Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoEk/2/2026

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Konštiakovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., o vymoženie 540 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. -12 zo dňa 18. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) uznesením Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie (prvoinštančný súd) takto rozhodol:

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

2. Svoje rozhodnutie s poukazom na doterajší priebeh konania, citované ustanovenia Exekučného poriadku ( - , , é ustanovenia Zákona zmenkového a šekového ( - ( - ) a citované ustanovenia (CSP - - il nasledovne:

2.1. Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 06.09.2010 sa oprávnený domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na vymoženie 540 eur s príslušenstvom, s poukazom na Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05590/10 zo dňa 09.07.2010, vydaný Slovenskou rozhodcovskou a.s., ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 29.07.2010. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Zmluva o úvere číslo 407900003, zo dňa 03.07.2009, ktorý úver mal žalovaný splatiť v dohodnutých 12 mesačných splátkach po 66 eur počnúc dňom 18.07.2009. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v bode 17. je uvedená dohoda o vyplnení zmeniek. Zmluvné strany sa dohodli, že takto vyplnená zmenka bude predstavovať samostatný zmenkový nárok veriteľa voči dlžníkovi a ručiteľovi. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý žiadal exekučný súd o udelenie poverenia, ktoré mu bolo súdom udelené dňa 26.11.2010.

2.2. V priebehu exekúcie došlo k zmene a doplneniu účinného do 30.06.2016 . Týmto zákonom došlo k doplneniu príslušných častí Exekučného poriadku a to ustanovením a tiež k doplneniu nových ustanovení Exekučného poriadku, okrem iných aj . Na základe novely Exekučného poriadku ako aj Zmenkového a šekového zákona bol oprávnený povinný v lehote 30 dní od tejto účinnosti doplniť v prebiehajúcej exekúcii svoj návrh na vykonanie exekúcie tak, aby v ňom boli

uvedené skutočnosti ohľadne vlastných vzťahov s povinným, ktorý bol vystaviteľom zmenky, prípadne vzťahov medzi povinným a predošlým majiteľom zmenky. Lehota na doplnenie návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie začala plynúť deň po uverejnení Zákona v Zbierke zákonov SR, t.j. dňa 24.12.2015 a uplynula dňa 22.01.2016. Oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil v súlade s ustanovením o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a tento doručil exekútorovi dňa 21.01.2016 ako to vyplýva z podacej pečiatky exekútorského úradu. Podanie označené ako doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo exekútorom doručené na súd dňa 04.02.2016. Oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie do konca 30 dňovej lehoty od účinnosti zákona. V dôvodovej správe k zákonu a to k ustanoveniam a Exekučného poriadku je uvedené, že tieto upravujú náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie v osobitných prípadoch. Účelom doplnenia ustanovenia je umožniť súdu zistiť, či je potrebné uplatniť osobitnú ochranu povinnému, ktorý je spotrebiteľom.

2.3. Uviedol, že v predmetnej exekúcii je exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, ktorým si oprávnený uplatnil svoju pohľadávku zo zmenky v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej zmluvy. Mal preukázané, že oprávnený poskytol finančné prostriedky povinnému ako fyzickej osobe. V rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd vyslovil, že sa nejedná o spotrebiteľský vzťah. Oprávnený si nesplnil dôkaznú povinnosť spočívajúcu v bezpečnom preukázaní nespotrebiteľského vzťahu. Svoj záväzkový vzťah si zabezpečil zmenkou, v ktorej neboli vyplnené údaje o zmenkovej sume a dátume začiatku úročenia zmenkovej sumy. Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok je v rozpore s ustanovením . Táto podmienka je dohodnutá jednoznačne v prospech veriteľa a povinný ju nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Zmluva a všeobecné podmienky sú koncipované výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky len povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvného vzťahu vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Preskúmaním podania oprávneného označené ako doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený v doručenom doplnení návrhu na vykonanie exekúcie poukázal na skutočnosť, že exekučným súdom bolo udelené exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Uviedol, že exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadneho vykonaného súdneho konania v súlade so zásadou spravodlivosti, v dôsledku riadne vedeného sporového konania s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Tieto svoje tvrdenia oprávnený nepreukázal žiadnymi relevantnými dokladmi. Tvrdenie, že vydaním poverenia na vykonanie exekúcie bol preskúmaný exekučný titul nemá priame právne účinky voči osobe povinného, poverenie nie je rozhodnutím vo veci samej, je to individuálny právno-aplikačný akt adresovaný poverenému exekútorovi ( druhá veta Exekučného poriadku), ktorý týmto momentom môže vykonávať exekúciu. Pokiaľ ide o argument oprávneného, že skutočnosti ohľadne vlastného vzťahu s povinným sa stali známe exekútorovi, a stali sa známe aj súdu, ktorému exekútor doručil žiadosť o udelenie poverenia, sú bez právneho významu a bez príčinnej súvislosti, pretože až prijatou novelou Exekučného poriadku došlo k posilneniu právomoci exekučného súdu preskúmať a hodnotiť skutkové a právne úvahy na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu, kde sa uplatňoval nárok zo zmenky. V čase začatia exekúcie exekučný súd prieskumnú právomoc nemal a teda exekučný titul nepreskúmaval. Oprávnený nepredložil a nepripojil žiadne dôkazy tak, ako to má na mysli Exekučného poriadku.Vzhľadom k tomu, že oprávnený nedoplnil riadne návrh na vykonanie exekúcie v súlade s v spojení s Exekučného poriadku, predmetnú exekúciu zastavil podľa Exekučného poriadku.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že nesúhlasí s poučením napadnutého uznesenia, podľa ktorého odvolanie proti nemu nie je prípustné. Domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V podanom odvolaní poukazoval na odvolacie dôvody podľa vodnenia uviedol, že dňa 03.07.2009 uzavrel s povinným zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania. Povinný v zmluve uviedol a aj osobitne podpísal, že poskytnuté finančné prostriedky sú na tento účel. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinnému následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúma, keďže je to pre neho už nepodstatná informácia. Zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Povinnému nemožno priznať postavenie spotrebiteľa a to ani s prihliadnutím na skutočnosť, že povinný predmetnú zmluvu o úvere uzatvoril za účelom výkonu jeho zamestnania. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je

spotrebiteľ, nemôže sa táto strana dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (C-464/01). Dlžník nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu a teda nie je spotrebiteľom. Vo vzťahu k účelu poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon zamestnania si dovolil poukázať na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, sp.zn. . Oprávnený sa nestotožnil s odôvodnením súdu v napadnutom uznesení, pretože totožné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo vykonané vo viacerých konaniach iných súdov, v ktorých bolo rozhodnuté o pokračovaní v exekúcii.

4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (podľa ) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil, avšak z iných právnych dôvodov.

6. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach a novelizovaný o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím , a a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa ého poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . (2) Ustanovenia o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný , ktorý v prechodnom ustanovení prvej vety upravil, že ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

9. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

10. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

11. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že exekučné konanie začalo dňa 06.09.2010, kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie, ktorým žiadal oprávnený, aby súd poveril uvedeného súdneho exekútora na vykonanie exekúcie voči povinnému na sumu 540 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05590/10 zo dňa 09.07.2010, vydaný Slovenskou rozhodcovskou a.s., ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 29.07.2010. Poverením zo dňa 26.11.2010 č. 5404 064195 exekučný súd poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním predmetnej exekúcie. Dňa 04.02.2016 doručil súdny exekútor exekučnému súdu podanie označené ako doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré bolo doručené oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016. Následne súd prvej inštancie preskúmal listiny doručené do súdneho spisu a rozhodol

odvolaním napadnutým uznesením tak, že exekúciu zastavil s poukazom na § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Dňa 04.10.2024 oprávnený doručil súdu rozhodcovský rozsudok.

12. Odvolací súd považoval za potrebné úvodom v súvislosti s námietkou oprávneného, týkajúcej sa nesprávneho poučenia o opravnom prostriedku, poukázať na nález Ústavného súdu SR zo dňa 15.03.2023 sp. zn. , v ktorom je okrem iného uvedené, že „legislatívna konštrukcia Exekučného poriadku, ktorá obsahovala to, že proti uzneseniu v exekučnom konaní je odvolanie prípustné, len ak to Exekučný poriadok pripúšťa, vychádzala z toho, že podľa platilo, že odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Táto norma však platila len do prijatia , ktorý obdobnú normu v úprave odvolania neobsahuje a ktorý okrem iného Exekučný poriadok doplnil tak, že v ustanovil, že ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia . Tieto ustanovenia Exekučného poriadku sa vzťahujú aj na exekúciu, v ktorej bolo vydané namietané uznesenie, pričom podľa odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania. Táto osobitná konštrukcia prípustnosti odvolania sa vzťahuje aj na zastavenie exekučného konania a nie je správny výklad krajského súdu použitý v napadnutom uznesení, podľa ktorého sa mal použiť . Uznesenie okresného súdu je rozhodnutím súdu prvej inštancie o zastavení konania a na tom, že proti nemu je prípustné odvolanie, nemení nič ani to, že ide o uznesenie v exekučnom konaní, keďže od 1. júla 2016 niet takej normy, podľa ktorej odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak.“ Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu preto bolo možné podať odvolanie, ktoré je prípustné. Z uvedeného dôvodu sa preto odvolací súd predmetným rozhodnutím zaoberal a vecne ho prejednal.

13. Pri preskúmaní dôvodnosti podaného odvolania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vyhodnotil predmetný vzťah medzi oprávneným a povinným ako vzťah vychádzajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko oprávnený dostatočným spôsobom nepreukázal opak. Odvolací súd dopĺňa, že v predmetnom prípade sa jednalo o zmluvu o úvere, ktorá má povahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej oprávnený ako dodávateľ (veriteľ) poskytol finančné prostriedky povinnému ako spotrebiteľovi (dlžník). Ide teda o vzťah, ktorý používa zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, to znamená, že je nutné aplikovať spotrebiteľské právo. Rozhodcovský súd od počiatku nepristupoval pri svojom rozhodovaní vo veci ako ku konaniu, ktorého účastníkom je spotrebiteľ a vydal rozhodcovský rozsudok aj napriek tej skutočnosti, že žalobca (oprávnený) si uplatňoval svoj nárok titulom zmenky. Uvedená úverová zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania nad mieru všetkých pochybností napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovení , preto rovnako ako súd prvej inštancie tak aj odvolací súd považuje vzťah medzi oprávneným a povinným za spotrebiteľský. Súd prvej inštancie správne zhodnotil obsah podaného doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie za nedostatočný z dôvodu absencie relevantných dôkazov preukazujúcich tvrdenia oprávneného. Rovnako neobstoja ani tvrdenia oprávneného uvedené v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie, ktorými žiadnym relevantným spôsobom oprávnený nedoplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie tak ako to ustanovuje Exekučného poriadku. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie žiadnym spôsobom neopísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a tie ani nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Súd prvej inštancie teda správne dospel k záveru o existencii dôvodu na zastavenie exekúcie pre nedoplnenie návrhu na vykonanie exekúcie riadne v súlade s v spojení s Exekučného poriadku, pričom v takomto prípade podľa Exekučného poriadku je potrebné mať za to, že v takom prípade sú dôvody na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie mal v súlade s obsahom svojho odôvodnenia napadnutého uznesenia správne exekúciu zastaviť podľa Exekučného poriadku, a nie podľa Exekučného poriadku, ktorý podmieňuje zastavenie exekúcie nedodržaním zákonnej lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. To však vzhľadom k nižšie uvedeným dôvodom nespôsobuje vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ktoré je vo výroku vecne správne.

14. Odvolací súd navyše dodáva, že spornou zostáva aj skutočnosť, či mal súd prvej inštancie vec preskúmavať s ohľadom na dodržanie, resp. nedodržanie lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že podanie oprávneného, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 21.01.2016, a následne bolo súdnym exekútorom postúpené exekučnému súdu dňa 04.02.2016, nemožno považovať ako doplnené

včas, aj keby oprávnený , ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, bol schválený dňa 15.12.2015 a vyhlásený dňa 23.12.2015. Účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa 23.12.2015. Evidentne tak oprávnená bola povinná doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní počítaných od 23.12.2015, teda najneskôr do 22.01.2016 a to doručením priamo exekučnému súdu. Oprávnená takéto podanie v zákonom ustanovenej lehote neurobila, ale exekučnému súdu ho doručila prostredníctvom súdneho exekútora až 04.02.2016.

15. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08.11.2016, v ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, že hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné vyvodiť ten právny záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku (pozri napr. aj , )].

16. Aj preto bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotného oprávneného, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok (vo väčšom rozsahu), aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci uskutočnil a doručil v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukázal na to, že právne dôsledky, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný oneskorene, zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie, ku ktorým dospeli.

17. V súvislosti s námietkami odvolateľa odvolací súd dodáva, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka vo všeobecnosti ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, majúcu za následok kvalifikáciu úveru za tzv. iný, t. j. nespotrebiteľský úver, ktorý sa riadi výlučne úpravou v zmluve a , v tomto prípade dôkazné bremeno ťaží veriteľa (oprávneného). Bezpečným preukázaním tejto skutočnosti pritom nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy o poskytnutí úveru na výkon zamestnania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie alebo povolanie povinného a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním, povolaním či predmetom jeho činnosti vôbec uzavretie príslušnej zmluvy malo. Oprávnený svoju dôkaznú povinnosť v tomto smere nesplnil, preto vymedzenie účelu poskytnutia úveru "na výkon zamestnania" malo rovnaký dopad, ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec.

18. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd zastáva názor, že hoci v predmetnej veci bol daný dôvod na zastavenie exekúcie pre nedoplnenie návrhu na vykonanie exekúcie včas, teda bez preskúmania doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, keďže oprávnený si včas nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, exekučný súd nad rámec svojej povinnosti preskúmal obsah doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie a následne exekúciu zastavil. Uvedený procesný postup však nespôsobuje vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ktoré je vo výroku vecne správne. Exekučný súd nad rámec svojich povinností preskúmal danú exekučnú vec, pričom vzhliadol dôvody na zastavenie exekúcie, keďže vyhodnotil, že oprávnený nedoplnil riadne návrh na vykonanie exekúcie v súlade s § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku a preto ju správne zastavil podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.

19. Vzhľadom k uvedenému dospel odvolací súd k rozhodnutiu o vecnej správnosti napadnutého uznesenia, a to aj napriek tej skutočnosti, že správne mala byť exekúcia zastavená podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku práve z dôvodu nesplnenia si povinnosti oprávneného návrh na vykonanie exekúcie doplniť včas, bez preskúmavania obsahu doplnenia návrhu oprávneným, čo však v konečnom dôsledku nespôsobuje vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil z iných právnych dôvodov v zmysle ako rozhodnutie vo výroku vecne správne.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a a v odvolacom konaní inak úspešnému povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si žiadne neuplatnil. Odvolací súd uzatvára, že povinnému voči oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).