Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/29/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov senátu JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35831154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej: N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., J. B. XXX/X, zastúpenej Občianskym združením OPOS, so sídlom Trenčianska Teplá, A. Hlinku 1084/24A, IČO: 51147688, o zaplatenie 1.622,26 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -80 zo dňa 18. júna 2020 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti vo výroku II. a v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu žalobcu. Výrokom II. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 409,03 eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy vo výške 1.622,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.622,26 eur od 30.01.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uznesením č. k. -66 zo dňa 06.03.2020 v spojení s uznesením č. k. -74 zo dňa 31.03.2020 pripustil súd, aby na miesto doterajšieho žalobcu, spoločnosti Všeobecná úverová banka, a. s., do konania vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o., z dôvodu postúpenia pohľadávky. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 10.10.2013 zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 4600502467, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej pôžičku vo výške 2.500 eur. Pôžičku sa žalovaná zaviazala splácať v 60 mesačných splátkach po 77,97 eur, čo je splátka bez poistenia. Strany si súčasne dohodli aj poistenie v sadzbe 6,9 %, čo predstavovalo mesačné poistné vo výške 5,38 eur. Mesačná splátka pôžičky spolu s poistením tak predstavovala sumu 83,35 eur. Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.11.2016 vyzval právny predchodca žalobcu žalovanú k úhrade dlžných splátok vo výške 245,92 eur s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru, ak k úhrade splátky splatnej v 9/2016 nedôjde najneskôr do 05.01.2017. Zásielku s predžalobnou upomienkou si žalovaná prevzala dňa 12.12.2016. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná celkovo uhradila sumu vo výške 2.909,03 eur. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.01.2017 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že z dôvodu neuhradenia dlžných splátok sa stal splatný úver v celom rozsahu, pričom jeho výška predstavuje sumu 1.694,02 eur. Právne vec súd posúdil podľa , , , , , , ; , , prvá veta o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd dospel k záveru, že žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná. Po preskúmaní predmetnej zmluvy súd konštatoval, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko ide o

taký typ zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože táto bola už vopred pripravená, predtlačená. Zákon pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere stanovuje podstatné náležitosti, ktoré táto musí obsahovať, preto súd skúmal, či predmetná zmluva tieto náležitosti obsahuje. Zmluva bola uzavretá v predpísanej forme a obsahuje všetky náležitosti tak, ako to predpokladá zákon. Žalovaná v rámci svojej obrany mala za to, že RPMN v zmluve nie je správne uvedená, keď do výpočtu nebol zahrnutý náklad na poistenie a že zmluva neobsahuje presné určenie termínu konečnej splatnosti (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona) a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona). V tejto súvislosti súd uviedol, že právny názor o potrebe rozčlenenia splátky na istinu, úroky a iné poplatky a zvlášť ku každej zložke splátky uvedenie výšky, počtu a termínu splatnosti bol prekonaný rozhodnutím ESD vo veci C-42/15. Podľa názoru súdu bolo dostačujúce, aby zmluva obsahovala výšku, počet a termíny splatnosti jednotlivých splátok, čo v predmetnej veci aj bolo dodržané. Vo vzťahu k termínu konečnej splatnosti súd poznamenal, že aj tento údaj je jasne a dostatočne obsiahnutý v zmluve, keď právny predchodca žalobcu uviedol termín konečnej splatnosti 10/2018. Vzhľadom ku skutočnosti, že každá splátka bola splatná v 20. deň mesiaca, nie je nijak obtiažne a logicky náročné pre priemerného spotrebiteľa dospieť k presnému termínu konečnej splatnosti, ktorým bol deň 20.10.2018. Čo sa týka hodnoty RPMN, súd mal za to, že táto bola uvedená správne so zohľadnením všetkých potrebných údajov. Strany medzi sebou dňa 10.10.2013 uzavreli zmluvu o najľahšej pôžičke, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanej poskytnúť úver vo výške 2.500 eur a žalovaná sa zaviazala tento vrátiť spolu s dojednanými úrokmi vo výške 32 %. Žalovaná sa počas konania bránila tvrdením, že zmluva o pôžičke predložená právnym predchodcom žalobcu je neplatná, nakoľko ona má zmluvu s tým istým číslom, ale podľa nej jej mala byť poskytnutá pôžička vo výške 5.000 eur. Súd tieto tvrdenia preskúmal a zistil, že právny predchodca žalobcu skutočne vystavil dve zmluvy s rovnakým číslom, pričom na základe jednej mal poskytnúť žalovanej pôžičku vo výške 2.500 eur a na základe druhej pôžičku vo výške 5.000 eur. Obe zmluvy boli datované 10.10.2013 a obe boli podpísané žalovanou. Žalovaná netvrdila, že zmluvu predloženú právnym predchodcom žalobcu nepodpísala (resp. netvrdila, že podpis na tejto zmluve nie je jej) a netvrdila ani iné dôvody neplatnosti právneho úkonu. Dokonca potvrdila, že jej bola poskytnutá pôžička len vo výške 2.500 eur, ktorú aj podľa údajov v zmluve splácala. Samotný právny predchodca ju vyzval na plnenie v súlade s touto zmluvou a ona tak postupovala. Súd preto nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by bolo možné vyhodnotiť zmluvu predloženú právnym predchodcom žalobcu ako neplatnú. Čo sa týka výšky dohodnutého úroku, súd túto preskúmal a dospel k záveru, že úrok je neprimerane vysoký, keď banky v čase uzavretia zmluvy poskytovali úvery za úrok vo výške okolo 11 % ročne. Dojednaný úrok je tak v porovnaní s uvedeným údajom, ktorý je zverejnený a voľne prístupný na webovej stránke NBS, takmer trojnásobne vyšší, čo súd považuje za príkry rozpor s dobrými mravmi. Pri nebankových subjektoch sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. S poukazom na uvedené súd vyhodnotil dojednanie o výške úrokov ako neplatné a z toho dôvodu, žalobcovi úroky nepriznal. Keďže právny predchodca žalobcu poskytol úver žalovanej vo výške 2.500 eur a táto uhradila sumu 2.909,03 eur, t. j. zaplatila viac ako mala, zamietol súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu. Žalovaná sa vzájomnou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v rozdiele medzi poskytnutou pôžičkou a splatenou pôžičkou, ktorá suma predstavuje výšku 409,03 eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná uhradila žalobcovi viac ako bola povinná, možno konštatovať, že na jeho strane došlo k prijatiu plnenia bez právneho dôvodu, a preto súd žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 409,03 eur. V predmetnej veci mala plný úspech žalovaná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku ( ). 2. Proti tomuto rozsudku výroku II., podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žalobca uviedol, že vzájomnú žalobu o zaplatenie sumy 409,03 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia uplatnila žalovaná voči právnemu predchodcovi žalobcu podaním zo dňa 25.10.2019. K zmene strany sporu na strane žalobcu došlo až uznesením pod č.k. -66 zo dňa 6.3.2020 v spojení s uznesením pod č.k. -74 zo dňa 31.3.2020. Súd prvej inštancie podľa žalobcu vykonaným dokazovaním nesprávne zistil, že žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 409,03 eur nad rámec poskytnutého úveru, čím sa mal na jej úkor bezdôvodne obohatiť žalobca. Žalobca od žalovanej neprijal žiadne plnenie na žalovanú pohľadávku. Žiaden dôkaz o plnení v prospech žalobcu nad rámec poskytnutého úveru v spore podľa žalobcu produkovaný nebol, nakoľko taký ani neexistuje. Aj v podaní adresovanom súdu prvej inštancie zo dňa 15.6.2020 žalobca súdu prvej inštancie uviedol, že žalovaná žalovanú pohľadávku do dnešného dňa nezaplatila. Právny predchodca žalobcu v žalobe uviedol,

že na úver prijal plnenie v sume 2909,03 eur, pričom vzájomný nárok žalovaná uplatnila práve voči právnemu predchodcovi žalobcu. Žalobca vyjadril názor, že ak žalovaná plnila nad rámec poskytnutého úveru výlučne právnemu predchodcovi žalobcu, nemôže byť žalobca subjektom na vydanie žalovaného plnenia. Postúpením pohľadávky v zmysle ust. a nasl. dochádza k postúpeniu práv, nie však záväzkov. Zodpovednostný záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniká podľa zákona len medzi tým, kto sa na úkor druhého bezdôvodne obohatil a tým, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Podporne žalobca poukázal na rozhodnutie NSČR pod sp.zn. zo dňa 4.10.2012. Žalobca na záver uviedol, že nakoľko žalovaná nepoukázala žiadne plnenie v prospech zaplatenia pohľadávky z úveru žalobcovi, nemohol sa žalobca na jej úkor bezdôvodne obohatiť a preto nie je pasívne legitimovaným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa žalobcu správnym posúdením by musel súd prvej inštancie dospieť k záveru, že vzájomná žaloba žalovanej titulom vydania bezdôvodného obohatenia je voči žalobcovi v celom rozsahu nedôvodná a preto by ju mal zamietnuť. Navrhol, aby odvolací súd na základe ustanovenia rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že vzájomnú žalobu žalovanej o zaplatenie sumy 409,03 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi zamietne v celom rozsahu a prizná žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v plnej výške. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa a (ďalej len ""), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebný v napadnutej výrokovej časti vo výroku II. o vzájomnej žalobe a v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania podľa zrušiť a vec v tejto časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ). 5. Odvolaním bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II.. Výrok I., ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, odvolaním napadnutý nebol, nadobudol právoplatnosť, a preto ho odvolací súd nepreskúmaval. 6. Zo spisu vyplýva, že žalovaná podaním zo dňa 25.10.2019, ktorým sa vyjadrila k žalobe podanej pôvodným žalobcom Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155 (ďalej len „právny predchodca žalobcu“), uplatnila vzájomnou žalobou nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 409,20 eur, keď bezdôvodne obohatiť sa mal právny predchodca žalobcu. Súd prvej inštancie uznesením č. k. -66 zo dňa 06.03.2020, právoplatným dňa 16.05.2020 pripustil vstup žalobcu do konania namiesto právneho predchodcu žalobcu ako pôvodného žalobcu v konaní na základe tej skutočnosti, že medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.02.2020. 7. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo aj pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ). Na to, aby sa niekto stal stranou sporu nie je potrebné, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí, ak podá žalobu alebo bola proti nemu podaná žaloba. Či však bude žalobca v spore úspešný závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. 8. Ako bolo uvedené vyššie, žalovaná svojim podaním zo dňa 25.10.2019 uplatnila vzájomnou žalobou nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči právnemu predchodcovi žalobcu, a to ešte pred tým, ako súd rozhodol o zmene na strane žalobcu a predtým, ako došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Odvolací súd poukazuje na to, že postúpením pohľadávky na základe zmluvy dochádza k zmene v osobe veriteľa. Do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nastupuje namiesto pôvodného veriteľa nový veriteľ bez toho, že by inak sa tento vzťah zmenil. Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia, vrátane jej príslušenstva. Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, resp. iné s pohľadávkou nesúvisiace nároky zo záväzkového vzťahu, z ktorého pohľadávka vznikla a už vôbec nie pohľadávky z bezdôvodného obohatenia, ktoré vôbec nemusia súvisieť s uzatvorenou zmluvou, pre ktoré platí, že je ho povinný vydať ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Pohľadávku z bezdôvodného obohatenia síce je možné postúpiť samostatnou zmluvou o postúpení práve takejto pohľadávky (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2001, sp.zn. ), avšak ako v danom prípade, s postúpením pohľadávky zo zmluvy neprechádzajú pohľadávky z bezdôvodného obohatenia na postupníka, a to ani

v tom prípade, ak by mali tieto svoj základ v zmluve uzatvorenej medzi oprávneným z bezdôvodného obohatenia a postupcom. 9. Okrem vyššie uvedených hmotnoprávnych súvislostí postúpenia pohľadávky a bezdôvodného obohatenia však v danom prípade bolo potrebné, pokiaľ išlo o otázku toho, kto je stranou v konaní, vychádzať z toho, voči komu bola podaná žaloba. V predmetnej veci bola vzájomná žaloba žalovanej podaná proti právnemu predchodcovi žalobcu. Bez pristúpenia alebo zmeny subjektu pre takúto žalobu (t. j. pre vzájomnú žalobu a nie žalobu žalobcu) nemohlo dôjsť samostatným postúpením pohľadávky žalobcu voči žalovanej (keďže nešlo o predmetný nárok žalovanej voči právnemu predchodcovi žalobcu) a ani rozhodnutím súdu o zmene na strane žalobcu pre pohľadávku žalobcu, k zmene subjektu na strane žalobcu pre pohľadávku uplatnenú vzájomnou žalobou žalovanou. Súd prvej inštancie preto nesprávne pre vzájomnú žalobu žalovanej prejednal uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k žalobcovi a nie vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu, ktorý je vo vzájomnej žalobe žalovaným subjektom. 10. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti II. o vzájomnej žalobe a v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania podľa zrušiť a vec podľa vrátiť súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 11. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ), preskúma nárok žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnený vzájomnou žalobou vo vzťahu k tomu subjektu, voči ktorému bol takýto nárok uplatnený, t. j. vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu a o takomto nároku následne rozhodne. Zároveň súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania ( ). 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).