Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-4T/34/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka, PhD. a sudcov JUDr. Jána Slovinského a JUDr. Mateja Čintalu, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. februára 2026, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. C. D., pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.zák. s poukazom na § 140 písm. b) Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 02.10.2025 sp.zn. takto

r o z h o d o l :

Podľa z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa , , Tr.zák. u k l a d á obžalovanému A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom E., F. A. XX, peňažný trest vo výške 1000,- (jedentisíc) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom mestský súd uznal obžalovaného A. B. C. D. za vinného z prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.zák. s poukazom na § 140 písm. b) Tr.zák., na tom skutkovom základe, že:

v úmysle pomstiť sa svojmu bývalému nadriadenému, poškodenému B. B. G. za to, že jeho pričinením bol presunutý na inú pozíciu v rámci Policajného zboru, dňa 30.12.2019 prostredníctvom pobočky H. I., J. v OC A., K. XX, L. odoslal anonymný list na adresu M. I., H. C. J. N., I. XX, E., v ktorom uviedol nepravdivé informácie vzbudzujúce obavu, že deti poškodeného sú z jeho strany v ohrození, keďže označil poškodeného ako osobu, ktorá zavinila smrť svojej manželky, vediac, že tá v skutočnosti spáchala samovraždu, nepodložene a účelovo naznačil, že vyšetrovanie tejto udalosti si mal poškodený vybaviť vo svoj prospech, dodal, že sa poškodený o svoje deti nestará, jeho syn nerozpráva a má psychické problémy, čo bolo v rozpore so skutočným stavom, týmto listom sa obvinený snažil iniciovať konanie zo strany uvedeného úradu vedúce k negatívnemu zásahu do rodičovských práv poškodeného, pričom v dôsledku tohto listu M. I., H. C. J. N. E. vykonal šetrenie v domácnosti poškodeného, u jeho rodičov, susedov, v školských zariadeniach maloletých detí a u ich ošetrujúcej pediatričky, teda obvinený sa svojím konaním snažil narušiť rodinné vzťahy poškodeného, značnou mierou ohroziť vážnosť poškodeného u spoluobčanov, ním oznámené informácie boli spôsobilé poškodiť poškodeného v služobnom pomere vo funkcii riaditeľa odboru C., L. E. J., I. I. D. a spôsobili poškodenému ujmu aj tým, že ho vystavili oživovaniu traumatizujúcej udalosti.

Za to obžalovanému A. B. C. D. mestský súd uložil podľa § 373 ods. 2 Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr.zák. výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný, a to ústne do zápisnice o hlavnom pojednávaní. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu B. B. O. (obhajca v 2.rade) uviedol, že po vyhlásenom rozsudku súdu prvej inštancie na hlavnom pojednávaní (HP) 2.10.2025, ktoré začalo o 13,15 hod. a v zmysle nedôsledne vyplnenej zápisnice o HP a procesne nedostačujúcom oboznámení s obsahom doposiaľ vykonaného dokazovania, vytýka súdu nezodpovedný prístup k vyplňovaniu zápisnice o HP.

Pretože došlo k zmene samosudcu, má za to, že treba aplikovať ustanovenie § 277 ods. 5, ostatná veta, pretože vykonané HP pani sudkyňou B. B. C. bolo odročené pred skutočne dlhou dobou. Samosudkyňa po oboznámení listinných dôkazov pristúpila bez poučenia obžalovaného k doplneniu výsluchu. Položila otázku: Uveďte z akého dôvodu, keďže sa doznávate k autorstvu tohto písaného anonymu ste sa hneď pod tento list nepodpísal? Odpoveď obžalovaného bola pre sudkyňu jasná iba v časti, že sa obával, že by mohol prísť o prácu. To čo bolo všeobecne určitá odpoveď, len pre znalých mien skupiny ľudí, ktorí nastúpili na L. a ktorí si osvojili pravidlá, ktoré mali platiť v tejto skupine. Sudkyňu zrejme nezaujímalo, že pri priznanom podaní na správny orgán, ktorému je povinný každý občan podať oznámenie, ak by mal podozrenie alebo presvedčenie, že je ohrozená výchova, zdravie detí a sú porušované práva detí v zmysle Deklarácie práv detí. V záverečnej reči pán krajský prokurátor A. P. stručne a jasne predniesol, že na spáchanie ohovárania podľa § 373 ods. 1, 2 písm. b) Tr.zák. postačí oznámenie nepravdivého údaju. Za oznámenia možno jednoznačne považovať zaslanie anonymného listu na úrad. Prokurátor domýšľal, ale nedomyslel, že takéto podanie vyvolá následok smerujúci k objasneniu pomerov v rodine „poškodeného“, u spoluobčanov (to už je špekuláciou), prípadne aj v zamestnaní, teda, že negatívne zasiahne do sfér, v ktorých je spôsobilé vyvolať následok predpokladaný v skutkovej vete trestného činu ohovárania podľa Tr.zák. Ochranca zákonnosti viazaný postupom podľa odmieta názory a stanoviská obhajoby a poukazuje na záverečnú reč, pred v poradí prvým odsudzujúcim rozsudkom, zo dňa 30.5.2024, ktorý bol vyhlásený ešte B. B. C., ktorý bol zrušený odvolacím rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, na NZ senátu pod č. -459 dňa 20.3.2025 podľa Teda preto, že bol výrok rozsudku nejasný a nebol dostatočne ustálený skutkový stav veci.

Senát odvolacieho súdu skutočne v rozsahu 11 strán vyčerpávajúcim spôsobom odcitoval takmer všetky prednesené obhajobné námietky uplatnené už v zázname o preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 11.6.2021, v ktorom ešte obhajkyňa obvineného B. J. B. na strane 3 záznamu namietala, že obžaloba bola prijatá súdom bez možnej relevantnej, zákonu zodpovedajúcej argumentácii o vyhodnotení dôkazov, ktorým prokurátor veril a ktoré bez argumentu považoval za nepravdivé. Nebolo možné odôvodniť obžalobu aj rozsudok súdu I. stupňa, ktorý bol naviac bez vyjadrenia sa a prednesu záverečnej reči a konečného návrhu vyhlásený v neprítomnosti obžalovaného, obhajcu a ustanovení nezákonného náhradného obhajcu, ktorý samozrejme ani procesne byť odvolacím súdom akceptovaný. Bolo jednoznačne povedané, že na ustanovenie náhradného obhajcu neboli splnené ani vecné a právne dôvody. Toto záväzné stanovisko, ním viazaný súd po vrátení veci až trestuhodne negoval. V konaní kde nie je režim povinnej obhajoby súd bude na škodu výdavkovej časti štátneho rozpočtu platiť odmenu za právne služby (povinnú obhajobu), pričom náhradný obhajca bez nazerania do spisu a bez akejkoľvek znalosti veci samej obdrží odmenu, ktorá by mala byť zosobnená obom sudkyniam.

Pretože odvolací rozsudok v odôvodnení nenaplnil svoje zákonné povinnosti a súd vôbec nekonal v zmysle v ostatná veta, bol obhajca 2. presvedčený, že odvolací súd mal nariadiť verejné zasadnutie a riadiť sa nadradenou normou v zmysle , ods. 5, c SR a teda Dohovorom na ochranu ľudských práv a základných slobôd podľa veta prvá (Dohovor). Odvolací súd musel verejne a spravodlivo vykonať doplnenie dokazovania a podľa vypočuť pracovníčku M., ktorá porušením mlčanlivosti prerušila príčinnú súvislosť medzi podaním podnetu na vykonanie správneho konania a proti zvyklostiam a povinnostiam pri porušení mlčanlivosti „zverejnila“ obsah podnetu, ktorý inak práva znalý „poškodený“ zneužil na podanie trestného oznámenia.

Nebolo možné napraviť porušenie zákona v konaní pred súdom I. stupňa ani konanie na odvolacom súde podaním dovolania, lebo vec bola síce právoplatne skončená, ale vec nebola meritórne ukončená a v takom prípade dovolanie prípustné nie je.

Odvolací súd námietky síce deklaroval, ale o žiadnej nerozhodol. Vyhodnotil podanie z pohľadu o priestupkoch a konkrétne skutkovú podstatu na. Teda, ak bol vyhodnotený uvedený údaj ako nepravdivý a prednesený bol, aspoň v eventuálnom úmysle, nebol a nikdy nebude spôsobilý značnou mierou ohroziť vážnosť „ohováraného“ u spoluobčanov. Všetko čo bolo v anonyme (nepodpísanom, iba preto, že sa občan, ktorý si plnil občiansku a zákonnú povinnosť obával o stratu zamestnania) napísané nemohlo „poškodeného“ poškodiť a ani ho nepoškodilo. Bol povýšený, stal sa jednotkou na L. C. a po presťahovaní sa z miesta kde k tragédii došlo založil novú rodinu. Deti po neskutočnej strate matky boli rodinou otca detí ochránené od fyzických a psychických následkov.

Správny orgán mohol a pri tak tragickej udalosti aj mal urobiť v zmysle zásady oficiality, samozrejme formou udalosti primeranou, šetrne zistiť, či rodina po smrti matky nepotrebuje pri objektívnej vyťaženosti otca pomoc zo strany orgánu na to vytvoreného. Samozrejme ak by boli „chodbové“ reči pravdivé a deti by potrebovali intervenciu štátu bolo by irelevantné, či podnet podávajúca osoba sledovala z tohto podania nejakú neidentifikovanú výhodu alebo naopak odňatím detí, by sa im predsa pomohlo. Nebol zásah potrebný a zo správ – úkonov správneho konania vykonané s odstupom času deti boli v dobrej až vynikajúcej kondícii (staršie dieťa, dcéra je premiantka triedy a chytrý škôlkar nepotrebuje žiadnu intervenciu).

Práve obsah trestného oznámenia a opakované výpovede „poškodeného“ B. B. G. boli predpokladom, že šetrenie potvrdia výsledky objektívne a vyvrátia podozrenia, že o deti nie je riadne a dobre postarané. Obžalovaný opakuje, dcéra je premiantka triedy a syn je vo svojich prejavoch nad priemerom spolužiakov v predškolskom zariadení. Možno aj nový vzťah a založenie si novej rodiny tomuto výsledku pomohli a úplne jednoznačne klebety a „chodbové reči“ boli v pochybnostiach vyvrátené. Neboli preukázané žiadne psychické poškodenia po tragickej smrti matky a vada reči a použitie plienok boli ozaj iba nič neznamenajúce klebety.

Trestné oznámenie je vyprodukované na základe subjektívneho prežívania otca detí, ktorý vždy ak sa dá hľadá súvis s prácou, ktorá úplne prirodzene nesie aj prejavy proti osobnostným právam „politika“. Podanie trestného oznámenia, uplatnení trestného práva osobou, ktorá si osobuje právo, znalej osoby, ovplyvnené osobnou antipatiou proti bývalému kolegovi, na ktorého preradení bola angažovaná ministerka vnútra Q. H. a oznamovateľ s preradením D. vraj nemal nič spoločného. Keďže povýšený riaditeľ exaktne neutrpel v zamestnaní a možné mohlo byť narušenie rodinných vzťahov, prípadne vzťahov so sudkov rovnakého priezviska. Sám funkcionár polície, riaditeľ L. – C. C. výpovedi vylúčil, že by k nejakému následku po ním zverejnenom liste vôbec došlo. Treba otvorene a jasne povedať, že trestné oznámenie nebolo odmietnuté iba preto, že ho podával oznamovateľ na pošte, ktorému si príslušník inšpekcie ministra, prokurátor a ani sudkyňa netrúfli povedať, že trestné oznámenie musí byť odmietnuté. Vyšetrovateľ priznal, že konal na pokyn riaditeľa L.. Samozrejme nemohol priznať, že by u iného oznamovateľa toto trestné oznámenie odmietol. Nejde totiž o nepravdivý údaj, ale o preverenie možno aj klebety, ktorá však nijako, nie značnou mierou nemohla ohroziť vtedy nedotknuteľného veľkého šéfa. Ako mu mohla byť znížená vážnosť keď kariérne sa vyšplhal na tak vysoký post? Ani len u susedov sa vzťahy nenarušili, pretože objektívne sa preukázalo, že „chodbové reči“ – klebety sa ani náznakom nepotvrdili.

Uvažovali aj o možnosti, či doručenie listu nemohlo mať za následok vážnu ujmu na psychike „poškodeného“. B. B. G. bol a zrejme je silnou osobnosťou a veľmi rýchlo riešil prežitú tragickú udalosť premyslene a radikálne, v záujme a v prospech detí urobil opatrenie, aby z centra drámy odsťahovaním sa ich ochránil. Deti objektívne chránil a to sa mu podarilo za pomoci starých rodičov a sestry.

V trestnej veci bolo začaté trestné stíhanie, podané B. B. 19.2.2020, pre trestný čin ohovárania a oznamovateľom bolo oznámené, že došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobných práv, ktoré občiansky nepomenoval, ale ihneď tvrdil, že bola naplnená skutková podstata trestného činu ohovárania. Už v úvode oznamuje, že je zaradený do funkcie riaditeľa L. a tým oznamuje, že označený D. mu

podaním anonymného podnetu na správny orgán nijako neublížil v zamestnaní, kde v kariérnom postupe postúpil. Porušenie práv a zadosťučinenie nežiadal, ale vraj porušenie občianskych a osobnostných práv v rozpore s ULTIMA RATIO riešil trestným právom.

1.)Priznal, že mu bolo 15.1.2020 p. A. oznámené isté šetrenie vo veci starostlivosti o dve maloleté deti – B. (XXXX) a O. (XXXX). Dňa 17.1.2020 sa dostavil na úrad (M.) a pani mu predložila anonym a zrejme na úrade urobila riaditeľovi L. – C. kópiu, ktorú samozrejme nemal dôvod a právo dostať. Zrejme ako policajt za vyhotovenie kópie listiny nezaplatil. List a jeho prepis priložil k podanému trestnému oznámeniu. Päťstranové trestné oznámenie, plus prílohy sa odvolateľovi, bývalému predsedovi trestného súdu na KS BA javí ako pokyn na postup vo vyšetrovaní. S poukazom na ustanovenie je podaný návrh na strane 5 aspoň v nariadení grafologického posudku, kedy porovnávací materiál FO-„poškodený“ dodá z útvaru PZ na hrane so zneužitím právomocí verejného činiteľa. Teda výrok uznesenia UIS-56/OISV-2020 zo dňa 9.3.2020 podľa vypracovaný A.. B. G. vzácne korešponduje s pokynom B. B. G., nazvaným ako trestné oznámenie. Tak ako je zaužívané a v podstate zatajované, nie je priložená doručenka o doručení uznesenia o začatí trestného stíhania o doručení uznesenia (do 48 hodín) PROKURÁTOROVI (?) NIET ani oznámenia oznamovateľovi a „poškodenému“ a teda porušený bol

2.)Zo správy M. E. zo dňa 24.4.2020, ktorú spracovala A. P. H., ktorá potvrdila, že o deti je vzorne postarané a miera ohrozenia maloletých detí je bez ohrozenia. Podpísal riaditeľ I.. I. A.. To ale z pohľadu vyššieho princípu mravného aj právneho nestačilo, že maloleté deti nie sú v nebezpečí a že exponovaný otec pri svojej neskutočnej vyťaženosti sa o deti postaral. Niekto mal záujem na presadení trestného oznámenia a je viac ako jasné G. podával pokyny vyšetrovateľovi inšpekcie aby bol D. postavený pred súd. Možno iba prejav narcizmu tlačil G. dokázať, že trestné oznámenie podal správne. Možno si chcel zabezpečiť, že odsúdený policajt môže zostať v službe. Je úplne jedno, čo bolo motívom na potrestanie bývalého dobre hodnoteného kolegu, otvorené zostalo, či nedošlo ku krivému obvineniu a prečo G. neakceptoval zásadu ultima rátio.

3.)Teda spoluobčania, už traja v režime mlčanlivosti vykonali kontrolu na základe listu podozrivého D., vedia, že preverované klebety a „chodbové“ reči sa ukázali ako nepravdivé a aj pri tragédii, ktorú deti prežili, ich otec a blízka rodina ochránili od ohrozenia, ktoré takéto dramatické, tragické udalosti spravidla deťom prinášajú a im škodia.

4.)Vznesené obvinenie vydal vyšetrovateľ 5.10.2020, obsahom úplne zhodne ako bolo uvedené vo výroku uznesenia o začatí vo veci, vrátane doručenia prokurátorovi a oznamovateľovi a „poškodenému“. Lehota v trvaní 7 mesiacov sa javí byť ako priestor na činnosti, ktoré zákonnosť a spravodlivý postup R. – M. Q. H. značne spochybňujú. Samotné odôvodnenie uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré obhajobu neguje a žiadnu námietku ani len nevyvracia. Odôvodnenie je totožné s výkladom skutkovej podstaty prednesené riaditeľom L., E. si A. Q. služby nedovolil vytknúť ani len jednu jedinú spochybňujúcu úvahu. Ani takú, čo sa aj právne nevzdelanému vyšetrovateľovi (inžinierovi) nezdala relevantná. Prokurátor E. E. a potencionálny personálny vzťah cez bývalú manželku, ale hlavne to, že riaditeľ L. povedal, že ide o ohováranie, predsa prokurátor nemôže spochybniť. Hovorí sa, že na takéto skúmanie zákonnosti musí mať prokurátor „gule“. Prokurátor dokonca dodnes stanovisko a neudržateľný názor drží. Prokurátor sa od počiatku nesprával ako nestranný a nezaujatý. Javil sa byť vykonávateľom želanie riaditeľa L.. Správal sa ale zásadne v rozpore s ustanovením . Oprávnené zákonné záujmy a práva FO – obvineného a obžalovaného B. C. D. boli porušené. Nevyužité právomoci prokurátora v zmysle , hlavne nezrušenie nezákonných rozhodnutí policajta podľa ho prinútilo pokračovať v presadzovaní nezákonných výkladov skutkovej podstaty, aj v čase keď je oznamovateľ historicky mimo právomocí titulom riaditeľa L. C.. Prokurátor je dnes v štádiu, ktoré nikdy neriešil. Mal by totiž od podanej obžaloby podľa odstúpiť. Už nie pod tlakom a hrozbou, ktorá vznikla v kauze víchrica na súde v S.. Len už záujem o odposluchy prokurátorov v E. ani iné zneužitia inštitútov V. hlavy

5.)Záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu bol vyhotovený 11.6.2021. Zdravecký, už ako civil na výsluhovom dôchodku, bol oslovený L. S. M. dňa 29.3.2021. Pozvaný bol pod legendou na bezpečnostný pohovor. Aj po upovedomení úradom zo dňa 15.4.2021 bolo stanovisko Zdraveckého a obhajcu 2. také, že s poukazom na Nález ÚS SR , R 39/2008 z 3.júla 2008 sa D. bez doprovodu B. O. na bezpečnostnom pohovore nezúčastní. L. radšej pohovor zrušil.

6.)Podaný podnet na preskúmanie zákonnosti prokurátora zo dňa 6.2.2021 v zmysle Príkazu GP SR IV/1 Spr 317/19/1000-35, por.č. 11/2019 v zbierke dodnes nebol v lehote čl. IV dôsledne vybavený.

7.)Podaná obžaloba KP Košice -39 zo dňa 1.7.2021 bola v rozpore s ustanovením preskúmaná tak, že si sudkyňa bývalého Okresného súdu v Košiciach nedovolila obžalobu odmietnuť, pre porušenie práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces, vedený verejne nestranným a nezávislým súdom a sudcom. Zastaviť trestné stíhanie podľa , že skutok nie je trestným činom, že nie je naplnená skutková podstata ohovárania v ods. 1 a o pomste a ods. 2 môže hovoriť, aj to iba špekulatívne B. G.. Ad eventum, že zanikla trestnosť skutku, priestupku podľa , príp. d) zák. o priestupkoch s poukazom na je priestupok premlčaný a teda nedá sa vec postúpiť. Súd vytýčil HP a v roku 2022. Začala anabáza, kedy sudkyňa odročovala pojednávanie, lebo nebola dôsledná pri preskúmaní podanej veci prokurátorom na súd a preto, že si riadne hlavné pojednávanie nepripravila. Je nepochopiteľné, že súd stereotypne a neaktuálne vyzýva, aby obžalovaný bez meškania písomne oznámil súdu a ostatným stranám návrhy na vykonanie dôkazov. To že obhajca 2. trval iba na výsluchu svedkyne z M., ktorá zverejnila, napriek mlčanlivosti anonymný list riaditeľovi L. – C. B. B. G., ktorý návrh mal aj odôvodnenie. Sudkyňa na návrh obhajoby nereagovala a odročovala pojednávanie za účelom vykonania dôkazov, ktoré už flagrantne prerušený kauzálny nexus nemohli zvrátiť. Tam kde nie je príčinná súvislosť predsa nie vina možná.

8.)Sudkyňa B. B. C. zrazu zmenila postup v konaní na postup bez zbytočných prieťahov a naplnení práva na ukončenie veci v primeranej lehote. Ten skutočne neskorý zákonný postup dostal prednosť nad dodržaním práva na zákonný a spravodlivý proces. OPATRENIE -385 zo dňa 5.3.2024 v konaní o prečine svedčí tomu, že súd nemieni akceptovať obhajcu 1. B. A. B. a obhajcu 2. ani neoslovuje lebo tento sa súdu v dobrom slova zmysle vyhráža sťažnosťou na ÚS SR. Tomuto obhajcovi o zámere, ani o ustanovení náhradného obhajcu vo veci, kde neexistuje právny dôvod na ustanovenie náhradného obhajcu nedá ani správu.

Súd odôvodňuje ustanovenie náhradného obhajcu tým, že B. B. na určený termín 27.2.2024 sa nedostaví lebo súdu už v decembri 2023 oznamoval plánovanú a zaplatenú dovolenku. Súd napriek oznámeniu HP nariadil. Pri dovtedajšom odročovaní pojednávaní nenapadlo obhajcu 2, aby vycestoval z S. do E. a aby klientovi D. robil neprimerané trovy konania, ktoré aj podľa, nie nestranného a nie nezaujatého prokurátora mohlo skončiť s podmienkou a možno aj ním alternatívne navrhovaným peňažným trestom. To že náhradný obhajca má rovnaké práva aj povinnosti, ako ustanovený alebo zvolený obhajca je nesporne pravda. To, že ani do spisu nenazrie je tiež pravda. Naostatok počas pojednávania vstane a opustí pojednávaciu miestnosť pre kolíziu s iným pojednávaním, už post náhradného obhajcu úplne dehonestuje.

9.)Obžalovaný B. C. D. mal a má zvolených dvoch obhajcov. Ak sa obhajca 1. ospravedlňoval za neúčasť na 26.3.2024 a súd chcel zabrániť permanentne trvajúcemu konaniu so zbytočnými prieťahmi a porušovaniu SR, Listiny na ochranu práv a základných slobôd a Dohovoru musel iniciovať a predvolať na HP obhajcu 2. B. B. O.. Vec bola pertraktovaná v odvolacom konaní, samozrejme nie úplne dostačujúcej skutkovej šírke (obhajca 2. B. O. nebol ani spomenutý). Odvolací súd však záver urobil správny a jednoznačný. Neboli splnené procesné podmienky na to, aby bol náhradný obhajca ustanovený. Treba doplniť, že postupom súdu došlo k porušeniu práva na obhajobu. Aj preto nemohol byť napadnutý rozsudok potvrdený.

10.)Odvolací súd musel rozhodovať o tom, že doplní dokazovanie, aby dostál návrhom obhajoby a aby po doplnení dokazovanie rozhodol vo veci sám. Nedošlo k nariadeniu VZ, aby odvolací súd odstránil porušenia práva na spravodlivý proces a aby vykonal dôkaz o odovzdaní kópie listu B. G., ktorým zo správneho konania bol nezákonne a neoprávnene zverejnený dokument, ktorý podľa zástupcu štátu a ochrancu zákonom chránených oprávnených záujmov Slovenskej republiky v rozpore s výkladom proti podstate a zmyslu ochrany práv „riaditeľa L., otca dvoch detí o ktorých bol presvedčený, že akákoľvek previerka, či kontrola nemôže potvrdiť klebety a „chodbové reči“, pretože starostlivosť bola taká, že deti obdivuhodne a objektívne dosahovali lepšie výsledky ako deti, ktoré tak dramatickú traumu nikdy neprežili.

11.)Po smrti matky vysťahovanie rodiny z domu, kde sa stala dráma sa ukázalo ako kľúčovým rozhodnutím, ktorým bolo v konečnom dôsledku ohrozenie detí v celej škále eliminované. „Poškodený“ povýšil, stal sa riaditeľom, ochránil deti a zabezpečil pre ne spoľahlivú opateru a je jedno, či sestra , teta detí zmenila pracovisko aby získala 400 eur navyše, či z práce utekala alebo mala „upravený“ služobný režim. Je úplne bez významu, či jednotlivé skutočnosti boli zo strany pisateľa anonymu chápané ako pravdivé alebo naopak ako nepravdivé, pokiaľ pisateľ v záujme detí chcel preveriť a potvrdiť alebo vyvrátiť, či deti potrebujú intervenciu odbornej pomoci alebo naopak ide o klebety naviac nepravdivé a deťom žiadne zdravotné ani psychické poruchy, či choroby nehrozia.

Po zmene samosudkyne na HP 21.8.2025 sa JUDr. Lenka Saloková predstavila a neuposlúchla záväzný právny názor odvolacieho súdu na str. 14, 4 odsek rozhodnutia a náhradného obhajcu B. Q. A. opatrením nezrušila. Zavinila zaplatenie trov obhajoby za úkon, ktorý si v podstate sudkyňa B. B. C. výslovne vymyslela.

Na HP sudkyňa podľa požiadala o súhlas so zmenou „novej“ samosudkyne B. T. H.. Obžalovaný vyhlásil, že súhlasí so zmenou senátu, ale nepredniesol odkaz obhajcu 2., že obžalovaný žiada iba prečítať, opakuje prečítať podstatný obsah zápisníc, ktoré boli vyhotovené sudkyňou – predchodkyňou v čase dávno minulom podľa Jediné, čo bolo podľa obhajcu 2. B. O. potrebné verejne a spravodlivo vykonať bolo treba PREČÍTAŤ výpoveď svedkyne M., ktorá vyhotovila a dala do rúk list napísaný B. D.. T. sa dostal do rúk riaditeľovi L., bez pávneho dôvodu a po porušení mlčanlivosti ale aj zvyklosti. „Poškodený“, ktorý tento list zverejnil, len týmto zverejnením ohrozil svoju vážnosť u nadriadeného a kolegov. Je úplne bez významu, prečo tak urobil. Obhajca 1. evidentne v záujme vec skončiť, upustil od podaného návrhu na výsluch svedkyne hoci jej výpoveď na pojednávaní prečítaná nebola. To, že súd mohol podľa doplniť dôkaz aj bez návrhu je jedna skutočnosť, ale to, že súd musel postupovať po súhlase so zmenou, nie pri odročenom HP ale ako oboznamovanie sa so spisom a vykonanými dôkazmi. Súd správne, keď mal za to, že treba vykonať dokazovanie prečítal výpoveď obžalovaného ( a ), hoci ochranca zákonnosti pri zmene senátu nepotreboval „staré“, už zabudnuté úkony oživiť v pamäti. Aj to je prejav, ktorý neguje právomoci prokurátora v zmysle .

Obsah výsluchu po spomenutých preraďovaniach, odchode zo zboru, po pozvánke na Národný bezpečnostný úrad, rozhodnutie bez zvoleného obhajcu pri náhradnom obhajcovi, ktorý žiaľ nemal možnosť do spisu nahliadnuť má obhajoba s potvrdením spravodlivého procesu vážne pochybnosti. Priebeh výsluchu D. bol výsluchom pre vykonanie úkonu. Položené otázky boli ľudsky zaujímavé, ale do koncepcie naplnenia alebo naopak nenaplnenia skutkovej podstaty prečinu ohovárania, ani skutkovej podstaty priestupku nijako neboli využiteľné. Dokonca náhradný obhajca daj najavo, že tam nemá čo robiť a porúčal sa na iné pojednávanie. Dopočutý bol aj B. B. G., ktorý výpoveďou sa snažil šetrenie pomerov v záujme a ochrane maloletých detí dostať do polohy, že riaditeľ, vyšší dôstojník, nositeľ veliteľských a disciplinárnych právomocí pracuje pod tlakom a v strehu, kedy kto a akým spôsobom zaútočí na funkciu, osobu, ktorá je objektívne možným a predpokladaným bodom útokov, dokonca bez toho, že výkon služby vykonáva v súlade so zákonom, , medzinárodnými zmluvami a statusovým

Prejednanie veci na už Mestskom súde v Košiciach neprinieslo vecne, materiálne nič, čo by mohlo podporiť, navyše vykonané dokazovanie pre posúdenie skutku inak, ako bolo vyhodnotené odvolacím súdom. Pochybnosti a nenaplnenie skutkového stavu a dôkazy, ktoré súd vykonal nedovolia urobiť záver, že listom, anonymným listom na správny orgán u ktorého platí mlčanlivosť sa odstránili. Obhajoba pri až konšpiračných úkonoch súdov, NBÚ a nekritickom postoji ochrancu práv a oprávnených záujmov SR aj v ostatnej záverečnej reči nedovolí obhajobe inak, len trvať na jedine možno zrušení odsudzujúceho rozsudku.

Podané odvolanie do zápisnice obžalovaným za prítomnosti obhajcu 1. je doplnené obhajcom 2. v lehote určenej zákonne, správne, rázne a nekompromisne.

1.) Odvolanie je podľa prípustné a má odkladný účinok. 2.) Odvolanie podáva osoba oprávnená, lebo výrok napadnutého rozsudku sa jej dotýka. 3.) Odvolanie bolo podané do zápisnice o hlavnom pojednávaní po vyhlásení a stručnom odôvodnení odsudzujúceho rozsudku. Obhajca 1. nevyužil právo stručne a jasne do zápisnice o HP zdôvodniť

prečo odvolanie obžalovaný podáva. Žiaľ nebol využitý postup podľa Bolo by zaprotokolované, že odvolanie sa podáva proti výrokom Mestského súdu v Košiciach sp.zn. , vyhláseného samosudkyňou B. T. H. a odvolaním je napadnutý výrok o vine a výrok o vine. Odvolaním obhajoba vytýka súdu, že podľa sudkyňa B. B. C. viedla súdne konanie a rozhodla rozsudkom pri zásadných porušeniach ustanovení , v dôsledku čoho bol obžalovaný zbavený práva na obhajobu. Toto pochybenie bolo dôvodom zrušujúceho uznesenia -459, aj keď niet poznatku, že by odvolací súd skúmal v zmysle citovaného ustanovenia správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo. Niet ani zmienky o podaniach obhajoby pri oboznamovaní s vyšetrovacím spisom dňa 11.6.2021 a podaním obhajkyne B. J. B. na GP SR na postup podľa zo dňa 4.2.2021 a B. O. zo dňa 6.2.2021 na preskúmanie zákonnosti v predsúdnom konaní v zmysle Príkazu GP SR IV/1 Spr. 317/19/1000-35. 4.) Odvolací súd uznesením zo dňa 20.3.2025 zrušil rozsudok I. stupňa z dôvodu ustanovenia kedy jediným dôvodom na zrušenie rozsudku bolo odôvodnenie výroku o vine a porušenie základných zásad odôvodňovania rozhodnutia. 5.) Pochybnosti o zistení skutočného stavu veci spočívali iba vo vyhodnotení dôkazov, ktoré boli vyhodnotené v neprospech obžalovaného. Dôkazy však boli vykonané. Bolo treba dôkazy hodnotiť jednotlivo a v súhrne, ako celku a vyhodnotiť vykonané dôkazy v zmysle odôvodnenia odvolacieho súdu na str. 13-14. V zmysle však doplňovať dokazovanie potrebné nie je. Je skutkovo jasné a nikým a ničím nie je spochybnené, že „poškodený“ dostal do rúk kópiu anonymu napísaného a priznaného B. C. D., ktorý mal vraj byť spôsobilý do značnej miery poškodiť a viď skutkovú vetu Tr.zák. 6.) Do zápisnice o HP po vyhlásenom rozsudku malo byť do zápisnice o HP nadiktované zásadné porušenie , tak ako to upravuje Nech by bol akceptovateľný návrh prokurátora, čo akceptovateľný byť nemohol a ani nebol, že k zverejneniu úmyselne nepravdivých údajov, aby znížil vážnosť u občanov občanom alebo aby pisateľ získal výhody, došlo doručením anonymu do podateľne štátneho správneho orgánu, predsa nemožno brať vážne. Veď takýto skutok by bol priestupkom podľa priestupkoch. 7.) Pretože u funkcionára, riaditeľa L. je kritika možná v inej sile a intenzite. Prokurátor v obžalobe ani v oboch záverečných rečiach pred odsudzujúcimi rozsudkami akosi opomenul vysporiadať sa s obligatórnou podmienkou pre uznanie viny. Akosi sa vytratila právna podmienka, že tvrdenia v liste boli spôsobilé značnou mierou ohroziť vážnosť u spoluobčanov atď.? Oni neboli spôsobilé vôbec a nie značnou mierou ohroziť objekt skutkovej podstaty prečinu ohovárania. Už aj pre nedostatok naplnenia pojmu značnou mierou predsa nemôže byť obžalovaný uznaný vinným. 8.) Nebola skutková podstata prečinu naplnená. Vážnosť následku bol objektívne nulový. I. G., ako sa hovorí „nebol mu na hlave ani vlások skrivený“. 9.) O náhrade škody rozhodnuté nebolo a nebolo preto čo odôvodňovať.

Ak skutočne prokurátor ako dozor a ako ochranca ústavných oprávnených záujmov FO a štátu v zmysle per analogiam, aj po podanom a odôvodnenom odvolaní, ešte na súde I. stupňa môže (korektný prokurátor) zohľadniť prednesený dôvod odvolania a jednotlivé dôvody odvolania a uzná, že naplnená skutková podstata prečinu nie je. Má reálnu možnosť prejaviť svoj postoj a od obžaloby podľa odstúpi.

Aj závažnosť prednesených „neprávd“ nedosahuje závažnosť aj s poukazom na postavenie „politika“ a preto o prečin podľa Tr.zák. nejde. Obhajoba prostredníctvom obhajcu 2. B. O. navrhuje, aby odvolací súd na verejnom zasadnutí ( prvá veta Dohovoru) eventuálne doplnil dokazovanie výsluchom svedka z M. v zmysle odstránil pochybenie súdu v konaní pred vyhlásením napadnutého rozhodnutia.

Obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd: I. Podľa ýrok napadnutého rozsudku v celom rozsahu (aj bez prípadného doplnenia dokazovania na VZ) a aby podľa Krajský súd v Košiciach rozhodol sám: 1.) Podľa obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože skutok uvedený vo výroku napadnutého rozsudku Mestského súdu Košice nie je trestným činom. 2.) Podľa súd oslobodzuje obž. spod obžaloby KP Košice -39 zo dňa 1.7.2021 pre prečin ohovárania podľa zák., pretože prokurátor

v zmysle podľa odstúpil od obžaloby. (Obžalovaný verí, že sa prokurátor vzmuží a vykoná tak potrebnú sebareflexiu). II. Aby odvolací súd na verejnom zasadnutí konanom v senáte vyhlásil rozsudok a aby predseda senátu svoje rozhodnutie stručne, jasne, presvedčivo a s odkazom na zákon, , Dohovor a Listinu, pri naplnení obsahu , s poukazom na konkrétne ustanovenia zákona odôvodnil jediné možné oslobodzujúce rozhodnutie, pokiaľ si odvolací súd zachoval nezávislosť, nestrannosť a štipku spravodlivosti. III. Odvolací súd odôvodní rozhodnutie aj uvedením pomeru hlasov členov trojčlenného senátu. Predseda senátu poučí účastníkov o opravnom prostriedku a odkladnom účinku právoplatného rozhodnutia.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu B. A. B. uviedol, že trestného činu ohovárania stanoveného obžalobou sa dopustí ten, kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu z osobitného motívu, ktorým mala byť podľa obžaloby a súdu pomsta.

Je potrebné konštatovať, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by akokoľvek bola naplnená skutková podstata trestného činu ohovárania, čo i len v prvom odseku.

Súd napriek zneniu skutkovej vety obžaloby, ktorá nemá v mnohých častiach žiaden súvis so skutkovou podstatou trestného činu ohovárania, vyhodnocoval vykonané dôkazy tendenčne, ba dokonca absolútne nelogicky v rozpore s dôkazmi a alibisticky.

V úvahe súdu, ktorou sa zaoberal pri vyhodnocovaní dôkazov absentujú dôležité skutočnosti, ktoré súd buď ani neuviedol v odôvodnení rozsudku alebo sa nimi vôbec nezaoberal, hoci ho v rozsudku spomenul.

Rozsudok je nepreskúmateľný, pretože nie je zrejmé, ako vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, ktoré dôkazy boli vzaté do úvahy a ktoré nie.

Jednoduché konštatácie súdu o vine obžalovaného tak nie sú presvedčivé a už vôbec nie preskúmateľné.

Súd nedôvodne tvrdí, že obžalovaný skombinoval smrť manželky s informáciami o nedostatočnej starostlivosti o deti poškodeného, pričom on len poukazoval na nezrovnalosti, ktoré vyplynuli.

Obžalovaný má zato, že nielen rozsudok, ale i obžaloba sú vzhľadom na vykonané dokazovanie nedôvodné.

V obžalobnom návrhu sa uvádza, že obžalovaný mal spáchať prečin ohovárania z osobitného motívu pomsty, ktorý je v napádanom rozsudku vysvetlený tak, že obžalovaný v čase podania podnetu na M. A. vedieť, že poškodený mal mať vplyv na jeho preloženie, teda mal byť preukázaný motív jeho nezákonného konania, čo je však vyvrátené rozsudkom Správneho súdu v Bratislave, na ktorý však konajúci súd nebral absolútne zreteľ. Z uvedeného pohľadu je posudzovanie súdu jednoznačne arbitrárne.

V tejto súvislosti je k motívu pomsty možné uviesť, že v čase, keď bol podaný podnet na M., obžalovaný mal už informáciu, že za jeho premiestnením z L. bolo rozhodnutie vtedajšej A. C. H., nie poškodeného, preto motív pomsty ako osobitný kvalifikačný znak je nutné vylúčiť. Uvedené potvrdzuje už spomínaný právoplatný rozsudok Krajského súdu v Bratislave pod spis.značkou , doložený do trestného spisu. Teda tvrdenie súdu nie je v súlade s vykonaným dokazovaním.

V samotnej skutkovej vete, ktorí je obsiahnutá v rozsudku sú uvádzané skutočnosti, ktoré ani neboli predmetom dokazovania.

Trestného činu ohovárania sa v zmysle dopustí ten, kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu.

Podstatou trestného činu je oznámenie vedome nepravdivého údaju, teda takého, ktorý je v rozpore so skutočnosťou, o ktorom musí oznamovateľ vedieť, avšak musí značnou mierou ohroziť vážnosť ohováraného u spoluobčanov.

Obžalovaný poukazuje na judikát NS ČR zo dňa 21.8.2003 pod sp.zn. v zmysle záverov ktorého platí, že „ak zásah spočíval v tvrdeniach, ktoré boli prednesené za takých okolností, pri ktorých nehrozilo zverejnenie a mohla sa teda znížiť vážnosť fyzickej osoby, keď bola prednesená zo strany pôvodcu zásahu voči subjektu postihnutému zásahom bez prítomnosti ďalších osôb, ide o zásah nespôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením .“

V tejto súvislosti okamžite je potrebné poukázať na skutočnosť v tomto konaní, a to, že bol podaný podnet na orgán verejnej správy, ktorý bol kompetentný riešiť situáciu. Zároveň v zmysle právnych predpisov vzťahujúcich sa na konanie orgánu verejnej správy sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti.

Najpodstatnejšou skutočnosťou, ktorú súd ani len v rozsudku nespomenul, je prvá výpoveď poškodeného pred súdom, ktorý sám uviedol, že pracovníčka úradu mu dala prečítať obsah podania a sám tieto skutočnosti uvádzal v rodine, v práci, pred priateľmi alebo inými osobami, ktoré by sa za žiadnych okolností nemohli dozvedieť obsah podania adresovaného M..

Na margo opätovnej výpovede poškodeného pred súdom je potrebné len dodať, že jeho výpoveď bola výrazne korigovaná snahou vykresliť osobu obžalovaného a konanie ako protizákonné a poškodzujúce, k čomu viedli i otázky súdu.

Avšak nie je možné odignorovať, že sám poškodený vyvolal situáciu, že o podozreniach uvedených v anonyme sa dozvedeli aj iné osoby, okrem pracovníčky M., ktorá je zaviazaná povinnosťou mlčanlivosti v zmysle § 96 zákona č. 305/200 Z.z. a sama porušila svoju zákonnú povinnosť.

Z aplikačnej praxe je známe, že vo všeobecnosti ujma spočívajúca v znížení dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v značnej miere vzniká v dôsledku neoprávnených zásahov uskutočnených v hromadných informačných prostriedkoch, nie takýmto spôsobom.

Opätovne vychádzajúc i z judikatúry súdov, anonymné podania zaslané štátnym orgánom nemajú ani len charakter oznámenia nepravdivého údaju v zmysle , nakoľko ide o prejav, ktorý svojim obsahom, formou a cieľom sa považuje za upozornenie, prípadne podnet na prešetrenie určitých okolností a tento prejav bol adresovaný správnemu orgánu, ktorý bol danú vec oprávnený riešiť, čo vyplýva i z výpovede obžalovaného.

Uvedeným tvrdeniam dáva za pravdu i judikatúra, z ktorej vyplýva, že: „neoprávneným zásahom do práv chránených ustanoveniami a nasl. nie sú prejavy, ktoré podľa obsahu, formy a cieľa možno považovať za upozornenia, podnety na riešenie alebo žiadosti na objasnenie a prešetrenie určitých okolností, ak boli prednesené pred správnym orgánom pred správnym orgánom, ktorý je oprávnený vec riešiť“ (rozsudok NS ČR z 9.4.2002 spis.zn.: ).

Pokiaľ by sám poškodený si nevyhotovil kópiu anonymu, tento by ostal súčasťou spisu orgánu verejnej správy.

Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva pretrhnutie príčinnej súvislosti medzi konaním a následkom, nakoľko, ako už bolo uvedené, pracovníčka porušila zákonné povinnosti a poškodený obsah listu oznámil všetkým osobám.

Je potrebné zopakovať, že nebola absolútne naplnená dikcia zákona pri znakoch skutkovej podstaty.

Takéto oznámenie, hoci anonymné tak nemôže naplniť podmienky zásahu spôsobilého narušiť alebo ohroziť práva poškodeného chránené ustanoveniami , takže nie je možné, aby akýmkoľvek

spôsobom naplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu ohovárania v prvom odseku, teda v základnej skutkovej podstate, nie to ešte v skutkovej podstate kvalifikovanej.

Vzhľadom na povinnosť rešpektovať princíp Ultima ratio, pokiaľ konaniu subjektu neprikladajú váhu samotné normy civilného práva, nie je možné uvedené riešiť normami trestného práva. Uvedenú skutočnosť odignorovali OČTK na čele s dozorujúcim prokurátorom a následne súd prvého stupňa, ktorý v záujme odsúdiť obžalovaného v zmysle obžaloby aplikovala normy trestného práva extenzívne až neúnosným a nezákonným spôsobom.

Tu obžalovaný poukazuje na vyhodnotenie Úradu inšpekčnej služby – útvaru inšpekcie, odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite zo dňa 21.12.2020, kde sa uvádza, že nie je preukázané, že obsah anonymného oznámenia nieslo znaky skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa alebo iného trestného činu alebo iného disciplinárneho alebo iného konania, teda nemalo žiaden vplyv na osobu poškodeného.

Obžalovaný naviac zdôrazňuje, že v tomto trestnom konaní sa posudzuje trestnosť podania na M., nie na iný (aj keď opäť príslušný) orgán.

Z judikatúry vyplýva, že je neprípustné, ak sa občianskoprávne vzťahy riešia na úkor jedného z účastníkov prostriedkami trestného práva, čo je zjavne aj tento prípad, nakoľko sa poškodený sám priznal, že pôvodne ani nechcel podať trestné oznámenie, ale urobil tak až potom, ako mu bola doručená predžalobná výzva, ktorú mu obžalovaný zaslal.

Nadôvažok je potrebné spomenúť, že poškodený sa žiadnym spôsobom nebránil ani v civilnom konaní, hoci, ako to sám uviedol, to povedal aj svojmu právnemu zástupcovi.

Z uvedeného tak môže vyplývať i záver, že poškodený sa chcel s využitím svojho postavenia riaditeľa L. postarať prostredníctvom svojich kontaktov o to, aby bol obžalovaný „riešený“ prostredníctvom trestných noriem, čo sa mu zjavne i podarilo, hoci v rozpore s princípmi právneho systému.

Po subjektívnej stránke tohto trestného činu musí ísť o úmysel konajúcej osoby uviesť nepravdivý údaj, pričom táto osoba musí vedieť, že údaj, ktorý oznamuje je údaj nepravdivý.

Vykonanými dôkazmi je možné však jednoznačne vyvrátiť, že v čase, keď informácie, ktoré obžalovaný poskytol M., boli vzhľadom na to, akým spôsobom sa obžalovaný o nich dozvedel a množstvo ľudí, ktoré ich prezentovalo, viac ako pravdepodobné. Tomuto nasvedčovali aj indície, ktoré súviseli s okolnosťami tragickej smrti manželky poškodeného. Na základe uvedeného teda nie je a nebolo v danom čase možné, aby boli takéto informácie zjavne nepravdivé, čo vyvracia tvrdenia súdu.

Prokuratúra spolu so súdom prvého stupňa sa snaží vyslovene zúžiť a vyňať čiastkové informácie tak, aby zapadali do skutkovej podstaty trestného činu ohovárania s osobitným motívom, pričom širšie okolnosti deja absolútne neberú do úvahy.

Obžalovaný podotýka, že i súd uviedol, že všetky vypočuté svedkyne potvrdili skutočnosť, že o poškodenom, resp. o jeho sestre sa viedli „reči“ v súvislosti so starostlivosťou o deti poškodeného, o preložení svedkyne B. na L. z dôvodu starostlivosti o deti, pričom ju označovali za „opatrovateľku“. Tieto skutočnosti súd takisto odignoroval.

Podľa skutkovej podstaty je zároveň nutné, aby poskytovaný nepravdivý údaj bol spôsobilý značnou mierou ohroziť vážnosť ohováraného u občanov. Z celého dokazovania, ale najmä zo samotného výsluchu poškodeného a jeho sestry vyplynuli nasledovné skutočnosti:

- poškodený sám informoval rôzne osoby (ako sám uviedol, len blízke osoby) o tom, že bol na neho podaný anonym

- poškodenému nevyplývala zo žiadnych predpisov informovať nadriadeného o vykonávanej kontrole M.

- M. anonymný podnet nepostúpil žiadnej inej osobe ako poškodenému, pričom i v tomto prípade konal v rozpore s právnymi predpismi

- sám poškodený nemal pocit, aby M. postupoval neštandardne pri preverovaní podania

- informácie obsiahnuté v podaní, okrem príslušného M. neboli poskytnuté inej osobe

- poškodený podal trestné oznámenie nie potom, ako sa o ňom dozvedel, ale až po obžalovaného predžalobnej výzve, čo nemalo nič so starostlivosťou o maloleté deti, ale iba využil svoj vplyv, čo potvrdil aj vyšetrovateľ G. na prvom výsluchu, že vyšetroval na pokyn riaditeľa F. C.

- poškodený vec neriešil žiadnym spôsobom, okrem podania trestného oznámenia s nepravdivými údajmi

V neposlednom rade, je potrebné poukázať na skutočnosť, že prokuratúra pristupuje vyslovene odlišne k poškodenému a obvinenému, nakoľko stíha človeka, ktorý je chránený zákonom SR pri svojom postupe, avšak absolútne nerieši fabulácie poškodeného, ktorý vo svojom trestnom oznámení uvádzal klamstvá a tieto prezentoval i na pojednávaní s cieľom navodiť dojem, že obžalovaný konal z motívu pomsty, avšak prezentované skutočnosti sa absolútne nepreukázali. Išlo o tvrdenia, že obžalovaný bol členom organizovanej skupiny, že obžalovaný bol „človek“ N. E. ako v tom čase veľmi vplyvného ministra vnútra SR, že nebol na detektore lži, ako aj o výjazdovom zasadaní vlády v A. v roku 2013, ktoré sa ani len neuskutočnilo.

Na rozdiel od poškodeného, toho času obžalovaný už nebol verejným činiteľom, ktorý by mal rozšírenú toleranciu na verejnú kritiku verejných činiteľov, kde i v zmysle judikatúry ESĽP poškodený patrí, aj s ohľadom na to, že sa mu venovala „pozornosť“ vo veci starostlivosti o deti, rodinný život, samovraždu manželky služobnou zbraňou k osobám, ktoré musia zniesť väčší záujem o ich osobu.

Medzi konaním páchateľa a následkom trestného činu musí byť príčinná súvislosť. Z vykonaného dokazovania je jednoznačne zrejmé, že len a len poškodený poskytoval informácie, ktoré sú predmetom podania, svojej rodine a svojim blízkym priateľom a kolegom. Z uvedeného je zrejmé, že príčinná súvislosť bola pretrhnutá a teda ani v tomto bode nie je naplnená skutková podstata trestného činu a to aj s poukazom na nezákonné konanie pracovníčky ÚPSVaR, ktorá sama poskytla podanie poškodenému.

Obžalovaný si dovoľuje upriamiť pozornosť na listinné dôkazy predložené obhajobou a to najmä na podanie M. Q. H., E. vyhodnotil jeho postavenie ako oznamovateľa protispoločenskej činnosti v zmysle o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti v súvislosti s konaním o prepustenie zo služobného pomeru a následne na list Q. I. E., ktorý ako jediný vecne a miestne príslušný orgán verejnej správy jednoznačne posúdil jeho postavenie ako oznamovateľa protispoločenskej činnosti.

Z uvedeného je možné vyvodiť jednoznačný záver, že obžalovaný je stíhaný za konanie, ktoré je v súlade so zákonom a ktorému poskytuje orgán verejnej moci a právny predpis SR ochranu, teda ide o okolnosť, ktorá vylučuje trestnosť skutku.

Z jeho podania jednoznačne explicitne vyplýva, že žiada prešetriť niektoré skutočnosti, o ktorých sa dozvedel, žiadna formulácia nie je v podaní uvedená ako jednoznačný záver, preto nemožno uvádzať, že ide o nepravdivý údaj. V opačnom prípade by bolo možné stíhať každú osobu, ktorá podá akékoľvek oznámenie orgánom verejnej moci bez ohľadu na formuláciu.

Podanie bolo zaslané na kompetentný úrad v domnení, že ide o pravdivé informácie, informácie obžalovaný nepodával žiadnej inej osobe, tieto poskytoval sám poškodený, bola mu poskytnutá ochrana ako oznamovateľovi protispoločenskej činnosti, znaky skutkovej podstaty neboli naplnené.

V neposlednom rade je potrebné, že súd sa nedôvodne zaoberal situáciou okolo smrti manželky poškodeného s tým, že mal k uvedenému konaniu výhrady. Nedôvodne však tvrdí, že obžalovaný sa tým nemohol zaoberať, čo z kontextu rozsudku vyplýva, ako priťažujúca okolnosť ako aj podnety na iné kompetentné orgány. Sám súd však na strane 11 rozsudku, hovorí, že „Z podania ... vyplývajú opäť podozrenia....“ Z daného vyjadrenia jednoznačne vyplýva, že i súd má zato, že z vyjadrení vyplývajú podozrenia, nie konštatácie, teda súd nesprávne aplikuje normy právnych predpisov.

Rozsudok je nepreskúmateľný a nezákonný, s poukazom na vykonané dokazovanie je možné konštatovať, že skutok, súdiac ho z akéhokoľvek pohľadu, nie je a nemôže byť trestným činom a preto obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd ho oslobodil spod obžaloby, alternatívne zrušil napádaný rozsudok a vec vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor a uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a vecne správny. Jeho odsudzujúci výrok má podklad v odôvodnení, obsahujúcom všetky náležitosti v zmysle , v ktorom súd v súlade s ustanovením vyhodnotil všetky dôkazy a podstatné okolnosti jednotlivo i v ich súhrne, na základe čoho dospel k presvedčivému záveru o vine obžalovaného a uložil zákonný a primeraný trest. V odôvodnení adekvátne reagoval aj na obhajobnú argumentáciu, prezentovanú v rámci hlavného pojednávania, ktorá sa v prevažnej časti premietla aj do odvolacích námietok.

V nadväznosti na odôvodnenie napadnutého rozsudku možno v reakcii na jednotlivé odvolacie námietky obžalovaného doplniť, prípadne zvýrazniť nasledovné.

I. Námietky k znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty Obžalovaný okrem iného namieta najmä to, že list adresoval orgánu kompetentnému na riešenie situácie, ktorý je zároveň viazaný mlčanlivosťou. Zvýrazňuje, že v podaní len žiadal prešetriť niektoré skutočnosti a neuvádzal jednoznačné závery. Podľa neho sám poškodený vyvolal situáciu, že sa o podozreniach uvedených v anonyme dozvedeli aj iné osoby. Anonymné podanie zaslané štátnemu orgánu nemá podľa neho ani len charakter oznámenia nepravdivého údaju v zmysle § 373 ods. 1 Tr.zák.

Skutočnosť, že obžalovaný adresoval anonymné podanie orgánu verejnej moci, sama osebe nevylučuje jeho trestnú zodpovednosť, pokiaľ obsah tohto podania pozostával z vedome nepravdivých a účelových tvrdení, ktoré boli objektívne spôsobilé vyvolať zásah do osobnostných a rodinných práv poškodeného.

Ani povinnosť mlčanlivosti orgánu verejnej moci, ktorému bolo podanie adresované, nemá vplyv na naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu ohovárania, ak je z povahy veci zrejmé, že oznámenie nepravdivého údaja tretej osobe je spôsobilé vyvolať predvídateľné preverovanie a následný zásah do práv dotknutej osoby.

Nie je rozhodujúce ani to, či sa nepravdivý údaj rozšíril priamo verejnosti (zverejnil), ale postačuje jeho oznámenie tretiemu subjektu, ktorý je oprávnený a povinný na základe takéhoto oznámenia konať. V prejednávanej veci bol takýmto subjektom M. I., H. C. J. N., u ktorého bolo vykonanie šetrenia nielen objektívne predvídateľným dôsledkom anonymného podania, ale aj výsledkom, ktorý obžalovaný svojim podaním výslovne sledoval, pričom k tomuto zásahu do súkromného a rodinného života poškodeného aj reálne došlo.

V tejto súvislosti nie je náležitý ani poukaz obžalovaného na civilnoprávnu judikatúru súdov iného štátu.

Poukaz na rozhodnutie NS ČR sp.zn. je neadekvátny, keďže ide o rozhodnutie z oblasti civilného práva, riešiace ochranu osobnosti v situácii priamej komunikácie medzi pôvodcom zásahu a dotknutou osobou bez účasti tretích osôb a rizika ďalšieho šírenia. V prejednávanej veci však obžalovaný adresoval nepravdivé tvrdenia orgánu verejnej moci, ktorého zákonnou povinnosťou je ich preverenie, čo viedlo k reálnemu zásahu do rodinného a spoločenského života poškodeného. Skutkové aj právne okolnosti sú preto neporovnateľné.

Relevanciu pre špecifiká tejto trestnej veci nemá ani poukaz na rozsudok NS ČR sp.zn. , takisto z oblasti civilného práva. To, či ide o upozornenie, podnet alebo žiadosť je v zmysle uvedeného rozhodnutia potrebné posudzovať vzhľadom na jeho obsah, formu a cieľ. Pokiaľ ide o obsah, je nepochybné, že sa musí jednať o obsah pravdivý alebo aspoň v dobrej viere považovaný za pravdivý. Pod formu možno subsumovať požiadavku na vecnosť a primeranosť podania, súčasne je však vylúčená šikana. Cieľom podania zjavne nemôže byt' pomsta alebo diskreditácia. Uvedené rozhodnutie preto chráni len také podania správnemu orgánu, ktoré podľa obsahu, formy a cieľa predstavujú legitímny podnet na preverenie veci. Táto ochrana odpadá, ak je podanie nepravdivé alebo bez faktického základu, je podané šikanóznym spôsobom alebo sleduje nelegitímny účel. V prejednávanej veci obžalovaný uvádzal nepravdivé a dehonestujúce tvrdenia, anonymne a s preukázaným pomstychtivým motívom, pričom cieľom bolo vyvolať zásah do osobnostných a rodičovských práv poškodeného. Takéto konanie nemožno považovať za chránený podnet, ale za zneužitie práva podať oznámenie.

Povedané inak, ak by bolo možné poskytnúť ochranu aj anonymnému podaniu obsahujúcemu nepravdivé tvrdenia o hrozbe pre deti zo strany otca, ktorý mal zaviniť smrť ich matky a zanedbáva ich starostlivosť, stačilo by každé diskreditačné konanie maskovať ako „podnet na preverenie” adresovaný orgánu verejnej moci, čím by sa trestný čin ohovárania stal fakticky neaplikovateľným.

K obrannej námietke obžalovaného, že v anonymnom podaní len žiadal preverenie určitých skutočností a neuvádzal žiadne jednoznačné závery, je potrebné dodať, že pre posúdenie naplnenia znaku oznámenia nepravdivého údaja nie je rozhodujúca formálna štylizácia podania, ale jeho materiálny obsah a kontext. Aj podanie formálne označené ako podnet na preverenie môže obsahovať oznámenie nepravdivých skutkových tvrdení, pokiaľ autor uvádza alebo sugestívne naznačuje konkrétne okolnosti spôsobilé poškodiť vážnosť inej osoby. V prejednávanej veci anonymné podanie neobsahovalo len neutrálne otázky, ale prezentovalo súbor konkrétnych tvrdení a náznakov týkajúcich sa smrti manželky poškodeného a jeho starostlivosti o maloleté deti, ktoré boli adresované orgánu verejnej moci oprávnenému zasiahnuť do rodičovských práv. Skutočnosť, že obžalovaný tieto tvrdenia formálne prezentoval ako podozrenia, nemôže vylúčiť ich povahu ako oznámenia nepravdivého údaja v zmysle § 373 Tr.zák.

Opodstatnenie nemá ani argumentácia, spočívajúca v pretrhnutí príčinnej súvislosti medzi konaním obžalovaného a následkom predpokladaným predmetným trestným činom v dôsledku konania poškodeného.

Trestný čin ohovárania podľa § 373 Tr.zák. je dokonaný už samotným oznámením nepravdivého údaja tretej osobe. Následné správanie poškodeného, ktoré predstavovalo reakciu na už spôsobený zásah spočívajúci v začatí preverovania na základe anonymného podania, a ktoré zjavne smerovalo k zmierneniu jeho následkov (napr. príprava osôb, ktoré mohli citlivo vnímať predvídateľné šetrenia vo veci starostlivosti o maloleté deti), nemôže byť považované za novú, nezávislú príčinu vzniku ujmy a nepretrháva príčinnú súvislosť medzi konaním obžalovaného a následkom. Takéto správanie poškodeného preto nemá žiadny vplyv na trestnú zodpovednosť obžalovaného.

II. Námietky k znakom subjektívnej stránky skutkovei podstaty V rámci odvolania obžalovaný namieta, že bol v domnení pravdivosti informácií obsiahnutých v anonymnom podaní. Zároveň však v odvolaní uvádza, že vykonanými dôkazmi je možné však jednoznačne vyvrátiť, že v čase, keď informácie, ktoré poskytol M., S. vzhľadom na to, akým spôsobom sa o nich dozvedel a množstvo ľudí, ktoré ich prezentovalo, viac ako pravdepodobné." Už samotná táto argumentácia je vnútorne rozporná, keďže obžalovaný tým fakticky popiera existenciu dôvodu domnievať sa o pravdivosti ním prezentovaných informácií.

Obrana obžalovaného, podľa ktorej sa domnieval, že informácie uvedené v anonymnom podaní sú pravdivé, nemôže obstáť. Obžalovaný sám uvádza, že vychádzal výlučne z tzv. „chodbových rečí“, avšak žiadny zo svedkov v konaní nepotvrdil, že obsahom týchto neoverených rečí boli konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť také tvrdenia a sugestívne náznaky, ktoré obsiahol v anonymnom podaní. Zároveň obžalovaný nemal akúkoľvek osobnú vedomosť, o ktorú by mohol oprieť spochybňovanie riadnej starostlivosti poškodeného o jeho maloleté deti alebo tvrdenia o ich nepriaznivom zdravotnom či psychickom stave.

Naopak, z vlastných pozorovaní obžalovaného vyplynuli skutočnosti, ktoré tvrdenia obsiahnuté v anonymnom podaní skôr vyvracali než podporovali - obžalovaný sám uviedol, že na synovi poškodeného nepozoroval žiadne známky negatívnych následkov a jeho „zásadným" zistením bolo len to, že nebohá matka deti kočíkovala častejšie, čo samo osebe nijako nesvedčí o zanedbávaní starostlivosti. Rovnako obžalovaný nemal z čoho vyvodzovať ani to, že sestra poškodeného opúšťala pracovisko za účelom starostlivosti o jeho deti.

Z porovnania s predchádzajúcimi podaniami obžalovaného voči kompetentným orgánom zároveň vyplýva, že v týchto prípadoch disponoval podstatne kvalitnejším a bezprostredným zdrojom informácií, či už z vlastnej skúsenosti alebo z priamej komunikácie s dotknutými osobami. V prejednávanej veci však obžalovaný napriek absencii overených poznatkov a napriek vlastným zisteniam, ktoré tvrdenia obsiahnuté v anonymnom podaní nepodporovali, oprel svoje podanie o nepreukázané indície a klebety

a na ich základe formuloval tvrdenia a náznaky, ktoré poškodeného vykresľovali v jednoznačne negatívnom svetle a boli spôsobilé vyvolať zásah orgánu verejnej moci do jeho rodinného života.

Osobitne je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný v čase svojho pôsobenia ako operatívny príslušník I. D. disponoval znalosťami a skúsenosťami s prácou s informáciami, indíciami a ich preverovaním, vrátane schopnosti rozlišovať medzi overenými poznatkami a neoverenými dohadmi. O to viac si musel byt' vedomý, že formulovanie ani v minimálnej miere neverifikovaných, prípadne aj zavádzajúcich závažných tvrdení a náznakov, najmä ak smerujú k zásahu do rodinného života inej osoby, je spôsobilé vyvolať vážne následky. Od osoby s takouto profesionálnou skúsenosťou nemožno akceptovať obranu založenú na nekritickom preberaní klebiet ako dôvod domnievať sa o pravdivosti závažných tvrdení.

Zistené skutočnosti v celkovom kontexte nasvedčujú tomu, že obžalovaný nemal záujem objektívne preveriť relevantné informácie, ale uspokojil sa s neoverenými domnienkami, ktoré zapadali do ním vytváraného negatívneho obrazu o poškodenom. Vyhľadával svedkov, ktorí by v negatívnom svetle voči poškodenému verejne prehovorili o okolnostiach samovraždy. Oslovoval policajtov, ktorí mohli byť v uvedenej trestnej veci činní a mohli by mu uviesť informácie o pochybeniach v objasňovaní uvedeného skutku. To následne obžalovaný využíval pri písaní anonymných listov, do ktorých potom pridával informácie o reorganizácii L. E. J. I. I. D., ktorou bol nepriaznivo a podľa neho nespravodlivo dotknutý. Obžalovaný tak cieľavedome vyhľadával informácie použiteľné na diskreditáciu poškodeného, keďže jeho pričinením bol v rámci uvedenej reorganizácie prevedený na nižšiu pozíciu. Zistené informácie potom vykladal a dával do súvislostí tak, aby vytvorili negatívny obraz o poškodenom. Preukázaná a dlhodobo sledovaná snaha uškodiť poškodenému v spojení s vyššie uvedenými skutočnosťami jednoznačne svedčí o tom, že obžalovaný nesledoval prezentáciu pravdivých informácií, ale ciel' poškodeného diskreditovať a vyvolať voči nemu negatívny zásah.

III. Námietky ku kvalifikačnému znaku skutkovei podstaty Opodstatnenie nemá ani námietka, na základe ktorej sa obžalovaný dožaduje, aby bol vylúčený motív pomsty ako osobitný kvalifikačný znak, pričom poukazuje, že za jeho premiestnením bolo rozhodnutie vtedajšej ministerky vnútra Slovenskej republiky, ktoré malo byť zrušené neskorším súdnym rozhodnutím.

Skutočnosť, že poškodený mal v relevantnom čase aj podľa predstáv obžalovaného dosah a vplyv nato, aby obžalovaný zotrval na svojej pracovnej pozícii totiž vyplýva z výpovede poškodeného, ale aj z výpovede obžalovaného. Obžalovaný dokonca na otázku, či prosil, aby poškodený prehodnotil jeho preloženie, uviedol, že bol s poškodeným na osobnom stretnutí, na ktorom pochopil, že nepochodí. Ak by nevnímal vplyv poškodeného v tomto smere, nemal by dôvod ho v tejto súvislosti ani osloviť. Pre posúdenie motívu pomsty nemá význam ani neskoršie zrušenie personálneho rozkazu, na základe ktorého došlo k preloženiu obžalovaného, keďže tento motív sa viaže na subjektívne presvedčenie obžalovaného o pričinení sa poškodeného o jeho preloženie v čase konania, a nie na objektívnu správnosť alebo zákonnosť následných personálnych rozhodnutí.

IV. Námietky týkajúce sa okolnosti vylučujúcej protiprávnosť a materiálnei stránky trestného činu Napokon nemožno súhlasiť ani s argumentáciou obžalovaného poukazujúcou na princíp ultima ratio, absenciu civilnoprávnej obrany, načasovanie podania trestného oznámenia až po doručení predžalobnej výzvy, ani s tvrdením o vylúčení trestnosti skutku z dôvodu konania v súlade so zákonom.

Pri posudzovaní zásady ultima ratio je potrebné vychádzať zo závažnosti konania obžalovaného a jeho reálnych následkov. Po prežití nepochybne traumatizujúcej udalosti - samovraždy manželky v roku 2018, poškodený ako pozostalý rodič dvoch detí, musel pre nich sám zabezpečiť dostatočnú starostlivosť. To sa mu aj podľa podkladov v tejto trestnej veci darilo, a to aj popri výkone vysokej funkcie v rámci I. D.. Za tejto situácie vykonal M. I. H. C. J. N. U., v ktorom preveroval, či je poškodený hrozbou pre svoje deti, pričom bol poškodený konfrontovaný s obsahom vyššie uvedeného anonymného listu. Šetrenie bolo následne uskutočnené aj v jeho domácnosti, u starých rodičov, u susedov, v školských zariadeniach a u pediatričky. Takýto postup nepochybne predstavoval zásah do súkromného a rodinného života poškodeného a viedol aj k opätovnému oživovaniu traumatizujúcich udalostí spojených so smrťou jeho manželky, čím mu bola spôsobená aj iná vážna ujma.

Zásada ultima ratio nebráni uplatneniu trestnoprávnej zodpovednosti v prípadoch, keď intenzita zásahu do práv inej osoby presahuje rámec bežného občianskoprávneho sporu. V prejednávanej veci anonymné podanie smerovalo k orgánu verejnej moci oprávnenému zasiahnuť do rodičovských práv a viedlo k reálnemu preverovaniu, čím došlo k závažnému zásahu do jeho súkromného a rodinného života a k oživovaniu traumatizujúcej udalosti.

Pre naplnenie skutkovej podstaty stíhaného prečinu pritom postačuje naplnenie jedného z alternatívnych následkov a v tejto veci možno dokonca hovoriť o naplnení viacerých.

Spôsob vykonania činu bol mimoriadne závažný tým, že obžalovaný anonymne adresoval nepravdivé a dehonestujúce tvrdenia orgánu verejnej moci oprávnenému zasiahnuť do rodičovských práv, čím maximalizoval riziko zásahu do najintímnejšej sféry života poškodeného.

Okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, sú osobitne významné tým, že poškodený sa nachádzal v zraniteľnej životnej situácii ako osamelý rodič po tragickej smrti manželky, pričom obžalovaný tieto okolnosti poznal a napriek tomu ich využil ako nástroj diskreditácie.

Miera zavinenia obžalovaného dosahuje vysoký stupeň, keďže nepravdivé tvrdenia formuloval bez ich overenia, resp. aj v rozpore s vlastnými zisteniami, opierajúc sa výlučne o nepreukázané klebety, a to napriek svojim profesionálnym skúsenostiam s prácou s informáciami, ktoré mu umožňovali rozlíšiť medzi indíciami a overenými skutkovými zisteniami.

Pohnútka obžalovaného bola motivovaná osobnou nevraživosťou a snahou uškodiť poškodenému v súvislosti s jeho presvedčením o pričinení sa poškodeného o jeho pracovné preloženie, čo výrazne zvyšuje spoločenskú škodlivosť konania (motív pomsty).

Uvedené skutočnosti v ich vzájomnej súvislosti jednoznačne vylučujú záver o nepatrnej závažnosti činu a potvrdzujú, že ide o konanie, ktoré vzhľadom na svoju intenzitu, následky a pohnútku páchateľa opodstatňuje uplatnenie trestnoprávnej zodpovednosti, ktoré je v tomto prípade v súlade so zásadou ultima ratio.

Argumentácia obžalovaného založená na načasovaní trestného oznámenia poškodeného a na absencii civilnoprávnej obrany takisto nemôže obstáť. Trestný čin ohovárania bol dokonaný už oznámením nepravdivých údajov tretej osobe a následné procesné rozhodnutia poškodeného nemajú vplyv na naplnenie jeho znakov. Zásah do súkromného a rodinného života poškodeného dosiahol intenzitu, ktorá odôvodňuje trestnoprávny postih, pričom právny poriadok nevyžaduje, aby sa poškodený najprv domáhal ochrany v civilnom konaní.

Napokon nemôže obstáť ani obrana obžalovaného založená na tvrdení, že jeho konanie predstavovalo výkon práva podať podnet orgánu verejnej moci. Výkon práva vylučuje protiprávnosť len vtedy, ak je vykonaný v súlade s jeho účelom, v dobrej viere a bez zneužitia. V prejednávanej veci však obžalovaný chcel na základe nepravdivých informácií diskreditovať poškodeného, preto takéto konanie nemožno považovať za legitímny výkon práva, ale za jeho zneužitie, ktoré ochranu právnym poriadkom nepožíva. Okolnosť vylučujúca protiprávnosť preto v danom prípade takisto neprichádza do úvahy.

Na základe vyššie uvedené prokurátor navrhuje, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného v zmysle zamietol, pretože nie je dôvodné.

K vyjadreniu prokurátora na odvolanie obžalovaného sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu B. O. J. uviedol, že mu nedá zareagovať na zásadnú nesprávnu právnu skutočnosť, ktorú prokurátor A. A. P. zverejňuje v podaní na súd.

V odôvodnení prokurátor tvrdí, že nie je rozhodujúce ani to, či sa nepravdivý údaj rozšíril priamo verejnosti (zverejnil), ale postačuje jeho oznámenie tretiemu subjektu, ktorý je oprávnený a povinný na základe takéhoto oznámenia konať.

Aby bolo odvolateľovi jasné, že tretím subjektom nemôže byť správny orgán konajúci zo zákona.

Viď ustanovenie , v aktuálnom znení v : úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj pred štátnym orgánom za účelom získania neoprávnenie výhody.

M. B. nepochybne štátnym správnym orgánom. Koná podľa zákona a nie je oprávnený podanie hodnotiť a zisťovať, či obsah podania je spôsobilý značnou mierou ohroziť na právach toho kto je účastníkom správneho konania.

Teda je nad slnko jasné, že anonymný list, nech zjavne nesprávny alebo neúplný môže byť postihnutý správny orgánom ako priestupok. Nikdy (mimo osoby majúcej „neskutočnú moc“ vo funkcii riaditeľa L. – C.) nikto nesmie byť oslovený správnym orgánom inak ako, že začína správne konanie. Nikdy, hlavne u asociálov a porušovateľov občianskeho spolunažívania, čo nie je tento prípad, oznamovateľ pred účastníkom správneho konania je anonymný, aj keď nie je na podaní anonymom.

Porušenie povinnosti, porušenie mlčanlivosti je prerušením príčinnej súvislosti a D. nikdy nesmie byť pri štipke zákonnosti a spravodlivosti uznaný vinným.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a zistil nasledovné:

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval mestský súd v súlade s ustanoveniami a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o odsúdení obžalovaného, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením mestský súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal a zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré charakterizujú osobné a rodinné pomery obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku výroku o vine a keďže sa so závermi mestského súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie prvostupňového súdu a krajského súdu tvoria jeden celok () a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a právny záver mestského súdu.

Bolo by nad rámec hodnotiť vykonané dôkazy pred mestským súdom, nakoľko mestský súd toto hodnotenie v napadnutom rozsudku vykonal úplne vyčerpávajúco, avšak je potrebné zvýrazniť už spomínané z tohto napadnutého rozsudku a síce, že nie je sporné, že pisateľom anonymného listu bol obžalovaný B. C. D., o čom svedčí nielen jeho priznanie, ale aj znalecký posudok z odboru písmoznalectvo.

Pokiaľ sa jedná o obsah anonymného listu adresovaného M. I. H. C. J. N., podľa názoru súdu je nepochybné, že pisateľ listu uviedol vedome nepravdivé údaje, ktorými sa snažil narušiť osobné a pracovné vzťahy poškodeného. Bolo by fakt nad rámec opakovanie dôsledného odôvodnenia mestského súdu z napadnutého rozsudku, kde mestský súd detailne odôvodňuje a chronologicky na základe vykonaných dôkazov poukazuje na jednotlivé anonymné vyjadrenia obžalovaným a jeho nepravdivých údajov na str. 15 a nasl. napadnutého rozsudku.

Je nutné konštatovať, že pre posúdenie naplnenia znakov oznámenia nepravdivého údaju nie je rozhodujúca formálna štylizácia podania, ale jeho materiálny obsah. Aj podanie formálne označené ako podnet na preverenie môže obsahovať oznámenie nepravdivých skutkových tvrdení, pokiaľ autor uvádza alebo sugestívne naznačuje konkrétne okolnosti spôsobilé poškodiť vážnosť inej osoby.

Aj v prejednávanej veci anonymné podanie obžalovaného neobsahovalo len neutrálne otázky, ale prezentovalo súbor konkrétnych tvrdení a náznakov týkajúcich sa smrti manželky poškodeného a jeho starostlivosti o maloleté deti, ktoré boli adresované orgánu verejnej moci oprávnenému zasiahnuť do rodičovských práv.

Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky vyplýva, že musí ísť o nepravdivý údaj, pričom v trestnom konaní je nevyhnutné dokázať jeho nepravdivosť, čo sa v danom prípade aj podarilo. Nepravdivý údaj je taký, ktorý nezodpovedá skutočnosti. Môže sa týkať jednak konania ovládanej osoby, jednak aj jej vlastnosti názorov a presvedčenia. Otázku značnej miery treba hodnotiť podľa okolností prípadu s prihliadnutím na spoločenské postavenie dotknutej osoby, najmä charakterové a mravné vlastnosti, na povahu oznámenia údaja, okolností, oznámenia atď. Prax sa vyvinula tak, že stačí nepriamy úmysel, teda uzrozumenie páchateľa s tým, že údaj, ktorý o inom oznamuje, je nepravdivý a že tento údaj je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov.

Je potrebné súhlasiť aj s názorom dozorového prokurátora, ktorý okrem iného uviedol, že obžalovaný v čase svojho pôsobenia ako operatívny príslušník Policajného zboru disponoval znalosťami a skúsenosťami s prácou s informáciami, indíciami a ich preverovaní, vrátane schopnosti rozlišovať medzi overenými poznatkami a neoverenými dohadmi. O to viac si musel byť vedomý, že formulovanie ani v minimálnej miere nie verifikovaný, prípadne aj zavádzajúcich závažných tvrdení a náznakov, najmä ak smerujú k zásahu do rodinného života inej osoby, je spôsobilé vyvolať vážne následky. Od osoby s takouto profesionálnou skúsenosťou nemožno akceptovať obranu založenú na nekritickom preberaní klebiet ako dôvod domnievať sa o pravdivosti závažných tvrdení.

Správne podľa názoru krajského súdu mestský súd vyhodnotil aj to, že aj ďalšie konanie obžalovaného a to písomný podnet na A. C. V. anonymy, ktoré písal na rôzne inštitúcie očierňujúce poškodeného a spochybňujúce vyšetrovanie jeho manželky, ktoré údajné pochybenia neboli následným vyšetrovaním inšpekciou nijako preukázané, vyznievajú ako pomsta poškodenému za jeho presun na iné pracovisko a ako snaha získať akýkoľvek negatívny dôkaz o poškodenom, pričom obžalovaný nekonal v dobrej viere, ale naopak z jeho konania a vyjadrení vyplýva ukrivdenie za to, že bol preradený na nižšiu pozíciu a to práve pričinením poškodeného.

So závermi prvostupňového súdu sa odvolací súd teda úplne stotožňuje v otázke nepravdivosti jednotlivých údajov písaných obžalovaným v anonymných listoch, pričom je nepochybné, že obžalovaný napríklad vedel aj o výsledkoch vyšetrovania /manželky poškodeného - jej samovraždy/, ako aj o ďalších nepravdivých skutočnostiach uvádzaných anonymných listov obžalovaným. V tomto smere krajský súd nemôže mestskému súdu nič vytknúť a tieto skutočnosti považuje za plne preukázané vykonaným dokazovaním.

Obdobne sa odvolací súd stotožňuje aj so závermi mestského súdu v otázke kvalifikačného znaku konania obžalovaného a síce konal z osobitného motívu - z pomsty, mestský súd uvedený kvalifikačný znak dôsledne takisto rozoberá vo svojom odôvodnení napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti súd správne poukazuje na výpoveď poškodeného na hlavnom pojednávaní, že má priamy dosah na to, že obžalovaný ostane alebo nie po reorganizácii na pôvodnom pracovisku. Snaha obžalovaného poškodiť B. G. bola zrejmá a vyplývajúca z toho, že obžalovaný naňho písal niekoľko anonymných listov rôznym adresátom a je nepochybné, že týmto konaním obžalovaného musel byť poškodený a jeho rodina opätovne konfrontovaný udalosťami, ktoré jeho rodinu postihli.

Aby bolo možné prihliadať na pomstu v zmysle osobitného motívu ako kvalifikačného znaku podľa § 140 písm. b) Tr.zák., musí ísť o pomstu ako negatívnu emóciu voči nejakej konkrétnej osobe alebo viacerým konkrétnym osobám ako reakciu na nejakú udalosť alebo okolnosť, pričom táto emócia nevyplýva z morálne ospravedlniteľného citového rozpoloženia, ktorá je vo všeobecnosti spoločnosťou vnímaná ako pochopiteľná. Pomsta je páchateľova reakcia o nejakú udalosť alebo okolnosť priamo súvisiacu s obeťou. Je to forma určitej odplaty páchateľa voči poškodenému. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu obžalovaný konal z pomsty voči poškodenému ako reakciu na konkrétnu udalosť a to rozhodnutie poškodeného. Skutočnosť, že poškodený mal v relevantnom čase aj podľa predstáv obžalovaného dosah a vplyv na to, aby obžalovaný zotrval na svojej pracovnej pozícii, totiž vyplýva z výpovede poškodeného, ale aj z výpovede obžalovaného. Pohnútka obžalovaného bola motivovaná

osobnou snahou poškodiť poškodenému v súvislosti s jeho presvedčením o pričinení sa poškodeného o jeho pracovné preloženie, čo výrazne zvyšuje spoločenskú škodlivosť konania.

Po vykonanom dokazovaní na mestskom súde na základe zásad o ukladaní trestu a jeho výmery mestský súd uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dvanástich mesiacov. U obžalovaného ide o osobu, ktorá nemá žiaden záznam v registri trestov, jeho skutok ktorý bol spáchaný v roku 2019, pričom obžalovaný spĺňa všetky atribúty alternatívneho trestu z hľadiska restoratívnej justície výhodnejšieho trestu, preto odvolací súd uložil obžalovanému peňažný trest pri splnení všetkých zákonných podmienok vo výmere 1000,- eur s tým, že v zmysle § 57 ods. 3 Tr.zák. mu súd uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov. Takýto trest aj za splnenia všetkých podmienok je trestom zákonným, ktorý je plnohodnotne spôsobilý naplniť tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu.

To boli dôvody, pre ktoré odvolací súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.