy. Uviedol, že otec býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve rodičov manželky, pričom rodinný dom pariaci do BSM predal v roku 2021 a s matkou sa vysporiadal. S manželkou majú vo výstavbe rodinný dom, na ktorý im poskytla pôžičku manželkina matka v sume 150.000,- Eur (prevedené na zhotoviteľa M. D.). Otec je vlastníkom vozidla Zaslaw zaslaw 205, rok výroby 2021 (prívesný vozík). Spoločnosť K. L. D. je držiteľom motorového vozidla BMW X5, rok výroby 2010, Škoda Octavia, rok výroby 2015 a Toyota Proace, rok výroby 2023 a otec využíva firemné motorové vozidlo. Dôvodil, že pomery sa zmenili i na strane maloletého, jednak samotným odstupom času, čím bolo ovplyvnené prirodzené zvýšenie potrieb maloletého a tiež aj vzhľadom k jeho vyššiemu veku. Maloletý navštevuje súkromnú základnú školu v G., kde školné predstavuje sumu 1.500,- Eur ročne, školské pomôcky zodpovedajú sume 80,- Eur, pričom v zmysle rodičovskej dohody z 15.08.2019 hradí školské výdavky matka. Maloletý navštevuje lyžiarsky kurz Medvedica, za ktorý uhrádza sumu 2.100,- Eur ročne. Súd prvej inštancie skúmal odôvodnené výdavky na maloletého, pričom podiel na bývaní uznal v sume 139,- Eur mesačne, výdavok na stravu uznal v sume 300,- Eur mesačne, poukazujúc na to, že položka stravné sa detailne nepreukazuje, pretože je všeobecne známa a sumu 10,- Eur denne považoval za primeranú jeho veku. Ďalej ide o výdavky na oblečenie a obuv v sume 100,- Eur mesačne, čo taktiež považoval za sumu primeranú veku maloletého, ktorý rastie, vykonáva športovú činnosť, v dôsledku čoho je zrejmé, že oblečenie častejším praním opotrebováva. Výdavok na drogériu 40,- Eur mesačne, zdravotnú starostlivosť 50,- Eur mesačne rovnako považoval za primerané sumy. Prihliadol i na skutočnosť, že maloletý ma ekzém, navštevuje zubného lekára, má potravinovú intoleranciu, v dôsledku čoho sú výdavky odôvodnene vyššie. Poplatok za školské pomôcky v sume 80,- Eur súd nepovažoval za „nedohodnotené“(?). K výdavkom maloletého prvoinštančný súd nepripočítal školné v zmysle rodičovskej dohody, nakoľko na školnom sa rodičia výslovne dohodli. Školské pomôcky do výdavkov započítal, pretože by vznikli aj v prípade, ak by maloletý navštevoval klasickú štátnu školu, taktiež prihliadol na školské výlety, lyžovačku v sume 50,- Eur mesačne. Prihliadol aj na ostatné výdavky ako vreckové a telefón v sume 40,- Eur mesačne. Neprihliadol na mimoškolské aktivity ako súťaže, poplatok za lyžiarsky krúžok v sume 300,- Eur. Na základe uvedeného dospel k záveru, že odôvodnené výdavky na maloletého predstavujú sumu cca 800,- Eur mesačne. Na základe dokázaných majetkových pomerov rodičov mal za to, že výživné v sume 400,- eur mesačne zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca. K životnej úrovni maloletého uviedol, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom sa pomery maloletého zmenili. Maloletý navštevuje súkromnú školu, žije v päťizbovom byte spolu s H. a E., E., matkou a manželom matky, ktorý má nadštandardný príjem a podľa vyjadrenia matky sa podieľa na úhradách a výdavkoch na deti. Prvoinštančný súd mal za to, že životnú úroveň zabezpečuje najmä manžel matky, na základe svojho príjmu. Životná úroveň má reflektovať jednak úroveň rodičov, pričom súd vychádza aj z oprávnených výdavkov na maloletého. Pri určovaní zvýšeného výživného prihliadol na ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, a to, že osobnú starostlivosť vykonáva prevažne matka. Určil uvedenú sumu aj s ohľadom na vek maloletého, z čoho objektívne vyplývajú zvýšené výdavky a s odstupom času (od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2019) je
zrejmé, že s poukazom na ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine určené výživné 150,- Eur mesačne nepokrýva toho času odôvodnené potreby maloletého. Uzavrel, že pri takýchto pomeroch na strane zúčastnených osôb je podľa ust. § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine primerané, aby otec na maloletého prispieval sumou 400,- Eur mesačne, preto výživné na maloletého zvýšil zo sumy 150,- Eur na sumu 400,- Eur mesačne a vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Návrh otca na zníženie výživného zamietol, nakoľko nevzhliadol žiaden dôvod na zníženie výživného z dôvodu zmeny pomerov otca, keď zníženie výživného zároveň nie je v záujme maloletého. Dôvodil, že zníženie vyživovacej povinnosti by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by na strane povinného rodiča bol preukázateľne zlý zdravotný stav a nemohol by vykonávať zárobkovú činnosť, pričom v danom prípade tieto skutočnosti neboli nijako preukázané. Čo sa týka samotného podnikania, poukázal na to, že účelom podnikania je v konečnom dôsledku dosiahnutie zisku a poukázal aj na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, v zmysle ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd prvej inštancie zároveň uložil otcovi povinnosť uhradiť zročné zvýšené výživné na maloletého, a to za obdobie od podania návrhu matky na zvýšenie výživného, od 23.11.2023 do 31.12.2024, v sume 3.317,- Eur, teda za 13 mesiacov a 8 dní.
5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal, nakoľko civilný mimosporový poriadok s konaním o zvýšení výživného takýto následok nespája a zároveň žiaden z účastníkov ich náhradu ani nežiadal.
6. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol riadnym a včasným odvolaním otec z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a ust. § 62 ods. 1 CMP, považujúc ho za nesprávny a založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Vyjadril názor, že pri rozhodovaní súdu o návrhu na zvýšenie výživného ako aj o návrhu na zníženie výživného je prioritné posúdenie zmeny pomerov. Mal za to, že v rámci konania o zmene rozsahu vyživovacej povinnosti nie je prípustné prehodnocovať predošlé právoplatné súdne rozhodnutia. Vyjadril nesúhlas s rozsudkom súdu prvej inštancie považujúc ho za riadne neodôvodnený, nepreskúmateľný a arbitrárny. Poukázal na stabilizovanú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. Poukázal na to, že napadnutý rozsudok z hľadiska požiadaviek práva na spravodlivý proces nemôže obstáť. Vytkol i nesprávne hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie, ktorý zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, a taktiež si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané. Namietal logický rozpor pri hodnotení dôkazov, i skutočnosť, že hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 192 až § 194 CSP. Uviedol, že dôvody rozsudku súdu prvej inštancie sa javia byť vzájomne rozporné, pričom za riadne a presvedčivé odôvodnenie rozsudku nie je možné považovať iba jeho kvantitu, keď na prvých stranách je len prekopírovaný súdny spis, ale jeho kvalitu, ktorá v danom prípade úplne absentuje a súd prvej inštancie sa uchýlil k laickým, ničím nepodloženým, subjektívnym hodnotiacich úsudkom a úvahám, ktoré nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Uviedol, že za vyslovene arbitrárne, čisto subjektívne a z vykonaného dokazovania vôbec nevyplývajúce, je možné považovať záver súdu, ktorý nemá ekonomické vzdelanie, nie je znalcom v odbore ekonómia ani účtovníctvo, o tom, ako si sám, svojvoľne a arbitrárne stanovil hodnotu firmy otca, kedy súd prepísal výnosy, náklady, odpisy, medziročný vývoj stavu pohľadávok a výnosov a dospel k hodnote, ktorá podľa neho predstavuje ekonomickú situáciu firmy. Uvedený postup súdu považuje za arbitrárny a absolútne neprípustný. Mal za to, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo porovnať pomery na strane maloletého a na strane rodičov v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, resp. od podania návrhu na zvýšenie a zníženie výživného, pričom aj v tomto smere súd zásadne pochybil, keď neuviedol, že na strane otca došlo k zvýšeniu počtu vyživovacích povinností. Namietal, že v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom mal vyživovaciu povinnosť k maloletému A., k maloletému H., a teraz v čase rozhodovania súdu prvej inštancie má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej N., ktorú skutočnosť súd nezobral do úvahy. Ďalej namietal, že tvrdenie prvoinštančného súdu o tom, že si ako jediný spoločník a štatutárny orgán môže zvýšiť príjem zo závislej činnosti, navodzuje dojem, ako by si otec mohol kedykoľvek bezhlavo a bez ohľadu na finančnú kondíciu firmy zvyšovať svoju mzdu, čo je veľmi naivnou a nereálnom predstavou, ktorá neodráža ani len elementárne poznatky o spôsobe podnikania v s.r.o. Dodal, že nakoľko sa K. L. D. dostala do platobnej neschopnosti, bola nútená si vziať úver, aby nemusela ísť do likvidácie alebo konkurzu, preto poukazovanie prvoinštančného súdu na ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine považuje za nemiestne a nenáležité. Namietal, že postup súdu, ktorý berie do úvahy
len aktíva, ale nie pasíva obchodnej spoločnosti, je absurdný, účelový a tendenčný. Zdôraznil, že obrat obchodnej spoločnosti sa nerovná zisku obchodnej spoločnosti a postup súdu prvej inštancie v tomto smere považuje za arbitrárny. Vo vzťahu k výdavkom maloletého namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že maloletý navštevuje lyžiarsky kurz Medvedica, čo nie je pravda, pretože túto záujmovú činnosť maloletý od septembra 2024 nerealizuje, čo potvrdila matka na pojednávaní a otcovi to potvrdil aj maloletý. Mal za to, že uvedené zistenie prvoinštančného súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Maloletý navštevoval lyžiarsky kurz len v sezóne od septembra 2023 do augusta 2024, pričom poplatok za členstvo mal predstavovať sumu 2.100,- Eur. Opakovane zdôraznil, že športový klub matka maloletému vybrala napriek tomu, že otec s takouto mimoriadne finančne náročnou voľnočasovou aktivitou maloletého nesúhlasil. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne zistil aj podiel, ktorý by mal pripadať na bývanie pre maloletého. Poukázal na tvrdenie matky v návrhu, že v päťizbovom byte v G. žije ona s manželom, ich spoločným synom E., s maloletým H., s maloletým A. a s deťmi jej manžela z prvého manželstva s maloletým E. a s plnoletou K.. Náklady na bývanie v uvedenom byte podľa vyčíslenia matky predstavujú v súčte sumu 291,89,- Eur mesačne. Alikvotná časť maloletého na bývanie pri počte 7 osôb je teda 41,70,- Eur, teda nie 139,- Eur ako uviedol súd prvej inštancie, pričom nevysvetlil, ako k tejto sume dospel, a preto považuje jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné. Namietal, že súd prvej inštancie poukázal na výdavky maloletého na liečbu ekzému, čo nepredstavuje zmenu pomerov, nakoľko tento zdravotný problém a výdavky s ním spojené zobral súd do úvahy už v čase posledného rozhodovania o výživnom. Matka zároveň nepreukázala zhoršený zdravotný stav maloletého vyžadujúci si zvýšené náklady, ktoré nie sú hradené zdravotnom poisťovňou. Vyjadril nepochopenie s odôvodnením súdu prvej inštancie: „Poplatok za školské pomôcky v sume 80,- Eur súd nepovažuje na nedohodnotené“ a zároveň vyjadril presvedčenie, že má právo na zreteľné, zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Za tragikomické považoval tvrdenie prvoinštančného súdu: „Školské pomôcky do výdavkov súd započítal, nakoľko tieto by vznikli aj v prípade, že by maloletý navštevoval klasickú štátnu školu, súd prihliadol aj na školské výlety, lyžovačku v sume 50,- Eur.“ V tomto smere uviedol, že náklad na školské pomôcky vo výške 80,- Eur mesačne, t. j. 800,- Eur ročne, považuje za absolútne prehnaný a ničím nepreukázaný, pričom zo súdnej praxe je zrejmé, že tento výdavok u žiakov vo veku maloletého predstavuje 10-20,- Eur mesačne. Taktiež školské výlety a lyžovačky v klasickej štátnej škole nepredstavujú sumu 50,- Eur mesačne, t. j. 500,- Eur za školský rok, pretože štát lyžiarske výcviky dotuje. Ďalej namietal, že prvoinštančný súd ustálil výdavky na maloletého na sumu 800,- Eur mesačne, pričom zohľadnil aj sumu na bývanie u matky vo výške 139,- Eur mesačne. Sumu výdavkov na maloletého potom rozdelil rovnako medzi otca aj matku, pričom úplne zabudol, že matka v čase rozhodovania súdu poberala na maloletého prídavok na dieťa v sume 60,- Eur mesačne a daňový bonus v sume 140,- Eur mesačne. Takže z výdavkov na maloletého, ktoré súd ustálil (aj keď nesprávne) na sumu 800,- Eur mesačne, je suma 200,- Eur mesačne pokrytá príspevkami štátu, čo súd evidentne nepostrehol. Podotkol, že matka má okrem maloletého ešte jednu vyživovaciu povinnosť, otec mám ešte dve vyživovacie povinnosti, na maloletého H. v sume 280,- Eur a na maloletú N.. Dodal, že pokiaľ súd uvádza, že účelom podnikania je dosahovanie zisku, tak uvedené by mal aplikovať na aj na matku, ktorá taktiež podniká, nedosahuje žiadny zisk a napriek tomu nadobúda obchodné podiely ďalších obchodných spoločností. Poukázal i na nesprávny postup súdu prvej inštancie pri určení zročného výživného, pričom rozsudok bol vyhlásený dňa 02.12.2024 a zročné výživné súd určil do 31.12.2024, čo nie je možné, zročné výživné mal určiť do 02.12.2024, pretože dňa 15.12.2024 otec uhradil výživné v sume 150,- Eur, čím sa znížil súdom vypočítaný dlh na zročnom výživnom. Okrem uvedeného súd neuviedol lehotu splatnosti zročného výživného. Zároveň odvolací súd požiadal, aby v prípade zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého povolil splácanie dlhu na zročnom výživnom v pravidelných mesačných splátkach počas 36 mesiacov. Odvolaciemu súdu navrhol, aby návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého zamietol, znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, ktoré výživné bude otec povinný poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od podania návrhu. Ďalej odvolaciemu súdu navrhol, aby rozhodol, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/14/2019-92 zo dňa 26.06.2019 v časti výživného na maloletého a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
7. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výrokov I., II. a IV. napadla riadnym a včasným odvolaním matka z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Uviedla, že v konaní precízne preukázala všetky náklady, ktoré vynakladala za celé posudzované obdobie na maloletého, taktiež preukázala potrebu zvýšených nákladov súvisiacich so zhoršeným zdravotným stavom maloletého a nákladmi na liečbu, ako aj na jeho školské, mimoškolské a záujmové činnosti. Poukázala na odôvodnené náklady na maloletého, ktoré vyčíslila na sumu cca 1.480,- Eur (na začiatku konania) až 1.620,- Eur (na konci konania s ohľadom na vývoj cien a konkrétne poplatky) mesačne, pričom z tejto sumy súd uznal ako odôvodnené výdavky iba sumu 800,- Eur mesačne. Mala za to, že v konaní preukázala zhoršený zdravotný stav maloletého, ktorý navštevuje neurologickú, očnú, zubnú, alergologickú a ortopedickú ambulanciu, pričom ústredným zdravotným problémom maloletého sú silné migrény, na diagnostiku pôvodu ktorých matka vynaložila nemalé finančné prostriedky a na ktorých sa otec finančne nepodieľal. Uviedla, že zvýšené náklady má i v súvislosti s nevyhnutnou úpravou stravy maloletého, ktorý sa nemôže stravovať v školskej jedálni. Maloletý trpí kožným ekzémom, častými respiračnými ochoreniami, z dôvodu zvýšenej kazovosti zubov často navštevuje zubára, má zvýšené výdavky aj v súvislosti s dentálnou hygienou, ktorú musí maloletý z dôvodu nosenia zubného strojčeka absolvovať min. 2x ročne. Maloletý navštevuje aj rehabilitácie v súvislosti s úrazom nohy. Má za to, že riadne preukázala náklady súvisiace s nepriaznivým zdravotným stavom maloletého spolu cca v sume 92,- Eur mesačne. Namietala, že súd prvej inštancie ich uznal iba čiastočne v sume 50,- Eur mesačne bez odôvodnenia neuznania zvyšku nákladov. Namietala, že prvoinštančný súd nezahrnul medzi odôvodnené náklady na maloletého cestovné vo výške 12,40,- Eur mesačne, hoci tento náklad bol preukázaný potvrdením o nákupe žiackeho predplateného cestovného lístka. Súd taktiež neuznal ani výdavky na záujmovú a športovú činnosť maloletého – lyžiarsky klub, tréningy, sústredenia, posilňovňa vo výške 300,- Eur, a to ani len čiastočne. Má za to, že neprihliadnutie súdu na tieto náklady, ktoré hradí sama, nie je správne. Vo vzťahu k námietkam otca k vysokému poplatku za členstvo v lyžiarskom klube Medvedica v konaní objasnila, že v G. žiadna iná možnosť venovania sa lyžovaniu neexistuje. Namietala, že pokiaľ súd neuznal celú túto sumu ako odôvodnený náklad, mal tak urobiť aspoň čiastočne. Taktiež namietala, že na sumu 150,- Eur mesačne predstavujúcu alikvotnú časť nákladov na rodinné dovolenky a voľnočasové aktivity súd neprihliadol ani čiastočne, pričom dôvod vo svojom rozhodnutí neuviedol. Uviedla, že sa nejdená o náklad za luxusné zimné, či letné dovolenky, ale rodina si z dôvodu veľkého počtu rodinných príslušníkov 4 x ročne prenajíma chatu na Slovensku. Vo vzťahu k neuznaniu nákladov maloletého na školné ako odôvodnených nákladov uviedla, že školné na súkromnej základnej škole pozostáva zo zápisného vo výške 350,- Eur ročne, poplatku vo výške 1.500,- Eur ročne, pričom okrem uvedeného hradí poplatok za triedny fond vo výške 50,- Eur ročne. Namietala, že žiaden z uvedených nákladov súd neuznal s poukazom na dohodu rodičov zo dňa 15.08.2019, ktorá v rámci bodu III. upravovala dohodu rodičov o podstatnej veci týkajúcej sa maloletého a jeho brata maloletého H., t. j. výber škôl oboch maloletých, k čomu matka uviedla, že predmetná dohoda rodičov nebola schválená súdom. Rozhodnutie súdu, ktorý vôbec neprihliadol na existenciu týchto výdavkov, nepovažuje za správne. Namietala, že súd vôbec neprihliadol na položku triedny fond, ktorý je hradený povinne na každej základnej a strednej škole, bez ohľadu na ich zriaďovateľa. Dodala, že predmetnú dohodu v tejto časti podpísala v nátlaku a v tiesni, nakoľko otec podmieňoval dohodu o úprave styku s maloletými jej povinnosťou prevziať všetky výdavky súvisiace so školskou dochádzkou, v čom vzhliadla rozpor s dobrými mravmi. Poukázala na najlepší záujem maloletého a na jeho názor zistený pri výsluchu v konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp zn. 35P/14/2019. Uviedla, že maloleté deti navštevovali súkromné škôlky / školy i pred rozvodom rodičov a poukázala na právo maloletých detí na zachovanie rovnakej životnej úrovne i po rozvode manželstva rodičov. Poukázala na predchádzajúcu vzdelávaciu históriu maloletého, kvalitu a dostupnosť verejných škôl rovnakého zamerania v G., ako aj celkovú pohodu maloletého a má za to, že školné poplatky za štúdium maloletého na súkromnej škole predstavujú oprávnený výdavok pre účely určenia výživného z hľadiska najlepšieho záujmu a vývoja maloletého. Matka ďalej uviedla, že pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba nad rámec nákladov na základné potreby maloletého zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, tábory a sústredenia, lyžiarsky kurz a pod., aby sa maloletý mohlo podieľať na výhodách životnej úrovne rodičov. Nazdáva sa, že všetky v konaní preukázané náklady na maloletého je potrebné zahrnúť do oprávnených nákladov na maloletého. K zárobkovým schopnostiam otca uviedla, že súd správne vyhodnotil, že od roku 2020 podniká ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti K. L., D., ktorý si môže fakticky sám rozhodnúť o výške svojho príjmu. Otec najskôr uvádzal, že jeho príjem je 600,- Eur, čo nezodpovedalo jeho životným výdavkom. Z uvedeného dôvodu predložil ku koncu konania doklad o tom, že si od
01.04.2024 zvýšil mesačný príjem na sumu 1.250,- Eur. Poukázala na skutočnosť, že otec v roku 2019, teda pred podnikaním, dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 2.497,52,- Eur, preto je možné ustáliť, že sa bez primeraného dôvodu vzdal možnosti lepšieho príjmu, keď začal so svojou podnikateľskou činnosťou, ktorá mu údajne neprosperuje. Uviedla, že K. L., D. do podania návrhu matky vykazovala úspešné ekonomické ukazovatele. Spoločnosť zvýšila svoj zisk v roku 2022 o 384 %, po podaní návrhu matky už otec (spoločnosť) nedosiahol v roku 2023 takmer žiadny zisk a snaží sa o cielené znižovanie svojich zárobkových možností, keď v účtovnom období roka 2023, napriek skutočnosti, že by mal dosiahnuť nižší zisk, paradoxne zvýšil zásoby, čo preukazuje snahu otca o vykázanie nízkych príjmov, na základe čoho sa snaží presvedčiť súd, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživné vyššou sumou. Má za to, že je životný štandard otca oveľa vyšší, než aký mu umožňuje ním proklamovaný príjem. Poukázala na skutočnosť, že otec býva v novostavbe rodinného domu, ktorého trhová cena sa pohybuje okolo 400.000,- Eur, jeho obchodná spoločnosť je prevádzkovateľom troch motorových vozidiel, trávi aj so svojou rodinou letné aj zimné dovolenky na Slovensku a aj v zahraničí, pričom užíva apartmány a byty v Bratislave, Bešeňovej a v Chorvátsku. Namietala, že súd dôsledne nezisťoval celkové príjmy otca a jeho súčasnej manželky, pritom z listinných dôkazov vyplýva, že by jeho manželka mala dosahovať čistý mesačný príjem vo výške 2.800,- Eur, príjem z prenájmu garáže obchodnej spoločnosti jej matky vo výške 483,- Eur, prídavok na dieťa vo výške 60,- Eur, čo po pripočítaní deklarovaného čistého príjmu otca cca 876,- až 968,- Eur, pri tvrdenom základe 1.250,- Eur brutto, čistý mesačný príjem v domácnosti otca by mal predstavovať minimálne 4.000,- Eur. Matka tvrdila, že vykonaným dokazovaním boli zistené také pomery otca, ktoré mu umožňujú podieľať sa na odôvodnených výdavkoch maloletého vyššou sumou ako bolo určené súdom. Poukázala na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý za primerané považoval výživné v sume 450,- Eur a poukázala na Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom, podľa ktorej by výživné na maloletého pri deklarovanom príjme otca vo výške 4.000,- Eur mesačne, mala byť stanovená v rozsahu medzi 560,- až 600,- Eur. Záverom namietala nevykonateľnosť napadnutého rozsudku vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie určil zročné výživné bez toho, aby stanovil lehotu jeho splatnosti. Odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmenil tak, že vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zvýši zo sumy 150,- Eur na 650,- Eur mesačne počnúc dňom 23.11.2023, ktorú bude otec povinný uhrádzať vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky a aby otcovi uložil povinnosť zročné výživné za obdobie od 23.11.2023 do 31.12.2024 uhradiť k rukám matky v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
8. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia, ktoré prezentoval v predmetnom konaní na súdnom pojednávaní dňa 02.12.2024 a má za to, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého. Na základe uvedeného odporučil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.
9. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia, ktoré prezentoval v predmetnom konaní na súdnom pojednávaní dňa 02.12.2024 a má za to, že zvýšenie výživného požadované zo strany matky nekorešponduje s opodstatnenými nákladmi na maloletého. Vyjadril súhlas s odvolaním matky v časti II. výroku predmetného rozsudku o určenie lehoty splatnosti zročného výživného. Na základe uvedeného odporučil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. doplniť o lehotu splatnosti zročného výživného za obdobie 23.11.2023 do 31.12.2024 v sume 3.317,- Eur a v ostatných výrokoch ako vecne správny potvrdiť.
10. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že podstatou odvolania matky je jej argumentácia spočívajúca v tom, že údajne všetky výdavky na maloletého súdu prvej inštancie preukázala, ale ten všetky tieto výdavky neuznal. Matka pri tom vôbec nerozlišuje, či ide o odôvodnený výdavok maloletého a je presvedčená o tom, že všetky výdavky, ktoré uvedie, predstavujú automaticky odôvodnené potreby maloletého, čo otec nepovažuje za pravdivé. Uviedol, že na strane oprávneného dieťaťa je potrebné vždy skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, čo v posudzovanom prípade znamená, že matka v čase podania návrhu vyčíslila všetky, nie odôvodnené, potreby maloletého na sumu 1.480,- Eur, a tieto neustále navyšuje. Má za to, že maloletý sa podieľa na životnej úrovni súčasného manžela matky, ktorý má nadštandardný príjem, životnú úroveň maloletého otec ani zďaleka nedosahuje. Opätovne uviedol, že kožný ekzém maloletého a jeho migrény nepredstavujú žiadnu zmenu pomerov. V súvislosti so zdravotným stavom maloletého predložil Lekárske potvrdenie o zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 19.02.2025 vystavené pediatričkou maloletého, v ktorom je výslovne uvedené,
že okrem pediatra je maloletý v starostlivosti len gastroenterológa, avšak matka v odvolaní uviedla, že navštevuje neurologickú, očnú, zubnú a ortopedickú ambulanciu, pričom matka svoje tvrdenia nepreukázala. Taktiež poukázal na tvrdenie matky v odvolaní, že podozrenie na celiakiu u maloletého sa nepotvrdilo. Má za to, že nie sú preukázané zvýšené výdavky maloletého v súvislosti s jeho údajne zhoršeným zdravotným stavom. Poznamenal, že na matkou zmienený zubný strojček maloletého prispel uhradením 1 všetkých nákladov nad rámec výživného. Opätovne namietal, že matka v odvolaní poukazuje na výdavky maloletého na lyžiarsky krúžok Medvedica, avšak uvedenému sa maloletý od septembra 2024 nevenuje. Poukázal na zvukové nahrávky z pojednávaní, kde samotná matka uvedené priznala, pričom v podanom odvolaní namieta, že súd nezobral do úvahy tento údajný výdavok maloletého. Opätovne zdôraznil, že matka športový klub maloletému vybrala bez súhlasu otca. Uviedol, že nemá tak vysokú životnú úroveň, aby si mohol dovoliť takéto drahé koníčky. Ďalej uviedol, že mesačný výdavok na dovolenky vo výške 150,- Eur nepredstavuje odôvodnenú potrebu maloletého, zvlášť ak si otec vôbec platené zahraničné dovolenky nemôže dovoliť. Jedná sa o výrazný nadštandard, na ktorý má matka pravdepodobne dostatok peňazí, nakoľko bola s manželom v New Yorku a na jogovom pobyte v Ázii. Namietal tvrdenie matky o tom, že Dohodu rodičov zo dňa 15.08.2019 podpísala údajne v nátlaku a v tiesni, čo považuje za absolútne iracionálnu a účelovú argumentáciu matky, ktorú prvýkrát použila až v podanom odvolaní. Uviedol, že päť a pol roka bola uvedená dohoda riadne uzatvorená a platná a až keď súd nevyhovel nereálnym, subjektívnym očakávaniam matky o zvýšení výživného, zrazu začala tvrdiť, že túto dohodu podpísala v tiesni a v nátlaku. Dodal, že v priebehu celého konania sa k otázke školy maloletého dostatočne vyjadril, na svojich vyjadreniach konzistentne zotrvával a v tejto súvislosti uviedol, že v súčasnej dobe obaja rodičia podpísali prihlášku maloletého na štátne bilingválne gymnázium, pričom na žiadnu súkromnú školu si maloletý prihlášku nepodal. Opätovne poukázal na skutočnosť, že na jeho strane došlo k zvýšeniu počtu vyživovacích povinností, t. j. pribudla mu vyživovacia povinnosť k maloletej N.. Namietal svoj údajne deklarovaný mesačný príjem uvedený matkou vo výške 4.000,- Eur. Uviedol, že nikdy nedeklaroval príjem vo výške 4.000,- Eur mesačne, pretože takýto príjem nikdy vo svojom živote nemal. Namietal, že matka si v podanom odvolaní odporuje, keď na strane 7 odvolania uvádza „deklarovaný čistý príjem otca cca 876,- až 968,-Eur,“ a zároveň tvrdí, že čistý príjem v domácnosti otca je minimálne 4.000,- Eur mesačne, čo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Namietal tvrdenia matky, že sa mal vzdať lepšieho príjmu, k čomu uviedol, že zmenil zamestnanie, pretože na majetok jeho predchádzajúceho zamestnávateľa bol vyhlásený konkurz. Namietal matkin účelový výklad vo vzťahu k obchodnej spoločnosti, v ktorej pôsobí ako spoločník a konateľ, ku ktorému uviedol, že matka si účelovo vyabstrahovala len jednotlivé časti daňového priznania spoločnosti, k čomu evidentne nemá odborné vedomosti. Opätovne uviedol, že K. L. D. sa bohužiaľ dostala do platobnej neschopnosti, bola nútená si vziať úver, aby nemusela ísť do likvidácie alebo konkurzu. Dodal, že v roku 2024 sa ekonomická situácia zlepšila tak, že spoločnosť nie je v strate, ale vykázala zisk vo výške 780,- Eur. Spoločnosť má okrem otca 5 zamestnancov. Uviedol, že ročné nevyhnutné náklady na mzdy, odvody a ďalšie nevyhnutné výdavky predstavujú sumu 170.000,- Eur. Považoval za potrebné vyjadriť sa ku klamstvu matky, a to k tvrdeniu: „Ako vyplýva z listinných dôkazov v konaní, obchodná spoločnosť K. L., D. až do podania návrhu matky na zvýšenie výživného vykazovala úspešné ekonomické ukazovatele nie len čo sa týka tržieb, ale aj ziskov.“, k čomu uviedol, že z listinných dôkazov je zrejmé, že návrh matky je zo dňa 22.11.2023 a otec už v apríli 2023 a následne každý ďalší štvrťrok žiadal daňový úrad o odpustenie preddavkov na daň z dôvodu zhoršenia ekonomických výsledkov, čomu bolo aj vyhovené. Záverom uviedol, že tvrdenie matky o čistom príjme jeho manželky vo výške 2.800,- Eur mesačne, je extrémne nepravdivé, pričom matka už účelovo neuvádza, ako k danému výpočtu prišla. Uvedené poprel a uviedol, že takýto príjem jeho manželka počas ich manželstva nedosahovala a ani nedosahuje. Odvolaciemu súdu navrhol, aby odvolaniu matky nevyhovel a aby v zmysle jeho odvolania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ako to navrhol vo svojom odvolaní.
11. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá v súvislosti s namietanou arbitrárnosťou a údajným nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku uviedla, že podľa jej názoru súd prvej inštancie uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, pričom dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa týka tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia. Má za to, že súd prvej inštancie sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, a nestotožňuje sa s námietkou otca ohľadom nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku. Dodala, že samotná nespokojnosť otca so závermi súdu uvedenými v napadnutom rozsudku
nesvedčí o arbitrárnosti rozhodnutia, resp. o arbitrárnosti záverov v ňom vyslovených, a nemôže byť ani dôvodom na zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku. Pokiaľ sa otec v odvolaní dovolával posúdenia ekonomických ukazovateľov jeho podnikateľskej činnosti, preukázanej daňovými priznaniami, účtovnými závierkami a výkazmi ziskov a strát súdnym znalcom, a to z dôvodu, že súd nemá ekonomické vzdelanie, nie je znalcom v odbore ekonómia ani účtovníctvo, s uvedeným názorom sa matka nestotožňuje. Má za to, že v zmysle zásady súd pozná právo, súd dokáže posúdiť a vyhodnotiť majetkové pomery a zárobkové možnosti povinného rodiča z predložených dokladov, a to v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o účtovníctve“). Pre účely určenia objektívneho príjmu povinného rodiča – podnikateľa, aplikujúc ust. § 2 ods. 4 písm. a), b), f), g), e), i), k) Zákona o účtovníctve, súd posudzuje majetok, záväzky, príjem a výdavky, náklady, celkové aktíva a pasíva spoločnosti, o to viac, ak je povinný rodič jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti. Má za to, že súd prvej inštancie správne preskúmaval dôvodnosť všetkých nákladov v spoločnosti otca za rozhodujúce obdobia. Keďže náklad v zmysle Zákona o účtovníctve predstavuje zníženie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť, bolo na mieste, aby sa prvostupňový súd zapodieval konkrétnymi nákladovými položkami, čo aj náležite vyhodnotil na str. 14 a 15 napadnutého rozsudku. Súdu prvej inštancie neunikla ani skutočnosť, že otec v roku 2022 vykazoval výsledok hospodárenia 66.658,- Eur, avšak po podaní návrhu za účtovné obdobie roku 2023 už vykázal stratu –34.068,- Eur. Súd prvej inštancie uviedol a vyhodnotil konkrétne položky, tvoriace majetok spoločnosti, a to stavy na finančných účtoch, pohľadávky, vlastné imanie, obežný majetok a zásoby spoločnosti otca v posudzovanom období, na základe čoho vypočítal otcov predpokladaný ročný príjem vo výške 55.393,- Eur, čo predstavuje predpokladaný mesačný príjem otca vo výške 4.616,- Eur. Uviedla, že tvrdenie otca o tom, že podmienkou poskytnutia úveru bolo vzdanie sa výplaty zisku počas 5 rokov, sa ukázalo ako nepreukázané. Dodala, že aj keby čerpal takýto nevýhodný úver, nebolo by možné na neho prihliadnuť v zmysle ust. § 75 Zákona o rodine, čo aj prvostupňový súd urobil, keď ho vyhodnotil ako neprimerané majetkové riziko, ktoré na seba otec vzal. Poukázala na skutočnosť, že neobstojí tvrdenie otca, v zmysle ktorého sa čerpaním bankového úveru mal vyhnúť vstupu do likvidácie alebo konkurzu svojej spoločnosti. Uviedla, že z listinných dôkazov vyplýva, že otec zaťažil spoločnosť bankovým úverom napriek tomu, že spoločnosť nemala a nemá žiadne dlhy a nedoplatky voči štátu, ani poisťovniam a pri dosiahnutí celkových výnosov okolo 0,5 milióna Eur ročne disponuje vlastným kapitálom vo výške 26.887,- Eur, ako aj aktívami vo forme skladových zásob vo výške 234.135,- Eur. Preto sa domnieva, že úver nebolo nevyhnutné čerpať a otec sa týmto snaží o cielené znižovanie svojich zárobkových možností. Ďalej poukázala na skutočnosť, že v účtovnom období roka 2023, kedy matka podala návrh, otec napriek skutočnosti, že vykazoval nižší zisk, si paradoxne zvýšil zásoby, čo preukazuje jeho cielenú snahu o účtovné vykázanie nízkych príjmov, na základe čoho sa snaží presvedčiť súd, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživné na maloletého vyššou sumou. Poukázala na zisťovanie príjmu otca lustráciou v Sociálnej poisťovni a má za to, že súd správne posúdil svojvoľné zvyšovanie mzdy otcom ako účelové. Taktiež má za to, že súd správne vyhodnotil, že otec sa bez náležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zárobku, keď začal podnikať po tom, ako na obchodnú spoločnosť jeho otca, v ktorej bol zamestnaný, bol vyhlásený konkurz, pričom uviedla, že obe spoločnosti majú veľmi podobný predmet podnikania a otec v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom na maloletého dosahoval príjem 2.497,52,- Eur, pričom išlo o rovnakú pracovnú pozíciu, akú otec vykonáva teraz. Dodala, že nič nebránilo otcovi v tom, aby sa s ohľadom na svoje schopnosti a prax zamestnal a poberal min. príjem ním dosahovaný v roku 2019 zo závislej činnosti, namiesto toho začal (podľa neho neúspešne) podnikať. Ďalej vyjadrila názor, že tvrdenia otca o znížení jeho životnej úrovne prvoinštančný súd správne vyhodnotil ako nepravdivé a účelové, pričom opätovne poukázala na skutočnosť, že otec býva v novostavbe rodinného domu, vlastní dve motorové vozidlá a jeden prívesný vozík, evidenčne vedené na jeho obchodnú spoločnosť, z ktorých jedno používa na súkromné účely, absolvuje zimné a letné dovolenky na Slovensku aj v zahraničí a využíva pri tom nehnuteľnosti patriace matke jeho manželky v Bratislave, Bešeňovej a Chorvátsku. Uviedla, že otec si v tomto období zadovážil šteňa plnokrvného anglického pointera, ktorého cena predstavuje čiastku okolo 2.200,- Eur a mesačné náklady na takéhoto psa predstavujú sumu 285,- Eur. Má za to, že životnú úroveň otca je možné odvodiť aj z celkového príjmu jeho rodiny, ktorý uviedol ako prílohu vyjadrenia otca zo dňa 29.04.2024. Ďalej k otcovým námietkam vo vzťahu k takmer všetkým nákladom maloletého, ktoré považuje za neprimerané, uviedla, že v konaní preukázala úhradu všetkých nákladov, ktoré má v súvislosti s výživou maloletého. K otcom namietanej alikvotnej časti nákladov maloletého na bývanie uviedla, že celkové náklady na bývanie predstavujú sumu 767,47,- Eur mesačne, čo pri počte 5,5 členov domácnosti
predstavuje alikvotnú čiastku 139,- Eur mesačne pripadajúcu na maloletého. Opätovne poukázala na zhoršený zdravotný stav maloletého a s tým spojenú nevyhnutnosť úpravy stravy a zvýšenie jeho výdavkov. K tvrdeniu otca, že k výživnému je potrebné pripočítať sumu 200,- Eur, ktorú matka poberá od štátu, a to 60,- Eur ako prídavok na dieťa a 140,- Eur ako daňový bonus, uviedla, že uvedené sa nezakladá na pravde. Z predložených daňových priznaní matky vyplýva, že si v roku 2022 mohla uplatniť daňový bonus za oboch svojich synov iba vo výške 949,37,- Eur, čomu zodpovedá daňový bonus na maloletého vo výške 39,55,- Eur mesačne a v roku 2023 vo výške 1.622,98,- Eur, čomu zodpovedal daňový bonus na maloletého vo výške 67,62,- Eur mesačne. Podotkla, že daňový bonus nie je nárokovateľný bez splnenia určitých ekonomických kritérií a poukázala na zmenu právnej úpravy v tomto smere. Uviedla, že s návrhom otca na povolenie splácania zročného výživného počas 36 mesiacov sa nestotožňuje, nakoľko takáto dlhá doba splácania dlhu na výživnom nie je v záujme maloletého. Odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného na 100,- Eur mesačne potvrdil ako vecne správny. Zároveň zotrvala na svojom odvolacom návrhu.
12. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, tvrdenia otca o zdravotnom stave maloletého nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a ani ním predložené potvrdenie pediatričky nespochybňuje skutočný zdravotný stav maloletého. Uviedla, že v konaní preukázala skutočnosť, že maloletý navštevuje všetky ňou uvedené špecializované ambulancie, pričom odkázala na predložené listinné dôkazy. Má za to, že nepriaznivý zdravotný stav maloletého, ako aj zvýšené náklady, ktoré sú s tým spojené, boli v konaní jednoznačne preukázané. Uviedla, že otec skutočne prispel polovicou prvotných nákladov na zhotovenie zubného strojčeka maloletého z celkovej sumy 3.360,- Eur vo výške 1.695,- Eur v júni 2021, avšak od toho času už neprispel žiadnou sumou na ďalšie poplatky súvisiace s čeľustno-ortopedickou liečbou maloletého. Otec neprispieva na žiadne lekárske ošetrenia, ani na lieky. K tvrdeniam otca o ukončení záujmovej činnosti maloletého uviedla, že dôvodom je, že nedokázala sama hradiť celý náklad na túto športovú činnosť, preto poplatok na druhý polrok 2024 uhradiť nemohla. Aktuálne sa maloletý venuje posilňovaniu 2x až 3x týždenne a dúfa, že sa bude môcť opäť vrátiť k lyžovaniu. Náklady, spojené s touto športovou činnosťou predstavujú 80,- Eur mesačne. Ďalej uviedla, že výlet do New Yorku, na ktorý otec poukázal, bol bežcami organizovaný zájazd za účelom podpory bežcov maratónu, pričom jej manžel ho odbehol a ona bola jeho doprovod. Výlet do Ázie, na ktorý otec poukázal, dostala ako vianočný dar od manžela a mal aj rehabilitačný zdravotný význam, nakoľko je po operácii ramena. Čo sa týka životnej úrovne otca s jeho rodinou a trávenia zimných a letných dovoleniek v apartmánoch jeho svokry na Slovensku aj v zahraničí, poukázala na svoje predchádzajúce písomné vyjadrenie. Vo vzťahu k škole maloletého uviedla, že maloletý bol systematicky pripravovaný na prijímacie skúšky súkromného bilingválneho gymnázia a prial si pokračovať v štúdiu, avšak otec s maloletým viedol rozhovor, v ktorom mu tvrdil, že prihlášku na uvedené gymnázium nepodpíše z dôvodu jeho údajnej zlej finančnej situácie. Maloletý sa napokon vôli otca podriadil a odsúhlasil prihlášku na strednú školu na Pankúchovej ulici, čo matka vníma tak, že otec svojim konaním zabránil maloletému v pokračovaní štúdia na preferovanej škole. Za prípravu na prijímacie skúšky uhradila 90,- Eur, na čo otec neprispel. Odvolaciemu súdu navrhla, aby jej odvolaciemu návrhu vyhovel a aby odvolací návrh otca zamietol a v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
13. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že sa s ním nestotožňuje a pridržiava sa skutočností uvedených vo svojom odvolaní.
14. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že nepovažuje za potrebné sa k nemu vyjadrovať, nakoľko obsahuje tendenčné a nepravdivé skutočnosti a naďalej trvá na skutočnostiach uvedených vo svojom odvolaní a v predchádzajúcich vyjadreniach. Zároveň odvolaciemu súdu predložil Rozhodnutie Spojenej školy, Pankúchova 6, Bratislava o prijatí maloletého na štúdium do 1. ročníka v odbore gymnázium – bilingválne štúdium v školskom roku 2025/2026. Poukázal na skutočnosť, že matke odpadnú výdavky spojené s financovaním súkromnej školy, nakoľko škola, na ktorú je maloletý prijatý, je štátna.
15. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že sa plne stotožňuje s jeho názorom o tom, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého. Čo sa týka odporúčania kolízneho opatrovníka, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny, poukázala na vyjadrenie
kolízneho opatrovníka k odvolaniu matky, v ktorom súhlasil s návrhom matky, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a doplnil ho o lehotu splatnosti zročného výživného, a v ostatných výrokoch žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s tým, že sa pridržiava svojho vyjadrenia, ktoré prezentoval na súdnom pojednávaní dňa 02.12.2024. Považovala za potrebné uviesť, že kolízny opatrovník považoval za primerané zvýšenie výživného na maloletého na sumu 450,- Eur mesačne, nie na sumu 400,- Eur mesačne, ako rozhodol prvostupňový súd v rámci výroku I. napadnutého rozsudku.
16. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že jeho spoločnosť mala za rok 2022 zisk cca 66.000,- Eur a obrat 564.000,- Eur a za rok 2023 sa celkom rapídne znížil obrat spoločnosti na 406.000,- Eur, čo malo za následok stratu -34.000,- Eur. V marci 2023 žiadal daňový úrad o odpustenie preddavkov na daň z dôvodu poklesu zákaziek, následne i každý štvrťrok, čo dokladoval súdu. Uviedol, že zníženie zisku ani obratu spoločnosti nebolo účelové. Vyjadril nepochopenie, ako súd prvej inštancie mohol pri strate -34.000,- Eur a obrate 406.000,- Eur dospieť k príjmu otca 55.000,- Eur. Má za to, že nie je možné posudzovať jedno obdobie a z neho vypočítať výživné na niekoľko rokov. Úver čerpal z dôvodu poklesu zákaziek a neistého vývoja v automotive v roku 2023 a umožnil mu ďalej podnikať, platiť včas a udržať si zamestnanosť. Informácia matky o skladových zásobách je zavádzajúca, pretože žiadne neexistujú. Uviedol, že jeho príjem ako zamestnanca deklaroval súdu, pričom posledné zvýšenie 01.04.2024 bolo na sumu 1.250,- Eur brutto. Namietal ďalšie zvyšovanie príjmu deklarované matkou. Ďalej uviedol, že po skončení zamestnania v spoločnosti jeho otca sa nemohol zamestnať v tom istom odbore, nakoľko v blízkom okolí I. firma s týmto druhom podnikania neexistuje. Poukázal na skutočnosť, že jeho najvyššie dosiahnuté vzdelanie je gymnázium s maturitou, čo v kombinácií s pracovnou minulosťou v rodinných firmách nevzbudzovalo pri hľadaní pracovných príležitostí veľký záujem, preto jedinou možnosťou bolo skúsiť podnikať. K rodinnému domu, v ktorom býva, uviedol, že vlastní polovičný spoluvlastnícky podiel, pričom druhú polovicu vlastní jeho manželka. V konaní deklaroval, že polovicu kúpnej ceny uhradil z peňazí z predaja predchádzajúceho domu a zvyšnú časť im bola požičaná zo strany matky jeho manželky. Namietal, že matka úmyselne zavádza ohľadom hodnoty jeho rodinného domu, aby navodila dojem, že žije v drahej nehnuteľnosti. Uviedol, že matka účelovo klame o tom, že otec údajne absolvuje niekoľko dovoleniek ročne a podsúva súdu vymyslené vlastníctvo nehnuteľností jeho svokry. Podotkol, že od roku 2019 do roku 2024 nebol na dovolenke, v roku 2025 bol na sedemdňovej dovolenke v Taliansku s ubytovaním v dvojizbovom byte s vlastnom stravou. Informácie matky o zadovážení plnokrvného šteňaťa považuje za prehnané, k čomu zároveň uviedol, že staršie šteňa im bolo darované od kamaráta, ktorý ho nemohol predať, a matkou uvedené náklady a potreby psa nie sú pravdivé. K matkou deklarovaným nákladom maloletého uviedol, že ich považuje za prehnané a skreslené v dôsledku jej aktuálneho vysokého životného štýlu zabezpečovaného jej terajším manželom. Uviedol, že od roku 2015 do roku 2019 mal oboch synov v striedavej osobnej starostlivosti, takže náklady na maloletého sú mu známe. Ďalej uviedol, že s maloletým je v dennom kontakte a nebáda na ňom matkou uvádzaný ťažký zdravotný stav, pričom uvedený zdravotný stav maloletého nie je známy ani jeho pediatričke. Vyjadril názor, že náklady spojené s rýchlym rastom by nemali byť zohľadnené vo výživnom na niekoľko rokov, navyše matka tieto výdavky nikdy nespomínala, ale žiadala príspevky na nové značkové telefóny a zahraničné výlety. Vyjadril ochotu kompenzovať dopredu dohodnutý nákup oblečenia. Má za to, že súdom uznané náklady na maloletého vo výške 800,- Eur mesačne nie sú reálne a matkou deklarované výdavky na maloletého vo výške 1.500,- Eur mesačne sú absolútne nereálne. Uviedol, že okrem maloletého má ešte dve vyživované deti, pričom pokiaľ by náklady vo výške 800,- Eur mesačne na jedno dieťa bral ako primerané, všetky tri deti by mali náklady spolu vo výške 2.400,- Eur, čo považuje za nemožné.
16. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka, ktorá k tvrdeniu otca o tom, že maloletý v školskom roku 2025/2026 nastúpi do 1. ročníka Gymnázia na Pankúchovej 6 v Bratislave na bilingválne štúdium uviedla, že o skutočnosti, že na uvedenú školu rodičia podali prihlášku už súd informovala vo vyjadrení zo dňa 16.03.2025. K tvrdeniu otca, že matke odpadnú výdavky s financovaním súkromnej školy poukázala na ust. § 217 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd rozhoduje podľa stavu platného v čase vyhlásenia rozsudku. Tvrdenie otca o budúcich výdavkoch však ani s poukazom na stav v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku nie je úplne korektné. Uviedla, že okrem školného, ktoré hradila a hradí v plnej miere sama počas štúdia maloletého na Gymnáziu O. XX, G. sa so štúdiom spájali aj ďalšie poplatky, ktoré sa hradia na ktorejkoľvek škole, či už súkromnej, alebo štátnej. Jedná sa predovšetkým o príspevok na ZRPŠ, jazykové učebnice, školské pomôcky, školské výlety a lyžiarske zájazdy, ako
aj ďalšie nepravidelné náklady na vzdelávanie. Dodala, že práve skutočnosť, že prvostupňový súd pri vymedzení odôvodnených nákladov na strane maloletého neprihliadol na príspevok do triedneho fondu a cestovné, tvorí jeden z odvolacích dôvodov. Uviedla, že otec neprispel ani len čiastočne na doučovanie v rozsahu 10 hodín, ktoré matka maloletému zabezpečila v súvislosti s prípravou na prijímacie pohovory na strednú školu a za ktoré uhradila sumu 90,- Eur. Poukázala na účelovosť návrhu otca na zníženie výživného a navrhla, aby odvolací súd pri posúdení dôvodnosti odvolania matky prihliadol na všetky výdavky, ktoré sú spojené so štúdiom maloletého či už na základnej alebo strednej bilingválnej škole.
17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie matky a odvolanie otca boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi - účastníkmi konania (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolania odvolateľov sú dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého A. zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 750,- Eur mesačne, ako aj o návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti na maloletého A. zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne.
19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu odvolateľov ako aj s poukazom na obsah napadnutého rozsudku, je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletého, o určení zročného výživného a o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti vo zvyšnej časti, ako aj o zamietnutí návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti.
20. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa článku 5 základných zásad Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 220 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
21. Konštatovanie, že vada konania vymedzená v práve odcitovanom ustanovení základného predpisu občianskeho procesného práva Slovenskej republiky je vo svojej podstate porušením základného práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces (inak práva zaručeného okrem zákonov i čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a tiež čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tohto inak uverejneného v prílohe oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu. Aj podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4Cdo 171/2005), za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie možno považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
22. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského civilného procesu v čase rozhodovania súdom prvej inštancie vymedzoval (na úrovni zákona) § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Korektným i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s práve uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj vnútorná rozpornosť jednotlivých výrokov alebo aj odôvodnenia rozsudku, existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany); potom porušením uvedeného práva sporovej strany na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej je (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia pre práve zvoleným spôsobom) odňatie možnosti náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, pričom výskyt takejto vady zakladá sám osebe dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
23. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
24. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka konania) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).
25. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že je postihnutý práve vyššie zmienenou vadou. Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu nie je vecne správny, pretože nenapĺňa požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti, keď súd prvej inštancie jednak nevykonal dostatočné dokazovanie potrebné pre prijatie jeho záverov a zároveň sa následne i logickým spôsobom dostatočne nevysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými ako i právnymi otázkami a aspektmi, ktoré v konaní vyšli najavo, a teda napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu nespĺňa zákonné kritéria odôvodnenia vyplývajúce preň z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v súvislosti s čím je nepreskúmateľným. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť účastníkovi konania, resp. sporovej strane, aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces.
26. V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine práve zmena pomerov predstavuje hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Súd preto musí podrobne skúmať pomery na strane účastníkov konania v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi, predovšetkým teda dôsledne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane maloletého dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov, s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky maloletého dieťaťa v súvislosti so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať zistené aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery s pomermi zistenými v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo, a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne,
nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.
27. Odvolací súd tiež považuje za potrebné uviesť, že i keď súd prvej inštancie nerezignoval na svoju povinnosť skúmať, či v prejednávanej veci na strane tak maloletého ako i na strane oboch jeho rodičov došlo k zmene pomerov od predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom, a na základe vykonaného dokazovania i v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vzhliadol zmenu pomerov u každého z účastníkov konania (u matky, otca a maloletého) od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom, t. j. od rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 35P/14/2019-92 zo dňa 26.06.2019, avšak nedostatočným spôsobom konkretizoval, v čom táto zmena spočíva a a opomenul uviesť a náležite odôvodniť, či táto zmena dosahuje intenzitu podstatnej zmeny pomerov. Súd prvej inštancie porovnal príjem dosahovaný matkou v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výžinom, ktorý v tom čase spočíval v rodičovskom príspevku a v prídavkoch na deti, s tým, že matka aktuálne vykonáva podnikateľskú činnosť prostredníctvom jej účasti v troch obchodných spoločnostiach (E. D., E. J. D. A. E. J. D.). Súd sa síce zaoberal príjmami dosahovanými predmetnými obchodnými spoločnosťami za konkrétne obdobia predchádzajúcich zdaňovacích období (kalendárnych rokov), avšak príjem matky nijakým spôsobom neustálil a jeho konkrétnu sumu, resp. aspoň približnú sumu, v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Vzhľadom na absenciu numerického vyjadrenia aktuálneho príjmu matky a jeho porovnania s príjmom dosahovaným z vyššie zmienených štátnych sociálnych dávok v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom, nie je možné s určitosťou konštatovať, k akej zmene pomerov na strane matky došlo, resp. či došlo k podstatnej zmene pomerov. Odvolací súd zároveň dospel k záveru, že podstatnú zmenu pomerov na základne výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania nemožno jednoznačne konštatovať ani na strane otca, keď súd prvej inštancie síce uviedol výšku pôvodnej mzdy otca dosahovanej v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia ako i výšku jeho aktuálnej mzdy, ktorú poberá ako zamestnanec obchodnej spoločnosti K. L. D., avšak vzhľadom na skutočnosť, že otec je jediným spoločníkom a konateľom zmienenej obchodnej spoločnosti, súd prvej inštancie následne skúmal i ekonomickú kondíciu spoločnosti a výsledky jej hospodárenia na podklade účtovnej závierky, pričom závery, ku ktorým dospel, následne nereflektoval na príjem (prípadne iný majetkový prospech) otca dosahovaný z jeho podnikateľskej činnosti (za predpokladu, že týmto spôsobom nejaký príjem resp. majetkový prospech vôbec dosahuje), a preto odvolací súd má za to, že uvedené na konštatovanie podstatnej zmeny pomerov na strane otca taktiež nemožno považovať za dostatočné. Vo vzťahu k zmene pomerov na strane otca od predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom odvolaciemu súdu neunikla ani tá skutočnosť, že súd prvej inštancie nezohľadnil ostatné vyživovacie povinnosti otca na maloleté deti, a to najmä s poukazom na vyživovaciu povinnosť otca na maloletú dcéru N., ktorá vyživovaciu povinnosť mu od pôvodného rozhodnutia pribudla. Odvolací súd preto má za to, že prvoinštančný súd nevykoval zisťovanie zmeny pomerov na strane účastníkov konania dôsledne.
28. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na ktorom sa majú podieľať obaja rodičia. V zmysle ustanovenia § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v ustanovení § 62 ods. 2 Zákon o rodine.
29. Vo všeobecnosti platí, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného na výživné, ako aj na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie, jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávnenej osoby. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane povinného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich
schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
30. V prvom rade je nevyhnutné, aby súd v konaní o určenie výživného na maloleté dieťa vychádzal z jeho odôvodnených potrieb, ktoré musia byť v konaní náležite zistené. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa, ktoré sa musí reálne urobiť tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov dieťaťa nemôže súd rezignovať. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa, tak aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb ako sú napríklad bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 730/2014, v zmysle ktorého položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku (družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť a podobne), je nutné uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby (kúpa športových potrieb, zdravotníckych pomôcok, škola v prírode, letné tábory, dovolenky) sa na jednotlivé mesiace rozpočítajú tak, že celková úhrada každého nákladu sa vydelí dvanástimi mesiacmi, a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta iba suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku, pričom spoločné náklady rodiny na zabezpečenie bývania alebo napríklad telekomunikačného pripojenia sa do nákladov dieťaťa započítajú iba vo výške na jedného člena rodiny.
31. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie na náležité a dôkladné zistenie odôvodnených potrieb maloletého rezignoval. Súd prvej inštancie v odôvodení svojho rozhodnutia síce uviedol, že skúmal odôvodnené výdavky na maloletého, z ktorých uznal podiel maloletého na bývaní vo výške 139,- Eur mesačne, výdavky na stravu vo výške 300,- Eur mesačne (10,- Eur denne), výdavky na oblečenie a obuv vo výške 100,- Eur mesačne, výdavky na drogériu vo výške 40,- Eur mesačne, výdavky na zdravotnú starostlivosť vo výške 50,- Eur mesačne, výdavky na školské pomôcky vo výške 80,- Eur mesačne, výdavky na školské výlety a lyžovačku vo výške 50,- Eur mesačne a ostatné výdavky (telefón, vreckové) vo výške 40,- Eur mesačne, a teda spolu odôvodnené výdavky na maloletého uznal vo výške 800,- Eur mesačne. Avšak súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nedostatočne vysporiadal s tým, prečo z matkou v konaní tvrdených výdavkov na maloletého vo výške 1443,60,- Eur (na začiatku konania) až 1620,- Eur (v priebehu konania) uznal práve vyššie uvedené výdavky ako výdavky na odôvodnené potreby maloletého, akým výpočtom dospel ku konkrétnym sumám, vo výške ktorých jednotlivé výdavky na odôvodnené potreby maloletého uznal (napr. podiel maloletého na bývaní, výdavok na školské pomôcky, školské výlety a lyžovačku, výdavky na zdravotnú starostlivosť či na oblečenie a obuv), keď zároveň i nedostatočným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie na ostatné v konaní uplatnené výdavky maloletého neprihliadnuť. Odvolací súd síce nespochybňuje postup súdu prvej inštancie, ktorým matkou tvrdené výdavky na maloletého korigoval, považujúc výdavky v sumách približne od 1.400,- Eur do 1.600,- Eur na maloleté dieťa vo veku 14 rokov (v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie) za neprimerané vysoké a nadhodnotené, avšak súčasne považuje za potrebné zdôrazniť, že povinnosťou prvoinštančného súdu je náklady na výživu maloletého prezentované matkou v konaní náležitým spôsobom vyhodnotiť, následne ich posúdiť i z pohľadu ich dôvodnosti, ktorá sa odbíja
od konkrétnej posudzovanej situácie a životnej úrovne účastníkov konania, a prípadné uznanie ako i neuznanie výdavkov maloletého ako výdavkov na jeho odôvodnené potreby je potrebné v rozhodnutí i náležitým spôsobom odôvodniť. Odvolací súd teda vzhliadol pochybenie súdu prvej inštancie v tom, že ustálenie výšky výdavkov na odôvodnené potreby maloletého nevykonal precíznym spôsobom, a opomenúc uvedenú smerodajnú skutočnosť prijal ďalšie závery, na základe ktorých určil výšku vyživovacej povinnosti otca, resp. zvýšil výšku vyživovacej povinnosti otca, zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 400,- Eur mesačne.
32. Odvolací súd zároveň konštatuje pochybenie súdu prvej inštancie i v postupe, ktorým na základe ustálených odôvodnených mesačných výdavkov maloletého vo výške 800,- Eur zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 400,- Eur mesačne, zodpovedajúcu polovici zo sumy ustálených mesačných výdavkov maloletého, a to bez toho, aby určil mieru, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch maloletého má podieľať každý z rodičov maloletého. Odvolací súd preto zdôrazňuje, že po náležitom zistení skutočných odôvodnených výdavkov maloletého je povinnosťou súdu prvej inštancie určiť mieru, ktorou sa na nich bude ten ktorý rodič podieľať, a to za zohľadnenia zárobkových schopností a možností toho ktorého rodiča, majetkových pomerov, životnej úrovne, štátnych sociálnych dávok, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom a napokon aj plnenie vyživovacej povinnosti vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné uvedené faktory oboch rodičov porovnať navzájom a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť o dieťa, ako aj počet a rozsah iných vyživovacích povinností rodičov. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu všetkých svojich detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb.
33. Civilné mimosporové konania je ovládané tzv. princípom materiálnej pravdy a princípom vyšetrovacím, ktoré vedú k tomu, že iniciatíva je často na súde, ktorého povinnosťou je v súčinnosti s účastníkmi zistiť rozhodujúce skutočnosti. Zistenie skutočného stavu veci závisí do značnej miery od realizácie povinností tvrdenia a dôkaznej, pričom rozdiel medzi sporovým a nesporovým procesom bude aj v objektívnej procesnej zodpovednosti v prípade ich nesplnenia. Aj účastníci mimosporového konania sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti. Rozsah a kvalitatívny rámec tejto povinnosti sa viaže na vyčerpávajúce, zrozumiteľné a určité uvedenie tých skutočností, ktoré identifikujú oprávnenosť prejednávaného nároku. Nesplnenie týchto procesných povinností v návrhu na začatie konania nevylučuje, najmä pokiaľ ide o povinnosť úplného uvedenia právne relevantných skutočností, že môže byť naplnená postupne v priebehu konania, pretože procesná aktivita v týchto konaniach nie je obmedzená tzv. princípom koncentrácie (§ 34 CMP). Civilný mimosporový poriadok identifikuje rozsah zisťovania skutkového základu a rozhodnutia tak, že súd je povinný zistiť v konaniach podľa tohto zákona skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotno-právneho rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov.
34. V danom prípade odvolací súd z obsahu napadnutého rozhodnutia zistil, že súd prvej inštancie sa pri určení vyživovacej povinnosti otca na maloletého, resp. zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletého, vyššie uvedenými zásadami neriadil, keď nevykonal potrebné zistenia o príjmových a majetkových pomeroch otca a nezistil všetky skutočnosti ovplyvňujúce jeho možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Súd prvej inštancie zistil, že otec vykonáva podnikateľskú činnosť prostredníctvom spoločnosti K. L. D., v ktorej je jediným spoločníkom, konateľom, a v ktorej je zároveň i zamestnancom, pričom na základe lustrácie v Sociálnej poisťovni zistil jeho priemernú mesačnú mzdu poukazovanú danou spoločnosťou (zamestnávateľom). Následne, vzhľadom na skutočnosť, že otec je i jediným spoločníkom menovanej obchodnej spoločnosti, prihliadol na čistý obrat spoločnosti ako výsledok hospodárenia, medziročný vývoj, stav pohľadávok a záväzkov, odpisy a na celkový fiškálny výsledok spoločnosti, na základe čoho dospel k záveru o výsledku hospodárenia menovanej spoločnosti, a to po zohľadnení výnosov, nákladov, odpisov a medziročného vývoju stavu pohľadávok a výnosov, v sume 55.393,- Eur, ktorá suma podľa názoru prvoinštančného súdu predstavuje ekonomickú situáciu firmy, avšak nie je zrejmé, akým konkrétnym spôsobom zohľadnil výnosy, náklady, odpisy a medziročný vývoj stavu pohľadávok a výnosov, resp. akým konkrétnym výpočtom k vyššie uvedenej sume dospel. Odvolací súd nemôže nesúhlasiť so súdom prvej inštancie, že pre ustálenie príjmových a majetkových pomerov povinného rodiča je nevyhnutné náležitým spôsobom zistiť, v akej ekonomickej kondícii je obchodná spoločnosť, prostredníctvom ktorej vykonáva podnikateľskú činnosť, avšak uvedené je potrebné urobiť transparentným a preskúmateľným spôsobom. V danom prípade
odvolací súd nemá možnosť z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dovodiť, akým spôsobom súd prvej inštancie zohľadnil vyššie uvedené informácie vyplývajúce z účtovnej evidencie spoločnosti K. L. D. pri hodnotení jej ekonomickej kondície, keď k zmienenej sume 55.393,- Eur dospel, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia myšlienkové pochody prvoinštančného súdu, ktorými sa pri daných výpočtoch riadil, absentujú. Následne súd prvej inštancie zo zistenej ekonomickej situácie spoločnosti, prostredníctvom ktorej otec vykonáva podnikateľskú činnosť, nevyvodil žiadne ďalšie závery, ktoré by ovplyvňovali majetkové a príjmové pomery otca. Odvolací súd nespochybňuje náročnosť ustálenia výšky skutočného priemerného mesačného príjmu otca v prejednávanej veci, zohľadňujúc i výsledky jeho podnikateľskej činnosti vykonávenej prostredníctvom obchodnej spoločnosti, avšak má za to, že súd je povinný náležite zistiť skutočný stav veci, pričom za predpokladu, že uvedené nie je možné spoľahlivo určiť na podklade účtovných závierok či inej účtovnej evidencie, odvolací súd poukazuje na možnosť súdu prvej inštancie pristúpiť k určeniu príjmu otca uplatnením princípu proporcionality príjmov osoby povinnej platiť výživné. V nadväznosti na uvedené odvolací súd má za to, že obdobným spôsobom je možné postupovať i v prípade zistenia príjmu matky maloletého, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosti prostredníctvom troch obchodných spoločností, pričom jej priemerný mesačný príjem nebol v konaní pred súdom prvej inštancie ustálený, a to ani v približnej sume. Odvolací súd preto apeluje na súd prvej inštancie, aby sa náležite zaoberal a spoľahlivo zistil reálne príjmové a majetkové pomery oboch rodičov maloletého, za prípadného použitia už zmieneného princípu proporcionality, a aby skúmal i s tým súvisiacu životnú úroveň oboch rodičov, na ktorej má maloletý, ako na výživu odkázané dieťa, právo sa podieľať.
35. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možností platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Potencionalita príjmov znamená v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období. Podľa Ústavy Slovenskej republiky má však každý garantované základné právo na slobodnú voľbu povolania, hoci potencionalita príjmov ju nepopiera (z komentára k Zákonu o rodine, druhé prepracované a doplnené vydanie vydavateľstva Wolters kluwer, rok 2014, str. 110), ale zákonodarca umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah.
36. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného dieťaťa. Záujem zákonodarcu na tom, aby v rámci majetkových vzťahov odvodených od príslušných osobných rodinnoprávnych vzťahov boli uspokojené potreby subjektov týchto vzťahov, siaha až do tej miery, že umožňuje hodnotiť nielen jeho životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané (prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému rodičovi, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru je zrejmé, že prípade, ak v konaní zistený príjem povinnej osoby nereflektuje na jej možnosti a schopnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby povinná osoba zarobila s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce, je potrebné vychádzať z jej potencionálnych príjmov.
37. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa zročného výživného na maloletého, odvolací súd v tomto smere uvádza, že keďže je nepreskúmateľná výška určeného výživného na
maloletého, ku ktorej súd prvej inštancie v prejednávanej veci dospel, nie je možné preskúmať ani správnosť rozhodnutia súdu v otázke zročného výživného.
38. Odvolací súd zároveň upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie i na pochybenie, ktorého sa dopustil v záhlaví svojho rozhodnutia, keď uviedol nesprávnu (neaktuálnu) adresu trvalého pobytu otca ako i nesprávny názov právneho zástupcu otca.
39. V súhrne vzhľadom na vyššie uvedené sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania).
40. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil Mestskému súdu Bratislava II na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
41. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu po vrátení veci opätovne vyhodnotí všetky okolnosti daného prípadu, vzhľadom na časový odstup doplní dokazovanie v potrebnom rozsahu a v naznačenom smere, a to s poukazom na ustálenie výdavkov na odôvodnené potreby maloletého, ustálenie faktickej životnej úrovne a majetkových a príjmových pomerov dosahovaných oboma rodičmi maloletého, najmä na náležité zistenie skutočných príjmov dosahovaných oboma rodičmi príp. potenciálnych príjmov, pričom eventuálne uplatní inštitút potenciálnych príjmov, avšak za predpokladu náležitého vykonania dokazovanie i v tomto smere. Následne súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie i v súlade s ust. § 220 CSP náležite, riadne a vyčerpávajúco odôvodní.
42. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného konania a v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.
43. Senát odvolacieho súdu rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).