Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-107-2020.pdf
PDF · 118.88 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/107/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: P.. V. I., nar.: XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX A. právne zastúpeného Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátkou, so sídlom Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, IČO: 42324017 proti žalovanému: Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, so sídlom Kuzmányho 8, 041 02 Košice v konaní o preskúmanie opatrenia žalovaného zo dňa 27.02.2020 sp.zn.: KRPZ-KE-000-57-011/2020 takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 24.04.2020, ktorú správny súd právne kategorizoval ako všeobecnú správnu žalobu (§ 177 a nasl. Správny súdny poriadok ďalej „SSP“) sa žalobca domáhal preskúmania služobného hodnotenia zo dňa 27.02.2020, sp. zn.: KRPZ-KE-000-57-011/2020, ktoré vyhotovil a vykonal X.. D.. J. K., vedúci oddelenia zástupcu riaditeľa odboru ochrany objektov Krajského riaditeľstva Policajného zboru Košice, podľa ktorého bol žalobca hodnotený stupňom hodnotenia „C“ za rok 2019 v zmysle čl. 1 ods. 3 Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 21/2017 o hodnotení výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru (ďalej len „Nariadenie“) v znení vykonávacieho predpisu
- pokynu Prezídia Policajného zboru č. 34/2017 o podrobnostiach hodnotenia výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru (ďalej len „Pokyn“), ktoré sú publikované vo vestníku Ministerstva vnútra SR.
I. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného
2. V podanej žalobe žalobca uviedol, že dňa 27.02.2020 bol s ním prerokovaný Záznam o hodnotení a o prerokovaní záverov hodnotenia za rok 2019 zn. KRPZ-KE-000-57-011/2020 (ďalej aj „Záznam“), s ktorým bol žalobca oboznámený a ktoré hodnotenie žalobca podpísal dňa 27.02.2020 s krátkym vyjadrením, že s výsledkami služobného hodnotenia nesúhlasí. Služobné hodnotenie vyhotovil a vykonal X.. D.. J. K., vedúci oddelenia zástupcu riaditeľa odboru ochrany objektov KR PZ Košice, podľa ktorého bol hodnotený z hľadiska kvantity, kvality a včasnosti - 20%, z hľadiska samostatnosti a iniciatívy - 3%, z hľadiska dodržiavania disciplíny - 10% z hľadiska znalosti všeobecný záväzných predpisov a interných predpisov - 9,5% spolu celkom 42,5 % zodpovedajúce stupňu hodnotenia „E“ - uspokojivo. Podľa Nariadenia MV SR zo dňa 24.02.2017 číslo 21 je stupeň hodnotenia „E“ v rozsahu 40 až 50% v zmysle čl. 5 Nariadenia.
3. Z dôvodu, že žalobca nesúhlasil s vyššie uvedeným hodnotením, dňa 28.02.2020 písomne požiadal o jeho preskúmanie, ktoré podal osobne do podateľne žalovaného do troch dní. Z predmetného Záznamu
o hodnotení v jeho časti „Vyjadrenie komisie“ vyplýva, že komisia zložená z X.. P.. G. J., riaditeľ KR PZ KE, X.. P.. B. F. riaditeľ vnútorného odboru KR PZ KE, X.. D.. F. F., X.. odborový zväz polície, hodnotenie opätovne prerokovala a prijala záver, že potvrdzuje služobné hodnotenie zo dňa 27.02.2020
4. V podanej žalobe žalobca uviedol nasledovné:
„Dôvodom uvedeného hodnotenia a kritériom hodnotiaceho nadriadeného bola tá skutočnosť, že ako hodnotený nemám elektrotechnické vzdelanie a ani na základe doterajšieho vzdelania nie je ma možné vyslať na odborné školenie, aby som získal potrebnú odbornosť elektrotechnika v zmysle vyhlášky č. 508/2009 Z. z., čiže nemôžem pracovať na elektrických zariadeniach samostatne, ale iba ako poučená osoba podľa § 20 cit. vyhlášky, teda bez napätia. Z dôvodu, že som s uvedeným hodnotením nesúhlasil, dňa 28.02.2020 som písomne požiadal o jeho preskúmanie(...) Z predmetného Záznamu o hodnotení v jeho časti „Vyjadrenie komisie“ vyplýva, že komisia(...) hodnotenie opätovne prerokovala a prijala záver, že potvrdzuje služobné hodnotenie zo dňa 27.02.2020.“
5. Žalobca v časti I. podanej žaloby označenej ako „Nezákonnosť prevedenia ma inú funkciu“ namietal skutočnosti, ktoré nesúvisia s jej predmetom a to nezákonnosť svojho prevedenia na inú nižšiu funkciu. Uviedol, že vydaním Personálneho rozkazu č. 194 zo dňa 26.09.2019 bol dňom od 01.10.2019 odvolaný z funkcie starší referent špecialista expozitúry Východnej národnej protizločineckej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru SR a od 01.10.2019 bol ustanovený do funkcie starší referent Oddelenia nástrahovej a zabezpečovacej techniky OOO KR PZ v Košiciach na úsek EZS, na ktorom sa vykonávajú montáže elektrotechnických zabezpečovacích zariadení na objektoch MV SR.
6. V časti II. podanej žaloby označenej ako „Nezákonnosť vydania Záznamu o hodnotení a o prerokovaní záverov za rok 2019 KR PZ-KE-000-57-011/2020 zo dňa 27.02.2020“ žalobca uviedol:
„Služobné hodnotenia a jeho vydanie nie je v súlade so zákonom č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe policajtov (pozn. súdu citoval ust. § 27 ods. 1, 6 a § 28 ods. 1 uvedeného zákona). (...) Z predloženého služobného hodnotenia zo dňa 27.02.2020 vyplýva, že ho nevykonal orgán v zmysle zákona na to určený (pozn. súdu zák. č. 73/1998 Z. z.). Hodnotenie vykonal priamy nadriadený X.. D.. J. K. dňa 27.02.2020 a vzhľadom na to, že do funkcie som nastúpil dňa 01.10.2019 do vykonania hodnotenia uplynuli 3 mesiace a 27 dní. (...) služobné hodnotenie policajta je síce podkladovým materiálom pre rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru, avšak zároveň predmetný zákon upravuje osobitný postup na jeho preskúmanie súdom. V zmysle § 248 môže policajt podať na súde návrh na preskúmanie akéhokoľvek právoplatného rozhodnutia vydaného nariadeným (...)Som toho názoru, s poukazom na bod I žaloby a v ňom namietané nezákonne prevedenie na nižšiu funkciu, ktoré rozhodnutie som nemohol ani ovplyvniť, že správny orgán pochybil predovšetkým aj v tom, že pri hodnotení žalobcu nedodržal postup ustanovený zákonom s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. (...) nemôže mi správny orgán vyčítať nespôsobilosť a to z dôvodu, že správnemu orgánu od samého počiatku bolo známe, že kvalifikačné predpoklady na funkciu nespĺňam, keďže nie som vyštudovaný elektrotechnik, ale moje vzdelanie je druhý stupeň vysokoškolského vzdelania v obore právo. Preto nemôžem byť hodnotený záporne len z dôvodov, ktoré som si nezapríčinil sám a zároveň na základe Personálneho rozkazu, ktorým som bol preradený aj napriek tomu, že bolo vopred zrejmé že na preradenú funkciu nemám dostatočné odborné technické vzdelanie. (...) Okrem uvedeného služobné hodnotenie neprebehlo v dikcii zákona a v zmysle ustanovenia § 28 ods. 1 zákona : Služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený, ktorý musí policajta osobne poznať z jeho činnosti aspoň 6 mesiacov, a schvaľuje nadriadený, ktorý policajta ustanovuje do funkcie. Vedúci oddelenia súčasne zástupca riaditeľa odboru ochrany objektov KR PZ v Košiciach X.. D.. J.. K. ako bezprostredne nadriadený ma nepoznal z mojej pracovnej činnosti ani šesť mesiacov (nástup dňa 01.10.2019, hodnotenie zo dňa 07.02.2020) a preto návrh služobného hodnotenia mala spracovať komisia zriadená nadriadeným, ktorý žalobcu ustanovil do funkcie. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je služobné hodnotenie inštitútom, v rámci ktorého sa posudzuje spôsobilosť príslušníka pre výkon služby. (...) V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dôvody, na ktorých môže žalobca založiť svoj návrh na súdny prieskum rozhodnutí správnych orgánov sú okrem iných aj procesné pochybenia, ktoré sa týkajú takých chýb, ako je nevykonanie príslušných procesných postupov.“
7. Na základe uvedených skutočností sa žalobca domáhal zrušenia Záznamu o hodnotení a prerokovaní záverov hodnotenia za rok 2019 sp. zn.: KRPZ-KE-000-57-011/2020 zo dňa 27.02.2020 a priznania náhrady trov konania vo výške 100%.
8. K obsahu žalobných námietok predložil žalovaný správnemu súdu vyjadrenie z 14.09.2020, v ktorom argumentoval nasledovne:
„ ... v časti žaloby, ktorú žalobca nazval Opis skutkového stavu a žalobné tvrdenia, pod označením rímskou číslicou I - „Nezákonnosť prevedenia na inú funkciu“, tvrdí skutočnosti, ktoré nesúvisia s predmetom žalobného návrhu! Sám žalobca uvádza, že podanou správnou žalobou sa domáha preskúmania služobného hodnotenia KRPZ-KE-000-57-011/2020 zo dňa 27.02.2020. (...) žalovaný poukazuje na to, že napadnuté služobné hodnotenie jednak nesúvisí s prevedením žalobcu na inú funkciu a jednak žalobca v čase prevedenia inú funkciu bol služobne zaradený do výkonu štátnej služby u iného samostatného útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a to v národnej protizločineckej jednotke Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru - expozitúra Východ (ďalej len „NAKA PPZ“), teda nie u žalovaného. (...) Vlastným šetrením žalovaný zistil, že žalobca podal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia NAKA PPZ č. SPOU-PO-PK-83/2019 zo dňa 26.11.2019, v spojení s personálnym rozkazom prezidenta Policajného zboru č. 194 zo dňa 26.09.2019, ktorým bol žalobca prevedený a zároveň odvolaný z dovtedajšej funkcie v zmysle zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z. z.), pričom toto konanie je vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. č. 6S/30/2020 a zatiaľ, nebolo skončené. Žalovaný sa z uvedených dôvodov nebude k týmto tvrdeniam žalobcu vyjadrovať a navrhuje, aby konajúci súd na žalobné dôvody v časti označenej „Nezákonnosť prevedenia na inú funkciu“ neprihliadal. (...) Poukazujeme tiež na to, že žalobca sa odvoláva na zrušené ustanovenie zákona č. 73/1998 Z. z., keď uvádza, že v zmysle ustanovenia § 248 môže policajt podať na súde návrh na preskúmanie akéhokoľvek právoplatného rozhodnutia vydaného nariadeným orgánom. (...) tvrdí, že služobné hodnotenie nie je v súlade so zákonom č. 73/1998 Z. z., pričom mylne poukazuje na ustanovenie § 27 zák. č. 73/1998 a následne. Podľa mylného názoru žalobcu ide o hodnotenie podľa odseku 6 § 27 cit. zákona, podľa ktorého v priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná a) najmenej raz za päť rokov, b) ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie. Žalovaný upriamuje pozornosť súdu na to, že v prípade žalobcu nešlo ohodnotenie podľa ust. § 27 cit. zákona (raz za 5 rokov alebo pri závažnej zmene spôsobilosti), ale išlo o hodnotenie ročné, o čom by žalobca mal mať vedomosť, keďže sa mu ako dlhoročný policajt každoročne podrobuje.
Žalovaný k žalobným námietkam žalobcu, ako aj na objasnenie postupu hodnotenia výkonu štátnej služby policajtov za príslušný kalendárny rok podáva nasledovné vyjadrenie. Žalobca nezákonnosť „Záznamu o hodnotení a o prerokovaní záverov hodnotenia za rok 2019 č. KRPZ-KE-OOO-57-011/2020, podľa názoru žalovaného nenáležite odôvodňuje nedodržaním ustanovení zákona č. 73/1998 Z. z. (...) Vyvodiť tento záver odôvodňuje skutočnosť, že spôsob, rozsah a postup hodnotenia výkonu štátnej služby policajta za príslušný kalendárny rok upravuje Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 21/2017 o hodnotení výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru a k tomu vydaný pokyn Prezídia Policajného zboru č. 34/2017 o podrobnostiach hodnotenia výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru. (...) Z napadnutého Záznamu o hodnotení a prerokovaní záverov hodnotenia za rok 2019 (...) jednoznačne vyplýva, že ide o hodnotenie vykonávané podľa Nariadenia, a to za kalendárny rok 2019 a nie o hodnotenie podľa ustanovenia § 27 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z., ako tvrdí žalobca. Žalovaný poukazuje na to, že postupoval v súlade s Nariadením, ktoré bolo vydané na zabezpečenie jednotného postupu v oblasti hodnotenia výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru. (...) obdobím rozhodujúcim pre vykonanie hodnotenia je predchádzajúci kalendárny rok (...) vzťahuje sa na policajta, ktorý v hodnotenom období vykonával štátnu službu v súhrne najmenej 6 mesiacov. (...) hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený policajta (...) raz za kalendárny rok (...) pri zmene služobného zaradenia policajta hodnotenie spracuje vždy predchádzajúci bezprostredne nadriadený (aj za kratšie obdobie) najneskôr ku dňu zmeny služobného zaradenia, pričom s ním oboznámi policajta a zašle ho novému bezprostredne nadriadenému. Nový bezprostredne nadriadený vykoná hodnotenie, pričom zohľadní hodnotenie predchádzajúceho bezprostredne nadriadeného. Z ustanovení Nariadenia vyplýva, že v napadnutom Zázname ide o hodnotenie vzťahujúce sa na žalobcu, ktorých prvých 9 mesiacov roku 2019 bol v služobnom zaradení na útvare: NAKA PPZ a následne od 01.10.2019 do 31.12.2019 (koniec hodnoteného ročného hodnotenia) u žalovaného na OOO KR PZ
v Košiciach. (...) predchádzajúci bezprostredne nadriadený vykonal hodnotenie žalobcu v Zázname o hodnotení a o prerokovaní záverov za rok 2019 č. PPZ-NKA-PZJ4-2019/020256-058, na ktorom žalobca písomne vyjadril svoj súhlas a podpísal ho dňa 27.09.2019. Toto predchádzajúce hodnotenie v súlade s Nariadením zohľadnil aj príslušný bezprostredne nadriadený, oprávnený vykonať ročné hodnotenie žalobcu v napadnutom Zázname o hodnotení a o prerokovaní záverov za rok 2019 č. KRPZ -KE- OOO-57-011/2020 zo dňa 27.02.2020. Žalobca mylne tvrdí, že hodnotenie bolo potvrdené komisiou ako najbližším odvolacím orgánom, ktorý je najbližší nadriadený orgán (...) komisia nie je odvolací orgán, a v tomto prípade sa nejedná o odvolacie konanie. (...) policajt, ktorý nesúhlasí s hodnotením môže najneskôr do 3 pracovných dní od prevzatia záznamu o hodnotenie písomne s odôvodnením požiadať bezprostredne nadriadeného o preskúmanie hodnotenia komisiou. (...) Nie je opodstatnená ani námietka, že výsledok komisie mu bol jednou vetou oznámený e-mailom (...) Komisia vymenovaná na preskúmanie hodnotenia nevydáva žiadne rozhodnutie (...) stručne zdôvodní svoje vyjadrenie a vyjadrenie potvrdí každý člen komisie svojim podpisom. (...) Napokon nie je na mieste ani námietka žalobcu, že mu nemožno v hodnotení vyčítať nespôsobilosť, pretože už od jeho preradenia, ktoré si on nezapríčinil, na súčasné služobné zaradenie bolo vopred známe, že na túto funkciu nemá dostatočné odborné technické vzdelanie. Námietka nie je opodstatnená, pretože v súvislosti s organizačnými zmenami bolo žalobcovi v rámci pohovoru dňa 11.09.2019 vedením NAKA PZ ponúknuté zaradenie do funkcie starší referent - poverený policajt Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice Západ odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach. Pred samotným ustanovením do funkcie však žalobca požiadal riaditeľa KR PZ v Košiciach o osobné stretnutie, na ktorom žiadal, aby do funkcie na uvedený základný útvar ustanovený nebol. Vyjadril totižto obavu z administratívy súvisiacej s vedením priestupkových, resp. trestných vecí, keďže v poslednej dobe prevažne pôsobil na úseku operatívnej činnosti. V záujme vyhovieť jeho požiadavke (aj s ohľadom nezaradiť žalobcu do nižšej platovej triedy, napr. 2 PT, ani nedehonestovať jeho doterajšie pôsobenie a dlhoročnú prax v Policajnom zbore) bol žalobca informovaný o voľnom tabuľkovom mieste funkcie v platovej triede 4 (ktorú zastáva v súčasnosti na OOO KR PZ v Košiciach), o ktoré žalobca prejavil záujem. (...) Na tomto mieste treba zároveň poznamenať, že žalobca reagujúc na informácie o voľnom tabuľkovom mieste na odbore ochrany objektov sa dotazoval, aké činnosti súvisia s výkonom tejto funkcie. Bolo mu ozrejmené, že ide o špecifickú činnosť prevažne technického charakteru. Ďalej žalovaný poukazuje aj na to, že žalobca žiada zrušiť Záznam, v ktorom nie je uvedený taký záver, ako ho žalobca v žalobe prezentuje. Žalobca v žalobe totiž uviedol, že z hľadiska kvantity, kvality a včasnosti bol hodnotený 20%, z hľadiska samostatnosti a iniciatívy bol hodnotený 3%, z hľadiska dodržiavania disciplíny bol hodnotený 10%, z hľadiska znalosti všeobecne záväzných predpisov a interných predpisov bol hodnotený 9,5%. Spolu hodnotený počtom 42,5%, ktoré zodpovedajú stupňu hodnotenia „E“- uspokojivo. (...) V Zázname o hodnotení a o prerokovaní záverov hodnotenia za rok 2019 č. KRPZ-KE-OOO-57-011/2020 zo dňa 27.02.2020 sa uvádza, že celkové hodnotenie žalobcu s prihliadnutím na predchádzajúce obdobie bolo určené počtom bodom 71% a hodnotenie stupňom „C“- dobre. (...) Tvrdenie žalobcu, že bol hodnotený celkovým počtom 42,5% zodpovedajúce stupňu hodnotenia „E“- uspokojivo, nie je pravdivé, pretože žalobca bol za rok 2019 hodnotený počtom 71% a stupňom „C“ - dobré. Na základe uvedeného žalovaný konštatuje, že žalobca namieta nezákonnosť Záznamu o hodnotení a prerokovaní záverov hodnotenia za rok 2019, ktorý ani fakticky neexistuje. (...) Samotné hodnotenie priamo nezakladá, nemení, neruší ani nedeklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu, ani sa ich priamo nedotýka, teda podľa názoru žalovaného nie je rozhodnutím podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/205 Z. z. Správny súdny poriadok. Podľa názoru žalovaného je hodnotenie opatrením predbežnej povahy, ktoré samo o sebe nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu vyplývajúcich zo zákona č. 73/1998 Z. z., pretože takéto hodnotenie môže byť iba jedným z podkladov pre spracovanie služobného hodnotenia vy konávaného podľa § 27 ods. 6 zákona č. 73 /1998 Z. z., t.j. vykonávaného najmenej raz za päť rokov a vykonávaného ak dôjde k závažným zmenám k spôsobilosti policajta na výkon funkcie.“ Na základe uvedených skutočností navrhol žalovaný, aby konajúci súd správnu žalobu v celom rozsahu zamietol a trovy konania a právneho zastúpenia žalobcovi nepriznal.
II. Právny názor správneho súdu
9. Súd v konaní podľa ust. § 177 a nasl. SSP preskúmal žalobou napadnuté opatrenie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného, v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 2 a § 105 ods. 2 písm. a) a c) SSP) dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
10. Správny súd rozhodol vo veci verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, keďže nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP. Správny súd postupoval v súlade s § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 02.03.2022 bolo zverejnené na úradnej tabuli dňa 17.02.2022.
11. Správny súd preskúmal administratívny spis a zistil, že bezprostredne nariadený žalobcu, vedúci oddelenia, súčasne zástupca riaditeľa odboru ochrany objektov Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, X.. D.. J. K. v Zázname o hodnotení a o prerokovaní záverov hodnotenia za rok 2019 hodnotil žalobcu stupňom hodnotenia C - 64 až 76 percent - dobre s dosiahnutým počtom percent 71. V Zázname o prerokovaní záverov hodnotenia uviedol, že žalobca bol od 01.10.2019 zaradený vo funkcii starší referent Oddelenia nástrahovej a zabezpečovacej techniky OOO KR PZ v Košiciach. Ďalej tvrdil, že žalobca nemá elektrotechnické vzdelanie a ani na základe jeho doterajšieho vzdelania nie je možné ho vyslať na odborné školenie, aby získal potrebnú odbornosť minimálne elektrotechnik podľa § 21 vyhlášky č. 508/2009 MPRaSV, čiže nemôže pracovať na elektrických zariadeniach samostatne. Môže vykonávať iba manuálne nekvalifikované činnosti a nemôže sa podieľať na odstraňovaní porúch na elektrických zariadeniach PCO, EZS a PNTv v rámci pohotovosti. Taktiež v administratívnej oblasti zatiaľ nevykonáva žiadne činnosti. V závere bola žalobcovi uložená úloha, že pre potreby OOO KR PZ KE by bolo vhodné, aby si doplnil elektrotechnické vzdelanie a to minimálne s výučným listom v odbore elektrotechnika, aby mohol vykonávať samostatne aj kvalifikovanú činnosť na elektrických zariadeniach.
12. Proti Záznamu o hodnotení a o prerokovaní záverov hodnotenia za rok 2019 podal žalobca dňa 28.02.2020 odvolanie (rozklad) a uviedol, že do funkcie vyžadujúcej elektrotechnické vzdelanie bol dňa 01.10.2019 ustanovený personálnym rozkazom Prezidenta Policajného zboru č. 194 zo dňa 26.09.2019. Tomu predchádzal personálny pohovor v kancelárii riaditeľa Krajského riaditeľstva v Košiciach a to aj za prítomnosti riaditeľa Odboru ochrany objektov Krajského riaditeľstva v Košiciach. Na tomto stretnutí bola prerokovaná jeho žiadosť o prijatie na toto miesto s tým, že uviedol, že nemá elektrotechnické vzdelanie, kde mu bolo povedané, že na 4. platovú triedu sa odborné vzdelanie nepožaduje. Konkrétne mu bolo vysvetlené, že ho treba „upratať“ a preto bude podávať iba lišty a ťahať kabeláž. K výčitke, že v administratívnej oblasti nevykonáva žiadne činnosti uviedol, že ak mu boli pridelené písomnosti k vybaveniu, tak tieto vykonával riadne a včas. Záverom uviedol, že toto miesto si nevybral sám, ale bol k nemu nepriamo donútený, tým, že došlo k zrušeniu jeho pôvodného miesta, kde bol hodnotený ako „B“. Na odvolaciu komisiu sa obrátil s požiadavkou, aby preskúmala služobné hodnotene za rok 2019 a zvážila, že za 9 mesiacov bol elitným policajtom s hodnotením „B“, pričom na novom pracovisku bol iba necelé 3 mesiace a potreboval sa adaptovať na kladené úlohy. Považoval taktiež za potrebné, aby bol ustanovený do funkcie, ktorá je adekvátna jeho kvalifikácii, vzdelaniu vďaka čomu by mohol pracovať v uspokojivých podmienkach.
13. Komisia menovaná riaditeľom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach dňa 13.03.2020 potvrdila služobné hodnotenie za rok 2019, ktoré vydal žalobcov bezprostredne nadriadený. O záveroch komisie bol žalobca informovaný prostredníctvom e-mailu dňa 13.03.2020.
14. Tak, ako to už formuloval žalovaný vo svojom vyjadrení, žalobca rozčlenil svoju správnu žalobu do dvoch častí, pričom prvú časť pod bodom „I“ venoval argumentácii o nezákonnosti jeho prevedenia na inú funkciu. V tejto súvislosti správny súd súhlasí s právnym názorom žalovaného vo vyjadrení a konštatuje, že táto časť správnej žaloby právne (inštančne) nesúvisí s preskúmavaným opatrením, nakoľko ide o iný druh správneho aktu, vydaný v inom administratívnom konaní, podľa iného právneho predpisu; jedná sa o personálny rozkaz prezidenta PZ. Navyše, ako uvádza vo vyjadrení žalovaný, žalobca inicioval správne súdne konanie na príslušnom správnom súde o preskúmanie správneho aktu, teda jeho subjektívne právo je touto správnou žalobou chránené. Z uvedeného dôvodu sa správny súd venoval len druhej časti správnej žaloby, označenej pod bodom „II“, nakoľko prvú časť označenú pod bodom „I“ považuje za nedôvodnú.
15. Prvou žalobnou námietkou žalobcu bolo jeho tvrdenie, že služobné hodnotenie v podobe Záznamu zo dňa 27.02.2020 vykonal správny orgán, ktorý nebol na to určený. Žalobca vychádzal z právnej úpravy obsiahnutej v zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“), konkrétne z § 27 ods. 6, § 28 ods. 1, § 31 ods. 1, § 35 ods. 1 písm. c) a § 248. Predovšetkým vychádzal z právneho názoru, podľa ktorého v zmysle § 28 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený, ktorý musí policajta osobne poznať z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje nadriadený, ktorý policajta ustanovuje do funkcie.
16. Podľa čl. 1 ods. 2 Nariadenia, hodnotenie na účely tohto nariadenia je súbor opatrení a činností, ktoré sú predmetom hodnotenia policajta podľa čl. 3. Hodnotenia vykonané od posledného služobného hodnotenia sú podkladom na vykonanie služobného hodnotenia podľa osobitného predpisu (§ 27 ods. 6 zák. č. 73/1998 Z. z.)
Podľa čl. 1 ods. 3 Nariadenia, obdobie rozhodujúce pre vykonanie hodnotenia podľa tohto nariadenia je prechádzajúci kalendárny rok.
Podľa § 27 ods. 6 zák. č. 73/1998 Z. z. V priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná
a) najmenej raz za päť rokov, b) ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie.
17. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu, ktorého prílohou boli aj interné právne akty, Nariadenie a Pokyn, konštatuje, že Záznam, ktorým bol hodnotený žalobca bol vykonaný na základe Nariadenia v znení Pokynu. Je nepochybné, že žalobca nebol hodnotený v zmysle § 27 ods. 6 zák. č. 73/1998 Z. z., ale na základe interného normatívneho predpisu ústredného orgánu štátnej správy, ktorým je v tomto prípade Nariadenie, a to za jeden rok - 2019. Tento názor správneho súdu vyplýva aj z obsahu samotného preskúmavaného opatrenia, ktorý sám je označený ako hodnotenie za rok 2019, ale aj zo samotného Nariadenia, ktorého prílohou je vzor „Záznamu o hodnotení a o prerokovaní záverov hodnotenia za rok...“, ktorý použil pri hodnotení žalovaný. Na tento rozdiel poukazoval aj žalovaný správny orgán pričom poukázal na nedôvodnosť vyššie uvedenej žalobnej námietky týmto spôsobom: „Článok 2 Nariadenia - Zásady hodnotenia, v odseku 1 ustanovuje, že hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený policajta podľa služobného zaradenia, popisu služobnej činnosti a uložených úloh a podľa odseku 2 sa hodnotenie vykonáva raz za kalendárny rok, pričom podľa odseku 4 bezprostredne nadriadený môže hodnotiť policajta v rámci ročného hodnotenia aj častejšie a výsledok tohto hodnotenia je čiastkovým podkladom pre ročné hodnotenie. Podľa odseku 5 a 6 citovaného článku pri zmene služobného zaradenia policajta hodnotenie spracuje vždy predchádzajúci bezprostredne nadriadený (aj za kratšie obdobie) najneskôr ku dňu zmeny služobného zaradenia, pričom s ním oboznámi policajta a zašle ho novému bezprostredne nadriadenému. Nový bezprostredne nadriadený vykoná hodnotenie, pričom zohľadní hodnotenie predchádzajúceho bezprostredne nadriadeného.“ Správny súd posúdil referenčnú právnu normu, za ktorú považoval Nariadenie, so skutkovým a právnym stavom zachyteným v preskúmavanom Zázname a konštatuje, že žalovaný správny orgán postupoval zákonným spôsobom, pričom na vydanie Záznamu bol vecne príslušný. Preto uvedenú námietku žalobcu považuje správny súd za nedôvodnú, pričom sa plne stotožňuje s vyššie uvedenou citáciou žalovaného.
18. Ďalšou žalobnou námietkou bolo tvrdenie žalobcu o nenaplnení dikcie § 28 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený, ktorý musí policajta osobne poznať z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje nadriadený, ktorý policajta ustanovuje do funkcie. Žalobca v tejto súvislosti tvrdil : „Vedúci oddelenia súčasne zástupca riaditeľa odboru ochrany objektov KR PZ v Košiciach X.. D.. J.. K. ako bezprostredne nadriadený ma nepoznal z mojej pracovnej činnosti ani šesť mesiacov (nástup dňa 01.10.2019, hodnotenie zo dňa 27.02.2020) a preto návrh služobného hodnotenia mala spracovať komisia zriadená nadriadeným, ktorý žalobcu ustanovil do funkcie.“ Správny súd, ako bolo už vyššie uvedené, považuje Záznam vydaný žalovaným za opatrenie vydané v zmysle Nariadenia a preto argumentácia žalobcu ani v tomto smere nemôže byť úspešná. Žalovaný správny orgán postupoval pri hodnotení žalobcu v zmysle čl. 2 ods. 4 a ods. 5 Nariadenia a to tak ako je to uvedené v bode 17. rozsudku. Z ustanovení Nariadenia vyplýva, že v napadnutom Zázname ide o hodnotenie vzťahujúce sa na žalobcu, ktorý prvých 9 mesiacov roku 2019 bol v služobnom zaradení na útvare: NAKA PPZ a následne od 01.10.2019 do 31.12.2019 (koniec hodnoteného ročného obdobia) u žalovaného na OOO KR PZ v Košiciach. V súlade s Nariadením predchádzajúci bezprostredne nadriadený vykonal hodnotenie žalobcu v Zázname o hodnotení a o prerokovaní záverov za rok
2019 č. PPZ-NKA-PZJ4-2019/020256-058, na ktorom žalobca písomne vyjadril svoj súhlas a podpísal ho dňa 27.09.2019. Toto predchádzajúce hodnotenie v súlade s Nariadením zohľadnil aj príslušný bezprostredne nadriadený, oprávnený vykonať ročné hodnotenie žalobcu v napadnutom Zázname o hodnotení a o prerokovaní záverov za rok 2019 č. KRPZ-KE-OOO-57-011/2020 zo dňa 27. 02. 2020.
19. Ohľadom tvrdenia žalobcu v úvode správnej žaloby, o hodnotení žalobcu stupňom „E“, správny súd uvádza, že uvedené tvrdenie žalobcu nie je v súlade s predloženým Záznamom, nakoľko v preskúmavanom Zázname, ako už uviedol správny súd (pozri bod 1.rozsudku), vykazuje žalobca hodnotenie stupňom „C“. V týchto okolnostiach (konštatácia žalobcu a reálny skutkový stav), správny súd poukazuje na časť vyjadrenia žalovaného v bode 8. rozsudku (v závere), s ktorým sa plne stotožňuje.
20. V tomto prípade má súd za to, že správny orgán na takto zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že nie je daný dôvod na zrušenie preskúmavaného opatrenia. Správny súd na základe vyššie uvedeného právneho názoru dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a opatrenie žalovaného správneho orgánu je zákonné.
21. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe vydal rozsudok, ktorým žalobu podľa § 190 SSP jednomyseľne (§ 139 ods.4 SSP) ako nedôvodnú zamietol.
22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
23. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).