Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)I. ÚS 289/2014
PDF · 344.29 KB
No categories available
I. ÚS 289/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. decembra 2014
v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny
Mochnáčovej prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti ZIPP BRATISLAVA spol. s r. o.,
Mlynské nivy 61/A, Bratislava, zastúpenej advokátom Mgr. Michalom Volným, LL.M.,
konateľom advokátskej kancelárie Valko Marián & partners, s. r. o., Porubského 2,
Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,
ako aj práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4 Obdo 62/2012 z 31. januára 2014 a takto
rozhodol:
1. Základné právo spoločnosti ZIPP BRATISLAVA spol. s r. o. na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd, ako aj právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 Obdo 62/2012 z 31. januára 2014 p o r u š e n é n e b o l o .
2. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
č. k. I. ÚS 289/2014-14 zo 4. júla 2014 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti
ZIPP BRATISLAVA spol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka“, resp. v citovanom texte
„sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na spravodlivý proces podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
sp. zn. 4 Obdo 62/2012 z 31. januára 2014 (ďalej len „namietané rozhodnutie“).
2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva tvrdenie sťažovateľky, že
najvyšší súd, hoci aj viazaný ústavným imperatívom obsiahnutým v čl. 2 ods. 2 ústavy,
v rozpore so zákonným príkazom uvedeným v § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) neskúmal účinky vyhlásenia konkurzu
na majetok úpadcu k 25. novembru 2011 a neprerušil dovolacie konanie, ale v jeho
majetkovej veci ďalej konal (bez podania návrhu podľa § 47 ods. 3 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii) a 31. januára 2014 vydal napadnuté zrušujúce uznesenie. Týmto
postupom dovolacieho súdu boli podľa názoru sťažovateľky porušené jej označené práva.
3. Sťažovateľka v časti II sťažnosti uviedla tento skutkový stav:
«Dňa 08.10.2009 vydal Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „OS BA III“) rozsudok
pod č. k. 27Cb 210/03 - 412 (ďalej aj „Rozsudok OS BA III“) v právnej veci žalobcu; T & T
staving, a. s., so sídlom Vranovská 6, 851 01 Bratislava, IČO: 36 037 532 (ďalej aj
„Žalobca“) proti Sťažovateľovi ako žalovanému. Rozsudok OS BA III uložil Sťažovateľovi
povinnosť zaplatiť Žalobcovi sumu 22.988,37 EUR so zmluvnou pokutou 0,05% denne od
13.02.2003 a nahradiť Žalobcovi trovy konania a znalečné...
Na základe odvolania Sťažovateľa rozhodol dňa 11.11.2010 Krajský súd v Bratislave
(ďalej aj „KS BA“) rozsudkom vydaným pod č. k 1 Cob 23/2010-455 (ďalej aj „Rozsudok
KS BA“) o zamietnutí žaloby Žalobcu a povinnosti Žalobcu nahradiť Sťažovateľovi trovy
prvostupňového konania a odvolacieho konania. Rozsudok KS BA sa stal právoplatným
dňa 17.12.2010...
V priebehu odvolacieho konania vedeného na KS BA súd povolil reštrukturalizáciu
Žalobcu a za správcu ustanovil... (ďalej aj „Správca“). Rozhodnutie o povolení
reštrukturalizácie Žalobcu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 18.08.2010...
Dňa 17.01.2011 Žalobca v reštrukturalizácii zastúpený advokátskou kanceláriou
Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica, IČO; 36 862 461
(ďalej aj „AK Lion Law“) podal dovolanie proti Rozsudku KS BA. Podaním dovolania
sa začalo dovolacie konanie v právnej vecí Žalobcu proti Sťažovateľovi o zaplatenie
22.988,37 EUR so zmluvnou pokutou (ďalej aj „Dovolacie konanie“).
Dňa 03.11.2011 vydal OS BA III uznesenie o zastavení Dovolacieho konania
pre nezaplatenie súdneho poplatku zo strany Žalobcu. Uznesenie o zastavení Dovolacieho
konania bolo AK Lion Law doručené dňa 15.11.2011...
Dňa 24.11.2011 bolo v Obchodnom vestníku č. 225/11 zverejnené uznesenie
o vyhlásení konkurzu na majetok Žalobcu a za správcu konkurznej podstaty bol vymenovaný
Správca... (t. j. opäť... pozn.).
Dňa 25.11.2011 podala AK Lion Law odvolanie proti Uzneseniu OS BA III
o zastavení Dovolacieho konania...
Dňa 30.12.2011 OS BA III s ohľadom na účinky vyhlásenia konkurzu vyzval Správcu
na predloženie súhlasu s pokračovaním Dovolacieho konania...
Odpoveďou na výzvu OS BA III zo dňa 30.12.2011 bolo oznámenie AK Lion Law
zo dňa 05.03.2012, v ktorom AK Lion Law informovala, že Správca sa vyhlásením konkurzu
na majetok Žalobcu stal účastníkom konania namiesto Žalobcu...
Dňa 27.09.2012 vydal KS BA v Dovolacom konaní rozhodnutie o zrušení uznesenia
OS BA III o zastavení Dovolacieho konania...
Dňa 31.01 2014 vydal Najvyšší súd v Dovolacom konaní Napadnuté rozhodnutie,
ktorým zrušil Rozsudok KS BA a vrátil vec na ďalšie konanie na KS BA...»
4. Podľa názoru sťažovateľky „Napadnuté rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo
vydané v prerušenom Dovolacom konaní, nakoľko na majetok Žalobcu bol dňa 25.11.2011
vyhlásený konkurz a na pokračovanie v Dovolacom konaní po vyhlásení konkurzu neboli
splnené zákonné podmienky.
Vydaním Napadnutého rozhodnutia v prerušenom konaní Najvyšší súd konal
v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy..., pričom Napadnutým rozhodnutím došlo zároveň
k porušeniu nasledujúcich základných práv Sťažovateľa garantovaných Ústavou...
Listinou... a Dohovorom...:
- právo na súdnu ochranu: podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy...
- podľa čl. 36 ods. 1 Listiny...
- právo na spravodlivý proces; podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...“.
5. V súvislosti s týmto názorom sťažovateľka poukázala na:
a) „skutočnosť, že v súdnom spise vedenom vo veci žalobcu proti sťažovateľovi
pod sp. zn. 27 Cb 210/2003 sa nenachádza žiadny relevantný prejav vôle správcu
na pokračovanie v dovolacom konaní po vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu...“
b) „v prípade, ak sa Ústavný súd nestotožní s argumentáciou sťažovateľa uvedenou
v bode III [t. j. v bode a), pozn.] sťažovateľ poukazuje (alternatívne, pozn.) na vadu
napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení podstatných právnych
otázok súvisiacich s predmetom dovolacieho konania... nijako neodôvodnil skutočnosť, že
svojím rozhodnutím poskytol súdnu ochranu žalobcovi, ktorému podľa ZKR už súdnu
ochranu poskytnúť nemal a naopak neposkytol súdnu ochranu Správcovi, ktorý bol v čase
vydania napadnutého rozhodnutia jediným aktívne vecne legitimovaným účastníkom... úplne
absentujú dôvody pre prijaté závery o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v konkurze,
resp. záver prijatý súdom je nezrozumiteľný či nelogický s ohľadom na právne a skutkové
okolnosti“.
6. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval najvyšší súd, aby sa
vyjadril k prijatej sťažnosti a k vhodnosti ústneho pojednávania. Predseda najvyššieho súdu
vo vyjadrení č. KP 3/2014-21 z 26. júna 2014 uviedol:
„... Po oboznámení sa s obsahom predmetnej sťažnosti, uznesením ústavného súdu
č. k. I ÚS 289/2014-14 zo 4. júna 2014 o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, ako aj
napadnutým rozhodnutím NS SR, Vám zasielame nasledovné vyjadrenie: Predmetom
konania sp. zn. 4 Obdo/62/2012 na najvyššom súde bolo rozhodovanie o dovolaní žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 Cob/23/2010-455 z 11. novembra 2010.
Najvyšší súd ako súd dovolací uznesením z 31. januára 2014 napadnutý rozsudok Krajského
súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Sťažovateľka namieta, že najvyšší súd pokračoval v dovolacom konaní napriek
tomu, že na majetok žalobcu T & T staving, a. s., Bratislava bol vyhlásený konkurz
(uznesenie o vyhlásení konkurzu zverejnené v Obchodnom vestníku č. 225/2011 zo dňa
24. novembra 2011).
K tejto námietke najvyšší súd uvádza, že predmetná skutočnosť v čase
rozhodovania o dovolaní nebola dovolaciemu súdu známa, keďže tento údaj nebol
obsiahnutý vo výpise z obchodného registra, uverejneného na internete a sťažovateľka
(v procesnom postavení žalovanej) a ani samotná žalobkyňa vo svojich podaniach
adresovaných súdu na túto skutočnosť nepoukazovali. Dovolací súd preto vyhodnotil súhlas
reštrukturalizačného správcu s realizáciou právnych úkonov, súvisiacich s dovolaním,
ako súhlas s pokračovaním v dovolacom konaní.
Vo vzťahu k možnosti upustenia od ústneho pojednávania na ústavnom súde podľa
§ 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov oznamujeme, že
najvyšší súd s upustením od ústneho pojednávania súhlasí.“
7. Na výzvu ústavného súdu sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu listom
z 22. októbra 2014 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a k vyjadreniu
najvyššieho súdu uviedla:
«... opätovne poukazujem na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, podľa
ktorej „Subjektívna ne/vedomosť dovolacieho súdu o prerušení konania v dôsledku
vyhlásenia konkurzu je pritom rovnako právne irelevantná, keď účinok prerušenia konania
nastáva objektívne nezávisle na poznaní tejto skutočnosti konajúcim dovolacím súdom“
(I. ÚS 393/2012). Z vyjadrenia najvyššieho súdu SR nepochybne vyplýva, že konal
a rozhodoval v konaní, ktoré bolo zo zákona prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu
na majetok žalobcu, a to výlučne kvôli svojej subjektívnej nevedomosti o prebiehajúcom
konkurze. Subjektívna nevedomosť Najvyššieho súdu SR o prebiehajúcom konkurze je
pritom prekvapivá, nakoľko v súdnom spise sa nachádzali výzvy nižších súdov
na predloženie súhlasu správcu konkurznej podstaty s pokračovaním v konaní.»
8. Ústavný súd po vyhodnotení stanovísk účastníkov konania dospel k záveru, že
od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, a preto boli splnené
podmienky na upustenie od ústneho pojednávania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) a sťažnosť bola prejednaná na neverejnom zasadnutí senátu ústavného
súdu.
II.
9. Nahliadnutím do súdneho spisu Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný
súd“) sp. zn. 27 Cb 210/2003 (ďalej len „súdny spis“) ústavný súd zistil v nadväznosti
na skutkový stav vyplývajúci z obsahu sťažnosti (pozri bod 3) tieto relevantné skutočnosti
významné na posúdenie tvrdení sťažovateľky [body 5. a) a 5. b)] tvoriacich podstatu
(predmet) jej ústavnej sťažnosti:
- na č. l. 463 – 470 je dovolanie žalobcu z 5. januára 2011 T & T staving, a. s.
v reštrukturalizácii, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Lion Law Partners s. r. o.
Banská Bystrica (ďalej len „advokátska kancelária“) proti rozsudku krajského súdu
z 11. novembra 2010,
- k dovolaniu je na č. l. 471 pripojené splnomocnenie žalobcu pre advokátsku
kanceláriu z 5. januára 2011, ktorým bola najmä splnomocnená na podanie dovolania
v „celom dovolacom konaní“,
- ďalšou prílohou dovolania na č. l. 472 – 473 je uznesenie Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 2 R 5/2010 z 11. augusta 2010 (zverejnené v Obchodnom vestníku
18. augusta 2010), ktorým bola povolená reštrukturalizácia žalobcu a do funkcie správcu bol
ustanovený Mgr. P. Z... (ďalej len „správca“),
- na č. l. 503 – 506 je návrh žalobcu z 9. februára 2011 adresovaný okresnému súdu
na pokračovanie v dovolacom konaní, ktorého prílohu na č. l. 507 tvorí súhlas správcu
z 31. januára 2011 adresovaný žalobcovi najmä „na podanie dovolania, ako aj na všetky
procesné úkony s tým spojené“,
- na č. l. 512 je uznesenie okresného súdu z 18. februára 2011, ktorým zrušil
svoje uznesenie z 19. januára 2011 (o prerušení dovolacieho konania) z dôvodu, že
„v predmetnom konaní neexistuje prekážka prerušenia konania..., súd bude pokračovať
v konaní...“,
- na č. l. 546 je uznesenie okresného súdu z 3. novembra 2011 o zastavení
dovolacieho konania (žalobca neuhradil súdny poplatok),
- na č. l. 553 je odvolanie žalobcu z 25. novembra 2011 proti tomuto uzneseniu,
ktorého prílohu (č. l. 562) tvorí aj uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
2 K 53/2011 zverejnené v Obchodnom vestníku z 24. novembra 2011, ktorým bol
vyhlásený konkurz na majetok žalobcu a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený
Mgr. P. Z... (ďalej aj „konkurzný správca“),
- okresný súd listami z 2. decembra 2011 (č. l. 568) a 30. decembra 2011 (č. l. 576)
adresovanými konkurznému správcovi žiadal oznámiť, „či žiada pokračovať v súdnom
konaní sp. zn. 27 Cb 210/2003“. Advokátska kancelária listom z 5. marca 2012 (č. l. 589)
adresovaným krajskému súdu oznámila, že „sa z dôvodu vyhláseného konkurzu účastníkom
konania namiesto úpadcu – žalobcu stáva správca, pričom v prílohe prikladáme plnú moc
na zastupovanie správcu v tomto konaní“, podľa ktorého splnomocnenie z 2. marca 2012
(č. l. 590) vystavené žalobcom v konkurze, za ktorého „koná... – správca so sídlom...“, teda
konkurzný správca, ktorý splnomocnil advokátsku kanceláriu „vo veci: podaného dovolania
proti rozsudku krajského súdu č. k. 1 Cob 23/2010 zo dňa 11. novembra 2010 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu... zo dňa 8. októbra 2009 a v celom dovolacom konaní“. Toto
splnomocnenie podpísal splnomocniteľ – konkurzný správca.
- na č. l. 596 je uznesenie krajského súdu sp. zn. 3 Cob 61/2012 z 27. septembra
2012, ktorým „v právnej veci žalobcu: ... správca konkurznej podstaty úpadcu T & T
staving, a. s. v konkurze... zastúpeného advokátskou kanceláriou Lion Law Partners, s. r.
o... proti žalovanému: ZIPP Bratislava spol. s r. o... Bratislava...“ rozhodol tak, že zrušil
napadnuté uznesenie okresného súdu z 3. novembra 2011 (pozri č. l. 546) a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, lebo „je v súčasnosti žalobca osobne od platenia súdnych poplatkov
oslobodený...“,
- na č. l. 606 je predkladacia správa okresného súdu z 18. decembra 2012, ktorej
prílohou je súdny spis sp. zn. 22 Cb 210/2003, na rozhodnutie o dovolaní proti rozhodnutiu
krajského súdu č. k. 1 Cob 23/2010-455 z 11. novembra 2010, ktoré podal žalobca, ako aj
plná moc na jeho zastupovanie z 5. januára 2011 (č. l. 471) a súhlas správcu žalobcu
na č. l. 507 z 31. januára 2011,
- na č. l. 609 – 612 je namietané rozhodnutie najvyššieho súdu z 31. januára 2014
„v právnej veci žalobcu: T & T staving, a. s. v reštrukturalizácii... zastúpený advokátskou
kanceláriou...“,
- na č. l. 614 – 615 je návrh žalobcu: „.... konkurzný správca úpadcu T & T staving,
a. s. v reštrukturalizácii... právne zast.: Lion Law Partners, s. r. o... na pripustenie zmeny
účastníkov konania...“ z 13. marca 2014,
- na č. l. 622 je uznesenie okresného súdu z 21. marca 2014, ktorým pripustil, aby
„z konania vystúpil žalobca: ... správca konkurznej podstaty úpadcu: T & T staving, a. s.
v reštrukturalizácii...“,
- na č. l. 628 – 635 je odvolanie sťažovateľky zo 17. apríla 2014 proti tomuto
uzneseniu, v ktorom v podstatnom namietal, že:
„- uznesenie Okresného súdu Bratislava III vydal nepríslušný súd
- uznesenie Okresného súdu Bratislava III je nepreskúmateľné
- uznesenie Okresného súdu Bratislava III je vo výroku o vystúpení Správcu
z konania vo veci nesprávne, nakoľko správca v čase vydania uznesenia... nebol a nie je
účastníkom konania
-... návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania... podala neoprávnená osoba
- Okresný súd Bratislava III vydal uznesenie... na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu“,
- na č. l. 663 – 667 je vyjadrenie žalobcu: „... konkurzný správca úpadcu T & T
staving, a. s. v reštrukturalizácii... právne zastúpený: Lion Law Partners s. r. o...“
k odvolaniu na č. l. 628,
- na č. l. 673 je list advokátskej kancelárie z 28. mája 2014 adresovaný okresnému
súdu označený ako „Doplnenie podania“, ktorého prílohou na č. l. 674 je „Prehlásenie“
z 27. mája 2014 tohto znenia: „Podpísaný..., konkurzný správca úpadcu... týmto
prehlasujem, že udelením plnomocenstva zo dňa 02. 03. 2012 advokátskej kancelárii Lion
Law Partners s. r. o., so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461,
spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro,
vložka č. 16133/S, za spoločnosť koná: ..., advokát, konateľ, na zastupovanie úpadcu
v pozícii žalobcu v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III, sp. zn.
27Cb/210/2003, som nepochybne a v súlade s výzvou súdu zo dňa 30. 12. 2011 udelil
v zmysle § 14 zákona č. 7/2005 Z. z. súhlas na pokračovanie v tomto konaní v štádiu
podaného mimoriadneho opravného prostriedku – dovolania žalobcu zo dňa 05. 01. 2011.
Na odstránenie akýchkoľvek pochybností upresňujem údaje špecifikujúce moje označenie
v plnomocenstve zo dňa 02. 03. 2012.“,
- na č. l. 675 je predkladacia správa okresného súdu z 30. mája 2014
spolu so spisom a opravným prostriedkom odporcu. Vec je na krajskom súde vedená
pod sp. zn. 1 Cob 142/2014.
10. Súdny spis okresného súdu sp. zn. 27 Cb 210/2013 spolu so zbernými spismi
krajského súdu sp. zn. 1 Cob 23/2010 a sp. zn. 1 Cob 142/2014 predložil (zapožičal) krajský
súd ústavnému súdu 27. júna 2014.
III.
11. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy).
Je teda garantom ústavnosti a súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavanie
a rešpektovanie ústavy všetkými orgánmi verejnej moci vrátane všeobecných súdov.
12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
13. Pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti
všeobecných súdov, ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že mu
neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci
všeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani
ochrancom zákonnosti. Súdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné
súdy a ústavný súd, čo vyplýva aj z vnútornej štruktúry ústavy (siedma hlava má dva
oddiely, kde prvý upravuje ústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). Pri uplatňovaní
svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ústavný súd nemôže
zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia
zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako „pánom zákonov“ prislúcha chrániť
princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní
o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu sa
obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonných predpisov
s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä
v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, či nie sú arbitrárne
alebo svojvoľné s priamym dopadom na niektoré zo základných práv a slobôd
(napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).
14. V posudzovanej veci bolo súčasne nevyhnutné posúdiť, či najvyšší súd konal tak,
ako mu ukladá ústavný imperatív obsiahnutý v čl. 2 ods. 2 ústavy, teda na základe ústavy
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Procesná situácia, v ktorej sa
ocitol úpadca, síce nepatrí medzi frekventované v rozhodovacej činnosti všeobecných
súdov, nemožno ju však považovať ani za výnimočnú. Zjednodušene možno povedať,
že v prípade úpadcu išlo v určitom konkrétnom okamihu priebehu súdneho konania
v bežnom obchodno-právnom spore o konkurenciu právomoci dovolacieho súdu
a konkurzného súdu. Dovolací súd pritom rozhodol o dovolaní až po tom, ako nastali
účinky vyhlásenia konkurzu a predmetom konania bolo zaplatenie pohľadávky úpadcu voči
jeho dlžníkovi, o ktorej v tom čase existovalo právoplatné rozhodnutie krajského súdu –
rozsudok č. k. 1 Cob 23/2010-455 z 11. novembra 2010 (pozri bol 3).
15. Aj napriek tomu, že zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení
neskorších predpisov už bol v čase rozhodovania najvyššieho súdu zrušený, úprava
prerušenia súdnych konaní v rámci účinkov vyhlásenia konkurzu ostala obdobná.
Vychádzajúc z § 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii tento zákon upravuje riešenie
úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov.
Kolektívne uspokojenie veriteľov speňažením majetku dlžníka vylučuje individuálne
postupy, a práve z tohto dôvodu § 47 ods. 1 a 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii
ustanovujú, že vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa
týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, a že v takto prerušených
konaniach možno pokračovať na návrh správcu, ktorý sa podaním takéhoto návrhu stáva
účastníkom konania namiesto úpadcu. Dikcia zákona o konkurze a reštrukturalizácii pritom
nerozlišuje, či úpadca vystupoval na strane žalobcu alebo žalovaného, a nie je relevantné ani
to, v akom štádiu sa nachádza prebiehajúce súdne konanie (prvostupňové, odvolacie,
dovolacie). Jediným referenčným kritériom prerušenia súdneho konania je, že sa týka
majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi.
16. V tejto veci ústavný súd považoval za nespornú skutočnosť, že pohľadávka
úpadcu, ktorá bola predmetom súdneho konania, patrí pod obsah pojmu majetok
podliehajúci konkurzu (§ 67 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), pričom pre nedostatok
právomoci mu neprislúchalo skúmať jej existenciu alebo výšku a už vôbec nie revidovať
závery, ktoré v zmeňujúcom rozsudku vyslovil krajský súd. Ústavný súd sa preto obmedzil
na skúmanie podstatnej právnej otázky, ktorou ostala právomoc najvyššieho súdu ako
dovolacieho súdu zrušiť zmeňujúci rozsudok krajského súdu potom, ako nastali účinky
vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu.
17. Podľa § 23 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyhlásením konkurzu sa
začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení
konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
V prípade úpadcu bol konkurz vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava I
sp. zn. 2 K 53/2011 zo 16. novembra 2011, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku
24. novembra 2011 (pozri tiež bod 9, č. l. 562). Týmto dňom nastali účinky vyhlásenia
konkurzu predpokladané v ustanoveniach prvého oddielu piatej hlavy zákona o konkurze
a reštrukturalizácii vrátane prerušenia súdneho konania v spore o zaplatenie sumy
22 988,37 € s príslušenstvom, ktorej sa domáhal úpadca ako žalobca proti sťažovateľovi
(spoločnosti ZIPP Bratislava spol. s r. o. ako žalovanému, pozn.) Súdne konanie sa v tomto
momente (24. novembra 2011) nachádzalo v štádiu dovolacieho konania, keď najvyšší súd
mal rozhodnúť o dovolaní žalovaného proti zmeňujúcemu rozsudku krajského súdu, ktorým
žalobu zamietol a uložil žalobcovi nahradiť žalovanému trovy konania. Týmto dňom však
zároveň došlo k prerušeniu dovolacieho konania, a to ex lege bez toho, aby sa na to
vyžadovala akákoľvek forma procesnej iniciatívy dovolacieho súdu. Pokiaľ zákon
o konkurze a reštrukturalizácii v § 47 ods. 1 ustanovuje, že súdne konanie sa prerušuje, táto
procesná norma je prekážkou ďalšieho konania dovolacieho súdu, ktorý v dôsledku
zákonného prerušenia konania nemôže vo veci ďalej konať a už vôbec nemôže vo veci
meritórne rozhodnúť, a to ani vtedy, ak zistí, že dovolanie je dôvodné a je na mieste zrušiť
rozhodnutie odvolacieho súdu. Subjektívna ne/vedomosť dovolacieho súdu o prerušení
konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu je pritom rovnako právne irelevantná, keď účinok
prerušenia konania nastáva objektívne nezávisle na poznaní tejto skutočnosti konajúcim
dovolacím súdom. De lege lata pritom platí, že súd môže v prerušenom konaní pokračovať
iba na návrh správcu, ktorý sa takto stáva dominus litis a jedine od jeho iniciatívy
závisí prípadné pokračovanie v prerušenom konaní (§ 47 ods. 3 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii).
IV.
18. Vychádzajúc z už doteraz uvedeného ústavný súd konštatuje, že predmetom jeho
ústavného prieskumu je najmä ne/preukázanie dôvodnosti tvrdenia sťažovateľky
koncentrovane prezentovaného v bodoch 5. a) a 5. b), teda skutočností významných
pre rozhodnutie posudzovanej veci.
IV.A
19. Sťažovateľka tvrdí, že „v súdnom spise vedenom vo veci žalobcu proti
sťažovateľovi pod sp. zn. 27 Cb 210/2003 sa nenachádza žiadny relevantný prejav vôle
správcu na pokračovanie v dovolacom konaní po vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu“
[bod 5. a)], ktoré podopiera vo svojom vyjadrení z 22. októbra 2014 (bod 7) tiež výzvami
„nižších súdov na predloženie súhlasu správcu konkurznej podstaty s pokračovaním
v konaní“.
20. V úvode posudzovania dôvodnosti tohto tvrdenia sťažovateľky ústavný súd
poukazuje na nevyvrátiteľnú skutočnosť jednoznačne vyplývajúcu zo súdneho
spisu okresného súdu sp. zn. 27 Cb 210/2003 (bod 9), že za reštrukturalizačného správcu
a následne aj za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. P. Z...
21. Nadväzujúc na zistenia vyplývajúce zo súdneho spisu (bod 9) ústavný súd pri
posudzovaní tohto tvrdenia [5. a)] sťažovateľky konštatuje, že zo súdneho spisu vyplýva, že
dovolanie z 5. januára 2011 proti rozsudku krajského súdu z 11. novembra 2010 podal
žalobca prostredníctvom advokátskej kancelárie (č. l. 463 – 470). K dovolaniu bolo
pripojené splnomocnenie žalobcu pre advokátsku kanceláriu z 5. januára 2011 „najmä vo
veci: podania dovolania proti rozsudku krajského súdu... v celom dovolacom konaní“
(č. l. 471 a tiež č. l. 472 – 473 – uznesenie o povolení reštrukturalizácie žalobcu
a ustanovení správcu).
Žalobca prostredníctvom advokátskej kancelárie listom z 9. februára 2011
požiadal okresný súd o pokračovanie v dovolacom konaní prerušenom jeho uznesením
z 19. januára 2011 (č. l. 503 – 506), prílohou ktorého je aj list správcu z 31. januára 2011
adresovaný žalobcovi, ktorým udeľuje „súhlas na všetky právne úkony týkajúce sa konania
č. 27 Cb 210/2003..., a to najmä na podanie dovolania, ako aj na všetky procesné úkony
s tým spojené“ (č. l. 507). Okresný súd uznesením z 18. februára 2011 zrušil svoje
uznesenie z 19. januára 2011 o prerušení dovolacieho konania, lebo „v prerušenom konaní
neexistuje prekážka prerušenia konania..., súd bude pokračovať v konaní...“ (č. l. 512).
Okresný súd uznesením z 3. novembra 2011 zastavil dovolacie konanie
pre neuhradenie súdneho poplatku žalobcom (č. l. 546). Toto uznesenie napadol žalobca
odvolaním z 25. novembra 2011 (č. l. 553), ktorého prílohu (č. l. 562) tvorí uznesenie
o vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu a o ustanovení konkurzného správcu (opätovne
Mgr. P. Z., pozn.).
Okresný súd listom z 2. decembra 2011 (č. l. 568) a urgenciou z 30. decembra 2011
(č. l. 576) adresovanou konkurznému správcovi žiadal oznámiť, či „žiadate pokračovať
v súdnom konaní pod sp. zn. 27 Cb 210/2003, nakoľko v súdnom konaní je podané
odvolanie“ (č. l. 553).
Advokátska kancelária listom z 5. marca 2012 adresovaným krajskému súdu
informovala, že na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz a bol mu ustanovený konkurzný
správca Mgr. P. Z. Oznámila tiež, že „sa z dôvodu vyhláseného konkurzu účastníkom
konania namiesto úpadcu – žalobcu stáva správca, pričom v prílohe prikladáme plnú moc
na zastupovanie správcu v tomto konaní“. Podľa tohto splnomocnenia z 2. marca 2012 (č. l.
590) vystaveného žalobcom v konkurze konajúceho prostredníctvom ustanoveného správcu
opätovne splnomocnil advokátsku kanceláriu „vo veci: podaného dovolania... a v celom
dovolacom konaní“. Splnomocnenie podpísal splnomocniteľ – konkurzný správca Mgr. P.
Z.
Krajský súd uznesením z 27. decembra 2012 (č. l. 596) zrušil uznesenie okresného
súdu z 3. novembra 2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pri tomto uznesení odvolacieho
súdu (z hľadiska posudzovanej veci) za povšimnutie stojí skutočnosť, že ako žalobca je
v ňom uvedený správca konkurznej podstaty, právne zastúpený advokátskou kanceláriou.
Na č. l. 606 je predkladacia správa okresného súdu z 18. decembra 2012
na rozhodnutie o dovolaní žalobcu proti rozhodnutiu krajského súdu z 11. novembra 2010,
v ktorej okrem iného je uvedená plná moc na postupovanie žalobcu pred najvyšším súdom
z č. l. 471, t. j. z 5. januára 2011. Okresný súd neuviedol pre dovolací súd doplňujúce
informácie na č. l. 507 (udelenie súhlasu reštrukturalizačného správcu na všetky právne
úkony žalobcu týkajúce sa konania sp. zn. 27 Cb 210/2003, a to najmä na podanie
dovolania), a predovšetkým splnomocnenie konkurzného správcu z 2. marca 2012 pre
advokátsku kanceláriu na jeho zastupovanie vo veci podaného dovolania.
22. Z analýzy priebehu konania od podania dovolania (z 5. januára 2011) vyplýva
záver, že správca najprv v procesnom postavení reštrukturalizačného správcu a následne aj
ako správca konkurznej podstaty (ide o jednu a tú istú fyzickú osobu, pozn.) dostatočne
právne relevantným spôsobom prejavil vôľu pokračovať v prerušenom dovolacom konaní
(hoci aj prostredníctvom splnomocnenia poverenej advokátskej kancelárie). Tento právny
záver ústavného súdu podporuje aj ďalší procesný postup súdov konajúcich so žalobcom –
konkurzným správcom, zastúpeným advokátskou kanceláriou (pozri bod 9). Jednoznačný
úmysel správcu (v konaní o dovolaní) potvrdzuje aj jeho následné vyhlásenie z 27. mája
2014 (č. l. 674, pozri bod 9), ktorým „v súlade s výzvou okresného súdu zo dňa 30. 12. 2011
udelil... súhlas na pokračovanie v tomto konaní v štádiu... dovolania žalobcu zo dňa
05. 01. 2011“.
23. Tvrdenie sťažovateľky, že v súdnom spise sa nenachádza „žiadny relevantný
prejav vôle správcu na pokračovanie v dovolacom konaní po vyhlásení konkurzu“ (bod 19),
je možné v danom prípade chápať len ako účelovú snahu o dosiahnutie zrušenia
napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu [ktoré by však v konečnom dôsledku
po následnom odstránení procesnoprávnych pochybení najvyššieho súdu a najmä okresného
súdu (ktorého postup nebol napadnutý ústavnou sťažnosťou, pozn.) následne viedlo –
s odstupom času – k „procesne nezávadnému“ postupu a formálnoprávne vyhovujúcim
rozhodnutiam vo veci konajúcich súdov].
Ústavný súd už iba poznamenáva, že uvedený záver sťažovateľka predpokladala, keď
v sťažnosti uviedla „V prípade, ak sa Ústavný súd nestotožní s argumentáciou sťažovateľa
uvedenou v bode III..., sťažovateľ poukazuje na vadu napadnutého rozhodnutia spočívajúcu
v nedostatočnom odôvodnení...“ (pozri bod 5).
IV.B
24. Ústavný súd k tejto časti sťažnosti v úvode poznamenáva, že na svoje zistenia
a konštatácie uvedené v časti IV.A (body 19 až 23) bude prihliadať (nadväzovať na ne)
pri posudzovaní sťažovateľkou namietaného nedostatočného odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia najvyššieho súdu.
25. Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd v čase rozhodovania o dovolaní
„v právnej veci žalobcu: T & T staving, a.s. v reštrukturalizácii, zastúpený advokátskou
kanceláriou...“, pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia vychádzal z ním vykonaného
vyhodnotenia v súdnom spise sa nachádzajúcich procesných úkonov reštrukturalizačného
správcu súvisiacich s konaním o dovolaní ako jeho súhlasom s pokračovaním v tomto
konaní. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd nepovažoval za potrebné samostatne sa venovať
v časti svojho odôvodnenia touto sťažovateľkou namietanou problematikou.
Tento v zásade nie dôsledný postup najvyššieho súdu však vzhľadom na ďalší
(následný) jednoznačný prejav vôle konkurzného správcu pokračovať v dovolacom konaní
nemožno posudzovať izolovane bez súvisu s obsahom súdneho spisu a formálnoprávne ho
vykladať ako postup nekompatibilný s označenými článkami ústavy, listiny a dohovoru,
ktorých porušenie sťažovateľka namieta.
Zrušujúcim (procesným) rozhodnutím najvyššieho súdu sa konanie o merite veci
(sp. zn. 27 Cb 210/2003) posunulo do štádia odvolacieho konania, v ktorom bude mať
sťažovateľka dostatočný priestor na domáhanie sa ústavne súladného postupu vo veci
(momentálne) konajúceho všeobecného súdu.
26. Ústavný súd poznamenáva, že nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale
podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje
o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto
práv a slobôd nerozhoduje iným súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je
v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho
posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy,
ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje
na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného
súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou
alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade,
že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto
právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou,
resp. úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (I. ÚS 225/03, I. ÚS 334/08).
27. Po dôslednom posúdení (zvážení) všetkých právne významných skutočností
v postupe vo veci konajúcich všeobecných súdov, no najmä žalobcu, advokátskej kancelárie
a správcu vyplývajúcich zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 27 Cb 210/2003 dospel
ústavný súd k názoru, že postup a závery najvyššieho súdu pri rozhodovaní o dovolaní
žalobcu nie sú zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska
neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie označených
práv. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.
28. Nad rámec už uvedeného ústavný súd ešte poznamenáva, že pokiaľ sa
sťažovateľka odvolávala na postup podľa právneho názoru vysloveného vo veci sp. zn.
I. ÚS 393/2012, tento sa týka skutkového základu uvedeného a posudzovaného v danej
konkrétnej veci a jeho závery nie sú bez ďalšieho aplikovateľné na teraz posudzovanú vec.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. decembra 2014