Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Ek/592/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, právne zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Rakúskej republiky, bez trvalého pobytu na území SR (posledná uvádzaná adresa na území SR: Vavilovova 1143/3, 851 01 Bratislava), o vymoženie 60,43 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jaroslav Mráz, so sídlom exekútorského úradu Bosákova 5B, 851 04 Bratislava, pod sp. zn. 225EX 118/20, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora, o sťažnosti oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 10.12.2025, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 10.12.2025 uznesenie, ktorým námietky oprávneného voči upovedomeniu súdneho exekútora, JUDr. Jaroslava Mráza, sp. zn. XXXXX XXX/XX vydaného dňa 07.04.2025, zamietol. Súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle / o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Voči upovedomeniu podal oprávnený námietky, v ktorých nesúhlasil so zastavením exekúcie, pretože mal za to, že súdny exekútor nedostatočne zisťoval majetok povinného.

2/ Aplikujúc ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d/, ods. 3, ods. 4, ods. 5 a ods. 7 Exekučného poriadku, vyhodnotil vyšší súdny úradník námietky oprávneného ako nedôvodné. Preskúmaním spisu mal súd za preukázané, že súdny exekútor v konaní postupoval v súlade s Exekučným poriadkom pravidelne zisťoval majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. Súdny exekútor v priebehu exekúcie elektronickými lustráciami pravidelne zisťoval majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, avšak z výsledkov vykonaných lustrácii súdny exekútor nezistil majetok povinného, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku vymáhanú v exekúcii. Súdny exekútor sa pokúšal nájsť povinného prostredníctvom lustrácií v Registri fyzických osôb ako aj súčinnosťou so Zborom väzenskej a justičnej stráže, no pobyt povinného sa nepodarilo zistiť. Povinný je rakúskym štátnym občanom a preto je pravdepodobné, že sa na území Slovenskej republiky nezdržiava a ani tu nemá žiaden majetok, ktorý by podliehal exekúcii.

3/ K tvrdeniam oprávneného o predpokladaných i neoficiálnych príjmoch a hnuteľnom majetku povinného, poukázal vyšší súdny úradník na prejednaciu zásadu uplatňovanú aj v exekučnom konaní, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Oprávnený žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení v námietkach neoznačil. Na to, aby exekučný súd mohol námietkam oprávneného vyhovieť a zrušiť upovedomenie o zastavení exekúcie preto nestačí len tvrdenie oprávneného, že povinný musí mať z čoho žiť, musí mať príjem možno aj mimo oficiálnych

príjmov a spravidla má aj hnuteľný majetok vo svojom obydlí, ale tieto skutočnosti musia byť v konaní relevantným spôsobom preukázané. Oprávnený len vo všeobecnej rovine uvádza, že súdny exekútor nesprávne, resp. neúplne zistil majetkové pomery povinného, pričom žiadnym spôsobom konkrétne nepoukázal na taký majetok povinného, ktorý by exekúcii podliehal. Pokiaľ oprávnený v konaní neoznačil dôkazy preukazujúce skutočnosť, že povinný vlastní majetok alebo má príjmy podliehajúce exekúcii, exekučný súd nemôže prijať iný záver než ten, že tvrdenia oprávneného uvádzané v námietkach sú len konštatáciou údajnej majetnosti povinného v dôsledku čoho je nutné uzavrieť, že oprávnený dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol.

4/ Vzhľadom na lustráciami zistenú nemajetnosť povinného v tomto konaní, by uloženie donucovacieho opatrenia povinnému vo forme peňažnej pokuty, ktorého nepoužitie v exekučnom konaní namietal oprávnený, by v súlade s ust. § 43a ods. 2 v spojení s ust. § 43a ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, bolo v rozpore so zásadou vyváženosti a primeranosti a teda v priamom rozpore so zmyslom a účelom ust. § 43a ods. 2 Exekučného poriadku. Účelom donucovacích opatrení nie je sankcionovať povinného za nesplnenie akejkoľvek povinnosti uloženej výzvou súdneho exekútora, ale len takej, ktorá je nevyhnutná pre riadne vedenie exekúcie. Za povinnosť, k splneniu ktorej nedošlo v lehote stanovenej zákonom, exekučným súdom alebo exekútorom a ktorej splnenie je nevyhnutné pre vedenie exekúcie, nemožno však považovať povinnosť, ktorá bola povinnému uložená exekučným titulom.

5/ Dôvodom zastavenia exekúcie je nezistenie majetku, ktorý možno zexekvovať v konkrétnom (prebiehajúcom) exekučnom konaní, a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného. Z uvedeného vyplýva, že pre vyvodenie záveru o nemajetnosti povinného je postačujúce zistenie jeho relatívnej nemajetnosti, t.j. nemajetnosti z pohľadu konkrétneho exekučného konania a nie nemajetnosti absolútnej. Oprávnený sa tak môže domnievať, že povinný disponuje zexekvovateľným majetkom, avšak ak sa vykonanými lustráciami takýto majetok povinného nezistí, nemožno prijať iný záver než ten, že povinný je v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku nemajetný v čoho dôsledku je povinnosťou súdneho exekútora exekúciu zastaviť. K poukazu oprávneného na niektoré rozhodnutia exekučného súdu uviedol, že pri svojom rozhodovaní sú všeobecné súdy povinné v zmysle (ďalej len „“) postupovať podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej súdnej autority (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za takú možno považovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo svojej rozhodovacej praxi budú nimi riadiť. V zmysle uvedeného tak tento exekučný súd v tejto veci nie je rozhodnutiami v iných exekučných konaniach viazaný.

6/ Vyšší súdny úradník tak uzavrel, že súdny exekútor postupoval správne, keď vydal upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods.1 písm. d/ Exekučného poriadku, keďže počas piatich rokov nezistil žiadny majetok alebo príjmy povinného, ktoré by podliehali exekúcii a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Vzhľadom na vyššie uvedené námietky oprávneného ako nedôvodné podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zamietol

7/ Oprávnený podal voči uzneseniu sťažnosť, keďže s rozhodnutím nesúhlasil, navrhol ho zrušiť a pokračovať v konaní. V podmienkach všeobecne známej nízkej vymožiteľnosti práva v Slovenskej republiky by mali byť súdni exekútori tí poslední, ktorí „od stola“ prístupom ešte znižujú možnosti veriteľov domôcť sa svojho práva. Nie je pravdou, že by im nedával dostatok možností alebo im bránil v dôslednom výkone exekučnej činnosti neprimeraným dôrazom na práva povinných. Z oznámení – správ o majetku povinného a ani z napadnutého uznesenia nijakým spôsobom nevyplývajú úplné majetkové pomery povinného. Exekútor vykonal iba lustrácie elektronicky prístupných registrov, resp. dopyty na orgány a inštitúcie. Zo znenia § 59 ods. 1 Exekučného poriadku nemožno vyvodiť, že exekútor vykoná iba zisťovania dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie. Ten istý následok vyplýva aj z § 2 Vyhlášky 68/2027 Z.z.. Nebolo mu zrejmé, prečo počas vykonávania exekúcie nedošlo k predaju hnuteľných vecí, pričom pri fyzickej osobe povinného možno predpokladať, že táto musí z niečoho žiť, mať príjem, možno i mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov a spravidla aj hnuteľný majetok vo svojom obydlí nevylúčený z exekúcie v zmysle § 115 Exekučného poriadku. Z predložených správ o majetku nijakým spôsobom nevyplýva, že súdny exekútor vykonal osobné zisťovanie peňažnej hotovosti a hnuteľného majetku na adrese povinného a v sídle prípadného zamestnávateľa povinného, požiadal vlastníka nehnuteľnosti, kde má povinný evidovaný trvalý pobyt a na základe akého zmluvného vzťahu nehnuteľnosť užíva, požiadal o súčinnosť tretie osoby (prípadne zamestnávateľov povinného),

požiadal o súčinnosť spoluvlastníkov nehnuteľnosti za účelom odkúpenia podielov povinného, požiadal o súčinnosť osoby žijúce s povinným v domácnosti, obec, v ktorej má povinný evidovaný trvalý pobyt, banku Revolut Bank UAB a ďalšie úkony. Namietal tiež, že mu nebolo doručené vyjadrenie súdneho exekútora k námietkam oprávneného a nemal možnosť na ne reagovať. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. z 09.07.2025, sp. zn. z 16.05.2025. Exekučný súd má v konaní o námietkach posúdiť, či boli splnené podmienky Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom, vrátane preskúmania či exekútor sám deklaroval vykonanie zisťovanie všetkého možného majetku povinného, nie len majetku evidovaného subjektami podľa Vyhlášky . Ak jedinou možnosťou na vymoženie peňažnej pohľadávky je výkon exekúcie predajom hnuteľných vecí, nie je povinnosťou oprávneného túto možnosť výkonu exekúcie súdnemu exekútorovi vopred navrhovať, ani iné spôsoby vykonania exekúcie. Exekútor je povinný iniciatívne využívať všetky možné spôsoby exekúcie a v prípade, ak je na ten ktorý spôsob zákonom vyžadovaný súhlas oprávneného, má ho súdny exekútor bez výzvy oprávnenému navrhovať a tento súhlas vyžiadať. Súdu malo byť z vlastnej činnosti známe, že v prípadoch s obdobným skutkovým základom, nemajetnosť povinného neodôvodňuje len samotné vykonanie lustrácií v registroch dostupných súdnemu exekútorovi s negatívnym výsledkom, k čomu poukázal na ďalšie rozhodnutia súdu sp. zn. z 06.12.2024, sp. zn. z 06.02.2025, sp.zn z 18.02.2025, sp. zn. z 21.05.2025. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, prečo sa tunajší súd pri posudzovaní námietok oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie odklonil od zaužívanej vyššie uvedenej rozhodovacej praxe, v ktorej tunajší súd v prípadoch s rovnakým skutkovým základom rozhodol, že nemajetnosť povinného neodôvodňuje len samotné vykonanie lustrácii v registroch dostupných súdnemu exekútorovi s negatívnym výsledkom.

11/ Súdny exekútor k sťažnosti uviedol, že v priebehu exekúcie elektronickými lustráciami pravidelne zisťoval majetok, príjmy a pobyt povinného, a to lustráciou v sociálnej poisťovni, vo všetkých peňažných ústavoch na území SR, v evidencii vozidiel vedenom Ministerstvom vnútra SR, v katastri nehnuteľností, v Registri fyzických osôb SR a súčinnosťou so Zborom väzenskej a justičnej stráže. Výsledky lustrácií boli negatívne. Nebol zistený majetok a príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. Žiadny zamestnávateľ a ani iný platiteľ príjmu povinného v priebehu exekúcie zistený nebol. Pobyt povinného na území SR sa nezistil žiadny. Okresný súd Banská Bystrica v uznesení zo dňa 10.12.2205 uviedol, že povinný je rakúskym štátnym občanom a preto je pravdepodobné, že sa na území Slovenskej republiky nezdržiava a ani tu nemá žiaden majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemohol vykonať úkony, ktoré uvádza oprávnený vo svojej sťažnosti. Oprávnenému nič nebráni v tom, aby po zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného, podal návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému opätovne.

12/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

13/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

14/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15/ Podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

16/ Podľa § 61n ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je dôvod na zastavenie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2).

17/ Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c/ až e/ a g/, môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie

podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

18/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník dostatočne a správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci relevantnými skutočnosťami. Napadnuté uznesenie tak súd prvej inštancie považuje za v celom rozsahu vecne správne, v súvislosti s čím zároveň poukazuje na znenie ustanovenia Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. V tejto súvislosti sa žiada dodať, že požiadavka oprávneného, aby sa pred rozhodnutím súdu o námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vyjadril k vyjadreniu súdneho exekútora, nie je opodstatnená. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení neuviedol nič, o čom by už oprávnený zo správ a upovedomenia o zastavení exekúcie nevedel, pričom naň mal možnosť reagovať v rámci podanej sťažnosti. V nej však len opakuje to, čo už uviedol v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie.

19/ Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd nad rámec už uvedeného dopĺňa, že po oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. Samotný výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora. Ten musí objektívne zhodnotiť majetkové pomery povinného, podložiť zistené skutočnosti písomnými dôkazmi a vyvodiť záver o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného. Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať túto činnosť podľa Exekučného poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinného a zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný. Pokiaľ súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových pomerov povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bol povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.

20/ Je však nevyhnutné uviesť, že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku je nezistenie exekúciou postihnuteľného majetku v predmetnom exekučnom konaní, t. j. relatívna nemajetnosť a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútna nemajetnosť. Súdnemu exekútorovi sa v priebehu exekučného konania nepodarilo zistiť žiaden exekúciou postihnuteľný majetok alebo príjmy (vyšší súdny úradník dostatočne vysvetlil, že vzhľadom na teritoriálnu pôsobnosť nemôže postihovať majetok povinného mimo územia SR, vrátane účtov

vedených v cudzine ako napr. v zahraničnej banke Revolut Bank UAB, ktorá na území SR nemá pobočku). V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd nemôže s argumentáciou oprávneného súhlasiť. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku povinného, resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné možnosti vykonania exekúcie. Súdny exekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený. Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť, že vedomosť o majetkových pomeroch povinného súdny exekútor v súčasnej dobe môže získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdny exekútor si tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania v mieste bydliska povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných skúseností. Následne, exekučný súd sa na tento úsudok súdneho exekútora spolieha, keďže ako už súd uviedol vyššie, súdny exekútor je odborne spôsobilou osobou a do jeho činnosti súd zasiahne len v prípade vážnych zistení a nezrovnalostí, ktoré sú založené na objektívnych skutočnostiach. Domnienka oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinného mohli nachádzať hodnotné hnuteľné veci, však nie je podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Práve naopak, šablónovitosť a všeobecnosť podanej sťažnosti (právny zástupca je právnym zástupcom aj iných oprávnených, kde rovnako vo veciach zastavenia exekúcie súdnym exekútorom podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku podáva sťažnosti s rovnakým obsahom) evokuje skôr snahu oprávneného len sa zbaviť, resp. oddialiť povinnosť úhrady trov exekučného konania. Navyše, v priebehu konania sa nepodarilo zistiť pobyt povinného, ktorý je cudzím štátnym príslušníkom (občan Rakúskej republiky).

21/ Súd má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinného. Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdny exekútor nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na jeho vôli. Veď aj pre súdneho exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinný nejaký majetok mal, tento majetok speňažiť, pretože z tohto výťažku súdnemu exekútorovi vzniká nárok aj na odmenu vo výške 20 % z vymoženého, pričom pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,- EUR (+ DPH), ktorá náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné náklady súdneho exekútora, ktoré mu vznikajú v súvislosti s vedením exekúcie. Súdny exekútor, ani súd však nie je garantom existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny exekútor, ani súd za uvedený objektívny stav zodpovednosť nenesú.

22/ Na záver súd dodáva, že poukaz oprávneného na rozhodnutia tunajšieho súdu nie je relevantný (pozn. sudcu v konaní , na ktoré oprávnený poukazoval, nebolo dosiaľ vydané upovedomenie o zastavení exekúcie). V prvom rade je potrebné uviesť, že sa jedná len o rozhodnutia vyšších súdnych úradníkov. Zároveň exekučné konania vedené pod sp. zn. a skutkovo nezodpovedajú prejednávanej exekúcii, nakoľko v tomto konaní u povinného nebolo zistené vlastníctvo žiadnej nehnuteľnosti (a netvrdil, resp. nepreukazoval to ani oprávnený). V konaní došlo k zrušeniu upovedomenia o zastavení exekúcie z dôvodu neuplynutia doby stanovenej v § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, čo rovnako zakladá odlišné skutkové okolnosti. Pokiaľ ide o poukaz na konanie pod sp. zn. , vyššie uvedené odseky odôvodnenia vysvetľujú, prečo nie vždy súdny exekútor musí vykonať mobiliárnu exekúciu. Na druhej strane sa žiada uviesť, že v obdobných prípadoch existuje už rad rozhodnutí tunajšieho súdu vydaných sudcami (napr. z 02.02.2026, z 15.12.2025, z

30.01.2026, 21.01.2026, a mnoho ďalších), o neopodstatnenosti námietok oprávneného, ktorými požadoval vykonanie mobiliárnej exekúcie, so záverom, že nevedú k zrušeniu upovedomenia o zastavení exekúcie (zastavenej z dôvodu nemajetnosti povinného), čím je zachovaný princíp právnej istoty vo vzťahu k takým námietkam oprávneného.

23/ Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdny exekútor pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne preskúmal a rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinného, vydané upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným poriadkom. Stav nemajetnosti nie je nemenný, a pokiaľ sa oprávnený domnieva, že sa do budúcna zmení v jeho prospech (povinný nadobudne exekvovateľný majetok alebo bude mať exekúciou postihnuteľné príjmy), nič mu nebráni podať si nový návrh na vykonanie exekúcie. Pre toto exekučné konanie však platí, že pre relatívnu nemajetnosť povinného, v dôsledku ktorej sa za 5 rokov trvania exekúcie nepodarilo uspokojiť pohľadávku oprávneného, bol súdny exekútor povinný postupovať podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku.

24/ Vzhľadom na uvedené, súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 10.12.2025 ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keď napadnuté uznesenie ako aj nadväzujúce upovedomenie o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).