Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29Ek-2184-2021.pdf
PDF · 73.33 KB
Case nature
Subarea
29Ek/2184/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právny zástupca Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 53 255 739 proti povinným: 1) I. J., L.. XX.XX.XXXX, P. G. E. W. XXX, XXX XX E. W. a 2) T. J., L.. XX.XX.XXXX, P. G. E. W. XXX, XXX XX E. W. o vymoženie 5 518,60 Eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 31.05.2021 domáhal od povinných vymoženia 5 518,60 Eur s prísl., na podklade rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 38Cb/21/2013 zo dňa 04.10.2016 a uznesenia Okresného súdu Košice II. sp. zn. 38Cb/21/2013 zo dňa 04.01.2017.
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
4. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
5. Podľa § 48 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
6. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
7. „Účastníkmi exekučného konania sú teda predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia).“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 69/2012 zo dňa 12. septembra 2012)
8. „Návrh na vykonanie exekúcie môže podať len ten, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, a ten, kto preukáže, že na neho prešlo právo z exekučného titulu. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti, predpísané procesným právom. Materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného titulu, dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného alebo povinného a pod. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený v exekučnom titule ako povinný (pasívna exekučná legitimácia) a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia). Nemožno však vylúčiť prechod povinnosti alebo práva z exekučného titulu na inú fyzickú alebo právnickú osobu, prípadne aj na štát. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie, s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou (postúpenia pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva). Výlučne prechádza len právo alebo povinnosť exekučného titulu, čo znamená, že k prechodu práva alebo povinnosti dochádzal iba po vydaní exekučného titulu. Neakceptuje sa prechod, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu (rozsudku), pretože tento prechod sa mal prejaviť už v procesnom nástupníctve (zmena alebo zámena účastníkov konania v základom konaní). Pochybenie v základnom konaní spočívajúce v tom, že nebol rešpektovaný prechod práv alebo povinností nemožno naprávať v exekučnom konaní.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 228/2010 zo dňa 28. februára 2011)
9. Súd v exekučnom konaní pri posudzovaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie musí okrem iného aj preskúmať či oprávnený je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na vykonanie exekúcie a či povinný, ktorého oprávnený označil v návrhu na vykonanie exekúcie je zaviazaný oprávnenému na plnenie uvedené v exekučnom titule (pasívna vecná legitimácia). Oprávnený preukázal aktívnu vecnú legitimáciu prevodom práva priznaného exekučným titulom Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2-284/2015 (ďalej len „Zmluva o postúpení pohľadávok“) s prílohou identifikujúcu postúpenú pohľadávku. Vzhľadom na to, že právo priznané exekučným titulom prešlo na oprávneného Zmluvou o postúpení pohľadávok, súd v exekučnom konaní musí preskúmať moment prevodu pohľadávky priznanej exekučným titulom. Podľa článku V. bod. 8 Zmluva o postúpení pohľadávok nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania zmluvnými stranami. Zmluva o postúpení pohľadávok bola podpísaná oprávneným dňa 07.09.2016 a jeho právnym predchodcom dňa 12.09.2016. Z uvedeného je zrejmé, že Zmluva o postúpení pohľadávok bola podpísaná súčasne oprávneným a právnym predchodcom oprávneného dňa 12.09.2016. Oprávnený sa teda dňa 12.09.2016 stal vlastníkom pohľadávok postúpených Zmluvou o postúpení pohľadávok, a teda aj vlastníkom pohľadávky priznanej exekučnými titulmi. Exekučné tituly, ktorými bolo priznané právo (pohľadávka) právnemu predchodcovi oprávneného, boli vydané dňa 04.10.2016 a dňa 04.01.2017. Je zrejmé, že k prevodu pohľadávky priznanej exekučnými titulmi došlo ešte pred vydaním exekučných titulov. Na základe toho súd v exekučnom konaní pri posudzovaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie nemôže akceptovať prevod pohľadávky priznanej exekučnými titulmi a teda súd nemá za preukázané, že na oprávneného prešlo právo priznané exekučnými titulmi. Keďže nemožno v takomto prípade (úspešne) navrhnúť vykonanie exekúcie v prospech oprávneného, je návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v rozpore s ustanovením § 36 ods. 1 Exekučného poriadku a preto nemožno vyhovieť návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené exekučný súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol, tak ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.
11. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
12. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
13. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
14. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
15. Podľa § 35 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
16. Vzhľadom na to, že k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase do vydania poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznal, tak ako je to uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.
17. V závere súd poukazuje na ustanovenie § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, podľa ktorého do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom exekučného konania len oprávnený. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je však potrebné aby bol súčasne prítomný aspoň jeden oprávnený subjekt na náhradu trov konania a aspoň jeden subjekt povinný nahradiť trovy konania. Z tohto dôvodu je pojmovo a aj logicky vylúčené aby súd v tomto štádiu exekučného konania priznal náhradu trov exekučného konania oprávnenému.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.