Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Csp-103-2017.pdf
PDF · 107.1 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/103/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovaným: 1) Ľ. P., J.. XX.XX.XXXX, G. XXX XX Č. XXX, Š. Q. N., X) F.. S. P., J.. XX.XX.XXXX, G. XXX XX Č. XXX, Š. Q. N., X) F.. Y. G., J.. XX.XX.XXXX, G. H. XX, XXX XX N., Š. Q. N. M. X) S. G., J.. XX.XX.XXXX, G. H. XX, XXX XX N., Š. Q. N., všetci právne zastúpení advokátskou kanceláriou WEBBER LEGAL, s.r.o. so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, konajúcou prostredníctvom Mgr. Anton Pavúk, advokát a konateľ, o zaplatenie 75.753,29 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 70.766,31 € ako aj čo do príslušných zmluvných úrokov a úrokov z omeškania z a s t a v u j e.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo výške 86,84 % s tým, že o trovách konania súd prvého stupňa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Senica dňa 17.07.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 75.753,29 € spolu s príslušenstvom a trovami konania, keďže žalobca so žalovanými uzatvoril dňa 03.09.2007 v súlade s ust. § 497 a nasl. zák.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, Zmluvu o poskytnutí úveru č. XX/XXX/ XX Dexia Hypopôžička (ďalej len Úverová zmluva), predmetom ktorej bol na jednej strane záväzok žalobcu poskytnúť žalovaným na základe ich žiadosti úver vo výške, mene a za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve a na strane druhej záväzok žalovaných poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Ďalej argumentoval tým, že žalobca peňažné prostriedky žalovaným poskytol v celkovej výške 4.000.000,- Sk, t.j. 132.775,68 € dňa 06.09.2007 na žalovanými určený účet č. XXXXXXXXXX/XXXX za podmienok uvedených v Úverovej zmluve. Poskytnutý úver bol zabezpečený záložným právom na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 96/044/07 zo dňa 03.09.2007. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaní zaviazali žalobcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach v sume 976,70 € splatných vždy k 16.dňu kalendárneho mesiaca s dobou splatnosti 20 rokov. Voči žalovaným sa začalo exekučné konanie a vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaní porušili dohodnuté zmluvné povinnosti, boli listom zo dňa 11.07.2014 vyzvaní na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 21.07.2014. Ku dňu 21.07.2014 žalobca evidoval voči žalovaným pohľadávku vo výške 106.096,05 €, z toho istinu úveru vo výške 98.599,67 €, nezaplatené úroky z úveru vo výške 183,67 € a nezaplatené úroky z omeškania vo výške 7.312,71 €. Žalobca ďalej uvádzal, že odo dňa vyhlásenia úveru za predčasne splatný, t.j. od 21.07.2017 žalovaní na istinu úveru vykonali ku dňu 15.11.2016 úhrady spolu v sume 22.846,38 € z dôvodu čoho žalobca evidoval voči žalovaným dlh
ku dňu 15.11.2016 z titulu istiny úveru vo výške 75.753,29 € a neuhradené príslušenstvo. Uplatnené úroky vo výške 183,67 € predstavujú podľa žalobcu dohodnutý úrok v zmysle Úverovej zmluvy, ktorý boli žalovaní povinní splatiť v rámci splátok poskytnutého úveru do dňa vyhlásenia úveru za predčasne splatný vypočítaný z istiny 98.599,67 € od 27.06.2014 do 21.07.2014 pri úrokovej sadzbe 4,79% ročne. Uplatnené úroky z omeškania vo výške 7.312,71 € predstavujú, podľa žalobcu, dohodnutý úrok z omeškania v zmysle Zmluvy, ktorý boli žalovaní povinní uhradiť v zmysle bodu 11.2.1 do vyhlásenia úveru za predčasne splatný.
2. Listom súdu doručeným dňa 30.08.2018 (č.l. 71 spisu) žalobca vzal žalobu čiastočne späť, a to čo do istiny vo výške 70.766,31 €, ako aj čo do príslušných zmluvných úrokov a úrokov z omeškania s odôvodnením, že dňa 25.08.2017, t.j. po podaní žaloby, sa konala dražba nehnuteľností evidovaných v LV č. 457 pre obec a k.ú. Častkov zapísaných vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade v spoluvlastníckom podiele 1/1-iny, ktoré nehnuteľnosti boli predmetom záložného práva zabezpečujúceho predmetnú pohľadávku žalobcu uplatnenú v tomto konaní. Založené nehnuteľnosti boli vydražené za cenu 75.000 €, náklady dražby a odmena dražobníka predstavovali sumu 4.986,98 € vrátane DPH, teda na čiastočnú úhradu pohľadávky žalobcu voči žalovaným, bola žalobcovi zaslaná na účet suma 70.013,02 €. Naviac žalovaní od podania žaloby uhradili dňa 03.05.2018 ďalšiu časť dlhu vo výške 753,29 €. Žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasili na pojednávaní konanom dňa 09.07.2020 (č.l. 164 spisu).
3. Tunajší súd pôvodne podanej žalobe žalobcu vyhovel, a to platobným rozkazom, č. k. XCsp/XXX/XXXX - 58 zo dňa 26.01.2018, ktorý uznesením zo dňa 24.07.2018, č.k. XCsp/XXX/XXXX
- 65 zrušil, pretože žalovaní podali proti platobnému rozkazu včas odpor s odôvodnením. Popreli právny základ uplatneného nároku v celom rozsahu a považujú ho za nedôvodný.
4. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa 03.09.2007, výpisom z interného systému banky, výpisom z účtu, Zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXX/XX zo dňa 03.09.2007, Zmluvou o usporiadaní vzájomných vzťahov medzi klientom a bankou zo dňa 05.04.2011, Dodatkom k Zmluve o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa 05.04.2011, Všeobecnými obchodnými podmienkami - Prima banka Slovenska , a.s. účinné od 23.08.2007, výzvou na predčasné splatenie úveru s doručenkami, prehľadom splácania do a po predčasnom splatení úveru, prepočtom úrokov z omeškania, výpisom z hlavnej knihy, výsluchom a písomnými vyjadreniami strán, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:
5. Súd mal zo Zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX preukázané, že žalobca (pôvodným obchodným menom Dexia banka Slovensko a.s.) so žalovanými uzatvorili dňa 03.09.2007 uvedenú zmluvu, na základe ktorej, podľa bodu 2.1. a 2.2 Banka poskytne Klientovi peňažné prostriedky vo výške 4.000.000 Sk a zmluvné strany si dohodli, že Úver je bezúčelový a Klient môže použiť peňažné prostriedky podľa vlastného uváženia s výnimkou nákupu akcií v zmysle § 36 ods. 2 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žalobca a ani právny zástupca žalovaných nevedeli súdu uviesť, na aký účel v konečnom dôsledku boli žalovanými poskytnuté finančné prostriedky použité. Ostatný právny zástupca žalovaných, rovnako ako žalovaní sa na pojednávania napriek riadnemu predvolaniu nedostavili, neúčasť ospravedlnili, preto ich súd nemohol na otázku skutočného účelu úveru vypočuť. PZ žalovaných v písomnom vyjadrení k veci zo dňa 16.10.2020 uviedol, že mu nie je známy žiadny predpis, v zmysle ktorého by účasť PZ na pojednávaní bola nutná. Poukázal na čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého: „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá“. Tiež poukázal na Uznesenie NS SR zo dňa 14.09.2011, sp.zn. 3Cdo/40/2011, v ktorom sa uvádza, že : „Možnosť zúčastniť sa na súdnom pojednávaní je právom každého účastníka a záleží výlučne na ňom, či tohto práva využije alebo nie. Ak účastník toto právo nevyužije, z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlní, súhlasí s tým, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti“, čo súd vyhodnotil ako prípad použiteľný v súdenej kauze, a preto následne už netrval na výsluchu žalovaných a ich právneho zástupcu, podľa ktorého, žalovaných zastupuje po právnej stránke a má za to, že vznesená právna argumentácia je dostatočná (č.l. 190 spisu).
6. Žalovaní v písomnom vyjadrení zo dňa 04.09.2020 (č.l. 174 spisu) prostredníctvom právneho zástupcu vzniesli námietku premlčania nároku uplatneného žalobou, a to vo vzťahu k celému žalobnému nároku, vrátane príslušenstva z dôvodu, že príslušenstvo podľa § 121 ods. 3 OZ, sleduje osud hlavného záväzku. Námietku premlčania zdôvodnili tým, že uplynula všeobecná 3 ročná premlčacia doba, pretože žalobca
v liste - Rozhodnutie banky o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 10.07.2014 uviedol, že banka rozhodla o predčasnej splatnosti úveru s príslušenstvom ku dňu 11.07.2014 a zároveň vyzvala žalovaných, aby v lehote do 21.07.2014 uhradili celý záväzok zo Zmluvy vo výške aktuálnej ku dňu zosplatnenia, ktorý ku dňu 09.07.2014 predstavuje sumu vo výške 106.144,46 €. Z prejavu vôle veriteľa, podľa žalovaných, jednoznačne vyplýva, že veriteľ rozhodol o tom, že úver sa stal predčasne splatný ku dňu 11.07.2014, a keďže žaloba bola súdu doručená dňa 17.07.2017, bola podaná po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby, a preto je uplatnený nárok premlčaný v celom rozsahu.
7. Voči vznesenej námietke premlčania žalovanými, sa žalobca bránil tým, že nárok uplatnený žalobou premlčaný nie je a námietka premlčania je neopodstatnená, pretože v rozhodnutí banky o predčasnej splatnosti úveru sa uvádza, že banka vyzýva žalovaných, aby v lehote do 21.07.2014 uhradili celý záväzok zo zmluvy vo výške aktuálnej ku dňu zosplatnenia. V danom prípade má žalobca za to, že premlčacia doba začala plynúť odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dobrovoľnú úhradu dlhu, a teda od 22.07.2014, a keďže žaloba bola podaná na súd 17.07.2017, bola podaná včas.
8. Z prehľadu splácania - do predčasného zosplatnenia na úverovom účte žalovaného v 1.rade súd zistil, že žalovaní nezaplatili riadne už druhú splátku úveru. Prvú splátku zaplatili 16.10.2007 v sume 976,71 €, teda v dohodnutom čase a sume, druhú splátku dňa 16.11.2007 však zaplatili len v sume 133,57 € a 20.11.2007 zaplatili ďalšiu časť splátky v sume 16,93 €, čo v súčte za mesiac 11/2007 nepredstavuje dohodnutú splátku 976,71 €. To, že žalovaní nesplácali úver v dohodnutom čase a sumách, mal súd preukázané i následným postupom zmluvných strán, a to uzatvorením Zmluvy o usporiadaní vzájomných vzťahov medzi klientom a bankou zo dňa 05.04.2011 (č.l. 13 spisu) a podpísaním Dodatku č. 1 k Zmluve o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX dňa 14.04.2011 (č.l. 16 spisu), podľa ktorého sa žalovaní zaviazali splácať Úver v pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 772,48 €, a to k 27. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom apríl 2011. Z prehľadu splácania súd zistil, že od mesiaca apríl 2011 žalovaní nezaplatili splátku úveru v mesiaci august 2011 v dohodnutom termíne a následne v mesiaci september 2011 splátku nezaplatili vôbec. Následne splátky úveru platili rôzne.
9. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné
11. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20191201>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
13. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
14. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
16. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
17. Súd z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil ten právny záver, že žaloba nebola podaná dôvodne. Súd mal preukázané že žalobca ako veriteľ a žalovaní v 1., 2., 3. a 4. rade ako dlžníci uzatvorili Zmluvu o poskytnutí úveru, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver. Žalovaní sa zaviazali poskytnutý úver vrátiť spolu s dojednaným úrokom, v mesačných splátkach. Vzhľadom na skutočnosť, že Zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľmi (keďže žalobca ako veriteľ konal pri uzatváraní a plnení zo zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaní naopak pri uzatváraní zmluvy nekonali v rámci predmetu podnikateľskej činnosti, v zmluve sú označení ako fyzické osoby, nie podnikatelia), jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu.
18. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, právne argumenty strán sporu a za preukázané považuje nasledovné skutočnosti: medzi žalobcom (pôvodným obchodným menom Dexia banka Slovensko a.s.) a žalovanými bola dňa 03.09.2007 uzatvorená Zmluva o poskytnutí úveru č. XX/XXX/ XX v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe takto uzatvorenej zmluvy bol žalovaným poskytnutý dňa 06.09.2007 bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 4.000.000 SK, tj. 132.775,68 €, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť v mesačných splátkach po 29.424 Sk, t.j. 976,70 €, splatných vždy k 16. dňu kalendárneho mesiaca, pričom doba splatnosti úveru bola dohodnutí na 20 rokov. Už druhú splátku dňa 16.11.2007 nezaplatili žalovaní riadne v dohodnutej sume. Voči majetku žalovaných sa začalo exekučné konanie a vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaní porušili dohodnuté zmluvné podmienky, boli listom žalobcu zo dňa 11.07.2014 vyzvaní na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 21.07.2014, ku ktorému dňu žalobca evidoval voči žalovaným pohľadávku vo výške 106.096,05 €, z toho istina úveru predstavovala sumu vo výške 98.599,67 €, nezaplatené úroky z úveru vo výške 183,67 € a nezaplatené úroky z omeškania vo výške 7.312,71 €. Odo dňa vyhlásenia úveru za predčasne splatný, t.j. od 21.07.2014 žalovaní vykonávali rôzne úhrady tak, že ku dňu 15.11.2016 mali voči žalobcovi dlh z titulu istiny úveru vo výške 75.753,29 €. Po podaní žaloby sa dňa 25.08.2017 konala dražba nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre obec a k.ú. Č. v BSM žalovaných v 1. a 2.rade v podiele 1/1, ktoré nehnuteľnosti boli predmetom záložného práva zabezpečujúceho pohľadávku žalobcu uplatnenú žalobcom v tomto konaní. Čistý výťažok z dražby vo výške 70.013,02 €, ktorý bol žalobcovi zaslaný na účet, žalobca započítal na čiastočnú úhradu istiny, a rovnako započítal aj žalovanými uhradenú časť dlhu dňa 03.05.2018 vo výške 753,29 €, teda predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí žaloby o sumu 70.766,31 € istiny, zostala istina vo výške 4.986,98 € spolu so zmluvným úrokom vo výške 183,67 €, úrokom z omeškania vo výške 7.312,71 a úrokmi z omeškania. Vzhľadom na uvedené, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 70.766,31 € ako aj čo do príslušných zmluvných úrokov a úrokov z omeškania zastavil v zmysle ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
19. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovanými, súd musel skúmať, či žalobca uplatnil svoj žalobný nárok v premlčacej dobe. Nakoľko medzi žalobcom a žalovanými vznikol spotrebiteľský vzťah v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dĺžka premlčacej doby sa spravuje občianskoprávnymi predpismi, teda je trojročná. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaní si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, a to povinnosť uhrádzať riadne a včas dojednané splátky, neplnili. Žalobca preto vyhlásil úver s príslušenstvom za predčasne splatný ku dňu 11.07.2014 a vyzval žalovaných na úhradu celého záväzku zo Zmluvy vo výške aktuálnej ku dňu zaplatenia v lehote do 21.07.2014. Súd mal v konaní preukázané, že oprávnenie žalobcu žiadať splatenie celého úveru v prípade omeškania s úhradou splátky v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka bolo dojednané v Článku 11, bode 4.1 úverových podmienok. Ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka obsahuje osobitnú úpravu začatia plynutia premlčacej doby v prípadoch, keď sa v dôsledku nesplnenia niektorej zo splátok stane zročným celý dlh v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16Co/34/2018, podľa ktorého: „Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je teda úpravou všeobecnou (lex generalis) a ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Preto, ak z ustanovenia druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka, ktorá predstavuje špeciálnu úpravu vyplýva, že v prípade predčasnej splatnosti celého dlhu začne plynúť premlčacia doba
odo dňa zročnosti tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala, a z ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá je všeobecnou úpravou, vyplýva odlišný režim určenia začiatku plynutia premlčacej doby, je zrejmé, že prednosť má úprava druhej vety §-u 103 Občianskeho zákonníka a počiatok plynutia premlčacej doby bude viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala.“ Súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 26Co/276/2017, podľa ktorého: „Žalobca sa svojimi odvolacími dôvodmi celkom míňa s podstatou § 103 Obč. zák., z ktorého zreteľne vyplýva dvojaké počítanie premlčacích dôb pri dlhoch splatných v splátkach: premlčacia doba plynie samostatne vo vzťahu ku každej splátke, čo vyplýva z prvej vety tohto paragrafu; ak sa však pre nesplnenie niektorej splátky stane splatným celý dlh, plynie premlčacia doba zvyšku dlhu od splatnosti nesplatenej splátky. Ani v jednom prípade teda neplynie premlčanie od úkonu, ktorý žalobca označuje ako „vyhlásenie splatnosti celého úveru“. Takýto úkon svojím obsahom môže byť len úkonom podľa § 565 Obč. zák., teda prejavom veriteľa v prípade omeškania s niektorou splátkou, že žiada aj splatenie zvyšného dlhu (tzv. strata výhody splátok). Ale práve pre tento prípad druhá veta § 103 Obč. zák. jasne ustanovuje, že premlčacia doba zvyšného dlhu plynie od splatnosti nesplnenej splátky, a nie od dátumu urobenia úkonu v zmysle § 565 Obč. zák.“ Rovnaký právny názor vyslovil Krajský súd v Trnave aj v rozsudku sp. zn. 26Co/158/2017. Prihliadajúc ku zákonnému ustanoveniu § 103 Občianskeho zákonníka, v súlade s vyššie citovanými právnymi názormi, súd skúmal, kedy sa stala splatnou splátka úveru, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (zostatok úveru). Zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre spotrebiteľské vzťahy upravuje aj osobitnú požiadavku možnosti uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, a to uplynutie lehoty troch mesiacov od nezaplatenia splátky a osobitný postup pre uplatnenie uvedeného práva, spočívajúci v povinnosti veriteľa upozorniť dlžníka na možnosť uplatnenia práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Podľa právneho názoru Krajského súdu v Trnave, uvedeného v rozsudku sp. zn. 26Co/158/2017: „Pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby je teda potrebné zistiť, s ktorou konkrétnou splátkou bol dlžník v čase vykonania tohto práva zo strany veriteľa v omeškaní práve tri mesiace (nie dlhšie) a od jej zročnosti potom plynie premlčacia doba zvyšku dlhu podľa § 103 O.z..“ Prihliadajúc k zákonnej úprave § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, aj v súlade s uvedeným právnym názorom, mal súd preukázané, že žalobca mohol využiť svoje právo úver predčasne zosplatniť pre nezaplatenie splátky splatnej už dňa 16.11.2007 (druhá nezaplatená splátka), so zaplatením ktorej boli žalovaní ku dňu uplatnenia práva v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka (11.07.2014) viac ako tri mesiace v omeškaní (ktoré uplynuli 16.02.2008). Keďže všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa splatnosti splátky splatnej dňa 16.11.2007, uplynula dňa 16.11.2010. Nakoľko konanie začalo dňom doručenia žaloby na súd, t.j. 17.07.2017, teda po viac ako troch rokoch od 16.11.2007, súd musel vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanými v zmysle § 100 Občianskeho zákonníka prihliadnuť na premlčanie podľa § 101 Občianskeho zákonníka, a keďže nemohol premlčané právo, premlčania ktorého sa žalovaní úspešne dovolali, priznať, súdu neostávalo nič iné, iba žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú vo zvyšnej časti zamietnuť.
20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 86,84 %. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 75.753,29 € (100 %), pričom súd mu priznal úspech v zastavujúcej časti vo výške 70.766,31 € s príslušenstvom (93,42 %), keďže žalovaní zaplatili sumu 70.766,31 € až po začatí súdneho konania. Vo zvyšku (4.986,98 s príslušenstvom) súd žalobu zamietol, preto väčšinový úspech v konaní mal žalobca, t.j. 93,42 %. (100 % - 6,58 %). Náhrada trov konania žalobcu predstavuje 93,42 % - 6,58 % (úspech žalovaných) = 86,84 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl.CMP.