Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Sas/8/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.10.2023 spolu s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.06.2023 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie 1. Prvostupňovým rozhodnutím XXX XXX XXXX X zo dňa 28.06.2023 Sociálna poisťovňa – ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) vychádzajúc z ustanovení , o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase“) žiadosť žalobcu o predčasný starobný dôchodok zamietla.

2. Na základe včas podaného odvolania generálny riaditeľ žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.10.2023 odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, predovšetkým že nárok na predčasný starobný dôchodok vzniká ak poistenec získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal najmenej 40 odpracovaných rokov. K 8.3.2023 získal žalobca 21 rokov 343 dní odpracovaných. Na určenie sumy dávky výsluhového zabezpečenia mu bola zhodnotená doba služby 16 rokov a 35 dní. Poberateľovi výsluhového dôchodku, nie je možné započítať služobný pomer na nárok na predčasný starobný dôchodok čo potvrdzuje aj skutočnosť, že predčasný starobný dôchodok nie je uvedený v Dohovore a neprichádza do úvahy aplikácia článku 33 ods. 2 Dohovoru. Vtedajšia Československá socialistická republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o III. časť Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach týkajúcich sa starobného dôchodku. Predčasný starobný dôchodok nie je uvedený ani v dohovore uverejnenom v Zbierke zákonov a preto neprichádza do úvahy ani aplikácia čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 v časti VI. – Spoločné ustanovenia. Právny názor vyjadrený v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sa týka starobného dôchodku a nemôže sa analogicky rozširovať na predčasný starobný dôchodok. II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu

3. Správnou žalobou zo dňa 06.12.2023, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 06.12.2023, sa žalobca domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu . Predovšetkým namietal, že žalovaná nehodnotila základnú vojenskú službu od 1.10.1985 do 28.2.1986 a obdobie služobného pomeru policajta od 01.03.1986 do 31.10.2001 a od 07.09.2010 do 31.05.2012, čo považuje aj s poukazom na platnú judikatúru súdov za rozporné so zákonom. Pričom má za to že ku dňu podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok má odpracovaných 42 rokov. Taktiež považoval napadnuté rozhodnutie žalovanej za nepreskúmateľné, keďže nedala odpoveď na otázku prečo pre splnenie podmienky odpracovania 40 rokov nároku na predčasný dôchodok , nezhodnotila obdobie služobného pomeru žalobcu.

4. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe, žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedla, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a v prvostupňovom rozhodnutí a má za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a vecne správne. 5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (replike) uviedol, predovšetkým že pre posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok k a určenie jeho výšky je potrebné zohľadniť celé obdobie dôchodkového poistenia v rozhodnom obdobia a v prípade poberania výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho poistenia je potrebné teoretickú sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia ktoré žalobca získal v osobitnom systéme považuje za neprípustné.

6. Žalovaná sa k replike žalobcu nevyjadrila.

III. Konanie na správnom súde, relevantná práva úprava a právne posúdenie veci správnym súdom

7. Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.“ 8. Podľa ustanovenia v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“ 9. Podľa ustanovenia v znení účinnom do 30.06.2023 „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“ 10. Podľa ustanovenia v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 11. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a .“ 12. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“ 13. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“

14. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [ , splnenia podmienok podľa a SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, je potrebné zrušiť v súlade s ustanovením .

15. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.“

16. Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa.“ 17. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“ 18. Podľa § 60 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.“ 19. Podľa § 60 ods. 10 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.“ 20. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.“ 21. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1956, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b.“ 22. Podľa Prílohy 3a zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase je dôchodkový vek muža (poistenca), narodeného v roku 1950, 62 rokov. 23. Podľa § 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.“ 24. Podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.“ 25. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.“ 26. Podľa 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“ 27. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru „Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.“ 28. Podľa SR „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ 29. Podľa SR „Štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ 30. Podľa c ods. 1 SR „Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.“

31. Podľa SR „Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.“ 32. Správny súd uvádza, že predmetná právna bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 18Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 26. novembra 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 20Sa. 33. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ) a je prípustná (najmä a 7 ). 34. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi ( ), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej ( a v spojení s ustanovením ). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého dávkového spisu. 35. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bola žiadosť žalobcu o predčasný starobný dôchodok zamietnutá. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej z dôvodu nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci. 36. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobcovi bol od 01.11.2001 priznaný výsluhový príspevok podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a ŽP colníkov a ktorý sa od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Žalobcovi bola na dávku výsluhového zabezpečenia zhodnotená doba služobného pomeru od 01.10.1985 do 28.02.1986 v I. kategórii funkcií, kedy vykonával náhradnú vojenskú službu, od 01.0,.3.0918 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcii ako príslušník policajného zboru a od 01.01.2000 do 31.10.2001 v III. pracovnej kategórii ako príslušník policajného zboru. Na určenie sumy dávky výsluhového zabezpečenia bola žalobcovi zhodnotená doba služby v rozsahu 16 rokov a 35 dní.

37. Správny súd z napadnutého rozhodnutia ustálil že žalobcovi nebola žalovanou pri rozhodovaní o nároku na predčasný starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení zhodnotená doba doba trvania služobného pomeru, ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný žalobcovi od 01.11.2001. Z Osobného listu dôchodkového poistenia žalobcu ako prílohy prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalovaná mu z celkovej doby dôchodkového poistenia vylúčila vyššie uvedené doby výkonu služobného pomeru a nehodnotila ich pre účely nároku na starobný dôchodok. Zhodnotila iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 21.9398 roka získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 38. V súvislosti s ústavným právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 24.08.2016, podľa ktorého „Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“ Zároveň správny súd dáva do pozornosti Dohovor prijatý na 51. zasadnutí Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce. Pre Českú a slovenskú federatívnu republiku nadobudol platnosť 11.01.1991 s tým, že prijala záväzky vyplývajúce z III. časti tohto Dohovoru, ktorá sa týka starobných dôchodkov. 39. Z právnej úpravy, ktorá sa týka sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný aj osobitný systém sociálneho poistenia je pre účely splnenia podmienok vzniku nároku na dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, avšak nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 40. Výkladom zákonných ustanovení týkajúcich sa započítania doby profesionálnej služby pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia v súvislosti so splnením podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie jeho výšky (sumy) v spojení s aplikáciou Dohovoru a v súlade s SR sa zaoberal opakovane Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti. Správny súd dáva v súvislosti s prejednávanou vecou do pozornosti najmä rozhodnutia uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod R 55/2011, R 53/2011 (sp. zn. ), rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 15.08.2011 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR č. 6/2013 (pod R

83/2013), ako aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napr. sp. zn. z 15.04.2015, sp. zn. z 28.06.2017, sp. zn. z 23.02.2017, sp. zn. zo dňa 28.02.2018 a sp. zn. zo dňa 29.10.2019, a podporne aj rozsudky krajských súdov v obdobných veciach vychádzajúcich z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a judikatúru Ústavného súdu SR (rozhodnutia ÚS SR , , , a ). 41. Z právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR pod č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (t. j. policajta a vojaka prípravnej služby, tiež colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa Dohovoru, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku. 42. Podľa Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967 (č. 128), zverejnený v Zbierke , krytou sociálnou udalosťou je prežitie ustanoveného veku. 43. Podľa cit. Dohovoru starobnou dávkou je pravidelne sa opakujúca platba vypočítaná takto a) podľa ustanovení článku 26 alebo článku 27, ak sú chránení zamestnanci alebo skupiny ekonomicky činného obyvateľstva; b) podľa ustanovení článku 28, ak sú chránení všetci obyvatelia alebo všetci obyvatelia, ktorých prostriedky po dobu sociálnej udalosti nepresahujú ustanovenú hranicu. 44. Podľa cit. Dohovoru ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 45. S argumentáciou, že predčasný starobný dôchodok nie je dávkou v starobe, resp. starobnou dávkou v zmysle Dohovoru, sa správny súd nestotožňuje, predovšetkým s poukazom na rozsudok veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 05.06.2024 sp. zn. , kde veľký senát vyslovil záver že od priznania predčasného starobného dôchodku je táto dávka svojou povahou dávkou v starobe, čo vyplýva z zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok a z cit. zákona, podľa ktorého predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok. Taktiež poukázal na III. časti Dohovoru, podľa ktorého krytou sociálnou udalosťou je prežitie ustanoveného veku, čo je jednoznačne splnené aj pri priznaní predčasného starobného dôchodku, kde je taktiež stanovená veková podmienka pre jeho priznanie. Napokon poukázal aj na , ktorý neuvádza termín „starobný dôchodok“, ale uvádza širší pojem „starobná dávka“, ktorý korešponduje aj so samotným názvom Dohovoru. Nie je podstatné, ako sa starobná dávka poskytovaná pre prípad dožitia ustanoveného veku a následne poskytovaná po celú dobu sociálnej udalosti ( Dohovoru) nazýva, dôležitý je jej charakter a účel jej poskytovania, ktorým je zabezpečovanie materiálnych potrieb poistencov v starobe. V danom prípade predčasný starobný dôchodok nesporne takýto charakter má, preto sa jedná o starobnú dávku v zmysle III. časti Dohovoru. 46. V tomto ohľade sa veľký senát stotožnil s rozsudkom NS SR sp. zn. , podľa ktorého aj predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou v zmysle (názvu aj relevantného ) Dohovoru a ak by Sociálna poisťovňa nezapočítala do doby dôchodkového poistenia aj doby služby, nebolo by možné ani po dovŕšení dôchodkového veku dôchodkovú dávku dorátať správne, lebo predčasný dôchodok sa po dovŕšení dôchodkového veku zo zákona stáva starobným dôchodkom ( zákona o sociálnom poistení). 2Výsluhový dôchodok priznaný podľa z. č. má však tiež povahu starobnej dávky, avšak z osobitného systému sociálneho zabezpečenia v zmysle Dohovoru, keďže je dávkou, ktorá patrí jeho poberateľovi od skončenia služobného pomeru a patrí mu aj po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení (rovnako napr. rozsudok NS SR sp. zn. ), resp. aj po priznaní predčasného starobného dôchodku. Vzhľadom na súbeh nárokov na dve dávky rovnakého druhu (starobné dávky) potom v súlade s Dohovoru prichádza do úvahy krátenie pri výpočte predčasného starobného dôchodku, a to už pri jeho priznaní, keďže prepočítanie predčasného starobného dôchodku ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku nie je podľa zákona o sociálnom poistení možné (rovnako rozsudok

sp. zn. ), s výnimkou § 69 a ods. 2 (ak dôchodca po priznaní predčasného starobného dôchodku pracoval). V tomto ohľade je potrebné podporne aplikovať judikatúru vzťahujúcu sa na krátenie starobných dôchodkov poberateľov výsluhových dôchodkov. Najskôr je potrebné vypočítať teoretickú sumu starobného dôchodku v čase vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, kde sa zhodnotia všetky doby poistenia, teda vo všeobecnom aj osobitnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) a takto vypočítaný dôchodok krátiť v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru koeficientom určeným ako podiel doby poistenia získanej z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (delenec) a súčtu doby poistenia vo všeobecnom systéme poistenia aj doby v osobitnom systéme (deliteľ), najviac o sumu výsluhového dôchodku. Po tomto krátení je potrebné z takto zistenej sumy starobného dôchodku vykonať zníženie podľa príslušných ustanovení o určení sumy predčasného starobného dôchodku (§ 68 zákona o soc. poistení). 47. Správny súd teda dospel k právnemu záveru, že do obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení na účely priznania predčasného starobného dôchodku je potrebné započítať aj dobu služby poberateľa výsluhového dôchodku. Predčasný starobný dôchodok má od jeho priznania charakter starobnej dávky v zmysle III. časti Dohovoru, rovnako ako aj výsluhový dôchodok, preto je potrebné aj pri výpočte predčasného starobného dôchodku (rovnako ako pri výpočte starobného dôchodku) sumu teoretického starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2. Dohovoru a následne vypočítať konkrétnu sumu predčasného starobného dôchodku. Iný výklad § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení by viedol k neodôvodnenému a neprimeranému zvýhodneniu osôb poistených v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ktoré požiadali o starobný dôchodok oproti osobám v rovnakom postavení, ktoré požiadali o predčasný starobný dôchodok. Pritom v obidvoch prípadoch sa jedná o starobné dávky, ktoré majú rovnaký charakter a sú poskytované na rovnaký účel, čiže ich poberatelia sú v zásade v rovnakej situácii. 48. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné podľa zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Právnym názorom vyjadreným v tomto rozhodnutí je správny orgán viazaný ( veta prvá ). 49. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa a s poukazom na výsledok konania podľa žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal právo na ich náhradu v celom rozsahu. O ich výške bude v zmysle ustanovenia rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania ( ). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu ( ). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa ým Centrum právnej pomoci ( ).