Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoEk/13/2025

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: GT Capital s.r.o., so sídlom Košúty 553, 925 09 Košúty, IČO: 52 007 006, právne zastúpený: JUDr. Eva Szikorová, advokátka so sídlom Hollého 1854/9, 927 01 Šaľa, proti povinnej: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto W.- X. P., o vymoženie 19.320,02 eura s príslušenstvom, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. -539 zo dňa 14. marca 2025, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa XX.XX.XXXX povinná podala na tunajšom súde návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že jej majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Svoj návrh odôvodnila tým, že na adrese trvalého pobytu sa nezdržiava a nemá tam žiadny majetok. Nie je vlastníčkou žiadneho majetku, ktorý by bolo možné speňažiť. S výnimkou motorového vozidla využívaného na prepravu rodinného príslušníka s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré nepodlieha exekúcii, celý majetok speňažila, aby mohla splatiť úvery poskytnuté E., a.s. na financovanie rodinného domu, ktorý mal postaviť oprávnený, pričom úvery boli splatené pred začatím tohto exekučného konania. Ďalej uviedla, že súdy jej neposkytli ochranu a umožnili výkon exekúcie EX 329/2015 a EX 266/2016 na základe nezákonných a arbitrárnych rozhodnutí, preplatok vo výške 62,72 eur uvedený v konečnom vyúčtovaní exekučného konania EX 266/2015 zo dňa 05.06.2018 jej nebol vrátený, rovnako ako finančné prostriedky ktoré exekúcii nepodliehajú, čo tiež podľa jej názoru preukazuje neprípustnosť a nezákonnosť exekúcie. Povinná uviedla, že 01.08.2018 je nezamestnaná, bez nároku na podporu v nezamestnanosti, nemá úspory a nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi, je bez akéhokoľvek príjmu. Z oznámenia súdnej exekútorky k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie mal súd preukázané, že súdna exekútorka v rámci výkonu exekúcie úkonmi exekučnej činnosti zisťovala majetkové pomery povinnej. Vykonanou lustráciou súdna exekútorka zistila, že povinná nie je vlastníkom bankového účtu, žiadny hnuteľný či nehnuteľný majetok vo vlastníctve povinnej zistený nebol. Zároveň súdu oznámila, že v predmetnom exekučnom konaní boli exekučným príkazom zo dňa 27.04.2018 nariadené zrážky zo mzdy povinnej, ktoré zamestnávateľ povinnej v rozpore s platnou legislatívou nevykonával. Následne si oprávnený v súlade s § 82 Exekučného poriadku uplatnil poddlžníckou žalobou právo na vyplatenie súm, ktoré mali byť zrazené zo mzdy povinnej od zamestnávateľa povinnej Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. Súdna exekútorka preto považuje návrh povinnej za nedôvodný. Na základe podaného návrhu povinnej na

zastavenie exekúcie pre jej nemajetnosť a zistení súdneho exekútora, pristúpil súd prvej inštancie k prevereniu majetkových a príjmových pomerov povinnej z jemu dostupných lustrácii, pričom lustráciou v Sociálnej poisťovni mal za preukázané, že povinná bola od 01.03.2007 do 31.01.2017 evidovaná ako zamestnanec u zamestnávateľa Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. s vymeriavacím základom za obdobie: 8/2015 vo výške 1.449,54 eur, 9/2015 vo výške 1.377,62 eur, 10/2015 vo výške 1.930,- eur, 11/2015 vo výške 2.144,84 eur, 12/2015 vo výške 1.320,13 eur, 1/2016 vo výške 2.174,90 eur, 2/2016 vo výške 1.080,- eur, 3/2016 vo výške 2.302,67 eur, 4/2019 vo výške 1.730,- eur, 5/2016 vo výške 1.230,- eur, 6/2016 vo výške 2.240,95 eur, 7/2016 vo výške 1.299,75 eur, 8/2016 vo výške 1.284,59 eur, 9/2016 vo výške 1.310,14 eur, 10/2016 vo výške 1.838,39 eur, 11/2016 vo výške 1.262,95 eur, 12/2016 vo výške 1.428,59 eur a 1/2017 vo výške 10.512,14 eur. Od 1.5.2018 do 31.7.2018 bola následne zamestnaná u zamestnávateľa Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím s vymeriavacím základom za obdobie 5/2018 vo výške 1.206,49 eur, 6/2018 vo výške 1.403,- eur a 7/2018 vo výške 1.409,11 eur. Už len s prihliadnutím na uvedené príjmy povinnej zo zamestnania, nebol podľa názoru súdu prvej inštancie daný dôvod na rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017). Rozhodnutím o zastavení exekúcie sa z hľadiska ochrany práv oprávneného oslabuje jeho možnosť vymôcť pohľadávku. Právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia je pritom integrálnou súčasťou súdnej ochrany v zmysle a nasl. . V civilnom procese, teda aj v exekučnom konaní platí, že účastníci majú rovné postavenie ( základných princípov ), a teda zákon chráni záujmy účastníkov stojacich na strane povinného rovnako ako záujmy účastníkov stojacich na strane oprávneného. Po zohľadnení skutočností relevantných pre rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie dospel súd k záveru, že nemajetnosť povinnej nebola náležite zistená. Súd prvej inštancie mal v tomto prípade preukázané, že povinná bola zamestnaná a na základe exekučného príkazu zo dňa 27.04.2018 boli nariadené zrážky zo mzdy, ktoré síce zamestnávateľ nevykonával, no v súčasnosti je v tejto veci vedené konanie na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. o poddlžníckej žalobe, ktorú podal oprávnený proti zamestnávateľovi povinnej, pričom toto doposiaľ nie je právoplatne skončené. Súd prvej inštancie preto pri rozhodovaní o zastavení exekúcie zohľadnil aj túto skutočnosť.

4. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie povinná. Navrhla, aby odvolaní súd zrušil uznesenie a zastavil exekučné konanie z dôvodu jeho nezákonnosti a neprípustnosti. V podanom odvolaní uviedla, že uznesenie je v celom jeho rozsahu vrátane účelového odôvodnenia nezákonným, arbitrárnym a irelevantným rozhodnutím, tak ako sú nezákonnými, arbitrárnymi a irelevantnými rozhodnutiami aj všetky ostatné rozhodnutia vydané v exekučných konaniach, ako aj v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré im predchádzalo, čo jednoznačne preukazujú dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise vedenom Okresným súdom Stará Ľubovňa pod sp. zn. , ktoré všeobecné súdy pri svojom rozhodovaní odignorovali tak ako aj príslušné zákonné ustanovenia platných právnych predpisov, ktoré sú pre ne záväzné. Uviedla, že teraz čelí nezákonnej exekúcii, nielen preto, že došlo k nezákonnému priznaniu práva na vymáhanie neexistujúcej údajnej pohľadávky protiprávne konajúcemu stavebníkovi, obchádzajúcemu aj priamo porušujúcemu zákon, na základe absolútne neplatného právneho úkonu - zmluvy o dielo, ale aj preto, že žiadny súd nerešpektoval platnú legislatívu a nerešpektoval fakt, že v súdnom konaní a následných exekučných konaniach došlo k neoprávnenému priznaniu údajnej pohľadávky a k zneužitiu práva, ktoré nepožíva právnu ochranu, a to minimálne podaním žaloby a vydaním rozhodnutí v prospech protiprávne konajúceho subjektu. Celé konanie vedené pod sp. zn. v spojitosti s odvolacími konaniami, dovolacím konaním a následnými exekučnými konaniami ako celok žiadne znaky spravodlivosti nevykazuje. Ďalej uviedla, že Okresnému súdu Stará Ľubovňa je známa skutočnosť, že som dlhodobo nezamestnaná a od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny W. dlhodobo poberám základnú dávku v hmotnej núdzi, bez iných príspevkov, a preto nie som spôsobilá uhradiť ani údajnú pohľadávku „oprávneného“, ktorá de facto neexistuje, a ktorá bola nezákonne priznaná údajnému „oprávnenému“ na základe absolútne neplatnej zmluvy o dielo aj s právom na jej exekučné vymáhanie.

5. K odvolaniu povinnej podal vyjadrenie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Uviedol, že súdne konanie, po reorganizácii súdnej mapy vedené na Mestskom súde Bratislava IV pod spis. zn. bolo právoplatne skončené rozsudkom, vyhláseným na pojednávaní dňa 07.04.2025, ktorým bol bývalý zamestnávateľ povinnej zaviazaný na zaplatenie žalovanej sumy. Táto suma bola oprávnenému ku dnešnému dňu uhradená. V uvedenom konaní vyšlo tiež najavo, že práve povinná podľa tvrdenia bývalého zamestnávateľa presvedčila pracovníčku zodpovednú za preberanie pošty, aby doručený príkaz na začatie exekúcie nezaevidovala a aby jej ho vydala. Taktiež bývalý

zamestnávateľ uvádzal, že voči povinnej t.č. prebieha súdne konanie na Okresnom súde Prešov, ktoré nie je právoplatne skončené a ktoré priamo súvisí s vymáhaním škody, ktorá bývalému zamestnávateľovi vznikla zatajením doručenia príkazu na začatie exekúcie. Exekúcia stále prebieha, pretože ku dnešnému dňu nebola vymožená celá pohľadávka oprávneného, vrátane úrokov z omeškania, trov exekúcie a trov oprávneného v exekučnom konaní, ktorých výška aktuálne presahuje sumu 25.000 Eur. Povinná odvolanie zdôvodňuje dvoma dôvodmi pričom prvý dôvod, ktorým povinná argumentuje v podanom odvolaní nie je dôvodom, pre ktorý bol ňou podaný návrh na zastavenie exekúcie. Exekučné konanie je vykonávacím konaním, do jeho kompetencie nepatrí znovu posudzovať otázky, ktoré v odvolaní nastolila povinná. To by exekučný súd bol ďalším „odvolacím“ súdom, čo je absurdné a neprípustné. V konaní vedenom proti povinnej ako žalovanej rozhodoval v prvom stupni Okresný súd Stará Ľubovňa (v konaní sp. zn. ), v odvolacom konaní Krajský súd Prešov (sp.zn. ) a na základe dovolania podaného žalovanou dňa 16.06.2014 aj Najvyšší súd SR (spis. zn. a ). Čiže súdne rozhodnutie vydané v základnom konaní bolo predmetom prieskumu na základe riadneho a aj mimoriadneho opravného prostriedku. Exekučný titul je právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím. Druhým dôvodom je tvrdenie povinnej o jej nemajetnosti, pričom už v predchádzajúcom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť oprávnený poukázal na vedomé zatajovanie podstatných informácií o skutočnom bydlisku povinnej, keď táto v predchádzajúcom návrhu na odklad exekúcie (zamietnutom uznesením zo dňa 20.09.2018) uvádzala, že žije sama v Bratislave a 1-3x mesačne dochádza k rodičom do X., pričom v návrhu, ktorý bol zamietnutý tu napadnutým uznesením (a ktorý povinná podala cca po 6 mesiacoch od vydania rozhodnutia o predchádzajúcom návrhu) naopak uvádza, že v mieste svojho trvalého bydliska (X. S.) sa vôbec nezdržiava a táto je len formálnou adresou. Odkázanosť svojich rodičov na jej pomoc už v tomto návrhu vôbec neuvádza. V odvolaní uvádza trvalé bydlisko v W., no neuvádza žiadne bližšie okolnosti, ktorými by chcela svoje odvolanie čo do preukázania svojej nemajetnosti potvrdiť. Preto má oprávnený za to, že táto argumentácia povinnej, veľmi strohá a dôkazne nepodložená, je snahou o umelé zatajovanie svojich skutočných pomerov. Z lustrácie vykonanej súdom v tomto exekučnom konaní súd zistil, že povinná pracovala 3 mesiace na Úrade komisára pre zdravotne postihnutých v W. (od X/XXXX do X/ XXXX), kde dosahovala príjem zo zamestnania. Povinná ani v tom čase, keď bola zamestnaná nesplnila ani časť pohľadávky dobrovoľne. V tomto odvolaní povinná opätovne uvádza, že je nemajetná, ale žije v W., kde sú životné náklady v porovnaní s ostatnými časťami X. nepomerne vyššie, býva na neidentifikovanej adrese, od 01.08.2018 je nezamestnaná (X rokov) a odkázaná na dávku v hmotnej núdzi, ktorej aktuálna výška pre dospelú osobu činí 86,50 eura mesačne. Povinná neuvádza, kde býva, kto jej uhrádza všetky náklady spojené s bývaním a osobné náklady, či si hľadá aktívne prácu. Povinná o svojej osobe neuvádza žiadne zdravotné alebo iné dôvody, ktoré jej neumožňujú zvýšiť svoj príjem prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku. K poberaniu dávky v hmotnej núdzi je potrebné splniť zákonné podmienky, ktoré musia trvať po celú dobu odkázanosti. Povinná nie je vedená v registri úpadcov. Vzhľadom na uvedené je aj tento odvolací dôvod absolútne nedôvodný a zastavenie exekúcie z takto označeného dôvodu nie je prípustné.

6. K vyjadreniu oprávneného podala vyjadrenie povinná. Uviedla, že nemá povinnosť nikomu nič vysvetľovať, no uvedie pár zásadných dôvodov a relevantných skutočností, ktoré mali byť a mali by byť pri rozhodovaní v plnom rozsahu zohľadnené. Uviedla, že všetky rozhodnutia vydané v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. ako aj v nadväzujúcich konaniach prebiehajúcich na súdoch vyššieho stupňa, vrátane všetkých rozhodnutí vydaných v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. , EX 329/2015, , EX 266/2016 sú rozhodnutiami neoprávnenými, nezákonnými, bez právnej sily a záväznosti a nepožívajú žiadnu právnu a súdnu ochranu, nakoľko boli vydané v konaniach, v ktorých došlo ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi a k zneužitiu práva v prospech protiprávne konajúceho stavebníka, neskôr v prospech údajného „oprávneného“ a v jej neprospech. Povinná sa následne opätovne venovala súdnemu konaniu vedenému na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. . Uviedla, že zo žiadneho právneho predpisu jej ako občanovi tohto štátu nevyplýva povinnosť rešpektovať nezákonné rozhodnutia. Opätovne zdôraznila, že vzhľadom na vyššie uvedené, zásadnou a neopomenuteľnou skutočnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu je jednoznačne neprípustnosť exekúcie z dôvodu neoprávnenosti a nezákonnosti exekučného titulu vydaného na základe absolútne neplatnej zmluvy v nezákonnom súdnom konaní, v ktorom došlo ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi a k zneužitiu práva, ako aj nezákonnosť a neoprávnenosť realizácie samotnej exekúcie vykonávanej bez akéhokoľvek relevantného zmluvného alebo zákonného dôvodu.

7. K vyjadreniu povinnej podal vyjadrenie oprávnený. Uviedol, že vyjadrenie povinnej žiadne nové skutočnosti alebo argumenty neobsahuje. Súdne rozhodnutie, vydané v základnom konaní, ktoré bolo predmetom prieskumu ako odvolacím, tak aj dovolacím súdom, je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, na podklade ktorého je táto exekúcia vedená v súlade so zákonom.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie (ďalej len „“), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie povinnej nie je dôvodné.

9. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 veta práv Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že predmetom tohto odvolacieho konania je prieskum rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie z dôvodu jej nemajetnosti (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku).

12. Z obsahu spisu vyplýva, že povinná sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.10.2018 domáhala zastavenia exekúcie z dôvodu uvedeného v ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V uvedenom návrhu uviedla, že v mieste trvalého bydliska sa vôbec nezdržiava, nakoľko dlhodobo žije v W.. S výnimkou motorového vozidla, ktoré je používané na prepravu rodinného príslušníka - osoby so N., všetok svoj majetok speňažila, aby mohla splatiť úvery poskytnuté E. bankou X., a.s.. Uviedla, že jej príslušné súdy neposkytli primeranú súdnu ochranu a umožnili výkon exekúcie na základe nezákonných a arbitrárnych rozhodnutí. Uviedla, že od XX.XX.XXXX je nezamestnaná, bez nároku na podporu v nezamestnanosti, nemá úspory a nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi, je bez akéhokoľvek príjmu. K návrhu pripojila „Oznámenie o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie“ zo dňa XX.XX.XXXX vydané ÚPSVaR X. S., z ktorého má vyplýva, že odo dňa XX.XX.XXXX bola zaradená do evidencie a kópiu rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo rozhodnuté, že povinná nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

13. K návrhu povinnej na zastavenie exekúcie podal vyjadrenie súdny exekútor. Uviedol, že návrh povinnej považuje za nedôvodný. Oznámil, že v exekučnom konaní boli Exekučným príkazom nariadené zrážky zo mzdy povinnej, ktoré zamestnávateľ povinnej v rozpore s platnou legislatívou nevykonával. Z uvedeného dôvodu si oprávnený uplatnil podĺžnickou žalobou právo na vyplatenie súm, ktoré mali byť zrazené od zamestnávateľa povinnej - X. K vyjadreniu pripojil výsledky jeho lustrácie povinnej, z ktorých vyplýva, že povinná bola v období od 01.05.2018 do 31.07.2018 zamestnaná na Úrade komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, nie je poberateľom dôchodkovej dávky, poberateľom úrazovej dávky, nemocenskej dávky, či dávky v nezamestnanosti.

14. K návrhu povinnej na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť podal vyjadrenie oprávnený. Uviedol, že podania povinnej o jej situácii sú rozporné a tým, že vo všetkých podaniach uvádza kontaktnú adresu iba PO-BOX, vedome zatajuje podstatné informácie o svojom skutočnom bydlisku. Z lustrácie vykonanej súdom po podaní predchádzajúceho návrhu (na odklad exekúcie) súd zistil, že povinná pracovala 3 mesiace na Úrade komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, pričom ani túto informáciu súdu neuviedla. Povinná uvádza, že je nemajetná, ale žije v W., kde sú životné náklady v porovnaní s ostatnými časťami X. nepomerne vyššie, býva na neidentifikovateľnej adrese a od XX.XX.XXXX je nezamestnaná a bez príjmu. Oprávnený sa pýta, ako sa dá takto žiť v W., či býva v podnájme a kto jej uhrádza všetky náklady spojené s bývaním a osobné náklady. Taktiež sa pýta, či si povinná aktívne hľadá prácu. Oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie.

15. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd prvej inštancie zistil obdobie počas ktorého bola povinná zamestnaná u zamestnávateľa - X. (XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX) a vymeriavací základ za jednotlivé mesiace. Taktiež zistil obdobie počas ktorého bola povinná zamestnaná u zamestnávateľa - Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX) a vymeriavací základ za jednotlivé mesiace.

16. Situácie, keď majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, sú v praxi pomerne časté. Je pomerne problematické odpovedať na otázku, ako riešiť situácie, keď možno dôvodne predpokladať, že povinný v budúcnosti majetok nadobudne, teda či v týchto prípadoch exekúciu zastaviť a čakať na nový návrh na vykonanie exekúcie, alebo exekúciu nezastaviť a povedzme nechať účinky arrestatoria a inhibitoria v platnosti. Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Exekučný súd musí vždy v konkrétnom prípade zvážiť okolnosti tohto prípadu a posúdiť situáciu so zreteľom na základné procesné princípy a zásady. Na jednej strane nesmie byť povinný postihovaný exekúciou viac, ako je nevyhnutné, no na druhej strane je záujem oprávneného na pokračovanie v exekúcii, pretože zastavením exekúcie riskuje jednak stratu poradia v určitých prípadoch (porovnaj napr. ustanovenie § 97 Exekučného poriadku), jednak premlčanie judikovaného nároku v prípade, ak po zastavení exekúcie uplynie premlčacia doba.

17. K otázku nemajetnosti povinného je potrebné pristupovať pomerne citlivo, pričom dôležité je tiež stanovisko oprávneného; keď zloží dostatočný preddavok na trovy exekúcie a prejaví záujem v exekučnom konaní pokračovať, malo by toto jeho stanovisko byť priorizované a v exekúcii by sa malo pokračovať.

18. Exekučný súd preberá zodpovednosť za zastavenie exekúcie, nielen vo vzťahu k postaveniu povinného, ale aj z hľadiska ochrany práv oprávneného, ktorému sa rozhodnutím exekučného súdu o zastavení konania výrazne oslabuje možnosť vymôcť svoju pohľadávku vzhľadom na inštitút plynutia času a dôsledky s tým spojené. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , kde tento súd uviedol „právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia sa považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle č. l. 46 ods. 1 SR“ (pozri tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13.7.2000 sp. zn. ). Podľa názoru odvolacieho súdu k porušeniu práva na súdnu ochranu môže dôjsť aj rozhodnutím exekučného súdu o zastavení exekúcie bez náležitého preskúmania existencie dôvodov pre takýto postup súdu. Nesprávnym rozhodnutím súdu by sa tak v konečnom dôsledku odoprelo právo oprávneného na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo by mohlo znamenať odmietnutie spravodlivosti.

19. Súdny exekútor, po preskúmaní pomerov na strane povinnej dospel k záveru, že u nej nemožno konštatovať nemajetnosť. Oprávnený taktiež trval na ďalšom pokračovaní v exekúcii.

20. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že povinná je fyzickou osobou v produktívnom veku, kedy nie je vylúčené, že v budúcnosti nadobudne majetok či už formou zárobku, alebo bude poberať iný príjem, resp. nadobudne majetok, z ktorého bude možné pohľadávku oprávneného vrátane trov exekúcie uspokojiť. Povinná nijakým spôsobom nepreukázala svoju nemajetnosť, či už zdokladovaním jej životných pomerov, jej nákladov na bývanie, ako ani nepreukázala, žeby nebola objektívne schopná vykonávať zárobkovú činnosť.

21. Ďalšie odvolacie argumenty povinnej, ktoré sa týkali samotného exekučného titulu, teda súdneho konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný (prvoinštančného, odvolacieho aj dovolacieho) odvolací súd považoval pre rozhodnutie v danej veci za nepodstatné. V danom prípade súd prvej inštancie a následne odvolací súd rozhodoval o návrhu povinnej na zastavenie exekučného konania z dôvodu údajnej nemajetnosti povinnej. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,III.ÚS 209/04, a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

22. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ustanovenia , 2 ako vecne správne potvrdil.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).