Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/66/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcov: 1. T. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX/X, G., 2. P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX/X, G., 3. M. O., nar. X.X.XXXX, bytom V. Z. XXX, všetci zastúpení : Mgr. Jozef Slíška, advokát so sídlom Coboriho 2, Nitra, proti žalovaným: 1. agrokomplex NÁRODNÉ VÝSTAVISKO, štátny podnik, so sídlom Výstavná 4,Nitra, IČO, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, 2. Slovenská republika v zast. agrokomplex NÁRODNÉ VÝSTAVISKO, štátny podnik, so sídlom Výstavná 4, Nitra, IČO: 36 855 642, za účasti intervenienta na strane žalovaných: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, IČO: 00 156 621, o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

rozhodol:

I.Súd určuje, že do dedičstva po poručiteľovi U. W., nar. XX.X.XXXX naposledy bytom G., R. T., K.K. zomr.XX.X.XXXX patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.úz. R. zamerané Geometrickým plánom č. 696/2016 na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva k pozemkom p. č.: XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X-:/XX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktorý dňa 15.12.2016 vyhotovil E. C., dňa 15.12.2016 autorizačne overil Ing. E. Z. a dňa 24.3.2017 pod č. 340/2017 úradne overila Ing. B. V., ako: parc.č. XXXX/X o výmere 2954 m2 ako ostatná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 203 m2 ako ostatná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 822 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 2042 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 40 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 20 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 20 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 21 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 20 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 20 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 21 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 21 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 21 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 21 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 21 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 20 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 21 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 20 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 21 m2 ako zastavaná plocha, parc.č.XXXX/XX o výmere 21 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 20 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 6048 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 259 m2 ako ostatná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 632 m2 ako ostatná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 192 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX o výmere 230 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 2798 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 4203 m2 ako ostatná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 1137 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 653 m2 ako ostatná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 248 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 726 m2 ako ostatná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 319 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXX/X o výmere 52 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 1407 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 1384 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX o výmere 817 m2 ako ostatná plocha, parc.č. XXXX o výmere 126 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 336 m2 ako ostatná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 1677 m2 ako zastavaná plocha, parc.č.XXXX/X o výmere341m2 ako zastavaná plocha a parc.č. XXXX/X o výmere 274m2 ako zastavaná plocha. Neoddeliteľnou súčasťou

tohto rozsudku je Geometrický plán č. 696/2016 na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva k pozemkom p. č.: XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X-:/XX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktorý dňa 15.12.2016 vyhotovil E. C., dňa 15.12.2016 autorizačne overil Ing. E. Z. a dňa 24.3.2017 pod č. 340/2017 úradne overila Ing. B. V..

II.Súd žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zamieta.

III.Súd priznáva žalobcom v 1. až 3. rade náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný v 2. rade s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 13.8.2019 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhajú určenia, že do dedičstva po poručiteľovi U. W., nar. XX.X.XXXX naposledy bytom G., R. T. K.K., zomr.XX.X.XXXX patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.úz. R. zamerané Geometrickým plánom č. 696/2016 na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva k pozemkom p. č.: XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X-:/XX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktorý dňa 15.12.2016 vyhotovil E. C., dňa 15.12.2016 autorizačne overil Ing. E. Z. a dňa 24.3.2017 pod č. 340/2017 úradne overila Ing. B. V., ako: parc.č. XXXX/X o výmere 2954 m2 ako ostatná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 203 m2 ako ostatná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 822 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 2042 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 40 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 20 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 20 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 21 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 20 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 20 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 21 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 21 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 21 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 21 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 21 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 20 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 21 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 20 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 21 m2 ako zastavaná plocha, parc.č.XXXX/XX o výmere 21 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 20 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 6048 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 259 m2 ako ostatná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 632 m2 ako ostatná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 192 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX o výmere 230 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 2798 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 4203 m2 ako ostatná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 1137 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 653 m2 ako ostatná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 248 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 726 m2 ako ostatná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 319 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXX/X o výmere 52 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 1407 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 1384 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX o výmere 817 m2 ako ostatná plocha, parc.č. XXXX o výmere 126 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 336 m2 ako ostatná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 1677 m2 ako zastavaná plocha, parc.č.XXXX/ X o výmere341m2 ako zastavaná plocha a parc.č. XXXX/X o výmere 274m2 ako zastavaná plocha. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku je Geometrický plán č. 696/2016 na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva k pozemkom p. č.: XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X-:/XX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktorý dňa 15.12.2016 vyhotovil E. C., dňa 15.12.2016 autorizačne overil Ing. E. Z. a dňa 24.3.2017 pod č. 340/2017 úradne overila Ing. B. V..

2.Žalobu odôvodnili tým, že vlastníkom sporných pozemkov bol ich právny predchodca a to v zmysle PKV č. XXXX, žalovaní - štát a jeho organizácie pozemky užívali ale nikdy ich nevlastnili, vedeli, že jediným ich vlastníkom je poručiteľ, k uzavretiu kúpnej lebo inej zmluvy nedošlo, nemohlo dôjsť ani k vydržaniu pozemkov.

3.K podanej žalobe sa opakovane písomne vyjadroval žalovaný v 1. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu, konkrétne vyjadrením zo dňa 13.11.2019, 15.1.2020, 28.9.2020, 23.11.2020, 2.2.2021, 22.6.2021.

4.Písomne sa k veci opakovane vyjadrovali aj žalobcovia podaním zo dňa 12.12.2019, 6.3.2020, 10.6.2020, 4.11.2020, 13.1.2021, 18.6.2021.

5.V priebehu konania vstúpil do konania na strane žalovaných ako intervenient - Ministerstvo Pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky - oznámenie o vstupe zo dňa 6.5.2020, doručené súdu 3.6.2020, oznámené všetkým stranám sporu. K veci sa písomne vyjadril svojim podaním zo dňa 26.4.2021.

6.Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že žalobcovia trvajú na písomne podanej žalobe, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, pričom geometrický plán tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. V konaní je preukázané, že U. W. bol vlastníkom nehnuteľností, zapísaný bol v PKV ako vlastník, žalobcovia sú jeho právni nástupcovia, sú aktívne vecne legitimovaní. Žalovaní 1,2 sú nositeľmi pasívnej vecnej legitimácie, ten stav, ktorý tu je, nespôsobili žalobcovia, že štátny podnik je na liste vlastníctva zapísaný ako vlastník. Žiaden správny orgán nemá právomoc rozhodnúť o vlastníctve a to ani v reštitučnom konaní. Žalovaní tvrdia, že nadobudli vlastnícke právo vydržaním, notárske zápisnice sú z obdobia r. 2000. Čo sa týka ROEP, ten sa vzťahuje na pozemky neznámych vlastníkov, netýkal sa zastavaného územia, pozemkov, kde vlastník je zapísaný. Čo sa týka zásady, že právo patrí bdelým, práve táto zásada a jej dodržiavanie platí, avšak nemôže byť jej aplikácia samoúčelná a vytrhnutá z kontextu. V prípade tejto zásady sa posudzuje konflikt dvoch ústavných práv a to právo pôvodného vlastníka a právo dobromyseľného nového vlastníka, ktorý veril, že je vlastníkom, dobrá vôľa, dobromyseľnosť je tu základom. Je na žalovaných, aby preukázali, že nehnuteľnosti vyvlastnili, že sa stali ich vlastníkmi na základe vyvlastnenia, ak tomu tak bolo, je otázne prečo potom boli robené notárske zápisnice o vydržaní. Žalovaní poukazujú na zápis o vyvlastnení v podacom denníku Mestského úradu, toto však nie je dôkaz o vyvlastnení, z tejto poznámky nie je jasné o ktorý vstup sa jedná, o ktoré parcely. Ďalej žalovaní spomínajú vo svojom vyjadrení registráciu zmluvy, nie je jasné o akej zmluve žalovaní hovoria, z predloženej dokumentácie vyplýva, že vlastník chcel nehnuteľnosti predať avšak k dohode a ku kúpnej zmluve nikdy nedošlo. Žalovaní vedeli komu pozemky patria, v 90-tych rokoch si uvedomili existujúci problém a dali vypracovať notársku zápisnicu o vydržaní. Dôkaz o právoplatnom vyvlastnení by mal byť doložený do spisu. Čo sa týka prejednávaného sporu je to predovšetkým o právnom posúdení veci, žalobcovia uvedené skutočnosti zistili v r. 2010 po dedičskom konaní, snažili sa so žalovaným dohodnúť, riešil to ich predchádzajúci právny zástupca. Trvalo to roky, k dohode nedošlo, preto podali túto žalobu. Čo sa týka argumentov žalovaných ohľadne výstavby stavieb nesúhlasí s argumentom, že by štát nestaval na pozemkoch, ktoré by nemal vysporiadané. Výstavba prebiehala v 60-tych rokoch v r. 1964-1968 a v spise je písomná komunikácia z r. 1971 z ktorej vyplýva, že sa nedohodli na kúpnej cene. Žalovaní stavali na cudzom pozemku a vedeli o tom. Vo vyjadreniach žalovaných chýba vyjadrenie sa k notárskym zápisniciam, nijako sa k tomu nevyjadrujú. V prejednávanej veci by súd mal vychádzať z právneho stavu v čase vyhlásenia rozsudku. Aj dnes by dedičia mohli po ňom dediť. Čo sa týka toho či sa má súd zaoberať tým čo bolo ku dňu smrti poručiteľa alebo aj tým čo sa dialo po jeho smrti sa písomne vyjadroval, odkazuje na rozhodnutie . Podľa jeho názoru, žalovaný zistil, že zabudol sporné pozemky vyvlastniť, preto boli robené v roku 1998 notárske zápisnice, preto žalovaný nevie nájsť rozhodnutie o vyvlastnení, vie o tejto situácii od r. 1998, posledné 4 roky prebiehala komunikácia medzi žalobcami a žalovaným. Rozhodnutie o vyvlastnení nebolo dodnes doručené a žalovaný 1 uvádza iné právne argumenty. Prišla nová argumentácia žalovaného 1 k vydržaniu a to že pôvodne notárske zápisnice spisovala príspevková organizácia, ktorá zanikla. Ak by súd dospel k záveru, že pôvodná príspevková organizácia pozemky nevydržala, tak žalovaný 1 uvádzal argumentáciu, že ich vydržala druhá organizácia štátny podnik a rozlišuje vydržania v dvoch alternatívach. Argumentáciu žalovaného 1 odmieta, popiera vydržanie štátnym podnikom, ku ktorému malo dôjsť podľa vyjadrenia žalovaného 1 v čase od 1.1.2008 do 31.12.2017, počas 10 ročnej vydržacej doby však štátny podnik nemohol byť dobromyseľný, pretože pred jej uplynutím sa štátny podnik agrokomplex dozvedel, že žalobcovia si nárokujú vlastnícke právo k pozemkom, najneskôr sa o tom mohol dozvedieť z listu žalobcov zo dňa 14.8.2017, na tento list agrokomplex odpovedal listom zo dňa 18.9.2017. Dňa 20.11.2017 mu bol zaslaný zo strany žalobcov návrh dohody. 10 ročná lehota dobromyseľnosti nemohla uplynúť, pretože žalovaný 1 dostal informáciu, ktorá mohla spôsobiť to že zapochyboval o svojej dobromyseľnosti. Spochybňuje vydržanie príspevkovou organizáciou osvedčením v notárskych zápisniciach z r. 1998, 1999, 2000.

Nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného 1, že 1.1.2008 bol majetok zverený do štátneho podniku. V zakladateľskej listine nie sú uvedené konkrétne pozemky, nevieme či bol vložený majetok, ktorý je predmetom tohto sporu. V zakladateľskej listine je uvedené, že sa vkladá majetok, ktorý vlastnila príspevková organizácia, ak by príspevková organizácia vlastnícke právo k pozemkom nevydržala, nemohlo byť predmetom vkladu majetku do štátneho podniku. V druhej časti žalovaný 1 spochybňuje, že poručiteľ U. W. vlastnil ku dňu svojej smrti tieto pozemky. Poručiteľ nikdy agrokomplexu nič nepredal a ak jeho majetok nebol vyvlastnený, nevie si predstaviť ako by sa výmera pozemkov zmenšila. Tak ako bola výmera zapísaná v PKV č. XXXX. Žalovaný 1 tvrdí, že v takejto výmere poručiteľ ku dňu svojej smrti pozemky nevlastnil. Sám žalovaný 1 si dal vyhotoviť notárske zápisnice, ich geodet pre osvedčenie vlastníctva vypracoval geometrický plán a aj on vychádzal z výmery z tejto PKV. To že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľností v takej výmere preukázali výpisom z PKV, geometrickým plánom, GP žalovaného 1. Tvrdenia, že by poručiteľ vlastnil menej nehnuteľností, odmieta. Dôkazy, na ktoré odkazuje žalovaný 1, hovoria o vstupnom areáli, tu sa však bavíme o pozemkoch pod amfiteátrom, pavilónmi, budovou riaditeľstva, parkoviskom. Notárske zápisnice považuje robené v rozpore so zákonom, špekulatívne. Na mape červenou farbou označil územie, ktoré patrilo poručiteľovi ku dňu jeho smrti, zelenou farbou označil územie, ktoré bolo predmetom troch notárskych zápisníc. Je potom otázne čo je so zvyškom územia, na základe čoho zobrali poručiteľovi zvyšok územia keď on nič nepredal a doklad o vyvlastnení nie je. Je otázne na základe čoho odňal žalovaný 1 zvyšok územia. V spise nie je žiadny dôkaz, úkon, ktorým by sa poručiteľ majetku zbavil a stratil by vlastnícke právo k zvyšnému územiu. Predložil tabuľku, v ktorej sú uvedené parcely tvoriace zvyšok územia a navrhol, aby žalovaný 1 preukázal ako nadobudol vlastníctvo k týmto parcelám, na základe akého titulu. V r. 1996 podala manželka U. W. návrh na dedičské konanie žiadala prejednať parcely, ktoré sú predmetom tohto sporu. V rámci dedičského konania bol zrejme robený dopyt na agrokomplex, ten potom začal rýchlo konať, robili sa osvedčenia a notárske zápisnice, v r. 1998, 1999, 2000. Požaduje aby žalovaný 1 preukázal ako získal 16 parciel uvedených v tabuľke, pretože tieto tvoria biele územie v rámci územia označeného červenou farbou, ktoré patrilo poručiteľovi ku dňu jeho smrti. Jedná sa o tri parcely zakrúžkované červenou farbou XXXX/X, XXXX, XXXX, tak ako boli uvedené v PKV XXXX. Je pravdou že v spise sa nachádzajú doklady o rokovaniach s Krajským investičným útvarom, to sa však týkalo časti pozemku ktorý zasahoval do Výstavnej ulice. Jednalo sa o výmere 1.185m2, túto výmeru si žalobcovia neuplatňujú, táto bola predmetom rokovaní ohľadne výkupu a svedčia o tom listy týkajúce sa výkupu a ponuky pozemkov pre výstavbu sídliska Chrenová II.. Nevie presne či sa rokovalo o výmere 1.185m2, o túto výmeru žalobcovia žalujú menej. Pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania na svoj LV žalovaný 1 dokázal zaevidovať prostredníctvom 9 notárskych zápisníc, 3 boli uvádzané v žalobe, 6 doložil žalovaný 1 a jednou kúpnou zmluvou s Agrokombinátom. Jedná sa pôvodne o príspevkovú organizáciu Agrokomplex. Predložil mapu, na ktorej sú zelenou a bielou farbou označené pozemky, ktoré do evidencie boli vnesené 9 notárskymi zápisnicami. 1 parcela je označená ružovou farbou tá sa do evidencie dostala kúpnou zmluvou. Nepočítal s tým, že v konaní bude sporné, či U. W. bol alebo nebol v čase svojej smrti v r. 1978 vlastníkom parciel, ktoré sú predmetom tejto žaloby. Z PKV XXXX vyplýva, že r. 1960 bol ako vlastník evidovaný U. W., predložili komunikáciu zo - 70 - tych rokov, z r. 1971, 1972, o prípadnom odkúpení pozemkov a ak ich U. W. nebude chcieť predať môžu byť vyvlastnené. Následne v r. 1978 U. W. zomrel. Žalovaný 1 tvrdí, že U. W. nebol v čase smrti vlastníkom pozemkov, argumentácia predchádzajúceho právneho zástupcu bola taká, že v 60-tych rokoch keď sa začal stavať Agrokomplex určite sa to nezačalo stavať na cudzích pozemkoch, že pozemky boli vyvlastnené. Doklad o vyvlastnení však žalovaný 1 nepredložil. Súčasná argumentácia spochybňuje, že U. W. bol ku dňu smrti vlastníkom pozemkov. Kto bol ich vlastníkom ak nie U. W.. Keď ešte v 70- tych rokoch prebiehala komunikácia, že ich predá a v r. 1978 zomrel. Kto by teda asi tak mal byť vlastníkom týchto pozemkov. Z dôkazov vyplýva, že pozemky patrili U. W., neexistuje tu žiadna tretia osoba, ktorá by mala byť vlastníkom. Do úvahy pripadá, že vlastníkom mohol byť len U. W., prípadne Agrokomplex ak by to preukázal. Dôkazy na ktoré odkazuje žalovaný 1 - znalecký posudok z r. 1978 ten sa týkal časti parciel, ktoré boli mimo areálu Agrokomplexu, slúžili na výstavbu Výstavnej ulice, pozemky mimo Agrokomplexu nie sú predmetom tohto konania. odčlenil časť parciel pre výstavbu Výstavnej ulice. Je potrebné odlišovať komunikáciu ohľadne pozemkov týkajúcich sa vstupného areálu a všetkých pozemkov pre stavbu celého areálu. Agrokomplex urobil chybu, keď notárskymi zápisnicami odkrajoval postupne pozemky, zabudol na jeden pás. Z osvedčenia o dedičstve z r. 2010 vyplýva, že dedičia dedili pozemok v areáli Agrokomplexu, označený je na mape modrou farbou. Nebyť notárskych zápisníc dedičia po U. W. by prededili všetky ostatné pozemky označené na mape červenou hranicou. V r. 1995 sa začalo osvedčovanie notárskymi zápisnicami. Vychádzalo sa z PKV č. XXXX, vyhotovené boli geometrické plány, každý vedel že neexistuje iný vlastník, neexistoval iný LV, len PKV z ktorej sa

postupne geometrickými plánmi odkrajovali parcely. Kataster v r. 1992, ak by existoval akýkoľvek iný vlastník mal by nehnuteľnosti zapísané na LV, avšak nikto iný nebol, ani iný LV neexistoval. Čo sa týka dôkazov existuje verejná listina z r. 1960. Žalobcovia netvrdia, že výmera, ktorá patrila U. W. v r. 1960 mu patrila aj v r. 1978. Neexistuje priamy dôkaz, ktorý by spochybnil vlastníctvo U. W. ohľadne tých parciel, ktoré sú súčasťou Agrokomplexu. Predmetom tohto konania sú parcely v areáli Agrokomplexu pochádzajúce z PKV XXXX. Predmetom konania nie sú pozemky, ktoré slúžili na výstavbu sídliska. Predložil aktuálny výpis z LV č. XXXX, sú to parcely označené na mape modrou farbou, ktoré zdedili, následne predali. Sama právny zástupkyňa žalovaného 1 uviedla, že od r. 1964 neexistuje vierohodná evidencia nehnuteľností, ale na druhej strane od žalobcov vyžaduje dôkaz, aby preukázali stav v r. 1978. Žiadna tretia osoba nejaký neznámy vlastník neexistuje, vlastníkom mohol byť len U. W. alebo Agrokomplex. V každej jednej notárskej zápisnici je uvedené, že "Z neznámych dôvodov je pozemok stále vedený na pôvodného vlastníka U. W.." Notárske zápisnice vychádzali z tejto PKV, vyhotovované boli geometrické plány a PKV bola prílohou súčasťou notárskych zápisníc. V notárskych zápisniciach v r. 1999 sám Agrokomplex tvrdil, že U. W. bol pôvodným vlastníkom zapísaným v PKV. Vlastníkom mohol byť len U. W. alebo tak ako uviedla PZ žalovaného 1 skupina Agrokomplex, tak nech žalovaný 1 preukáže že vlastnícke právo U. W. zobral či už v súlade s jeho vôľou alebo proti jeho vôli. Pokiaľ vo svojom vyjadrení zo dňa 4.11.2020 spomínal ďalšie dva pozemky nemá to nijaký súvis s petitom žaloby. Pokiaľ skúmal notárske zápisnice predložené žalovaným 1 zoznam parciel sedel, odkazoval na GP predložený žalobcami, ktorý by mal byť súčasťou rozsudku a jedná sa len o parcely, ktoré zasahujú do vnútra žalovaného celku. Agrokomplex vedel, že pozemky nevlastní. V r. 1994 Agrokombinát Zobor ponúkol na predaj garáže a zastavané pozemky, všetci vedeli, že tieto pozemky vlastnil W.. Likvidátor Agrokombinátu Zobor spísal osvedčenie o vydržaní a agrokomplex časť nehnuteľností odkúpil od Agrokombinátu Zobor. V r. 1994 agrokomplex zistil, že prečo by kupoval pozemky a začal spisovať notárske zápisnice, ktorých bolo 9. K ich obsahu sa už vyjadroval. Všetky notárske zápisnice sa opierali o pozemnoknižnú vložku. Agrokomplex prišiel na systém ako si takýmto spôsobom brať pozemky. V 90-tych rokoch, osvedčil si vlastníctvo, dostal pozemky na LV. V priebehu konania žalovaný menil argumentáciu, nakoniec sa dozvedeli, že sa vlastnícke právo malo vydržať k 31.12.2017. Ten istý riaditeľ sa od 1.1.2008 zobudil ako dobromyseľný, ten istý riaditeľ spisoval notárske zápisnice. Žalovaný teraz spochybňuje vložku, ktorá však bola podkladom pre všetky notárske zápisnice. Agrokomplex zabudol osvedčiť určitú časť označenú ako modrý pás pozemkov, tú žalobcovia zdedili, notár postupoval tak ako každý súdny komisár a na základe PKV túto časť žalobcovia prededili. A prededili by aj zvyšnú časť nebyť notárskych zápisníc. Žalobcovia svoju argumentáciu nemenia, agrokomplex vedel, že nie je vlastník. Časť pozemkov kúpil od Agrokombinátu Zobor, uplatnil tento modus operandi - notárske zápisnice. Nesúhlasí s argumentáciou ohľadne písomnej komunikácie, v listoch bola spomenutá PKV aj číslo LV, agrokomplex vedel že dedičia si nárokujú pozemky.

7.Žalobca v 2. rade na pojednávaní uviedol, že tento spor netrvá len od podania žaloby, trvá to 30 rokov, nevedia sa domôcť majetku, ktorý im patrí. Pamätá si ako chlapec dedko ešte žil, že doma sa to riešilo, potom dedko zomrel, bol totalitný režim, nedalo sa robiť nič, po zmene režimu to začal riešiť otec, chodieval na riaditeľstvo agrokomplexu, z ich strany to boli len sľuby a klamstvá. Otec zomrel v r. 1995, potom to riešila mama až do svojej smrti. K listom z r. 2017 uvádza, že im bolo prisľúbené zo strany agrokomplexu že dostanú náhradné pozemky. Boli to však len sľuby, výmysly oddialiť celú záležitosť, rozhodol sa, že podá žalobu. Bolo to v r. 1994, v tom čase podnikal, otec E. W. prišiel domov s tým, že agrokomplex sa vyjadril, že si môžu vybrať z ktorejkoľvek banky 30mil. korún, mal to byť úver na podnikanie s tým, že agrokomplex bude ručiť na úver majetkom agrokomplexu, nič z toho však nebolo. mama o to bojovala, zomrela v r. 2018, ministerka Matečná dala príkaz na vysporiadnie pozemkov, nič z toho nebolo.

8.Právna zástupkyňa žalovaného v 1.rade na pojednávaní uviedla, že na podanej žalobe vidí nedostatok v otázke naliehavého právneho záujmu, poukazovala na reštitučné zákony, ktoré dali možnosť pôvodným vlastníkom domáhať sa vydania vlastníckeho práva, ktoré bolo štátom odobraté. Naliehavý právny záujem nie je daný ani tam kde možno žiadať o vydanie veci, reštitučnými zákonmi bolo dané právo na vydanie veci, žalobcovia ho nevyužili v prekluzívnej lehote, mali možnosť žiadať o vydanie veci, je to prekážka v otázke naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem nie je daný ani tam kde rozhodnutie súdu nemôže byť podkladom pre zápis zmien v katastri nehnuteľností, ak by aj súd vo veci žalobe vyhovel nebol by to prepis vlastníckeho práva zo zapísaného vlastníka na žalobcov. Vo veci by súd mal prejednať len úkony, ktoré nastali ku dňu smrti poručiteľa. Či nehnuteľnosti, ktoré patria do dedičstva, či poručiteľ v čase smrti bol alebo nebol ich vlastníkom. Poukazovala na rozhodnutie NS sp.zn.

, reštitučné zákony sú špeciálnou právnou úpravou vo vzťahu k všeobecnej úprave . Žalovaní svoju dobromyseľnosť zakladajú na tom, že pozemky vyvlastnili, v čase výstavby bol účinný o stavebnom poriadku a k nemu vyhláška 144/1959, ktorá v uvádzala, že bolo potrebné k výstavbe predložiť doklad o práve k pozemku alebo že bolo požiadané o vyvlastnenie. Zapadá to logicky do ich úvah, že žalovaný resp. jeho právny predchodca nemohol vykonávať výstavbu bez práva k pozemku. Čo sa týka dokladov o vyvlastnení tie hľadali u samotného žalovaného, na Katastri nehnuteľností, v Mestskom archíve Nitra, ešte prebieha aj ďalšie šetrenie. Pokiaľ bolo nadobudnuté vlastnícke právo na základe rozhodnutia štátneho orgánu vlastníctvo sa nadobúdalo právoplatnosťou rozhodnutia, nezasielalo sa Katastru a preto ani v Katastri nehnuteľností nemôže byť a nie je zmienka o registrácii rozhodnutia štátneho orgánu, pretože sa nevyžadovala. Čo sa týka dobromyseľnosti vydržania oprávnená držba sa môže opierať aj o neexistujúci právny dôvod, stačí len domnelý dôvod. Čo sa týka zásady, že právo patrí bdelým, mal by súd na toto prihliadať. Odo dňa smrti poručiteľa v r. 1978 dodnes uplynulo 40 rokov, pomery sa zmenili, štát dal možnosť aby si vlastníci sa svojich práv domohli, v prípade ak boli porušené ich práva. Žalobcovia nevykonali jediný krok, aby si svoje práva uplatnili. Písomná komunikácia medzi právnym predchodcom žalobcov a právnym predchodcom žalovaného nedokazuje, že nedošlo k vyvlastneniu, dokazuje, že pokiaľ sa štátne orgány nevedeli dohodnúť s vlastníkom pristúpili k vyvlastneniu a takéto pozemky sa vyvlastňovali. Z komunikácie vyplýva, že štátne orgány dali právnemu predchodcovi žalobcov najavo, že ak pozemky nepredá dôjde k ich vyvlastneniu. K vyvlastneniu aj došlo, čo potvrdzuje aj list z r. 1991 z ktorého vyplýva, že žalobcovia mali vedomosť o tom, že k vyvlastneniu došlo. V r. 1978 po smrti poručiteľa v dedičskom konaní nedošlo k prededeniu pozemkov, je to tak z dôvodu, že v čase smrti nebol ich vlastníkom. Ešte v r. 1971 U. W. si písal s predchodcom žalovaného, živo s ním komunikoval a v r. 1978 nedošlo k prejednaniu pozemku, pričom otázka pozemkov musela byť predmetom rozhovorov v rodine. Okrem toho v dedičskom konaní bol spomínaný aj závet a U. W. by sám v závete určite riešil sporné pozemky ak by mal vedomosť o tom, že je ich vlastníkom. Čo sa týka konfliktu práv pôvodného vlastníka a súčasného vlastníka súd musí poskytnúť ochranu aj súčasnému vlastníkovi. V rozhodnutí ÚS 151/2016 je uvedená myšlienka, že vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník pri konflikte týchto dvoch práv. Preto je potrebné v tomto konaní sa nedbalosťou zaoberať. Vlastníci sa od r. 1978 o svoje vlastnícke právo nestarali alebo ho nemali. K vydržaniu sa nevyjadrovali z toho dôvodu, že súd by sa mal zaoberať právnymi úkonmi do smrti poručiteľa. K tomu len stručne, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Žalobcovia sa nestarali o svoje vlastnícke právo, doviedli tým žalovaného do dôkaznej núdze, ten sa snaží doklad o vyvlastnení dohľadať, oslovil aj iné archívy a zakladateľa štátneho podniku. V bode 1 vyjadrenia rozoberali inštitút vydržania. Žalobcovia odmietajú koncept dvojkoľajnosti vydržania, že žalovaný 1 nemohol nadobudnúť nehnuteľnosti vydržaním lebo ich nenadobudol jeho právny predchodca, tvrdí, že žalovaný 1 ich sám vydržal. Majetok nadobudol zo zákona dňom 1.1.2008, bol dobromyseľný, nehnuteľnosti boli zapísané na LV. Plynutie 10 ročnej lehoty a jeho dobromyseľnosť nebola prerušená. Tá sa prerušuje až dňom podania žaloby, čo bolo v r. 2019. Listy adresované v r. 2017 nemohli spôsobiť prerušenie vydržacej doby, pretože tieto neobsahovali ani konkrétne parcely a výmery a nemohli narušiť dobromyseľnosť vydržateľa. Čo sa týka argumentov ohľadne PKV, do tejto sa už zmeny v 70-tych rokoch nezapisovali. Považuje za prirodzené, že nie je smerodajná jej výpovedná hodnota, aj s poukazom na to, že v dedičskom konaní sa manželka U. W. vyjadrila, že bol prejednaný všetok majetok. Čo sa týka petitu žaloby je neurčitý, nejasný. Žalobcovia by mali uviesť, ktorý pozemok z akého vznikol. Žalovaný 1 sa nebráni preukázaniu svojho vlastníctva ale nie je jasné ku ktorým parcelám by sa mal vyjadriť. Žalovaný 1 si je vedomý svojich procesných povinností, po prevzatí právneho zastupovania oslovili Štátny archív, kataster Nitra, z týchto orgánov bol doručený len znalecký posudok, ktorý súdu doručili spolu s vyjadrením. PKV č. XXXX deklaruje stav, ktorý bol v r. 1960, nedeklaruje stav v čase smrti poručiteľa. Nedeklaruje, či bol v čase smrti 1978 vlastníkom. Nebola doložená listina ktorá by deklarovala stav v r. 1978. V r. 1964 bol prijatý , aj keby nastalo neviem koľko zmien tie by sa nijako nezobrazili v PKV, do PKV sa do r. 1964 žiadne zmeny právneho stavu nezapisovali. Od r. 1964 nie je PKV verejná listina. Žalobcovia nevysvetlili a nepreukázali aký bol právny stav r. 1978, určite nebol taký ako bol v PKV v r. 1960, z PKV ubúdalo. Takýto podklad nemôže byť podkladom pre rozhodnutie súdu. Právne vzťahy museli byť nejako usporiadané, predmetom tohto konania nie je prieskum vlastníctva SR, žalovaný 1 spochybňuje a tvrdí, že určite v r. 1978 nebol taký stav ako v čase založenia PKV. Čo sa týka geometrických plánov tie neslúžili ako deklarácia právneho stavu. od r. 1964 sa nezapisovali zmeny do PKV, ak by existovali vyvlastňovacie rozhodnutia alebo by U. W. predal nejaké nehnuteľnosti, nezobrazilo by sa to v PKV, z PKV ubúdalo a preto sa pýta aký bol právny stav v r. 1978. PKV z r. 1960 považuje za nevierohodnú. Keby súd posúdil PKV ako vierohodnú nastali ďalej také právne skutočnosti, že nie je možné rozhodnúť, že vec patrí do dedičstva. PKV nie je vierohodná listina preukazujúca stav v čase smrti poručiteľa.

Predmetom tohto konania nie je všeobecný prieskum vlastníckeho práva žalovaného. V písomných vyjadreniach sa podrobne vyjadrovali k zákonnému režimu, ktorým žalovaný nadobudol vlastnícke práva, k právnemu titulu. Poukazovali na uplynutie vlastnej vydržacej doby k 31.12.2017. Vyjadrovali sa k tomu, že k 1.1.2008 neexistovali pochybnosti o dobromyseľnosti. Listy, na ktoré odkazujú žalobcovia, sú zmätočné. Nie je preukázané ich doručenie. Nestačí podací lístok, neobsahujú špecifikáciu parciel. V jednom z listov žalobkyňa poukazovala na výmeru dvakrát vyššiu ako je predmetom tohto konania. Žalovaný 1 vidí dva dôvody na zamietnutie žaloby a to, že žalobcovia nepreukázali vlastnícke právo ich právneho predchodcu do posledného metra štvorcového a ďalším dôvodom je zákonný režim nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného. Žalovaný 1 nie je pasívne vecne legitimovaný. Právny zástupca žalobcov poukazoval na údajný modus operandi, ale stále neodpovedali aký bol stav v čase smrti poručiteľa, ktorý nevyplýva z PKV. Žalovaný svoju argumentáciu nemenil, PKV spochybňoval od začiatku. Je v dôkaznej núdzi v časti listín. Argumentácia k vydržaniu je argumentácia právna. Majetok neprechádzal na štátny podnik ale na SR. Na LV nebola žiadna poznámka, neprebiehalo žiadne súdne konanie. Čo sa týka listov, jeden je z r. 2018, teda po uplynutí vydržacej lehoty. Odpoveď agrokomplexu bola všeobecná, nie že by niečo uznával. Tieto listy nemohli spochybniť dobromyseľnosť žalovaného. Žalobcom nič nebránilo podať žalobu včas. Potenciálnym vydržateľom, ak by súd neprihliadal na túto argumentácia § 21 ods. 13, by bola SR.

9.Štatutárny zástupcu žalovaného v 1. rade na pojednávaní uviedol, že v tomto spore vystupuje žalovaný 1, ktorý je štátny podnik, je to verejná inštitúcia. Konanie žalobcov je špekulatívne a vážne by mohlo zasiahnuť do činnosti štátneho podniku. Pri tomto súdnom spore by súd mal brať do úvahy, že žalovaný 1 vykonáva verejno-prospešnú činnosť. Je málo pravdepodobné, že by sa národné výstavisko začalo budovať na nevysporiadaných pozemkoch. Napádanie činnosti žalovaného považujeme za šikanovanie zo strany žalobcov.

10.Zástupca intervenienta na pojednávaní uviedol, že by kládol dôraz na správne zistenie vlastníckeho práva ku dňu smrti poručiteľa. Je na žalobcoch, aby preukázali aké pozemky, v akej výmere vlastnil poručiteľ ku dňu svojej smrti. Predložili k tomu len jediný dôkaz, listinu z r. 1960, pričom žalovaný preukázal, že z PKV ubúdali výmery. Pričom nie je povinnosťou žalovaných, ani tretích subjektov, aby preukazovali aké výmery ubudli. V tomto smere je dôkazné bremeno na strane žalobcov, ktoré neuniesli.

11.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcov, žalobcu v 2.rade, právnej zástupkyne žalovaného v 1.rade, štatutárneho zástupcu žalovaného v 1.rade, zástupcu intervenienta, oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:

Z výpisu Z LV č. XXXX, kat.úz. R., obec G., okres G. vyplývalo, že ako vlastník sporných pozemkov bol v čase podania žaloby na súd zapísaný žalovaný1 - agrokomplex NÁRODNÉ VÝSTAVISKO, štátny podnik v podiele 1/1. Ako titul nadobudnutia okrem iných je v liste vlastníctva uvedená N 109/98, NZ 107/98, Z 1857/998-152/98, Osvedčenie N 270/99, , Z 4427/99-434/99, Osvedčenie N 320/00, Z 5849/2000 -18/20001.

V priebehu konania bol podaný na Okresný úrad Nitra katastrálny odbor návrh na opravu chýb v katastrálnom operáte s tým, že zápis vlastníckeho práva štátneho podniku k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX vedenom pre ka.úz. R. je nesprávny, správne má byť ako vlastník všetkých nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX evidovaná Slovenská republika a štátny podnik má byť evidovaný ako správca.

Následne došlo k zmene v tom smere na LV č. XXXX, že ako vlastník sporných nehnuteľností je zapísaná Slovenská republika v podiele 1/1 a agrokomplex - NÁRODNÉ VÝSTAVISKO, štátny podnik je na liste vlastníctva zapísaný ako správca.

Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu, boli pôvodne zapísané v PKV č. XXXX - G. ako parcela č. XXXX lúka v hone Dolné lúky o výmere 6 árov 51m2, parc.č. XXXX močiar v hone Dolné lúky o výmere 13 árov 99 m2, parcela č. XXXX/X roľa v hone Dolné lúky o výmere 29 árov 384m2. Ako vlastník bol zapísaný U. W..

Ako vyplýva z predloženého úmrtného listu U. W. zomrel dňa XX.X.XXXX.

Pôvodné dedičské konanie po poručiteľovi U. W. bolo vedené na Štátnom notárstve v Nitre pod sp.zn. D 692/78, ktoré bolo ukončené právoplatným rozhodnutím o dedičstve zo dňa 4.5.1978, právoplatne dňa 30.5.1978.

Následne podala pozostalá manželka E. W. žiadosť o dodatočné prejednanie dedičstva po poručiteľovi, dedičské konanie prebiehalo na okresnom súde Nitra pod sp.zn. D 1969/96, dedičské konanie bolo uznesením č.k. D 1969/96-32 zo dňa 15.12.2004 zastavené z dôvodu, že neboli odstránené vady podaného návrhu a presne označení dedičia. právoplatne dňa 11.2.2005. Predmetom konania mal byť okrem iného aj majetok poručiteľa - nehnuteľnosti zapísané v PKV č. XXXX časť parc.č. XXXX, XXXX,XXXX/X, ktoré sú v užívaní Agrokombinátu a Agrokomplexu Výstavníctvo Nitra. V dedičskom spise sa nachádzala aj identifikácia parciel zo dňa 11.8.1997 parc.č. XXXX roľa 651m2, parc.č. XXXX močiar 1399m2, parc.č. XXXX/X roľa 29384m2, neidentické, pre zápis do katastra nehnuteľností potrebný geometrický plán.

Z Osvedčenia o dedičstve sp.zn. , D/not 162/2009 vyplýva, že žalobcovia v 1. až 3. rade sú právnymi nástupcami po U. W., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX.

Dedičské konanie po poručiteľke C. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom G. - R., Z. XX/X vedené pod sp.zn. , bolo zastavené pre nemajetnosť. Ako dedičia zo zákon v I. dedičskej skupine by do úvahy prichádzali jej deti T. A. a P. W. - žalobcovia 1,2.

Listom zo dňa 21.4.1967 bola poručiteľovi zaslaná Krajským investorským útvarom Bratislava ponuka

- výkup nehnuteľností pre investičnú výstavbu sídliska Chrenová II v Nitre na nehnuteľnosti zapísané v PKV XXXX parc.č. XXXX/X vo výmere 331m2, parc.č. XXXX a XXXX, ktorých bol vlastníkom v podiele 1/1.

Poručiteľ nesúhlasil s navrhnutou kúpnou cenou 0,40 Kčs za m2 - list zo dňa 1.9.1971.

Listom zo dňa 14.9.1971 bolo poručiteľovi odpovedané na jeho list, ktorého obsahom bolo, že ak poručiteľ sa k výkupu nehnuteľností nevyjadrí, začne vyvlastňovacie konanie.

Listom zo dňa 15.3.1971 bol poručiteľovi oznámený výkup pozemkov pre stavbu XXXX -651m2, XXXX -1399m2, XXXX/X- 300m2.

Dňa 7.4.1998 bol notárom JUDr. B. B. podaný návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností , zaslaná bola Notárska zápisnica č. N 109/98, Nz 107/98 zo dňa 1.4.1998 do ktorej bolo spísané osvedčenie podľa

Obsahom notárskej zápisnice bolo Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam. Dostavila sa splnomocnená zástupkyňa Agrokomplex Výstavníctvo Nitra, ktorá vyhlásila, že Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra je vlastníkom nehnuteľností v kat.úz. R. odčlenených geometrickým plánom č. JP -08-94: parc.č. XXXX/Xzastavaná plocha vo výmere 40m2, parc.č. XXXX/Xzastavaná plocha vo výmere 20m2, parc.č. XXXX/Xzastavaná plocha vo výmere 20m2, parc.č. XXXX/X. zastavaná plocha vo výmere 21 m2, parc.č. XXXX/X zastavaná plocha vo výmere 20 m2, parc.č. XXXX/X zastavaná plocha vo výmere 20m2, parc.č. XXXX/X zastavaná plocha vo výmere 21 m2, parc.č. XXXX/ X zastavaná plocha vo výmere 21m2, parc.č. XXXX/Xzastavaná plocha vo výmere 21m2, parc.č. XXXX/XX zastavaná plocha vo výmere 21 m2, parc.č. XXXX/XXzastavaná plocha vo výmere 21m2, parc.č. XXXX/XX.zastavaná plocha vo výmere 20m2, parc.č. XXXX/XXzastavaná plocha vo výmere 21m2, parc.č. XXXX/XX zastavaná plocha vo výmere 20m2, parc.č. XXXX/XXzastavaná plocha vo výmere 21m2, parc.č. XXXX/XXzastavaná plocha vo výmere 21m2, parc.č. XXXX/XX zastavaná plocha vo výmere 20m2, odčlenených geometrickým plánom č. 34871284-13/98 zo dňa 25.2.1998 parc.č. XXXX- zastavaná plocha vo výmere 851m2, odčlenených geometrickým plánom č. 34871284-16/98 zo dňa 26.3.1998 diel č. 1 vo výmere 3 m2, diel č.2 vo výmere 1 m2, diel č.3 vo výmere 3 m2, diel č. 4 vo výmere 4 m2 všetky pričlenené k parc.č. XXXX zastavaná plocha vo výmere 3589m2 odčlenených geometrickým plánom č.34871284-26/98 zo dňa 18.3.1998 diel č. 1 vo výmere 4 m2 pričlenený k parc.č. XXXX zastavaná plocha vo výmere 4514m2. Splnomocnená zástupkyňa vyhlásila, že pozemky nadobudol právny predchodca podnik Majetok stálej celoštátnej poľnohospodárskej výstavy n.p. Nitra v roku 1974 spoločne pri vyvlastnení pozemkov pre výstavbu sídliska Chrenová. Z neznámych

dôvodov pozemky pod administratívnou budovou a garážami sú stále vedené na pôvodných vlastníkov v pozemkovej knihe. Tento právny stav nezodpovedá skutočnému užívaciemu stavu, pôvodní vlastníci si nikdy nerobili nároky na predmetné pozemky. Ďalšie pozemky nadobudol právny predchodca v roku 1962 do svojho užívania. Organizácia Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra bola v dobrej viere, že užíva pozemky oprávnene a že jeho právny predchodca sa vysporiadal s pôvodnými vlastníkmi. Pri zameraní stavieb sa zistilo, že zasahujú do pozemkov, ktoré neboli zapísané do LV č. XXXX, nerušene ich užíva.

K návrhu na vydanie osvedčenia bol priložený bol Geometrický plán č. 34871284-13/98 zo dňa 25.2.1998, Geometrický plán č. JP - 08 -94, Geometrický plán č. 34871284-16/98 zo dňa 26.3.1998,. Geometrický plán č. 34871284-26/98 zo dňa 18.3.1998, PKV čť. XXXX a XXXX pre kat.úz. G..

Dňa 24.9.1999 bol notárom JUDr. B. B. podaný návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností, zaslaná bola Notárska zápisnica č. N 270/99, Nz 273/99 zo dňa 23.9.1999 do ktorej bolo spísané osvedčenie podľa

Obsahom notárskej zápisnice bolo Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam. Dostavila sa splnomocnená zástupkyňa Agrokomplex Výstavníctvo Nitra, ktorá vyhlásila , že Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra je vlastníkom nehnuteľností v kat.úz. R. odčlenených geometrickým plánom č. 34871284-36/99 zo dňa 27.8.1999 parc.č. XXXX/X- ostatná plocha o výmere 4251m2 v celosti, odčlenených geometrickým plánom č. 34 871284-42/99 zo dňa 27.8.1999 diel č.2 vo výmere 190m2, diel č. 3 vo výmere 1392m2, obidva pričlenené k parc.č. T - zastavaná plocha vo výmere 2023m2 v celosti. Splnomocnená zástupkyňa vyhlásila, že pozemky nadobudol právny predchodca podnik Majetok stálej celoštátnej poľnohospodárskej výstavy n.p. Nitra v roku 1974 spoločne pri vyvlastnení pozemkov pre výstavbu sídliska Chrenová. Z neznámych dôvodov pozemky pod administratívnou budovou sú stále vedené na pôvodných vlastníkov v pozemkovej knihe a sčasti na ČSL štát. Tento právny stav nezodpovedá skutočnému užívaciemu stavu, pôvodní vlastníci si nikdy nerobili nároky na predmetné pozemky. Ďalšie pozemky nadobudol právny predchodca v roku 1962 do svojho užívania. Organizácia Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra bola v dobrej viere, že užíva pozemky oprávnene a že jeho právny predchodca sa vysporiadal s pôvodnými vlastníkmi. Pri zameraní stavieb sa zistilo, že zasahujú do pozemkov, ktoré neboli zapísané do LV č. XXXX, nerušene ich užíva.

K návrhu na vydanie osvedčenia bol priložený Geometrický plán č. 34871284-36/99 zo dňa 27.8.1999, Geomterický plán č. 34871284-42/99 zo dňa 27.8.1999, PKV č. XXX, XXXX, XXXX pre kat.úz. R., LV č. 1, XXXX pre kat.úz. R..

Dňa 8.11.2000 bol notárom JUDr. B. B. podaný návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností, zaslaná bola Notárska zápisnica č. N 320/00, Nz 323/00 zo dňa 6.11.200 do ktorej bolo spísané osvedčenie podľa

Obsahom notárskej zápisnice bolo Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam. Dostavila sa splnomocnená zástupkyňa Agrokomplex Výstavníctvo Nitra, ktorá vyhlásila , že Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra je vlastníkom nehnuteľností v kat.úz. R. odčlenených geometrickým plánom č. 34871284-45/2000 zo dňa 14.9.2000 diel č.2 vo výmere 1317m2, diel č.5 vo výmere 12m2, diel č. 6 vo výmere 432m2, diel č. 7 vo výmere 46m2, diel č. 9 vo výmere 4m2 všetky pričlenené k parc.č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 9156m2, parc.č. XXXX/X - zastavaná plocha vo výmere 653m2, parc.č. XXXX/X - ostatná plocha vo výmere 819 m2 v celosti, odčlenených geometrickým plánom č.34871284-47/2000 zo dňa 20.9.2000 diel č. 2 vo výmere 18m2, diel č. 3 vo výmere 1739m2, diel č. 4 vo výmere 2600m2, diel č. 5 vo výmere 644m2, diel. č. 6 vo výmere 476m2, diel. č 7 vo výmere 162m2, diel. č. 8 vo výmere 69m2 všetky pričlenené k parc.č. T - zastavaná plocha vo výmere 5849m2 v celosti, odčlenených geometrickým plánom č. 34871284-48/2000 zo dňa 20.9.2000 diel č.2 v výmere 609 m2, diel č. 3 vo výmere 376 m2, diel č. 4 vo výmere 519 m2, diel č. 5 vo výmere 152 m2, diel č. 6 vo výmere 157 m2, diel č. 7 vo výmere 67 m2, diel č. 8 vo výmere 89 m2, všetky pričlenené k parc.č. T - zastavaná plocha vo výmere 6826m2 v celosti. Splnomocnená zástupkyňa vyhlásila, že uvedené pozemky nadobudol národný podnik Majetok stálej celoštátnej poľnohospodárskej výstavy n.p. Nitra v roku 1962, ktorý bol právnym predchodcom celoštátnej poľnohospodárskej výstavy n.p. Nitra, ktorý bol právnym predchodcom organizácie Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra. Uvedené pozemky užíval nerušene, dobromyseľne a nepretržite od roku 1962 Majetok stálej celoštátnej poľnohospodárskej výstavy n.p. Nitra. V roku 1989 do držby vstúpil jeho právny nástupca organizácia Agrokomplex

Výstavníctvo Nitra, ktorý užíva predmetné pozemky dodnes. Z neznámych dôvodov pozemky sú stále vedené z časti na pôvodných vlastníkov v pozemkovej knihe a z časti na Československý štát - Mestský národný výbor v Nitre. Tento právny stav nezodpovedá skutočnému užívaciemu stavu, pôvodní vlastníci si nikdy nerobili nároky na predmetné pozemky. Pri zameraní stavieb sa zistilo, že zasahujú do pozemkov, ktoré neboli zapísané do LV č. XXXX.

K návrhu na vydanie osvedčenia bol predložená geometrický plán č. 34871284-48/2000 zo dňa 14.9.2000, Geometrický plán č. 34871 284 -47/2000 zo dňa 20.9.2000, Geometrický plán č. 34871284-48/2000 zo dňa 20.9.2000. PKV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX pre kat.úz. R..

Obdobným spôsobom - notárskymi zápisnicami - Osvedčením vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam nadobudol žalovaný 1 vlastnícke právo k ostatným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, predložené boli notárske zápisnice N 370/97, Nz 374/97, N 75/99, Nz 74/99, N 79/97, Nz 82/97, N 176/97, Nz 175/97, N 107/00, Nz 107/00, Notárska zápisnica z roku 2002 /nečitateľné číslo/, Kúpnou zmluvou zo dňa 10.12.1994 od predávajúceho Agrokombinátu Zobor štátny podnik v likvidácii.

Žalovaný 1 doložil ako dôkazy - Rozhodnutie o prípustnosti stavby zo dňa 22.5.1968 týkajúce sa vstupného areálu MSCPV v Nitre, Rozhodnutie o povolení prevádzkovej činnosti stavby - vstupného areálu SCPV Nitra - 10.12.1974 - výstavného areálu - kanalizácie, prípojka - tlačové stredisko - výstavba objektov F, G, H, J, K, M a oplotenie areálu - doklady z rokov 1973-1974 . Predložený dol dôkaz - Podací denník rok 1972 kde je uvedené Stavba Vstup Areálu MSCPV - vyvlastnenie viď č. 6396/71.

Listom zo dňa 21.6.1991 bolo E. W. žalovaným 1 oznámené, že obdržali jeho žiadosť o vyplatenie náhrady za vyvlastnené pozemky, ktoré Agrokomplex Výstavníctvo užíva. Žiadali o zaslanie rozhodnutia, na základe ktorého boli pozemky vyvlastnené. Bez týchto dokladov nie je možné jeho žiadosť riešiť.

Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcovi zaslali žalovanému 1 dňa 14.8.2017, 20.11.2017, 24.8.2018 návrh mimosúdnej dohody.

Žalovaný 1 odpovedal listom zo dňa 18.9.2017.

Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra, štátny podnik bol založený dňa 1.1.2008 na základe rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. -420 zo dňa 7.12.2007. K 1.1.2008 došlo k zmene právnej formy štátnej príspevkovej organizácie Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra.

Zo znaleckého posudku zo dňa 25.4.1970, ktorým bola ocenená časť nehnuteľností U. W. Nitra č.p. XXXX, XXXX, XXXX/X pre potreby majetkovo-právneho usporiadania staveniska pre objekt Z. ulica G. R. II. Podkladom pre ocenenie bol geometrický plán a výkaz plôch č. 761-012-70. Údaje o držbe , PKV XXXX - parc.č. XXXX, XXXX, XXXX/X- celková výmera = 31152m2, oceňovaná výmera = 243m2. Držiteľ

- U. W..

12.Podľa , žalobou možno požadovať najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

V prvom rade sa súd zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu, keďže v prípade podanej žaloby sa jedná o určovaciu žalobu, kedy žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, resp. že, do dedičstva po poručiteľovi U. W., nar. XX.X.XXXX zomr. XX.X.XXXX patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.úz. R., ktoré sú predmetom tohto sporu. Súd ako prvé skúma naliehavý právny záujem žalobcu na podanej žalobe, pretože základným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel je právny záujem žalobcu, jeho záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, aby mal zmysel. Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení preukázať, pretože v predmetnej veci naliehavý právny záujem nevyplýva z osobitného predpisu, ktorými sú Exekučný poriadok, a Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Súd dospel k záveru, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na podanej žalobe, ktorý je daný tým, že existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi stranami sporu, keď žalobcovia tvrdia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právneho predchodcu, pričom ako vlastník sporných nehnuteľností je na

liste vlastníctva zapísaný žalovaný v 2.rade a žalovaný v 1. rade je zapísaný ako ich správca, tento stav objektívnej neistoty nemožno iným právnym prostriedkom ako podanou žalobou odstrániť a právne postavenie žalobcov je tak neisté a ohrozené. Otázka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je daná, pretože reštitučné nároky žalobcov neboli vyriešené, preto majú naliehavý právny záujem na podanej žalobe, pretože ich právne postavenie je neisté a podanou žalobou má byť riešená otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Reštitučný je lex specialis k , márnym uplynutím lehoty na uplatnenie práva sa právo žalobcov prekludovalo a nie je možné ho priznať, je možné následne postupovať v zmysel ustanovení , táto otázka bola riešená vo viacerých rozhodnutiach ( NS SR sp.zn. , , nález Ústavného súdu sp.zn. . 249/2011, 16/2012) podľa ktorých lex specialis neruší platnosť (záväznosť) lex generalis, len jeho primárnu aplikáciu vylučuje až do tej doby, než je zistené (napr. v súdnom konaní), že ustanovenia lex specialis na daný prípad nedopadajú, a preto ich nemožno naň uplatniť; aplikácia ustanovení lex generalis nastupuje preto za týchto predpokladov až sekundárna.

13.Ďalej sa súd v konaní zaoberal otázkou vecnej legitimácie. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten zo strán sporu, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

14.Podľa , nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

15.V konaní, ktoré sa týka určenia, že určité nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, tak ako je to v prejednávanom spore, musia byť buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní všetci dedičia. Pre takéto sporové konanie treba všetkých účastníkov konania o dedičstve považovať za nerozlučných spoločníkov podľa (R 49/82, R 65/2003, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Ak poručiteľ zanechal viac dedičov, a ak nebolo dedičstvo medzi nimi vyporiadané ohľadom veci, o ktorú v občianskom súdnom konaní vedenom s osobou, ktorá nie je poručiteľovým dedičom, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov a z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne. V konaní, v ktorom ide o túto vec, majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov s poukazom na ustanovenie . Konania o takejto žalobe sa musia zúčastniť všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie. Otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu strán sporu v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle . Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania; také poučenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa a bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Žalobcovia v žalobe uviedli, že sú právnymi nástupcami po zomrelom poručiteľovi, uvedené skutočnosti preukázali listinnými dôkazmi - dedičskými rozhodnutiami a súd dospel k záveru, že okruh žalobcov ako právnym nástupcom po zomrelom poručiteľovi bol určený správne, tu súd odkazuje na zistený skutkový stav popísaný v bode 11.odôvodnenia tohto rozsudku. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, v priebehu konania došlo k zmene zápisu v katastri nehnuteľností, pôvodne bol žalovaný v 1. rade zapísaný na liste vlastníctva č. 1271 ako vlastník nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu, a žalovaný v 1. rade je zároveň aj správcom majetku, ktorý je vo vlastníctve žalovaného v 2. rade. Následne bol ako vlastník sporných nehnuteľností na liste vlastníctva zapísaný žalovaný v 2. rade a žalovaný v 1. rade je na liste vlastníctva zapísaný ako správca týchto nehnuteľností, ktorý zastupuje žalovaného v 2. rade. Pasívne vecne legitimovaný v konaní je teda žalovaný v 2. rade ako vlastník nehnuteľností a proti nemu oprávnene smeruje podaná žaloba, nositeľom hmotného práva žalovaný v 1.rade ako správca nie je a teda nie je pasívne vecne legitimovaný, žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobcu musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností a takým subjektom žalovaný v 1. rade nie je. Preto súd žalobu vo vzťahu k žalovanému v

1. rade pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade zamietol. Aplikácia ustanovenia sa na daný prípad nevzťahuje, nejedná sa o právneho nástupcu strany sporu po právoplatnosti rozsudku ako to má na mysli ustanovenie .

16.Podľa , intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania.

Podľa , , , , intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore podľa písomným podaním. Vstup intervenienta je prípustný počas celého konania. V podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných náležitostí podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania. Vstup intervenienta do konania súd oznámi stranám.

17.V priebehu konania oznámil vstup do konania ako intervenient na strane žalovaných Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky podľa , a to z dôvodu, že je zakladateľom žalovaného v 1. rade a vložil majetok štátu do štátneho podniku, má právny záujem na výsledku tohto konania titulom zodpovednostných a majetkových vzťahov medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade. K vstupu intervenienta do konania došlo už samotným doručením písomného podania intervenienta, že vstupuje do konania, svoje podanie riadne odôvodnil, súd toto podanie doručil všetkým stranám sporu, o samotnom vstupe intervenienta súd nerozhoduje. Návrh na vyslovenie neprípustnosti vstupu intervenienta do konania podaný nebol.

18.Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa . , do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

19.Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu, boli pôvodne zapísané v PKV č. XXXX - G. ako parcela č. XXXX lúka v hone Dolné lúky o výmere 6 árov 51m2, parc.č. XXXX močiar v hone Dolné lúky o výmere 13 árov 99 m2, parcela č. XXXX/X roľa v hone Dolné lúky o výmere 29 árov 384m2. Ako vlastník bol zapísaný U. W.. Žalovaný 1 spočiatku založil svoju obranu na to, že pozemky boli právnemu predchodcovi žalobcov vyvlastnené, argumentoval tým, že na sporným pozemkoch sú vybudované stavby, a že štát by nerealizoval tak rozsiahlu výstavbu bez toho, že by nemal v tom čase

usporiadané práva k pozemkom. Nakoľko išlo o verejný záujem, štát to realizoval tak, že ak nedošlo k dohode, boli pozemky vyvlastňované, v mnohých prípadoch došlo aj k prevzatiu bez právneho titulu. Z písomnej komunikácie medzi právnym predchodcom žalobcov a právnym predchodcom žalovaného 1 vyplýva, že U. W. nesúhlasil s navrhnutou kúpnou cenou 0,40 Kčs za m2 - list zo dňa 1.9.1971. Následne listom zo dňa 14.9.1971 mu bolo odpovedané, že sa začne vyvlastňovacie konanie. Nepriame dôkazy o vyvlastnení, na ktoré odkazoval právny zástupca žalovaného 1 pre súd postačujúce neboli, súd poskytol žalovanému 1 priestor na to, aby predložil v konaní dôkazy o tom, že pozemky boli právnemu predchodcovi žalobcov vyvlastnené, v tomto smere však žalovaný v 1. rade neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal žiadny listinným dôkazom, že pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu boli U. W. vyvlastnené. Žiadne právoplatné vyvlastňovacie rozhodnutie o samotnom vyvlastnení predmetných pozemkov predložené nebolo a nedošlo ani na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia k zápisu vlastníckych práv v pozemno-knižnej vložke, ani v katastri nehnuteľností. V PKV č. XXXX nebol vykonaný žiadny záznam, na základe ktorého by došlo k výmazu vlastníckeho práva U. W.. PKV je obdoba listu vlastníctva používaná na evidenciu nehnuteľností od roku 1881 do mája 1964. Sám žalovaní 1 , resp. jeho právni predchodcovia vychádzali pri vypracovaní notárskych zápisníc o vydržaní z PKV č. XXXX, pozemková kniha slúži ako zdroj informácií o právnych vzťahoch k pozemkom, ak nie sú zapísané v liste vlastníctva <http://katasternehnutelnosti.sk/144-list-vlastnictva-2/>, je bežne používaná pri rozhodovaní súdov vo vlastníckych sporoch a vychádza sa zo zápisov z PKV. Dôkazy o tom, že by došlo k prevodu vlastníckeho práva k pozemkov z PKV č. XXXX, ktoré sú predmetom tohto konania, z U. W. v období od mája 1960 do jeho smrti /XX.X.XXXX/ neboli súdu predložené tak potom súd pri rozhodovaní vo veci musel vychádzať z listinného dôkazu - PKV č. XXXX. Pozemkovoknižná vložka je použiteľná ako verejná listina ako dôkaz preukazujúci vlastnícke právo. Súd je toho názoru, že jedinou a poslednou evidenciou o vlastníckom práve k pozemkom pred smrťou poručiteľa je PKV č. XXXX, v konaní nebol produkovaný žiadny dôkaz , ktorý by svedčil o tom, že by pred smrťou poručiteľa došlo k prevodu vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré sú predmetom tohto sporu na inú osobu a preto je potrebné vychádzať zo zisteného skutkového stavu a listinného dôkazu - PKV č. XXXX pre kat už. G.. Aj v notárskych zápisniciach o vydržaní je konštatované, že pozemky sú vedené na pôvodných vlastníkov. Tu súd poznamenáva, že pokiaľ by neexistovali sporné notárske zápisnice o vydržaní, došlo by k prededeniu majetku po U. W. v rámci dedičského konania a notár by vychádzal prvotne z pôvodnej PKV č. XXXX. čo sa týka odpredaja časti pozemkov Krajskému investorskému útvaru Bratislava /list poručiteľa zo dňa 1.9.1971/, tak tieto pozemky nie sú predmetom tohto sporu - komunikácia sa týkala časti pozemku, ktorý zasahoval do Z. ulice, túto výmeru si žalobcovia neuplatňujú v tomto konaní, táto bola predmetom rokovaní ohľadne výkupu a svedčia o tom listy týkajúce sa výkupu a ponuky pozemkov pre výstavbu sídliska R. II. To, že nehnuteľnosti neboli prejednané v rámci dedičského konania vedeného pod sp.zn. D 692/78 ešte neznamená, že poručiteľ nebol v čase smrti ich vlastníkom. Z PKV č. XXXX vyplýva, že v roku 1960 bol ako vlastník evidovaný U. W., z písomnej komunikácie nachádzajúcej sa v spise zo 60 - 70 - tych rokov vyplýva prípadná možnosť odkúpenia pozemkov a ich vyvlastnenie, v roku 1978 U. W. zomrel. Dôkazy o vyvlastnení pozemkov predložené neboli, poručiteľ pozemky nepredal, a súd sa potom priklonil pri vyriešení otázky kto bol vlastníkom pozemku k záveru, že touto osobou bol U. W. ku dňu svojej smrti. Dôkazy svedčia o tom, že pozemky patrili U. W., žiadne dôkazy, že by nehnuteľnosti mali patriť tretiemu subjektu, prípadne žalovaným 1,2 predložené neboli. Žalovaný 1 odkazoval na znalecký posudok z 25.4.1970, ten sa však týkal časti parciel, ktoré boli mimo areálu Agrokomplexu, slúžili na výstavbu Výstavnej ulice, pozemky mimo Agrokomplexu nie sú predmetom tohto konania. Znalecký posudok odčlenil časť parciel pre výstavbu Výstavnej ulice. Aj sám žalovaný 1, resp. jeho právny predchodca keď začal proces osvedčovania vydržania vlastníckeho práva notárskymi zápisnicami vychádzal okrem iného z PKV č. XXXX a v súvislo s tým sa vyhotovovali príslušné geometrické plány tak ako bolo popísané v zistenom skutkovom stave. Predmetom tohto konania sú parcely v areáli Agrokomplexu pochádzajúce z PKV č.XXXX a nie pozemky, ktoré slúžili na výstavbu sídliska.

20.Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného v 1.rade, že zo strany žalovaného 1 malo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva k pozemkom. Otázka vydržania v občianskom práve na Slovensku bola a je riešená rôzne v závislosti od času úpravy. Podľa Uhorského obyčajového práva platného na Slovensku do roku 1950 vydržaním vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju, pokojne v držbe. Vydržanie bolo prípustné voči každému za splnenia podmienky, že došlo k udalosti, ktorá dôvodne mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom a tieto nehnuteľnosti mal v príslušnú, zákonom ustanovenú dobu 32 rokov v držbe. v (tzv. Stredný ) upravoval vydržanie takým spôsobom, že vlastnícke právo

k nehnuteľnosti mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu 10 dokov. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu dobu. Dobromyseľnosť sa vyžadovala už na začiatku držby, a teda nemohlo dôjsť k vydržaniu, ak užívateľ nehnuteľnosti vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne, prípadne, že sa jej zmocnil bezprávneho dôvodu alebo vedel, že patrí inému, no nevrátil ju. Pri skutočnej držbe sa predpokladalo, že je v súlade s právom a poctivá; opak sa musel preukázať. V zmysle ust. a v spojení s v. Stredného z roku 1950, vlastnícke právo vydržaním mohol nadobudnúť ten, kto oprávnene držal nehnuteľnú vec po dobu 10 rokov; vydržanie bolo vylúčené iba medzi manželmi a iba pri nescudziteľných veciach, ktoré boli v socialistickom vlastníctve a boli určené na to, aby ich tieto organizácie trvale užívali. Oprávneným držiteľom bol ten, kto bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí; v pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (viď R 8/1991). Pre započítanie uplynulých dôb do nepretržitej vydržacej doby je významné intertemporálne ustanovenie (), umožňujúce občanovi započítať aj čas pred 01. 04. 1964, so súčasným odkladom možnosti vydržania až od 01. 04. 1984, ako aj ust. (), umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku započítala čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 01. 01. 1992.Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov: a) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, b) držba musí byť oprávnená, c)držba musí byť nepretržitá počas celej držbu a vydržanie až do novelizácie Zb, teda do 1.4.1983 neupravoval, uvedená novela v ustanoveniach , novo upravila vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1.4.1983, s tým, že tento čas sa neskončil skôr než 1.4.1984, pre započítanie uplynulých dôb do nepretržitej vydržacej doby je významné intertemporálne ustanovenie / / umožňujúce započítať aj čas pred 1.4.1983 so súčasným odkladom možnosti vydržania až od 1.4.1984, ako aj ustanovenie //, umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku započítala čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 1.1.1992. Notárske zápisnice z 1.4.1998, 23.9.1999, 6.11.2000 obsahujú nepravdivú informáciu, že pôvodní vlastníci si nikdy nerobili nároky na predmetné pozemky, keď zo spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. D 1969/96 jednoznačne vyplýva, že takéto nároky si robili keď v roku 1996 podali žiadosť o dodatočné prejedanie dedičstva, ktoré sa týkalo sporných pozemkov a ktoré skončilo zastavením konania z procesných dôvodov pre nedohľadanie okruhu dedičov žijúcich v zahraničí. Je nesporné, že žalovaný 1, resp. žalovaný 2 pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu pozemky užíval a užíva, ale na základe akého titulu vstúpil do držby a že bol dobromyseľný to v konaní nepreukázal. Žalovaný 1, resp. žalovaný 2 /a ich právni predchodcovia/ nemohli nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, pretože nepreukázali v konaní žiaden právny titul, ktorý by ich oprávňoval k nadobudnutiu vlastníckeho práva, neboli splnené všetky podmienky pre vydržanie - aj keď predmetnú nehnuteľnosť dlhodobo užívajú, nenadobudli k nej vlastnícke právo vydržaním, pretože nesplnili všetky podmienky vydržania, ktoré musia byť splnené súčasne .Nehnuteľnosti síce žalovaní užívajú ako svoje vlastné, ale nemohli byť dobromyseľní v tom, že im nehnuteľnosti aj patria, nemajú žiadny právny titul nadobudnutia. Subjekt, ktorý sa dovoláva súdnej ochrany musí preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, nie samú dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie - psychický stav. Narušenie dobrej viery nastane okamihom, keď sa stali známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí a takými skutočnosťami sú informácie od žalobcov - listy z 14.8.2017, 18.9.2017. Existencia dobrej viery sa vždy hodnotí objektívne, teda nielen zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno vždy priamo dokázať; možno o nej usudzovať z okolností, z ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci. Súd je toho názoru, že u žalovaných nebola splnená podmienka dobromyseľnosti pri držbe pozemkov. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného 1 v tom smere, že je potrebné rozlišovať situáciu na strane žalovaných ohľadne ich právnej formy a je potrebné rozlišovať medzi príspevkovou organizáciou Agrokomplex - výstavníctvo Nitra zriadenou v roku 1989 z rozhodnutia Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR, ktorá ku dňu 31.12.2007 zanikla zrušením bez právneho nástupcu na základe rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, následne od 1.1.2008 prešli všetky práva a povinnosti zo zákona / / na zriaďovateľa príspevkovej

organizácie - Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, resp. na Slovenskú republiku a do správy zriaďovateľa a že zriaďovateľ vložil majetok do štátneho podniku - žalovaného 1 založeného dňa 1.1.2008. Je potrebné rozlišovať prípadné možné nadobúdacie tituly jednotlivých týchto subjektov, avšak nič to nemení na právnom názore súdu, že ani u jedného z týchto subjektov nie sú splnené podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Konkrétne u príspevkovej organizácie, súd sa nestotožňuje s tým, že príspevková organizácia nadobudla vlastnícke právo k pozemkom vydržaním v zmysle predložených osvedčení vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli vydané formou notárskej zápisnice spísanej dňa 1.4.1998, 23.9.1999, 6.11.2000, pretože tak ako už súd uvádzal pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu pozemky síce príspevková organizácia užívala, ale na základe akého titulu vstúpila do držby a že bola dobromyseľná to v konaní nepreukázala, nemohla nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, pretože nepreukázala v konaní žiaden právny titul, ktorá by ju oprávňovala k nadobudnutiu vlastníckeho práva, neboli splnené všetky podmienky pre vydržanie - aj keď predmetnú nehnuteľnosť užívala, nenadobudla k nej vlastnícke právo vydržaním, pretože nesplnila všetky podmienky vydržania, ktoré musia byť splnené súčasne. Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom, v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je daná „so zreteľom na všetky okolnosti". Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. V danej veci ide o spôsobilý predmet vydržania, spôsobilý subjekt vydržania a nepretržitosť držby počas zákonom ustanovenej doby. Chýba však oprávnená držba. Podľa názoru súdu oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Agrokomplex - príspevková organizácia predsa musel vedieť, že vlastníkom pozemkov bol U. W., musel vedieť a vedel o existencii PKV č. XXXX, musel vedieť a vedel o písomnej komunikácii medzi ním a U. W. ohľadne pozemkov, keď U. W. pozemky odmietal predať, na kúpnej cene sa nedohodli, malo byť pristúpené k ich vyvlastneniu ako sa spomínalo v písomnej komunikácii, doklady o vyvlastnení predložené neboli, tak ako už bolo uvádzané nebola pravdivá informácia uvádzaná v notárskych zápisniciach, že pôvodní vlastníci sa o nehnuteľnosti nezaujímajú, keď dedičia po poručiteľovi sa domáhali prededenia pozemkov. Tieto všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že príspevková organizácia nemohla byť dobromyseľná a nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním a preto súd dospel k záveru, že príspevková organizácia nenadobudla vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú predmetom tohto sporu, vydržaním. Následne keďže súd vyslovil, že vlastnícke právo príspevkovej organizácii nikdy nepatrilo, nemohlo ex lege vlastnícke právo k dotknutým pozemkom zrušením príspevkovej organizácie prejsť na zriaďovateľa resp. na Slovenskú republiku a do správy zriaďovateľa. Čo sa týka prechodu práv a povinností z príspevkovej organizácie na štátny podnik dovolí si súd použiť termín „ papierov zmena „ , pretože na žalovaného 1 prešli všetky práva a povinnosti príspevkovej organizácie, boli navzájom prepojení a z toho potom vyplýva, že pokiaľ príspevková organizácia nebola dobromyseľná ohľadne nadobudnutia pozemkov, nemohol byť dobromyseľný ani štátny podnik. Ani u štátneho podniku podľa právneho názoru súdu neboli splnené podmienky vydržania, žalovaný 1 argumentoval tým, že nová vydržacia doba plynula od 1.1.2008, kedy pozemky v dôsledku zrušenia príspevkovej organizácie ex lege prešli do vlastníctva štátneho podniku, aj keby súd pripustil túto argumentáciu, minimálne v roku 2017 musela byť narušená jeho dobromyseľnosť s poukazom na listy zo dňa 14.8.2017, 18.9.2017 - odpoveď žalovaného 1 a zo dňa 20.11.2017, ktorých obsah musel spochybniť dobromyseľnosť obidvoch žalovaných, keďže žalovaný 1 zastupuje žalovaného 2 pred 31.12.2017 a preto nemohla uplynúť 10 ročná vydržacia lehota počítaná od 1.1.2008. čo sa týka námietok ohľadne obsahu listov, k tomu súd uvádza, že pre stratu dobrej viery držiteľa je určujúce, kedy sa mu dostane informácia objektívne spôsobilá na to, aby zapochyboval o tom, že mu vec patrí. Obsah listov podľa názoru súdu mohol spochybniť dobromyseľnosť žalovaných, pretože hovorí o PKV č. XXXX, z ktorej svedčí vlastníctvo pre U. W., hovorí o komunikácii E. W. s podnikom Agrokomplex Výstavníctvo z roku 1989, hovorí o komunikácii U. W. so štátnym podnikom Agrokomplex Národné Výstavisko z roku 1971, hovorí o rozsahu vlastníctva a označenom v geometrickom pláne, na LV č. XXXX a v duplicitne v PKV č. XXXX aj v jednotlivých notárskych zápisniciach a súd si už nevie predstaviť aké iné okolnosti by mohli narušiť dobromyseľnosť domnelého vlastníka ak nie okolnosti uvádzané v týchto listoch, ktoré jednoznačne sú skutočnosťami objektívne spôsobilými na to, aby u žalovaných

vyvolali pochybnosti o vlastníckom práve k sporným pozemkom, o odoslaní listov svedčia predložené podacie lístky zo dňa 14.8.2017 a 21.11.2017a predložená bola aj urgencia zo dňa 24.8.2018 opatrená pečiatkou žalovaného 1, ktorá odkazuje a potvrdzuje predchádzajúce listy zo dňa 22.5.2017, 14.8.2017, 20.112017. Na uvedených skutočnostiach nič nemení fakt, že listy boli adresované len žalovanému 1, neboli adresované priamo aj žalovanému 2, pretože žalovaný 1 je správcom majetku, ktorý je vo vlastníctve žalovaného 2.

21.K argumentom, že právo patrí bdelý, s tým súd súhlasí. V Slovenskej republike sa uplatňuje zásada, podľa ktorej „právo patrí len bdelým", teda pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým. Bdelí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, svoje oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Ak si niekto svoje práva nebráni a nestará sa o ne, potom ich zanedbaním môže stratiť. Nedbalý vlastník je teda taký vlastník, ktorý sa svojou nedbanlivosťou zapríčinil napríklad o to, že prestal byť vlastníkom svojej nehnuteľnosti. Za nedbalého vlastníka možno považovať v zásade každého, kto sa k vlastníctvu stavia ľahostajne, nezaujíma sa o svoje vlastníctvo a nestará sa o nehnuteľnosti. Žalobcovia sú právni nástupcovia po zomrelom U. W., sporné nehnuteľnosti neboli predmetom dedičského konania, tie sa pokúšali prejednať v roku 1996, konanie bolo zastavené v roku 2004, potom opätovne v dedičskom konaní roku 2009, svedčia o tom pripojené dedičské spisy Okresného súdu Nitra sp.zn. , D/1969/96, podľa vyjadrenia žalobcu 2 rokovali so žalovaným 1, svedčí o tom aj písomná komunikácia - listy z roku 2017, 2018, nedohodli sa, v roku 2019 podali žalobu. Súd pozná nález Ústavného súdu SR sp. zn zo dňa 16.3.2016 podľa ktorého, dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho práva musí byť v právnom štáte poskytnutá súdna ochrana aj pre pôvodným / skutočným / vlastníkom a to s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 16.3.2016. Dobrá viera je princíp, ktorý chráni účastníkov právnych vzťahov. Ak niekto nadobudne nehnuteľnosť v dobrej viere, znamená to, že bez akýchkoľvek pochybností bol dobromyseľný v tom, že predávajúcemu nehnuteľnosť naozaj patrí. Ak bola nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností a na liste vlastníctva figurovalo meno predávajúceho ako vlastníka nehnuteľnosti, takisto ak kupoval nehnuteľnosť za trhovú cenu a nie nejakú symbolickú či extrémne podhodnotenú, kupujúci nemá možnosť vedieť, že sa deje niečo nekalé, že vlastníkom pozemku je niekto iný. Z hľadiska ochrany práv by malo mať rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva na nehnuteľnosti novým, dobromyseľným nadobúdateľom. Tu sa však dostávajú do kolízie dva ústavné princípy - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Aj keď na jednej strane platí, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má, na druhej strane, za určitých okolností, dobromyseľný nadobúdateľ môže nadobudnúť nehnuteľnosť aj od nevlastníka. Vždy treba zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho prípadu. Podľa najnovšej judikatúry Ústavného súdu má vyššie riziko niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere. Súd z vykonaného dokazovania dospel k názoru, že citované rozhodnutie Ústavného súdu SR nie je možné aplikovať na prejednávaný spor, pretože v prípade žalovaných sa nejdená o dobromyseľných nadobúdateľov a v prípade žalobcov sa nejedná o nedbalých vlastníkov.

22.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na tak, že žalobcom v 1. až 3.rade súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mali žalobcovia úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo sú v tomto prípade žalobcovia, keďže žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, majú právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane, teda žalovanému v 2.rade, v konaní súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa v okolnostiach danej veci s poukazom na ustanovenie v tom, že pôvodne bol ako vlastník sporných nehnuteľností evidovaný na liste vlastníctva žalovaný 1 a žaloba smeroval správne aj voči nemu, to že v priebehu konania došlo k zmene na liste vlastníctva nespôsobili žalobcovia a malo to za následok, že žaloba bola vo vzťahu k žalovanému 1 zamietnutá a ten mal úspech vo veci, nie však v takom zmysle, aby súd zaviazal žalobcov nahradiť mu trovy, keďže žaloba bola pôvodne podaná správne, ani v tom smere, aby žalovaného 1 zaviazal žalobcom nahradiť trovy konania. V zmysle ustanovenia , rozhodol súd o nároku na náhradu trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra ( a ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( v platnom znení).