Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-101-2020.pdf
PDF · 128.75 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/101/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: SFÉRA, a.s., Karadžičova 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 08, IČO: 35 757 736, právne zastúpeného: JUDr. Milan Švec, advokát, Hadriánova 1, 851 10 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31 786 260 proti žalovanému: MPPB s.r.o., Gen. M. R. Štefánika 7263/6, Trenčín 911 01, IČO: 48 272 469, právne zastúpenému: JUDr. Michal Hoffmann, advokát, Nám. sv. Anny 20A, 911 01 Trenčín, IČO: 37 914 375, v spore o zaplatenie 10.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cb/109/2019-75 zo dňa 8. apríla 2020 v spojení s opravným uznesením č. k. 36Cb/109/2019-112 zo dňa 23. novembra 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 31.05.2019 do zaplatenia. Výrokom II. v časti o zaplatenie 9 % ročných úrokov z omeškania zo sumy 10.000,- Eur od 08.01.2019 do 30.05.2019 žalobu zamietol. Výrokom III. žalobcovi proti žalovanému priznal 100 % náhradu trov konania.
1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 10.000,- Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 08.01.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že žalovaný ako verejný obstarávateľ vyhlásil verejnú súťaž s názvom „Software, programovanie a aplikácia nabíjacích staníc pre automobily“, ktorá bol zverejnená dňa 27.02.2018 vo Vestníku Úradu pre verejné obstarávanie č. 41/2018 pod č. 2935-MST. Následne bola vydaná redakčná oprava k vyhlásenej verejnej súťaži s tým, že v oznámení 02935-MST, zverejnenom vo VVO č. 041/2018 zo dňa 27.02.2018 boli nesprávne zverejnené údaje v bode IV.2.6) Minimálna lehota, počas ktorej sú ponuky uchádzačov viazané: namiesto 31.12.2019 00.00 má správne byť 31.12.2018 00.00. V súlade s oznámením verejnej súťaže bod VI.3) /Doplňujúce informácie/ verejný obstarávateľ vyžadoval od uchádzačov zábezpeku vo výške 10 000,- Eur. V súlade s bodom III. 16.3 Súťažných podkladov /Spôsob zloženia zábezpeky/ zábezpeku bolo možné zložiť na bankový účet verejného obstarávateľa alebo poskytnutím bankovej záruky. Žalobca sa zúčastnil predmetnej verejnej súťaže ako uchádzač a predložil ponuku. V súlade so súťažnými podmienkami žalobca zložil zábezpeku v sume 10.000,- Eur na bankový účet verejného
obstarávateľa tak, ako bol uverejnený v súťažných podmienkach. Dňa 16.04.2018 sa uskutočnilo vyhodnotenie ponúk s tým, že uchádzačom bol zaslaný výsledok z vyhodnotenia ponúk. V zmysle výsledku z vyhodnotenia ponúk žalobca skončil na 3. mieste, a teda žalovaný ako verejný obstarávateľ ponuku žalobcu neprijal. V súlade s ustanoveniami zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov verejný obstarávateľ uvoľní alebo vráti uchádzačovi zábezpeku do 7 dní odo dňa uplynutia lehoty viazanosti ponúk, čo uplynula dňa 31.12.2018. V zmysle uvedeného bol žalovaný povinný vrátiť zábezpeku žalobcovi najneskôr do 07.01.2019, čo sa však nestalo, napriek viacerým výzvam žalobcu.
1.3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Nárok, požadovaný žalobcom považoval za neoprávnený, pretože neboli splnené podmienky na uvoľnenie zábezpeky v zmysle čl. III bod 16 Súťažných podkladov k predmetnému verejnému obstarávaniu. Podmienky vrátenia alebo uvoľnenia zloženej zábezpeky vychádzali z právnej úpravy zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31. decembra 2018, ktorý v § 46 ods. 5 stanovil, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvoľnia alebo vrátia uchádzačovi zábezpeku do siedmich dní odo dňa a) márneho uplynutia lehoty na doručenie námietky, ak ho verejný obstarávateľ a obstarávateľ vylúčil z verejného obstarávania, alebo ak verejný obstarávateľ zruší použitý postup zadávania zákazky, b) uzavretia zmluvy. Povinnosť vrátiť uchádzačovi zábezpeku do siedmich dní odo dňa uplynutia lehoty viazanosti ponúk, bola založená až novelou - zákonom č. 345/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejnom obstarávaní a ktorý až s účinnosťou odo dňa 01. januára 2019 stanovuje túto povinnosť v novelizovanom ustanovení § 46 ods. ods. 7 písm. a). S poukazom na ustanovenia § 187e zákona o verejnom obstarávaní, ktorými sú Prechodné ustanovenia k zmenám účinným od 1. januára 2019, teda k vyššie uvedenej novele, platí, že verejné obstarávanie začaté do 31. decembra 2018, sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018. Vzhľadom na to, že verejné obstarávanie formou verejnej súťaže, ktorej verejným obstarávateľom bol žalovaný, bolo zverejnené vo Vestníku vereného obstarávania č. 41/2018 zo dňa 27. februára 2018, oznámenie č. 2935 - MST, t. j. preukázateľne začalo do 31. decembra 2018, nie je možné naň vzťahovať právnu úpravu účinnú od januára 2019, tak ako to tvrdí žalobca, a teda žalovaný nemá povinnosť vrátiť žalobcovi zábezpeku do siedmich dní odo dňa uplynutia lehoty viazanosti ponúk, nakoľko takáto povinnosť mu nevyplývala ani zo zákona ani zo súťažných podmienok. Žalovaný upozornil, že prihlásením sa do verejnej súťaže žalobca vyjadril súhlas s jej podmienkami tak, ako boli nastavené v súťažných podkladoch. Poukazoval tiež na spôsob, akým spoločnosť MP Profit PB, s.r.o. riadila, na základe s ním uzatvorenej Zmluvy o manažmente projektu, celé verejné obstarávanie v jeho mene a spôsobila nezákonnosť celej verejnej súťaže. Z pohľadu žalovaného predmetné verejné obstávanie stále prebieha, je v otvorenom procese, preto žalovaný nemá povinnosť uvoľniť zábezpeku zloženú žalobcom.
1.4. Na skutkový a právny stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 1 ods. 1, § 46 ods. 7, § 187e ods. 1, § 46 ods. 1, § 46 ods. 2, § 46 ods. 5, § 56 ods. 9, § 46 ods. 5 zák. č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.12.2018, § 261 ods. 1, § 265, § 340 ods. 1, § 365 ods. 1 a § 369 ods. 1, 2 Obch. zák.
1.5. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav. Dňa 23.02.2017 uzavrel žalovaný ako objednávateľ so zhotoviteľom MP Profit PB, s.r.o. so sídlom Hliníky 712/25, Považská Bystrica, IČO 50 068 849 Zmluvu o manažmente projektu, ktorej predmetom bolo, okrem iného, zabezpečenie a vykonanie verejného obstarávania za účelom získania finančného príspevku v Operačnom programe Výskum a Inovácie, Výzva kód: OVPaI-MH/DP/2016/3.1.1-03. Z oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania 2935-MST zverejneného vo Vestníku č. 41/2018 zo dňa 27.02.2018 vyplýva, že žalovaný ako verejný obstarávateľ vyhlásil verejnú súťaž na predmet verejného obstarávania - Software, programovanie a aplikácie nabíjacích staníc pre elektromobily. Podľa oddielu III bodu IV.2.6) uvedeného oznámenia (Minimálna lehota, počas ktorej sú ponuky uchádzačov viazané), ponuka musí platiť do 31.12.2019. Podľa oddielu VI bodu VI.3) oznámenia sa vyžadovala zábezpeka 10.000,- Eur. Ostatné informácie a podmienky zábezpeky mali byť uvedené v súťažných podkladoch.
1.6. Podľa časti III bodu 16.5 Súťažných podkladov (Podmienky vrátenia alebo uvoľnenia zábezpeky): 16.5.1 Vrátenie zložených finančných prostriedkov, a to tým spôsobom že verejný obstarávateľ vystaví banke prevodný príkaz na prevod finančných prostriedkov, ktoré slúžili ako zábezpeka, vrátene prípadných prislúchajúcich úrokov, ak je bankový účet úročený:
16.5.1.1 najneskôr do 7 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na doručenie námietky, ak verejný obstarávateľ vylúčil uchádzača z verejného obstarávania 16.5.1.2 najneskôr do 7 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na doručenie námietky, ak verejný obstarávateľ zrušil verejné obstarávanie 16.5.1.3 najneskôr do 7 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy.
1.7. Podľa oznámenia 3201-10X, zverejneného vo Vestníku č. 46/2018 zo dňa 06.03.2018, o dodatočných informáciách, informáciách o neukončenom konaní alebo korigende, bola zmenená Minimálna lehota, počas ktorej sú ponuky uchádzačov viazané, a to tak, že namiesto 31.12.2019, malo byť správne 31.12.2018.
1.8. Podľa potvrdenia o zrealizovaní transakcie, žalobca zložil dňa 22.03.2018, na účet určený verejným obstarávateľom v Súťažných podkladoch, sumu 10.000,- Eur.
1.9. Z Výsledku z vyhodnotenia ponúk nadlimitnej zákazky pod názvom Software, programovanie a aplikácie nabíjacích staníc pre elektromobily zo dňa 16.04.2018 je zrejmé poradie uchádzačov: 1. Vision IT Solution, a.s., IČO 36 815 799; 2. ISYS plus s.r.o., IČO 47 049 715 a 3. SFÉRA, a.s., IČO 35 757 736 (žalobca). Listom zo dňa 28.02.2019 žalobca vyzval žalovaného na vrátenie predmetnej zábezpeky v sume 10.000,- Eur.
1.10. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že inštitút zábezpeky, v zmysle § 46 zák. č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.12.2018, predstavuje zabezpečovací inštitút, ktorým sa verejný obstarávateľ istí pred prípadom, keď uchádzač pred lehotou viazanosti ponúk odstúpi od svojej ponuky. Aplikácia tohto inštitútu teda závisí od lehoty viazanosti ponúk. Z toho vyplýva, že verejný obstarávateľ nesmie vyžadovať, aby uchádzači predkladali zábezpeku na obdobie dlhšie, ako je stanovená lehota viazanosti ponúk. Ustanovenie § 46 zák. č. 343/2015 o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.12.2018 upravovalo dva spôsoby, akými sa zložená zábezpeka dostane späť do majetku uchádzača, a to jej uvoľnenie alebo vrátenie. Uvoľnenie zábezpeky prichádzalo do úvahy v prípadoch, keď zadávací proces riadne prebehol, no ponuka uchádzača nebola vybraná ako víťazná. K uvoľneniu zábezpeky dochádzalo aj v prípade, ak došlo k vylúčeniu uchádzača, resp. jeho ponuky. Ustanovenie § 46 zák. č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní bolo s účinnosťou od 01.01.2019 zmenené a doplnené zákonom č. 345/2018 Z.z., ktorý ako dôvod uvoľnenia zábezpeky doplnil uplynutie lehoty viazanosti ponúk.
1.11. Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania 2935-MST bolo zverejnené vo Vestníku č. 41/2018 dňa 27.02.2018, na základe čoho sa, v zmysle § 187e ods. 1 zák. č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov, zadanie zákazky v tomto prípade spravuje zákonom č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.12.2018.
1.12. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že stanovená lehota viazanosti ponúk v tomto prípade uplynula 31.12.2018 (viď aj oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania 2935-MST zverejnené vo Vestníku č. 41/2018 dňa 27.02.2018 a oznámenie č. 3201-10X zverejnené vo Vestníku č. 46/2018 zo dňa 06.03.2018 o dodatočných informáciách, informáciách o neukončenom konaní alebo korigende).
1.13. Súd prvej inštancie konštatoval, že ustanovenie § 46 ods. 5 zák. č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.12.2018, neupravovalo uplynutie lehoty viazanosti ponúk ako dôvod na vrátenie zábezpeky. Je však potrebné vziať na zreteľ, že zábezpeka predstavuje pre podnikateľské subjekty (uchádzačov) finančnú záťaž, pričom v období plynutia lehoty viazanosti ponúk môže nastať taká zmena trhových podmienok alebo iných okolností, že uchádzač nebude môcť dodržať podmienky svojej ponuky alebo nebude mať záujem o viazanosť ponukou. Aj s prihliadnutím na potrebu vyváženia vzťahov medzi verejným obstarávateľom a uchádzačom by bolo preto v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nútiť uchádzača, aby aj po uplynutí verejným obstarávateľom stanovenej lehoty viazanosti ponúk bola naďalej jeho ponuka viazaná zábezpekou. Právo uchádzača rozhodnúť sa, či bude po uplynutí lehoty viazanosti ponúk v predmetnom postupe ďalej pokračovať alebo nie, výslovne zakotvila novela zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, realizovaná zákonom č. 345/2018 Z.z., ktorý s účinnosťou od 01.01.2019 ako dôvod uvoľnenia zábezpeky doplnil uplynutie lehoty viazanosti ponúk. Súd prvej inštancie zdôraznil, že
z pohľadu verejného obstarávateľa uplynutie lehoty viazanosti ponúk automaticky nezakladá osobitný dôvod na zrušenie použitého postupu zadávania zákazky, a teda v postupe je možné ďalej pokračovať, prípadne je možné postup zrušiť.
1.14. Vzhľadom k uvedenému mal súd prvej inštancie zato, že v prípade trvania žalovaného ako verejného obstarávateľa na žalobcom (uchádzačom) zloženej zábezpeke v sume 10.000,- Eur po uplynutí lehoty viazanosti ponúk v predmetnej verejnej súťaži (po 31.12.2018) a jej nevrátením žalobcovi na základe jeho žiadosti, by došlo zo strany žalovaného k výkonu práva v rozpore so zásadami poctivého styku, ktorý v zmysle § 265 Obch. zák. nepožíva právnu ochranu, a to aj za právneho stavu, kedy ust. § 46 zák. č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.12.2018 výslovne neupravovalo uplynutie lehoty viazanosti ponúk ako dôvod pre vrátenie zábezpeky. Je potrebné vziať do úvahy aj to, že hoci lehota viazanosti ponúk v tomto prípade uplynula 31.12.2018, (ku dňu vyhlásenia rozsudku 08.04.2020), teda takmer 2 roky po vyhodnotení ponúk (16.04.2018), zo strany žalovaného nedošlo k uzavretiu zmluvy s uchádzačom prvým v poradí (Vision IT Solution, a.s.), ani k predloženiu návrhu uzavretia predmetnej zmluvy vo vzťahu k žalobcovi (ako tretiemu v poradí podľa výsledku z vyhodnotenia ponúk). Je potrebné zdôrazniť, že zábezpeka predstavuje zabezpečovací inštitút vo vzťahu k plneniu predmetného záväzku uchádzača voči verejnému obstarávateľovi v rámci verejnej súťaže, nezabezpečuje však plnenie zmluvných povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o manažmente projektu uzatvorenej medzi žalovaným a MP Profit PB, s.r.o., a preto, pokiaľ žalovaný namietal nesplnenie si povinností, vyplývajúcich zo Zmluvy o manažmente projektu, obchodnou spoločnosťou MP Profit PB, s.r.o. voči nemu, nemôže takéto tvrdenie odôvodňovať ponechanie si zábezpeky zloženej žalobcom v rámci iného právneho vzťahu. Na základe uvedených skutočností zaviazal prvoinštatčný súd žalovaného na vrátenie zábezpeky v sume 10.000,- Eur žalobcovi, nakoľko je zjavné, že účelom § 46 zák. č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.12.2018 nebolo nútiť uchádzača, v prípade jeho nesúhlasu, predkladať zábezpeku na obdobie dlhšie, ako je stanovená lehota viazanosti ponúk, ani využívať inštitút zábezpeky nezávisle od lehoty viazanosti ponúk a za účelom zabezpečenia splnenia záväzkov iných osôb, okrem uchádzača, z iných zmluvných vzťahov (teda mimo verejnej súťaže).
1.15. Výrokom II. súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o zaplatenie 9 % ročných úrokov z omeškania zo sumy 10.000 Eur od 08.01.2019 do 30.05.2019.
1.16. Žalobca mal v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti, v dôsledku čoho mu súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 2 CSP proti žalovanému priznal náhradu 100 % trov konania.
2.1. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu. Napriek tomu, že žalovaný uviedol, že podáva odvolanie proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu z obsahu odvolania vyplýva, že výrok II., ktorým bola žaloba v časti zamietnutá nenapadol.
2.2. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za nesprávny, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zotrval na tvrdení, že mu nevznikla povinnosť vrátiť zloženú zábezpeku žalobcovi, nakoľko splatnosť pohľadávky žalobcu, ktorej sa v tomto spore domáhal je viazaná na skutočnosti, ktoré ešte nenastali a preto nie je oprávnený na vrátenie zábezpeky vo výške 10.000 Eur.
2.3. Žalovaný dôvodil, že súťažné podklady vzťahujúce sa k predmetnej súťaži v časti III. obsahovali podmienky vrátenia alebo uvoľnenia zábezpeky. Tieto vychádzali z právnej úpravy § 46 ods. 5 zák. č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.12.2018, ktorý zákon, ani súťažné podklady, neviazali nárok na vrátenie zloženej zábezpeky na okamih skončenia doby viazaností ponúk. Zákonná úprava účinná do 31.12.2018 vzťahujúca sa vzhľadom na ustanovenia § 187e zákona o verejnom obstarávaní, ktorými sú Prechodné ustanovenia k zmenám účinným od 01.01.2019, podľa ktorých sa verejné obstarávanie začaté do 31.12.2018 dokončí podľa predpisov účinných do 31.12.2018, na predmetné verejné obstarávanie, výslovne upravovala len dva dôvody pre povinné vrátenie zábezpeky obstarávateľom a uplynutie lehoty viazaností ponúk nebolo ani jedným z nich. Žalovaný nesúhlasil preto so záverom súdu, podľa ktorého nevyplatenie zábezpeky po lehote viazaností ponúk je konaním v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle
§ 265 Obch. zák. Žalovanému nemôže byť na ťarchu nesplnenie povinnosti, ktorá mu nevyplývala ani zo zákona, ani zo záväzkového vzťahu. Podmienky verejnej súťaže tak ako boli nastavené a ktorých následkom bolo nevrátenie zábezpeky po uplynutí viazaností ponúk, nenesie známky nerovnosti a nevyváženosti postavenia žalobcu a žalovaného a žalovaný ani nemal úmysel takúto nerovnosť vytvoriť. Mal zato, že ak by zákonodarca skutočne mienil uložiť povinnosť verejnému obstarávateľovi vrátiť zábezpeku po uplynutí lehoty viazaností ponúk, výslovne by tak urobil a zaradil by tento dôvod na vrátenie zábezpeky medzi ostatné zákonné dôvody.
2.4. Zdôraznil, že nie je a nikdy nebolo cieľom žalovaného bezdôvodne zadržiavať vyplatene finančnej zábezpeky zloženej žalobcom, avšak bez zavinenia žalovaného nesprávne vedenie verejného obstarávania, spôsobilo nezákonnosť verejného obstarávania, jeho neukončenie v právnom slova zmysle a zároveň neisté právne postavenie žalovaného ako verejného obstarávateľa. Celé verejné obstarávanie bolo na základe Zmluvy o managemente projektu zo dňa 23. februára 2017 riadené spoločnosťou MP Profit PB, s.r.o. ktorá však nepostupovala v súlade so zákonom. Nezákonný postup spoločnosti MP Profit PB, s.r.o. spočívajúci najmä v neumožnení žalovanému zostaviť komisiu na vyhodnocovanie ponúk, k čomu bol žalovaný oprávnený, spôsobilo neplatnosť vyhodnotenia ponúk, nezákonnosť celej verejnej súťaže a jej zdržanie, čo vo výsledku viedlo k zmareniu celého podnikateľského zámeru žalovaného. Nezákonné verejné obstarávanie nebolo do dnešného dňa, bez zavinenia žalovaného, formálne ukončené podpisom zmluvy s úspešným uchádzačom, resp. iným zákonným spôsobom čo spôsobilo, že žalovaný nemohol zloženú zábezpeku žalobcovi vyplatiť. Nezákonný postup spoločnosti MP Profit PB, s.r.o. v rámci vyššie uvedeného verejného obstarávania má za následok, že žalovaný hoci v postavení verejného obstarávateľa avšak nie priameho vykonávateľa verejného obstarávania, nevie za súčasnej situácie spoľahlivo vyhodnotiť právny stav veci a ani do dôsledkov domyslieť následky pristúpenia k vyplácaniu finančných zábezpek.
2.5. Na záver zdôraznil, že podmienky vrátenia zábezpeky boli jasne definované v súťažných podkladoch, z ktorých obsahom žalobca prihlásením sa do verejnej súťaže vyslovil súhlas. Preto musel žalobca vedieť, že uplynutím lehoty viazaností ponúk mu nebude zábezpeka vrátená. Ak z uvedeným nastavením pravidiel verejnej súťaže nesúhlasil, nemusel sa do nej zapojiť. Nemôže byť na ťarchu žalovaného nesprávne vedenie verejného obstarávania treťou osobou, ktoré spôsobilo jeho nezákonnosť, ani jeho neukončenie v právnom slova význame.
3.1. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny a priznať žalobcovi náhradu trov konania.
3.2. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplynuli skutočnosti, ktoré nie sú sporné a to, že žalovaný zábezpeku prijal, zábezpeka je zabezpečovací prostriedok účelovo viazaný na proces verejného obstarávania a má pre žalovaného účtovnú povahu cudzích peňažných prostriedkov. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že ak by výklad zákona zodpovedal interpretácii žalovaného, potom by bolo úplne v moci vyhlasovateľa súťaže ponechať si v dispozícii cudzie prostriedky na neobmedzenú dobu, prakticky navždy, čo nemožno prijať ako zámer zákonodarcu.
3.3. Posúdenie právneho stavu prvoinštančným súdom bolo vykonané dôsledne a úplne a v odôvodnení jeho rozsudku je dostatočne popísané. Dal však do pozornosti skutočnosť, že je pravdepodobné, že samotný proces verejného obstarávania bol iba simulovaný bez skutočného úmyslu žalovaného uzatvoriť zmluvný vzťah s víťazom súťaže. Keďže žalovaný so žalobcom riadne nekomunikoval, podal žalobca podnet na Úrad pre verejné obstarávanie, cieľom ktorého malo byť uplatnenie revíznych postupov voči žalovanému. Úrad pre verejné obstarávanie sa podaným podnetom zaoberal a zistil, že žalovaný nemá status dotovanej osoby podľa § 8 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a že z pohľadu úradu ako ústredného orgánu štátnej správy voči takémuto subjektu ani nevyplýva kompetencia na začatie správneho konania voči žalovanému (str. 5 odpovede ÚVO zo 04.05.2020). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný zadržiava zábezpeku nie z titulu prebiehajúceho a neukončeného procesu verejného obstarávania, ako tvrdí žalovaný, vzhľadom k tomu, že takýto proces nebol začatý, neprebiehal a nebol ani ukončený v súlade so zákonom
č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní. Skutočnosť, že žalovaný dohodou ukončil zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku jeho poskytovateľom je dôvodom na tvrdenie, že vedel o tom, že prostriedky na realizáciu zámeru súťaženého diela mať nebude a teda, že proces verejného obstarávania nie je dôvodný. Napriek tomu ešte aj v odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu uvádza tvrdenia vychádzajúce z ustanovení zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, vytvárajúc zdanie, akoby mal samotný proces verejného obstarávania pokračovať. Žalobca takéto konanie žalovaného vníma ako zavádzanie súdu so skutočným úmyslom ponechať si zloženú zábezpeku vo svojej dispozícii, a to bez právneho titulu.
3.4. O konaní v dobrej viere žalovaného nesvedčí ani skutočnosť, že nekomunikoval nielen so žalobcom, ale ani s Úradom pre verejné obstarávanie. Či žalovaný konal so zlým úmyslom od samotného počiatku nie je isté, v každom prípade všetky jeho úkony v súčasnosti vykazujú znaky rozporu s poctivým obchodným stykom a žalobca je presvedčený, že takéto správanie sa žalovaného nemá požívať súdnu ochranu ani pri právnom zdôvodnení, ktoré uvádza žalovaný.
3.5. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že žalovaný bol povinný vydať zloženú zábezpeku najneskôr na základe požiadania žalobcu, ako to je uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku a zadržiavanie zábezpeky je v rozpore s poctivým obchodným stykom.
4. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v napadnutej časti a jemu predchádzajúceho konania. Po preskúmaní rozsahu odvolania odvolací súd konštatuje, že proti výroku II. odvolanie podané nebolo, v tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
7. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach.
8. Odvolací súd skúmal splenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku SR okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
9. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil správne v súlade so zásadami v § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 31.05.2019 do zaplatenia a žalobcovi proti žalovanému priznal 100 % náhradu trov konania, s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia.
10. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá veta CSP. V súlade so závermi uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 78/2005, odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
11. Žalovaný založil dôvody odvolania na tvrdení, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, a zotrval na svojich tvrdeniach uvádzaných pred súdom prvej inštancie, že neboli splnené zákonné dôvody na vrátenie zloženej zábezpeky upravené v ust. § 46 ods. 5 z.č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.12.2018, ani časti III. bod 16.5.1., 16.5.1.1-3 Súťažných podkladov vzťahujúcich sa k predmetnej verejnej súťaži, ktoré vymedzovali dôvody, lehoty a spôsob vrátenia zloženej zábezpeky. Dôvodil, že jeho konanie, keď nevrátil zloženú zábezpeku, nemôže byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle ust. § 265 Obch. zák., pretože táto povinnosť mu nevyplývala ani zo zákona, ani zo záväzkového vzťahu. Žalobca mal vedomosť o podmienkach verejného obstarávania, ako aj o možnostiach vrátenia zábezpeky, je podnikateľských subjektom, ktorý musí znášať aj podnikateľské riziko, preto nebolo potrebné súdom prvej inštancie vyvažovať vzájomné vzťahy strán sporu. Stav a vedenie verejného obstarávania nezavinil žalovaný, ale jeho zmluvný partner, spoločnosť MP profit PB, s.r.o., ktorá nepostupovala v súlade so zákonom. Uvedené odvolacie námietky nepovažoval odvolací súd za dôvodné.
12. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými sú obchodné záväzkové vzťahy. Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a ktorý nepožíva právnu ochranu, môže nastať aj vtedy, keď neporušuje žiadne kogentné ustanovenie zákona. Každé porušenie zásad poctivého obchodného styku je zároveň v rozpore s dobrými mravmi, ale nie každý rozpor s dobrými mravmi je tiež porušením zásad poctivého obchodného styku. Pokiaľ teda pri uskutočnení právnych úkonov dôjde k rozporu s dobrými mravmi, použije sa ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka a dôsledkom bude absolútna neplatnosť právneho úkonu. Pokiaľ však pri výkone práva dôjde k rozporu so zásadami poctivého obchodného styku, pôjde o aplikáciu § 265 Obchodného zákonníka a súd výkon takéhoto práva odmietne.
13. V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolacie námietky žalovaného sú totožné s jeho tvrdeniami pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa prvoinštančný súd podrobne a presvedčivo vyporiadal v bodoch 16.
- 18. napadnutého rozsudku, s ktorého závermi a právnym posúdením sa odvolací súd plne stotožňuje. Po preskúmaní obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd dospel k zhodnému záveru so súdom prvej inštancie, a to v tom smere, že konanie žalovaného ako verejného obstarávateľa, ktorým odmieta vrátiť žalobcovi zloženú zábezpeku v sume 10.000,- Eur po uplynutí lehoty viazanosti ponúk v predmetnej verejnej súťaži (po 31.12.2018) a jej nevrátením žalobcovi na základe jeho žiadosti, by došlo zo strany žalovaného k výkonu práva v rozpore so zásadami poctivého styku, ktorý v zmysle § 265 Obch. zák. nepožíva právnu ochranu, a to aj za právneho stavu, kedy ust. § 46 zák. č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.12.2018 výslovne neupravovalo uplynutie lehoty viazanosti ponúk ako dôvod pre vrátenie zábezpeky.
14. Za nedôvodnú považoval odvolací súd argumentáciu žalovaného v tom smere, že predmetné verejné obstarávanie realizovala spoločnosť MP profit PB, s.r.o., ktorej postupom bola spôsobená nezákonnosť celej verejnej súťaže a jej zdržanie. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že s touto spoločnosťou bol v zmluvnom vzťahu na základe vlastného rozhodnutia žalovaný. Následky porušenia povinností zo zmluvy svojho zmluvného partnera nemôže žalovaný prenášať k ťarche žalobcu zadržaním zábezpeky.
15. Záverom, výlučne na okraj a zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd, poukazuje na to, že v ust. § 46 ods. 4 z. č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní účinného do 31.12.2018, ktoré znenie bolo zakotvené do časti III. Súťažných podkladov, boli stanovené aj podmienky, kedy zábezpeka prepadne v prospech verejného obstarávateľa - a to ak uchádzač podľa bodu 16.8.1 odstúpi od svojej ponuky v lehote viazanosti ponúk, alebo podľa bodu 16.8.2, ak úspešný uchádzač neposkytne súčinnosť alebo odmietne uzavrieť zmluvu podľa § 56 ods. 10 až 15 zákona o verejnom obstarávaní. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania vyplýva, že ani jedna z týchto pomienok nenastala, teda žalovaný nemá žiaden zákonný, zmluvný ani iný racionálny dôvod, ktorý by nebol v rozpore s poctivým obchodným stykom, pre ktorý by bol oprávnený ďalej zadržiavať žalobcom zloženú finančnú sumu ako zábezpeku. O to viac, že tieto finančné prostriedky svojim charakterom nie sú vlastníctvom žalovaného, sú len dočasne v jeho dispozícii, ako záruka za dodržiavanie nastavených zákonných a zmluvných pravidiel verejného obstarávania, ktorý súčasný stav verejného obstarávania v konečnom dôsledku zapríčinil žalovaný s jeho zmluvným partnerom.
16. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd vychádza aj zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého, pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
17. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 2 CSP.
18. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa všetky náležitosti ust. § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, zdôvodnil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a ako vec právne posúdil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, je dostatočne argumentačne presvedčivé a vychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu.
19. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho právne posúdenie. Žalobcom uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil, ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, pričom konštatuje správnosť jeho dôvodov a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s poukazom na následný postup súdu prvej inštancie zakotvený
v ust. § 262 ods. 2 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania v plnej výške.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).