Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-30-2020.pdf
PDF · 151.17 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/30/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: R.. U. A.Ý., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX V. X, zastúpený: Mgr. Ivica Štiglitz, advokátka, so sídlom Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, IČO: 42 324 017, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia SPOU- PO-PK-83/2019 zo dňa 26.11.2019, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ministerky vnútra Slovenskej republiky SPOU-PO- PK-83/2019 zo dňa 26.11.2019 ako aj Personálny rozkaz prezidenta Policajného zboru číslo: 194 zo dňa 26.09.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I. Rozhodnutia správnych orgánov.
1. Personálnym rozkazom prezidenta Policajného zboru č. 194 zo dňa 26.09.2019, okrem iného, bol žalobca prevedený podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „policajný zákon“) dňom 01.10.2019 z funkcie starší referent špecialista expozitúry Východ národnej protizločineckej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Súčasne bol žalobca odvolaný dňom 30.09.2019 z doterajšej funkcie (§ 35 ods. 8 zákona) s tým, že ustanovenie do funkcie dňom 01.10.2019 vykoná riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
2. Proti personálnemu rozkazu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla ministerka vnútra SR rozhodnutím pod č. SPOU-PO-PK-83/2019 zo dňa 26.11.2019 tak, že podľa § 243 ods. 1 policajného zákona odvolanie zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila.
II. Žaloba.
3. Žalobou doručenou súdu elektronicky dňa 31.01.2020 žalobca žiada, aby správny súd podľa § 191 zákona č.162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. SPOU-PO-PK-83/2019 zo dňa 26.11.2019 ako aj Personálny rozkaz č. 194 zo dňa 26.09.2019 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
4. Žalobca uviedol, že žalovaný vydal dňa 26.09.2019 personálny rozkaz, ktorým bol žalobca v zmysle § 35 ods. 1 písm. a) policajného zákona dňom 01.10.2019 prevedený na inú funkciu, v tom istom mieste výkonu štátnej služby, pretože v dôsledku organizačných zmien sa mala zrušiť doterajšia funkcia žalobcu. Tým istým dňom bol žalobca v zmysle § 33 ods. 1 policajného zákona ustanovený do funkcie starší referent - poverený policajt Obvodného oddelenia PZ Košice Západ, odboru poriadkovej Polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice Krajského riaditeľstva Policajného zboru Košice, služobného úradu Ministerstva vnútra SR. Podľa § 85 ods. 1 a 5 policajného zákona, policajtovi v stálej štátnej službe patrí funkčný plat určený pre funkciu, ktorú vykonáva a do ktorej bol ustanovený, preto žalovaný podľa tabuľkového ohodnotenia zaradil žalobcu do 4. platovej triedy určenej pre túto funkciu, hoci v doterajšej funkcii podľa § 35 ods. 9 policajného zákona, bol žalobca podľa tabuľkového ohodnotenia zaradený do 7. platovej triedy.
5. Na osobnom pohovore dňa 13.09.2019 bolo žalobcovi oznámené, že s účinnosťou od 01.10.2019 na základe organizačných zmien dochádza k zrušeniu doterajšej funkcie žalobcu, a z uvedeného dôvodu dochádza k následnému preradeniu žalobcu na inú funkciu, s čím žalobca nesúhlasil. Žalobcovi nebol poskytnutý dostatočný čas na rozmyslenie a na nájdenie adekvátneho miesta v rámci ministerstva. Žalobca sa zúčastnil dňa 17.09.2019 na výbere uchádzačov, pričom na prípravu mal iba tri dni, čím bol zjavne znevýhodnený. Žalobca nebol v náležitom rozsahu riadne poučený o zákonných náležitostiach a ďalšom postupe, ktoré pre neho plynú v súvislosti s organizačnou zmenou. Pri ponuke nového miesta žalobcovi, žalovaný neprihliadol na dĺžku odbornej praxe, kladné služobné hodnotenie, na dosiahnuté výsledky za ktoré bol disciplinárne odmenený, čo je v hrubom rozpore s § 27 a nasl. policajného zákona.
6. Žalobca uviedol, že k zrušeniu jeho doterajšej funkcie nedošlo, pretože tabuľkové miesta zostali v tom istom počte, a len došlo k výmene podriadených, napr. za bývalých nadriadených alebo ako bolo zverejnené tlačovým odborom Prezídia Policajného zboru: ,,Tí, ktorí zostávajú, budú naďalej pokračovať vo svojej práci, tých, ktorí odchádzajú, doplnia iní pracovníci NAKA, ktorí sa venovali objasňovaniu trestnej činnosti, napr. z protizločineckej jednotky.“ Zdroj: TASR. Pavol Zachar
7. Žalobca namieta, že mu nebolo ponúknuté nové existujúce voľné miesto v rámci NAKA P PZ alebo iné miesto, ktoré by napĺňalo jeho dlhoročné odborné skúsenosti, kvalifikačné predpoklady a vysokoškolské vzdelanie (od ktorého sa odvíja výška platovej triedy; zo 7. platovej triedy klesol na 4. platovú triedu). Povinnosťou žalovaného je, aby policajta ustanovil na voľnú funkciu v rámci útvaru NAKA P PZ (uzn. II. ÚS 515/2016-19 z 23.06.2016).
8. Žalobca namieta, že preradením zo 7. platovej triedy a zaradením do nižšej 4. platovej triedy, žalovaný porušil policajný zákon tým, že žalobca bol poškodený na svojich právach - funkčnom plate v príslušnej platovej triede.
9. Podľa názoru žalobcu, v danom prípade nedošlo k takým organizačným zmenám podľa § 35 ods. 3 policajného zákona, ktoré by zakladali legitímny dôvod na preradenie žalobcu podľa § 35 ods. 3 policajného zákona a žalobca nemal byť dňom 01.10.2019 prevedený na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. a) policajného zákona. Žalobca sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že v rámci útvaru NAKA P PZ došlo k zrušeniu útvaru v takom zmysle, že útvary ktoré vznikli v zmysle Organizačného opatrenia ministra vnútra č. l3/2019 v rámci NAKA P PZ, nie je možné považovať za také v rámci ktorých by nebolo možné opätovné zaradenie žalobcu.
10. Žalobca namieta s poukazom na citáciu ust. § 35 ods. 7 policajného zákona, že pred prevedením na inú funkciu nebol vyžiadaný žiadny súhlas dotknutého subjektu a preto prevedenie na inú funkciu dňom 01.10.2019 v dôsledku organizačných zmien, možno považovať za nezákonné.
11. V závere žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo/55/2010, na základe ktorého spochybňuje existenciu samotnej organizačnej zmeny, ktorá by rušila jeho funkciu k momentu vydania personálneho rozkazu zo dňa 26.09.2019 o preložení podľa § 35 ods. 1 písm. a) policajného zákona. Žalobca namieta aj to, že správne orgány neskúmali a skutkovo nedoložili splnenie podmienky ,,nemožnosť prevedenia na inú funkciu v mieste výkonu doterajšej zrušenej funkcie“ ako jednu z nutných podmienok v hypotéze príslušnej právnej normy, čím zaťažili svoje rozhodnutie
nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov (nebola splnená podmienka nemožnosti opätovného zaradenia v rámci útvaru NAKA P PZ).
III. Vyjadrenie žalovaného.
12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 02.07.2020, doručeným súdu elektronicky dňa 03.07.2020 s tým, že personálny rozkaz ako i napadnuté rozhodnutie boli vydané v súlade s policajným zákonom a navrhol žalobu zamietnuť.
13. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že personálny rozkaz o prevedení podľa § 35 ods. 1 písm. a) policajného zákona, bol vydaný v súlade s ustanovením § 241 policajného zákona a zároveň boli dodržané všetky zákonné postupy. Je nepochybné, že prevedenie žalobcu na inú funkciu bolo nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej ním zastávanej funkcie, pretože táto funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená a to organizačným opatrením ministerky vnútra Slovenskej republiky č. 13/2019 (ďalej len „opatrenie“), ktoré nadobudlo účinnosť dňom 01.10.2019. Predmetné opatrenie bolo prijaté za účelom realizácie zámeru organizačných a systemizačných zmien v rámci štruktúry agentúry, z dôvodu zabezpečenia efektívnejšieho a kvalitnejšieho výkonu štátnej služby.
14. K námietkam, že žalobcovi nebol poskytnutý dostatočný čas na rozmyslenie a na nájdenie adekvátneho miesta v rámci MV SR, pričom sa zúčastnil dňa 17.09.2019 na výbere uchádzačov PPÚ a na prípravu mal iba tri dni, čím bol zjavne znevýhodnený pre krátkosť času, a že pri ponuke nového miesta žalovaný, podľa názoru žalobcu, neprihliadol na dĺžku jeho odbornej praxe, kladné služobné hodnotenia, dosiahnuté výsledky, za ktoré bol žalobca disciplinárne odmeňovaný, žalovaný uviedol, že pri vykonaní organizačných zmien nadriadený s personálnou právomocou nie je povinný vykonať s dotknutým príslušníkom Policajného zboru pohovor o jeho prevedení resp. preložení na inú súčasť. Táto povinnosť nie je uložená žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom. Samostatná úloha vyplýva len z článku 3 ods. 8 Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov Policajného zboru na roky 2019 - 2020, podľa ktorého, je úlohou nadriadeného s personálnou právomocou navrhované organizačné zmeny prerokovať s predsedom odborového zväzu alebo ním poverenou osobou. Túto povinnosť žalovaný dodržal, pričom Odborový zväz polície v Slovenskej republike s návrhom agentúry na vykonanie organizačných zmien súhlasil. Napriek uvedenému, riaditeľ agentúry so žalobcom, ktorý bol prevedený na inú súčasť, vykonal informatívny pohovor a ponúkol mu voľné miesta v rámci krajských riaditeľstiev. V prípade, ak by s navrhovaným služobným zaradením nesúhlasil, žalobca mal možnosť, aby si v rámci svojich možností našiel adekvátnejšie miesto zaradenia, čo žalobca využil a bol ustanovený do funkcie starší referent oddelenia nástrahovej a zabezpečovacej techniky odboru ochrany objektov KR PZ v Košiciach, keďže v zmysle predbežného pohovoru, mal byť ustanovený do funkcie starší referent - poverený policajt Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice Západ odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach.
15. K námietke, že k zrušeniu doterajšej funkcie žalobcu nedošlo, keďže tabuľkové miesta zostali o tom istom počte, žalovaný uviedol, že predmetná námietka sa nezakladá na pravde z dôvodu, že agentúra ponížila plánované stavy v počte o 50 tabuľkových miest. Práve opatrením boli zrušené všetky organizačné jednotky agentúry, vrátane expozitúry Východ národnej protizločineckej jednotky agentúry, čoho dôsledkom bolo, že sa zrušili funkcie na všetkých úrovniach jednotiek agentúry a vytvorili sa nové funkcie s novou náplňou činnosti. Súčasne v rámci prijatého opatrenia boli zrušené aj tabuľkové miesta (50), ktoré boli presystemizované pre potreby krajských riaditeľstiev Policajného zboru.
16. K námietke, že žalobcovi nebolo poskytnuté nové existujúce voľné miesto v rámci agentúry alebo iné miesto, ktoré by napĺňalo jeho dlhoročné odborné skúsenosti, kvalifikačné predpoklady a vysokoškolské vzdelanie (od ktorého sa odvíja výška platovej triedy, zo 7. platovej triedy klesol na 4. platovú triedu), žalovaný uviedol, že nie je zákonnou povinnosťou nadriadeného s personálnou právomocou previesť policajta na inú funkciu, ktorá je v čase realizácie organizačných zmien voľná v mieste, kde vykonával štátnu službu. Je na zvážení príslušného nadriadeného previesť alebo preložiť žalobcu z dôvodu uvedeného v § 35 ods. 1 písm. a) policajného zákona. V predmetnom prípade, v zmysle čl. 4 ods. 1 písm. e) nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (personálna pôsobnosť) v platnom znení, bol pre prevedenie žalobcu na inú funkciu príslušný výlučne prezident Policajného zboru. Zároveň
bolo na voľnej úvahe príslušného nadriadeného rozhodnúť o tom, či bude žalobca prevedený na inú voľnú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby v rámci agentúry alebo bude preložený na inú voľnú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby. Skutočnosť, že žalobca bol prevedením do iného služobného úradu ustanovený do nižšej platovej triedy, riaditeľ agentúry nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, nakoľko by svojím konaním zasahoval do ustanovovacej právomoci riaditeľa KR PZ v Košiciach.
17. V ďalšom žalovaný uviedol, že ustanovenie do voľnej funkcie je upravené v § 33 ods. 2 policajného zákona a v čl. 4 ods. 2 písm. d) nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (personálna pôsobnosť) v platnom znení. Je nepochybné, že prevedenie žalobcu na inú funkciu bolo vynútené nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej ním zastávanej funkcie, pretože táto funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená. Nepochybné je aj to, že toto personálne opatrenie sa stalo realizáciou zámeru organizačných zmien v rámci štruktúry agentúry a prevedenie žalobcu na inú funkciu, realizované napadnutým personálnym rozkazom, sa uskutočnilo v súlade s § 35 ods. 1 písm. a) policajného zákona pri súčasnom dodržaní procesného postupu ustanoveného v § 35 ods. 8 policajného zákona (účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia). Vzhľadom na dôvod prevedenia na inú funkciu, patrí žalobcovi podľa § 35 ods. 9 policajného zákona (účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia) doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie. Keďže doterajšia funkcia žalobcu bola zrušená a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti, riaditeľ s ustanovovacou právomocou, ustanovil žalobcu do voľnej funkcie starší referent oddelenia nástrahovej a zabezpečovacej techniky odboru ochrany objektov Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Žalovaný zdôraznil, že príslušník Policajného zboru sa podľa ustanovenia § 33 ods. 1 policajného zákona ustanovuje do „voľnej funkcie“ a nie do „primeranej“, resp. „adekvátnej funkcie“. Splnenie kvalifikačných predpokladov podľa § 11 až § 15 policajného zákona na zaradenie do siedmej platovej triedy nezaručuje žalobcovi, rovnako ani žiadnemu inému príslušníkovi PZ, že mu vzniká právny nárok byť do takejto funkcie aj zaradený.
18. Podľa § 35 ods. 6 policajného zákona, policajta možno previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby alebo preložiť na inú funkciu v inom mieste výkonu štátnej služby alebo v inom služobnom úrade na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom. Keďže pre takýto postup neboli na strane žalobcu splnené predmetným ustanovením vyžadované základné zákonné podmienky (súhlas žalobcu alebo jeho žiadosť o prevedenie alebo preloženie), konanie o tejto právnej otázke ani nezačalo a nemôže sa vzťahovať k napadnutému rozhodnutiu vydanému podľa § 35 ods. 1 písm. a) policajného zákona, pri ktorom ide o iný druh konania a na ktorého uplatnenie musia byť splnené diametrálne odlišné predpoklady, ako je to pri prevedení podľa § 35 ods. 6 policajného zákona.
19. Žalovaný poukázal na princíp dobrej verejnej správy v ozbrojených bezpečnostných zboroch s tým, že uplatňovanie procesných postupov, ktoré vyžadujú od riadiacich funkcionárov MV SR preukazovanie a dokladovanie potreby vykonania každej organizačnej zmeny vo vzťahu k dotknutým príslušníkom PZ, je proti samotnej podstate služobnej prísahy policajta, v ktorej policajt sľubuje, že bude disciplinovaný, to znamená, že sa podriadi potrebám Policajného zboru na jeho zaradenie. Z uvedeného je dôvodné konštatovať, že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany než je tomu u zamestnancov v pracovnom pomere, čím sa umožňuje služobným orgánom operatívnejšie využitie príslušníkov, ktorých funkcia bola napr. v dôsledku organizačných zmien zrušená, ich následným ustanovením na služobné miesto pre plnenie úloh v inej funkcii v danom zbore. Policajný zákon v prípade takejto zmeny organizácie na MV SR nepozná žiadne výnimky ani poľahčujúce skutočnosti, ktoré by s ohľadom na existenciu bezpečnostnej previerky, výsledky psychofyziologického overenia pravdovravnosti, odborné predpoklady alebo doterajšie disciplinárne odmeňovanie policajtov, vylučovali uplatnenie organizačnej zmeny vo vzťahu k vybraným príslušníkom PZ.
20. K námietke, v ktorej sa žalobca nestotožňuje s argumentáciou odvolacieho orgánu, že v rámci útvaru NAKA PPZ došlo k zrušeniu útvaru v takom zmysle, že útvary ktoré vznikli v zmysle organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2019 v rámci NAKA PPZ, nie je možné považovať za také v rámci ktorých by nebolo možné opätovné nasadenie žalobcu; a domnienka žalobcu, že v prípade porovnania popisu služobnej činnosti policajtov v rámci útvaru NAKA PPZ na jednotlivých úsekoch (sekciách) sa bude popis aktuálnych služobných činností a služobnej činnosti, ktorú vykonával v rámci
zrušenej funkcie, zhodovať, žalovaný uviedol, že samotné opatrenie nemá charakter rozhodnutia o práve, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach konkrétneho policajta, preto je ho potrebné považovať za rozhodnutie organizačnej povahy upravujúce vnútornú štruktúru útvarov MV SR a PZ. Proti tomuto opatreniu nie je prípustný opravný prostriedok. Opatrenie sa považuje za vnútorný predpis, ktorý je osobitným prípadom normatívnych právnych aktov nesmerujúcich voči subjektom stojacim mimo systému vzťahov organizačnej nadriadenosti a podriadenosti vo verejnej správe. Opatrenie smeruje len voči subjektom ovládaným organizačnou podriadenosťou vo vzťahu k správnemu orgánu, ktorý takýto normatívny akt vydal. Jedná sa o abstraktné formy vnútornej činnosti verejnej správy s povahou interných normatívnych aktov. Od normatívnych právnych aktov, ktoré majú vonkajšie právne účinky, sa vnútorné predpisy odlišujú najmä tým, že ich právne účinky smerujú výlučne voči služobne podriadeným subjektom. Rozhodnutie o tom či, kedy a aké organizačné zmeny budú vykonané v PZ je na riadiacich funkcionároch tohto zboru a na túto časť rozhodnutia sa vzťahuje správna úvaha. Žalobca sa preto nemôže úspešne domáhať preukazovania existencie materiálnej potreby na vykonanie organizačnej alebo systemizačnej zmeny. V tomto kontexte je potrebné posudzovať i určenie jeho ďalšieho služobného zaradenia. Pri príprave organizačných zmien, nadriadený nebol povinný tieto zmeny so žalobcom konzultovať a ani mu zdôvodňovať podstatu a povahu plánovanej zmeny, z čoho vyplýva, že žalobca nebol oprávnený sa k pripravovaným zmenám vyjadrovať. Zmeny v tabuľkách zloženia a počtov patria do výlučnej pôsobnosti ministra vnútra Slovenskej republiky a v tom čase ministerka vnútra Slovenskej republiky rozhodla zabezpečiť efektívny a kvalitnejší výkon štátnej služby v agentúre. Organizačná zmena je jednostranným právnym úkonom smerujúcim k zefektívneniu výkonu štátnej služby, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia policajta a nevytvorila sa nová funkcia alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činnosti v inom mieste výkonu štátnej služby. Pri organizačných zmenách má prednosť zachovanie služobného pomeru (napríklad vytvorením nových miest s inou náplňou činnosti) pred jeho skončením. Tak sa stalo aj v preskúmavanej veci, keď organizačnou zmenou síce bola zrušená doterajšia funkcia žalobcu, no vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti, ktorú služobný úrad poskytol žalobcovi. Posúdenie otázky ďalšieho zaradenia žalobcu v dôsledku predmetnej organizačnej zmeny, bolo vecou správnej úvahy nadriadeného s personálnou právomocou. Je nesporné, že žalobca nebol prevedený podľa § 35 ods. 6 policajného zákona, ale podľa § 35 ods. 1 písm. a) policajného zákona. Príslušný nadriadený je pri prevedení alebo preložení podľa § 35 ods. 1 policajného zákona oprávnený postupovať len za predpokladu, že je zároveň splnený aj niektorý zo zákonom stanovených dôvodov uvedených pod písm. a) až k) policajného zákona.
21. V závere žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán postupoval náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vychádzal z dostatočne zadovážených skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia o prevedení žalobcu na KR PZ v Košiciach, služobného úradu MV SR a v rozhodnutí prezidenta Policajného zboru č. 194/2019 zo dňa 26.09.2019 je náležite odôvodnený skutkový a právny záver. Ostatné námietky, tvrdenia a úvahy žalobcu uvedené v žalobe možno označiť vo vzťahu k zákonnosti rozhodnutia za irelevantné. V žalobe uplatnené námietky nič nemenia na skutočnosti, že v dôsledku organizačných zmien bola dňom 30.09.2019 zrušená doterajšia funkcia žalobcu a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti, čo bolo podkladom na prevedenie žalobcu v súlade s § 35 ods. 1 písm. a) policajného zákona, čím boli dané dôvody na jeho ustanovenie do funkcie podľa § 33 ods. 1 policajného zákona. Prevedenie žalobcu do inej funkcie je zákonné a vzhľadom na uvedené skutočnosti aj plne dôvodné.
IV. Replika žalobcu.
22. V replike zo dňa 05.08.2020, doručenej súdu elektronicky dňa 05.08.2020, žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že naďalej trvá na všetkých skutočnostiach, ktoré uviedol v žalobe. Žalobca zdôraznil, že žalovaný nijakým spôsobom nevyvrátil tvrdenie, že na útvare, ktorý mal byť Opatrením ministra zo dňa 23.07.2019 zrušený, naozaj nedošlo k vzniku služobného pomeru, ktorý by bol náplňou obdobný služobnému pomeru v akom vykonával svoju službu žalobca. Žalovaný sa obmedzil iba na skutkové tvrdenia týkajúce sa postupu orgánov pri vybavovaní predmetnej veci, nijako však hmotne nepreukázal, že by nebolo možné žalobcu zaradiť do služby na tom istom mieste, na ktorom bol zaradený (NAKA), tzv. pod iným označením útvaru, avšak s tou istou náplňou práce.
23. Žalobca opäť poukázal, že má za preukázané, že k zrušeniu jeho doterajšej funkcie nedošlo, a táto sa vykonáva pod iným označením. Aj keď žalovaný poukazuje, že v rámci NAKA bolo ponížených 50 tabuľkových miest, nepreukazuje o ktoré tabuľkové miesta ide a či sa opatrenie v rámci výkonu služby profesionálnych a pracovných predpokladov malo vzťahovať aj na žalobcu. Aj keď v zmysle ust. § 35 ods. 1 písm. a) policajného zákona, nie je povinnosťou žalovaného rozhodnúť o tom či policajta zaradí na funkciu voľnú v mieste, kde vykonával štátnu službu, avšak v zmysle záverov Ústavného súdu SR, povinnosťou nadriadeného je, aby policajta ustanovil na voľnú funkciu v rámci toho istého útvaru. (uzn. II. ÚS 515/2016-19 z 23.06.2016) Vzhľadom k tomu, že v preskúmavanej veci nedošlo k takým organizačným zmenám podľa § 35 ods. 3 policajného zákona, nenastala okolnosť, ktorá by zakladala legitímny dôvod na preradenie podľa § 35 ods. 3 policajného zákona, teda žalobca ako dotknutý subjekt nemal byť dňom 01.10.2019 prevedený na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. a) policajného zákona.
24. Žalobca sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že v rámci útvaru NAKA P PZ došlo k zrušeniu útvaru v takom zmysle, že útvary ktoré vznikli v zmysle Organizačného opatrenia ministra vnútra č. 13/2019 v rámci NAKA P PZ nie je možné považovať za také, v rámci ktorých by nebolo možné opätovné zaradenie žalobcu do funkcie v agentúre. Žalobca sa domnieva, že v prípade porovnania popisu služobnej činnosti policajtov v rámci útvaru NAKA P PZ na jednotlivých úsekoch (sekciách) sa bude popis aktuálnych služobných činnosti a služobnej činnosti, ktorú vykonával žalobca v rámci zrušenej funkcie zhodovať.
25. S ohľadom na závery rozsudkov najvyššieho súdu sp.zn. 3Sžo/55/2010 a sp.zn. 3Sžo/26/2011, žalobca spochybňuje existenciu samotnej organizačnej zmeny, ktorá by rušila jeho funkciu k momentu vydania personálneho rozkazu o jeho preložení podľa § 35 ods. 1 písm. a) policajného zákona. Žalobca namieta aj to, že správne orgány neskúmali a skutkovo nedoložili splnenie podmienky „nemožnosť prevedenia na inú funkciu v mieste výkonu doterajšej zrušenej funkcie“ ako jednu z nutných podmienok v hypotéze príslušnej právnej normy, čím zaťažili svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov, nakoľko podľa názoru žalobcu nebola splnená podmienka nemožnosti jeho opätovného zaradenia v rámci útvaru NAKA P PZ (rozsudok Krajského súdu Žilina sp.zn. 20S/39/2014 zo dňa 07.05.2019).
V. Administratívne konanie.
26. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca bol služobne zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent špecialista Expozitúry Východ národnej protizločineckej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia PZ (ďalej len „NPJ NAKA P PZ“).
27. Organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 13 zo dňa 23.07.2019 bola v dôsledku organizačných zmien dňom 30.09.2019 zrušená doterajšia funkcia žalobcu a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti (§ 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.).
28. Personálnym rozkazom prezidenta policajného zboru č. 194 zo dňa 26.09.2019 bol žalobca prevedený podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov dňom 01.10.2019 z funkcie starší referent špecialista expozitúry Východ národnej protizločineckej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Súčasne bol žalobca odvolaný dňom 30.09.2019 z doterajšej funkcie (§ 35 ods. 8 policajného zákona) s tým, že ustanovenie do funkcie dňom 01.10.2019 vykoná riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Uvedené bolo vopred prerokované Odborovým zväzom polície v Slovenskej republike - podľa § 225 ods. 2 písm. b) policajného zákona. Ďalej bolo personálnym rozkazom rozhodnuté, že žalobcovi patri doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie (podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov) a žalobcovi bol odňatý odznak KRIMINÁLNA POLÍCIA č. 2918. Vydanie predmetného personálneho rozkazu bolo odôvodnené Organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 13/2019, ktorým bola v dôsledku organizačných zmien dňom 30.09.2019 zrušená doterajšia funkcia menovaného a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti v inom mieste výkonu štátnej služby (§ 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov).
29. Proti predmetnému personálnemu rozkazu podal žalobca odvolanie zo dňa 09.10.2019, doručené prezidentovi PZ dňa 14.10.2019. Posúdenie odvolania bolo spracované v stanovisku prezídia PZ národnej kriminálnej agentúry a postúpené na rozhodnutie žalovanému sekcii personálnych a sociálnych činností a osobného úradu zo dňa 17.10.2019.
30. O podanom odvolaní rozhodla ministerka vnútra SR svojím rozhodnutím pod č. SPOU-PO- PK-83/2019 zo dňa 26.11.2019 tak, že podľa § 243 ods. 1 policajného zákona odvolanie zamietla a napadnutý personálny rozkaz potvrdila. Predmetné rozhodnutie ako aj personálny rozkaz sú predmetom súdneho prieskumu.
VI. Právne posúdenie žaloby.
31. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 27 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
32. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
33. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
34. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
35. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.
36. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, v znení účinnom v čase vydania personálneho rozkazu (ďalej len „policajný zákon“), tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby (ďalej len "príslušník informačnej služby"), príslušníkov Národného bezpečnostného úradu (ďalej len "príslušník bezpečnostného úradu") a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.
37. Podľa § 2 ods. 1 policajného zákona, policajtom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade.
38. Podľa § 3 policajného zákona, v služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona rozhoduje minister a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len "nadriadený"), ak tento zákon neustanovuje inak.
39. Podľa § 5 ods. 1 policajného zákona, systemizácia v štátnej službe obsahuje počet miest policajtov v služobných úradoch a objem finančných prostriedkov na služobné príjmy policajtov v štátnej službe.
40. Podľa § 5 ods. 4 policajného zákona, obsadzovanie miest policajtov vo všetkých druhoch štátnej služby možno uskutočniť len za predpokladu, že miesto je vytvorené podľa schválenej systemizácie a je voľné.
41. Podľa § 33 ods. 1 policajného zákona, policajt sa ustanoví do voľnej funkcie, ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví, ak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady na funkciu nemožno odpustiť pri ustanovení do funkcie v stálej štátnej službe. Pri ustanovení do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, ak odborná prax nie je podmienkou na obsadenie funkcie, závery služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta.
42. Podľa § 35 ods. 1 písm. a) policajného zákona, policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia.
43. Podľa § 35 ods. 2 policajného zákona, organizačnou zmenou na účely tohto zákona sa rozumie zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia policajta a nevytvorila sa nová funkcia alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činnosti v inom mieste výkonu štátnej služby.
44. Podľa § 35 ods. 6 policajného zákona, policajta možno previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby alebo preložiť na inú funkciu v inom mieste výkonu štátnej služby alebo v inom služobnom úrade na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom.
45. Podľa § 35 ods. 8 policajného zákona, prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie podľa § 33.
46. Podľa § 35 ods. 9 policajného zákona, policajtovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo preložený na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie.
47. Podľa § 85 ods. 1 policajného zákona, policajtovi v stálej štátnej službe patrí funkčný plat určený pre funkciu, ktorú vykonáva, ak nie je ďalej ustanovené inak. Vykonávanou funkciou sa rozumie funkcia, ktorú policajt vykonáva na základe rozhodnutia, ktorým bol do funkcie ustanovený, vymenovaný, poverený zastupovaním alebo poverený výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie.
48. Podľa § 85 ods. 5 policajného zákona, nadriadený zaradí policajta do platovej triedy určenej pre funkciu, ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak; súčasne mu písomne určí popis jeho služobnej činnosti. Kvalifikačný predpoklad vzdelania nemožno odpustiť.
49. Podľa § 225 ods. 2 písm. b) policajného zákona, služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom návrh na prevedenie alebo preloženie policajta na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien, zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu zákazu činnosti.
50. Podľa § 233 ods. 1 policajného zákona, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.
51. Podľa § 233 ods. 1 policajného zákona, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.
52. Podľa § 233 ods. 2 policajného zákona, oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
53. Podľa § 247a policajného zákona, na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.
VII. Závery správneho súdu.
54. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu dôvodov žalobných námietok. Správny súd je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t.j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti (v danom prípade zákon č. 73/1998 Z.z.). Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Zároveň musí byť presvedčivé. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.
55. V danej veci je správny súd názoru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s administratívnym spisom, neposkytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie.
56. V prvom rade sa správny súd zaoberal otázkou posúdenia charakteru organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2019, nakoľko z personálneho rozkazu číslo 194 zo dňa 26.09.2019 ako i z druhostupňového správneho rozhodnutia je zrejmé, že prevedenie žalobcu na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a súčasne odvolanie žalobcu z doterajšej funkcie starší referent špecialista expozitúry Východ národnej protizločineckej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru a jeho ustanovenie do inej funkcie (ktoré vykoná riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, služobného úradu MV SR), sa uskutočnilo z dôvodu organizačných zmien, ktoré sa realizovali Organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 13/2019, čím základným titulom pre vydanie personálneho rozkazu jednoznačne bolo Organizačné opatrenie ministra vnútra SR. Predmetné opatrenie má charakter vnútorného predpisu, ktorý je osobitným prípadom normatívnych právnych aktov nesmerujúcich voči subjektom stojacim mimo systému vzťahov organizačnej nadriadenosti a podriadenosti vo verejnej správe. Opatrenie smeruje len voči subjektom ovládaným organizačnou podriadenosťou vo vzťahu k správnemu orgánu, ktorý takýto normatívny akt vydal. Jedná sa o abstraktné formy vnútornej činnosti verejnej správy s povahou interných normatívnych aktov. Od normatívnych právnych aktov, ktoré majú vonkajšie právne účinky, sa vnútorné predpisy odlišujú najmä tým, že ich právne účinky smerujú výlučne voči služobne podriadeným subjektom, i keď individuálne nešpecifikovaným a v tomto zmysle sú aktmi internými. Vzhľadom k tomu, že nemajú všeobecnú záväznosť, nie sú prameňmi práva, ale sú pre ich adresátov záväzné a nesmú byť v rozpore so zákonmi. Preto Organizačné opatrenie ministra vnútra SR nemá povahu všeobecne záväzného právneho predpisu.
57. Správny súd dáva do pozornosti i výklad ustanovenia § 33 policajného zákona, a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžo/264/2009 zo dňa 05.04.2011, v zmysle ktorého „ ... je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že služobný pomer príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, je svojou povahou inštitútom verejného práva - ide o právny pomer štátnozamestnanecký. Takýto právny pomer nevzniká zmluvou, ale
mocenským aktom služobného orgánu - rozhodnutím o prijatí do služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je naopak typickým pomerom súkromnoprávnym, kde účastníci majú rovnaké postavenie. To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov s ním súvisiacich a ďalších prípadov rozhodovania služobných orgánov, ktorá sa vyhýba implementácii zmluvných prvkov (pre služobný pomer cudzorodých) do vzťahov, ktoré sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru, pre ktoré je charakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a povinnostiach príslušníkov. Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov PZ odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromnoprávneho pomeru, ale o špecifickom štátnozamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu. Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej praxi formuloval, že z pôsobnosti čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv sú vylúčené spory zamestnancov štátu, ktorých pracovná náplň pozostáva zo špecifických činností verejnej správy v miere, v akej táto správa koná ako držiteľka verejnej moci poverená ochranou všeobecných záujmov štátu alebo orgánov verejnej moci. Pracovníci na týchto miestach majú teda v rukách časť suverénnej moci štátu; ten má tak legitímny záujem vyžadovať od týchto zamestnancov zvláštne puto dôvery a lojality. Zjavný príklad takýchto činností predstavujú ozbrojené sily a polícia (Pellegrin proti Francúzsku, rozsudok z 8.12.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 28541/95, Frydlender proti Francúzsku rozsudok z 27.6.2000 týkajúci sa sťažnosti č. 30979/96).“
58. Vychádzajúc z uvedeného je dôvodné konštatovať, že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov policajného zboru poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany než je tomu u zamestnancov v pracovnom pomere resp. umožňuje služobným orgánom operatívnejšie využitie príslušníkov, ktorých funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená, ich ustanovením na služobné miesto v danom zbore pre plnenie úloh v inej funkcii. A práve pre uvedený charakter služobného pomeru príslušníkov policajného zboru, je bezpodmienečne nevyhnutné, aby posúdenie otázky prevedenia bolo súčasťou vecného a logického odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, a premietnuté na daného príslušníka PZ tak, aby bolo zrejmé, že nejde o svojvôľu. Práve tu vzhliadol správny súd nepreskúmateľnosť a nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keď v personálnom rozkaze úplne absentuje odôvodnenie v tomto kontexte a odôvodnenie napadnutého druhostupňového rozhodnutia je len všeobecné vo vzťahu k vydanému organizačnému opatreniu. V rozhodnutí nie je vôbec uvedené vo vzťahu k žalobcovi, s poukazom na popis jeho služobnej činnosti ktorú vykonával pred organizačným opatrením č. 13/2019, aké novozriadené funkčné miesta boli vytvorené titulom organizačného opatrenia č. 13/2019 vo vzťahu k dovtedajšej funkcii žalobcu, resp. popisu jeho služobnej činnosti. Inak povedané, absentuje kontinuita medzi funkčným miestom s popisom služobnej činnosti ktoré zastával žalobca pred organizačným opatrením č. 13/2019, novozriadeným funkčným miestom vytvoreným organizačným opatrením č. 13/2019 a správna úvaha, prečo žalobca nemôže byť prevedený na toto novozriadené funkčné miesto, resp. iné funkčné miesto korešpondujúce s dovtedajším popisom služobnej činnosti žalobcu pred organizačným opatrením č. 13/2019. Správny súd takéto pochybenie správneho orgánu považuje za tak zásadné, že nie je možné preskúmať závery napadnutých rozhodnutí.
59. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, že mu nebolo ponúknuté nové existujúce voľné miesto v rámci NAKA P PZ alebo iné miesto, ktoré by napĺňalo jeho dlhoročné odborné skúsenosti, kvalifikačné predpoklady a vysokoškolské vzdelanie, súd vyhodnotil ako dôvodnú. Na tomto mieste správny súd zdôrazňuje, že konečné posúdenie otázky zaradenia žalobcu v dôsledku predmetnej organizačnej zmeny, je vecou správnej úvahy služobného úradu, čo v preskúmavanom rozhodnutí nebolo naplnené, ako vyplýva z predchádzajúceho odseku 58. tohto rozhodnutia. Pri tomto právnom posúdení súd vychádzal i z výkladu ust. § 33 policajného zákona uvedeného v odseku 57. tohto rozhodnutia s tým, že aj keď zákonná úprava príslušníkov ozbrojených zborov umožňuje služobným orgánom operatívne využitie príslušníkov, ktorých funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená, ich prevedením na služobné miesto v danom zbore pre plnenie úloh v inej funkcii, avšak takéto prevedenie musí v príslušnom rozhodnutí, bezpodmienečne obsahovať vecné a logické odôvodnenie tak, ako správny súd uviedol v odseku 58. tohto rozhodnutia.
60. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 8. tohto rozhodnutia, že preradením zo 7. platovej triedy a zaradením do nižšej 4. platovej triedy, žalovaný porušil zákon tým, že žalobca bol poškodený na svojich právach - funkčnom plate v príslušnej platovej triede, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V prvom rade správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca predmetnú námietku dostatočne nešpecifikoval, keď len všeobecne namietal porušenie zákona, pričom vôbec neuviedol aké zákonné ustanovenie žalovaný porušil, keď v dôsledku prevedenia do inej funkcie došlo k zmene platovej triedy zo 7. na 4. platovú triedu. V tejto námietke žalobca neuviedol ani žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by bolo možné reálne preskúmať a v konečnom dôsledku predmetná námietka je vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu irelevantná, keďže zaradenie žalobcu do príslušnej platovej triedy vôbec nie je predmetom personálneho rozkazu a s ním spojeného druhostupňového rozhodnutia.
61. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 9. tohto rozhodnutia, že nedošlo k takým organizačným zmenám podľa § 35 ods. 3 zákona, ktoré by zakladali legitímny dôvod na preradenie žalobcu podľa § 35 ods. 3 zákona (žalovaný túto skutočnosť nepreukázal) a žalobca nemal byť dňom 01.10.2019 prevedený na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona, súd vyhodnotil ako dôvodnú. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že rozhodnutie o tom či, kedy a aké organizačné zmeny budú vykonané v policajnom zbore je na riadiacich pracovníkoch policajného zboru. Ak k organizačnej zmene dôjde a táto si vyžaduje preradenie príslušníka PZ, právna povaha takéhoto prevedenia odráža osobitný vzťah zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci. Samozrejme je potrebné dať do pozornosti, že objektívne nie je možné aplikovať princípy prevedenia na inú prácu z pracovnoprávnych vzťahov a to z dôvodu, že policajný zbor je vojensky organizovaný zbor. V súlade s princípom dobrej verejnej správy vo vojensky organizovaných zboroch sa potreba konkrétneho nasadenia policajta prezumuje. Zaradenie procesných postupov, ktoré by vyžadovali, aby riadiaci pracovníci polície preukazovali a dokladovali (v zmysle správneho konania) splnenie podmienky „nemožnosť prevedenia na inú funkciu v mieste výkonu doterajšej zrušenej funkcie“ je proti samotnej podstate služobnej prísahy policajta, kde policajt sľubuje, že bude disciplinovaný, t.j. že sa podriadi potrebám policajného zboru na jeho zaradenie. Uvedený právny názor vyplýva aj z nálezu ústavného súdu sp.zn. II. ÚS 515/2016 zo dňa 23.06.2016 „ ... ústavný súd akceptuje ako ústavne konformný právny názor najvyššieho súdu, podľa ktorého príslušné ustanovenia policajného zákona je potrebné vykladať s ohľadom na osobitný charakter služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru, keďže „Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov PZ odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromno-právneho pomeru, ale o špecifickom štátno-zamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu.“. Správny súd sa plne stotožňuje s vyššie ustáleným právnym názorom súdnych autorít, avšak poukazuje na esenciálny argument, že správny orgán v rozhodnutí o prevedení príslušníka PZ musí vecne a logicky odôvodniť svoje rozhodnutie, tu správny súd opäť odkazuje na odsek 58. tohto rozhodnutia. Argumentácia v odôvodnení rozhodnutia má byť presvedčivá tak, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým správny orgán na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne, presvedčivé a v neposlednej rade aj spravodlivé. Iba riadne, logické a zrozumiteľné odôvodnenie sa pre účastníka správneho konania stáva presvedčivým o jeho zákonnosti.
62. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 10. tohto rozhodnutia, že pred prevedením na inú funkciu nebol vyžiadaný žiadny súhlas dotknutého subjektu a preto prevedenie na inú funkciu dňom 01.10.2019 v dôsledku organizačných zmien, možno považovať za nezákonné, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V prvom rade treba uviesť, že podmienka možnosti prevedenia policajta na inú funkciu s jeho písomným súhlasom je upravená v ust. § 35 ods. 6 policajného zákona, čo však nie je prípad žalobcu. V preskúmavanej veci bol žalobca prevedený z dôvodu organizačných zmien v zmysle § 35 ods. 1 písm. a) policajného zákona, kedy písomný súhlas dotknutej osoby zákon nevyžaduje. K samotnej podstate nedodržania požiadavky na prerokovanie návrhu na prevedenie policajta na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien s príslušným odborovým orgánom, už najvyšší súd v svojich rozhodnutiach uviedol, že vady v tomto procesnom postupe služobného úradu nie sú v zmysle zákona sankcionované neplatnosťou prevedenia alebo preloženia. Zákon explicitne ustanovuje prípady neplatnosti (napr. § 227 ods. 3 policajného zákona pri prepustení zo služobného pomeru). Prevedenie a preloženie policajta v dôsledku organizačnej zmeny nie je svojou intenzitou sankcionované neplatnosťou z dôvodu procesných vád pri prerokovaní s odborovou organizáciou.
63. K námietke žalobcu uvedenej v odseku 11. tohto rozhodnutia, ktorou spochybňuje existenciu samotnej organizačnej zmeny, ktorá by rušila jeho funkciu k momentu vydania personálneho rozkazu zo dňa 26.09.2019, súd odkazuje na odsek 61. tohto rozhodnutia.
64. V závere správny súd poukazuje na skutočnosť, že súčasťou administratívneho spisu vôbec neboli dokumenty, ktoré mali byť podkladom pre preskúmavané rozhodnutia a to v prvom rade Organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 13/2019, Prerokovanie služobného úradu s odborovým orgánom návrh na prevedenie žalobcu na inú funkciu z dôvodu organizačnej zmeny (v zmysle § 225 ods. 2 písm. b) policajného zákona, súčasťou spisu je len stanovisko odborového zväzu polície k návrhu na zmeny v tabuľkách zloženia a počtov v rámci NAKA), záznam z pohovoru so žalobcom. Na vyžiadanie súdom, žalovaný doložil záznam z pohovoru so žalobcom zo dňa 11.09.2019, prehľad zmien v tabuľke zloženia a počtov, stanovisko odborového zväzu polície k návrhu na zmeny v tabuľkách zloženia a počtov zo dňa 17.07.2019, záznam z pohovoru so žalobcom zo dňa 11.09.2019.
65. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nedostatočné odôvodnené a skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise, čo je dôvodom na ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) a f) SSP a vrátenie veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je žalovaný v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).
VIII. Trovy konania.
66. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP).
67. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).