Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cpr/5/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX/XXX, XXX XX E., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Dávid Hoffman, advokát so sídlom Hlavné námestie č. 80, 060 01 Kežmarok proti žalovanému: MIMITRANS, s.r.o., so sídlom F. D. XXXX/X, XXX XX G., IČO: 46 000 437, právne zastúpenému: JUDr. René Pribylinec, advokát so sídlom Okružná č. 789/16, 058 01 Poprad, v spore o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi žalovaným zo dňa 20.05.2025 podľa , je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá.

II. Žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 22.07.2025 žiadal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi žalovaným zo dňa 20.05.2025 podľa je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.09.2024 žalobca ako zamestnanec uzatvoril so žalovaným ako zamestnávateľom Pracovnú zmluvu s nástupom do práce od 01.10.2024, s druhom práce vodič údržbár a miestom výkonu práce B. C. XXXX, G.. Dňa 20.05.2025 vyhotovil žalovaný žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru, v ktorom žalovaný uviedol, že podľa so žalobcom okamžite končí pracovný pomer, a to z dôvodu jeho absencie v práci za obdobie od 01.05.2025 do 20.05.2025. Žalobca v prvom rade namieta skutočnosť, že okamžité skončenie pracovného pomeru nenapĺňa hmotnoprávne predpoklady dané ustanovením , nakoľko žalovaný ako zamestnávateľ nevymedzil skutkovo dostatočne dôvod, pre ktorý so žalobcom okamžite končí pracovný pomer. Zároveň je toho názoru, že sa nejednalo o neospravedlnenú absenciu v práci, nakoľko žalovaný prostredníctvom elektronickej komunikácie zo dňa 10.04.2025 uviedol žalobcovi, že s ním ukončuje pracovný pomer, dáva mu výpoveď a zároveň mu uviedol, aby nechodil na pracovisko, z dôvodu, aby sa v objekte nič nestalo.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.08.2025 žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca do práce nechodil za mesiac máj 2025, o čom svedčí jeho dochádzka zamestnanca. Rovnako porušoval pracovnú disciplínu aj v mesiacoch marec a apríl 2025, počas ktorých svojvoľne nechodil do práce. Žalobca absolútne ignoroval pracovnú disciplínu a pracovný čas, čo vyústilo do úkonu zamestnávateľa doručiť mu okamžité skončenie pracovného pomeru, čo môžu potvrdiť svedkovia H. I., J. I., K. G. a H. G.. Neospravedlnená absencia v práci zamestnanca je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 17.09.2025 zotrval na právnom a skutkovom zdôvodnení žaloby. Rovnako tak žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.10.2025 žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu , vypočutím strán sporu a svedkov a zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 26.09.2024 bola medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom podpísaná Pracovná zmluva, z obsahu ktorej vyplýva, že zamestnanec nastúpi do práce 01.10.2024, druh práce vodič údržbár, s miestom výkonu práce B. C. XXXX, G., pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú.

6. Dňa 20.05.2025 vypracoval žalovaný ako zamestnávateľ okamžité skončenie pracovného pomeru podľa , v ktorom uviedol, že so žalobcom končí okamžite pracovný pomer, a to z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustil tým, že v dňoch od 01.05.2025 do 20.05.2025 sa nedostavil na pracovisko napriek tomu, že mal plánované smeny. Výzvy priameho nadriadeného, aby sa dostavil na pracovisko, neuposlúchol, tým mu vznikli neospravedlniteľné absencie v práci. Tento skutok sa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, a preto nie je možné ho naďalej zamestnávať. Pracovný pomer sa zároveň končí doručením písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru.

7. Žalobca súdu predložil esemeskovú komunikáciu zo dňa 10.04.2025, ktorá prebehla medzi žalobcom a žalovaným ako jeho zamestnávateľom, z ktorej súd vyberá komunikáciu zo dňa 10.04.2025 v čase o 23:16 hod., citujúc: „Čo sa týka tvojich výplat, tak tam končím. Takisto zamestnanie do 15.04.25 a dávam ti výpoveď. Poprosím ťa, aby si tu viac nechodil a aby sa tu na objekte nič nestalo. S bytom ti pomôžem, aby som nebol až taký zlý, za akého ma robíš. A dôvod výpovede, nechcem to už a viacerí majú výpoveď.“ Z esemeskovej komunikácie zo dňa 10.04.2025 v čase o 23:16 hod., súd vyberá: „A poprosím ťa, pošli mi výpoveď poštou, keďže už nemám chodiť na firmu a keď si to neželáš.“

8. Žalovaný súdu predložil dochádzku zamestnanca za máj 2025, z ktorej vyplýva jeho absencia v práci za obdobie od 02.05.2025 do 07.05.2025 v počte 6 kalendárnych dní a za obdobie od 09.05.2025 do 23.05.2025, v počte 15 dní.

9. Súd na pojednávaní dňa 09.02.2026 vypočul žalobcu, ktorý uviedol, že pracoval pre žalovaného už od roku 2022. Potom bol preradený do inej firmy. Pracoval ako vodič, šofér na kamióne. Po troch rokoch dostal výpoveď, a to zo dňa na deň, iba sms správou, že dostáva výpoveď. Keď sa pýtal na dôvod žalovaného, aby mu uviedol dôvod výpovede, bolo mu odpísané, lebo tak som sa rozhodol. Následne ho žalovaný kontaktoval a chcel s ním skončiť pracovný pomer dohodou. Žalobca s tým nesúhlasil, nakoľko stále nevedel dôvod, pre ktorý chce s ním skončiť zamestnávateľ pracovný pomer. Potom mu žalovaný dal porušenie pracovnej disciplíny pre porušenie dochádzky formou okamžitého skončenia pracovného pomeru. Do práce už nechodil, a to z dôvodu, že dostal výslovný zákaz zamestnávateľa písomnou formou, že sa nemá zdržiavať na pracovisku, aby nešiel do zamestnania, že si to neželá a žalobca to akceptoval. Na základe tejto komunikácie mu bolo zakázané chodiť na firmu. Žalobca žiadal, aby mu zamestnávateľ doručil výpoveď, no prišlo mu okamžité skončenie pracovného pomeru. Za 3 roky trvania pracovného pomeru nedostal žiadne porušenie pracovnej disciplíny, ani nikdy nebol zo strany zamestnávateľa upozornený na porušenie pracovnej disciplíny. Bolo preto pre neho nepochopiteľné dostať takéto skončenie pracovného pomeru zo dňa na deň, bez akéhokoľvek stretnutia, bez akéhokoľvek pohovoru, jednou sms správou s odôvodnením: „Lebo som sa tak rozhodol.“ Nikdy nemal v práci žiadnu neospravedlnenú absenciu. Od zamestnávateľa nedostal ani napomenutie, ani písomné upozornenie, ani nikdy nebol vyzvaný na doloženie nejakého dokladu o absencii v práci. Nevie si vysvetliť komunikáciu so zamestnávateľom, že nemá chodiť na pracovisko, aby sa v objekte nič nestalo. To musí vysvetliť zamestnávateľ. Nemal žiaden dôvod v máji niečo ospravedlňovať. Nebol vyzvaný, aby predkladal niečo na ospravedlnenie svojej absencie v práci. Len plnil pokyn žalovaného a jeho písomnú žiadosť. Túto akceptoval a nechodil do práce. Žalobca ešte súdu na doplnenie svojej výpovede uviedol, že počas celej doby trvania pracovného pomeru na firme u žalovaného, neexistovala žiadna dochádzka, žiaden dochádzkový systém, kde by sa ráno hlásil do práce a poobede sa odpisoval z práce.

10. Štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca nechodil už v mesiaci marec do práce. Vyjadril sa doslovne, že nebude tu chodiť šálky umývať po druhých. Pokiaľ spomínal dve firmy, žalobca pracoval v dvoch firmách žalovaného. Sú to dve firmy, ktoré sídlia v jednom objekte. Následne uskutočnil jeho prechod z jednej firmy do spoločnosti MIMITRANS. Už v prvej firme boli medzi nimi nezhody. Nechcel dať žalovanému výpoveď, prehodnotil to, dohodli sa. Neskôr ho presunul do spoločnosti MIMITRANS. Pol roka bolo celkom dobre, no potom správanie žalobcu bolo neakceptovateľné, neúnosné, bolo v práci dusno. Žalobca išiel tvrdo aj po iných zamestnancoch, kvôli nemu sa vytvárala dusná atmosféra, nakoľko všetci poznali jeho minulosť. K sms komunikácií „Poprosím ťa, aby si tu viac nechodil, aby sa tu na objekte nič nestalo,“ a zákazu vstupu žalobcovi na pracovisko počnúc aprílom 2025, štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že nechcel, aby niečo na firme nezhorelo, aby neboli poškodené vozidlá a najmä, mal strach o ľudí, ktorí sú tam zamestnaní. Za pár dní sa so žalobcom stretli na Shell, bol tam prítomný aj svedok, kde mal vo fascikli rôzne papiere, pracovnú zmluvu aj dohodu, vie to potvrdiť aj svedok, avšak žalobca uviedol, že nič podpisovať nebude, že sa nechce so žalovaným dohodnúť. Nekontaktoval žalobcu, aby nastúpil do práce potom, čo mu zakázal v apríli vstup na pracovisko, nevyzýval ho, aby nastúpil a vykonával svoju prácu. Urobil tak v marci, keďže žalovaný nechodil do práce už v marci. Žalobca si zobral firemné auto. Nevie ako sa dostal k splnomocneniu, ale firemné auto si prepísal na seba. Stalo sa to v apríli 2025. Na žalobcu nepodal trestné oznámenie, nekontaktoval orgány činné v trestnom konaní. Telefonicky ho vyzýval, aj sa stretli a následne v mesiaci apríl 2025 mu žalobca dal splnomocnenie a motorové vozidlo bolo prepísané späť na jeho firmu. K plneniu pracovných povinností žalobcu uviedol, že žalobca je veľmi šikovný chlap, ktorý je súci do každej práce. No dochádzalo k škriepkam na pracovisku. Na pracovisku musí byť nejaká dohoda a rovnako aj pohoda. Nemôžu sa akceptovať nejaké vulgárne nadávky. Každý s každým sa musí akceptovať. Čo sa týka práce, so žalobcom nemal vôbec žiaden problém. Prácu vedel a vie urobiť a vie pracovať, všetko vedel ohľadne strojov, vedel ich opraviť.

11. Svedkyňa H. I. uviedla, že žalobca vo firme pracoval ako šofér. Podrobné dôvody ukončenia pracovného pomeru nevie. O dôvode vie len z úst pána L., rozprávali sa o tom. Ona sama so žalobcom veľmi do styku neprichádzala. Od ostatných zamestnancov sa dištancoval. Pán L. jej povedal, že žalobca do práce nechodí a takto ho vnímala aj ona, že do práce nechodí. Už v mesiaci marec prestal žalobca chodiť do práce. Atmosféra na pracovisku nebola dobrá. Žalobca nevychádzal s ostatnými zamestnancami, iba s pánom L.. Vzťahy boli na pracovisku napäté. S ostatnými prichádzal do styku, iba keď bolo niečo treba. Nevie prečo žalobca nechodil do práce. Vie iba to, že telefonoval a esemeskoval iba s pánom L.. Nemá vedomosť o tom, že pán L. vyzýval žalobcu, že má prísť do práce v máji 2025. Uviedla, že oni spolu telefonovali, no vo väčšine pán L., keď volal s pánom B., tak išiel preč na chodbu a následne len prezentoval to, o čom sa rozprávali. Ostatní zamestnanci mali pocit, že žalobcovi vadia. Atmosféra na pracovisku bola zlá. K porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobcu svedkyňa uviedla, že vie o jednej situácii, bolo to v Nemecku. Bol tam žalobca, mal z Nemecka priviesť nejaké veci pre firmu, no nemohol tak urobiť, lebo si previezol svoju motorku. Vie o tom, že pán L. už riešil takúto situáciu v roku 2024, že situácia nie je dobrá. Chcel mu dať výpoveď, no potom sa znovu dohodli, ale priamo pri komunikácii ohľadne ukončenia pracovného pomeru medzi nimi nebola. So žalobcom nebola priamo v kontakte, či porušil alebo neporušil pracovné povinnosti, to uviesť nevedela. Žalobca bol šofér, ale čo konkrétne mal robiť, uviesť nevedela.

12. Svedok J. I. uviedol, že žalobca prestal vykonávať prácu pre spoločnosť žalovaného, pretože prestal chodiť do práce. Vedel, že žalobca neprišiel, do práce, respektíve povedal mu to vedúci, pán L.. V práci boli napäté vzťahy. S pánom žalobcom nevychádzali. Nestretávali sa. Od pána L. vie, že podľa žalobcu všetci boli zlí a situácia na pracovisku bola napätá. O telefonickom rozhovore, aby vyzýval zamestnávateľ žalobcu do práce, nemá vedomosť. Vôbec spolu so žalobcom nekomunikovali, len sa sem tam pozdravili. O elektronickej komunikácii žalovaného so žalobcom má vedomosť, ale nemá vedomosť o tom, čo si žalobca so žalovaným písali. Viem len, že pán L. povedal, že mal prísť do práce a neprišiel. Pán B. chcel komunikovať iba s pánom L. osobne. Ostatní tam preňho boli vždy iba navyše. Nemá vedomosť o tom, aký druh práce vykonával žalobca pre žalovaného, nevie na čom sa dohodli. Má vedomosť o tom, že mal byť prijatý do práce ako údržbár jednotlivých zariadení. Keď bolo treba niečo vyviesť na stavbu do Nemecka, pýtal sa pána L., prečo zase musí ísť on. Na to pán L. odpovedal, že žalobca odmietal chodiť do Nemecka.

13. Svedkyňa K. G. uviedla, že žalobca prestal chodiť do práce asi od 19.-20.marca. Sám od seba prestal chodiť do práce, nakoľko má s ostatnými veľký problém a žiarli na nich. Vie, že žalobca mal vykonávať

prácu vodiča, ale väčšinou ležal v garáži. K absencii žalobcu v práci v mesiaci máj uviedla, že pán L. ho vyzýval telefonicky na nástup do práce, no ignoroval to a tak došlo k skončeniu pracovného pomeru. Nebola nikdy prítomná pri komunikácii medzi žalobcom a žalovaným ohľadne skončenia pracovného pomeru. Všetky tieto informácie, ktoré súdu vypovedala, má sprostredkovane od pána L..

14. Svedok H. G. uviedol, že u žalovaného pracuje od 15.04.2025. Myslí si, že dôvodom skončenia pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným mohlo byť neplnenie si pracovných povinností. Pán L. pred ním počas dňa spomenul, že žalobca zase nie je v práci. Má vedomosť o tom, že žalobca porušil pracovnú disciplínu aj pred májom 2025, pretože si zobral firemné auto a odišiel. Nemá vedomosť o tom, že prebehla nejaká elektronická komunikácia medzi žalobcom a žalovaným, nebol prítomný priamo pri tejto komunikácii. Tiež nevie aký druh práce mal žalobca vykonávať pre žalovaného, myslí si, že bol údržbár.

15. Právny zástupca žalobcu žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Bol toho názoru, že okamžité skončenie pracovného pomeru nespĺňa hmotnoprávne podmienky a rovnako zo strany žalobcu nedošlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť. Bol toho názoru, že okamžité skončenie pracovného pomeru je platným právnym úkonom a žalobca sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny, keďže za obdobie máj 2025 mal neospravedlnené absencie v práci.

16. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa , zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa , zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia a 5.

Podľa , okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Na predĺženie trvania pracovného pomeru podľa sa na účely prvej vety neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa z dôvodu plynutia ochrannej doby podľa , zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak by zamestnanec nebol v ochrannej dobe.

Podľa , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času,

17. Predmetom tohto sporu bolo posúdenie platnosti okamžitého skončenie pracovného pomeru ako jednostranného právneho úkonu zamestnávateľa, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 20.05.2025 postupom podľa . Z jeho obsahu vyplýva, že žalobca sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že v dňoch od 01.05.2025 do 20.05.2025 sa nedostavil na pracovisko napriek tomu, že mal naplánované smeny, čím mu vznikli v práci neospravedlnené absencie. Súd uvádza, že okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru, ktorého výnimočnosť je daná osobitnými dôvodmi a účinkami, ktoré okamžité skončenie pracovného pomeru vyvoláva. Ide podľa názoru súdu o radikálny spôsob ukončenia pracovného pomeru spôsobujúci vážny zásah do postavenia dotknutého subjektu. V prípade dôvodu podľa je preukázateľné zistenie porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom, pričom toto porušenie s ohľadom na všetky okolnosti prípadu musí byť takej intenzity, že ho objektívne možno označiť za závažné. Typickým príkladom, pre ktorý dochádza k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je neospravedlnená absencia zamestnanca v práci. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka zo dňa 27.04.2011 o neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase si neplní svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na pracovisku a ak jeho neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou práceneschopnosťou, čerpaním dovolenky, udelením neplateného pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. Skutočnosti, ktoré sú podstatou tohto dôvodu nenastávajú obvykle v dôsledku jednorazového alebo spravidla z dôvodu opakovaného konania zamestnanca, niekedy kratšej, inokedy v dlhšej dobe. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. nejde o závažné porušenie pracovnej disciplíny, ak sa zamestnanec nezdržiaval v práci pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa.

18. Súd sa v tomto spore nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že okamžité skončenie pracovného pomeru nenapĺňa hmotnoprávne predpoklady dané ustanovením . Podľa zákonných ustanovení, ktoré súd citoval, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru jednoznačne vyplýva, že zamestnávateľ definoval skutok, ktorého sa mal dopustiť žalobca ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, a to že v dňoch od 01.05.2025 do 20.05.2025 sa nedostavil na pracovisko, napriek tomu, že mal plánované smeny. Závažné porušenie pracovnej disciplíny tak v tomto úkone bolo zo strany zamestnávateľa podľa názoru zrozumiteľne a určite vymedzené. Preto s touto argumentáciou žalobcu sa súd v žiadnom prípade nestotožňuje. Rozhodujúce pre tento spor bolo posúdiť dôvod, pre ktorý sa žalobca nedostavoval na pracovisko, pričom zamestnávateľ predložil absenciu v práci na základe dochádzkového systému, z ktorého vyplýva absencia žalobcu ako zamestnanca v práci za mesiac máj 2025. Súd však uvedenú argumentáciu žalovaného nemôže prijať, a to s poukazom na elektronickú komunikáciu v podobe sms správ, ktoré prebehli medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom dňa 10.04.2025. Jednoznačne z tejto komunikácie vyplýva, že štatutárny zástupca žalovaného požiadal žalobcu dňa 10.04.2025, aby do práce viac nechodil, aby sa tu v objekte nič nestalo. Zároveň ho

žalobca poprosil, aby mu zaslal výpoveď poštou, keď už na firmu nemá chodiť. V ďalšom súd uvádza, že samotný štatutárny zástupca žalovaného pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 09.02.2026 nepoprel, že zakázal v mesiaci apríl 2025 vstup žalobcu na pracovisko. Žalobca tak plnil pokyn svojho zamestnávateľa a na dané pracovisko sa nedostavil. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby za tento skutok, ktorý sám vyvolal zamestnávateľ bol postihnutý žalobca ako slabšia strana vo forme použitia tohto výnimočného inštitútu. Pokiaľ ide o výpovede svedkov a samotného štatutárneho zástupcu žalovaného, že žalobca sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny, keď už v mesiaci marec nechodil do práce, respektíve chodil sporadicky do práce a neplnil si svoje povinnosti, z vykonaného dokazovania pre súd nevyplynulo, aby štatutárny zástupca žalovaného ako zamestnávateľ žalobcu pristúpil k nejakému písomnému upozorneniu žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny. Rovnako pre súd nevyplynulo, aby v mesiaci máj 2025, keď sa žalobca mal dopustiť údajného závažného porušenia pracovnej disciplíny v podobe neospravedlnenej absencii v práci, aby ho zamestnávateľ telefonicky, mailovou komunikáciou, esemeskami, ústne alebo inou formou vyzýval na nástup do práce, respektíve aby ho upozornil na porušenie pracovnej disciplíny. Svedkovia navrhnutí žalovaným vypovedali o osobe zamestnanca, o jeho vzťahu k ostatným zamestnancom, avšak to, aby sa závažným spôsobom dopustil porušenia pracovnej disciplíny, ako aj dôvod, prečo v mesiaci máj 2025 nenastúpil do práce, to z výpovede svedkov nevyplynulo. Jednoznačne všetci svedkovia zhodne uviedli, že o dôvode skončenia pracovného pomeru vedia iba sprostredkovane od svojho zamestnávateľa, t.j. od žalovaného. Rovnako svedkovia zhodne vypovedali, že nemajú žiadne informácie o komunikácii medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko tá prebehla iba medzi nimi. Preto títo svedkovia nevedeli súdu uviesť dôvod, prečo žalobca nenastúpil do práce. Súd uzatvára, že žalobca nenastúpil do práce v mesiaci máj 2025, a to z dôvodu, že mu v sms komunikácií zo dňa 10.04.2025 vstup na pracovisko výslovne zakázal samotný žalovaný, pričom táto skutočnosť nebola žalovaným na pojednávaní ani popretá. Z vyššie uvedených dôvodov, je súd toho názoru, že žalobca sa nedopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny pre neospravedlnenú absenciu v práci tak, ako to uviedol žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru, nakoľko tým, že znemožnil výkon dohodnutého druhu práce žalovaný žalobcovi ako zamestnancovi, vznikla prekážka v práci na strane zamestnávateľa a v tomto prípade zamestnanec nemal povinnosť dostavovať sa na pracovisko a zotrvávať na ňom po celý pracovný čas. Súd v tomto spore cituje z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. : „Podľa názoru dovolacieho súdu nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny, ak sa zamestnanec, ktorému zamestnávateľ neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy nedostavil do zamestnania a po dobu trvania tejto prekážky v práci na strane zamestnávateľa sa na pracovisku nezdržiaval. Žalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať, že bolo povinnosťou žalobkyne vyplývajúcou z pracovnej zmluvy, respektíve jej smeny vykonávať nejakú prácu, preto ak tak žalobkyňa neurobila, nemožno jej konanie považovať za protiprávne, zakladajúce neospravedlnenú neprítomnosť v práci, absenciu a zároveň za dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru.“ Súd tak uzatvára, že neprítomnosť žalobcu na pracovisku v mesiaci máj 2025 nemožno označiť za neospravedlnenú absenciu v práci, a to s poukazom na správanie sa samotného zamestnávateľa, čo by bolo v rozpore s článkom 2 základných zásad , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je v celom rozsahu neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.