Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-7-2020.pdf
PDF · 113.92 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-14Csp/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Lenkou Janíkovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 967 692, proti žalovanej: J. nar. XX.XX.XXXX, bytom V., o zaplatenie 1.109,08 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 292,36 € s 5 % úrokom z omeškania ročne
- zo sumy 60 € od 14.06.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 210,23 € od 05.07.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 22,13 € od 04.08.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Čadca bola dňa 21.02.2020 postúpená Okresným súdom Banská Bystrica na prejednanie podľa § 13 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) vec žalobcu proti žalovanej, nakoľko žalobca v stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní.
2. Z obsahu spisu 14Csp/7/2020 mal súd preukázané, že pôvodne podal žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, ktorý návrh doručil Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 06.06.2019. Žalobca žiadal o zaplatenie istiny vo výške 297,35 € a úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 60 € od 14.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 215,22 € od 05.07.2016 do zaplatenia a zo sumy 22,13 € od 04.08.2016 do zaplatenia. Zároveň žiadal, aby bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 811,73 €. Tiež žiadal priznať náhradu trov konania.
3. V žalobnom návrhu uviedol, že dňa 04.07.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a. s., na žalobcu. V prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaná uvedená pod referenčným číslom 3005408201. Medzi Slovak Telekom a žalovanou bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku (ďalej len ako „Zmluva“). Na základe tejto Zmluvy bol žalovanej aktivovaný program služieb. Slovak Telekom sa so žalovanou dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Slovak Telekom podľa uzavretej Zmluvy poskytoval žalovanej služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami:
- Faktúra zo dňa 07.06.2016 uvedená pod VS 4900834901 vo výške 60 € s lehotou splatnosti 13.06.2016,
- Faktúra zo dňa 15.06.2016 uvedená pod VS 7605215089 vo výške 215,22 € s lehotou splatnosti 04.07.2016,
- Faktúra zo dňa 15.07.2016 uvedená pod VS 7606089002 vo výške 22,13 € s lehotou splatnosti 03.08.2016. Žalovaná si neplnila svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradila Slovak Telekom vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom ju upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanej nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaná napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradila. Žalovaná je s úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. V prípade, ak si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, tak je vypočítaná nasledovne: Zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP). Dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka.
4. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 16.07.2019 platobný rozkaz, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Čadca ako súdu miestne príslušnému na pokračovanie v konaní, keďže platobný rozkaz sa nepodaril doručiť žalovanej a žalobca navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, hoci žalobu mala doručenú do vlastných rúk dňa 05.11.2020.
5. Súd na prejednanie predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 19.07.2021. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil, aby súd konal a rozhodol bez jeho prítomnosti. Žalovanej bolo predvolanie doručené fikciou doručenia v súlade s ustanovením § 111 ods. 3 CSP, a to dňa 17.05.2021. Z týchto dôvodov súd pojednával v neprítomnosti strán sporu.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Právny predchodca žalobcu - spol. Slovak Telekom, a. s. postúpil zmluvou zo dňa 04.07.2018 pohľadávky na žalobcu, a to vrátane pohľadávky voči žalovanej. Z oznámenia o postúpení pohľadávky (č. l. 14) vyplýva, že na žalobcu bola postúpená pohľadávka voči žalovanej v celkovej sume 1.109,08 € (istina a zmluvná pokuta). Žalobca je tak legitímnym právnym nástupcom svojho právneho predchodcu.
8. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 17.05.2016 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu ako podnikom a žalovanou ako účastníkom, fyzickou osobou nepodnikateľom podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov v znení Dodatku zo dňa 17.05.2016 (zmluva aj dodatok sa viažu k telefónnemu číslu 0904605574) vyplýva, že predmetom zmluvy bol program služby -Happy XL volania NAJ s dobou viazanosti 24 mesiacov. Predmetom zmluvy bol aj predaj mobilného telefónu Samsung Galaxy A5 2016 za akciovú kúpnu cenu 69 €, pričom neakciová maloobchodná cena za mobilný telefón bola 379 €. Zmluvná pokuta bola určená vo výške 360 € ako základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať. Žalovaná sa zaviazala riadne a včas platiť cenu za zariadenie a poskytovanie služieb.
9. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 17.05.2016 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu ako podnikom a žalovanou ako účastníkom, fyzickou osobou nepodnikateľom podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov v znení Dodatku zo dňa 17.05.2016 (zmluva aj dodatok sa viažu k telefónnemu číslu 0904654161) vyplýva, že predmetom zmluvy bol program služby -Happy XL NAJ s dobou viazanosti 24 mesiacov. Predmetom zmluvy bol aj predaj mobilného telefónu Samsung Galaxy A5 2016 za akciovú kúpnu cenu 19 €, pričom neakciová maloobchodná cena za mobilný telefón bola 379 €. Zmluvná pokuta bola určená vo výške 480 € ako základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať. Žalovaná sa zaviazala riadne a včas platiť cenu za zariadenie a poskytovanie služieb.
10. Podľa bodu 3 oboch Dodatkov (označenom ako ZÁVÄZOK VIAZANOSTI) sa účastník zaväzuje, že po dobu špecifikovanú v tabuľke č. 1 odo dňa uzatvorenia tohto Dodatku (doba viazanosti - 24 mesiacov): (i) zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a bude vo vzťahu k SIM karte využívať služby podniku podľa
zmluvy v znení tohto Dodatku, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy, a (ii) bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby (ďalej len „záväzok viazanosti“). Porušením záväzku viazanosti preto je nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy (bod 3. písm. c) Dodatku).
11. V zmysle bodu 3. oboch Dodatkov, s názvom ZMLUVNÁ POKUTA - ,,Podnik a účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré podnik poskytol účastníkovi na základe tohto dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby (vrátane doplnkových) podľa cenníka, ako aj zľava z ceny MT, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol účastníkovi na základe tohto dodatku MT poskytnutý. Benefity poskytnuté účastníkovi na základe tohto dodatku sú uvedené v bode 1. tohto dodatku alebo v cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje benefity poskytnuté účastníkovi podľa tohto dodatku (ďalej len „Základ pre výpočet“). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a) alebo b) predchádzajúceho bodu tohto dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto dodatku: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/ celkový počet dní doby viazanosti * základ pre výpočet). Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo faktúre, ktorou je účastníkovi vyúčtovaná. Uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti, preto účastník zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát. Podnik je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením záväzku viazanosti, pre prípad ktorého bola dojednaná a vyúčtovaná zmluvná pokuta, len vo výške presahujúcej sumu vyúčtovanej zmluvnej pokuty.“
12. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej nasledovné faktúry:
- faktúra vedená pod variabilným symbolom č. 4900834901 zo dňa 06.06.2016, splatná dňa 13.06.2016, znejúca na sumu 60 €, ktorou žalovanej účtoval spotrebu pri tel. čísle 904654161 (ďalej len faktúra č. 1),
- faktúra vedená pod variabilným symbolom č. 7605215089 zo dňa 15.06.2016, splatná dňa 04.07.2016, znejúca na sumu 215,22 €, ktorou účtoval žalovanej pravidelné mesačné poplatky, hlasovú aj nehlasovú spotrebu a jednorazový poplatok - upomienka oneskorenej platby v sume 4,99 € (ďalej len faktúra č. 2),
- faktúra vedená pod variabilným symbolom č. 7606089002 zo dňa 15.07.2016, splatná dňa 03.08.2016, znejúca na sumu 22,13 €, ktorou účtoval žalovanej pravidelné mesačné poplatky a nehlasovú spotrebu (ďalej len faktúra č. 3),
- faktúra vedená pod variabilným symbolom č. 3411974030 zo dňa 15.01.2017, splatná dňa 31.01.2017, znejúca na sumu 811,73 €, ktorou žalovanej účtoval zmluvnú pokutu.
13. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) a písm. d) bod 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvorenia Zmlúv o poskytovaní verejných služieb a Dodatkov (ďalej len zákon č. 351/2011 Z. z.), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu [písm. a)] a dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie [písm. d)].
14. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z., účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
15. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
16. Podľa § 44 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z., účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.
17. Sporné zmluvy je potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy a je potrebné na ne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvy, ktoré uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ.
18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len ,,OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Podľa § 53 ods. 2 a 3 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (2). Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (3).
21. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda (1). Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia (2).
22. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
24. Podľa § 3 uvedeného Nariadenia vlády SR, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
26. Predmetom sporu bolo zaplatenie faktúr vystavených právnym predchodcom žalobcu za poskytnuté elektronické služby a z titulu zmluvnej pokuty, v zmysle Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretej medzi právny predchodcom žalobcu a žalovanou.
27. Na základe vyššie uvedeného mal súd nárok žalobcu za preukázaný vo výške uvedenej vo výroku rozsudku. Nakoľko žalobcom uplatnené úroky z omeškania boli vyčíslené v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 a z dôvodu, že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, boli tieto žalobcovi priznané v plnom rozsahu vždy od nasledujúceho dňa po dni splatnosti vystavených faktúr, teda:
- vo výške 5 % ročne zo sumy 60 € za čas od 14.06.2016 až do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 210,23 € za čas od 05.07.2016 až do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 22,13 € za čas od 04.08.2016 až do zaplatenia,
28. Súd z uplatnených faktúr nepriznal nasledujúcu sumu:
- Faktúra č. 2 - súd nepriznal sumu 4,99 € ako poplatok za upomienku oneskorenej platby.
29. Vo vzťahu k poplatku za „Upomienku oneskorenej platby“ vo výške 4,99 € s uplatneným úrokom z omeškania z uvedenej sumy súd uvádza, že takéto poplatky a uplatnené príslušenstvo z nich v podobe úrokov z omeškania vo svojej podstate predstavujú skrytú sankciu spojenú s oneskorenou úhradou fakturovanej sumy, akoby nejakú zmluvnú pokutu, ktorá nebola výslovne dojednaná v predmetnej zmluve, keď takáto sankcia je zrejme uvádzaná len v cenníku medzi „inými poplatkami“. Zo strany žalobcu súdu cenník služieb nebol predložený.
30. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).
31. Žalobca v danom spore neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno pre potvrdenie skutočností uvádzaných v žalobe, z ktorých vyvodil svoj uplatnený nárok na zaplatenie sumy 4,99 €, nie len čo do jeho vzniku, ale aj do výšky. Z právnej teórie totiž vyplýva, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené, považoval súd žalobu vo vzťahu k poplatku za upomienku v sume 4,99 € za nedôvodnú a v tejto časti žalobu zamietol.
32. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že vo viacerých konaniach na súdoch v Slovenskej republike už bolo konštatované, že v prípade týchto poplatkov ide o neprijateľné podmienky, resp. v tejto časti boli žaloby zamietnuté (viď napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/262/2015 zo dňa 15.02.2016, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/131/2016 zo dňa 30.03.2017, rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5Csp/1/2017 zo dňa 11.09.2017), pričom súdu je aj z vlastnej činnosti známe, že žalobca v iných konaniach tieto poplatky nežiadal priznať a od fakturovaných súm ich odrátaval.
33. Ďalším nárokom uplatňovaným žalobcom, bol nárok na zaplatenie sumy 811,73 € titulom zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta bola upravená v bode 3. Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb.
34. Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali a to aj v prípade, ak porušením zmluvných povinností nevznikne druhej strane škoda. Jej funkcia spočíva v hrozbe zaplatiť určitú dohodnutú sumu, keď povinný svoj záväzok nesplní riadne a včas.
35. Z obsahu Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb vyplýva, že daný text bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a dodatku sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, účastnícky program a služby, resp. i spotrebiteľom vybraný mobilný telefón, resp. dátové zariadenie. Bolo nesporné, že žalobca poskytol žalovanej služby v rámci jeho podnikateľskej činnosti, zatiaľ čo žalovaná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. Žalovaná ako spotrebiteľ mala zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v dodatku k zmluve preto nemožno považovať za individuálne dojednané. Žalovaná ako spotrebiteľ totiž nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohla iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo prijať, a teda sa podrobiť i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté, je na žalobcovi ako dodávateľovi, žalobca však podľa názoru súdu v tomto smere toto bremeno neuniesol.
36. Nárok na zmluvnú pokutu okrem prípadu porušenia povinností na strane účastníka - žalovanej tým, že včas a riadne neuhradí svoj splatný záväzok voči žalobcovi, je dojednaný aj pre prípad zmeny poskytovateľa telekomunikačných služieb, keď účastník nemôže požiadať o prenesenie čísla k inému podniku poskytujúcemu el. služby, čím zo strany žalobcu dochádza k značnému zásahu do jej práv, nakoľko uplatnenie týchto zákonných práv zo strany žalovanej je sankcionované zo strany žalobcu zmluvnou pokutou. Uvedené ustanovenie bez ohľadu na to, že žalovaná sa v dodatku k zmluve zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov, ukladalo žalobcovi povinnosť zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb. Sankcionovanie žalovanej zmluvnou pokutou za predchodcom žalobcu vymedzené porušenia záväzku viazanosti nemožno hodnotiť inak, než ako podmienku neprijateľnú a spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - v danom prípade žalovanej (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Porušením záväzku viazanosti v zmysle dodatku je aj výpoveď zmluvy účastníkom, v nadväznosti na čo možno konštatovať porušenie povinnosti neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo Zmluvy. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty priamo odporuje ust. § 44 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách platného a účinného v rozhodnom období, ktorý umožňuje účastníkovi vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu. Pričom zmluva má v danom prípade charakter zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú a nič na tom nemení ani žalovanou prevzatý záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Využitie zákonom danej možnosti ukončenia zmluvy nepredstavuje porušenie povinnosti, za ktoré bolo možné požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty. Podľa názoru súdu ide teda o dojednanie, ktoré obmedzuje žalovanú na jej právach, ktoré jej vyplývajú priamo zo zákona o elektronických komunikáciách.
37. Keďže zmluvné podmienky dojednané v spotrebiteľskej zmluve medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou o zmluvnej pokute spôsobujú z uvedených dôvodov značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľky, ide o neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 ods. 1 OZ, ktoré sú v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatné a pre spotrebiteľa, teda žalovanú, nie sú záväzné.
38. Vo vzťahu k tejto časti nároku súd považuje za potrebné poukázať i na to, že žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval, ako k výške pokuty dospel, z čoho pri výpočte vychádzal (koľko dní uplynulo z doby viazanosti a koľko bol celkový počet dní viazanosti), nie je preto možné verifikovať jej výšku. V žalobnom návrhu len uviedol, že v prípade, ak si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, je vypočítaná podľa uvedeného vzorca. V danom prípade nie je zmluvná pokuta v žalobnom návrhu skutkovo riadne odôvodnená.
39. Ak teda odvodzuje žalobca ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu zo zmluvnej podmienky, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá zároveň spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa, t.j. zo zmluvnej podmienky, ktorá je z uvedených dôvodov neplatná, nemožno žalobcovi priznať plnenie, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
40. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
41. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Žalobca bol v konaní úspešný čo do sumy 292,36 €, v ktorej sume súd jeho žalobe vyhovel a neúspešný bol čo do sumy 816,72 €, v ktorej sume súd žalobu zamietol. Porovnaním priznaného nároku s celkovo uplatneným nárokom, je zrejmé, že žalovaná bola úspešnejšia vo väčšej časti, a preto by mala proti menej úspešnému žalobcovi nárok na pomernú náhradu trov konania. Žalovanej však v konaní žiadne trovy podľa obsahu spisu nevznikli (žiadne hotové výdavky ani trovy právneho zastúpenia). Vzhľadom na to súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.