Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoKR/12/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu I. O., Y. ulica XX/X, XXX XX T., W.: XX XXX XXX, zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s.r.o. so sídlom Dvory 1932, 020 01 Púchov, IČO: 36 867 454 proti žalovanej JUDr. Martina Poláčková, so sídlom Švermova 23, Trenčín, správca úpadcu AUTOMAX s.r.o. v konkurze so sídlom Sládkovičova 127/632, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 31 573 681, zast. JUDr. Juraj Klimčo a spol. s.r.o., 913 25 Bobot 176, IČO 51 123 592, o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -166 zo dňa 12. júla 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -166 zo dňa 12. júla 2019 výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanej proti žalobcovi priznal náhradu 100 % trov konania.

2. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť vylúčiť finančné prostriedky v sume 8 384,02 eur zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu AUTOMAX s.r.o. v konkurze so sídlom Sládkovičova 127/632, Považská Bystrica, IČO 31 573 681, v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 30.09.2015. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal včasné podanie žaloby, to zn. nepreukázal, že žalobu na vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty podal včas. Odvolací súd v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie na odvolanie žalobcu zrušil a súdu prvej inštancie nariadil skúmať z úradnej povinnosti dodržanie lehoty na podanie žaloby, nakoľko ide o skutočnosť súdu známu z jeho rozhodovacej činnosti.

3. Následne súd prvej inštancie po vrátení veci zistil, že žaloba žalobcu bola podaná včas podľa § 78 ods. 4 ZoKR. Po vykonanom dokazovaní žalobu žalobcu opätovne zamietol s odôvodnením, že medzi stranami sporu nebolo sporné, a zároveň to potvrdzuje aj písomné vyhotovenie Zmluvy o Autokredite č. 846853, že označenou zmluvou poskytol veriteľ VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, a.s., IČO 31 341 438 žalobcovi ako dlžníkovi úver na financovanie kúpy predmetu financovania (motorového vozidla) v sume 16 768,03 eur. Kúpna cena predmetného motorového vozidla predstavovala spolu 25 152,05 eur.

Z uvedenej kúpnej ceny uhradil žalobca vopred (pred podpisom Zmluvy o Autokredite č. 846853) sumu 8 384,02 eur a zostatok kúpnej ceny v sume 16 768,03 eur bol uhradený z úveru poskytnutého mu na základe Zmluvy o Autokredite č. 846 853. Zo Zmluvy o Autokredite č. 846853 je zrejmé, že žalobca sa zaviazal poskytnutý úver v sume 16 786,03 eur vrátiť veriteľovi VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, a.s., IČO 31 341 438 do 11.09.2015 (doba splácania úveru 12 mesiacov; doba nároku na čerpanie úveru do 10.09.2014). Zo Zmluvy o Autokredite č. 889016 je zrejmé, že žalobca vopred (pred podpisom tejto zmluvy) uhradil časť pohľadávky (50% zo sumy 16 786,03 eur), vyplývajúcej mu zo Zmluvy o Autokredite č. 846853, v sume 8 384,01 eur. Zostatok uvedenej pohľadávky v sume 8 384,02 eur bol uhradený z refinančného úveru, poskytnutého veriteľom VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, a.s., IČO 31 341 438 žalobcovi na základe Zmluvy o Autokredite č. 889016. Žalobca uhradil sumu 8 384,01 eur z titulu vrátenia časti úveru, poskytnutého mu na základe Zmluvy o Autokredite č. 846853, pred uzavretím Zmluvy o Autokredite č. 889016, na účet úpadcu AUTOMAX, s.r.o. v konkurze, IČO 31 573 681. Zo Zmluvy o Autokredite č. 846853 je zrejmé, že veriteľ VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, a.s., IČO 31 341 438 bol pri jej uzatváraní zastúpený finančným agentom AUTOMAX, s.r.o., IČO 31 573 681, ktorého veriteľ splnomocnil na všetky úkony voči klientovi, najmä na odovzdanie podkladov a informácií, kalkulácie, prevzatie všetkých podkladov, vrátane žiadosti o úver, kontrolu uhradenia dohodnutých čiastok. Je teda nesporné, že suma 8 384,01 eur bola určená a žalobcom uhradená ako splátka úveru veriteľovi VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, a.s., IČO 31 341 438, v dôsledku čoho sa, v zmysle o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v znení účinnom do 22.02.2018, uvedené finančné prostriedky určené veriteľovi nestali majetkom finančného agenta, a teda sa v predmetnom konkurze na majetok finančného agenta AUTOMAX, s.r.o. nezahŕňajú do konkurznej podstaty. Veriteľ VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, a.s., IČO 31 341 438 (zastúpený finančným agentom AUTOMAX PLUS, s.r.o., IČO 46 569 022) v Zmluve o Autokredite č. 889016 potvrdil, že úverom poskytnutým na základe tejto zmluvy bude splácaná Zmluva o Autokredite č. 846853, na základe ktorej výška jeho pohľadávky voči žalobcovi predstavovala sumu 16 768,03 eur, z ktorej žalobca ako klient uhradil pred podpisom Zmluvy o Autokredite č. 889016 sumu 8 384,01 eur, a teda výška úveru poskytnutého na základe Zmluvy o Autokredite č. 889016 predstavovala sumu 8 384,02 eur. Z uvedeného vyplýva, že veriteľ VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, a.s., IČO 31 341 438 v Zmluve o Autokredite č. 889016 akceptoval žalobcom uhradenú splátku úveru v sume 8 384,01 eur poskytnutého na základe Zmluvy o Autokredite č. 846853, aj keď bola uhradená na účet ním splnomocneného finančného agenta AUTOMAX, s.r.o. v konkurze a výslovne ju označil ako „klientom vopred zaplatená časť pohľadávky (50%)“ v sume 16 768,03 eur na základe Zmluvy o Autokredite č. 846853. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žalobca v spore nepreukázal, že by bola pohľadávka z účtu úpadcu AUTOMAX, s.r.o. v konkurze - peňažné prostriedky v sume 8 384,02 eur, zapísané pod položkou K023071, pod súpisovou položkou č. 2, jeho majetkom, a preto súd žalobu o uloženie povinnosti žalovanej vylúčiť finančné prostriedky v sume 8 384,02 eur (položka 2) zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu AUTOMAX s.r.o. v konkurze so sídlom Sládkovičova 127/632, Považská Bystrica, IČO 31 573 681, v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 30.09.2015, v zmysle ,, o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2015, v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcom uhradená platba na účet úpadcu AUTOMAX, s.r.o. v konkurze dňa 15.09.2015 (pripísaná na účet 16.09.2015) v sume 8 384,02 eur dňa predstavovala splátku úveru poskytnutého žalobcovi na základe Zmluvy o Autokredite č. 846853; bola uhradená na účet finančného agenta AUTOMAX, s.r.o. splnomocneného veriteľom VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, a.s. priamo v Zmluve o Autokredite č. 846853, teda v zmysle Obč. zák. veriteľovi ako zastúpenému, ktorý túto platbu ako splátku úveru, poskytnutého na základe Zmluvy o Autokredite č. 846853, v Zmluve o Autokredite č. 889016 aj potvrdil. Taktiež prijatím platby v sume 8 384,02 eur dňa 16.09.2015 nedošlo v zmysle k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane úpadcu AUTOMAX, s.r.o. v konkurze na úkor žalobcu, keďže predmetnú platbu mu žalobca poskytol ako finančnému agentovi, splnomocnenému veriteľom v Zmluve o Autokredite č. 846853, titulom splátky úveru poskytnutého na základe Zmluvy o Autokredite č. 846853, a teda zo strany žalobcu nešlo o plnenie bez právneho dôvodu v zmysle . Súd prvej inštancie uviedol, že majetok zapísaný pod súpisovou položkou 2 v súpise všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu AUTOMAX s.r.o. v konkurze súd posúdil ako pohľadávku z účtu v zmysle a nasl. o konkurze a reštrukturalizácii

v znení neskorších predpisov a vyhlášky MS SR č. , ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii. Mal za preukázané, že žalobca uhradil na účet úpadcu AUTOMAX s.r.o. dňa 16.09.2015 finančné prostriedky v sume 8 384,02 eur. Peniaze sú nesporne zastupiteľnými vecami, momentom pripísania na účet sa stávajú vlastníctvom banky, ktorá účet spravuje, preto finančné prostriedky na účte nie sú vecou patriacou majiteľovi účtu (úpadcovi), ani žalobcovi, ktorý ich bezdôvodne na účet uhradil. Zostatok na účte predstavuje len nárok osoby, pre ktorú sa účet vedie, na vyplatenie aktívneho zostatku. Oprávnenie (nároky) majiteľa účtu spočívajúce v tom, aby jemu alebo ním určeným osobám boli na jeho žiadosť alebo písomný príkaz, prípadne po splnení dohodnutých podmienok, vyplatené peňažné prostriedky z účtu alebo zostatok účtu, predstavuje „pohľadávku z účtu v peňažnom ústave“. V tejto súvislosti súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.11.2010. Tvrdenie žalobcu o tom, že Zmluvou o Autokredite č. 889016 došlo k zmene Zmluvy o Autokredite č. 846853, resp. že predstavuje dodatok k Zmluve o Autokredite č. 846853 v spore preukázané nebolo. Z obsahu Zmluvy o Autokredite č. 889016 je zrejmé, že sa jedná o samostatnú zmluvu, na základe ktorej veriteľ VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, a.s. poskytol žalobcovi úver v sume 8 384,02 eur na splatenie úveru poskytnutého na základe Zmluvy o Autokredite č. 846853. Takýto právny záver vyplýva z časti Zmluvy o Autokredite č. 889016 označenej „Základné podmienky refinančného úveru“, v ktorej je výslovne dohodnuté, že „týmto úverom splácaná Zmluva o Autokredite č. 846853“, z ktorej výška pohľadávky veriteľa predstavovala sumu 16 768,03 eur, z ktorej klient vopred zaplatil 50% časť v sume 8 384,01 eur, a tak výška úveru, poskytnutého na základe Zmluvy o Autokredite č. 889016 predstavovala 8 384,02 eur. Tento úver mal žalobca splatiť do 12 mesiacov, t.j. do 11.09.2016. Z uvedeného nevyplýva dohoda o zmene splatnosti úveru poskytnutého na základe Zmluvy o Autokredite č. 846853. Taktiež v označení Zmluvy o Autokredite č. 889016 je výslovne uvedené, že ide o refinančný úver; teda ide o nový úver poskytnutý na splatenie úveru poskytnutého na základe Zmluvy o Autokredite č. 846853.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca podľa , , , a . Žalobca nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie vidí v tom, že k uhradeniu polovice úverového záväzku zo Zmluvy o Autokredite č. 846853 pred dojednaním Refinančného úveru zo Zmluvy o Autokredite č. 889016 reálne nedošlo, pričom celá výška pôvodného úveru zo Zmluvy č. 846853 musela byť uhradená úverovým veriteľom z Refinančného úveru č. 889016, čím pôvodný úverový záväzok žalobcu zanikol. Žalobca zároveň namietal aj správnosť všetkých ďalších nadväzujúcich skutkových záverov súdu prvej inštancie. Podľa žalobcu je z predložených listinných dôkazov, ako aj z dátumu uzavretia Zmluvy o Autokredite č. 889016 (ktoré skutočnosti neboli medzi stranami sporné) zrejmé, že k realizovanej platbe vo výške 8 384,02 eur v prospech účtu úpadcu došlo až dňa 15.9.2015, resp. zaúčtovaná bola dňa 16.9.2015, pričom k uzavretiu Zmluvy o Autokredite č. 889016 došlo už dňa 11.9.2015. Pokiaľ bola Zmluva o Autokredite č. 889016 novou úverovou zmluvou, k zániku pôvodného úverového záväzku zo Zmluvy č. 846853 došlo v celej výške 16 768,03 eur úhradou z prostriedkov Refinančného úveru poskytnutého žalobcovi na základe Zmluvy o Autokredite č. 889016. Nesprávne poukázaná úhrada žalobcu zo dňa 15.9.2015 tak predstavovala splátku už nového (refinančného) úveru Zmluvy o Autokredite č. 889106. Uvedené možno odvodiť aj od samotnej výšky úhrady žalobcu zo dňa 15.9.2015, ktorá bola vo výške 8 384,02 eur a nie 8 384,01 eur, ktorú sumu mal žalobca uhradiť do 11.9.2016. Za nesprávny záver súdu prvej inštancie žalobca považuje aj skutočnosť prezentovanú v odôvodnení, v zmysle ktorej bol finančný sprostredkovateľ - AUTOMAX s.r.o. v konkurze oprávnený na inkasné úkony za úverového veriteľa. Táto skutočnosť zo žiadneho v konaní vykonaného dôkazu nevyplýva a to ani implicitne. Ustanovenie upravuje stav, kedy sa finančné prostriedky patriace finančnej inštitúcií alebo osobe oprávnenej zo zmluvy nachádzajú už na účte finančného agenta, pričom žalobca na toto ustanovenie poukazoval výlučne z dôvodu podpory svojej argumentácie v tom zmysle, že správca peňažné prostriedky nepatriace úpadcovi - finančnému agentovi, nesmie do súpisu majetkovej podstaty zaradiť. Oprávnenie splnomocneného finančného agenta - AUTOMAX s.r.o. v konkurze, prijímať plnenia od dlžníka nemožno odvodiť ani zo záhlavia o Autokredite č. 846853, kde sú vymedzené oprávnenia finančného agenta na úkony voči klientovi, avšak oprávnenie na inkasovanie plnenia tam absentuje. Tak isto nie je možné aplikovať extenzívny výklad pri taxatívnom výpočte oprávnení finančného agenta a to najmä nie nezohľadnenia vôle zmluvných strán. Spoločnosť AUTOMAX s.r.o. v konkurze nemala založený žiaden právny titul na prevzatie predmetnej úhrady od žalobcu. Žalobca nesúhlasí zo súdom prvej inštancie ani v poukázaní na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2010 sp. zn. , v zmysle ktorého

sa peniaze ako zastupiteľné veci momentom pripísania na účet stavajú vlastníctvom banky. Peňažné prostriedky na účte nie sú vecou patriacou majiteľovi účtu, ale zostatok na účte predstavuje len nárok osoby, pre ktorú sa účet vedie na vyplatenie aktívneho zostatku. Na podporu svojho tvrdenia poukázal žalobca na Všeobecné obchodné podmienky Tatrabanky a.s., bod 3.2.16 a podporne aj bod 3.2.13. Uvedené všeobecné obchodné podmienky Tatrabanky predložil žalobca súdu až v tejto procesnej fáze konania, nakoľko súd prvej inštancie svoj právny názor ohľadne povahy plnenia prospech bankového účtu vyjadril až v odôvodnení napadnutého rozsudku (odvolací dôvod v zmysle ). Za zmätočné považuje žalobca aj vyjadrenie súdu prvej inštancie a to poslednú vetu v bode 17, kedy súd prvej inštancie uviedol: „vzhľadom na to, že žalovaná spísala predmetné finančné prostriedky na účte úpadcu ako pohľadávku z účtu (majetok) do súpisu konkurznej podstaty úpadcu, vzniklo žalobcovi právo domáhať sa vylučovacou žalobou v zmysle ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácií v znení neskorších predpisov jeho vylúčenia zo súpisu z konkurznej podstaty“. Súd prvej inštancie zároveň v prvej časti bodu 16 odôvodnenia rozsudku uviedol, že uvedené finančné prostriedky (platba žalobcu zo dňa 15.9.2015) sa nestali majetkom finančného agenta, a teda sa nezahŕňajú do konkurznej podstaty. Uvedené časti odôvodnenia rozsudku sú zjavne rozporné s výrokom napadnutého rozsudku, kedy súd prvej inštancie žalobu žalobcu na vylúčenie majetku zo súpisu majetku konkurznej podstaty v celom rozsahu zamietol. Žalobca ďalej samotné odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje za nekonzistentné a nedostatočné pre objasnenie úvah súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v konaní rozhodoval aj o vstupe intervenienta - úverového veriteľa do predmetného konania na základe podnetu tejto spoločnosti, pričom vstup do konania tejto spoločnosti nepripustil, bez možnosti podať voči tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok. Uvedené rozhodnutie považuje žalobca za nesprávne a vydané uznesenie považuje za vadu konania, ktorá viedla k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Úlohou intervenienta napriek tomu, že to z príslušných ustanovení explicitne nevyplýva, je participácia na výsledku konania a procesnej zodpovednosti či posilnení postavenia sporovej strany, v prospech ktorej do konania vstúpi. Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, o ktorý svoje rozhodnutie o nepripustení vstupu intervenienta do konania oprel. Žalobca má za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nereflektuje skutočné závery vykonaného dokazovania, vychádza z nesprávneho zisteného skutkového stavu veci, je založený na nesprávnom právnom posúdení veci a preto ho možno považovať za arbitrárny, vecne nesprávny a nezákonný. Žalobca žiadal, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel, vo veci podľa rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zmení a podanej žalobe v celom rozsahu vyhovie. V prípade úspechu vo veci samej si žalobca uplatnil aj nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že žalobca zmenil v svojom odvolaní celú svoju doterajšiu argumentáciu prezentovanú doposiaľ v súdnom konaní. Žalobca v žalobe a neskôr aj na súdnych pojednávaniach opakovane uvádzal, že suma vo výške 8 384,02 eur predstavuje platbu bez právneho dôvodu. Z argumentáciou žalobcu sa súd prvej inštancie vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Žalobca po vydaní rozsudku zmenil svoju argumentáciu a to od počiatku. Kým pred súdom prvej inštancie tvrdil, že suma 8 384,02 eur predstavovala splátku v zmysle Zmluvy o Autokredite č. 846853, v odvolaní túto argumentáciu zmenil tak, že suma 8 384,02 eur predstavovala splátku úveru zo Zmluvy o Autokredite č. 889016. Žalobca svoju novú argumentáciu opiera o to, že Zmluva o Autokredite č. 889016 bola podpísaná dňa 11.9.2015, avšak žalobca zaplatil splátku vo výške 8 384,02 eur až 15.9.2016. Žalobca argumentuje novými skutočnosťami, ktoré však nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a ani v jeho predchádzajúcich vyjadreniach. Tak isto nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že spoločnosť AUTOMAX s.r.o. nebola oprávnená zinkasovať platby na základe zmlúv o úvere, ktoré vystavila spoločnosť AUTOMAX s.r.o. ako finančný agent. Splnomocnenie zakomponované do zmlúv o úvere umožňovalo finančnému agentovi kontrolovať aj úhradu splátok, čo by reálne nebolo možné, ak by tieto splátky neboli hradené na bankový účet finančného agenta. Sám žalobca vo svojich vyjadreniach uviedol, že pri platení sumy 8 384,02 eur sa údajne pomýlil pri zadávaní bankového účtu, nakoľko bankový účet, v prospech ktorého zaplatil údajne mylnú platbu predstavoval bankový účet, ktorý bol zadávaný predtým v internetbankingu. Je teda zrejmé, že žalobca už v minulosti uhrádzal platby v prospech bankového účtu spoločnosti AUTOMAX s.r.o., ako finančného agenta a nie v prospech spoločnosti VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, ako úverového veriteľa. Žalobca v odvolaní zmenil aj svoje tvrdenia pokiaľ ide o aplikáciu Žalovaná žiadala, aby odvolací súd odvolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol a zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalobca na vyjadrenie žalovanej k jeho odvolaniu reagoval tak, že nie je pravdou, že by menil svoju argumentáciu v konaní. Základom jeho argumentácie v celom konaní, od ktorej sa doposiaľ ani v časti neodchýlil je to, že spoločnosť AUTOMAX s.r.o. nemala žiaden právny titul a to ani ako finančný agent, ani ako predajca motorového vozidla na inkasovanie úhrady žalobcu realizovanej dňa 15.9.2015, z dôvodu ktorého je zrejmé, že táto peňažná čiastka nemala byť zahrnutá do súpisu konkurznej podstaty spoločnosti AUTOMAX s.r.o. a pokiaľ bola nesprávne zahrnutá do súpisu, je potrebné ju zo súpisu vylúčiť. Spoločnosť AUTOMAX s.r.o. nikdy nebola oprávnená na inkasovanie platieb patriacich úverovému veriteľovi. Žalobca nedopatrením plnenie svojho úverového záväzku poukázal na nesprávny bankový účet, to znamená nie na bankový účet veriteľa, ale na bankový účet spoločnosti AUTOMAX s.r.o. Svoje pochybenie pri zadávaní údajov platby si čoskoro uvedomil a realizovanú platbu reklamoval tak vo svojej banke, ako aj banke v ktorej mala zriadený bankový účet spoločnosť AUTOMAX s.r.o.

7. Žalovaná vo svojom vyjadrení na vyjadrenie žalobcu uviedla, že žalobca v predošlých písomných vyjadreniach uvádzal opačné závery a to také, že úpadca ako finančný agent bol oprávnený na prevzatie splátok k úveru (podania žalobcu - žiadosť o vrátenie peňažných prostriedkov zo dňa 21.10.2015 a žaloba o vylúčenie majetku zo súpisu zo dňa 12.8.2016). Žalobca ani v jednom z doterajších podaní neobmedzoval oprávnenie úpadcu len na prevzatie 1/3 kúpnej ceny a kontrolu hradenia splátok len na kontrolu prvej splátky kúpnej ceny. Na námietku o zamietnutí vstupu intervenienta do súdneho konania žalovaná poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.1.2019 sp. zn. , v ktorom Ústavný súd ustálil závery, ktoré sú použiteľné aj pre predmetné súdne konanie a to predovšetkým záver, že právny záujem určitej osoby na výsledku súdneho konania nemôže byť daný len jej prípadným finančným (majetkovým) záujmom na výsledku konania.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako vo výroku vecne správny podľa , avšak z iných právnych dôvodov ako ich uzavrel prvej inštancie a tvrdil žalobca s poukazom na Základných princípov . Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa , keď v predmetnej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

9. K procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a , a miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne a na webovej stránke Krajského súdu v Trenčíne v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, dňa 15.7.2021, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom.

10. Za aplikácie posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a .

11. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a hodnotením dôkazov (), neznamená ani právo na to, aby bolo súdom rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnym názorom (), nepatrí sem ani právo strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby sa súd riadil výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov predkladaných stranou ( ). Pokiaľ ide o obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia, súd nemusí v ňom dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie s podstatným významom pre vec, a stačí, ak dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých podrobností. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ veci, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivý proces (). V danom prípade súd prvej inštancie dostatočne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primerane opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania boli dostatočné

pre to, aby sa súd mohol riadne vyporiadať so všetkými skutočnosťami, ktoré mali podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci.

12. Žalobca si uplatnil odvolacie dôvody podľa , , , a . Odvolací dôvod v zmysle ísm. b/ , podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Tento odvolací dôvod žalobca nekonkretizoval a nešpecifikoval a odvolací súd ho vyhodnotil ako nedôvodný.

13. Odvolací dôvod v zmysle , podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam je dôvodom, podľa ktorého sa napáda skutková vada a ide o nesprávny postup súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, pričom súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, prípadne neprihliadne na skutočnosti, ktoré boli preukázané.

14. Podľa je odvolacím dôvodom aj to, keď zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

15. Odvolací súd vyhodnotil odvolacie dôvody žalobcu uvedené v ods. 12. až 14. tohto rozsudku ako nedôvodné. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, žiadnu vadu, ktorá by spôsobovala nesprávny postup súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania odvolací súd nezistil. Taktiež nezistil žiadnu vadu podľa .

16. Podľa , odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu môže byť založené aj na odlišnom právnom posúdení, než z akého vychádzal súd prvej inštancie. Odvolací súd však musí strany sporu vyzvať v súlade s , aby sa k možnému použitiu ustanovenia, ktoré nebolo použité vyjadrili.

17. Odvolací súd výzvou zo dňa 23.6.2021 vyzval strany sporu k vyjadreniu sa k možnému použitiu ustanovenia § 78 ods. 3 ZoKR. Právny zástupca žalobcu a žalovaná sa k výzve odvolacieho súdu písomne vyjadrili.

18. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii, ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť, najneskôr však do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Správca bezodkladne zapíše poznámku v prospech osoby, ktorá si toto právo uplatnila.

19. Ten kto uplatňuje právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, musí tak urobiť

u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi najneskôr do 30 dní od zverejnenia zápisu tohto majetku do súpisu v Obchodnom vestníku. Neskôr môže právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu uplatniť u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi len ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, i keď mal byť zapísaný s poznámkou v prospech neho. Ak sa právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu včas neuplatní, zanikne; právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu zanikne najneskôr rozvrhnutím výťažku zo speňaženia dotknutého majetku.

20. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vylúčenia finančných prostriedkov v sume 8 384,02 eur zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu AUTOMAX s.r.o. v konkurze so sídlom Sládkovičova 127/632, Považská Bystrica, IČO 31 573 681, v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 30.09.2015. V zmysle ustanovenia § 78 ods. 3 ZoKR právo na podanie vylučovacej žaloby vzniká tretej osobe momentom zápisu sporného majetku (resp. akéhokoľvek majetku, o ktorom tretia osoba tvrdí, že má k nemu právo vylučujúce ho zo súpisu) do súpisu. Zápis sporného majetku do súpisu je tou právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje vznik subjektívneho práva tretej osobe na podanie vylučovacej žaloby. Musí ísť o vec zapísanú do súpisu majetku úpadcu, ktorá je konkrétna a presne individualizovaná. Peniaze, ako zákonné platidlo, nie sú vecou určenou individuálne, ale len druhovo. K problematike vylúčenia peňažného plnenia Najvyšší súd ČR zaujal stanovisko v rozhodnutí sp. zn. z 13.12.2005, podľa ktorého „ V právnej teórii ani v súdnej praxi nie je pochýb o tom, že predmetom vylučovacej žaloby môže byť aj peňažné plnenie; to však bez ďalšieho platí len vtedy, ak ide o náhradné peňažné plnenie získané správcom konkurznej podstaty za speňažený majetok z konkurznej podstaty, ktorý by inak sám bol (mohol byť) predmetom vylučovacej žaloby. V právnej teórii rovnako nie je pochýb o tom, že vecou v právnom zmysle sú aj peniaze ako zákonné platidlo. Ide o veci určené druhovo (ktoré sa neurčujú počtom platidiel, ale počtom peňažných jednotiek týmito platidlami vyjadrenými). Mysliteľné však je aj jednotlivé určenie peňazí (napr. úschova bankoviek určených ich číslami, mince v zbierke a podobne). Rovnako tak sa však nepochybuje o tom, že ochranu vlastníckeho práva k peniazom proti tomu, kto ich neoprávnene zadržuje, možno vlastníkovi priznať len vtedy, ak ide o peniaze jednotlivo určené, individualizované a tým, ako sú označené v majetku toho, kto ich vlastníkovi zadržuje, rozpoznateľné."

21. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie nie je možné podradiť pod ustanovenie § 78 a nasl. ZoKR. Majetok, ktorý patrí do konkurznej podstaty sa zapisuje do súpisu všeobecnej podstaty alebo do súpisu jednotlivých oddelených podstát zabezpečených veriteľov. Pokiaľ správca zapíše do súpisu majetok, ktorý nemal byť zapísaný, právna úprava ustanovenia § 78 a nasl. ZoKR upravuje postup tretích osôb, ktoré sa môžu domáhať svojich práv podaním vylučovacej žaloby. Tretia osoba, ktorá podáva vylučovaciu žalobu musí preukázať, že jej patrí subjektívne právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje (viď rozhodnutie R 67/2002). Žalobca v prípade vylučovacej žaloby podľa § 78 ZoKR musí preukázať existenciu jeho práva k zapísanej veci. Vylúčiť nie je možné vec, ktorú nie je možné individuálne určiť. Obdobnou problematikou sa zaoberal aj Najvyšší súd SR ako súd dovolací v uznesení sp. zn. , ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR z októbra 2018 pod č. 93, z ktorého vyplýva, že „ ... vylučovacou žalobou je možné domáhať sa vylúčenia finančného plnenia len ako náhradného peňažného plnenia (finančného ekvivalentu) získaného správcom konkurznej podstaty za speňažený majetok z konkurznej podstaty, to však platí len vtedy, ak ide o peňažné plnenie, získané speňažením veci spísanej predtým do konkurznej podstaty“.

22. Za rozhodujúce považoval odvolací súd zistenie, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky vylučovacej žaloby, stanovené v § 78 ods. 3 ZoKR. Nie je možné prisvedčiť žalobcovi (a ani súdu prvej inštancie), že pohľadávka, ktorej vylúčenia sa žalobca domáha je majetkom, ktorý sa zapisuje do súpisu majetku konkurznej podstaty. Predmetom vylučovacej žaloby môže byť iba majetok, ktorý je individuálne druhovo určiteľný. Peňažná pohľadávka nemôže byť predmetom vylúčenia z majetku konkurznej podstaty. Žalobca ako veriteľ sa mal domáhať uspokojenia svojej pohľadávky voči úpadcovi zákonom stanoveným spôsobom, svoju pohľadávku si mal prihlásiť v predmetnom konkurznom konaní samostatnou prihláškou (§ 28 ods. 1 ZoKR).

23. Odvolacia námietka žalobcu podľa bola vyhodnotená ako dôvodná, nakoľko právne posúdenie veci súdom prvej inštancie bolo nesprávne. Nakoľko bol výrok napadnutého rozhodnutia vecne správny, odvolací súd ho potvrdil z iných právnych dôvodov uvedených v ods. 19. -

22. odôvodnenia tohto rozsudku, ku ktorým dal stranám sporu možnosť sa vyjadriť vo výzve v zmysle ustanovenia .

24. K odvolacej námietke v zmysle ustanovenia , týkajúcej sa rozhodnutia o nepripustení intervenienta do konania na strane žalobcu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie strany sporu správne poučil, že proti uzneseniu o zamietnutí vstupu intervenienta do konania, nie je prípustné odvolanie. Odvolaciu námietku žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú z dôvodu, že uvedené rozhodnutie nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

25. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalovaná bola v konaní pred súdom prvej inštancie úspešná v plnom rozsahu, preto súd prvej inštancie v súlade s rozhodol správne, keď úspešnej žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a podľa v spojení tak, že žalovanej ako úspešnej strane sporu v odvolacom konaní priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).