Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Er/327/2016

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnom konaní oprávneného: GREVA Investment, s.r.o., so sídlom Košúty 553, 925 09, IČO: 36 793 914, zast. JUDr. Petrom Belovičom, advokátom so sídlom Hollého 1854/9, Šaľa 927 05, proti povinnej: Q. B., nar. X.X.XXXX, R. XX, W. I., adresa pre doručovanie písomností: P.O.BOX 115, Bratislava, o vymoženie 4.478,41 eur s prísl., o námietkach povinnej proti exekúcii a o návrhu povinnej na odklad exekúcie takto

rozhodol:

I. Súd z a m i e t a námietky povinnej proti exekúcii.

II. Súd z a m i e t a návrh povinnej na odklad exekúcie.

odôvodnenie:

1. Dňa 26. 9. 2016 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 16. 9. 2016, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 22. 9. 2016, a exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného uznesenia Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4C/72/2010-525 zo dňa 24. 6. 2014 v spojení s právoplatným a vykonateľným rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 12Co/140/2014-546 zo dňa 31. 5. 2016. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnej vymoženia istiny vo výške 4.478,41 eur s príslušenstvom.

2. Súd poverením č. 5710 042049 zo dňa 4. 10. 2016 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Marcelu Zummerovú, Exekútorský úrad so sídlom Kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce.

3. V priebehu exekučného konania bolo tunajšiemu súdu dňa 28. 12. 2016 doručené podanie povinnej, ktorým súdu predložila námietky proti exekúcii a návrh na odklad exekúcie. Toto podanie bolo zo strany povinnej doručené dňa 30. 12. 2016 aj súdnej exekútorke, ktorá ho obratom zaslala tunajšiemu súdu na rozhodnutie o podanom návrhu na odklad exekúcie a o podaných námietkach. Súdna exekútorka zároveň doložila fotokópiu upovedomenia o začatí exekúcie vydaného dňa 11. 10. 2016 a fotokópiu doručenky preukazujúcej doručenie predmetného upovedomenia dňa 9 .12. 2016 povinnej.

4. Povinná svoj návrh na odklad exekúcie zdôvodnila tým, že predmetná exekúcia je neprípustná z dôvodu doposiaľ prebiehajúceho súdneho konania. Súdne rozhodnutia, ktoré sú v tomto konaní exekučnými titulmi, nie sú právoplatné ani vykonateľné vzhľadom k tomu, že voči týmto rozhodnutiam bolo dňa 26. 8. 2016 podané dovolanie, o ktorom ešte nebolo vecne, miestne a funkčne príslušným súdom právoplatne rozhodnuté. Povinná v podanom dovolaní navrhla odklad vykonateľnosti vyššie uvedených súdnych rozhodnutí a z dôvodu prebiehajúceho dovolacieho konania považuje vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti týchto rozhodnutí a následné vydanie poverenia na vykonanie exekúcie za predčasné a protiprávne. Podľa povinnej pohľadávka oprávneného vyplýva z rozhodnutí, ktoré sú nezákonné, nakoľko týmito rozhodnutiami priznaná pohľadávka de facto neexistuje a bolo voči nim podané dovolanie s návrhom na odklad vykonateľnosti. Ako ďalší dôvod neprípustnosti exekúcie povinná

uvádza skutočnosť, že po začatí exekučného konania boli súdnou exekútorkou vykonané úkony, ktorými bol povinnej znemožnený prístup k úplne všetkým finančným prostriedkom, vrátane tých, ktoré exekúcii nepodliehajú. Nakoľko nemožnosť prístupu k finančným prostriedkom by mohlo mať pre povinnú ako aj pre výkon exekúcie zvlášť nepriaznivé následky, povinná na základe uvedených skutočností žiadala o vydanie rozhodnutia, ktorým by bolo predmetné exekučné konanie v súlade s ustanovením § 57 Exekučného poriadku bezodkladne v celom rozsahu zastavené.

5. Povinná vo svojich námietkach uviedla, že exekúcia je neprípustná z dôvodu doposiaľ prebiehajúceho konania. Poukázala na skutočnosť, že súdne rozhodnutia (exekučné tituly) uvádzané v upovedomení o začatí exekúcie EX 266/2016-10 zo dňa 11. 10. 2016 nie sú právoplatné ani vykonateľné vzhľadom na to, že voči obom nezákonným súdnym rozhodnutiam bolo dňa 26. 8. 2016 podané dovolanie, o ktorom do dnešného dňa nebolo vecne, miestne a funkčne príslušným súdom právoplatne rozhodnuté. V dovolaní bol v bode VII. navrhnutý odklad vykonateľnosti vyššie uvedených rozhodnutí, ktoré sú v tomto konaní exekučnými titulmi. Povinná má za to, že vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti predmetných rozhodnutí a následné vydanie poverenia súdnej exekútorke na vykonanie exekúcie bolo predčasné a protiprávne z dôvodu doteraz prebiehajúceho konania. Podľa povinnej je exekúcia neprípustná, pretože súdmi priznaná pohľadávka oprávnenému, ktorá je predmetom tohto exekučného konania, de facto neexistuje. Povinná považuje súdne rozhodnutia t.j. exekučné tituly za nezákonné, nakoľko bolo z jej strany voči nim podané dovolanie. Poukazuje na skutočnosť, že samotným vyznačením právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí, t.j. exekučných titulov prvostupňový súd prekročil svoju právomoc, tým, že mal vedomosť o obsahu podaného dovolania. Nakoľko po začatí exekučného konania súdna exekútorka vykonala úkony, ktorými bol znemožnený prístup k úplne všetkým finančným prostriedkom, vrátane tých, ktoré exekúcií nepodliehajú, sa povinná ocitla v nepriaznivej sociálnej a životnej situácii. Povinná vzniesla námietky aj vo vzťahu k uplatneným trovám právneho zastúpenia oprávneného, ako aj k trovám exekúcie a požiadala súd, aby určil skutočné trovy exekúcie ako aj trovy právneho zastúpenia ku dňu zastavenia exekúcie v zmysle ust. § 57 Exekučného poriadku.

6. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu na odklad exekúcie zo dňa 13. 1. 2017, doručeným súdu dňa 9. 4. 2018 uviedol, že vzhľadom k tomu, že povinnej plynula lehota na podanie námietok od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na doručenom podaní je pečiatka o doručení dňa 30. 12. 2016, žiadal, aby sa súd predovšetkým zaoberal včasnosťou podaných námietok, nakoľko je možné, že boli podané oneskorene. Oprávnený považuje za neúčelné sa opätovne vyjadrovať k námietkam povinnej proti exekúcii čo do merita veci, pretože k uvedeným argumentom sa už podrobne vyjadroval počas súdneho konania. Poukazuje na § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého nie je možné námietky podať z hocijakého dôvodu, iným dôvodom, pre ktorý je exekúcia neprípustná nie je to, že povinná podala dovolanie a domnieva sa, že pohľadávka, o ktorej bolo súdmi právoplatne rozhodnuté, podľa nej neexistuje. Dôvod neprípustnosti musí skutočne existovať a musí byť preukázaný, nestačí samotná domnienka alebo názor povinnej. K uvedeným námietkam povinnej, podľa ktorých súdnou exekútorkou vykonané úkony jej znemožnili prístup k úplne všetkým finančným prostriedkom, vrátane tých, ktoré exekúcii nepodliehajú uvádza, že finančné prostriedky na účte povinnej sú blokované len do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva vrátane trov exekúcie a ust. § 104 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku jasne definuje, ktoré prostriedky a za akých podmienok exekúcii nepodliehajú. Účet blokuje banka a nie súdny exekútor a pokiaľ finančné prostriedky povinnej presahujú hodnotu pohľadávky a jej príslušenstva vrátane trov exekúcie, tieto môže povinná užívať bez obmedzenia. K námietke povinnej vznesenej voči trovám právneho zastúpenia oprávnený uvádza, že tieto trovy boli uplatnené v súlade so zákonnými ustanoveniami o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Námietky podané povinnou proti predmetnej exekúcii považuje za nedôvodné a s prihliadnutím na rozhodnutie súdu o ich včasnom, resp. neskorom podaní navrhuje, aby im súd nevyhovel.

7. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 9a ods. 3 EP účinného do 31. 3. 2017, na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.

10. Podľa § 50 ods. l EP účinného do 31. 3. 2017, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočné uvedené dôvody sa neprihliadne.

11. Podľa § 56 ods. 1 EP účinného do 31. 3. 2017, na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

12. Podľa § 56 ods. 2 EP účinného do 31. 3. 2017, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

13. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

15. Podľa § 121 ods. 2 CSP, do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

16. Podľa § 121 ods. 3 CSP, lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.

17. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

18. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou včasnosti podania námietok povinnej proti exekúcii tak, aby mohol následne pristúpiť k posúdeniu ich dôvodnosti. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 9. 12. 2016. Námietky proti exekúcii boli podané v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote, pretože v zmysle citovaného ustanovenia § 121 ods. 5 sa lehota považuje za zachovanú, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Podanie bolo súdnemu exekútorovi doručené 31. 12. 2016, avšak na poštovú prepravu bolo podané 21. 12. 2016, a teda v čase plynutia zákonnej 14-dňovej lehoty na podanie námietok proti exekúcii. Pokiaľ však ide o dôvody, ktoré povinná uvádza vo svojich námietkach proti exekúcii, súd sa stotožňuje s vyjadrením oprávneného, že tieto smerujú proti už ukončenému základnému konaniu, ktoré bolo ukončené právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu.

19. Námietky, ktoré sa podávajú proti upovedomeniu o začatí exekúcie sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania

exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Námietky proti exekúcii môže povinný odôvodniť len tým, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku (napríklad vymáhaný nárok bol po vzniku exekučného titulu uhradený alebo došlo ku kompenzácii), okolnosti brániace vymáhateľnosti nároku (napríklad došlo k povoleniu splátok, k premlčaniu vymáhanej pohľadávky a povinný sa premlčania dovolal), okolnosti svedčiace o tom, že oprávnený alebo povinný nie sú nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napríklad absencia materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a podobne). Súd zhodnotil námietky povinnej ako nedôvodné, nakoľko dôvody, pre ktoré povinná podala námietky nespadajú pod dôvody pre ktoré je možné podanie námietok. Okolnosti, ktoré uviedla povinná v námietkach, nespôsobili zánik vymáhaného nároku, nebránia jeho vymáhateľnosti a zároveň nepredstavujú iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Predmetom skúmania v tomto štádiu konania nie sú okolnosti, za ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a ktoré nastali ešte pred vznikom toho ktorého exekučného titulu, Okolnosti, ku ktorým dôjde ešte pred vydaním exekučného titulu, zásadne nemožno uplatniť, pretože povinný ich mal namietať v pôvodnom konaní, v ktorom súd rozhoduje podľa stavu platného ku dňu vydania exekučného titulu. Ich relevancia sa končí vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. Inštitút námietok neslúži ako opravný prostriedok proti nesprávnym rozhodnutiam. Súd skúma, či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Vo vykonávacom konaní súd musí vychádzať z vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa vykonáva len to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá právo oprávneného na splnenie určitej povinnosti voči povinnému, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.

20. V súvislosti s návrhom povinnej na odklad exekúcie súd uvádza, že mimoriadne opravné prostriedky v konaní pred súdom nemajú suspenzívne účinky a preto k tomuto odkladu nedochádza priamo zo zákona. Podanie týchto opravných prostriedkov preto nemá žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí a nie sú ani dôvodom na povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku. Do vykonateľnosti rozhodnutia pri jeho napadnutí mimoriadnym opravným prostriedkom môže byť primárne zasiahnuté iba tými orgánmi, ktoré v uvedených prostriedkoch nápravy konajú a rozhodujú. Iba dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto iba Najvyšší súd sa bude zaoberať návrhom povinnej na odloženie vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Nemožno prijať tvrdenie povinnej, ktoré vyvodzuje z ust. § 56 ods. 2 EP, že rozhodnutím Najvyššieho súdu a dovolaní bude exekúcia zastavená a teda je splnená podmienka na jej odklad, nakoľko exekučný súd nemôže prejudikovať a teda predpokladať, ako rozhodne dovolací súd o mimoriadnom opravnom prostriedku povinnej a podľa tejto domnienky pripustiť odklad v predmetnej exekúcii. Povinná uviedla ako dôvod na odklad exekúcie aj ust. § 56 ods. 1, z jej podania však nevyplýva, v akom nepriaznivom postavení sa povinná touto exekúciou ocitla a či by neodkladná exekúcia mohla mať pre ňu alebo jej rodinu zvlášť nepriaznivé následky, nakoľko obsah jej tvrdení je zmätočný a nie je presne jasné, na ktoré zák. ust. sa povinná odvoláva a opiera o ne svoje tvrdenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.