Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_K2-28C-1359-2001.pdf
PDF · 79.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-28C/1359/2001
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobcu: Danucem Slovensko a.s., Rohožník 906 38, IČO: 00 214 973, proti žalovanému: FÉNIX VP, s.r.o., Lúčna 14, Košice, správca konkurznej podstaty: A. B. C., so sídlom D. X, E., o zaplatenie 19.329,78 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Právny predchodca žalobcu BETOX, s.r.o., IČO: 31 681 875 sa žalobou zo dňa 13.12.2001 domáhal voči žalovanému zaplatenie sumy 582.329,- Sk t.j. 13.329,78 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého užívaním nebytových priestorov bez právneho titulu.
2. Uznesením bývalého Okresného súdu Košice I č.k. 31K 13/2009 zo dňa 10.7.2009 bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného. V dôsledku vyhláseného konkurzu na majetok žalovaného bolo konanie v zmysle § 14 písm. d) zákona č. 328/1991 Z.z. o konkurze a vyrovnaní prerušené.
3. Výzvou tunajšieho súdu zo dňa 15.12.2025, doručenou úpadcovi dňa 31.12.2025 a správkyni konkurznej podstaty úpadcu dňa 23.12.2005, boli úpadca a správca vyzvaní na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Zároveň boli poučení, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní bude mať účinky späťvzatia žaloby. Úpadca návrh na pokračovanie v konaní nepodal v lehote 30 dní od doručenia výzvy. Správkyňa úpadcu podaním doručeným súdu dňa 19.1.2026 nenavrhla pokračovať v konaní.
4. Podľa § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV, vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené.
5. Podľa § 14 ods. 5 ZKV, v konaniach prerušených podľa odseku 1 písm. d) s výnimkou konaní o pohľadávkach, ktoré treba prihlásiť v konkurze (§ 20), sa však pokračuje na návrh správcu, úpadcovho odporcu alebo nerozlučného účastníka konania. 2) Správca sa stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Úpadca môže tento návrh podať, len ak tak neurobí správca v lehote určenej súdom, pričom v tomto prípade úpadca zostáva účastníkom konania. Neprerušuje sa však konanie o výživnom maloletých detí, trestné konanie a colné konanie. Procesné úkony uskutočnené v čase od vyhlásenia konkurzu do vydania rozhodnutia o prerušení konania podľa odseku 1 písm. d) sú neúčinné.
6. Podľa § 47 ods. 4 ZKR v znení účinnom od 1.1.2020, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho
podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
7. Podľa § 206j ZKR, konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
8. Novelizované znenie § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť od 1.1.2020, sa podľa intertemporálneho ustanovenia § 206j zákona č. 7/2005 Z.z. použije aj na konania, v ktorých došlo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu pred 1.1.2020 k ich prerušeniu.
9. V prejednávanej veci došlo k prerušeniu konania na základe vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorý bol zrušený Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Súd sa preto musel vysporiadať s otázkou aplikovateľnosti ust. § 47 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1.1.2020.
10. Účelom zmeny právnej úpravy Zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnej od 1.1.2020 je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním zo strany správcu alebo dlžníka (úpadcu) alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nová právna úprava už neumožňuje pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca neudelil súhlas s pokračovaním v konaní. Snahou zákonodarcu bolo podľa prechodného ustanovenia § 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii uvedeným spôsobom účinným od 1.1.2020 riešiť tie súdne konania, ktoré boli prerušené v dôsledku konkurzov vyhlásených pred dňom 1.1.2020.
11. Súd poukazuje na závery prijaté v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43Cob/506/2003 zo dňa 22.7.2020: „Konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na účastníka podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní je doba ich prerušenia ešte dlhšia ako pri konaniach začatých podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Postup (podľa § 47 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii) je v súlade aj so zásadou rovnosti účastníkov konania, ako aj ústavného princípu právnej istoty, keď sa rovnaké veci majú posudzovať rovnako a nie rozdielne. Pokiaľ by sa mal postup podľa § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety účinný od 1.1.2020 vzťahovať len na tie konania, ktoré boli prerušené podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, bola by formulácia ust. § 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nasledovná: „Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených podľa tohto zákona pred 1. januárom 2020.“ Citované ustanovenie však uvedenú formuláciu „podľa tohto zákona“ neobsahuje. Výklad podľa účelu zákona umožňuje aplikáciu § 47 ods. 4 v spojení s § 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii aj na konania prerušené podľa prv platného Zákona o konkurze a vyrovnaní a v konečnom dôsledku je možné ho posúdiť aj ako novelizáciu § 206 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ústavný súd SR už vyslovil, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, alebo predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010). Tieto závery je nutné podľa názoru odvolacieho súdu aplikovať aj pri výklade ust. § 47 ods. 4 a § 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Za predpokladu dosiahnutia želateľného a zákonom predvídateľného stavu v súdnych konaniach prerušených podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je použitie ust. § 47 ods. 4 v spojení s ust. § 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii aj na konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní. Účelom zmeny právnej úpravy Zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnej od 1.1.2020 je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany úpadcu alebo dlžníka (úpadcu) alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nová právna úprava už neumožňuje pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca neudelil súhlas s pokračovaním v konaní. Snahou zákonodarcu bolo podľa prechodného ustanovenia § 206j
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii uvedeným spôsobom účinným od 1.1.2020 riešiť tie súdne konania, ktoré boli prerušené v dôsledku konkurzov vyhlásených pred dňom 1.1.2020. Pri použití výkladu podľa účelu zákona ako aj zásady rozumného usporiadania veci podľa čl. 4 CSP nie je daný žiaden rozumný dôvod na to, aby sa uvedená právna úprava obsiahnutá v § 47 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii pri súbežnom použití § 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nepoužila aj na tie súdne konania, ktoré boli prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa prv platného Zákona o konkurze a vyrovnaní. Ak bolo snahou zákonodarcu vyriešiť konania prerušené podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a to aj tie, ktoré boli prerušené na základe konkurzov vyhlásených pred dátumom 1.1.2020, t.j. zamedziť ich prerušeniu aj na dobu niekoľkých rokov, o to skôr sa javí odvolaciemu súdu za nevyhnutné riešiť aj oveľa staršie súdne konania za primerané a spravodlivé. Tento záver nepovažuje odvolací súd za formalistický, pretože zohľadnil špecifické okolnosti, za ktorých je možné ust. § 47 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s § 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii aplikovať aj na prejednávanú vec.“
12. S uvedenými závermi sa súd stotožňuje a v celom rozsahu na ne odkazuje.
13. Nielen zo samotného znenia § 47 ods. 4 ZKR, ale aj v zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 390/2019 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a teda k tomuto ustanoveniu, vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Podľa dôvodovej správy k § 47 ods. 4 ZKR: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodných prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví.“
14. Civilný sporový poriadok upravuje v § 144 CSP právo žalobcu disponovať so žalobou, teda aj právo vziať žalobu späť. Podľa právnej úpravy § 47 ods. 4 ZKR je súd povinný vyzvať správcu a dlžníka, bez ohľadu na to, či sú v prejednávanom spore žalobcami, alebo žalovanými, aby v lehote nie kratšej ako 30 dní oznámili, či navrhujú pokračovať v konaní. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v prípade, ak ani správca, ani úpadca súhlas na pokračovanie nepodajú, upravuje v § 47 ods. 4 ako následok márneho uplynutia predmetnej lehoty, vznik účinkov späťvzatia žaloby a z týchto dôvodov má konajúci súd povinnosť konanie zastaviť bez ohľadu na to, či úpadca a správca sú v procesnom postavení žalobcu alebo žalovaného. K zastaveniu konania tak môže dôjsť aj proti vôli žalobcu.
15. Súd uvádza, že späťvaztím žaloby sa rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého vyplýva, že na prejednaní ním podaného návrhu na začatie konania (žaloby) netrvá. Aplikujúc ustanovenie § 47 ods. 4 posledná veta ZKR je zrejmé, že v danom prípade sa na vyvolanie účinkov späťvzatia žaloby procesný úkon žalobcu nevyžaduje, pretože tieto nastanú po splnení zákonom predpokladaných podmienok priamo zo zákona, a to v danom prípade márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní (v prípade správcu majetku úpadcu), resp. súhlasu s pokračovaním v konaní (v prípade žalovaného).
16. Súd konanie vo výroku I. tohto uznesenia zastavil, nakoľko v zákonom stanovenej lehote návrh na pokračovanie v konaní podaný nebol, správkyňa úpadcu (žalovaného) žiadala, aby sa v konaní nepokračovalo.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP a contrario tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu z dôvodu, že konanie bolo zastavené, keď vzhľadom na dôvod zastavenia konania nebolo možné urobiť záver o zavinení na jeho zastavení. V tejto súvislosti súd pokladá za potrebné uviesť, že zavinenie na zastavení konania je nutné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva. V danom konaní išlo o okolnosť, ktorá nastala bez toho, aby niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu, ktorá by viedla k zastaveniu konania. Účinky späťvzatia žaloby v tomto konaní nastali priamo zo zákona, pričom súd v takom prípade nemá možnosť skúmať dôvody späťvzatia žaloby. Vzhľadom na uvedené súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestský súd Košice do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 357 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).