Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
78b/390448.4bc527.pdf
PDF · 168.06 KB
No categories available
4Tdo/47/2013
N a j v y š š í s ú d 4 Tdo 47/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Richarda Bureša
na neverejnom zasadnutí konanom 27. marca 2014 v trestnej veci obvineného I. Č. a spol.
pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák., v konaní vedenom Okresným súdom
Žilina pod sp. zn. 22T 76/2009, o dovolaní obvinených podaného prostredníctvom obhajcu
JUDr. L. P., proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 20. augusta 2010, sp. zn. 22T 76/2009,
a proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 21. apríla 2011, sp. zn. 3To 3/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvinených I. Č., nar. X. a Ing. I. Č., nar. X.
sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Žilina z 20. augusta 2010, sp. zn. 22T 76/2009, bol
obvinený I. Č., nar. X. uznaný za vinného z dvojnásobného prečinu ohovárania podľa § 373
ods. 1 Tr. zák., že
1/ dňa 23. februára 2008 podal oznámenie na Obvodnom oddelení Policajného zboru
Kysucké Nové mesto na P. M., že tento mal dňa 23. februára 2008 vo večerných hodinách
o 22.50 hod. búchať prístupovou bránou k rodinnému domu súp. č. X. nachádzajúcom
sa v k.ú. N., okres Kysucké Nové Mesto, na parc. č. X., na LV . X. a pri vzájomných
verbálnych konfliktoch, ktoré majú navzájom, mu na dvore patriacemu k tomuto rodinnému
domu mal viackrát jednak pred dňom 23. februára 2010 ako aj po incidente zo dňa
23. februára 2008 povedať, že táto brána tam nebude, že cesta je jeho, že má ísť do piče
a policajti mu aj tak nepomôžu, pričom toto oznámenie bolo následne predmetom
disciplinárneho konania voči P. M., ktoré bolo dňa 10. júla 2008. zastavené,
2/ dňa 26. marca 2008 sa o 6.55 hod. osobne dostavil na Obvodné oddelenie
Policajného zboru Žilina – východ za riaditeľom Obvodného oddelenia Policajného zboru
Žilina – východ Mgr. Z. Z. ako nadriadeným P. M. a žiadal ho o nápravu, s odôvodnením,
že P. M... mal v jednotlivých prípadoch, ktoré dovtedy oznamoval na Obvodnom oddelení
Policajného zboru Kysucké Nové Mesto, Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Žiline
na odbore kontroly a inšpekcii Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave narúšať
občianske spolunažívanie, pričom toto tvrdenie bolo po preskúmaní riaditeľom Mgr. Z. Z.
následne kvalifikované ako neopodstatnené,
a Ing. I. Č. z pokračovacieho prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák., že
1/ dňa 21. januára 2008 zaslal sťažnosť riaditeľovi Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Žiline plk. Ing. F. P. ako nadriadenému P. M. – príslušníka Obvodného oddelenia
Policajného zboru Žilina – východ, v ktorej okrem iného uviedol svoje presvedčenie,
že P. M... mal nahovoriť svoje deti P. M. a L. M., aby na pojednávaní vedenom na Obvodnom
úrade v Žiline v konaní č. 2007/075105-00/2483,2484/2DAM vypovedali nepravdivo proti
jeho osobe tak, aby bol stíhaný, pričom uvedená sťažnosť Ing. I. Č. bola po preskúmaní
riaditeľom plk. Ing. F. P. Ing. I. Č. v časti týkajúcej sa konania menovaného v čase výkonu
jeho služobnej činnosti vrátená ako nedôvodná a v časti dotýkajúcej sa jeho správania
ako príslušníka Policajného zboru odstúpená na Obvodné oddelenie Policajného zboru
v Kysuckom Novom Meste,
2/ dňa 30. januára 2008 zaslal sťažnosť na Inšpekciu Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky v Bratislave, v ktorej okrem iného uviedol, že P. M... mal zmanipulovať
objasňovanie priestupku príslušníkmi Obvodného oddelenia Policajného zboru Kysucké Nové
Mesto v konaní č. ORP-P-724/OPP-KNM-2007 (č. 2007/075105-00/2483,2484/2DAM),
okrem iného aj tým, že príslušník Policajného zboru, ktorý vo veci konal, mu dal podpísať
čisté tlačivo, nedal mu prečítať, on nikdy nevypovedal v tejto veci priamo na polícii
na Obvodnom oddelení Policajného zboru Kysucké Nové Mesto, a tak isto mal P. M...
naviesť svoje dcéry P. M. a L. M., aby v tomto priestupkovom konaní klamali.
Za to im okresný súd uložil:
obvinenému I. Č. podľa § 373 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák.
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) dní.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50
ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.
Obvinenému Ing. I. Č. podľa § 373 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3
Tr. zák., § 34 ods. 6 Tr. zák. a § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výške
250 (dvestopäťdesiat) €.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. mu súd pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť
úmyselne zmarený, uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) dní.
Na podklade podaných odvolaní obidvoch obvinených Krajský súd v Žiline uznesením
z 21. apríla 2011 pod sp. zn. 3To 3/2011, podľa § 319 Tr. por. odvolania zamietol.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa v spojení s uznesením krajského súdu podali
dovolanie prostredníctvom obhajcu JUDr. L. P. obaja obvinení I. Č. a Ing. I. Č. z dôvodu
uvedeného v ust. § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
V podstate poukázali na to, že v pôvodnom konaní sa súdy dôsledne nevyporiadali
so zákonným znakom prečinu podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. spočívajúcim v tom, že podľa
názoru odvolateľov vykonaným dokazovaním nebol produkovaný jediný dôkaz o tom,
že by reálne došlo u poškodeného k zníženiu jeho vážnosti v zamestnaní, manželstve,
občianskom živote, podnikaní, ani politickom pôsobení.
Nebolo preukázané, že by poškodenému vznikla škoda materiálna alebo nemateriálna,
nedošlo k jeho preradeniu na inú, resp. nižšiu funkciu, nebol ukrátený na plate zo strany
zamestnávateľa. Prvostupňový súd ani súd odvolací tieto fakty nezohľadnili pri rozhodovaní
o vine a treste.
Podľa odvolateľov nebola preukázaná ani subjektívna stránka skutkovej podstaty
žalovaného prečinu, ktorá vyžaduje, aby páchateľ vedel o nepravdivosti rozširovaného údaja
a o tom, že môže do značnej miery ohroziť vážnosť iného u spoluobčanov.
Nebol náležite zistený skutkový stav tak v skutku 1/ a 2/ a skutkové zistenia
na podklade ktorých boli uznaní za vinných.
Odvolatelia ďalej hodnotia jednotlivé dôkazné prostriedky, najmä výsluchy svedkov
L. P., J. B., J. J. ktoré považujú za nevierohodné, i postup orgánov polície, pri prešetrovaní ich
oznámení na P. M., ktorý bol podľa nich nezákonný.
Keďže sa cítia nevinní, navrhli, aby dovolací súd vyslovil, že napadnutým uznesením
Krajského súdu v Žiline z 21. apríla 2011, sp. zn. 3 To 3/2011, i rozsudkom Okresného súdu
Žilina zo dňa 20. augusta 2010, sp. zn. 22T 76/2009, bol porušený zákon v ustanovení § 319
Tr. por. v neprospech oboch obvinených, aby podľa § 386 ods. 2 Tr. por. boli napadnuté
rozhodnutia zrušené ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad
a aby po zrušení napadnutých rozhodnutí prikázal Krajskému súdu v Žiline, aby vec, sp. zn.
3To 3/2011, znovu prerokoval a rozhodol.
Prokurátorka vo vyjadrení k dovolaniu sa s názormi obvinených v podanom dovolaní
nestotožnila. Obvinení namietajú skutkové zistenia, ktoré nemôžu byť dôvodom dovolania
v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Predmetný trestný čin považuje za ohrozovací,
to znamená, že na naplnenie znakov skutkovej podstaty ohovárania stačí, aby došlo k reálnej
možnosti vzniku ujmy, čo bolo nepochybne preukázané. K samotnej ujme alebo vzniku škody
dôjsť nemusí, avšak v danom prípade sa preukázala ujma v zamestnaní.
Po tomto postupe bolo dovolanie obvinených predložené Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky.
Na podklade podaného dovolania Najvyšší súd zistil, že dovolanie proti napadnutým
rozsudkom je prípustné (§ 368 ods. 1 a § 566 ods. 3 Tr. por.) a bolo podané oprávnenou
osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.),
dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 až § 373 Tr. por. ako aj obsahové
Dovolací dôvod je odôvodnený ust. § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., podľa ktorého
dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení
zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, správnosť
a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Dovolací súd všeobecne konštatuje, že prax dôsledne vychádza zo zásady,
že dovolacie konanie nenahradzuje riadne opravné prostriedky, ani iné mimoriadne opravné
prostriedky, ktorých uplatnením možno riešiť niektoré nedostatky v skutkových zisteniach.
Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži na revíziu skutkových zistení
urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom
prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, alebo korigovať L. odvolací súd.
Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú na preskúmavanie
rozhodnutí súdu druhého stupňa.
Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti,
ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto možnosti
podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým
uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.
Dôvody dovolania sú – v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku
v odvolacom konaní – podstatne užšie.
Zo znenia dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. okrem iného
vyplýva, že správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť,
a preto prieskumná povinnosť dovolacieho súdu u tohto dovolacieho dôvodu je vymedzená
len na posúdenie otázky, či znenie skutkovej vety obsahuje všetky zákonné znaky trestného
činu, z ktorého boli obvinení právoplatným rozsudkom uznaní za vinných.
Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému
stavu zistenému súdmi nižších stupňov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok
ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže
skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu
uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona. L. opačný prípad (nesprávna subsumpcia),
odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Správnosť
a úplnosť skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať (predpokladať).
Dovolacie námietky vo vzťahu k náležitému zisteniu skutkového stavu veci
a správnemu hodnoteniu dôkazov sú vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu právne
irelevantné. V takomto prípade dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých
je založené napadnuté rozhodnutie súdu, teda nepreskúmava ani neúplnosť skutkových
zistení, ani nesprávne hodnotenie dôkazov a podobne.
Na podklade tohto dovolacieho dôvodu nie je ani možné posudzovať a hodnotiť
správnosť a úplnosť skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por., ani preverovať úplnosť
vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov podľa § 2 ods. 12
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,
bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
Zaoberajúc sa konkrétnym uplatneným dovolacím dôvodom a jeho odôvodnením
dospel najvyšší súd k nasledujúcim záverom:
Skutky ustálené oboma súdmi v pôvodnom konaní boli týmito súdmi správne právne
kvalifikované. Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu nezistil ani nesprávne
použitie iných hmotnoprávnych ustanovení predpokladaných ustanovením § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por.
V zmysle § 373 ods. 1 Tr. zák. kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý
značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní,
v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy, alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, potrestá
sa odňatím slobody až na dva roky.
K dovolacím námietkam obvinených, že nedošlo k naplneniu všetkých zákonných
znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu, treba zdôrazniť, že vyššie citovaná zákonná
úprava tvorí tzv. zloženú, alternatívnu skutkovú podstatu. Z toho teda vyplýva, že stačí,
aby okrem iných stránok trestného činu bolo naplnené iba jedno z konaní tam uvedených.
To samozrejme nemá vplyv na to, že musia byť aj pri tomto trestnom čine zachované všetky
stránky skutkovej podstaty trestného činu, čo sú objekt, objektívna stránka, subjekt,
subjektívna stránka.
Objektom tohto prečinu je ochrana cti, dobrej povesti a vážnosti človeka
pred ohováraním, ktoré môže vážnym spôsobom narušiť občianske spolužitie.
Objektívna stránka trestného činu je charakterizovaná spôsobom spáchania trestného
činu a jeho následkom. Nevyhnutne zahŕňa aj príčinný vzťah medzi konaním a následkom.
Konkrétne spočíva v oznámení nepravdivého údaja o inom, ktorý je spôsobilý spôsobiť tam
vypočítané následky. Musí ísť o nepravdivý údaj, pričom v trestnom konaní je nevyhnutné
dokázať jeho nepravdivosť. Uvedené následky musia byť tiež v trestnom konaní dokázané.
Nepravdivý údaj je taký, ktorý nezodpovedá skutočnosti. Môže sa týkať jednak konania
ohováranej osoby, jednak aj jej vlastností názorov a presvedčenia. Oznámenie takéhoto údaja
môže byť zrealizované rôznou formou. Stačí, ak nepravdivý údaj oznámi páchateľ len jednej
osobe odlišnej od ohováraného. Otázku značnej miery treba hodnotiť podľa okolností prípadu
s prihliadnutím na spoločenské postavenie dotknutej osoby, na jej charakterové a mravné
vlastnosti, na povahu oznámeného údaju, okolnosti oznámenia atď. Poškodenie v zamestnaní
môže spočívať napr. v možnosti preradenia do nižšej pracovnej funkcie.
Ide o ohrozovací trestný čin, pričom takéto nebezpečenstvo nemusí nastať ani nehrozí
bezprostredne a nemusí ani vzniknúť. Je dokonaný oznámením nepravdivého údaju, ktorý je
spôsobilý značnou mierou ohroziť vážnosť iného u spoluobčanov, resp. spôsobiť ďalšie
zákonom predpokladané následky
Subjektívna stránka si vyžaduje úmyselné zavinenie.
Prvostupňový súd potom správne uzavrel, že I. Č. v bode 1/ rozsudku uvádzal dňa 23.
februára 2008 pred policajným orgánom skutočnosti, u ktorých sa pravdivosť nepotvrdila,
dokonca sa na hlavnom pojednávaní preukázal opak, že obžalovaný verbálne útočil
na poškodeného. Ohľadne skutku v bode 2/ rozsudku sa taktiež nepotvrdilo, že by poškodený
P. M... mal narúšať občianske spolužitie a nepotvrdili sa ani tvrdenia obvineného, ktoré boli
posudzované v disciplinárnych konaniach vedených voči poškodenému. Správne okresný súd
uzavrel, že tvrdenie obvineného, že poškodenému svojim konaním nemal v úmysle poškodiť,
za nevierohodnú. Obvinený I. Č. vedel, že poškodený je príslušníkom polície. Svedkovia
potvrdili, že konaním obvineného došlo k ohrozeniu jeho vážnosti ako policajta, a to aj
častými privolaniami hliadok jeho kolegov z radov polície. Tieto konflikty mali dopad
aj na jeho vzťahy v rodine, a prakticky u spoluobčanov, a to v značnej miere. U priamo
nadriadených poškodenému vznikla voči poškodenému nedôvera.
Tieto skutky boli správne kvalifikované ako dvojnásobný prečin ohovárania podľa
§ 373 ods. 1 Tr. zák.
V súlade so zákonom je aj právna kvalifikácia konania obvineného Ing. I. Č.,
keď sa preukázalo, že ním uvádzané údaje v bode 1/ rozsudku sa nepotvrdili, sťažnosť
kvalifikoval jeho nadriadený z Krajského riaditeľstva Policajného zboru ako nedôvodnú.
Ohľadne skutku v bode 2/ rozsudku sa nepreukázalo, že by pri objasňovaní priestupku
svedkovia vypovedali po ovplyvnení P. M.. Teda zase išlo zo strany obvineného o oznámenie
nepravdivého údaja. Napriek proklamovanému vyjadreniu, že nechcel poškodenému
poškodiť, sa toto tvrdenie nepotvrdilo. Je však preukázané, že aj tento obvinený vedel,
že poškodený je príslušníkom Policajného zboru a podobne ako jeho otcovi mu muselo byť
známe, že každé negatívne tvrdenie na jeho adresu je spoločnosťou, občanmi a jeho
nadriadenými vnímané citlivejšie ako u radového občana. Podania obvineného, ich obsah,
frekvencia vedú k záveru, že boli spôsobilé značnou mierou ohroziť vážnosť poškodeného
P. M. u spoluobčanov a poškodiť ho v zamestnaní.
Aj tu bola správne ustálená právna kvalifikácia konania Ing. I. Č. ako pokračujúci
prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák.
Čo sa týka ďalšej dovolacej námietky, že nepostačuje, aby páchateľ konal
v eventuálnom úmysle, tak táto taktiež neobstojí, nakoľko prax sa vyvinula tak, že stačí
nepriamy úmysel, teda uzrozumenie páchateľa s tým, že údaj, ktorý o inom oznamuje,
je nepravdivý a že tento údaj je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť
u spoluobčanov.
Ako je už uvedené, ďalšie dovolacie námietky ohľadne namietaných tvrdení
poškodeného a svedkov, resp. nesprávnych údajov v policajných úradných záznamoch
sa týkajú skutkových zistení, ktoré nemôžu byť predmetom posudzovania dovolacím súdom.
Dovolatelia pri uplatnení dovolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por. popreli spáchanie všetkých žalovaných skutkov, pričom následne podrobne vo vzťahu
ku každému z nich analyzovali dôkaznú situáciu, poukázali na nehodnovernosť svedkov
a poškodeného a nelogickosti pri hodnotení dôkazov zo strany súdov v pôvodnom konaní,
ktoré podľa nich viedli k nesprávnemu rozhodnutiu o vine. Dovolacie námietky sú vo vzťahu
k uplatňovanému dovolaciemu dôvodu celkom nepriliehavé, v dôsledku čoho najvyšší súd
ako súd dovolací, ktorý nepredstavuje v konaní tretiu inštanciu, znovu poukazuje
na skutočnosť, že ich vecnú opodstatnenosť nebol oprávnený posudzovať.
Za takýchto okolností Krajský súd v Žiline rozhodol správne keď v súlade s ust. § 319
Tr. por. odvolania obžalovaných ako nedôvodné zamietol.
Keďže najvyšší súd na neverejnom zasadnutí zistil, že nebol naplnený dovolací dôvod
uznesením podľa § 382 písm. c/ Tr. por., dovolanie obvinených zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 27. marca 2014
JUDr. Emil B dž o ch , v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Richard Bureš
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová