Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Csp/130/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 3311/7, 84104 Bratislava - Karlova Ves, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného advokátom: JUDr. Vratislav Šteffek so sídlom Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. J. XXXX/ XX, XXX XX L., t.č. F. XXX, XXX XX K., O. K., o zaplatenie X 275,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 985,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 985,- Eur od 02.04.2015 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške po 50,- Eur mesačne, splatných vždy k 25. dňu v mesiaci s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci nadobudnutia právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému 54,50 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 18.11.2016 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 1 275,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy počnúc od 23.03.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril 31.10.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K520143306 (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi bezúčelový, bezhotovostný spotrebiteľský úver v sume 1 000,- Eur, ktorý mal byť úročený úrokovou sadzbou 20 % p.a. z istiny úveru a ktorý úrok tak predstavoval sumu 200,- Eur, pričom žalobca za poskytnutie úveru účtoval žalovanému pri jeho poskytnutí servisný poplatok vo výške 9 % z istiny úveru, t.j. v sume 90,- Eur, takže žalovaný mal žalobcovi vrátiť celkovo sumu 1 290,- Eur (istina + úrok+ servisný poplatok), ktorú sumu sa žalovaný zaviazal žalobcovi splatiť v 13 mesačných splátkach a z toho prvé 3 splátky v sume po 5,- Eur a zvyšných 10 splátok v sume po 127,50 Eur mesačne, so splatnosťou prvej splátky v 10. deň po poskytnutí úveru a každej ďalšej splátky v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Keďže žalovaný ako dlžník si svoj záväzok z úverovej zmluvy neplnil voči žalobcovi riadne a včas, pričom do dňa podania žaloby žalovaný splatil z jemu poskytnutého úveru iba sumu 15,- Eur, žalobca v predžalobnej výzve z 18.02.2015 upozornil žalovaného na jeho omeškanie s upovedomením na možnosť zosplatnenia celého úveru, ktoré napokon žalobca aj učinil a to 22.03.2015, ktorú skutočnosť o zosplatnení úveru oznámil žalovanému listom z 25.03.2015.

3. Prílohou žaloby boli: „Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. K520143306“ z 31.10.2014; „Predžalobná upomienka“ z 18.02.2015 (podľa predloženého podacieho hárku bola podaná na poštovú prepravu 19.02.2015); amortizačná tabuľka pre zmluvu č. K520143306; „Oznámenie o zosplatnení záväzku“ z 25.03.2015 (podľa predloženého podacieho hárku bola podaná na poštovú prepravu 26.03.2015) .

4. Okresný súd vydal 26.09.2017 platobný rozkaz č.k. -14 (ďalej len „platobný rozkaz“), ktorým vyhovel nároku žalobcu a zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 1 275,- Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 275,- Eur od 23.03.2015 do zaplatenia a priznal mu nárok na úhradu trov konania avšak, keďže sa platobný rozkaz žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk a to ani po opakovanom šetrení jeho pobytu, okresný súd uznesením č.k. -43 zo 06.11.2019 (právoplatné 04.12.2019) platobný rozkaz pre jeho nedoručenie zrušil.

5. V zmysle dodatku č. 2 sp. zn. z 23.12.2019 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bardejov na rok 2020 došlo s účinnosťou od 01.01.2020 k zmene v osobe zákonného sudcu konajúceho a rozhodujúceho v tejto veci.

6. Žaloba s prílohami bola za účelom vyjadrenia doručená žalovanému po opakovanom a niekoľkonásobnom zisťovaní miesta jeho pobytu do vlastných rúk 20.03.2020, pričom žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom okresnému 14.04.2020 uviedol, že je invalidným dôchodcom a keďže firma, v ktorej pracoval bola kvôli pandémii zatvorená, ťažko sa mu hľadá práca aj preto, že od doby, kedy si bral úver je po viacerých operáciách a keďže príjem, ktorý má mu postačuje akurát na stravu a na nájom, tak dlžnú sumu môže splácať iba v malých splátkach (bez konkretizácie ich výšky). Na opakovanú výzvu okresného súdu, aby žalovaný vydokladoval svoj príjem, ktorá výzva bola žalovanému doručená 29.05.2020 a 01.06.2021 žalovaný nereagoval.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení k stanovisku žalovaného, doručenom okresnému súdu 03.11.2020 uviedol, že nesúhlasí, aby žalovaný svoj dlh splácal v splátkach a to vzhľadom na dobu jeho meškania, keďže poslednú platbu učinil v roku 2015.

8. Okresný súd v danej veci nariadil pojednávanie na 20.07.2021, na ktoré boli riadne predvolané obidve sporové strany, avšak tieto sa napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania (právnemu zástupcovi žalobcu doručené 24.05.2021 a žalovanému 01.06.2021) bez ospravedlnenia nedostavili a pojednávania na nezúčastnili, preto okresný súd postupom podľa vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti sporových strán.

9. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie vyjadreniami sporových strán a nimi predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.

10. Žalobca uzavrel so žalovaným 31.10.2014 „Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K520143306“ (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému bezúčelový, bezhotovostný, spotrebiteľský úver v sume 1 000,- Eur za celkový úrok vo výške 20 % ročne z istiny; pri ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) za úver vo výške 50,22%, pri priemernej RPMN 44,06 %. Sumu úveru sa žalovaný zaviazal splácať v 13-tich mesačných splátkach a to prvé tri mesačné splátky, ktoré mali byť splátkami úroku v sume po 5,- Eur mesačne a ďalšími 10-timi rovnomernými splátkami v sume po 127,50 Eur mesačne, z ktoej sumy malo 78,43 % pripadnúť na splatenie istiny, 14,51 % na splatenie úrokov a 7,06 % na splatenie servisného poplatku, ktorý si žalobca účtoval vo výške 9 % z istiny úveru, pričom prvá splátka mala byť splatnou 10. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia úveru mala byť splatnou 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky s tým, že cit. „Termín poslednej splátky úveru, t.j. konečná splatnosť úveru je 380. deň po uzavretí zmluvy, pričom doba trvania tejto zmluvy je od uzatvorenia zmluvy do termínu konečnej splatnosti úveru, t.j. 380 kalendárnych dní. Celková dlžná čiastka na úhradu bola 1 290,- Eur (istina + úrok + servisný poplatok). Podľa dojednania v čl. III., bode 1. úverovej zmluvy cit. „Veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške, ak sa zmluvné strany nedohodnú písomne inak.“

11. Podľa žalobcom predloženej amortizačnej tabuľky k úverovej zmluve K520143306, ktorá bola predložená bez uvedenia dátumu jej vyhotovenia a bez podpisov zmluvných strán vyplýva, že mesačná

splátka v sume 127,50 Eur sa na splatenie istiny mala pripisovať vždy v rovnakej sume 100,- Eur mesačne; na úrok vždy v sume 18,50 Eur mesačne a na servisný poplatok vždy v sume 9,- Eur.

12. Listom označeným ako „Predžalobná upomienka - výzva k úhrade dlžnej sumy“ z 18.02.2015 veriteľ upozornil žalovaného na jeho omeškanie so splácaním splátok úveru zo „Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K520143306“ s aktuálnym nedoplatkom na splátkach ku dňu upomienky v sume 10,- Eur s tým, že ak žalovaný dlžnú sumu nezaplatí tak cit. „ … uplatníme si naše právo a po uplynutí 15 - dňovej lehoty v zmysle , budeme žiadať o zaplatenie celej pohľadávky ...“ (podľa predloženého podacieho hárku bol list podaný na poštovú prepravu 19.02.2015). Listom označeným ako „Oznámenie o zosplatnení záväzku“ z 25.03.2015 žalobca oznámil žalovanému, že jeho pohľadávka zo „Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K520143306“ sa stala k 22.03.2015 splatnou naraz a to v jej celkovej sume 1 285,- Eur (podľa predloženého podacieho hárku bol list podaný na poštovú prepravu 26.03.2015) .

13. Podľa verejne dostupného výpisu z Obchodného registra je zrejmé, že žalobca od 11.02.2000 v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti má aj cit. „poskytovanie úverov z vlastných zdrojov“ a od 28.11.2015 aj cit. „... poskytovanie spotrebiteľských úverov bez odmedzenia rozsahu na základe rozhodnutia Národnej banky Slovenska zo dňa 08.09.2015, číslo rozhodnutia ODB-5810/2015-11.“

14. Podľa „Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“

15. Podľa (ďalej len „“) v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“

16. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.“

17. Podľa až 4 (ďalej len „“) v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“

18. Podľa a v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.“

19. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.“

20. Podľa a v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“

21. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.“

22. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia ani osobitných predpisov.“

23. Podľa a v znení účinnom v rozhodnom čase „Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.“

24. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.“

25. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.“

26. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k), a , zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.“

27. Podľa a v znení účinnom v rozhodnom čase „Ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a

samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.“

28. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „Kontrolu dodržiavania povinností ustanovených týmto zákonom vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia, ak osobitný zákon neustanovuje inak; toto ustanovenie sa nevzťahuje na vedenie registra veriteľov.“

29. Podľa vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.“

30. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.“

31. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.“

32. Okresný súd mal vykonaným dokazovaním v prvom rade za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným nepochybne existuje občianskoprávny záväzkový vzťah spotrebiteľského charakteru a to titulom úverovej zmluvy z 31.10.2014, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalovaný pri jej uzatváraní vystupoval ako spotrebiteľ, keďže mu bol poskytnutý úver za iným účelom, ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania a žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet svojho podnikania podľa výpisu z Obchodného registra. Žalobca nepopieral postavenie žalovaného v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľa, ani spotrebiteľský charakter úveru a napokon aj samotná úverová zmluva je označená ako cit. „Zmluva o spotrebiteľskom úvere.“ Preto nemôžu byť pochybnosti o použití ustanovení na posúdenie náležitostí celej úverovej zmluvy, vrátane podmienok, za ktorých bol úver žalovanému poskytnutý, ako aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru .

33. Na základe preskúmavanej úverovej zmluvy, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v súlade s cit. , žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver a žalovaný sa zaviazal vrátiť jemu poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Keďže zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle cit. ustanovení a , musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa cit. v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy.

34. Súd je povinný skúmať danosť zákonných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy za účelom vyváženia nerovnakého (nerovnocenného) postavenia jej zmluvných strán, keďže pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom právnej úpravy upravujúcej právne vzťahy spotrebiteľského charakteru je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto okresný súd v záujme naplnenia

ochrany spotrebiteľa (žalovaného) preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov a to predovšetkým v tom smere či dotknutá úverová zmluva okrem všeobecných náležitostí podľa obsahuje aj osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsiahnuté v cit. , absenciu ktorých tento zákon v ustanovení cit. spája s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

35. Vykonaním uvedeného prieskumu dotknutej úverovej zmluvy č. K520143306 z 31.10.2014 okresný súd vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je dôvodný len čiastočne.

36. Podľa okresného súdu v označenej úverovej zmluve v prvom rade absentuje zákonná náležitosť podľa cit. a to uvedenie doby trvania úverového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorá doba je v úverovej zmluve síce zadefinovaná, že trvá od uzavretia úverovej zmluvy do termínu konečnej splatnosti úveru (viď čl. III., bod 2. úverovej zmluvy), avšak táto doba už v úverovej zmluve nie je určito uvedená konkrétnym počtom, mesiacov či rokov. Neuvedením tejto skutočnosti sa úverová zmluva stáva pre spotrebiteľa málo transparentná a výpovedná, keďže spotrebiteľ by mal mať poskytnuté prehľadné informácie o úvere bez potreby použitia kalkulačky (t.j. napr. bez toho aby bol nútený odpočítavať si od konečného dátumu splatnosti počiatočný dátum splatnosti a pod., pozn.), pričom treba mať stále na zreteli, že žalobca (dodávateľ) poskytuje úverové služby neurčitému počtu klientov na rôznej úrovni vyspelosti, pričom aj spotrebiteľ s priemernými schopnosťami by mal mať reálnu predstavu o dobe, počas ktorej bude zaťažený bremenom splácania svojho finančného záväzku pochádzajúceho z úverového vzťahu. Okrem toho, podľa okresného súdu údaj o dobe trvania úverovej zmluvy nie je možné stotožňovať s údajom o počte splátok (v danom prípade 13 splátok), ktorými mal žalovaný jemu poskytnutý úver žalobcovi splatiť a to podľa okresného súdu už aj len z dôvodu, že ak by tomu tak bolo (t.j. žeby tieto pojmy bolo možné stotožniť, pozn.), tak zákonodarca by logicky nevyžadoval uvedenie oboch týchto parametrov úveru v úverovej zmluve osve [počet splátok - cit. ; doba trvania - cit. ], ale uspokojil by sa iba s uvedením jedného z nich. Avšak práve v záujme ochrany spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľsko - dodávateľskom vzťahu, v záujme neponechať spotrebiteľa, aby si sám pracne z dodávateľom uvedených údajov úveru sám vypočítaval jeho iné parametre, zákonodarca vyslovene vyžaduje, aby v úverovej zmluve bola uvedená tak doba trvania úverového vzťahu, ako aj počet splátok. V tomto smere podľa okresného súdu sa nejedná len o vec výkladu aplikovanej právnej normy, ale ide o explicitne (jasne a presne) formulovaný zákonný imperatív ohľadne náležitosti úverovej zmluvy, ktorého porušenie je explicitne sankcionované zákonnom predvídaným spôsobom a to bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru. A ak by aj bol žalobca (dodávateľ) toho názoru, že sa jedná o vec výkladu cit. a (okresný súd tento názor nezdieľa, pozn.), tak aj v tomto prípade by platilo, a to opäť v záujme ochrany spotrebiteľa, v spotrebiteľských vzťahoch univerzálne zákonodarcom v cit. proklamované výkladové pravidlo, podľa ktorého v prípade pochybností o obsahu úverových zmlúv je vždy uprednostnený výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Okresný súd je tiež názoru, že zodpovednosť žalobcu za nerešpektovanie zákonného imperatívu na explicitný obsah úverovej zmluvy, podľa ktorého musí byť v nej uvedený nie len údaj o počte splátok [ ], ale aj údaj o dobe trvania úverového vzťahu [ ], by nebolo možné prenášať ani na plecia spotrebiteľa (žalovaného) s odvolávaním sa na jeho/jej matematické zručnosti a vyspelosť, pretože žalobca (dodávateľ), ktorý podniká aj v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov musí mať na zreteli nielen rôznorodosť svojej klientely z hľadiska jej zručnosti a vyspelosti, ale aj okolnosti za ktorých spotrebitelia o úver žiadajú, potrebujú a chcú, pričom častokrát za týchto okolností aj seba viac vyspelý spotrebiteľ stráca ostražitosť a pozornosť k tomu, aby svojim „zodpovedným“ prístupom mal ešte nahrádzať povinnosti dodávateľa a pracne hľadať, domýšľať si, či vypočítavať si parametre úveru, ktorých umiestnenie v úverovej zmluve, zákonodarca majúc už všetko toto na zreteli, už explicitne (obligatórne) zákonne vyžaduje a aj zákonom predvídaným spôsobom sankcionuje.

37. V preskúmavanej úverovej zmluve okrem toho absentuje aj ďalšia obligatórna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa cit. a to je údaj o konečnom termíne splatnosti úveru. V danom prípade je tento údaj vymedzený tak, že je to cit. „... 380. deň po uzavretí zmluvy...“, avšak takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke,

pretože údaj o termíne konečnej splatnosti úveru musí byť čitateľný a presne určený a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Aj tu platí, že samotný počet splátok nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru, nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. k), kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť a iný výklad než ten, že termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo, neprichádza do úvahy (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.5.2014). Na základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o termíne konečnej splatnosti úveru v úverovej zmluve absentuje.

38. Na tomto mieste okresný súd uvádza, že keďže absencia, čo už i len jednej zákonnej náležitosti v úverovej zmluve v zmysle cit. , odôvodňuje legitímne prijať záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, by už nebolo azda ani potrebným zaoberať sa ďalšími dôvodmi, pre ktoré okresný súd dotknutý úverový vzťah medzi žalobcom a žalovaným za taký vyhodnotil, avšak z dôvodu presvedčivosti svojho odôvodnenia sa okresný súd venoval aj ďalším týmto dôvodom.

39. Ďalej je okresný súd názoru, že v úverovej zmluve dohodnutý úrok z úveru vo výške 20 % ročne, nemožno považovať za úrok, ktorý by bol v súlade dobrými mravmi a to jednako z dôvodu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy podľa prehľadu Národnej banky SR, výška úrokových sadzieb pri spotrebiteľských úveroch od jedného roka do päť rokov predstavovala pri nových obchodoch uzatváraných v tom čase 10,19 % ročne, t.j. v danom prípade dojednaný úrok vysoko prevyšuje sadzby úrokov pri úveroch poskytovaných v čase uzavretia dotknutej úverovej zmluvy medzi klientmi a bankami, takže pokiaľ v zmluve medzi účastníkmi bola stanovená výška úrokovej sadzby na 20 % ročne, tak ide o neprimerane vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore s dobrými mravmi a preto okresný súd úverovú zmluvu v časti povinnosti platenia úrokov považoval aj za absolútne neplatný právny úkon podľa . Takéto navýšenie neodôvodňuje ani skutočnosť, že žalobca je nebankovou spoločnosťou a že zvyčajne sa stáva veriteľom klientov, ktorí nepochodia so žiadosťami o poskytnutie úveru v bankách, najmä z dôvodu nesplnenia podmienok jeho poskytnutia. Žalobca totižto vystupuje ako dodávateľ - poskytovateľ spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom, čo predpokladá, že v rámci predmetu tejto svojej činnosti je znalým právnych predpisov upravujúcich poskytovanie úverov spotrebiteľovi ohľadne náležitostí právnych úkonov a že bude konať s odbornou starostlivosťou a dodržiavať tieto požadované náležitosti právneho úkonu a nebude konať v rozpore s dobrými mravmi (tzv. prezumcia znalosti práva). V danom prípade v súlade s judikatúrou (napr. Krajský súd v Prešove sp. zn. z 18.12.2014) je možné síce konštatovať, že úrok, ktorý by aj prevyšoval jeho priemernú výšku v rozhodnom čase, by síce mohol byť akceptovateľný, ale len za predpokladu, žeby dodávateľ preukázal, z akého dôvodu navrhol úrok v určitej výške a či konkrétne okolnosti prípadu a situácia spotrebiteľa boli takého charakteru (napríklad také rizikové), že vyžadovali stanovenie určitej úrokovej sadzby, avšak pokiaľ v tomto smere nebudú preukázané žiadne okolnosti odôvodňujúce iný záver a teda žalobca žiadne takéto okolnosti netvrdí, možno mať za to, že úver s úrokovou sadzbou v dôsledku ktorej táto prekročila v rozhodnom čase pre obdobné prípady priemernú úrokovú sadzbu, je v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené, okresný súd aj v tomto prípade, keďže žalobca netvrdil, ani nepreukázal v okolnostiach veci potrebu, resp. dôvodnosť stanovenia úrokovej sadzby až 20 % ročne, považuje tento úrok za dojednaný v rozpore s dobrými mravmi, t.j. jeho dojednanie v tejto výške je neprijateľnou podmienkou a teda neplatné, preto má okresný súd za to, že v úverovej zmluve absentuje jeho uvedenie tak, ako to požaduje cit. (napr. Krajský súd v Trenčíne sp. zn. mal za úroky nezodpovedajúce dobrým mravom úroky vo výške 24 % ročne, Krajský súd v Prešove sp. zn. úroky nad 25 %, Najvyšší súd SR sp. zn. úroky vo výške 60 % a ďalšie napr. Najvyšší súd SR sp. zn. ; Krajský súd v Prešove sp. zn. a pod.).

40. Okresný súd poukazuje aj na ďalší nedostatok úverovej zmluvy z 31.10.2014 a to, že v nej absentuje jej podstatná náležitosť podľa cit. , v súvislosti s v úverovej zmluve uvedenou ročnou percentuálnou mierou nákladov (RPMN), a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, resp. priamo v úverovej zmluve absentuje explicitný a pre spotrebiteľa zrozumiteľný výpočet tejto RPMN na základe údajov platných v čase uzatvorenia úverovej zmluvy s prehľadným uvedením všetkých predpokladov k jej výpočtu použitých. RPMN vyjadruje reálnu cenu spotrebiteľského úveru a je kľúčovým ukazovateľom pre

porovnanie výhodnosti úverov od rôznych úverových inštitúcií. Je to teda pre spotrebiteľa najdôležitejší ukazovateľ ceny úveru, pretože okrem úrokovej miery v sebe zahŕňa aj ďalšie iné poplatky súvisiace s úverom ako napr. poplatok za vybavenie účtu, poistenie úveru, ak je podmienkou pre získanie výhodnejšieho úroku, a iné, prepočítané na jeden kalendárny rok. Inými slovami RPMN vyjadruje celkové náklady, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za požičanú sumu, keďže zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Okresný súd má za to, že v danom prípade v úverovej zmluve nie sú v súlade s dikciou cit. prehľadne uvedené všetky potrebné údaje, žalobcom (dodávateľom) použité pre výpočet RPMN, pretože nie je úlohou spotrebiteľa hľadať a „pátrať“ v úverovej zmluve, či táto obsahuje všetky potrebné údaje pre výpočet RPMN, o ktorých spotrebiteľ napokon ani len nemá vedomosť, ktoré všetky údaje to sú (teda nevie ani ktoré má hľadať) a aj preto spotrebiteľ má mať prehľadne a na jednom mieste sprístupnené všetky tieto vstupné údaje k výpočtu RPMN použité. V danom prípade žalobca v úverovej zmluve len opísal vzorec na výpočet RPMN uvedený už v prílohe , čo nezodpovedá dikcii cit. , pričom v danom prípade je o to naliehavejšia potreba konkretizácie všetkých údajov k jej výpočtu použitých, pretože v danom prípade výška všetkých 13 splátok nebola jednotná, takže nie je zrejmé, aký vstupný údaj k výpočtu RPMN žalobca použil. S poukazom na cit. , , a v znení účinnom v rozhodnom čase, má okresný súd za to, že v rozhodnom čase uzavretia úverovej zmluvy vyžadoval, aby v úverovej zmluve boli uvedené nie len predpoklady na výpočet RPMN, ale aj samotný jej výpočet, pretože, ako sa z citovaných noriem javí, výpočet RPMN nie je len internou záležitosťou dodávateľa (veriteľa), ktorý by mal v úverovej zmluve uviesť už len výsledok tohto svojho výpočtu, ale tento výpočet má byť transparentným (prehľadným) s komplexným uvedením vstupných premenných na jej výpočet použitých (aby aj spotrebiteľ vedel ktoré z množstva údajov uvedených v úverovej zmluve sú práve tými, ktoré sú pre výpočet RPMN dôležité), tak aby tento výpočet bol odkontrolovateľným nie len samotným spotrebiteľom v čase uzavretia úverovej zmluvy, ale hlavne a predovšetkým, aby bol odkontrolovateľným aj hocikedy spätne kontrolným orgánom za účelom zistenia, ako a či dodávateľ (veriteľ) v ktoromkoľvek čase postupoval pri výpočte RPMN v súlade so zákonom. Ak by totižto tomu tak nebolo a platilo by, že zákonu by bolo dané zadosť, ak by údaje použité pre výpočet RPMN, bez jej výpočtu, boli uvedené v úverovej zmluve a to na jej rôznych miestach, za ktoré údaje možno považovať výšku úveru, výšku splátky, jej periodicitu a počet, výšku úrokovej sadzby a poplatkov, a ktoré údaje sú v zmysle cit. obligatórnymi náležitosťami úverovej zmluvy už podľa písmen g), i) a k) tohto ustanovenia, tak potom by zákonodarca logicky nevyžadoval výpočet RPMN a tieto k výpočtu RPMN použité údaje duplicitne aj podľa písmena j) cit. v znení účinnom v rozhodnom čase a už vôbec by neuvádzal v prílohe tohto zákona aj vzorec resp. rovnicu tohto výpočtu RPMN s odkazom na jeho aplikáciu podľa cit. v znení účinnom v rozhodnom čase. Samozrejme podľa okresného súdu, aj v tomto prípade platí pri pochybnostiach o obsahu úverových zmlúv, všeobecné výkladové pravidlo uprednostňujúce výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.

41. Okrem toho v súvislosti s v úverovej zmluve uvedenou RPMN vo výške 50,22 % okresný súd dodáva, že táto je v uvedená nesprávne a teda v neprospech spotrebiteľa a to z dvoch dôvodov. Ako už bolo uvedené, RPMN zahŕňa všetky náklady úveru, ktoré musí spotrebiteľ za úver zaplatiť, takže ak žalobca v žalobe tvrdí, že v danom prípade okrem úroku, ktorý bol 20 % ročne z istiny a okrem servisného poplatku, ktorý bol 9 % z istiny úveru ročne, už žalovaný (spotrebiteľ) nebol povinný platiť žiadne iné náklady napr. v podobe poplatkov a pod., tak potom nie je zrejmé, prečo je RPMN až vo výške 50,22 %, čo značne a nepochybne prevyšuje sadzbu 29 % (20% + 9%).

42. Napokon podľa okresného súdu úverová zmluva z 31.10.2014 neobsahuje podľa cit. cit. „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. V predmetnej úverovej zmluve je uvedená len výška celkovej mesačnej splátky, z nej nevyplýva, koľko vo vyčíslenej sume ide z tejto splátky na splátku istiny úveru, koľko ide na splátku úroku a koľko na prípadnú splátku poplatkov. Zo zmluvy má byť zrejmá okrem iného konkrétna výška splátky istiny, výška splátky úrokov a výška splátky poplatkov, pričom podľa názoru okresného súdu nepostačuje uvedenie percentuálneho podielu zo splátky, ktorý pripadá na istinu, úrok a servisný poplatok (a aj to len u posledných 10 splátok), keďže by tým bol spotrebiteľ neodôvodnene zaťažovaný nad rámec povinnosti dodávateľa, ktorý je povinný takýto výpočet v zmluve uviesť v zmysle cit. zákona

o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy má byť zrejmá okrem iného výška splátky istiny, výška splátky úrokov a výška splátky poplatkov, pričom uvedená skutočnosť má byť v zmysle návestia cit. bezprostredne súčasťou a náležitosťou úverovej zmluvy a nie Obchodných podmienok alebo amortizačnej tabuľky. V tejto spojitosti okresný súd podotýka, že časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom na Obchodné podmienky, avšak nemalo by sa to týkať podstatných náležitostí zmluvy, ale len dojednaní technického a vysvetľujúceho charakteru. Okrem toho určitosti a zrozumiteľnosti úverovej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu nesvedčí ani rozsiahlosť a neprehľadnosť textu Obchodných podmienok napísaná drobným písmom so súčasným zakomponovaním viacerých podstatných zmluvných náležitostí zmluvy o úvere na ich viacerých miestach. Pokiaľ ide o uvedenú náležitosť úverovej zmluvy okresný súd v tomto podporne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 31.03.2016, ako aj na jeho najnovšiu judikatúru sp. zn. z 12.12.2018, v ktorých sa Krajský súd v Prešove vysporiadal aj s otázkou nepriameho účinku smernice. Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. z 12.12.2018 taktiež uviedol cit.: „Primárnemu účelu právnej úpravy obsiahnutej v ust. ods. písm. k) predmetného zákona však zodpovedá len taký výklad, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva uvádzajúca uvedenie celkovej výšky mesačnej splátky, neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky, čo je napriek odchylnosti takejto úpravy spotrebiteľských úverov od úpravy úverov všeobecne práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa. Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj otázka, kedy sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že Smernica Rady 93/13/EHS zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementácii smernice do povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila. To, že Súdny dvor Európskej únie vo veci C-42/2015 potvrdil, že smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice je bezvýznamné, pretože v tomto konkrétnom prípade išlo o vnútroštátne právo nad rámec smernice, ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica, ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“. V takomto prípade dochádza ku kolízii obsahového znenia a Smernice Rady 93/13/EHS, ktoré má za následok sprísnenú požiadavku slovenského zákonodarcu na uvedenie členenia splátok spotrebiteľa v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to konkrétne na istinu, úroky a poplatky. Priama aplikácia ustanovení smernice však prichádza do úvahy len subsidiárne ako ultima ratio vtedy, ak eurokonformný výklad problematického vnútroštátneho ustanovenia nie je možný. Priama aplikácia ustanovenia smernice však nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, to znamená, že smernica nikdy nemôže mať horizontálny ani obrátený vertikálny priamy účinok. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň dodáva, že ak by vykladal vnútroštátne právo eurokonformne, pridržiaval sa obsahového znenia smernice a od dodávateľa nevyžadoval členenie splátky na istinu, úroky a poplatky, upustil by tak od zákonnej požiadavky, čo by malo za následok výklad vnútroštátneho práva contra legem a prekročenie limitov uplatnenia nepriameho účinku smernice, pričom takýto postup je neprípustný. V neposlednom rade je potrebné si uvedomiť, že Súdny dvor Európskej únie vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor Európskej únie aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu .“ Okresný súd v súlade s argumentáciou krajského súdu má taktiež za to, že eurokonformný výklad skrz Súdnym dvorom Európskej únie výklad Smernice Rady 93/13/EHS, je v okolnostiach aplikácie Slovenského irelevantným, pretože Súdny dvor Európskej únie je oprávnený vykladať len právo Európskej únie, ale nie aj právo vnútroštátne, preto ako to uviedol aj krajský súd, Súdny dvor Európske únie sa cit. „… nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu .“ Okresný súd navyše uvádza, že

podľa jeho názoru, požiadavka uvádzať v úverovej zmluve, ako jej podstatnú náležitosť, aj rozpis resp. skladu každej jednej splátky úveru na sumu istiny, úroku a poplatku, je plne legitímnou a súhlasnou s cit. , pretože už aj z jeho samotného znenia vyplýva, že úvodné uvádzacie slovné spojenie cit. „výšku, počet a termíny splátok ...“ sa významovo aj gramaticky viaže resp. vzťahuje na každú z v tomto ustanovení zmienenú veličinu t.j. na istinu, úrok aj poplatky, čo v rozmenenom na drobné znamená, že podľa cit. , má úverová zmluva obsahovať (i) „výšku, počet a termíny splátok istiny“ (ii) „výšku, počet a termíny splátok úrokov“ a (iii) „výšku, počet a termíny splátok iných poplatkov“, ktorú zákonnú požiadavku úverová zmluva z 31.10.2014 nespĺňa.

43. Na základe vyššie uvedených dôvodov a pri aplikácii citovaných právnych predpisov dospel okresný súd k záveru, že úverová zmluva č. K520143306 z 31.10.2014 neobsahuje náležitosti ustanovené cit. , , a , v dôsledku čoho v zmysle cit. a to má za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý z tejto úverovej zmluvy žalovanému na základe úverovej zmluvy z 31.10.2014 je bezúročný a bez poplatkov, preto okresný súd v tejto časti (úrokov a poplatkov) žalobu zamietol.

44. Z dôvodu záveru, že úver z úverovej zmluvy č. K520143306 z 31.10.2014 je bezúročný a bezpoplatkový, sa všetky žalovaným učinené platby na jeho splatenie započítali v prospech splatenia istiny jemu poskytnutého úveru, pričom žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1000,- Eur a žalovaný zaplatil v prospech jeho splatenia 15,- Eur, teda rozdiel predstavuje suma 985,- Eur ( - 15), ktorú sumu okresný súd priznal žalobcovi voči žalovanému, tak ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

45. Podľa prvej vety v znení účinnom ku dňu omeškania „Dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.“

46. Podľa v znení účinnom ku dňu omeškania „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“

47. Podľa „Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.“

48. Podľa vlády SR č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení účinnom ku dňu omeškania „Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

49. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému úroku z omeškania má okresný súd za to, že žalovaný sa so splnením svojho záväzku dostal do omeškania, preto mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Žalobca požadoval priznanie mu úroku z omeškania z dlžnej sumy od 23.03.2015, čo je deň pod dni, kedy žalobca úver zosplatnil (22.03.2015), avšak keďže oznámenie o zosplatnení úveru bolo žalovanému oznamované až listom z 25.03.2015, t.j. do dispozičnej sféry žalovaného sa toto oznámenie dostalo až neskôr ako 23.03.2015 a s preukázaním, že tento list adresovaný žalovanému bol podaný na poštovú prepravu 26.03.2015, keďže žalobca nepreukázal, kedy bol tento list žalovanému doručený, tak pri štandardnej dobe doručenie zásielky v lehote 5 dní, so zohľadnením cit. , podľa ktorého by mal žalovaný ako dlžník po výzve zo strany veriteľa (žalobcu) na plnenie, ešte lehotu na dobrovoľné plnenie minimálne jeden deň po doručení, ak by veriteľ neurčil lehotu dlhšiu, takže žalovaný by sa tak mohol objektívne dostať do omeškania s plnením svojho dlhu až deň po dni, kedy by mu od doručenia uplynula lehota ešte na toto dobrovoľné plnenie, takže okresný súd mal za to, že žalovaný sa mohol dostať do omeškania najskôr deň po šiestom dni po odoslaní mu zásielky s oznámením o zosplatnení úveru (5 dní na doručovanie a 1 jeden deň na dobrovoľné plnenie), t.j. mohol sa dostať do omeškania 02.04.2015, od ktorého dňa okresný súd priznal žalobcovi zákonný nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 985,- Eur do zaplatenia a v prevyšujúcej časti okresný súd vzhľadom na vyššie uvedené, žalobu žalobcu (ohľadom úroku z omeškania) zamietol.

50. Vzhľadom na vyjadrenie žalovaného, že je invalidným dôchodcom, z ktorého dôvodu by mohol svoj dlh splatiť v splátkach, keďže z invalidného dôchodku je mu ťažko vyžiť, ktorú skutočnosť aj napriek následnej pasivite žalovaného si okresný súd overil lustráciou v Sociálnej poisťovni, podľa zistenia ktorého je žalovaný naozaj poberateľom invalidného dôchodku aktuálne ku dňu pojednávania v sume 412,30 Eur mesačne, po zohľadnení priemerných mesačných nákladov na bývanie a živobytie (cca 250,- Eur), okresný súd, ktorého cieľom nie je vyrábať zo žalovaného bezdomovca, v záujme reálnej vykonateľnosti rozhodnutia bez potreby jednako stresovania žalovaného, ako aj samozrejme s prihliadnutím na záujem žalobcu na navrátenie mu ním poskytnutých prostriedkov v reálnom čase, mal okresný súd s prihliadnutím na všeobecnú zásadu spravodlivosti za to, že je dôvodné povoliť žalovanému splácanie dlhu v pre neho primeraných splátkach vo výške po 50,- Eur mesačne so splatnosťou k 25. dňu v mesiaci, pri ktorom splácaní by mal žalobca návratnosť ním poskytnutých finančných prostriedkov za cca ani nie celé 2 roky s tým, že v prípade, že dôjde k omeškaniu s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Na ochranu žalobcu slúži teda strata výhody splátok v prípade omeškania sa žalovaného s plnením čo i len jednej splátky.

51. Podľa „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

52. Podľa „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

53. Podľa „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

54. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania a to podľa . Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy 1 275,- Eur, pričom úspech mal v časti o zaplatenie 985,- Eur, t.j. úspech mal v rozsahu 77,25 % a neúspech v rozsahu 22,75 %, pričom rozsahu neúspechu žalobcu korešponduje na druhej strane úspech žalovaného a opačne. Vzhľadom na uvedené, tak okresný súd v konaní pomerne úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči pomerne neúspešnejšiemu žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,50 % (77,25 %

- 22,75 %). O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný ( ). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (, ).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti ( ).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť ( ). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.