Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13P/68/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Petrom Pravdom v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. Š., Q.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov - matka: H.. S. A., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. F. XXXX/XX, D. Q. Ž., W..Č.. I. A. T. XXXX/XX, W., a otec: H.. G. Š., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. I. A. T. XXXX/XX, W., o návrhu na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

rozhodol:

I. Výživné otca na maloletého Y. Š., Q.. XX.XX.XXXX sa s účinnosťou od 23.09.2020 zvyšuje zo sumy 250,00 eur na sumu 500,00 eur a s účinnosťou od 01.03.2021 na sumu 330,00 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 23.09.2020 do 31.07.2021 v sume 1.796,66 eur sa otcovi povoľuje 25-mi splátkami vo výške 70,00 eur a jednou splátkou vo výške 46,66 eur mesačne spolu s bežným výživným, s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.

III. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým počas kalendárneho roka každý druhý víkend od piatka 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod.,

- počas vianočných prázdnin každý nepárny rok od 23.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 18:00 hod. a od 31.12. od 09:00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 18:00 hod. a každý párny rok od 25.12. od 09:00 hod. do 31.12. do 18:00 hod.,

- počas veľkonočných prázdnin každý párny rok od štvrtka 09:00 hod. do soboty do 18:00 hod. a každý nepárny rok od soboty od 09:00 hod. do utorka do 18:00 hod.,

- počas jarných prázdnin od piatka od 18:00 hod. predchádzajúceho jarným prázdninám do nasledujúcej stredy do 18:00 hod.

- počas letných prázdnin od nedele od 09:00 hod. každého nepárneho týždňa do nasledujúcej nedele do 18:00 hod. každého párneho týždňa.

IV. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne psychicky a fyzicky pripraviť a odovzdať ho otcovi v mieste bydliska matky a otec je povinný maloletého po skončení súdom určeného styku odovzdať matke v mieste jej bydliska.

V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. -101 zo dňa 23.10.2019 v časti výšky bežného výživného otca na maloletého a v časti úpravy styku otca s maloletým.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 23.09.2020 sa matka domáhala rozhodnutia, ktorým súd vo vzťahu k maloletému Y. zvýši vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 250 eur na sumu 500 eur mesačne resp. na sumu zodpovedajúcu 20% otcovho priemerného čistého mesačného príjmu za posledných 12 mesiacov. V priebehu konania tiež žiadala zmeniť úpravu styku otca s maloletým, a to tak, aby vianočné a veľkonočné sviatky maloletý trávil s oboma rodičmi každý rok.

2. Svoj návrh na zvýšenie výživného odôvodnila tým, že od posledného rozhodnutia o určení výšky výživného (rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. -101 zo dňa 23.10.2019) sa podstatne zmenili pomery na strane maloletého, keďže tento od septembra 2020 nastúpil na druhý stupeň štúdia na základnej škole, čím sa zvýšili výdavky súvisiace s jeho školskými ako aj mimoškolskými aktivitami. Maloletý nosí pánsku konfekciu, jeho výška je 160 cm, váha 63 kg, nosí topánky číslo 41, čím sa zvýšili náklady na jeho ošatenie a stravu. Priemerné mesačné náklady na maloletého predstavujú: 70 eur na ošatenie, 150 eur na stravu, 25 eur na kozmetiku, 25 eur na lieky (alergia), 30 eur fyzioterapeut (skolióza), 75 eur na krúžky (basketbal 35 eur, klavír 40 eur), 20 eur škola, 10 eur na telefón, 37,50 eur

- 1/2 plyn, 15 eur - 1/2 elektrika, 3,125 eur - 1/2 voda, 20 eur - 1/2 TV a internet. Ročné výdavky na maloletého predstavujú: 68,24 eur za daň z nehnuteľnosti, 29,28 eur za komunálny odpad, 120 eur na dentálnu hygienu, 25 eur za ZRPŠ, 500 eur na notebook. Zmenu pomerov na svojej strane negovala. K zmenám pomerov na strane otca uviedla, že už neplatí splátky hypotekárneho úveru za nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v U. X.. Predmetná nehnuteľnosť označila za predanú, v dôsledku čoho otec neplatí také vysoké splátky úveru.

3. Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil. Podal vzájomný návrh na zníženie výživného na sumu 200 eur. Uviedol, že už suma 250 eur na výživné je na hranici jeho možností, v rozvodovom konaní navrhoval výživné vo výške 100 eur, a to vzhľadom na jeho a navrhovateľkine úverové zaťaženie, keď sa počas rozvodového konania s navrhovateľkou dohodli, že otec bude uhrádzať splátky dvoch úverov v Tatra banke vo výške 1.400 eur. Navrhovaná výška výživného by pre neho a jeho rodinu predstavovala existenčné riziko a finančnú nestabilitu. Poprel, že by bola nehnuteľnosť v U. X. predaná a z toho dôvodu platí nižšie splátky úverov. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka spolu s maloletým býva v dome, ktorý je v jeho vlastníctve, pričom zo strany navrhovateľky sú uhrádzané len energie, t.j. neplatí žiadne nájomné. S matkou navrhovanou úpravou styku nesúhlasil. Zvýšenie frekvencie prepráv maloletého medzi domácnosťami rodičov považoval za nesúladné so záujmami maloletého, jeho prevážanie počas vianočných a veľkonočných sviatkov medzi mestami W. G. U. mu znemožní plánovanie a absolvovanie súvislej dovolenky alebo výletu, ako aj zabraňuje otužovaniu vzťahov medzi maloletým W. G. Y.. Návrh matky považuje za šikanózny pokus o stratu záujmu otca o maloletého Y. z dôvodu častého presúvania sa, nakoľko by otec precestoval namiesto štyroch hodín až osem hodín ročne. Žiadal, aby sa matka podieľala na preprave maloletého za účelom styku s otcom, čo odôvodnil svojou dlhodobou diagnózou - spánkové apnoe. V priebehu konania, ako reakciu na matkin návrh na úpravu styku, otec navrhol zveriť maloletého do jeho osobnej starostlivosti, bez povinnosti matky prispievať na výživu, za súčasnej úpravy styku matky s maloletým, alternatívne zveriť maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov. K svojim príjmom uviedol, že má príjem zo 4 pracovných pomerov: Ministerstvo kultúry SR - 2.070 eur, Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta - 86 eur, Audiovizuálny fond - 510 eur, Fond na podporu umenia 350 eur, čo spolu predstavuje 3.016 eur. Od 01.01.2021 bol jeho pracovný pomer s Trnavskou univerzitou v Trnave ukončený. Od 01.03.2021 nastúpil u zamestnávateľa Ministerstvo kultúry SR na rodičovskú dovolenku, v dôsledku čoho poberá namiesto 2.070 eur materské. Od poslednej úpravy výšky výživného sa však zmenili pomery aj na jeho strane, a to z dôvodu vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti k synovi W., Q.. XX.XX.XXXX. Tvrdil existenciu ďalšej vyživovacej povinnosť aj voči priateľke, ktorá je nevydatou matkou ich spoločného syna W., pričom v mesiaci február jej končilo poberanie materského. Výšku výživného žiadal upraviť pomerom 1/3 na Y., 1/3 na W. a 1/3 na partnerku T. R.. Od 01.07.2019 žije v spoločnej domácnosti so svojou partnerkou T. R., Q.. XX.XX.XXXX v prenajatom byte v Bratislave s výškou nájomného 650 eur mesačne, s tým, že jeho partnerka je rozvedená a z toho manželstva pochádza maloletá W. K., Q.. XX.XX.XXXX, ktorá je v striedavej osobnej starostlivosti svojich rodičov. Každý druhý týždeň teda býva s nimi v spoločnej domácnosti. Od 14.07.2020 s nimi býva v spoločnej domácnosti aj maloletý W., s ktorým je jeho partnerka od 01.06.2020 na materskej dovolenke. Jeho výdavky v súčasnosti predstavujú: 1.400 eur na splátky úverov, 650 eur na nájomné, 70 eur na TV a internet, 300 eur na výživu maloletého W., 250 eur na výživu maloletého Y., 500 eur na vedenie spoločnej domácnosti, 130 eur na pohonné hmoty, 300 eur na ošatenie a reprezentačné výdavky, 200 eur na stravovanie, 80 eur na šport a kultúru, čo spolu predstavuje 3.880 eur. Náklady na výživu maloletého W.

predstavujú: 90 eur na stravu, 30 eur na plienky, 15 eur na vlhčené utierky, 20 eur kozmetika, 60 eur na lieky, 20 eur na ošatenie a hračky, 8 eur na očkovanie, čo spolu predstavuje 263 eur.

4. Podaním doručeným súdu dňa 01.03.2021 otec navrhol upraviť jeho styk s maloletým počas letných prázdnin tak, že k odovzdávaniu maloletého bude dochádzať v nedeľu, v ostatných častiach zostane rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. -101 zo dňa 23.10.2019 nezmenený. Predmetné podanie súd (vzhľadom na to, že otec pôvodne žiadal znížiť výživne a zmenu zverenia) posúdil ako späťvzatie vzájomného návrhu na zníženie výživného a zmenu zverenia.

5. Navrhovateľka súhlasila so zmenou styku v otcom navrhovanom znení, keď k odovzdávaniu maloletého počas letných prázdnin bude dochádzať v nedeľu. Nástup otca na rodičovskú dovolenku považuje za účelový, a treba ho posúdiť ako vzdanie sa príjmu.

6. Podaním doručeným súdu dňa 06.07.2021 otec žiadal odročiť pojednávanie nariadené na 19.07.2021 z dôvodu, že v mesiaci 04/2021 mu zamestnávateľ Ministerstvo kultúry SR oznámil, že ku dňu 31.03.2021 z dôvodu organizačnej zmeny, zanikla jeho funkcia. Keďže od 01.09.2021 končí jeho nárok na materské, klesne jeho príjem o 70%. Jeho pôsobenie na Audiovizuálnom fonde je viazané na jeho pôsobenie na Ministerstve kultúry SR, jeho príjem klesne o ďalších 500 eur mesačne. Na rodičovskej dovolenke bude aj po 01.09.2021, preto sa na Ministerstvo kultúry SR už nevráti. Od 01.09.2021 jeho jediný príjem bude predstavovať príjem z Fondu na podporu umenia.

7. Následne podaním doručeným súdu dňa 12.07.2021 otec žiadal predlžiť lehotu na predloženie dokladov na základe výzvy súdu doručenej mu dňa 28.06.2021, čo odôvodnil svojou ako ak aj partnerkinou účasťou na dovolenke mimo SR v období od 12.07.2021 do 18.07.2021, ako aj skutočnosťou, že potvrdenia je potrebné vyžiadať od piatich rozličných subjektov počas dovolenkového obdobia. S ich zadovažovaním bude možné začať až od 19.07.2021 po návrate z dovolenky. Lehotu žiadal predlžiť primerane, bez určenia konkrétneho dátumu. Vo vzťahu k potvrdeniam ohľadne príjmov partnerky uviedol, že tieto nemá k dispozícii a ani ich nevie objektívne zabezpečiť. Jeho partnerka nechce byť týmto súdnym konaním, ako ani jeho dôsledkami nijako zaťažovaná. V prípade, ak súd bude trvať na predložení potvrdení týkajúcich sa jeho partnerky, bude nevyhnutné ich zabezpečiť dopytom priamo na zamestnávateľov alebo inak. Žiadal preto odročenie termínu pojednávania na termín po 01.10.2021 s tým, že v prípade ak jeho žiadosti o odročenie pojednávania nebude vyhovené, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu zabezpečovania súdom požadovaných dokladov bezprostredne po návrate z dovolenky. Dňa 14.07.2021 bolo otcovi mailom oznámené, že pojednávanie vytýčené na 19.07.2021 odročené nebude.

8. Kolízny opatrovník vyjadril súhlas so zvýšením výživného na maloletého Y., keďže zvýšenie výživného je vždy v záujme maloletého.

9. Na pojednávanie dňa 19.07.2021 sa dostavila matka a procesný opatrovník, nedostavil sa otec. Vzhľadom na skutočnosť, že otcom uvádzané dôvody jeho neprítomnosti nepovažoval súd za dôležite, jeho neprítomnosť neospravedlnil, a pojednával a rozhodol vo veci bez jeho prítomnosti. Taktiež súd nevidel dôvod na odročenie pojednávania v jeho argumentácii ohľadne zmeny jeho pomerov, ku ktorej má prísť počnúc 01.09.2021 a to s poukazom na ust. veta prvá , podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

10. Súd zistil skutkový stav z nesporných skutkových tvrdení účastníkov konania a súčasne vykonal dokazovanie: rodným listom maloletého Y. a maloletého W., Oznámením o zložení funkčného platu zo dňa 01.10.2020, potvrdením o výške príjmov za rok 2020 u zamestnávateľa Audio vizuálny fond, Potvrdením Fondu na podporu umenia zo dňa 27.10.2020 a dňa 19.07.2021, detailmi platby z ČSOB, detailmi pohybu z Tatra banky, Úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX, Úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX, Nájomnou zmluvou zo dňa 27.06.2019, Listami vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Biely Kostol a č. XXXX pre k.ú. Trnava, Výpisom z Obchodného registra, Žiadosťou o materské zo dňa 08.02.2021, Odpoveďou Trnavskej univerzity v Trnave, právnickej fakulty zo dňa 19.02.2021, Oznámením o skončení vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca zo dňa 18.03.2021, lustráciami v Sociálnej poisťovni a v Registri obyvateľov, z ktorých zistil:

11. Maloletý Y. Š. je dieťaťom pochádzajúcim z rozvedeného manželstva rodičov uvedených v záhlaví tohto rozhodnutia, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. zo dňa 23.10.2019. Predmetným rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý na čas po rozvode manželstva zverený do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 250 eur mesačne a súčasne bol upravený styk otca s maloletým.

12. V čase posledného rozhodnutia bol maloletý študentom prvého stupňa na základnej škole, od septembra 2020 je študentom na druhom stupni základnej školy, maloletý rýchlo rastie, výdavky na neho sa zvyšujú v dôsledku jeho dospievania, okrem bežných výdavkov sú s jeho výživou spojené aj výdavky na lieky proti alergii a rehabilitácie kvôli skolióze.

13. Matka je od 20.04.2005 do súčasnosti zamestnaná na Okresnom súde Trnava, bez výraznej zmeny v príjmoch oproti roku 2019. Mala a stále má vyživovaciu povinnosť len voči maloletému Y.. Nezmenili sa ani jej výdavky. S uspokojovaním svojich potrieb má spojené len bežné výdavky.

14. Otec v čase poslednej úpravy výšky výživného mal čistý mesačný príjem 2.800 eur, býval s priateľkou v podnájme, s čím mal spojené výdavky 650 eur mesačne. Mal iba jednu vyživovaciu povinnosť. Uhrádzal splátky úveru, z ktorého boli zaviazaný spolu s navrhovateľkou vo výške 1.400 eur. S uspokojovaní svojich potrieb mal spojené len bežné výdavky.

15. Príjem otca v roku 2020 bol vo výške 3.016 eur mesačne v čistom, dňa 14.07.2020 mu narodením syna W. pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Od 01.01.2021 mu neplynie príjem od zamestnávateľa

- Trnavská univerzita v Trnave, právnická fakulta vo výške 86 eur, od tohto dátumu do 28.02.2021 dosahoval príjem 2.930 eur. U tohto zamestnávateľa mu od 01.01.2021 nebola ponúknutá možnosť zotrvať v pracovnom pomere z dôvodu, že sa k 31.12.2020 ukončilo riešenie projektu VEGA, na ktorom participoval. Od 01.03.2021 nastúpil u zamestnávateľa Ministerstvo kultúry SR na rodičovskú dovolenku a poberá materské vo výške 1.615,60 eur, pričom mu plynie ešte príjem približne vo výške 350 eur od zamestnávateľa - Fond na podporu umenia. Spolu teda od 01.03.2021 jeho príjem predstavuje 1.965.60 eur. V mesiaci január 2021 rodičia previedli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. Biely Kostol na tretie osoby, pričom došlo k výmazu zriadeného záložného práva v prospech Tatra banky na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. Biely Kostol a LV č. XXXX pre k.ú. Trnava, ktorými záložnými právami bol zabezpečený nárok Tatra banky titulom uzavretých úverových zmlúv č. XXXXXXXXXX G. Č.. XXXXXXXXXX, čo súd posúdil ako splatenie predmetných úverov. Od 20.01.2021 je na nehnuteľnosti vo vlastníctve otca zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. Trnava v prospech Poštovej banky zriadené záložné právo za účelom zabezpečenia nároku Poštovej banky titulom úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX.

16. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojou partnerkou J..G.. T. R., Q.. XX.XX.XXX0, ktorá je od 09.01.2017 zamestnaná u zamestnávateľa Slovenský filmový ústav, kde do júna 2020 poberala riadnu mzdu, od júla 2020 do februára 2021 poberala materské a od marca 2021, od kedy otec nastúpil na rodičovskú dovolenku začala opäť u menovaného zamestnávateľa poberať mzdu. Zároveň nepravidelne, približne každý druhý mesiac poberala mzdu aj od zamestnávateľa Audiovizuálny fond. Otcova priateľka je taktiež jedinou spoločníčkou obchodnej spoločnosti D. R. Y..N..K.., Z.: XX XXX XXX, Y. Y. Š. XX, U..

17. Podľa ust. o rodine (ďalej len „“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa (1). Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (2).

18. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia. Spoločná zodpovednosť oboch rodičov za výchovu a vývoj dieťaťa vyplýva aj z čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. V zmysle čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo

na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

19. Podľa ust. , rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a sa použijú primerane.

20. Podľa ust. , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa ust. , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa ust. , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

23. Podľa ust. , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa ust. , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa ust. , proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

26. Podľa ust. veta prvá a druhá , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

27. Podľa ust. , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo šenie výživného možné len na návrh.

28. Podľa ust. , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

29. Podľa ust. , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

30. Podľa ust. (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa ust. veta prvá (ďalej len „“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

32. Podľa ust. , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo šiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

33. Podľa ust. až 4 , ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené ) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a

splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.(4)

34. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného a návrh oboch rodičov na zmenu úpravy styku otca s maloletým z dôvodu, že rodičia spolu nežijú a o týchto právach a povinnostiach sa nevedia dohodnúť.

35. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázanú zmenu pomerov, čím bola naplnená podmienka na zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností.

36. Vo veci zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého je čiastočne dôvodný a rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého s účinnosťou od 23.09.2020 zo sumy 250,00 eur na sumu 500,00 eur a s účinnosťou od 01.03.2021 na sumu 330,00 eur mesačne.

37. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení je nevyhnutné vykonať porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v ust. , už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

38. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, čnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

39. Zmena pomerov na strane maloletého nastala tým, že tento od 01.09.2020 nastúpil na druhý stupeň základnej školy. Už samotný prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle ust. . V súvislosti s výskytom respiračného ochorenia COVID-19 došlo u študentov k prechodu na dištančné štúdium, preto v prípade maloletého vznikla potreba zakúpiť netebook, ktorý matka obstarala za 500 eur. Rovnako, berúc do úvahy jeho rýchly telesný vývoj, vzniká potreba častej

obnovy šatníka, je potrebné u neho zakupovať oblečenie určené pre dospelých, ktoré je v porovnaní s oblečením pre deti cenovo náročnejšie. K zmenám dochádza aj v oblasti záujmov, kedy hračky striedajú mobilné telefóny, tablety, počítače, fotoaparáty a pod.

40. Zásadná zmena pomerov na strane matky nebola tvrdená ani zistená.

41. Čo sa týka zmeny pomerov na strane otca, táto bola zistená v súvislosti s jeho príjmami, keď v čase poslednej úpravy výživného otec dosahoval príjem 2.800 eur. V roku 2020 otec dosahoval spolu zo štyroch zamestnaní príjem 3.016 eur mesačne. Od 01.01.2021 prišiel o príjem od zamestnávateľa

- Trnavská univerzita v Trnave, právnická fakulta vo výške 86 eur, preto v období od 01.012021 do 28.02.2021 dosahoval nižší príjem a to 2.930 eur. Súd skúmal dôvody, pre ktoré otec prišiel o príjem vo výške 86 eur, vykonaným dokazovaním bolo zistené, že sa nejedná o prípad vzdania sa zamestnania, keďže možnosť zotrvať v predmetnom pracovnom pomere mu od 01.01.2021 nebola ponúknutá z dôvodu ukončenia projektu, na ktorom otec participoval. Od 01.03.2021 otec nastúpil u zamestnávateľa Ministerstvo kultúry SR na rodičovskú dovolenku, od kedy jeho príjem pozostával z materského vo výške 1.615,60 eur a mzdy vo výške cca 350 eur od zamestnávateľa - Fond na podporu umenia. Spolu teda od 01.03.2021 jeho príjem predstavuje 1.965.60 eur. Nástupom na rodičovskú dovolenku u otca došlo k poklesu príjmu, takýto pokles však nemožno považovať za účelové vzdanie sa príjmu, nakoľko žiadnemu rodičovi nemožno odoprieť záujem na starostlivosti o vlastné dieťa. Takýto pokles príjmu ust. ospravedlňuje dôležitým dôvodom. V súvislosti s argumentáciou otca, že matka býva v nehnuteľnosti, ktorej je otec vlastníkom, pričom za bývanie uhrádza len náklady na energie, ktorou argumentáciou otec podporoval svoj nesúhlas so zvýšením výživného, súd poukazuje na druhú vetu ust. , podľa ktorého ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie vzájomných pohľadávok nie je možné. Nie je teda možné vidieť dôvod na nezvýšenie výživného na maloleté dieťa v tom, že otec si voči matke neuplatňuje nároky titulom prenechania veci na dočasné užívanie. Z rovnakého dôvodu súd neprihliadol na výdavok otca vo výške 1.400 eur (splátky úveru voči Tatra banke), keď na seba dohodou s matkou prebral záväzok splácať splátky úveru, z ktorého sú zaviazaný obaja rodičia. V súvislosti s predmetným výdavkom vo výške 1.400 eur súd taktiež poukazuje na výsledky dokazovania, z ktorých vyplynulo, že v mesiaci január 2021 došlo k výmazom záložných práv zabezpečujúcich nároky Tatra banky, z čoho súd vyvodil záver, že povinnosť rodičov maloletého splácať splátky vo výške 1.400 eur zanikla. Otec teda tieto výdavky už nevynakladá. Keďže na nehnuteľnosti otca zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. Trnava, je titulom uzavretej úverovej zmluvy od 20.01.2021 zriadené v prospech Poštovej banky záložné právo, je viac než pravdepodobné, že otcovi uzavretím úverovej zmluvy vznikol záväzok uhrádzať splátky úveru. Napriek tomu má súd za to, že plnenie si vyživovacej povinnosti má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča, preto v čase uzatvárania predmetnej zmluvy (január 2021), keď otec mal vedomosť o svojich vyživovacích povinnostiach, bolo na otcovi, aby nevstupoval do záväzkov ohrozujúcich plnenie jeho vyživovacej povinnosti. K tvrdeniu otca, že tento má 3 vyživovacie povinnosti (Y., W. a jeho priateľka, ktorá je nevydatou matkou), sa súd s názorom otca nestotožnil. Právna úprava v prípade príspevku na výživu nevydatej matke (ust. ) predpokladá, že matka sa počas tehotenstva či po narodení dieťaťa často dostáva do horšej osobnej i sociálnej situácie. Základom príspevku na výživu matky sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky, ktorá spravidla príde o príjmy z pracovného, resp. iného pomeru, a súčasne aj zvýšené výdavky spojené s týmito skutočnosťami. Vykonaným dokazovaním však bolo zistené, že priateľka otca je od 09.01.2017 zamestnancom Slovenského filmového ústavu, z ktorého vzťahu jej do narodenia syna W. plynul pravidelný príjem. Jej nástupom na materskú dovolenku jej vznikol nárok na materské, ktorého výška je blízka výške príjmu dosahovanej pred nástupom na túto dovolenku. Materské matka poberala za obdobie od júl 2020 až február 2021. Počnúc mesiacom marec 2021 je matke vyplácaná mzda vo výške ako pred materskou dovolenkou. Zistené bolo tiež, že táto je jedinou spoločníčkou obchodnej spoločnosti D. R. Y..N..K.., Z.: XX XXX XXX, Y. Y. Š. XX, U.. Na základe uvedeného nemožno dospieť k záveru, že jej voči otcovi vznikol nárok na výživu. Súd preto vychádzal zo záveru, že na strane otca sa zmenili pomery tak, že tento má namiesto jednej vyživovacej povinnosti voči maloletému Y. aj druhú vyživovaciu povinnosť voči W..

42. Podľa ustálenej súdnej praxe je možné postihnúť príjem rodiča približne v rozsahu 20% - 30% na plnenie všetkých vyživovacích povinností rodiča. Zohľadniac možnosti a schopnosti každého z rodičov a odôvodnené potreby výživou oprávneného dieťaťa, sú rodičia povinný v predmetnom prípade prispievať na výživu sumou vo výške 26% z ich netto príjmu, čo v prípade matky predstavuje 240 eur a v prípade otca za obdobie do 28.02.2021 780 eur (12 x 3.016 + 2 x 2.930 =42.052/14 mesiacov = 3.003 x 26% =

780). Rozdelením na dve deti u otca nasledovne: 500 eur (65%) na Y. a 280 eur (35%) na W.. Počnúc 01.03.2021, keďže príjem otca klesol na sumu 1.965,60 eur, 26% z tejto sumy predstavuje 510 eur. Rozdelením na dve deti u otca nasledovne: 330 eur (65%) na Y. a 180 eur (35%) na W..

43. Vzhľadom na vyššie uvedené potom výživné zo strany matky na maloletého Y., predstavuje sumu 240 eur, z ktorej sumy je matka povinná prispieť na výživu maloletého finančne sumou 80 eur s tým, že vzhľadom na vek maloletého a z toho plynúci rozsah nutnej osobnej starostlivosti matky o maloletého zostávajúcich 160 eur vykompenzuje práve poskytovanou osobnou starostlivosťou o maloletého. Výživné zo strany otca predstavuje za obdobie od 23.09.2020 do 28.02.2021 sumu 500 eur a od 01.03.2021 do rozhodnutia súdu 330 eur. Pokiaľ teda matka prispeje na výživu maloletého Y. sumou 80 eur mesačne a zostávajúcich 160 eur mesačne vykompenzuje svojou osobnou starostlivosťou o maloletého (navarí mu, operie a uprace mu veci, odvezie ho na mimoškolské aktivity a pod.), otec prispeje na jeho výživu sumou 500/330 eur mesačne, vytvorí sa dostatok finančných prostriedkov potrebných na krytie odôvodnených potrieb maloletého.

44. Súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom ust. je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojim deťom, ku ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť výživné v čo najväčšom rozsahu, preto súd rozhodujúci o výške vyživovacej povinnosti rodiča nie je viazaný všetkým výdavkami uvádzanými povinným rodičom. To bol aj dôvod, prečo sa súd jednotlivými výdavkami otca bližšie nezaoberal.

45. V dôsledku zvýšenia výživného od 23.09.2020 a rozhodovania o výživnom dňa 19.07.2021 súd vyčíslil otcovi vo výroku II. rozsudku nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého za obdobie od 23.09.2020 do 19.07.2021 v sume 1.796,66 eur (alikvotná časť za 09/2020 - 66,66 eur, 10/2020 - 02/2021

- 5 mesiacov po 250 eur, 03/2021 - 08/2021 - 6 mesiacov po 80 eur, čo spolu činí 1.796,66 eur), ktorý nedoplatok súd povolil otcovi splácať v 25-tich splátkach vo výške 70 eur mesačne a jednou splátkou vo výške 46,66 eur mesačne spolu s bežným výživným, s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh. Platením nedoplatkov v splátkach bude zabezpečený vyšší mesačný príjem výživného na maloletého po určitý čas (prvých 25 mesiacov - 330 + 70 = 400) eur, čo je viac na prospech maloletého, ako jednorazovo vyplatená suma.

46. Podľa ust. , súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

47. Podľa ust. a , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (2).

48. Pokiaľ ide o zmenu úpravy styku otca s maloletým, v tejto súvislosti súd dodáva, že ust. uprednostňuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. Predovšetkým od rodičov závisí, aby sa dohodli na tom, akým spôsobom sa budú s dieťaťom stýkať. Úprava styku maloletého dieťaťa s rodičmi tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv, preto musí byť aj úprava tohto styku v záujme maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní súdu je potrebné otázku styku, jeho časové vymedzenie a miesto stretávania posudzovať veľmi starostlivo. Rozhodujúce sú okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa - jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, denný režim, najmä so zreteľom na jeho školské, prípadne predškolské povinnosti, ale aj na strane jeho rodičov a to najmä ich vzájomný vzťah, ich časové a hospodárske možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti a podobne.

49. Zo skutkového stavu zisteného v tomto konaní vyplýva, že rodičia uprednostňujú úpravu styku otca s maloletým súdnym rozhodnutím. V konaní nebolo tvrdené, že by medzi rodičmi vznikali konfliktné situácie počas odovzdávania maloletého. Neboli zistené žiadne skutočnosti odôvodňujúce obmedzenie styku otca s maloletý.

50. Otec žiadal zmeniť úpravu jeho styku s maloletým počas letných prázdnin tak, že k odovzdávaniu maloletého bude namiesto pondelka dochádzať v nedeľu. S takýmto návrhom otca matka súhlasila.

51. Matka žiadala zmeniť úpravu styku otca s maloletým počas vianočných a jarných prázdnin, keď súčasnú úpravu považovala za nevhodnú, keďže maloletý trávil vianočné a veľkonočné sviatky každý rok striedavo vždy len s jedným rodičom. Mala za to, že je v záujme maloletého, aby trávil uvedené sviatky každý rok s oboma rodičmi. Otec s takouto zmenou nesúhlasil dôvodiac, že nie je v záujme maloletého, aby sa zvyšovala frekvencia jeho prepráv medzi domácnosťami rodičov (napr. pre nemožnosť plánovať súvislú dovolenku alebo výlet), ako aj potrebou vytvárania zázemia maloletého u otca a otužovania vzťahu maloletého Y. Y. W.. Návrh matky považuje za šikanózny pokus o stratu záujmu otca o maloletého Y. z dôvodu častého presúvania sa, nakoľko otec by precestoval namiesto štyroch hodín až osem hodín ročne. Argumentáciu otca, keď uprednostňuje záujem v rámci roka tráviť na ceste o štyri hodiny menej (v prípade maloletého o 2 hodiny menej), pred záujmom maloletého tráviť významné sviatky v roku s oboma rodičmi, súd hodnotí ako nedôvodnú. Rovnako za nedôvodný považuje návrh otca ohľadne participácie matky na prevozoch maloletého, dôvodiac svojou dlhodobou diagnózou - spánkové apnoe, keď uvedená diagnóza neovplyvňuje schopnosť viesť motorové vozidlo, ale prejavuje sa prestávkami v dýchaní počas spánku. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že to bol práve otec, ktorý sa odsťahoval do Bratislavy, čím vytvoril potrebu cestovať za účelom realizácie styku s maloletým. Vzhľadom na prienik názorov rodičov ohľadne úpravy styku počas letných prázdnin, súd pristúpil k zmene úpravy styku a to tak, že k odovzdávaniu maloletého bude dochádzať v nedeľu. V otázke úpravy styku počas vianočných a veľkonočných prázdnin sa súd stotožnil s názorom matky, že je v záujme maloletého, aby tieto sviatky trávil každý rok s oboma rodičmi, keď pôvodná úprava styku umožňovala maloletému stráviť tieto sviatky len s jedným rodičom a každý druhý rok. Ďalej sú považoval za potrebné presnejšie zadefinovať moment odovzdania maloletého aj uvedením presného času, keď pôvodná úprava styku počítala len s uvedením konkrétneho dňa. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vo výroku III. upravil styk otca s maloletým, nakoľko ho považuje za súladný so záujmom maloletého a vytvárajúci rodičovi, ktorý dieťa nemá vo svojej osobnej starostlivosti, dostatočný priestor na posilnenie citových väzieb ako aj na vytváranie dostatočného výchovného vplyvu. 52. Výrokom IV. uložil matke povinnosť maloletého na styk s otcom riadne psychicky a fyzicky pripraviť a odovzdať ho otcovi v mieste bydliska matky, a otcovi povinnosť maloletého po skončení súdom určeného styku odovzdať matke v mieste jej bydliska. 53. Ďalšie argumenty rodičov súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a pod.). Preto na ostatnú argumentáciu rodičov súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 54. Týmto rozsudkom súd vo výroku V. zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. -101 zo dňa 23.10.2019 v časti výšky bežného výživného otca na maloletého a v časti úpravy styku otca s maloletým. 55. Podľa ust. , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

56. Podľa ust. , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

57. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa ust. , keď rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ust. a nasl. a zároveň účastníci náhradu trov konania ani nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje ( ). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.