Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/228/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v exekučnej veci oprávneného : G.

F., a.s., K., zastúpený H. & P., s.r.o., Š., proti povinnému : J. H., bývajúci K., o zaplatenie

6 638,78 € s prísl., vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. ,

o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 28. apríla 2010 sp.zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Zámky uznesením z 9. novembra 2009 č.k. -27

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie môže podať ten, v prospech koho

svedčí exekučný titul, alebo ten, kto preukáže, že na neho právo z exekučného titulu prešlo.

Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2007 nemohlo prejsť právo

vyplývajúce z exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Levice č.k. -198

vydaného až dňa 5.2.2008. Pokiaľ bol oprávnený aktuálnym veriteľom predmetnej

pohľadávky už v čase vydania predmetného exekučného titulu, bolo potrebné, aby táto

skutočnosť bola zohľadnená ešte v konaní sp.zn. . Má za to, že tento

nedostatok nie je možné odstraňovať v exekučnom konaní.

Krajský súd v Nitre na odvolanie oprávneného uznesením z 28. apríla 2010 č.k.

-33 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a povinnému náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že prvostupňový súd správne zistil

skutkový stav a vec správne právne posúdil po právnej stránke. Poukázal na to, že právo alebo

povinnosť prechádza z exekučného titulu, čo znamená, že k prechodu práva alebo

povinnosti dochádza iba po vydaní exekučného titulu. Neakceptuje sa prechod, ku ktorému

2

došlo pred vydaním exekučného titulu (rozsudku), pretože tento prechod sa mal prejaviť už

v procesnom nástupníctve (zmena alebo zámena účastníkov konania v základnom konaní).

Pochybenie v základnom konaní spočívajúce v tom, že nebol rešpektovaný prechod práv

alebo povinností nemožno naprávať v exekučnom konaní. V danom konaní došlo k prechodu

práv vyplývajúcich z exekučného titulu ešte pred vydaním tohto titulu, t.j. z rozsudku

Okresného súdu Levice č.k. -198, ktorý bol vydaný dňa 5. februára 2008,

pričom pohľadávka, o ktorej rozhodol súd týmto rozsudkom bola oprávnenému postúpená

na základe zmluvy ešte dňa 21. decembra 2007. Oprávnený mal teda už v základnom konaní

(na Okresnom súde Levice) vstúpiť do práv a povinností pôvodného vlastníka pohľadávky

(spoločnosti W. stavebná sporiteľňa), keďže k postúpeniu pohľadávky došlo ešte pred

vyhlásením rozsudku súdu.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený, ktorého

prípustnosť a dôvodnosť odôvodňoval ustanovením Uviedol, že má za to,

že postupca, t.j. W. stavebná sporiteľňa, a.s. nie je subjektom oprávneným podať návrh na

vykonanie exekúcie, nakoľko svoju pohľadávku, ktorá bola predmetom konania vedeného na

Okresnom súde Levice pod sp.zn. už predal, a podľa exekučného súdu ani

postupník nie je oprávneným subjektom z exekučného titulu. Exekučný titul je zrejme podľa

exekučného súdu nevykonateľný, aj napriek tomu, že to vo svojom rozhodnutí neuvádza.

Týmto postupom súdu sa oprávnenému odňala možnosť konať pred súdom, resp. bola

porušená ochrana vlastníckeho práva priznaná . Vlastnícke právo oprávneného

k pohľadávke bolo ohrozené postupom exekučného súdu, nakoľko tento mu odoprel právo na

vymoženie jeho nároku prostredníctvom exekúcie, keď mu nepriznal možnosť byť

oprávneným v exekučnom konaní, teda odňal mu, ako vlastníkovi pohľadávky, nárok na jej

vymoženie. Pokiaľ odvolací exekučný súd uvádza, že hore uvedený nedostatok (zmena na

strane oprávneného subjektu) nie je možné zhojiť v exekučnom konaní, má za to, že exekučný

súd vyvodzuje, že exekučný titul bol vydaný nezákonne. Ustanovenie § 37 ods. 3 Exekučného

poriadku hovorí len o dvoch momentoch, kedy prechádza právo z účastníka konania na iný

subjekt, a to pred začatím exekučného konania alebo po jeho začatí. Neuvádza však ďalšie

špecifikácie, t.j. či k prevodu dochádza pred vydaním exekučného titulu alebo po jeho vydaní.

Nakoľko Exekučný poriadok pracuje s pojmoslovím „právo z exekučného titulu“ a nie „nárok

priznaný exekučným titulom“ (alebo nárok, ktorý je podkladom pre vydanie exekučného

titulu), pod pojmom exekučný titul má na mysli aj nárok z neho vyplývajúci. Pokiaľ právna

3

norma chráni práva a oprávnené záujmy účastníkov konania a aj účastníkov právnych

vzťahov, má za to, že predmetný „nad mieru“ formalisticky výklad zákona súdom prvého a

druhého stupňa je v rozpore s účelom právneho poriadku. Ustanovenie § 37 ods. 3

Exekučného poriadku neuvádza, že na postupníka musí prejsť právo z exekučného titulu po

vydaní exekučného titulu, ale hovorí len o prevode alebo prechode práva z exekučného

titulu. V súlade s týmto ustanovením oprávnený označil a doložil na preukázanie

skutočností, že k prevodu došlo, zmluvu o postúpení pohľadávky s pôvodným vlastníkom

spolu s príslušnou prílohou konkretizujúcou pohľadávku. Tým splnil svoju dôkaznú

povinnosť. V konaní súdy neprihliadli na žalobcovo základné právo na vymožiteľnosť práva

a na právo na prístup k súdu, ktorým sa zakazuje vytvárať prekážky, ktoré by marili účel

ochrany práva. Navrhol, aby dovolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti

zrušil a v zmysle zmenil tak, že udeľuje JUDr. R. K. poverenie na

vykonanie exekúcie.

Povinný sa k dovolaniu oprávneného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.

).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm.a/ ), alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa ( ), alebo potvrdzujúcemu

uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ), alebo ak

ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia ( ), alebo

4

uznesenie súdu prvého stupňa o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm.c/ ). Podľa doslovného znenia však ustanovenia odsekov 1,

neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,

o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach

týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach

vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorý

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Keďže dovolaním napadnuté potvrdzujúce

uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov uvedených v § 239 ods. 1, 2

je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom dovolanie podľa

citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu

uzneseniu odvolacieho súdu, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné

podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia pritom nie je založená už tým, že

dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou

v , ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou

v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí.

So zreteľom na oprávneným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že

v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/

).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Dovolateľ namieta, že konanie je v danom prípade postihnuté závažnou procesnou

vadou, lebo v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm.f/

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký

nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci postup súdu v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať)

procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade došlo v konaní na súdoch nižších stupňov

k odňatiu možnosti oprávneného konať, vzal dovolací súd na zreteľ, že vada konania v zmysle

je dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania na spravodlivý

proces ( a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd). Za porušenie tohto práva treba považovať aj rozhodnutia exekučného

súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak

pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky, lebo takýmto

rozhodnutím sa oprávnenému v exekučnom konaní odopiera právo na výkon vykonateľného

rozhodnutia.

Zo spisu nevyplýva, že v predmetnom konaní došlo k dovolateľom namietanej

procesnej vade.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov exekučné konanie sa začína na návrh.

Podľa § 36 ods. 2 hore citovaného zákona exekučné konanie sa začína dňom, ktorým

bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať

vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie.

Podľa § 38 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať len na návrh

oprávneného, alebo na návrh toho, kto preukáže, že na neho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37

ods. 3, ďalej len „oprávnený“).

Podľa § 39 ods. 2 Exekučného poriadku, k návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený

pripojí rovnopis rozhodnutia, opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul).

Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyznačuje na notárskej zápisnici (§ 41 ods. 2).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor

v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrh na vykonanie exekúcie,

alebo exekučného titulu so zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí

exekútora, aby exekúciu vykonal. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo v návrhu, alebo

v exekučnom titule so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný;

iné osoby sú účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento

zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je

v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí

označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že na neho prešla

povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.

Dovolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odvolacieho súdu, že súd, ktorý

poveril exekútora na vykonanie exekúcie skúma otázku vecnej legitimácie z hľadiska

exekučného titulu. Návrh na vykonanie exekúcie môže podať len ten, kto je v exekučnom

titule označený ako oprávnený a ten, kto preukáže, že na neho prešlo právo z exekučného

titulu. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný

po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou

o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti,

predpísané procesným právom. Materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená tým, že

rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý

výrok, doplnenie exekučného titulu, dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného alebo

povinného a pod. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený

v exekučnom titule ako povinný (pasívna exekučná legitimácia) a iba v prospech toho, kto má

podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia). Nemožno však

vylúčiť prechod povinnosti alebo práva z exekučného titulu na inú fyzickú alebo právnickú

osobu, prípadne aj na štát. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej

osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie, s právnym nástupcom, predaj podniku)

a singulárnou sukcesiou (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode

vlastníckeho práva k veci). Výlučne prechádza len právo alebo povinnosť exekučného titulu,

čo znamená, že k prechodu práva alebo k povinnosti dochádzal iba po vydaní exekučného

titulu. Neakceptuje sa prechod, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu (rozsudku),

pretože tento prechod sa mal prejaviť už v procesnom nástupníctve (zmena alebo zámena

účastníkov konania v základnom konaní). Pochybenie v základnom konaní spočívajúce v tom,

že nebol rešpektovaný prechod práv alebo povinností nemožno naprávať v exekučnom

konaní.

Z obsahu spisu je zrejmé, že návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený na základe

exekučného titulu – rozsudku vydaného Okresným súdom Levice dňa 5. februára 2008 pod

č.k. -198, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. apríla 2008 a vykonateľnosť

dňa 19. apríla 2008. Týmto rozsudkom súd zaviazal žalovaného J. H. zaplatiť žalobcovi W.

stavebná sporiteľňa, a.s. B. sumu 200 000,-- Sk, úrok vo výške 9,8 % ročne od 1.9.2005 do

27.2.2006 vo výške 12 803,60 Sk, úrok z omeškania vo výške 11,8 % ročne zo sumy

212 803,60 Sk od 28.2.2006 až do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške

12 768,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z tohto rozsudku jednoznačne vyplýva,

že dňa 5.2.2008 bolo priznané právo žalobcovi spoločnosti W. stavebná sporiteľňa. Zo spisu

súdu prvého stupňa ďalej vyplýva, že stavebná sporiteľňa uzavrela dňa 21.12.2007, t.j. ešte

pred vyhlásením rozsudku súdu prvého stupňa zmluvu o postúpení pohľadávky so

spoločnosťou G. F., a.s. B., predmetom ktorej bola aj predmetná pohľadávka, a ktorá sa

v tomto konaní domáha výkonu vyššie uvedeného rozsudku Okresného súdu Levice.

V danom konaní teda došlo k prechodu práv vyplývajúcich z exekučného titulu ešte pred

vydaním tohto titulu, t.j. rozsudku Okresného súdu Levice č.k. -198, ktorý

bol vydaný dňa 5. februára 2008, pričom pohľadávka, o ktorej rozhodol súd týmto rozsudkom

bola oprávnenému postúpená na základe zmluvy ešte dňa 21.12.2007. Oprávnený mal teda už

v základnom konaní (na Okresnom súde Levice) vstúpiť do práv a povinností pôvodného

vlastníka pohľadávky (spoločnosti W. stavebná sporiteľňa), keďže k postúpeniu pohľadávky

došlo ešte pred vyhlásením rozsudku súdu. Súdy nižších stupňov teda správne rozhodli, keď

žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre nedostatok

aktívnej exekučnej legitimácie zamietli. Oprávnenému teda rozhodnutím exekučného súdu

o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo

odopreté právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, nebola mu odňatá možnosť konať pred

súdom a predmetné konanie netrpí vadou konania v zmysle ustanovenia

Nakoľko prípustnosť dovolania oprávnenému nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239

ods. 1, 2 , ani z , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho

dovolanie v súlade s ustanovením v spojení s ,

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný.

V dovolacom konaní nebol oprávnený úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo povinnému ( v spojení s a

ods. 1 O.s.p). Dovolací súd nepriznal povinnému náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2011

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová