Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Co-131-2016.pdf
PDF · 107.88 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/131/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX, K. - N., t.č. na neznámom mieste, o zaplatenie 96,76 eur s prísl., odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C 262/2015-53 zo dňa 15.02.2016, jednohlasne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku II., III. a IV.
II. Žalovaná má nárok voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Predmet konania
1. V danom spore sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 96,76 eur s príslušenstvom za poskytnuté telekomunikačné služby na základe zmluvy o pripojení podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 47,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 11,90 eur od 10.01.2013 až do zaplatenia, od 10.02.2013 až do zaplatenia, od 10.03.2013 až do zaplatenia a zo sumy 11,48 eur od 10.04.2013 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, ďalej určil, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Spoločnom cenníku mesačných programov na strane 36 pod názvom 1. Obmedzenie poskytovaných služieb pre neplatenie - 19,80 eur 2. Prerušenie poskytovaných služieb pre neplatenie - 19,80 eur 3. Upomienka oneskorenej platby - 4,99 eur je pre svoju neprijateľnosť neplatná. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
3. Súd prvej inštancie citoval ust. § 42 ods. 1 a 4, § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ust. § 153 ods. 3 a 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Na základe listinných dôkazov mal preukázané, že žalovaný mal uzavretú zmluvu s právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s., podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že za poskytnuté služby boli právnym predchodcom žalobcu žalovanému vystavené faktúry: a) faktúru č. 7213243048 s dátumom
splatnosti do 09.01.2013, na sumu 11,90 eur, b) faktúru č. 7300868771 s dátumom splatnosti do 09.02.2013, na sumu 16,89 eur, c) faktúru č. 7301984767 s dátumom splatnosti do 09.03.2013, na sumu 36,69 eur, d) faktúru č. 7303122691 s dátumom splatnosti do 09.04.2013, na sumu 31,28 eur, pričom kópie predmetných faktúr žalobca v konaní súdu predložil. Keďže žalovaný sa s úhradou jednotlivých faktúr dostal do omeškania, priznal súd prvej inštancie v zmysle ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 11,90 eur za čas od 10.01.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 11,90 eur za čas od 10.02.2013 až do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 11,90 eur za čas od 10.03.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 11,48 eur za čas od 10.04.2013 až do zaplatenia. Súd prvej inštancie z uplatnených faktúr nepriznal sumy: Faktúra b) - sumu 4,99 eur ako poplatok za upomienku. Faktúra c) - sumu 4,99 € ako poplatok za upomienku a sumu 19,80 eur ako poplatok za obmedzenie služby: neplatenie. Faktúra d) - sumu 19,80 eur ako poplatok za prerušenie služby: neplatenie. Súd prvej inštancie vzhľadom na takto zistený skutkový stav poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. 16C/160/2014, v ktorom právoplatne určil, že zmluvné podmienky uvedené v cenníku služieb spoločnosti Orange a a.s. platného od 15.05.2009 ako poplatok za odpojenie vo výške 3,95 eur, poplatok za znovu pripojenie po omeškaní platby vo výške 19,75 eur, poplatok za znovu pripojenie po vymáhaní pohľadávky vo výške 31,56 eur sú pre svoju neprijateľnosť neplatné. Mal za to, že odôvodnenie vo veci 16C/160/2014 je relevantné aj pre prejednávanú vec z dôvodu ich obdobnosti. V prejednávanej veci žalobca taktiež žiadnym spôsobom nepreukázal, že poplatky uhrádzajú iba skutočné náklady na úkony, za ktoré sú vyúčtované. Zo Sadzobníka predloženého žalobcom vyplýva, že napr. poplatok za dočasné prerušenie služby na žiadosť účastníka (teda nie pre neplatiča) je 15,13 eur, na rozdiel od prerušenia služieb u neplatiča kde jeho výška je 19,80 eur, pričom ide o rovnaký úkon. Vzhľadom na to, že skutočné náklady na spoplatnené úkony žalobca nepreukázal, súd prvej inštancie berúc za svoje odôvodnenie rozsudku sp. zn. 16C/160/2014, žalobu v časti o zaplatenie poplatkov zamietol.
4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016, keď náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán, keďže ich úspech v konaní bola takmer rovnaký.
Obsah odvolania
5. Proti tomuto rozsudku, v časti v ktorej súd žalobu zamietol a vyhlásil zmluvné podmienky za neprijateľné a tým neplatné podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Vo vzťahu k tvrdeniu súdu, že v konaní neboli preukázané reálne náklady vynaložené na úkony, za ktoré bol poplatok vyúčtovaný, uviedol, že pri posúdení výšky poplatku je nutné brať do úvahy nielen reálne náklady spojené s daným úkonom, ale rovnako skutočnosť, že predmetné poplatky a pokuty majú plniť v istom zmysle aj sankčnú funkciu a pôsobiť zároveň preventívne pred neplnením si svojich povinnosti. Nesúhlasil s porovnávaním výšky účtovaných poplatkov s poplatkami konkurenčných telekomunikačných operátorov, pretože nie je možné posúdiť výšku nákladov za spoplatnené úkony právneho predchodcu žalobcu s poplatkami iných telekomunikačných operátorov bez toho aby súd hlbšie skúmal reálne náklady spojené s danými úkonmi, ako aj bez zisťovania čo je obsahom týchto úkonov. Presná analýza toho ktorého poplatku na jednotlivé jeho položky je komplikovaná a ťažko reálne možná. Ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu nie je dostatočné odôvodnené aj z toho dôvodu, že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, prečo sú uvedené zmluvné podmienky neprijateľné a tým neplatné. Mal za to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že v súlade s bodom 4 v nadväznosti na bod 1 písm. b) dodatkov žalovaná porušila svoje povinnosti, tzn. neuhrádzala sumy za poskytnuté služby riadne a včas. V prípade vyhlásenia zmluvnej podmienky za neplatnú nestačí len všeobecná konštatácia, ale je nutné danú zmluvnú podmienku posúdiť vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu, či došlo k zneužitiu zmluvných podmienok v neprospech spotrebiteľa a to predovšetkým vo vzťahu k porušeniu povinnosti žalovanej, ktoré jej zo zmluvného vzťahu vyplývali. Súd nešpecifikoval v čom má spočívať hrubý nepomer práv a povinnosti v dôsledku súdom konštatovaných neprijateľných podmienok. Zdôraznil, že predmetné poplatky sú fakturované za porušenie povinnosti zo strany zákazníkov a postupom súdu sa týmto neplatičom poskytuje ochrana na ktorú v konečnom dôsledku dopláca subjekt riadne plniaci si svoje povinnosti. Podporne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.03.2014 sp. zn. 9Co/35/2013, ako aj stanovisko ústavného sudcu Milana Ľalika v tejto veci. Záverom uviedol, že súd vyhlásil za neprijateľné a neplatné jednotlivé položky cenníka, čo však nemožno považovať za zmluvnú podmienku. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zruší výrok rozsudku o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky a žalobcovi prizná uplatňovanú dlžnú sumu, resp. zruší rozsudok prvej inštancie v napadnutej časti a vráti na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.
Hodnotenie odvolacieho súdu
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p, bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodne
7. Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
8. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť T-Mobile Slovensko a.s., ktorý pohľadávky vo vzťahu k žalovanej postúpil na žalobcu, uzavrel so žalovanou dňa 09.04.2010 zmluvu o pripojení a dodatok k nej podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorej predmetom bolo poskytovanie elektronických služieb žalovanej. Z obsahu zmluvy o pripojení vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné podmienky a Cenník služieb. Na podklade zmluvy o pripojení vyhotovil právny predchodca žalobcu 4 žalované faktúry zahrňujúce mesačné poplatky za program služieb Relax 60+ (120), 2x upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 eur, poplatok za obmedzenie služby - neplatenia vo výške 16,50 eur (19,80 eur s DPH) a poplatok za prerušenie služby- neplatenie 16,50 eur (19,80 eur s DPH).
9. Predmetný právny vzťah medzi sporovými stranami súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ako podnik v zmysle §§ 42 a 43 zák. č. 610/2003 Z. z. a žalovaná pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupovala teda ako spotrebiteľ zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka účastník podľa §§ 42 a 43 zák. č. 610/2003 Z. z. Právny vzťah založený medzi zmluvnými stranami predmetnou zmluvou je spotrebiteľským vzťahom a predmetná Zmluva o poskytovaní verejných služieb je zmluvou spotrebiteľskou. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Predmetná zmluva a jej dodatok spadá pod súdnu kontrolu prijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“). Súd je teda povinný z úradnej povinnosti prihliadať a náležite zhodnotiť prijateľnosť zmluvných podmienok tejto spotrebiteľskej zmluvy.
10. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
11. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka v platnom znení, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
12. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
13. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice, členské štáty majú zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
14. Podľa čl. 7 ods. 1 smernice majú členské štáty zabezpečiť v záujme spotrebiteľov a konkurentov existenciu adekvátnych a účinných prostriedkov na prevenciu neustáleho používania nečestných podmienok v zmluvách, ktoré predávajúci alebo dodávatelia uzatvárajú so spotrebiteľmi.
15. V spojených prípadoch C-240/98 až C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero a Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, Európsky súdny dvor konštatoval, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu určiť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam.
16. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit.: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované nato, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“.
17. Odvolací súd poukazuje na to, že je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13). Ako správne konštatoval súd prvej inštancie zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (porovnaj nález ÚS SR I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013).
18. Súd prvej inštancie vzal do úvahy vyššie uvedené a dospel k záveru, že zmluvné podmienky : poplatok za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 eur, ako aj poplatok za obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 19,80 eur a poplatok za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 19,80 eur uvedené v Spoločnom cenníku mesačných programov (č. l. 44 spisu) predloženým žalobcom na základe výzvy súdu prvej inštancie nespĺňajú podmienku transparentnosti a zo strany žalobcu nebolo preukázané, že žalovaná hradí týmito poplatkami iba skutočne náklady, ktoré mu vznikli.
19. Vo vzťahu k poplatkom za upomienky odvolací súd uvádza, že upomienka, nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k
spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech dodávateľovi. Možné náklady spojené s ich vyhotovením a zaslaním sú nepochybne nižšie, než uplatňovaný poplatok vo výške 4,99 eur. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Podobne za poplatky za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie a za obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie sa neposkytuje spotrebiteľovi žiadna protihodnota, práve naopak, javia sa iba ako ďalšie sankcie za oneskorenie sa s plnením za dohodnuté služby a sú určené výlučne v prospech dodávateľa služby. Zároveň zo strany žalobcu nebolo preukázané, či skutočne došlo k prerušeniu či obmedzeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom žalovanej, na aký časový úsek a aké skutočné náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkonu vznikli. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014, v ktorom krajský súd uviedol: „Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvého stupňa za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade vo vzťahu k odporkyni) ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Odvolací súd sa s vyššie citovaným názorom v plnom rozsahu stotožňuje.
20. Zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by boli vyššie uvedené poplatky so žalovanou výslovne dojednané, hoci súčasťou zmluvy o pripojení je ustanovenie o tom, že všeobecné podmienky a cenník služieb, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Do ich obsahu však žalovaná ako spotrebiteľ nemohla nijakým spôsobom zasiahnuť.
21. Keďže uvedené poplatky predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje jej neplatnosť (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), veriteľ nemá nárok na plnenie z takejto podmienky.
22. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo dostatočné odôvodnené tak k tomu odvolací súd uvádza, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak základne právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť
prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07).
23. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré považoval vyššie uvedené poplatky nachádzajúce sa v Sadzobníku poplatkov pre svoju neprijateľnosť neplatné. Súd prvej inštancie použil v prejednávanej veci odôvodnenie rozsudku vo veci 16C/160/2014, pričom ako sám uviedol, uvedené odôvodnenie považoval za relevantné z dôvodu ich obdobnosti. Odvolací súd sa s názorom súdu prvej inštancie stotožňuje a uvádza, že právne dôvody uvedené v rozsudku vo veci 16C/160/2014 je možné aplikovať aj na skutkový stav v prejednávanej veci, pričom tie boli súdom prvej inštancie odôvodnene dostatočné a zrozumiteľne.
24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si odôvodnenia vo výroku II., III. a v súvisiacom výroku IV. postupom vyplývajúcim z ust. § 379 ods. 1 a 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi, pričom o výške náhrady trov konania žalobkyne rozhodne podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).