Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-10Csp/149/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobkyne : V. C., R.. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX C., zastúpenej ALENA ZADÁKOVÁ-advokát s.r.o., so sídlom Kováčska 32, 040 01 Košice, IČO:53 209 451, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenému Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.207,-eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3.207,- eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.207,-eur odo dňa 28.01.2021 do zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne z a m i e t a .

III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 97,24 % o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.11.2020 domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť jej titulom vydania bezdôvodného obohatenia sumu 3.207,-eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 15.10.2020 do zaplatenia a aby jej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Žalobu odôvodňovala tým, že s právnym predchodcom žalovaného uzatvorila dňa 01.08.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“) predmetom ktorej bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru na kúpu osobného motorového vozidla vo výške 6.071,40 eur s dohodnutou mesačnou splátkou 154,64 eur a dobou splácania 60 mesiacov. Podľa žalobkyne úver z predmetnej zmluvy je v zmysle ustanovení o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov, lebo právny predchodca žalovaného Consumer Finance Holding neskúmal náležite jej úverovú bonitu, keď na posúdenie jej príjmov postačoval mu jej občiansky preukaz a strieborná karta Quatro. S poukazom na zmluvu uviedla, že z tejto vyplýva, že právny predchodca žalovaného sa zameral na skúmanie jej príjmov za minulý rok, ale žiadnym spôsobom neskúmal jej príjem v čase poskytnutia úveru, pričom v čase poskytnutia úveru poberala rodičovský príspevok na 1 dieťa vo výške 224,-eur a rodinné prídavky na druhé dieťa vo výške 24,-eur, jej manžel bol v tom čase nezamestnaný a poberal čiastočný invalidný dôchodok vo výške 170,-eur. Rovnako za nepravdivé označila uvedenie nulových výdavkov na domácnosť, ktoré je uvedené v zmluve. Poukazujúc na ust. § a 11 zákona o spotrebiteľských úveroch uviedla, že dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa keď cieľom zákonodarcu bolo efektívne

zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov. Žalobkyňa poukázala v tejto súvislosti na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.7Co/126/2016 a uviedla, že pre posúdenie nároku na určenie bezúročnosti zmluvy nie je smerodajné aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľov, ale akým spôsobom žalovaný pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. V danom prípade podľa nej žalovaný či už úmyselne alebo z nedbanlivosti konaním hrubo odporujúcim odbornej starostlivosti zvýšil jej zadĺženosť a pri takom konaní, ktoré je možné hodnotiť ako hrubo odporujúce dobrým mravom je vylúčené, aby žalovanému patrila odmena vo forme úrokov keď neskúmaním bonity išlo z jeho strany o hazardovanie s finančnými prostriedkami. Okrem porušenia povinnosti starostlivo skúmať jej úverovú bonitu, čo má za následok aj nemožnosť daný úver predčasne zosplatniť sú tu podľa žalobkyne aj ďalšie dôvody bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a to absencia podstatných náležitostí zmluvy. Uviedla, že zmluva mala v zmysle § 9 ods.2 ZoSÚ obsahovať aj RPMN, celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy s uvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto RPMN a tiež údaj o priemernej RPMN. Právny predchodca žalovaného pritom podľa žalobkyne neuviedol správne tieto údaje, uviedol priemernú RPMN vo výške 20,09 % ale z údajov MF SR zverejnených za 2.štvrťrok 2015 vyplýva priemerná RPMN vo výške 13,50 %. Poukázala aj na absentujúci údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa tvrdila, že predmetný úver bol vyplatený v pravidelných mesačných splátkach tak, ako sú špecifikované v spotrebiteľskej zmluve a keďže úver je bezúročný a bez poplatkov, žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.207,- eur s úrokom z omeškania uplatneným odo dňa podania žaloby.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa v žalobe označila Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.1XXXXXXXX zo dňa 01.08.2015 a Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok 2015.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že uplatnený nárok neuznáva a žalobu považuje za nedôvodnú. Poprel tvrdenia žalobkyne o absencii zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. K poukazu žalobkyne na nesprávne uvedený údaj o priemernej RPMN uviedol, že údaje o novoposkytnutých úveroch za 2. štvrťrok 2015 na ktoré poukazuje žalobkyňa neboli v čase uzavretia zmluvy zverejnené, na zmluvu sa tu vzťahujú Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2015, ktoré boli zverejnené dňa 31.03.2015 a tieto sa podľa § 9 ods.2 písm. z) ZoSÚ mali v zmluve uvádzať až po uplynutí 15 kalendárnych dní od ich zverejnenia, zmluva preto obsahuje správny údaj o priemernej hodnote RPMN. K dobe trvania zmluvy uviedol, že tá je uvedená v Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere tak, že je „do splatenia všetkých záväzkov dlžníka podľa tejto zmluvy“ a za použitia bežnej logiky a čítania s porozumením, ktorou vlastnosťou žalobkyňa podľa jeho predpokladu disponuje uvedené ustanovenie reflektuje situáciu, kedy sa nenaplnia predpoklady splácania úveru, či už napr. z dôvodu omeškania na strane dlžníka alebo predčasného splatenia úveru dlžníkom. Žalovaný poukázal na definíciu priemerného spotrebiteľa ako adresáta ochrany poskytovanej spotrebiteľským právom EÚ a SR a tvrdil, že z tej je zrejmé, že európske ani vnútroštátne predpisy nechránia spotrebiteľa, ktorý bol a zostal neinformovaný v dôsledku svojej nevšímavosti, prípadne neobozretnosti, alebo až ľahostajnosti a ľahkomyseľnosti. Ak spotrebiteľ návrh zmluvy prijal a text podpísal bez toho, aby sa snažil predtým porozumieť obsahu predloženého návrhu zmluvy, prípadne dokonca bez toho, aby si návrh zmluvy prečítal, tak takéhoto spotrebiteľa nemožno považovať za spotrebiteľa primerane, resp. aspoň priemerne správne informovaného, všímavého a obozretného, ktorého legitímne záujmy chráni právo EÚ a SR. K námietke žalobkyne o nesplnení povinnosti preveriť schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver uviedol, že k tejto sa vyjadrí po obdržaní potrebných podkladov z príslušného oddelenia. Žalovaný žalobu navrhoval zamietnuť a priznať mu plnú náhradu trov konania. Ako dôkaz na svoje tvrdenia označil a pripojil Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2015.

5. Žalobkyňa v replike trvala na dôvodnosti žaloby. Poukazujúc na ust. (ďalej len „“) a povinnosť strán včas uplatniť prostriedky procesného útoku a obrany uviedla, že žalovaný nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce skúmanie úverovej bonity s odôvodnením, že tieto predloží neskôr, čím vedome konal nehospodárne nakoľko mu nič nebránilo predložiť listinné dôkazy pri prvom úkone. S odvolaním sa na závery súdnej praxe tvrdila, že jej povinnosťou pre úspech v spore bolo preukázať, že žalovaný jej poskytol úver bez toho, aby dôkladne skúmal jej úverovú bonitu a vzhľadom na predmet sporu a uvedené skutočnosti sa dôkazné bremeno presunulo na žalovaného ako poskytovateľa úveru, ktorý bol povinný relevantnými dôkazmi preukázať

že dôkladne skúmal bonitu žalobkyne predtým, než jej poskytol úver. Žalobkyňa citovala z viacerých súdnych rozhodnutí, pričom k dobe trvania zmluvy a poukazu žalovaného na jej uvedenie v štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere uviedla, že nakoľko § 9 ods.2 písm. d/ ZoSÚ je kogentným ustanovením, nemožno absenciu danej náležitosti nahrádzať odkazom na štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Na podporu svojich záverov pripojila rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.6Co/116/2019.

6. Dupliku žalovaný napriek výzve súdu uznesením zo dňa 28.05.2021 doručeným mu prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 08.06.2021 nepodal.

7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na ktoré sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavila právna zástupkyňa žalobkyne, ktorá neúčasť na pojednávaní ospravedlnila, súhlasila s pojednávaním a rozhodnutím v jej neprítomnosti s tým, že nakoľko žalovaný nepredložil žiaden listinný dôkaz, ktorý by preukazoval skúmanie úverovej bonity žalobkyne, navrhovala žalobe vyhovieť. Na pojednávanie dostavil sa právny zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že súhlasí s pojednávaním v neprítomnosti právnej zástupkyne žalobkyne, avšak súčasne žiada pojednávanie odročiť z dôvodu, že sa mu stále nepodarilo v archíve dohľadať doklady k posúdeniu bonity, navrhol preto poskytnúť dodatočnú poslednú lehotu na ich predloženie.

8. Návrhu právneho zástupcu žalovaného na odročenie pojednávania súd nevyhovel, k čomu uvádza nasledovné. Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov ( veta prvá ) a strana, ktorá chce navrhnúť odročenie pojednávania je povinná oznámiť súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Už priamo v žalobe žalobkyňa namietala nesplnenie povinnosti skúmať riadne jej úverovú bonitu, pričom táto jej žaloba žalovanému doručená bola dňa 26.01.2021 a tak do dňa konania pojednávania mal žalovaný na „dohľadanie“ dokladov k skúmaniu bonity žalobkyne k dispozícii takmer 6 mesiacov. Navyše, ak žalovaný po doručení mu žaloby zistil, že potrebuje dlhší čas na dohľadanie dokladov ku skúmaniu bonity žalobkyne, potom zákonu zodpovedal jedine taký postup, kedy by žalovaný bol požiadal súd o predĺženie súdom určenej lehoty na vyjadrenie sa k tejto časti žaloby a na predloženie listín v zmysle , čo mohol kedykoľvek urobiť, a to aj opakovane. Namiesto toho aby žalovaný, ktorý v tom čase už bol zastúpený advokátom požiadal o predĺženie lehoty, vo vyjadrení k žalobe len oznámil, že k námietke o neskúmaní bonity vyjadrí sa po obdržaní potrebných podkladov z príslušného oddelenia, čím si podľa svojej predstavy zrejme akoby sám určil ľubovoľnú lehotu na predloženie daných dokladov, čo však nielenže nemá žiadnu zákonnú oporu, ale príkro odporuje základným princípom sporového súdneho konania a povinnostiam strán sporu (viď napr. článok 8, 10 či 17 základných princípov ). Žalovaný nijako nereagoval ani potom, čo žalobkyňa v replike doručenej mu ešte dňa 08.06.2021 výslovne poukázala na to, že žalovaný nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce skúmanie úverovej bonity a že jeho konanie je v rozpore s a článkom 8 jeho základných princípov, a až priamo na pojednávaní požiadal pojednávanie odročiť z dôvodu, že potrebuje dodatočný čas na predloženie daných dokladov. Za daných okolností takej žiadosti o odročenie pojednávania nebolo možné v žiadnom prípade vyhovieť, keďže neboli na to splnené ani základné zákonné podmienky pre odročenie pojednávania (nešlo ani o dôležitý dôvod a ani nebolo žiadané o odročenie bezodkladne po tom, čo sa o ňom žalovaný dozvedel alebo mohol dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti predpokladať). V sporovom kontradiktórnom konaní pre ktoré platí zásada koncentrácie ( ) a zásada rozhodnutia spravidla na jedinom pojednávaní ( ) nie je v žiadnom prípade dôvodom na odročenie pojednávania skutočnosť známa strane sporu takmer 6 mesiacov vopred, ktorá navyše mohla kedykoľvek predtým byť riešená formou žiadosti o predĺženie lehoty na predloženie dokladov. Súd navyše uvádza, že v konečnom dôsledku by v tomto prípade ani prípadné predloženie dokladov k skúmaniu úverovej bonity žalobkyne žalovaným nič nezmenilo na závere súdu o dôvodnosti žaloby, lebo ako bude zrejmé z ďalšej časti tohto odôvodnenia, súd mal za dôvodné a preukázané tvrdenia žalobkyne, že úver je bezúročný a bez poplatkov aj podľa ZoSÚ, a to pre nedodržanie náležitostí zmluvy predpísaných v ZoSÚ a teda aj keby tu nebol dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa ZoSÚ, žaloba dôvodná by bola tak či tak.

9. Súd preto nevyhovel návrhu na odročenie pojednávania, v súlade s ust. rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti právnej zástupkyne žalobkyne a súčasne na pojednávaní v rámci postupu podľa prítomnú právnu zástupkyňu žalovaného

upovedomil o tom, že čo sa týka spornej otázky vzniku nároku na úroky a poplatky za úver, tak nakoľko sa jedná o spotrebiteľský spor, súd sám bude skúmať nielen dodržanie tých náležitostí zmluvy, ktorých sa týkala polemika strán, ale aj ďalších náležitostí uvedených v § 9 ods.2 ZoSÚ, najmä údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru, nakoľko podľa zmluvy táto predstavovať má aj kúpnu cenu predmetu financovania B vo výške 990,-eur, kde sú zahrnuté aj položky ako napr. doplnkový zákaznícky servis a v nadväznosti na to aj výšku RPMN, vo vzťahu k čomu právny zástupca žalovaného dostal na pojednávaní možnosť vyjadrenia sa k daným skutočnostiam, ktorú nevyužil.

10. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a všetkých písomných vyjadrení strán, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených stranami. Súd vykonal v spore všetky dôkazy, ktoré strany navrhli, žiaden návrh na vykonanie dokazovania nebol zamietnutý, pričom vykonanie žiadneho z dôkazov nebolo namietané. Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

11. Nebolo medzi stranami sporné, že dňa 01.08.2015 žalobkyňa uzatvorila so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 zmluvu označenú ako zmluva o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX, pričom sporné nebolo ani to, že právnym nástupcom uvedenej spoločnosti zaniknutej podľa údajov obchodného registra dňa 01.01.2018 rozdelením je práve žalovaný. Žalovaný nenamietal ani tvrdenie žalobkyne preukázané obsahom samotnej zmluvy, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru žalobkyni na kúpu osobného motorového vozidla. Zmluva má podobu formulárového tlačiva kde v časti označenej ako klient (fyzická osoba) sú osobné údaje žalobkyne a tam je okrem iného uvedené, že táto pri uzavretí zmluvy predložila občiansky preukaz a ako doplnkovú identifikáciu kartu I. čo je Strieborná Quatro karta. Uvedené je tam ďalej to, že je vydatá a že nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, a že zamestnaná je od 06.12.2013 na dobu neurčitú s tým, že príjem domácnosti je 1.450,-eur, mesačné finančné výdavky ( napr. splátky úverov, hypoték, lízingov) sú 177,-eur, iné mesačné výdavky (napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón) že sú 0,-eur, že jej základ dane za minulý rok bol 2.796,-eur a že príjmy z podnikania za predošlý rok ako SZČO mala 11.000,-eur.

12. Podľa zmluvy veriteľ bol pri jej uzavretí zastúpený sprostredkovateľom, spoločnosťou AUTO DISKONT s.r.o. ktorá bola zároveň predávajúcim vozidla. Jednotlivé parametre tohto spotrebiteľského úveru sú v zmluve uvedené v časti označenej ako „Spôsob financovania“, pričom tam je uvedené, že výška úveru celkom je 6.071,40 eur a predtlačený zvýraznený text pod tým uvádza, cit „Klient podpisom zmluvy berie na vedomie, že výška poskytnutého úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny predmetu financovania A vo výške 5.081,40 eur, Kúpnu cenu Predmetu financovania B vo výške 990,-eur“.

13. Predmetom financovania A podľa zmluvy bolo samotné osobné motorové vozidlo Škoda Octavia 1.9 TDI Exclusive v tam uvedenej špecifikácii a ako Predmet financovania B je v zmluve uvedený „doplnkový tovar a služby“, a to čierne koberce do auta v sume 15,-eur, doplnkový zákaznícky servis v sume 299,-eur, balíček povinnej výbavy v sume 48,-eur, Mini Gap v úvere v sume 135,-eur, Carlife Garance v sume 353,-eur a bezdrôtová kamera s navigáciou v sume 140,-eur, s tým, že dohodnutá kúpna cena predmetu financovania B je 990,-eur.

14. Ďalej v zmluve v časti Spôsob financovania je uvedené, že výška splátky bude 154,64 eur, splátok bude 60 a budú splatné k 16. dňu v mesiaci počnúc prvou splátkou splatnou dňa 16.08.2015 s tým, že termínom konečnej splatnosti bude mesiac 07/2020. Ako ročná úroková sadzba je tam uvedená sadzba 19,73 % s tým, že RPMN je takisto 19,73 % a že táto je vypočítaná v súlade so o spotrebiteľských úveroch z hodnoty celkových nákladov klienta spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ako celková čiastka je v zmluve uvedená suma 9.278,40 eur, ako Priemerná hodnota RPMN je tam uvedená hodnota 20,09 %.

15. Tiež je tam uvedené, že Klient podpísaním zmluvy žiada Spoločnosť, aby ňou poskytnutý úver v časti doplatok kúpnej ceny predmetu financovania A a kúpnej ceny predmetu financovania B poukázala na účet sprostredkovateľa a že Spoločnosť sa zaväzuje uhradiť poskytnutý úver v časti doplatok kúpnej ceny Predmetu financovania A a kúpnu cenu Predmetu financovania B na účet Sprostredkovateľa. Priamo súčasťou zmluvy, na jej strane 6 a 7 je Splátkový kalendár kde je uvedené, že poslednú splátku vo výške 154,64 eur žalobkyňa hradiť má 16.07.2020.

16. Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil z písomného vyhotovenia predmetnej úverovej zmluvy.

17. Celková čiastka, ktorú žalobkyňa mala podľa zmluvy v splátkach zaplatiť do 16.07.2020 bola 9.278,40 eur. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že celý úver takto riadne vyplatila v pravidelných mesačných splátkach tak ako sú špecifikované v spotrebiteľskej zmluve a keďže žalovaný toto skutkové tvrdenie nepoprel, súd ho mal v súlade s ust. za nesporné.

18. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, nebolo medzi stranami sporné, že pre posúdenie náležitostí zmluvy potrebné bolo vychádzať z ustanovení o spotrebiteľských úveroch, nakoľko už z názvu a označenia zmluvy je zrejmé a nepochybné , že žalobkyni poskytnutý bol spotrebiteľský úver, konkrétne účelovo viazaný spotrebiteľský úver. Súd na vec aplikoval aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v , tiež ustanovenia o bezdôvodnom obohatení a omeškaní a tiež ustanovenia verejnoprávneho predpisu obsahujúceho kogentné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa - o ochrane spotrebiteľa.

19. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy stranami, t.j. ku dňu 01.08.2015 (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

20. Podľa ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia ani osobitných predpisov (napr. o ochrane spotrebiteľa).

21. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

22. Podľa ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

23. Podľa § 2 písm. l) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

24. Podľa § 2 písm. i) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20130610>.

25. Podľa § 11 ods.1 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 01.08.2015 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321>, s) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321>, z) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > a aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321>, d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,

26. Podľa § 15 ods.1 a 2 ZoSÚ Zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok. Pri zmluvách, ktoré podľa odseku 1 tvoria obchodný celok, a) predávajúci tovaru alebo poskytovateľ služby je zároveň veriteľom alebo b) veriteľom je tretia osoba a 1. veriteľ využíva služby predávajúceho tovaru alebo poskytovateľa služieb pri uzatváraní alebo príprave zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo 2. konkrétny tovar alebo poskytnutie konkrétnej služby je výslovne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

27. Podľa § 7 ods.1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

28. Podľa § 7 ods.2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

29. Podľa § 7 ods.15 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

30. Podľa § 7 ods.16 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401> a <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401>, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi;

31. Podľa § 11 ods.2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401> sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401> sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

32. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že nakoľko vyplatila celý úver podľa zmluvy, ktorý ale v skutočnosti bol bezúročný a bez poplatkov, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, ktoré žiada vydať, pričom svoj právny názor o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru založila jednak na tom, že v zmluve neboli správne uvedené náležitosti podľa § 9 ods.2 v spojení s § 11 ods.1 zákona a súčasne tvrdila, že je tu aj ďalší dôvod pre sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vzhľadom na § 11 ods.2 a § 7 ods.1 ZoSÚ, a to hrubé porušenie povinnosti posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

33. Vo vzťahu k predmetu tohto konania, ktorým je vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v úrokoch a poplatkoch na ktoré nárok pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa žalobkyne nevznikol stačilo pre vyhovenie žalobe zistenie o absencii čo i len jednej z uvedených náležitostí. Súd uvádza, že po zistení, že je dôvodné tvrdenie žalobkyne o nesprávne uvedených zákonných

náležitostiach v zmluve- konkrétne podľa zistenia súdu nesprávne uvedená je celková výška spotrebiteľského úveru (§ 9 ods.2 písm. g) zákona) a ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. k zákona) považoval pre účely tohto konania a rozhodnutia o žalobe žalobkyne za zbytočné a nehospodárne venovať sa skúmaniu ďalších vytýkaných nedostatkov. Je zrejmé, že pri nesprávne uvedenej výške úveru je automaticky nesprávna aj výška a členenie splátky alebo doba trvania zmluvy, resp. termín konečnej splatnosti, lebo ak je úver bezúročný a bezpoplatkový pre nesprávne uvedenú výšku úveru, potom spotrebiteľ vrátiť mal menej a platiť mal buď nižšiu mesačnú splátku (očistenú o úrok) alebo menej splátok (ak by plnil v dojednanej výške splátok, tak potom bezúročný úver, teda len jeho istinu splatil by podstatne skôr ako predpokladala zmluva, čo automaticky robí nesprávnym údaj o dobe trvania zmluvy termíne konečnej splatnosti). Bolo po takom zistení pre účely tohto konania nadbytočné zaoberať sa aj posúdením náležitého skúmania bonity spotrebiteľa, lebo či táto bola alebo nebola náležite skúmaná, nič to nemení na tom a nie je spôsobilé zhojiť to, že úver je bezúročný a bezpoplatkov pre nesprávne uvedenú celkovú výšku úveru, RPMN a celkovo splatnú sumu.

34. Žalobkyňa preto v konečnom dôsledku správne tvrdila, že zmluva postráda náležitosti, ktoré sú v zmysle § 9 ods.2 ZoSÚ nevyhnutné pre to, aby veriteľovi vznikol nárok na úroky a poplatky za úver. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzatváraná žalobkyňou s právnym predchodcom žalovaného je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné ( ). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.

35. Písomným vyhotovením zmluvy zo dňa 01.08.2015 bolo preukázané, že veriteľ poskytol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobkyni viazaný spotrebiteľský úver na zaplatenie časti kúpnej ceny vozidla vo výške 5.081,40 eur, nakoľko doplatok kúpnej ceny „predmetu financovania A“ podľa zmluvy mal byť práve vo výške 5.081,40 eur. V zmluve je uvedené, že tam uvedená výška poskytnutého úveru 6.071,40 eur pozostáva z doplatku kúpnej ceny predmetu financovania A vo výške 5.081,40 eur a z kúpnej ceny predmetu financovania B vo výške 990,-eur ( súčet súm 5.081,40 eur a 990,-eur je 6.071,40 eur, teda suma uvedená ako výška úveru). V rámci Predmetu financovania B obsiahnutý okrem iného bol „Doplnkový zákaznícky servis“ vo výške 299,-eur, čo znamená, že veriteľ tu do celkovej výšky poskytnutého úveru zarátal aj sumu, ktorú v prospech žalobkyne reálne nikdy neposkytol a ktorou sa hradili v skutočnosti náklady spojené s poskytnutím úveru, čo podľa zákona je neprípustné a vedie k zjavnej nesprávnosti údaja o celkovej výške úveru a tým pádom k jeho bezúročnosti a bezpoplatkovosti.

36. Z ustanovení o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu, keď malo dôjsť k uzavretiu zmluvy (01.08.2015), ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

37. Súd už uviedol, že obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona a medzi nimi pod písm. g/ je uvedená celková výšku a konkrétna menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie a pod písmenom j) ročná percentuálna mieru nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601>, s) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601>, z) a aa) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601>, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ( § 11 ods.1 písm. b/ ZoSÚ).

38. Je absolútne zrejmé, že do údaja o celkovej výške úveru boli zahrnuté sumy, ktoré boli účtované na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré neboli spotrebiteľovi ( žalobkyni ) reálne vyplatené, čím bol porušený zákon.

39. Z hľadiska posúdenia, či je v zmluve správne vyjadrená a uvedená zákonná náležitosť - celková výška a konkrétna mena spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie a či nedošlo ku klamaniu spotrebiteľa o cene vo vzťahu k o ochrane spotrebiteľa je úplne irelevantné či veriteľ reálne poskytol na účet predávajúceho sumu 6.071,40 eur, lebo priamo zo zmluvy vyplýva, že reálna hodnota plnenia pre žalobkyňu bola len vo výške 5.081,40 eur (doplatok reálnej kúpnej ceny auta), k čomu možno pripočítať ešte maximálne tak hodnotu čiernych kobercov do auta (15,-eur), balíčka povinnej výbavy (48,-eur) a bezdrôtovej kamery s navigáciou (140,-eur) avšak zvyšok predstavovali len rôzne poplatky, napr. na doplnkový zákaznícky servis, teda províziu predávajúceho, ktoré nesmú byť súčasťou údaja o výške úveru. Je logické, že predávajúci ako subjekt sledujúci v rámci podnikateľskej činnosti dosiahnutie zisku očakáva províziu v súvislosti s predajom, avšak je neprípustné odmenu predávajúceho, či náklady veriteľa spojené s úverom započítať do výšky poskytnutého úveru. Nakoľko tu sa tak stalo, lebo ako výška úveru je v zmluve uvedená suma 6.071,40 eur, hoci v skutočnosti spotrebiteľ dostáva od veriteľa na kúpu toho, čo jediné je v jeho záujme (tu kúpa auta s doplnkovou výbavou) reálne sumu nižšiu, potom je v zmluve údaj o výške úveru uvedený nesprávne, čo samo o sebe má za následok, že jedná sa bez ďalšieho o bezúročný a bezpoplatkový úver, keďže pre taký záver v zmysle o spotrebiteľských úveroch postačuje absencia aj len jednej zo zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom aj nesprávne alebo zavádzajúce uvedenie niektorej z tých náležitostí, absencia ktorej spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, má rovnaké následky ako keby tento údaj nebol uvedený vôbec.

40. Podľa o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

41. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že reálne žalobkyni poskytnutá bola len suma úveru vo výške doplatku kúpnej ceny auta a jeho reálnej doplnkovej výbavy. Uvedená peňažná suma mala byť podľa názoru súdu uvedená ako celková výška poskytnutého spotrebiteľského úveru. Náklady ako poplatok za doplnkový zákaznícky servis (tu vo výške až 299,-eur) sú obdobou poplatku, odmeny za poskytnutie úveru a už z logiky veci nie sú skutočným plnením v prospech a v záujme dlžníka, ale v prospech a v záujme veriteľa, preto podľa názoru súdu nemožno ich poňať do údaja o celkovej výške spotrebiteľského úveru. Sú to náklady spojené s poskytnutím úveru, mali byť preto zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, avšak v žiadnom prípade nie do výšky úveru. Akékoľvek obchádzanie kogentnej zákonnej definície výšky spotrebiteľského úveru a nákladov spojených so spotrebiteľským úverom nie je možné hodnotiť inak než obchádzanie zákona. K tomu podporne pozri uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.03.2017 sp.zn.20Co/126/2016, kde bol riešený obdobný prípad so záverom, že ide o obchádzanie zákona.

42. Vo vzťahu k uvedenému súd poukazuje na rozsudok SD EÚ vo veci C-377/14 Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti FINWAY a.s., ktorý vo výroku rozsudku v bode 3. výslovne uviedol, že článok

3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Podľa Súdneho dvora do celkovej výšky úveru v zmysle čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods.2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet závisí od celkovej výšky úveru (body 86. a 87. rozsudku).

43. Aj legálna definícia pojmu celková výška spotrebiteľského úveru obsiahnutá v § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch uvádza, že sa ňou na účely tohto zákona rozumie maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

44. V kontexte už uvedeného je zrejmé, že v tu prejednávanom spore celková suma, ktorú žalobkyňa reálne dostala k dispozícii od predchodcu žalovaného na úhradu doplatku kúpnej ceny vozidla a jeho príslušenstva bola 5.284,40 eur ( 5.081,40 eur ako doplatok auta+ 15,-eur +48,-eur + 140,-eur ako suma ďalšej reálnej výbavy a reálneho fyzického príslušenstva auta) a teda celková výška úveru činila v skutočnosti len 5.284,40 eur a nie sumu 6.071,40 eur uvedenú v úverovej zmluve. Ak si chcel predávajúci, či veriteľ od žalobkyne vyžiadať plnenie za doplnkový zákaznícky servis a podobne, potom to mal s ňou osobitne a transparentne dohodnúť, a nie skryť tieto poplatky do celkovej výšky úveru, nakoľko potom sa jedná o obchádzanie zákona. A nakoľko je vylúčené do celkovej výšky úveru započítať sumy, určené ako odmena za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené, už len táto skutočnosť je dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

45. Podľa názoru súdu v tu súdenej veci už na prvý pohľad je zrejmé a logické, že do celkovej výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru nemali byť započítané plnenia, ktoré nie sú skutočným plnením veriteľa dlžníkovi ale boli plnením veriteľa predávajúcemu a teda sú nákladmi zmluvného vzťahu. Patria teda do odplaty za úver, preto nemožno ich uvádzať v rámci výšky poskytnutého úveru.

46. Je neprípustné takýmto postupom obchádzať zákon, jeho účel a zmysel. Súd pre úplnosť uvádza, že správnosť názoru súdu podľa neho podporuje aj súčasné znenie § 9 ods.14 Zákona o spotrebiteľských úveroch podľa ktorého akékoľvek poskytnuté plnenia spotrebiteľa súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere požadované alebo vyberané veriteľom alebo treťou osobou sa považujú za plnenia spotrebiteľa veriteľovi a za súčasť odplaty podľa osobitných predpisov.18aa) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321> Každé plnenie vyberané veriteľom alebo treťou osobou v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný bezodkladne evidovať podľa osobitného predpisu;18ab) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321> na tento účel sa veriteľ nemôže dovolávať skutočnosti, že plnenie prijala tretia osoba.

47. Podporne súd uvádza, že aj podľa Nariadenia vlády SR č. odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov.

48. Krajský súd v Prešove už pred viac ako ôsmimi rokmi, v rozsudku z 21. novembra 2012, sp. zn.18Co 109/2011 formuloval názor v zmysle ktorého je neprijateľný taký postup pri uzatvorení úverovej zmluvy a také jej ustanovenie, ktoré veriteľovi umožňuje inkasovať prvú splátku a poplatok už pri poskytnutí úveru. V zmysle predmetného rozsudku , cit. „je poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru...Takéto úverovanie odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky sa pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov.“

49. Zároveň ak veriteľ na základe zmluvy poskytol žalobkyni reálne sumu len 5.284,40 eur a ročnú percentuálnu mieru nákladov vypočítal ako by jej poskytol 6.071,40 eur, znamená to, že v neprospech spotrebiteľa uviedol RPMN v nižšom percentuálnom vyjadrení než mal (v skutočnosti RPMN pri výške úveru 5.284,40 eur bola by takmer 27 %), v dôsledku čoho v zmluve uviedol v neprospech spotrebiteľa nesprávnu, zavádzajúcu RPMN a nesprávne tým uviedol aj celkovú výšku úveru a celkovo splatnú sumu, pričom táto nesprávnosť, ako už bolo uvedené, má rovnaké dôsledky ako keby údaj o RPMN a údaj o celkovej výške úveru neboli uvedené vôbec, t.j. bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru na základe , pre absenciu náležitostí podľa a tohto zákona.

50. Súd vo vzťahu k tomuto svojmu záveru poukazuje na aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.9Co/102/2019 zo dňa 28.05.2020. V ňom krajský súd okrem iného uviedol, cit. „celková výška úveru je čiastkou, ktorú veriteľ reálne dá dlžníkovi k dispozícii. Za takúto čiastku nie je možné považovať sumu, ktorú by dlžník mohol vyčerpať, ale bola započítaná na úhradu akejkoľvek platby, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi. V takom prípade totiž takáto čiastka (platba pre veriteľa) nie je daná do dispozičnej sféry dlžníka, ale zostáva v dispozičnej sfére veriteľa... Základným zmyslom uvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá je výpočtom časovej hodnoty budúcich plnení je možnosť spotrebiteľa porovnať cenu spotrebiteľských úverov ponúkaných na finančnom trhu. V tomto zmysle je podstatnou informáciou pre rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť zo záväzkového vzťahu, musí byť preto uvedená správne... Ak žalobca na základe zmluvy poskytol žalovanému reálne sumu 1.900 eur a ročnú percentuálnu mieru nákladov vypočítal ako by mu poskytol 2.000 eur, znamená to, že v neprospech spotrebiteľa uviedol RPMN v nižšom percentuálnom vyjadrení než mal, v dôsledku čoho v zmluve uviedol v neprospech spotrebiteľa nesprávnu, zavádzajúcu RPMN a nesprávne tým uviedol aj celkovú výšku úveru, pričom táto nesprávnosť, ako už bolo uvedené, má rovnaké dôsledky ako keby údaj o RPMN a údaj o celkovej výške úveru neboli uvedené vôbec, t.j. bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru na základe , pre absenciu náležitostí podľa a tohto zákona.“

51. S poukazom na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že v prípade vyššie popísaných nedostatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej so žalobkyňou ide o vážne nedostatky ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške záväzku. Súdny dvor v uvedenom rozhodnutí pritom vyslovil, že Článok sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V tomto prípade nedostatky zmluvy (nesprávne uvedenie celkovej výšky úveru a RPMN) sú také závažné, že bezosporu mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške záväzku.

52. O tom, že ide o kľúčové údaje svedčí koniec koncov aj to, že aj po novele ktorá zohľadňuje závery Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová, a ktorá v nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to práve za účelom zabezpečenia súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica 2008/48/ ES") ostáva správne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej výšky spotrebiteľského úveru podmienkou vzniku nároku veriteľa na úroky a poplatky. Aj po tejto novele sa totiž za bezúročný a bez poplatkov bude považovať úver, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa a ak tam nie je uvedená celková výška spotrebiteľského úveru.

53. Prípady, kedy súčasťou istiny úveru sú aj náklady spojené s poskytnutím úveru judikatúra (viď napr. vyššie uvedené uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. sp.zn.20Co/126/2016) už vo viacerých prípadoch kvalifikovala ako nekalú obchodnú praktiku zdôrazňujúc následne ten aspekt, že

výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a o takýto prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky ( ).

54. Po zistení daných dôvodov bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru už bolo bezpredmetné a nehospodárne zaoberať sa ďalšími žalobkyňou vytýkanými nedostatkami zmluvy, resp. skúmania jej úverovej bonity. Nedá sa ale nepoukázať na to, bez ohľadu na skutočnosť, že žalovaný na preukázanie splnenia tejto povinnosti do skončenia dokazovania ani nepredložil žiadne dôkazy, že aj samotné vyhotovenie zmluvy nesvedčí plneniu tejto povinnosti s odbornou starostlivosťou a naopak indikuje hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20150401>. Za hrubé porušenie tejto povinnosti sa podľa § 11 ods.2 ZoSÚ považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom tu minimálne pokiaľ ide o údaje o rodinnom stave a výdavkoch žalobkyne v zmluve sú uvedené zjavne nesprávne, neúplné a nepravdivé informácie, keď je tam uvedené, že žalobkyňa nemá žiadnu vyživovanú osobu, hoci z odpovede na jej lustráciu v Registri obyvateľov SR ( ) vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy bola matkou dvoch maloletých detí, ku ktorým bezosporu mala zákonnú vyživovaciu povinnosť a súčasne preto nemohla mať ani nulové výdavky na krytie životných potrieb bývania a domácnosti ako je uvedené v zmluve. Keďže už nevykonanie čo i len jedného z týchto postupov (uvedených v ZoSÚ) znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.03.2020 sp.zn.3Co/153/2019, najmä bod 17 odôvodnenia rozsudku), aj toto by v konečnom dôsledku viedlo k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru konštatovanej už súdom vyššie aj z iných dôvodov.

55. Úver poskytnutý žalobkyni preto je bezúročný a bez poplatkov, žalobkyňa teda nebola povinná plniť nič nad reálne poskytnutú sumu úveru. Žalobkyňa tvrdila, že zaplatila pri bezúročnom a bezpoplatkovom úvere celú sumu uvedenú v zmluve, t.j.9.278,40 eur (takúto sumu ako uhradenú žalovaný nesporil, k samotnej výške žalobkyňou požadovaného bezdôvodného obohatenia sa ani nijako nevyjadril, nespochybnil ju, spochybňoval len základ tohto nároku), preto súd nemá pochybnosti, že došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu sa na úkor žalobkyne. Žalobkyňa žiadala ho vydať vo výške rozdielu medzi celkovo uhradenou sumou 9.278,40 eur a sumou uvedenou v zmluve ako výška úveru (6.071,40 eur), teda sumu 3.207,-eur.

56. Podľa a kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

57. Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

58. Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

59. Ako už súd uviedol, úver poskytnutý právnym predchodcom žalovaného žalobkyni je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa tak bola povinná vrátiť veriteľovi len sumu istiny čerpaného úveru, nič viac. Keďže nebolo sporné a rozporované tvrdenie žalobkyne, že plnila aj nad rozsah istiny čerpaného úveru a že zaplatila všetky splátky podľa zmluvy, teda sumu až 9.278,40 eur, sú tieto peňažné prostriedky (platené nad rámec istiny) bezdôvodným obohatením, ktoré veriteľ získal na úkor žalobkyne plnením bez právneho dôvodu ( ) a preto ich žalovaný musí vydať ( ).

60. Súd preto ustálil, že suma bezdôvodného obohatenia, ktoré je žalovaný ako právny nástupca pôvodného veriteľa žalobkyni v zmysle a nasl. povinný vydať je vo výške 3.207,-eur, keďže ide o majetkový prospech získaný plnením žalobkyne bez právneho dôvodu vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Nakoľko v priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti spochybňujúce tvrdenie žalobkyne, že žalovaný túto sumu jej ku dňu podania žaloby ani do dňa

vyhlásenia rozsudku nezaplatil ani sčasti ( potvrdzuje to aj postoj žalovaného k žalobe ) súd žalobe čo do povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v celom uplatnenom rozsahu vyhovel. Dlh žalovaného vo forme jeho bezdôvodného obohatenia je ku dňu vyhlásenia rozsudku celý splatný, nakoľko o jeho vydanie požiadaný bol najneskôr doručením mu žaloby žalobkyne ( ), napriek tomu tak neurobil, preto súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.207,-eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, keďže sama žalobkyňa v žalobe navrhla takúto lehotu na plnenie, teda dlhšiu ako je základná zákonná lehota 3 dní ( ).

61. Žalobkyňa v žalobe popri zaplatení istiny vo výške 3.207,-eur žiadala zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.207,-eur od 15.10.2020 do zaplatenia čo odôvodnila tým, že úrok z omeškania uplatňuje si „odo dňa podania žaloby“.

62. Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

63. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

64. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

65. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

66. Čo sa týka požadovaného úroku z omeškania, žalovaný bezdôvodné obohatenie žalobkyni bol povinný vydať na jej výzvu ( ). Keďže výzva pred podaním žaloby preukázaná ani tvrdená žalobkyňou nebola, za výzvu v zmysle je možné považovať až doručenie žaloby žalovanému ( nie teda deň jej vyhotovenia ako sa mylne domnievala žalobkyňa, keďže na ten žalovaný nemá vplyv, nemá o ňom ani vedomosť a nemôže naň reagovať plnením). Žaloba žalovanému doručená bola dňa 26.01.2021. Nakoľko v lehote podľa , t.j. do 27.01.2021 nebolo bezdôvodné obohatenie žalobkyni žalovaným vydané, odo dňa 28.01.2021 je žalovaný v omeškaní s plnením tejto svojej povinnosti a preto je povinný počnúc týmto dňom platiť žalobkyni úrok z omeškania, ktorého sadzba určená podľa vyššie uvedeného normatívneho pravidla ku dňu 28.01.2021 je 5 % ročne. Preto v časti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 3.207,-eur vo výške 5 % ročne od 28.01.2021 do zaplatenia súd žalobe vyhovel a v časti o zaplatenie úroku z omeškania za čas pred 28.01.2021 ju ako nedôvodnú zamietol.

67. O trovách konania súd rozhodol podľa . Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo v prevažnej časti vyhovené (celá istina a čiastočne úrok z omeškania), sčasti bola zamietnutá ( čo do úroku z omeškania). Tak žalobkyňa ako i žalovaný boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní, pričom pomer úspechu a neúspechu je v prospech žalobkyne. Aktuálny neprevzal úpravu a preto zohľadniť sa musí pri rozhodovaní o trovách konania v zásade každý, aj nepatrný neúspech, vrátane neúspechu čo do príslušenstva pohľadávky.

68. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania preto súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky- úrok z omeškania ( v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej

pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" ( citované z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).

69. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej právnej úpravy obsiahnutej v , sú stále plne aktuálne a použiteľné aj na rozhodnutie o trovách konania v režime nového . K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k - Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 926 s, cit. “Nepatrný neúspech aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.

70. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky -12 (už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán podľa aktuálneho ) alebo -9.

71. Súd v súvislosti s názorom, že aj neúspech len v časti príslušenstva pohľadávky je nutné považovať za čiastočný neúspech a zohľadniť ho pri rozhodovaní o trovách konania dáva do pozornosti tiež rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn.16Co/18/2017 alebo .

72. V danom prípade žalovaná istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku ( veta prvá ) činí 3.330,-eur ( 3.207,-eur ako v petite žaloby žiadaná istina + 123,-eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.207,- eur od 15.10.2020 ).

73. Prisúdená istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku ( veta prvá ) činí 3.283,88 eur ( 3.207,-eur ako prisúdená istina + 76,88 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.207,-eur od 28.01.2021).

74. Žalobkyňa tak bola vo veci úspešná v rozsahu 98,62 %, žalovaný bol vo veci úspešný v rozsahu 1,38 %.

75. Po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu 1,38 % od úspechu žalobkyne v rozsahu 98,62 % vznikol vo veci úspešnejšej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,24 %.

76. Postupujúc podľa preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. v treťom výroku rozsudku rozhodol tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 97,24 %.

77. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust. rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.