Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-48-2021.pdf
PDF · 185.06 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/48/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: PETRODOM trade, s.r.o. so sídlom Mikulášska 1, 811 01 Bratislava, IČO 35 767 090, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO 35 951 087, proti žalovanému: HANT BA, a.s. so sídlom Hliny 1412/248, 017 07 Považská Bystrica, IČO 36 328 375, právne zastúpenému: Mgr. Erika Sojková, advokátka, Rybničná 40, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO 42 356 725, v spore o žalobe žalobcu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o vzájomnej žalobe žalovaného o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cb/160/2013-206 zo dňa 20. novembra 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I., II., V., VI.
Odvolanie žalobcu proti výrokom III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a.
Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol, výrokom II. vzájomnú žalobu v celom rozsahu zamietol, výrokom III. vstup JUDr. K. V., I. XX, Bratislava, správcu úpadcu Q. do konania na strane žalobcu nepripustil, výrokom IV. návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, výrokom V. žalovanému proti žalobcovi priznal náhradu 100 % trov konania o žalobe a výrokom VI. žalobcovi proti žalovanému priznal náhradu 100 % trov konania o vzájomnej žalobe.
1.2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pokiaľ sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2, evidovaného pod poradovým číslom 3, k nehnuteľnostiam zapísaným na LV číslo XXXX, vedenom Okresným úradom D., Katastrálny odbor, nachádzajúcim sa v katastrálnom území L. nad V., obec L. nad V., a to pozemok parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1448 m2, pozemok parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1181, stavba - obchodný dom súpisné číslo XXXX, stojaca na pozemku parc. č. XXX/XX tvrdiac, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol v súlade s ust. § 27d zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom do 30.06.2005, keď si svoje zákonné právo riadne a včas uplatnil tým, že dňa 31.07.2006 na účet P.. P. L., správcu konkurznej podstaty úpadcu C. P. X. B., spotrebné družstvo
v konkurze, č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v G., a.s., zložil súpisovú hodnotu Sporného spoluvlastníckeho podielu vo výške 6 680 477,- Sk, a že žalovaný bol zapísaný do katastra nehnuteľností ako vlastník sporného spoluvlastníckeho podielu pod por.č. 3, v rozpore so zákonom a v dôsledku protiprávneho postupu zo strany P.. P. L., SKP C. P., spotrebné družstvo v konkurze, tieto tvrdenia žalobca v predmetnom spore nepreukázal. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2K 221/04 zo dňa 11.04.2005, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 73/2005, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu C. P. X. B., spotrebné družstvo, D. XX XXX XXX. Za správcu konkurznej podstaty úpadcu C. P. X. B., spotrebné družstvo v konkurze bola ustanovená P.. P. L., ktorá do súpisu konkurznej podstaty zaradila aj sporný spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam (pod por. č. 3). Schôdza veriteľov úpadcu C. P. X. B., spotrebné družstvo v konkurze v konkurznom konaní sp. zn. 2K 221/04 dňa 28.09.2005 schválila Plán speňažovania, ktorého prílohou bol aj súpis konkurznej podstaty (zoznam nehnuteľného majetku úpadcu, vrátane sporného spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam, tvoril Prílohu č. 1 Plánu speňažovania). Súpisová hodnota sporného spoluvlastníckeho podielu bola v Pláne speňažovania určená sumou vo výške 6.680.477,- Sk. Žalobca, ako podielový spoluvlastník nehnuteľností, mal k spornému spoluvlastníckemu podielu zákonné predkupné právo v zmysle ust. § 140 Obč. zák., o čom žalobca upovedomil správcu úpadcu C. P. X. B., spotrebné družstvo v konkurze listom zo dňa 25.01.2006. Výzvami zo dňa 06.06.2006 a zo dňa 03.07.2006 P.. P. L., správca konkurznej podstaty C. P. X. B., spotrebné družstvo v konkurze, vyzvala žalobcu na uplatnenie predkupného práva s tým, že na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v G., a.s. zloží do 30 dní odo dňa doručenia výzvy hodnotu sporného spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam stanovenú znaleckým posudkom vo výške 21 400 000,- Sk. Žalobca následne dňa 31.07.2006 zložil na bankový účet určený zo strany správcu konkurznej podstaty C. P. X. B., spotrebné družstvo v konkurze vo výzvach na uplatnenie predkupného práva sumu vo výške 6 680 477,- Sk, tzn. sumu stanovenú v Pláne speňažovania ako súpisovú hodnotu sporného spoluvlastníckeho podielu. Pri právnom posúdení veci súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 132 ods. 1, 2 a § 140 Obč. zák., z ust. § 206 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“), z ust. § 27d ods. 1, 2, 3 a § 18 ods. 1, 3 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom do 30.06.2005 (ďalej len „ZKV“), ako aj z ust. § 28 ods. 1, 2 a § 34 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“). Vychádzajúc z vykonaného dokazovania prvoinštančný súd skonštatoval, že žalobca v spore nepreukázal, že by v zmysle § 27d ods. 2 zák. č. 328/1991 Z.z. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom do 30.06.2005, v hotovosti alebo na účet správcu konkurznej podstaty úpadcu C. P. X. B., spotrebné družstvo v konkurze, v konkurze vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. pod sp. zn. 2K 221/04, zložil sumu vo výške podielu určeného v súpise podstaty, čím by bol mohol zabrániť predaju žalovaného majetku (sporného spoluvlastníckeho podielu). Medzi stranami nebolo sporné, že hodnota žalovaného, sporného spoluvlastníckeho podielu bola znaleckým posudkom, stanovená na sumu 21 400 000,- Sk. Žalobca však na účet správcu zložil iba sumu 6 480 277,- Sk. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v zmysle § 18 ods. 1 zák. č. 328/1991 Z.z. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom do 30.06.2005, bol správca povinný zapísať majetok, ktorý podliehal predmetnému konkurzu (2K 221/04), do súpisu majetku podstaty úpadcu C. P. X. B., spotrebné družstvo v konkurze, a to podľa pokynov súdu s použitím zoznamu predloženého úpadcom. Pri každej jednotlivej položke bol povinný uviesť hodnotu zapisovaného majetku. Z § 18 ods. 1 a ods. 3 zák. č. 328/1991 Z.z. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom do 30.06.2005 vyplýva, že hodnotu majetku určoval úpadca alebo správca, alebo bola určená znaleckým posudkom. S ocenením vykonaným úpadcom alebo správcom sa súd mohol uspokojiť iba v prípade, ak by s tým súhlasila schôdza veriteľov. Takýto súhlas schôdze však v predmetnom konkurze (2K 221/04) vo vzťahu k hodnote žalovaného majetku preukázaný nebol, a preto mal súd prvej inštancie zato, že podľa § 18 ods. 3 zák. č. 328/1991 Z.z. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom do 30.06.2005 bola hodnota žalovaného podielu určeného v súpise podstaty určená znaleckým posudkom v sume 21 400 000,- Sk. Poukázal na to, že žalobca nepoprel tvrdenie žalovaného, podľa ktorého bol v čase výziev správcu zo dňa 06.06.2006 a 03.07.2006 predmetný znalecký posudok už súčasťou súpisu konkurznej podstaty. V rozpore s uvedeným nie je ani skutočnosť, že správca najskôr, v súlade s § 18 ods. 1 zák. č. 328/1991 Z.z. o konkurze
a vyrovnaní v znení účinnom do 30.06.2005, stanovil hodnotu žalovaného majetku v súpise majetku konkurznej podstaty iba na základe údajov od úpadcu, a to v sume 6 480 277,- Sk. Schôdza veriteľov však takto úpadcom a správcom stanovenú hodnotu žalovaného majetku neodsúhlasila, pričom nebola preukázaná ani spokojnosť súdu s takto stanovenou hodnotou, a preto suma 6 480 277,- Sk v zmysle § 27d ods. 2 zák. č. 328/1991 Z.z. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom do 30.06.2005, nepredstavovala sumu vo výške podielu určeného v súpise podstaty, ktorý sa má vydražiť alebo speňažiť. K argumentácii žalobcu, že o určení vlastníckeho práva k spornému spoluvlastníckemu podielu v jeho prospech už bolo rozhodnuté aj vo výroku rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom - rozhodcom F.. X. X. pod sp. zn. 1/R/2007 v konaní vedenom na návrh žalobcu tam v procesnom postavení navrhovateľa proti odporcovi P. P. X., správcovi úpadcu G. K., s.r.o., D.: XX XXX XXX, súd prvej inštancie zdôraznil, že ani žalovaný a ani správca konkurznej podstaty úpadcu C. P. X. B., spotrebné družstvo v konkurze neboli účastníkmi takéhoto konania. Okrem toho, v zmysle § 1 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie predmetný rozhodcovský rozsudok neposúdil ako dôkaz (či už samostatný alebo v spojitosti s inými vykonanými dôkazmi), ktorý by postačoval na preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k spornému spoluvlastníckemu podielu.
1.3. Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že pokiaľ sa určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1 pod poradovým číslom 3, na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie L. nad V., obec L. nad V., okres D., a to na pozemku parcelné číslo XXX/XX o výmere 1181 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcelné číslo XXX/ XX o výmere 1448 m2 - zastavané plochy a nádvoria a na stavbe - obchodnom dome súpisné číslo XXXX postavenom na pozemku parcelné číslo XXX/XX domáhal žalobca vzájomnou žalobou, ten s poukazom na ust. § 80 písm. c) O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 v nadväznosti na ust. § 470 ods. 1, 2 CSP nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože je ako vlastník predmetného spoluvlastníckeho podielu už zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. L. nad V., a teda jeho právne postavenie vlastníka nie je neisté.
1.4. V súvislosti s návrhom žalobcu doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.11.2020, ktorým sa žalobca domáhal, aby prvoinštančný súd pripustil do konania ďalší subjekt na strane žalobcu, a to P.. K. V., správcu úpadcu Q., s.r.o. v konkurze, F. 1, XXX XX B., D. XX XXX XXX a tvrdil, že toto konanie je zo zákona - v zmysle § 47 ods. 1, 3 ZoKR, prerušené, pretože uznesením Okresne´ho su´du Bratislava I sp. zn. 8K/39/2014 zo dňa 12.11.2014 bol vyhláseny´ konkurz na majetok u´padcu Q., s.r.o., D. XX XXX XXX. Uznesenie bolo publikované v OV cˇ. 221 B/2014 zo dnˇa 19.11.2014. Do su´pisu majetku konkurznej podstaty Q., s.r.o. boli, okrem ine´ho, zapísane´ aj oba spoluvlastnícke podiely pod poradovým cˇíslom 2 a 3 na nehnutelˇnostiach zapísany´ch na LV cˇ. XXXX, k.u´. L. nad V., súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko na pojednávaní dňa 21.10.2020 vyhlásil dokazovanie v predmetnom spore za skončené, návrhu žalobu na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalobcu, v zmysle § 79 CSP nevyhovel. Poukázal na ust. § 154 CSP, podľa ktorého prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, a naviac, konanie sa netýka konkurznej podstaty úpadcu Q. s.r.o. v konkurze a nesúvisí ani s jeho úpadcom či správcom. 1.5. Pokiaľ žalobca navrhol konanie prerušiť z dôvodu, že predmetom tohto konania sú nehnuteľnosti zapísané do konkurznej podstaty Q. s.r.o. v konkurze a súd o nich koná napriek neúčasti správcu konkurznej podstaty P.. K. V., čo právny poriadok nepredpokladá, ako aj z dôvodu, že v tomto konaní nie je účastníkom úpadca, takýto návrh žalobcu na prerušenie konania súd prvej inštancie v zmysle § 164 CSP a § 47 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, posúdil ako nedôvodný, a preto ho zamietol. Poukázal na znenie § 60 CSP, podľa ktorého sú stranami sporu žalobca a žalovaný. Žalobcom je ten, kto podal žalobu a žalovaným ten, koho žalobca v žalobe za žalovaného označil, a to bez ohľadu na to, či žalobca alebo žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (t.j. či mu svedčí hmotnoprávna vecná aktívna alebo pasívna legitimácia). Bolo teda vecou (dispozičným právom) žalobcu, koho v žalobe označil ako strany sporu. Podotkol, že žalobca v žalobe Q., s.r.o. ako stranu sporu neoznačil, a ani v čase vyhlásenia konkurzu na jej majetok nebola stranou tohto sporu, a teda správca
P.. K. V. sa, v zmysle § 47 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2015, nemohol stať stranou namiesto úpadcu Q., s.r.o. Vzhľadom k tomu, že konanie o žalobe o určenie vlastníckeho práva bolo v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu Q., s.r.o. v konkurze už začaté (žaloba podaná 29.11.2013), nebolo možné vo vzťahu k správcovi P.. K. V. v tomto spore aplikovať ust. § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2015. Súd prvej inštancie poukázal na to, že konkurz na majetok úpadcu Q., s.r.o. v konkurze, D. XX XXX XXX bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8K/39/2014 zo dňa 12.11.2014, na základe čoho sa uvedené konkurzné konanie, má, v zmysle § 206c ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych predpisov, dokončiť podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015. Medzi stranami nebolo sporné, že v uvedenom konkurze boli do súpisu majetku konkurznej podstaty spísané aj spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. L. nad V., evidované pod por. č. 2 a 3. Predmetom tohto konania o žalobe a o vzájomnej žalobe bolo určenie vlastníckeho práva k týmto spoluvlastníckym podielom (por. č. 2 a 3) na predmetných nehnuteľnostiach. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie skonštatoval, že toto konanie o žalobe a o vzájomnej žalobe o určenie vlastníckeho práva nie je v zmysle § 47 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2015 ex lege prerušené, keďže sa netýka majetku konkurznej podstaty úpadcu Q., s.r.o. v konkurze, nakoľko nemá vplyv na rozsah uvedenej konkurznej podstaty. Zdôraznil, že rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva strán sporu totiž nie je takou skutočnosťou, ktorá by sama o sebe mala za následok vylúčenie žalovaných nehnuteľností zo súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu Q., s.r.o. v konkurze. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I. č.k. 8Cbi/12/2017-151 zo dňa 24.06.2019 pritom vyplynulo, že ide o konanie vo veci žalobcu HANT BA, a.s. proti žalovanému P.. K. V., správca konkurznej podstaty úpadcu Q., s.r.o. v konkurze, o vylúčenie súpisovej zložky majetku: nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. L. nad V., zapísané na LV č. XXXX
- pozemky CKN parc. č.XXX/XX a XXX/XX a stavba súp. č. XXXX, a to oboch spoluvlastníckych podielov pod por. č. 2 a 3 zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Q., s.r.o. v konkurze. Z uvedeného vyplýva, že predmetom konania vedeného pod sp. zn. 8Cbi/12/2017 nie je taká otázka, ktorú by súd nemohol sám riešiť v tomto konaní (sp. zn. 36Cb/160/2013), a ani otázka, od ktorej by záviselo rozhodnutie súdu v tomto spore. Vzhľadom k tomu v zmysle § 164 CSP, zamietol ako nedôvodný aj návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 8Cbi/12/2017.
1.6. Výrok o nároku strán sporu na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca i žalovaný.
3. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. a), h) a d) CSP. Uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 8K/39/2XX4 zo dňa 12.11.2014 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Q., s.r.o. v konkurze, F. 1, XXX 01 B., D. XX XXX XXX. Uznesenie bolo publikované v OV č. 221 B/2014 zo dňa 19.11.2014. Do súpisu majetku konkurznej podstaty Q., s.r.o. v konkurze boli, okrem iného, zapísané aj oba spoluvlastnícke podiely pod por. č. 2 a 3 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. L. nad V. (ďalej len ako nehnuteľnosti), teda predmetom uvedeného konkurzného konania na úpadcu Q. s.r.o. je ten istý majetok, ktorý je aj predmetom tohto súdneho sporu. Keďže tento súdny spor sa týka majetku podliehajúceho konkurzu, žalobca mal logický záujem, aby do konania vstúpil ako ďalší účastník na strane žalobcu správca konkurznej podstaty úpadcu Q. s.r.o. P.. K. V.. Právny poriadok Slovenskej republiky nepredpokladá, aby sa viedol spor týkajúci sa majetku podliehajúceho konkurzu bez účasti príslušného konkurzného správcu. Žalobca najprv navrhol vstup úpadcu Q. s.r.o. zastúpeného správcom konkurznej podstaty P.. K. V. do konania písomným podaním zo dňa 25.09.2018, doručeným súdu 27.08.2018. Uznesením č. k. 36Cb/160/2013-112 zo dňa 03.07.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.07.2019, Okresný súd Trenčíne nepripustil vstup nového účastníka do konania na strane žalobcu, nakoľko tento nedopatrením nedoložil súhlas so svojim vstupom do konania. Následne žalobca opätovne navrhol vstup tohoto účastníka a tentokrát doložil aj súhlas správcu úpadcu Q. s.r.o. P.. K. V. so vstupom do konania. Uznesením sp. zn. 36Cb/160/2013 zo dna 25.02.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.02.2020, Okresný súd Trenčín nepripustil vstup navrhovaného účastníka do konania s odôvodnením,
že po vyhlásení konkurzu môže byť účastníkom súdneho konania, týkajúceho sa majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi Q., s.r.o. v konkurze, len jeho konkurzný správca, a nie úpadca zastúpený konkurzným správcom. Napriek tomu, že uvedené tvrdenie súdu je sporné (žalobca disponuje konaním a môže navrhovať účastníkov konania v súlade s vlastným právnym názorom), z dôvodu právnej opatrnosti žalobca vyhovel požiadavke súdu a navrhol vstup do konania správcu konkurznej podstaty P.. K. V., teda nie úpadcu zastúpeného jeho zákonným zástupcom - správcom konkurznej podstaty. Súd však napadnutým rozsudkom - výrokom č. III. nepripustil ani vstup P.. V. ako účastníka na strane žalobcu, čo odôvodnil tým, že by to bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, že konanie sa netýka konkurznej podstaty úpadcu Q., s.r.o. v konkurze, a že vstup do konania na strane žalobcu bol navrhnutý až písomným podaním doručeným súdu 19.11.2020. Žalobca sa s postupom prvoinštančného súdu, ktorý nepripustil vstup ďalšieho účastníka do konania nestotožnil, vyjadril presvedčenie, že takýto návrh mohol podať kedykoľvek až do vyhlásenia rozsudku. Správca, ak by sa stal účastníkom konania - hoci aj v štádiu po skončení dokazovania - by ako účastník mal právo podať odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie a v ňom ozrejmiť svoju právnu argumentáciu, pričom vzhľadom na okolnosti nie je možné vylúčiť, že argumentácia by bola vyslovene procesného charakteru, nakoľko je sporná napr. procesná otázka o tom, či toto konanie vôbec môže prebiehať, a či nie je ex lege prerušené, a to s poukazom na ust. § 47 ods. 1, 3 ZoKR. Žalobca uviedol, že zdôvodnenie nepripustenia navrhovaného účastníka do konania je zjavne arbitrárne a postup súdu prvej inštancie je svojvoľný. Nakoľko žalobca disponuje sporom, je výlučne v jeho dispozícii určiť okruh účastníkov a pokiaľ sú splnené zákonné predpoklady, súd nemôže žalobcom navrhovaného účastníka svojvoľne nepripustiť do konania len na základe vlastného uváženia. Navyše, v čase vyhlásenia rozsudku nebolo rozhodnutie o nepripustení správcu konkurznej podstaty do konania doručené účastníkom (nakoľko o nepripustení vstupu správcu do konania rozhodoval až na pojednávaní, kde rozhodoval aj vo veci samej), z čoho vyplýva, že rozhodnutie o nepripustení navrhovaného účastníka nebolo v čase vynesenia rozsudku právoplatné. Súd prvej inštancie teda z procesných dôvodov nemohol 20.11.2020 rozhodnúť vo veci samej, nakoľko nemal v tom čase právoplatne uzatvorený okruh účastníkov konania. Rozsudok tak trpí závažnou procesnou vadou resp. na jeho vydanie neboli splnené procesné podmienky. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením prvoinštančného súdu o tom, že žaloba o určení vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zahrnuté do konkurznej podstaty úpadcu Q. s.r.o, sa netýka konkurznej podstaty úpadcu Q., s.r.o. v konkurze, a teda nesúvisí ani s menovaným úpadcom, a ani s konkurzným správcom jeho konkurznej podstaty. Takéto odôvodnenie žalobca označil za absurdné, arbitrárne a nelogické a toto rozhodnutie je odhodlaný napadnúť na Ústavnom súde podaním ústavnej sťažnosti. Žalobca poukázal na to, že slovenský právny systém nepredpokladá, aby sa o majetku podliehajúcom konkurzu pojednávalo bez účasti dotknutého správcu. Postup prvoinštančného súdu nasvedčuje tomu, že prvoinštančný súd nechcel, aby sa správca konkurznej podstaty stal účastníkom konania, hoci predmetom sporu o určenie vlastníctva sú nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané do konkurznej podstaty Q., s.r.o., a teda súd koná o majetku konkurzu. Žalobca opätovne poukázal na ust. § 147 ZoKR a zdôraznil, že pokiaľ sa prvoinštančný súd domnieva, že spor sa netýka konkurznej podstaty lebo rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva strán sporu nie je takou skutočnosťou, ktorá by sama o sebe mala za následok vylúčenie žalovaných nehnuteľností zo súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu Q., s.r.o. v konkurze, a teda rozsah konkurznej podstaty jeho výsledok nezmení, ani takýto názor prvoinštančného súdu však nie je v danej situácii vôbec aplikovateľný, nakoľko žalovaný v inom samostatnom konaní na Okresnom súde Bratislava I č.k. 8Cbi/12/2017 vedie spor o vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty (teda spor, ktorý nepochybne má priamy vplyv na rozsah konkurznej podstaty) a vlastníctvo k nehnuteľnostiam sa vo vylučovacom spore č.k. 8Cbi/12/2017 rieši ako predbežná otázka. Tým, že táto istá otázka (určenie vlastníctva) sa rieši ako meritórna otázka v tomto spore, je zrejmé, že výsledok tohoto sporu je nepochybne značne spôsobilý zasiahnuť aj do sporu o vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty č.k. 8Cbi/12/2017, čo má potom nepochybne priamy dosah aj na rozsah konkurznej podstaty. Žalobca zdôraznil, že o uvedenom vylučovacom konaní má súd prvej inštancie vedomosť a jeho názor, že toto konanie o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam môže prebiehať bez účasti správcu (lebo sa údajne netýka rozsahu konkurznej podstaty), zatiaľ čo konanie o vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty č.k. 8Cbi/12/2017 musí prebiehať za účasti správcu (lebo sa priamo dotýka rozsahu podstaty) a to oboje v situácii, kedy výsledok tohoto konania je zároveň predbežnou otázkou pre vylučovacie konanie
č.k. 8Cbi/12/2017, svedčí o neudržateľnosti a krkolomnosti takejto právnej konštrukcie. Je preto zrejmé, že ak jeden zo sporov (vylučovací) musí prebiehať priamo so správcom, je logické, aby druhý spor, ktorého výrok je spôsobilý priamo ovplyvniť posúdenie predbežnej otázky v prvom spore, prebehol aj za účasti konkurzného správcu. Iný výklad obstáť nemôže. V tomto smere poukázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR publikovaného v Zbierke rozhodnutí NS ČR pod č. 52/1998, podľa ktorého vyhlásením konkurzu sa prerušuje aj konanie o povolenie vkladu do katastra nehnuteľností. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, v momente, kedy boli do súpisu Q., s.r.o. zapísané nehnuteľnosti a bol zverejnený oznam v Obchodnom vestníku, sa táto skutočnosť stala záväznou pre všetky orgány a teda aj súdy a nehnuteľnosti sa stali majetkom podliehajúcim konkurzu. Toto súdne konanie sa stalo konaním dotýkajúcim sa majetku podliehajúceho konkurzu a v zmysle § 47 ZoKR sa de iure prerušilo. Súd prvej inštancie však napriek uvedenému konal ďalej. Žalobca niekoľkokrát žiadal o prerušenie konania, alebo aspoň o vstup, správcu do konania avšak súd konanie ani neprerušil, a ani správcu do konania nepripustil. V tejto súvislosti žalobca citoval aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 289/2014-26, podľa ktorého jediným kritériom prerušenia súdnych a iných konaní je, či sa tieto konania týkajú majetku konkurzu a či sú spôsobilé konkurznú podstatu zaťažiť, avšak súd sa s týmto argumentom nijako nevysporiadal ani v napadnutom rozsudku. Súd prvej inštancie však vôbec nevysvetlil, prečo by nebolo možné aplikovať ust. § 47 ods. 4 ZoKR. Ustanovenie § 47 sa predsa neuplatňuje vo vzťahu k správcovi P.. K. V., ale vo vzťahu k majetku podliehajúceho konkurzu a preto je úplne irelevantné, kto sú v danej chvíli účastníci konania. Jeho aplikácia nesúvisí s tým, či je, alebo či v danom momente bol P.. K. V. účastníkom konania. Je teda nepochybné, že sa prerušujú všetky konania ohľadom majetku spísaného do konkurznej podstaty. Prerušenie konaní v konkurze pôsobí vždy vo vzťahu k majetku konkurzu a nie vo vzťahu k účastníkom konania a teda logicky ani nepôsobí vo vzťahu k osobe správcu, ako nesprávne uvádza súd prvej inštancie. Preto je nepochopiteľné, čím vlastne súd odôvodňuje svoje tvrdenie, že nebolo možné vo vzťahu k správcovi P.. K. V. tomto spore aplikovať ust. § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2015. Súd prvej inštancie neuviedol žiaden dôvod, prečo by aplikovanie ust. § 47 ZoKR nebolo možné. Naznačil len, že toto konanie vo vzťahu k správcovi nemohol prerušiť, nakoľko správca nie je účastníkom konania. Vzhľadom na procesné pochybenia, keď konanie je podľa názoru žalobcu ex lege prerušené, nepripustenie správcu do konania je svojvoľné a v rozpore so zákonom, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok v čase kedy nebol právoplatne uzatvorený okruh účastníkov konania, žalobca vyjadril presvedčenie, že v tomto štádiu sporu je zrejme neúčelné venovať sa hmotnoprávnym otázkam sporu. Preto k okolnostiam podstaty sporu a k záverom, ku ktorým dospel súd prvej inštancie v tejto oblasti, žalobca upriamil pozornosť len na skutočnosť, že rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 1/R/2007 už bolo určené vlastnícke právo žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobca zdôraznil, že podľa ustálenej judikatúry výrok súdu v žalobe o určenie vlastníctva nie je konštitutívnym právnym aktom, ale len aktom deklaratórnym. Vlastnícke právo nevzniká výrokom súdu konštatujúcim kto je vlastníkom, vlastníctvo vzniká na základe iných právnych skutočností, ktoré sú vo vzťahu k vzniku vlastníctva konštitutívnym právnym aktom a výrok súdu o vlastníctve tento stav len následne deklaruje. Rozhodnutím súdu preto nikdy nemôže vzniknúť vlastnícke právo. To vzniká na základe iných právnych skutočností, ktoré nastali časovo pred samotným rozhodnutím súdu. Právnu vetu, že v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam nijako žalobca nespochybnil, ale názor prvoinštančného súdu, že predložený rozhodcovský rozsudok rozhodol o vzniku zmene alebo zániku vlastníckeho práva, je nesprávny. Na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu vlastnícke právo nevzniklo, nezmenilo sa a ani nezaniklo. Pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok neposúdil ako dôkaz, ktorý by postačoval na preukázanie vlastníckeho práva žalobe k spornému spoluvlastníckemu podielu, žalobca zdôraznil, že právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu má však obdobné účinky ako právoplatné rozhodnutie všeobecného súdu a preto neakceptovanie iného rozhodnutia súdu ako dôkazu je nesprávnym procesným postupom prvoinštančného súdu. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 18.03.2021 k odvolaniu žalobcu uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní, a to predovšetkým z dôvodu, že žalobca interpretuje príslušné ustanovenia ZoKR zavádzajúco. Zdôraznil, že z ust. § 47
ods. 1, 3 ZoKR jasne vyplýva, že prerušenie sa týka výlučne takých konaní, ktoré a) sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, a súčasne b) ktorých účastníkom je úpadca. V tomto prípade však predmetné nehnuteľnosti, aj keď boli zapísané do súpisu konkurznej podstaty úpadcu Q., s.r.o., úpadcovi Q., s.r.o. nikdy nepatrili a úpadca Sello, s.r.o. nikdy nebol účastníkom predmetného súdneho konania. Je preto úplne zrejmé, že predmetné súdne konanie nikdy nebolo ex lege v zmysle § 47 ZoKR prerušené. Pokiaľ žalobca tvrdil, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď opakovane nepripustil vstup spoločnosti Q., s.r.o. resp. P.. K. V. ako správcu konkurznej podstaty úpadcu Q., s.r.o. do predmetného súdneho konania ako ďalšieho účastníka na strane žalobcu, ani s týmto tvrdením žalobcu žalovaný nesúhlasil, lebo z ust. § 79 CSP vyplýva, že súd môže ale aj nemusí vstup ďalšieho účastníka do konania pripustiť. V tomto smere sú teda rozhodnutia súdu prvej inštancie o nepripustení vstupu spoločnosti Q., s.r.o. resp. správcu P.. K. V. do konania ako ďalšieho účastníka na strane žalobcu plne v súlade s citovaným § 79 CSP, a sú riadne zdôvodnené. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že mu nie je celkom zrejmé, ako by mohli byť uvedené subjekty (tj. spoločnosť Q., s.r.o. a správca P.. K. V.) ďalšími plnohodnotnými účastníkmi na strane žalobcu v konaní, v ktorom sa žalobca - spoločnosť X. K., s.r.o. domáha určenia, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Rovnako mu nie je zrejmé, ako môže ten istý právny zástupca žalobcu v tomto konaní na jednej strane tvrdiť, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalobca a súčasne na druhej strane tiež v tomto konaní ale aj v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.: 8Cbi/12/2017 tvrdiť, že nehnuteľnosti patria úpadcovi Q., s.r.o. Odhliadnuc od uvedeného platí, že spomínaným subjektom (tj. spoločnosti Q., s.r.o. a správcovi P.. K. V.) nikdy nič nebránilo podať proti žalovanému vlastnú žalobu o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaný uviedol, že postup právneho zástupcu žalobcu, ktorý napriek opakovaným zamietavým rozhodnutiam súdu prvej inštancie, podával tomu istému súdu a v tom istom konaní opakovane tie isté procesné návrhy na prerušenie konania a na pripustenie vstupu ďalších účastníkov na strane žalobcu do konania, naviac niektoré z nich ešte aj po ukončení dokazovania vo veci, považuje za účelový, neprofesionálny a v rozpore s čl. 5 CSP. V takomto prípade súd prvej inštancie ani nemal inú možnosť než ako rozhodnúť aj o týchto nekonečne sa opakujúcich obštrukčných návrhoch strany sporu v rozsudku, v ktorom zároveň rozhodol aj vo veci samej. V opačnom prípade by sa totiž súd prvej inštancie k vydaniu rozsudku len vo veci samej zrejme nikdy nedostal. Žalovaný však za podstatnú označil skutočnosť, že medzičasom Krajský súd v Bratislave svojím uznesením zo dňa 30.9.2020 sp. zn.: 3CoKR/37/2020-235 odmietol odvolanie P.. K. V. ako správcu úpadcu Q., s.r.o. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.6.2019 sp. zn.: 8Cbi/12/2017-151, ktorým Okresný súd Bratislava I vylúčil predmetné nehnuteľnosti z konkurznej podstaty úpadcu Q., s.r.o. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I je teda už právoplatný. Z uvedeného vyplýva, že správca JUDr. K. V. zapísal predmetné nehnuteľnosti do súpisu úpadcu Q., s.r.o. neoprávnene, a že predmetné nehnuteľnosti už v konkurznej podstate úpadcu Q., s.r.o. zapísané nie sú, čo umocňuje nielen vecnú správnosť postupov súdu prvej inštancie opísaných v predchádzajúcich bodoch tohto vyjadrenia, ale aj pravdivosť jeho tvrdení počas celého predmetného súdneho konania. Napriek uvedenému žalovaný uviedol, že on má aj naďalej naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností, a to nielen z dôvodov podrobne opísaných v odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie, ale aj s poukazom na vyjadrenie žalobcu obsiahnuté v čl. II jeho odvolania, v ktorom žalobca aj napriek všetkým doteraz vydaným rozhodnutiam súdov vo vylučovacích konaniach v prospech žalovaného (spoločnosti HANT BA, a.s.), a to aj napriek tomu, že žalovaný je evidovaný na liste vlastníctva ako vlastník predmetných nehnuteľností, stále trvá na tom, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je on, a nie žalovaný, nakoľko tak to podľa jeho názoru vyplýva z rozsudku rozhodcovského súdu sp. zn.: 1/R/2007, ktorý cit.: „má obdobné účinky ako právoplatné rozhodnutie všeobecného súdu“. Žalovaný podotkol, že práve s poukazom na uvedený rozhodcovský rozsudok sa žalobca preukázateľne opakovane pokúša predmetné nehnuteľnosti prevádzať na spriaznené tretie osoby, ktoré sú navyše v konkurze (napr. na úpadcu G. K., s.r.o., na úpadcu Q., s.r.o.), v dôsledku čoho je žalovanému sústavne znemožňovaný výkon vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam, pričom tento stav trvá už neuveriteľných 12 rokov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný označil odvolanie žalobcu za nedôvodné.
5. Žalobca, ktorému bolo vyjadrenie žalovaného zo dňa 18.03.2021 doručené dňa 26.03.2021, písomné vyjadrenie k nemu nepodal.
6. Žalovaný odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a VI. z dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v týchto výrokoch zmenil tak, že vzájomnej žalobe žalovaného v celom rozsahu vyhovie a žalovanému prizná proti žalobcovi náhradu 100 % trov konania o vzájomnej žalobe. Súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne právne posúdenie veci, keď skonštatoval, že on, žalovaný nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko je už ako vlastník predmetného spoluvlastníckeho podielu (por. č. 3) zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. L. nad V., a teda jeho právne postavenie vlastníka v tomto prípade nie je právne neisté. Žalovaný poukázal na ust. § 80 písm. c) OSP v znení účinnom do 30.6.2016, a tiež na ust. § 137 písm. c) CSP a vyjadril presvedčenie, že má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva a citoval z rozhodnutí súdov SR i ČR. Podľa ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky ale aj súdov Českej republiky (napríklad rozsudok NS SR zo 6.12.2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011, rozsudok NS ČR zo 4.9.2002, sp. zn. 22Cdo/655/2001): „Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).“ Podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky (napríklad rozhodnutie NS ČR sp.zn. 23Cdo/5064/2008 zo dňa 18.2.2009, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22 Cdo 655/2001, zo dňa 4.9.2002 a rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/880/2006, zo dňa 16.4.2007): „Naléhavý právní zájem na určení vlastnictví k nemovitosti může mít i osoba zapsaná v katastru nemovitostí jako vlastník, je- li její právo k nemovitosti kvalifikovaně zpochybňováno a není-li přitom dán důvod k žalobě na plnění.“ Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 22 Cdo/655/2001 zo dňa 4.9.2002 tiež konštatoval, že za kvalifikované spochybnenie vlastníckeho práva možno považovať jeho spochybňovanie v súdnom konaní. V takom prípade majú obe strany záujem na tom, aby vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam bolo naisto určené. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď prijal záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalovaného na požadovanom určení len preto, že žalovaný je v katastri nehnuteľností evidovaný ako vlastník predmetného spoluvlastníckeho podielu, pretože, ako vyplýva z vyššie uvedeného, samotná skutočnosť, že určitá osoba je v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti sama osebe nespôsobuje, že táto osoba nemá naliehavý právny záujem na určení jej vlastníctva k nehnuteľnosti. Žalovaný zdôraznil, že on už v jeho vzájomnej žalobe uviedol, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení zakladá predovšetkým na tej skutočnosti, že žalobca podanou žalobou o určenie vlastníckeho práva k predmetnému spoluvlastníckemu podielu kvalifikovane spochybňuje jeho vlastnícke právo k predmetnému spoluvlastníckemu podielu. Žalobca dokonca predložil do konania aj rozhodcovský rozsudok vydaný jediným rozhodcom F.. X. X., sp. zn.: 1/R/2007, v ktorého výroku sa konštatuje, že vlastníkom predmetného spoluvlastníckeho podielu je žalobca, a nie teda žalovaný. Skutočnosť, že uvedený rozhodcovský rozsudok je úplne nezákonným aktom (ako to správne skonštatoval aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku) nič nemení na tom, že žalobca tento využíva vo svoj prospech a napriek tomu, že žalobca nie je v katastri nehnuteľností evidovaný ako vlastník predmetného spoluvlastníckeho podielu, na podklade uvedeného rozhodcovského rozsudku a zneužívajúc ustanovenie katastrálneho zákona, v zmysle ktorého sú údaje katastra hodnoverné a záväzné, len pokiaľ sa nepreukáže opak, sa predmetný podiel opakovane pokúsil previesť na tretie osoby. Na podklade uvedeného rozhodcovského rozsudku, žalobca zmluvou „previedol“ predmetný spoluvlastnícky podiel najskôr na spriaznenú spoločnosť G. K., s.r.o., na ktorú bol následne vyhlásený konkurz a z tohto dôvodu bol predmetný spoluvlastnícky podiel zapísaný do konkurznej podstaty úpadcu G. K., s.r.o. S poukazom na ust. § 76 ods. 1 posledná veta zák. č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého, len čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu
alebo likviditu, je zrejmé, že žalovaný, napriek tomu, že je od roku 2009 zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník predmetného spoluvlastníckeho podielu, až dovtedy dokiaľ nevyhral vylučovaciu žalobu proti správcovi konkurznej podstaty úpadcu G. s.r.o., bol vážnym spôsobom obmedzený v jeho vlastníckych oprávneniach k predmetnému spoluvlastníckemu podielu. Len pre úplnosť žalovaný uviedol, že uvedené vylučovacie konanie prebiehalo 6 rokov. Po tom, čo po 6 rokoch vyhral vylučovaciu žalobu o vylúčenie predmetného spoluvlastníckeho podielu z konkurznej podstaty úpadcu G. s.r.o., žalobca na podklade vyššie spomínaného rozhodcovského rozsudku, predmetný spoluvlastnícky podiel znova „previedol“ na spriaznenú spoločnosť Q., s.r.o., na ktorú bol tiež „úplnou zhodou náhod“ vyhlásený konkurz a z tohto dôvodu bol predmetný spoluvlastnícky podiel zapísaný do konkurznej podstaty úpadcu Q., s.r.o., pričom žalovanému zase nezostávalo nič iné, než znova podať vylučovaciu žalobu proti správcovi konkurznej podstaty úpadcu Q., s.r.o. Toto vylučovacie konanie prebieha už viac ako 3 roky, počas ktorých je žalovanému znova znemožňované neobmedzene nakladať s predmetom svojho vlastníctva. Tieto skutočnosti boli súdu prvej inštancie pritom známe nielen z podaní strán, ale aj z obmedzujúcej poznámky zapísanej v katastri nehnuteľností. V konečnom dôsledku súd sa o vylučovacom konaní vedenom medzi žalovaným a správcom konkurznej podstaty úpadcu Q., s.r.o. zmieňoval v odôvodnení napadnutého rozsudku. O nakladaní s predmetným spoluvlastníckym podielom zo strany žalobcu jednoznačne svedčí aj OV č. 109/2016, z ktorého vyplýva, že predmetný podiel bol zapísaný do súpisu Q., s.r.o. výlučne na základe zmluvy uzavretej so žalobcom a vyššie spomínaného rozhodcovského rozsudku. Samotná skutočnosť, že žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník predmetného spoluvlastníckeho podielu teda preukázateľne doteraz žalovanému nestačila (už viac ako 9 rokov) na to, aby vedel svoje vlastnícke právo nespochybniteľne preukázať napríklad správcom konkurznej podstaty úpadcov, na ktorých žalobca opakovane nezákonne prevádza „vlastnícke právo“ k predmetnému podielu. Žalovaný má za to, že len požadovaným určením dôjde k definitívnemu odstráneniu spornosti práva medzi žalobcom a žalovaným a následne aj medzi žalovaným a príp. ďalšími osobami, ktorým by žalobca znova predmetný podiel prípadne nezákonne previedol resp. ich správcami konkurznej podstaty. V tomto prípade určovacia žaloba lepšie než akékoľvek iné právne prostriedky môže vytvoriť pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu a zároveň eliminovať aj ďalšie prípadné spory, napríklad aj vylučovacie. Už prebiehajúce vylučovacie konanie môže zároveň urýchliť, pretože vo vylučovacom konaní sa otázka vlastníctva vždy rieši ako otázka predbežná. Tým je nepochybne daný jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Podľa názoru žalovaného, súd prvej inštancie ustanovenie § 80 písm. c) OSP nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav, a teda napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
8. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p.
9. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaných odvolaní podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné ani odvolanie žalobcu, ani odvolanie žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výrokoch I., II., V., VI. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a odvolanie žalobcu proti výrokom III. a IV. napadnutého rozsudku je potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. c) CSP. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
12. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci,
a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
13. Odvolací súd ďalej skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku SR okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
14. Predovšetkým je potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým prvoinštančný súd nepripustil vstup JUDr. K. V. I. XX, B., správcu úpadcu Q., s.r.o. v konkurze, F. 1, XXX XX B., D. XX XXX XXX do konania na strane žalobcu a vo výroku IV., ktorým zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, v oboch prípadoch odvolania žalobcu smerujú proti rozhodnutiam, proti ktorým odvolanie nie je prípustné.
15. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
16. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20210801> a 335 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20210801>, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20210801> a § 164 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20210801>, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
17. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odvolanie odmietne, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
18. Zo znenia citovaného ustanovenia § 357 CSP vyplýva, že ide o taxatívny výpočet uznesení vydaných podľa CSP, proti ktorým je prípustné odvolanie. Keďže v danom prípade súd prvej inštancie rozhodoval o pristúpení ďalšieho subjektu do konania (výrokom III.) proti ktorému rozhodnutiu zákon odvolanie nepripúšťa a keďže návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 164 CSP nevyhovel (výrokom IV.), pričom proti zamietajúcemu uzneseniu odvolanie nie je prípustné, odvolací súd odvolanie žalobcu proti výrokom III. a IV. odmietol podľa § 386 písm. c) CSP.
19. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, že napadnutý rozsudok trpí závažnou procesnou vadou, pretože súd prvej inštancie rozhodol o jeho nároku na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalobcu na tom istom pojednávaní, na ktorom rozhodol aj vo veci samej, v dôsledku čoho nebol v čase vyhlásenia rozsudku riadne ustálený okruh strán sporu na strane žalobcu, odvolací súd uvádza nasledovné.
20. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu o určenie vlastníckeho práva na súde prvej inštancie dňa 29.11.2013. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie v dňoch 20.11.2015, 28.9.2018, 26.2.2020, 21.10.2020 a 20.11.2020. Žalobca a jeho právny zástupca sa nezúčastnili ani na jednom z týchto pojednávaní. Na pojednávaní konanom dňa 21.12.2020 súd prvej inštancie vyhlásil
dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil na vyhlásenie rozsudku na deň 20.11.2020. Právnemu zástupcovi žalobcu bolo predvolanie doručené dňa 29.10.2020. Na vyhlásenie rozsudku sa žalobca a jeho právny zástupca nedostavil, avšak deň pred určeným termínom vyhlásenia rozsudku, a to 19.11.2020 doručil súdu návrh na pristúpenie do konania ďalšieho subjektu - JUDr. K. V., správcu úpadcu Q., s.r.o. v konkurze, D.: XX XXX XXX, v ktorom žiadal rozhodnúť s tým, že podľa jeho názoru je konanie ex lege prerušené, nakoľko nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, sú zapísané v súpise majetku konkurznej podstaty Q., s.r.o. Zo zápisnice o vyhlásení rozsudku zo dňa 20.11.2019 je zrejmé, že okrem veci samej súd prvej inštancie rozhodol aj o nepripustení vstupu P.. K. V., správcu konkurznej podstaty do konania na strane žalobcu. Toto rozhodnutie, vydané v zmysle ust. § 79 CSP, nadobudlo právoplatnosť jeho doručením, keďže, ako bolo už uvedené vyššie, CSP proti nemu odvolanie nepripúšťa (§ 357). Vyhlásením rozsudku vo veci samej spolu s rozhodnutím o neprerušení konania a nepripustení ďalšieho subjektu do konania na strane žalobcu (proti ktorým rozhodnutiam odvolanie nie je prípustné) podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k vade predpokladanej v ust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP, a ani k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. V oboch prípadoch (zamietnutie návrhu na prerušenie konania podľa § 164 CSP ako aj nepripustenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalobcu) totiž ide o rozhodnutia nenapadnuteľné opravným prostriedkom, a len samotná skutočnosť, že nadobudli právoplatnosť až momentom doručenia odvolania napadnutého rozsudku, nemá vplyv na napádané meritórne rozhodnutie - rozsudok vo veci samej, nakoľko k zmene okruhu subjektov na strane žalobcu, by tak či tak nedošlo.
21. K odvolaciemu tvrdeniu žalobcu, že konanie pred súdom prvej inštancie bolo (malo byť) ex lege prerušené v zmysle § 47 ods. 1 ZoKR, odvolací súd uvádza, že predmetný spor o určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu sa netýka majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi Q., s.r.o. v konkurze a nejde ani o spor o určenie vlastníckeho práva začatý na návrh úpadcu alebo proti úpadcovi. Zo znenia § 47 ods. 1 ZoKR je zrejmé, že vyhlásenie konkurzu spôsobuje prerušenie súdnych a iných konaní len za predpokladu, že sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, ktorý patrí úpadcovi, s výnimkou konaní, ktoré sú taxatívne vymenované. V prejednávanej veci však je nepochybné, že spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam, ktorý je predmetom tohto sporu, nie je vo vlastníctve úpadcu Q., s.r.o. v konkurze, ale je vo vlastníctve žalovaného tak, ako to vyplýva zo zápisu na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. L. nad V., z ktorého je zrejmé, že pod poradovým číslom 3 je ako vlastník uvedenej nehnuteľnosti zapísaný práve žalovaný. Taktiež niet pochybností o tom, že v predmetnej veci nejde o konanie o určenie vlastníckeho práva začaté na návrh úpadcu alebo proti úpadcovi, na ktoré by mal dopad konkurz vyhlásený na majetok úpadcu v zmysle § 47 ZoKR.
22. Súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zistenia, že žalovaný v procesnom postavení žalobcu viedol na Okresnom súde Bratislava I. v konaní sp. zn. 8Cbi/12/2017 proti žalovanému P.. K. V., správcovi úpadcu Q., s.r.o. v konkurze spor o vylúčenie predmetných nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Q., s.r.o., v odseku 13. napadnutého rozsudku správne dôvodil tým, že rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva v tomto spore medzi žalobcom a žalovaným nemá za následok vylúčenie žalovaných nehnuteľností zo súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu Q., s.r.o. v konkurze. Pre úplnosť je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že Okresný súd Bratislava I. žalobe o vylúčenie sporných nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Q., s.r.o. vyhovel rozsudkom zo dňa 24.06.2019 č.k. 8Cbi/2/2017-151 a Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.09.2020 č. k. 3CoKR/37/2020-235 odmietol odvolanie žalovaného proti uvedenému rozsudku ako oneskorene podané. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. č. k. 8Cbi/12/2017-151 zo dňa 24.06.2019 tak nadobudol právoplatnosť a tým zaniklo oprávnenie správcu P.. K. V. konať vo veciach týkajúcich sa takého majetku v mene úpadcu Q., s.r.o.
23. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, odvolací súd konštatuje, že nakoľko vyhlásenie konkurzu spôsobuje prerušenie súdnych a iných konaní len za predpokladu, že sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, ktorý patrí úpadcovi (s výnimkou konaní, ktoré sú taxatívne vymenované) a prerušujú sa len súdne konania týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu a patriaceho úpadcovi (pričom za také konanie treba považovať aj konanie o určenie vlastníckeho práva začaté na návrh úpadcu alebo proti úpadcovi), toto konanie, v ktorom sa žalobca, ktorý nie je úpadcom, domáha určenia vlastníckeho práva proti žalovanému, ktorý taktiež nie je úpadcom, nie je prerušené ani ex lege v zmysle § 47 ZoKR. Neobstojí teda argumentácia žalobcu uvedená v odvolaní, že jediným kritériom prerušenia predmetného súdneho konania je, či sa toto konanie týka majetku konkurzu a či je spôsobilé konkurznú podstatu zaťažiť. Ako už bolo uvedené vyššie ďalším kritériom v zmysle § 47 ods. 1 ZoKR je aj to, že
sa konanie musí týkať majetku patriaceho úpadcovi, čo v danom prípade nie je splnené. Skutočnosť, že správca konkurznej podstaty úpadcu Q., s.r.o. v konkurze spísal majetok patriaci žalovanému do konkurznej podstaty úpadcu Q., s.r.o. v konkurze neznamená, že ide o majetok patriaci tomuto úpadcovi. V tomto kontexte potom paradoxne vyznieva skutočnosť, že žalobca na jednej strane tvrdí, že ide o majetok patriaci úpadcovi Q., s.r.o. v konkurze a na druhej strane sa sám domáha určenia vlastníckeho práva k tomuto nehnuteľnému majetku. Správca konkurznej podstaty Q., s.r.o. v konkurze však sám určovaciu žalobu nepodal a naviac, ako už bolo vyššie uvedené, sporné nehnuteľnosti boli zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Q., s.r.o. v konkurze v konaní vedenom na základe návrhu žalovaného (v procesnom postavení žalobcu) vylúčené.
24. Keďže odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu o tom, že predmetné konanie je ex lege prerušené a že súd prvej inštancie závažne procesne pochybil, keď vyhlásil rozsudok v čase, kedy nebol právoplatne ustálený okruh účastníkov konania, pričom žalobca iné odvolacie dôvody týkajúce sa hmotnoprávneho posúdenia vo veci samej neuplatnil, odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku I., ktorým bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá a vo výroku V., ktorým sa žalovanému proti žalobcovi priznala náhrada 100 % trov konania o žalobe, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením prvoinštančného súdu uvedeným v odseku 24. až 31. napadnutého rozsudku. Len na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že záver prvoinštančného súdu o tom, že žalobca v spore nepreukázal, že by v zmysle § 27d ods. 2 zák. č. 328/1991 ZKV v znení účinnom do 30.06.2005 v hotovosti alebo na účet správcu konkurznej podstaty úpadcu C. P. X. B., spotrebné družstvo v konkurze, v konkurze vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2K221/04 zložil sumu vo výške podielu určeného v súvise podstaty, čím by zabránil predaju žalovaného majetku
- sporného spoluvlastníckeho podielu, má oporu v skutkových zisteniach. Súd prvej inštancie pritom vychádzal z vykonaného dokazovania, keď nebolo sporné, že hodnota sporného spoluvlastníckeho podielu bola znaleckým posudkom stanovená na sumu 21.400.000 Sk, avšak žalobca na účet správcu konkurznej podstaty úpadcu C. P. X. B., spotrebné družstvo v konkurze zložil iba sumu 6.480.277 Sk. Nebolo preukázané, že by schôdza veriteľov súhlasila s ocenením majetku - sporného spoluvlastníckeho podielu s hodnotou stanovenou na sumu 6.480.277 Sk a je nepochybné, že v zmysle § 18 ods. 3 ZKV v znení účinnom do 30.06.2005 bola hodnota žalovaného podielu určeného v súpise podstaty určená znaleckým posudkom v sume 21.400.000 Sk. Keďže neboli naplnené predpoklady stanovené v § 27d ods. 1 ZKV v znení účinnom do 30.06.2005, neboli splnené ani podmienky pre zápis vlastníckeho práva záznamom v zmysle § 34 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov v prospech žalobcu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný bol do katastra nehnuteľností ako vlastník sporného spoluvlastníckeho podielu zapísaný v rozpore so zákonom v dôsledku protiprávneho postupu zo strany správcu konkurznej podstaty C. P. X. B., spotrebné družstvo v konkurze, toto tvrdenie nepreukázal a súd prvej inštancie rozhodol správne, keď jeho žalobu o určenie vlastníckeho práva zamietol.
25. K odvolacej námietke žalobcu, že ak súd prvej inštancie neposúdil rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu tvoreného jedným rozhodcom F.. X. X. s miestom konania G. 3, A. sp. zn. 1/R/2007 zo dňa 11.12.2008 ako dôkaz postačujúci na preukázanie vlastníckeho práva k spornému spoluvlastníckemu podielu, pričom podľa názoru žalobcu právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu má obdobné účinky ako právoplatné rozhodnutie všeobecného súdu a preto neakceptovanie iného rozhodnutia súdu ako dôkazu je nesprávnym procesným postupom prvoinštančného súdu, odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka nie je opodstatnená. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, podľa § 1 ods. 3 písm. a) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam. Z takto vymedzeného predmetu úpravy a rozsahu pôsobnosti je zrejmé, že v citovanom ustanovení je obsiahnuté negatívne vymedzenie objektívnej arbitrability, pričom arbitrabilita je jedným zo základných predpokladov rozhodcovského konania a zahŕňa, aké druhy sporov môžu resp. nemôžu byť predložené na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní. Keďže z pôsobnosti zákona o rozhodcovskom konaní sú okrem iného vyňaté aj spory o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, predmetný rozhodcovský rozsudok sp. zn. 1/R/2007 vydaný Rozhodcovským súdom tvoreného jedným rozhodcom F.. X. X. s miestom konania G. 3, A. je nulitným právnym aktom, bez akýchkoľvek právnych účinkov, či už deklaratórnych alebo konštitutívnych. Rozhodca F.. X. X. nemal právo rozhodovať o určení vlastníckeho práva k spornému spoluvlastníckemu podielu a pokiaľ tak urobil, jeho rozhodnutie je paakt. Súd prvej inštancie tento paakt správne vyhodnotil ako nespôsobilý dôkaz. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že nulitný rozhodcovský
rozsudok logicky nemôže mať rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu v zmysle § 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Ak sa aj za tejto situácie žalobca domáhal akceptovania a vyhodnotenia predmetného rozhodcovského rozsudku ako dôkazu relevantného pre rozhodnutie vo veci, odvolací súd uvádza, že uvedený rozhodcovský rozsudok je len dôkazom prinajmenšom o nedostatočnej odbornej spôsobilosti rozhodcovského súdu, ktorý napriek právnej úprave obsiahnutej v § 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní prekročil rozsah svojej arbitrability. Inú výpovednú hodnotu uvedený rozhodcovský rozsudok však ako listinný dôkaz nemá ani podľa názoru odvolacieho súdu.
26. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku v rozsahu odvolania podaného žalovaným dospel k záveru, že ani odvolanie žalovaného v časti vo výroku II., ktorým bola zamietnutá vzájomná žaloba, nie je opodstatnené. Odvolací súd sa stotožnil so záverom prvoinštančného súdu o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu žalovaného na určení vlastníckeho práva k predmetnému spoluvlastníckemu podielu z dôvodu, že žalovaný je už ako jeho vlastník zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. L. nad V., v dôsledku čoho jeho právne postavenie vlastníka v danom prípade nie je právne neisté.
27. Žalovaný naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom vyššie označeného spoluvlastníckeho podielu, vyvodzoval nielen z konania žalobcu, ktorý podaním vlastnej určovacej žaloby k predmetným nehnuteľnostiam spochybnil vlastnícke právo žalovaného, ale aj z konania ďalších, so žalobcom spriaznených právnických osôb, na ktoré žalobca opakovane na základe nezákonného rozhodcovského rozsudku prevádza predmetný spoluvlastnícky podiel, pričom takýmto konaním je žalovaný obmedzovaný pri nakladaní s predmetným spoluvlastníckym podielom, a preto len požadovaným určením vlastníckeho práva v prospech žalovaného dôjde k definitívnemu odstráneniu spornosti práva medzi žalovaným a žalobcom, prípadne medzi žalovaným a ďalšími osobami.
28. Podľa § 7 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv kataster obsahuje tieto údaje: a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území, b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o cene nehnuteľnosti a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach, c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti (ďalej len „vlastník“) a o inej oprávnenej osobe, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, a ak ide o cudzinca, iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, d) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach, e) sídelné a nesídelné geografické názvy.
29. Z ust. § 70 ods. 1, 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv vyplýva, že údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových, bodových poliach, údaje o bodových poliach ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.
30. Z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. L. nad V. je zrejmé, že žalovaný je pod por. č. 3 zapísaný ako vlastník spoluvlastníckeho podielu 1 na nehnuteľnostiach CKN pozemku parcelné číslo XXX/XX o výmere 1181 m2 - zastavané plochy a nádvoria, CKN pozemku parcelné číslo XXX/XX o výmere 1448 m2 - zastavané plochy a nádvoria a na stavbe - obchodnom dome súpisné číslo XXXX postavenom na pozemku parcelné číslo XXX/XX.
31. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby zakotvená nielen v ust. § 80 písm. c) O.s.p. platného a účinného do 30.06.2016, ale aj v ust. § 137 písm. c) CSP, vychádza z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak k porušeniu jeho práva zatiaľ nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno preventívne odstrániť tým, že bude vydané rozhodnutie súdu o existencii (neexistencii) predmetného práva. Pojem naliehavosť právneho záujmu je potrebné chápať tak, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.
32. V prejednávanej veci je nepochybné, že žalovaný je zapísaný za vlastníka predmetného spoluvlastníckeho podielu, ku ktorému sa domáha určenie vlastníckeho práva vzájomnou žalobou proti žalobcovi - čiže je to práve žalovaný, ktorému svedčí zákonná fikcia existencie zákonného práva vyplývajúca z citovaného ustanovenia § 70 ods. 1, 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv, a teda istota jeho postavenia v právnom vzťahu k predmetnému spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti vplýva priamo zo zákona. Už z tohto právneho dôvodu nemôže mať žalovaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože ním by sa v konečnom dôsledku len deklaroval zo zákona vyplývajúci právny vzťah. Z podstaty citovaných ustanovení zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných v katastri nehnuteľností by mohla mať práve taká osoba, ktorej zápis v katastri nehnuteľností by nesvedčil a ktorá by tak chcela preukázať opak právneho stavu zapísaného v katastri nehnuteľností (tak, ako to súd prvej inštancie, pokiaľ ide o naliehavosť právneho záujmu, správne konštatoval vo vzťahu k žalobcovi a jeho určovacej žalobe smerujúcej voči žalovanému). Žalovaný však zjavne v postavení takejto osoby nie je, v dôsledku čoho jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je daný.
33. Odvolací súd ďalej uvádza, že neobstojí ani argumentácia žalovaného na podporu jeho tvrdenia o naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení spočívajúcom v tom, že kladným rozhodnutím súdu o jeho určovacej vzájomnej žalobe by došlo k odstráneniu, resp. zabráneniu jeho rušenia vo výkone vlastníckeho práva opakovaným podávaním určovacích žalôb zo strany iných osôb, resp. uplatňovaním si nárokov k predmetnému spoluvlastníckemu podielu inými osobami spriaznenými s osobou žalobcu. Ani predmetný rozsudok deklarujúci vlastníctvo žalovaného k predmetnému spoluvlastníckemu podielu by totiž nepredstavoval zákonnú prekážku pre uvedenú aktivitu zo strany iných subjektov, a teda ani tento účel by nebol kladným rozhodnutím súdu o určení vlastníckeho práva v prospech žalovaného naplnený.
34. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny aj vo výrokoch II. a VI. napadnutého rozsudku.
35. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo, pretože v odvolacom konaní ani jedna zo strán nebola so svojim odvolaním úspešná.
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).